Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Daša Szabó

Legislation area – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 34P/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325202266
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2325202266.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Dašou Szabó, vo veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomE.XXX,vkonanízastúpená:Čibrik&Blazsekadvokátskakancelárias.r.o.sosídlomHlavná
14, Šaľa, a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX, v konaní zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o. so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, o návrhu otca na zmenu úpravy
styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca zamieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal zmeny
úpravy styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom
každý párny kalendárny týždeň v utorok, stredu a vo štvrtok od 14:30 hod. do 17:00 hod., každý nepárny
kalendárny týždeň v pondelok od 14:30 hod. do 17:00 hod., v stredu od 14:30 hod. do 18:00 hod.
a v piatok od 14:30 hod. do nedele do 18:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny
rok od 14:30 hod. odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin do 18:00 hod. posledného dňa

jarných prázdnin, počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 14:30 hod. odo dňa,
ktorý bezprostredne predchádza prvému dňu začiatku prázdnin do utorka do 18:00 hod. nasledujúceho
kalendárneho týždňa, počas letných prázdnin v mesiacoch júl a august každý kalendárny rok od 14:30
hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin do 18:00 hod. dňa 10. júla a od 14:30 hod. dňa 1.
augusta do 18:00 hod. dňa 10. augusta, počas jesenných prázdnin každý párny kalendárny rok od 14:30
hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin do 18:00 hod. posledného dňa jesenných prázdnin,
počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 14:30 hod. dňa, ktorý predchádza prvému

dňu prázdnin do 25.12. 14:30 hod. a od 29.12. od 14:30 hod. do 31.12. do 14:30 hod. a každý nepárny
rok od 25.12. od 14:30 hod. do 29.12. do 14:30 hod. a od 31.12. od 14:30 do posledného dňa prázdnin
do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku
maloleté dieťa v určenom čase na rovnakom mieste matke odovzdá.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXX/
XX/XXXX – XX došlo medzi rodičmi k úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností voči maloletému

dieťaťu schválením rodičovskej dohody, na základe ktorej bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v utorok,
stredu a vo štvrtok od 14:30 hod. do 17:00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 14:30
hod. do 18:00 hod. a v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťaprevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloleté dieťa v určenom čase na rovnakom
mieste matke odovzdá a hoci sa v súčasnosti úprava výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle
schválenej dohody rodičov dodržiava, navrhovateľ – otec maloletého dieťaťa, ako problém vníma

skutočnosť, že styk nad rámec rodičovskej dohody sa nerealizuje v žiadnom rozsahu, a to z dôvodu
absolútne nekompromisného a odmietavého postoja matky maloletého dieťaťa, ktorá bráni styku otca
nad rámec upraveného styku a nie je ochotná sa za žiadnych okolností s otcom dohodnúť na takomto
styku,hocimatkouprezentovanýsúhlasazáujemorozšíreniestykunainformatívnomstretnutíkonanom
dňa XX.XX.XXXX nad rozsah dohody v budúcnosti otec vnímal ako prísľub, ktorý matka naplní bez

ohľadu na obsah rodičovskej dohody. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vyššie uvedené je hlavným dôvodom
podania tohto návrhu a tento návrh by nepodával v prípade, keby bola komunikácia s matkou maloletého
dieťaťa priaznivá a bolo by možné sa s matkou na styku nad rámec určených dní mimosúdne dohodnúť,
keďže priebeh styku, správanie a prejavy maloletého dieťaťa počas styku a pri jeho ukončení potvrdzujú
možnosť styk rozšíriť na aktuálny rozsah vrátane možnosti stráviť s maloletým dieťaťom už tieto letné
prázdniny aspoň jeden týždeň bez prerušenia. Navrhovateľ – otec maloletého dieťaťa, uviedol, že jeho

záujem o čo najčastejšie stretávanie sa s maloletým dieťaťom je postupom času ešte väčší, nakoľko
vníma, že citový vzťah s maloletým dieťaťom (keď sú spolu častejšie) sa im čím ďalej tým viac prehlbuje,
že si spolu zo dňa na deň rozumejú viac a viac a vníma aj to, že maloleté dieťa je uňho veľmi šťastné
a cíti sa uňho veľmi dobre. Otec v pôvodnom konaní súhlasil, resp. upustil od jeho pôvodného návrhu v
časti styku s maloletým dieťaťom a vzdal sa jedného dňa styku s maloletým dieťaťom, ktorý navrhoval,

pod podmienkou, resp. opakovaným prísľubom matky, že matka mu nebude brániť v styku s maloletým
dieťaťom nad rámec určených dní a bude ochotná sa s ním vždy dopredu dohodnúť, ak na to otec bude
mať možnosti a priestor a prejaví záujem. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od schválenia ich rodičovskej
dohody sa snažil dohodnúť s matkou maloletého dieťaťa približne 9x s tým, že navrhol celkovo asi
16 rôznych termínov, kedy by styk rád realizoval aj nad rámec určených dní. V týchto prípadoch sa

styk otca mohol nad rámec realizovať úplne jednoducho aj s ohľadom na skutočnosť, že otec býva
od matky iba vo vzdialenosti 2 kilometrov, čiže pre maloleté dieťa by vedel prísť alebo ho odniesť do
pár minúť. Niekoľkokrát otec navrhoval matke aj to, aby maloleté dieťa uňho prespalo viac po sebe
idúcich dní, pričom raz dokonca už s dostatočným časovým predstihom (práve za účelom toho, aby sa
aj matka vedela zariadiť), a to 2 týždne dopredu, pretože mu chcel spraviť pekný víkendový výlet do

Tatier na chatu, ktorú má k dispozícii z roboty. Navrhovateľ – otec maloletého dieťaťa ďalej uviedol, že
matka maloletého dieťaťa zakaždým buď nesúhlasila a hneď takúto možnosť odmietla, alebo ho úplne
odignorovala. Otec maloletého dieťaťa tiež niekoľkokrát prejavil svoj záujem postarať sa o maloleté dieťa
v čase, keď je u matky a matka ho z dôvodu svojho „iného“ programu nechá v starostlivosti svojej matky
alebo starej matky, pričom otec zdôrazňoval, že nemá problém zariadiť si všetky svoje veci a program

tak, aby si maloleté dieťa mohol zobrať kedykoľvek a poprosil matku, nech ho v takýchto prípadoch
osloví, matka však na tieto návrhy žiadnym spôsobom nereagovala. Matka nie je vôbec ochotná sa
za žiadnych okolností s otcom maloletej dohodnúť na styku nad rámec, ani raz mu styk mimo súdom
určených dní neumožnila aj napriek tomu, že maloleté dieťa trávi čas so svojím otcom veľmi rado, veľmi
rado k svojmu otcovi chodí a nepýta sa od neho domov, práve naopak mnohokrát sa stalo, že maloleté

dieťa plakalo, keď ho otec bral naspäť do prababkinho domu k matke a prosilo ho, aby s ním mohlo
zostať, keďže matka s tým nikdy nesúhlasila, otec to vždy rešpektoval a zobral si maloleté dieťa alebo
ho priniesol v stanovenom čase, kedy mal. Navrhovateľ v návrhu ďalej poukázal aj na výrazné rozdiely
v podmienkach, ktoré má maloleté dieťa zabezpečené u otca a ktoré u matky, že maloletému dieťaťu
zabezpečuje oblečenie a obuv každého druhu, ktoré mu kupuje nad rámec výživného, keďže matka

odovzdáva maloleté dieťa otcovi na styk vždy nepripravené, pokiaľ ide o oblečenie. V čase, keď je
maloleté dieťa u otca, otec mu zabezpečuje okrem oblečenia a obuvi aj plnohodnotnú stravu a maloleté
dieťa má u otca v rodinnom dome zabezpečené aj ďalšie možnosti na hranie a trávenie voľného času.
Navrhovateľ uviedol, že vyššie uvedené svedčí najmä o tom, že maloleté dieťa naozaj veľmi ľúbi, v čase
styku sa otec snaží vymyslieť vždy nejaký program, aby si spoločne tvorili zážitky a aby bolo maloleté

dieťa šťastné, ktoré aktivity navyše tiež financuje mimo vyplácaného výživného. Vzhľadom k tomu, že
otec má veľmi dobré pracovné podmienky týkajúce sa pracovného času, dokáže si kedykoľvek vytvoriť
priestor a možnosti na to, aby styk s maloletým dieťaťom realizoval v oveľa väčšom rozsahu, než v
akom ho realizuje dnes. Nakoľko súčasná úprava styku otca s maloletou otcovi nevyhovuje najmä z
dôvodu, že od štvrtka párneho týždňa má maloletú až v nasledujúcu stredu nepárneho týždňa, teda 5

dní nie je s maloletou vôbec, čo pokladá za veľmi dlhý čas, ktorý negatívne ovplyvňuje jeho vzťah a
väzbu s maloletou a najmä mu maloletá v tieto dni aj veľmi chýba, navrhuje, aby bol styk rozšírený o
každý pondelok nepárneho kalendárneho týždňa od 14:30 do 17:00 hod. Rovnako otec navrhuje rozšíriť
víkendový styk každý nepárny kalendárny týždeň namiesto od soboty už od piatka do nedele, nakoľkootec má za to, že keďže s maloletou majú veľmi dobrý vzťah, ktorý sa neustále prehlbuje a silnie,
maloletá sa k nemu vždy teší a cíti sa uňho aj s jeho rodinou veľmi dobre, pričom počas času, ktorý
trávi s otcom, matku nikdy nespomína rovnako ako sa k nej ani nepýta, rozšírenie styku v navrhovanom

rozsahu je v najlepšom záujme maloletej. Navrhované rozšírenie styku maloletej s otcom predpokladá
nevyhnutný časový priestor na pokračovanie v rozvoji vzťahu maloletej s jej otcom a zároveň rešpektuje
práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť aj zo strany otca, najmä za účelom udržiavania pravidelného,
„rovnocenného“ a „rovnoprávneho“ styku maloletej s jej otcom. Otec maloletej má vytvorené dostatočne
dobré podmienky a možnosti na to, aby vedel poskytnúť maloletej pevné stabilné zázemie, kľud a vlastný

životný priestor v jeho rodinnom dome, rovnako má dostatok časového priestoru a najmä záujem, aby
realizoval styk s maloletou v oveľa širšom rozsahu, ako ho realizuje dnes a taktiež dokáže maloletej
poskytnúť všetku potrebnú starostlivosť a zabezpečiť jej všetky potreby a nielen tie, ktoré sú pre maloleté
dieťa nevyhnutné.

3. Matka maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k návrhu otca uviedla, že s týmto nesúhlasí a navrhuje,

aby ho súd v celom rozsahu zamietol. Z návrhu otca nie je podľa jej názoru zrejmé, aká zmena pomerov
nastala oproti stavu zo dňa XX.XX.XXXX, kedy súd schválil rodičovskú dohodu ohľadom úpravy výkonu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Matka má za to, že z návrhu otca je naopak zrejmé, že
nedošlo k zmene pomerov od vydania posledného rozhodnutia. V súčasnosti sa styk otca s maloletým
dieťaťom realizuje v súlade so súdom schválenou rodičovskou dohodou, čo potvrdil aj otec vo svojom

návrhu. Maloleté dieťa nemá k otcovi negatívny vzťah a matka nepopiera záujem otca o maloleté dieťa,
avšak dieťa má intenzívnejší vzťah s matkou a stále je v procese adaptácie sa na uvedenú situáciu,
pravidelné stretnutia s otcom, pre maloleté dieťa vytvárajú rutinu, na ktorú sa môže spoľahnúť, vie čo
môže očakávať, čo maloletému dieťaťu dodáva pocit bezpečia a znižuje úzkosť. Matka uviedla, že keď
otecmatkuoslovíamázáujemostykmimosúdomurčenéhočasu,vždysamaloletéhodieťaťaopýta,ale

ak dieťa nemá záujem, styk dieťaťu nevnucuje, nepravidelné stretnutia môžu dieťa stresovať, vytvárať
chaos. Matka tiež uviedla, že ak sú stretnutia vopred dohodnuté a majú jasný režim, je menej priestoru
na konflikty a nezhody medzi rodičmi, znižuje sa aj napätie v rodine. Ďalej sa vyjadrila, že maloletá
po návrate od otca pravidelne matke uvádza, že jej matka veľmi chýbala, dokonca, že viackrát za ňou
u otca plakala, preto má za to, že viacdňové odlúčenie od matky nie je v záujme maloletého dieťaťa.

Aktuálny rozsah styku otca s maloletým dieťaťom považuje matka za dostatočný a súladný s najlepším
záujmom maloletého dieťaťa, a to aj s ohľadom na pomerne nízky vek dieťaťa. Zdôraznila, že maloleté
dieťa doposiaľ okrem bežného styku u otca neprespalo viac nocí po sebe, pričom podľa matky by mohla
takátozmenanegatívneovplyvniťpsychickústabilituapocitbezpečiadieťaťa,ktoréjesilnenaviazanéna
matkuanastabilnédomáceprostredie.Matkamaloletéhodieťaťasavyjadrilaajkďalšímtvrdeniamotca,

ohľadom pripravenosti maloletého dieťaťa na stretnutia s otcom a tiež k bytovým pomerom. Uviedla, že
tieto sú nepravdivé a účelové, vníma ich ako pokus o diskreditáciu jej osoby a jej schopnosti zabezpečiť
riadnu starostlivosť o maloleté dieťa.

4. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bolo vykonané

šetrenie pomerov na strane maloletého dieťaťa a jeho matky na adrese E. XXX. Rodinné, bytové
a sociálne pomery odo dňa posledného pojednávania, t.j. dňa XX.XX.XXXX, kedy sa rozhodovalo
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, zostali na strane oboch
rodičov nezmenené. Ani jednému z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a ani jeden z nich
nenadobudol majetok väčšej hodnoty. Matka spolu s maloletou, svojimi rodičmi a bratom obýva 4-izbový

rodinný dom s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve jej rodičov. Matka
má spolu s maloletou v nehnuteľnosti k dispozícii samostatnú, kompletne zariadenú miestnosť, kde má
maloletá vytvorená priestor pre pokojný spánok. Zariadenie domácnosti zodpovedá potrebám dieťaťa.
Hygienu a čistotu priestorov hodnotí úrad v čase návštevy na dobrej úrovni. Okolie domu bolo upravené,
dvor je oplotený, na úrovni priemerného štandardu, bez ohrozujúcich vplyvov. Matka maloletého dieťaťa

je naďalej slobodná, zamestnaná na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti B., H. so sídlom a miestom
výkonu práce vo G., v pracovnej pozícii I., s dosahovaným priemerným mesačným príjmom XXX,XX
eur/netto + daňový bonus XXX,XX eur mesačne. Zároveň je poberateľkou prídavku na dieťa v sume
XX,XX eur mesačne. Iný príjem neuvádza. Maloleté dieťa navštevuje D. J. E.. Matka uvádzala, že styk
otca s maloletou tak, ako bol navrhnutý rodičmi a schválený súdom sa realizuje a dodržiava, prebieha

bez prítomnosti matky. Posledné dva týždne sa však maloletá bráni pri odchode k otcovi, drží sa matky
a plače. Matka ju musí prehovárať a motivovať, aby s otcom odišla. I napriek tomu však nebráni otcovi
v realizácii styku a tak ako v minulosti prezentovala, postupne predlžuje časový interval, ktorý otec
trávi s maloletou, tzn. umožnila otcovi prevziať si dieťa skôr a čas odovzdania dieťaťa posunula na19:00 hod. Jedenkrát súhlasila i s prespatím maloletej v domácnosti otca od piatka do nedele, čo sa
však neosvedčilo, nakoľko maloletá po príchode od otca bila rodinných príslušníkov, rozplakala sa a
tvrdila, že otec jej hovoril, aby nikoho z rodiny matky, vrátane matky, neľúbila. Matke následne trvá

3 dni, pokiaľ dieťa upokojí. Ako ďalší dôvod, pre ktorý matka aktuálne ešte nie je príliš naklonená
prespávaniu dieťaťa v domácnosti otca je tvrdenie, že dieťa príde od otca začervenané na intímnych
partiách, sťažuje sa na pálenie a matka má za to, že otec nie je dôsledný pri dodržiavaní osobnej
hygieny maloletej, pretože dieťa často prichádza domov so zaschnutými exkrementami na zadku. Na
tieto nedostatky, vrátane potreby dodržiavania režimu dieťaťa a ukladania ho k poludňajšiemu spánku,

na ktoré je dieťa zvyknuté a v jeho veku ho ešte potrebuje, otca upozorňovala, no k náprave z jeho
strany nedošlo. Následne boli prešetrené pomery na strane otca maloletého dieťaťa na adrese G. XXX.
Otec obýva X-XXXXXX rodinný dom, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Dieťa má v domácnosti otca
k dispozícii vlastnú, vkusne zariadenú detskú izbu s množstvom hračiek a v skrinkách s dostatočným
množstvom oblečenia. Zariadenie domácnosti zodpovedá potrebám dieťaťa. Rovnako ako u matky, aj
u otca hodnotíme hygienu a čistotu priestorov, v čase našej návštevy, na dobrej úrovni. Okolie domu

bolo taktiež upravené, dvor oplotený, na úrovni priemerného štandardu, bez ohrozujúcich vplyvov. Otec
je rovnako naďalej slobodný, zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v K. G. H. F. so sídlom v E.,
miestom výkonu práce v J., v pracovnej pozícii H., s dosahovaným priemerným mesačným príjmom,
podľajehovyjadrenia,ccaXXX,XXEur/netto.Otecmaloletéhodieťaťapotvrdilvyjadreniamatkytýkajúce
sa umožňovania kontaktu nad rámec súdom schválenej rodičovskej dohody. Uvádzal, že mu umožňuje

kontakt s dcérou aj v iný deň, celkovo mu umožnila prevzatie dieťaťa v skoršom čase, resp. jeho
odovzdanie v neskorších hodinách 5-krát. Rovnako potvrdil i jej vyjadrenia o tom, že dieťa v poslednom
čase opúšťa domácnosť matky s plačom, no po usadení dieťaťa do auta sa maloletá po pár minútach
ukľudní. Uviedol tiež, že počas prespania maloletej v jeho domácnosti od piatku do nedele sa dieťa v noci
zobudilo s plačom a pýtalo sa na prastarú matku – pani L. C.. Otec dieťa ukľudnil a ono krátko na to opäť

zaspalo. Počas realizácie styku si s maloletou vždy naplánuje program. Spolu sa hrajú, chodia na ihrisko,
jedno popoludnie navštívia vo G. brata otca maloletej, kde maloletá rada trávi čas, v ďalšie popoludnie
navštívia starých rodičov zo strany otca, rovnako v obci G.. Počas víkendov chodili na kúpaliská, ZOO,
na farmu M. v N. E. G., absolvujú výlety vlakom, ktoré sú pre dieťa zážitkom. Aktuálne majú v pláne
navštíviť A. E. G. B. N., súkromnú ZOO - D. B. v O. B. a počas víkendu absolvovať spoločnú, rodinnú

opekačku na terase domu. Otec maloletého dieťaťa sa vyjadril, že trvá na podanom návrhu s tým, že by
upustil na realizácii styku s maloletou v pondelky a požadoval by prespávanie dieťaťa v jeho domácnosti
od piatka do nedele. Rovnako by netrval ani na striktnej úprave styku počas vianočných sviatkov a
prázdnin, nakoľko predpokladá, že s odstupom času sa i na tejto úprave budú vedieť dohodnúť a matka
mu umožní tráviť s dieťaťom 1,5 dňa počas vianočných sviatkov a 5 dní s prespaním v mesiaci júl a

rovnako i v mesiaci august. Dňa XX.XX.XXXX bol na pôde úradu vykonaný neúspešný pokus o pohovor
s maloletým dieťaťom bez prítomnosti zákonného zástupcu za účelom zistenia názoru dieťaťa vo veci
zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej. Pred vykonaním pohovoru
bola maloletá zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, primerane
veku dieťaťa, oboznámená so všetkými skutočnosťami, t. j. prečo sa vykonáva pohovor, na aký účel

bude vypracovaná správa z vykonaného pohovoru použitá, ako bude prebiehať pohovor, že môže
odmietnuť vyjadriť svoj názor. Na uľahčenie priebehu zisťovania názoru dieťaťa mu bolo umožnené
vyjadriť svoj názor v jazyku, ktorému rozumie, pri používaní ktorého sa cíti komfortne a bezpečne a je
pre neho prirodzené sa v ňom vyjadrovať. Z uvedeného dôvodu bol pohovor s dieťaťom vykonaný za
účasti zamestnanca úradu – D. P. J., ktorá sprostredkovala tlmočenie z jazyka maďarského do jazyka

slovenského a naopak. Pohovor s dieťaťom bol vedený formou voľného rozhovoru, bez vyhotovenia
zvukového záznamu. S maloletou sa však nepodarilo nadviazať rozhovor ani na nezáväzné témy, a
to ani za prítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorá bola k pohovoru s maloletou po chvíli prizvaná,
keďže dieťa sa dožadovalo jej prítomnosti a rozplakalo sa. Dieťa s matkou síce komunikovalo, avšak
šepotom. Dieťa sa nedokázalo s príslušným sociálnym pracovníkom uvoľnene pozhovárať, reagovalo

prevažne len miernym úsmevom či gestom, zatvorilo si oči, oprelo sa o rameno matky a tvárilo sa,
že spí. Nakoľko kolízny opatrovník zastáva názor, že maloletá A. nie je schopná s prihliadnutím na
jej vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť pochopiť význam konania, pochopiť a spracovať informácie a
vyjadriť svoj názor, kolízny opatrovník v snahe nezaťažovať maloleté dieťa, v rozhovore nepokračoval.
Záverom úrad konštatuje, že aktuálne právoplatná úprava styku otca s maloletým dieťaťom sa nejaví

byť poddimenzovaná, umožňuje otcovi dieťaťa dostatočný priestor na udržiavanie a posilňovanie väzieb
s maloletou, no postupné rozšírenie styku otca s maloletým dieťaťom považuje úrad za súladné so
záujmom maloletého dieťaťa. Obaja rodičia aktuálne dobrovoľne podstupujú konzultácie na Referáte
poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny E. K., pracovisko J.za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie, odstránenia napätia, ktorému je dieťa v dôsledku
zhoršenej komunikácie rodičov vystavované, ako i za účelom rozvíjania a podpory empatie rodičov voči
potrebámmaloletéhodieťaťaajehoaktuálnemuprežívaniu.Obajarodičiavnímajúkonzultáciepozitívne,

obaja prezentovali záujem pracovať na zlepšení úrovne komunikácie v najlepšom záujme dieťaťa a z
uvedeného dôvodu v konzultáciách na dobrovoľnej báze naďalej pokračovať.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, ktoré sa
nachádzajú v spise, najmä správou kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XXXXXX, resp. zo dňa

XX.XX.XXXX vypracovanou pre účely konania o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
správou Centra poradenstva a prevencie v J. z diagnostického vyšetrenia maloletého dieťaťa zo
dňa XX.XX.XXXX, priebežnou správou Referátu poradensko-psychologických služieb z poradensko-
psychologického procesu zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj s ďalším obsahom spisového materiálu, vrátane
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXX/XX/XXXX a zistil, že maloleté dieťa pochádza zo vzťahu
nezosobášených rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli upravené rozsudkom

tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXX/XX/XXXX – XX, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu,
v zmysle ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Otcovi maloletého dieťaťa bola určená vyživovacia
povinnosť vo výške XXX,- eur mesačne a styk otca s maloletým dieťaťom bol upravený tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v utorok, stredu a vo

štvrtok od 14:30 hod. do 17:00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 14:30 hod. do 18:00
hod. a v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme
v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloleté dieťa v určenom čase na rovnakom mieste
matke odovzdá. V predmetnom konaní sa otec domáha zmeny rozsudku v časti úpravy styku otca s
maloletou, pričom svojím návrhom sa zároveň domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým

žiadal o jednorazové rozšírenie styku s maloletou počas letných prázdnin. Uznesením č.k. XXX/XXX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rodičom maloletého dieťaťa
uložil výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na L.
B. H. Q. B., H. G. F. L. E. K. - pracovisko J., v trvaní 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, v

intenzite po dohode so psychológom. Zároveň súd uložil Referátu poradensko-psychologických služieb
Q. B., H. G. F. L. E. K. - B. J. povinnosť písomne informovať súd každý druhý mesiac o priebehu
výchovného opatrenia a po skončení výchovného opatrenia zaslať súdu písomne záverečnú správu o
výsledku výchovného opatrenia.

6. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že trvajú na písomne podanom návrhu. Súdom
nariadené výchovné opatrenie sa javí ako dôvodné a je potrebné naďalej pracovať na zlepšení
komunikácie medzi rodičmi, ako to vyplýva aj zo správy psychologičky, D. R.. Z uvedeného dôvodu
žiadal, aby súd vydal rozhodnutie až po obdržaní záverečnej správy z nariadeného výchovného
opatrenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že postupné rozširovanie styku otca s maloletou je

v záujme maloletej - hoci terajší právny zástupca matky o tom pravdepodobne nemá vedomosť, na
informatívnom stretnutí dňa XX.X.XXXX prebehla komunikácia medzi rodičmi v tom zmysle, že otec
ustúpi od svojej požiadavky na širší rozsah styku s maloletou s tým, že matka prisľúbila, že v záujme
dieťaťa bude postupne umožňovať rozširovanie styku otcovi, k čomu ale nedošlo. Z uvedeného dôvodu
bol predmetný návrh podaný po relatívne krátkom čase. V súvislosti s vyjadrením matky, že maloletú

vie len ťažko upokojiť po príchode z domácnosti otca, uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že maloletá
trávi v domácnosti otca každý druhý týždeň jednu noc, takéto nabudenie maloletej možno považovať za
normálne a pravdepodobne by sa situácia zlepšila, pokiaľ by u otca trávila viac času, resp. prespávala
by u neho dva dni po sebe.

7. Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že zákon v súlade s princípom právnej istoty pre
zmenu právoplatného rozhodnutia vyžaduje zmenu pomerov, ku ktorej v danom prípade od vydania
posledného rozhodnutia nedošlo. V predmetnom konaní sa rieši nespokojnosť otca s úpravou styku
a rozprávame sa o tom, či by bolo vhodné styk rozšíriť o jeden deň a pod. Keďže nebola splnená
hmotnoprávnapodmienkaprezmenuskoršiehosúdnehorozhodnutia,návrhotcajepotrebnézamietnuť.

Dodal, že matka sa zúčastňuje všetkých súdom nariadených úkonov, vrátane stretnutí so psychológom,
pričom predmetné konanie je pre matku tak finančne, ako aj emocionálne zaťažujúce. Od vydania
posledného rozhodnutia stále neuplynul ani jeden rok, pričom maloletá nemá ani 4 roky a na predmetnú
úpravustykusavsúčasnostiibaadaptuje.Vzáujmedieťaťajepremaloletúvytvoriťstabilnýemocionálnysvet. Dieťa je podľa vyjadrenia psychológa citovo naviazané na matku. Styk sa v zmysle súdneho
rozhodnutia riadne realizuje, a to aj nad rámec upraveného styku. Napriek skutočnosti, že psychológ
poukazuje na emočne vypäté vzťahy medzi rodičmi, ani táto situácia nebráni tomu, aby sa súdom

upravený styk pravidelne realizoval, otcovi sa v styku s maloletou nebráni, preto nie sú dané dôvody
na zmenu rozhodnutia. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že postupné rozširovanie styku je
evidentne v záujme maloletej - v prípade adaptácie na aktuálny stav a styk, resp. postupom času
toto rozširovanie bude zrejme prirodzene prebiehať. Čo sa týka súdom nariadeného výchovného
opatrenia, poukázal na to, že tak navrhovateľ, ako aj matka sa dobrovoľne ešte pred uložením tejto

povinnosti zúčastňovali sedenia u psychológa, preto podmieňovať rozhodnutie v tejto veci ukončením
psychologického poradenstva nepovažuje za dôvodné, keďže ani táto skutočnosť nie je spôsobilá
vyvrátiť nepochybné tvrdenie oboch rodičov, že styk otca s maloletou sa riadne realizuje, a teda vzťah
otca s maloletou nie je nijako ohrozený.

8. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaniach uviedol, že na svojom návrhu trvá s tým, že by súhlasil

aj s rozšírením styku v menšom rozsahu, ako pôvodne navrhoval. Trvá však na tom, aby mal možnosť
stretávať sa s maloletou každý druhý víkend od piatka od 14:30 hod. do nedele do 18:00 hod. Zároveň
žiadaupraviťstyksmaloletýmdieťaťomajpočaszimnýchprázdnin,kedybychcelmaťmožnosťkontaktu
s maloletou v rozsahu 1,5 dňa počas vianočných sviatkov. Taktiež by chcel mať možnosť stretávať
sa s maloletou počas letných prázdnin, a to v mesiaci júl v rozsahu 1 týždňa od pondelka do nedele

a rovnako aj v mesiaci august. K tvrdeniam matky o ťažkostiach pri preberaní a odovzdávaní maloletej
uviedol, že tiež vníma tieto problémy, avšak iba posledný mesiac, odkedy majú rodičia vedomosť
o termíne súdneho pojednávania, dovtedy takéto problémy neboli. Na ďalšom súdnom pojednávaní
otec uviedol, že matka mu umožnila 4 - 5x od posledného pojednávania styk s maloletou v širšom
rozsahu približne o hodinu, avšak prespávanie cez víkendy, t. j. od piatka do nedele mu doposiaľ

matka neumožnila. Počas vianočných sviatkov otec s maloletou trávil čas od XX.XX. od 10.00 hod. do
XX.XX. do 18.00 hod., styk prebehol bez akýchkoľvek problémov. Je pravdou, že jeho rodičia, aj brat
s manželkou majú vytvorený silný citový vzťah k maloletej, ktorý sa vzťah sa otec snaží ďalej rozvíjať
a umožniť širšej rodine, aby sa stretávali s maloletou, hoci matka už aj počas ich spolužitia v tomto styku
so širšou rodinou bránila, resp. mala voči tomu výhrady. K tvrdeniu matky o tom, že otcovi umožnila

styk v širšom rozsahu o dve hodiny, čo ale otec využil, uviedol, že nie je to tak, matka povolila predĺžiť
stretnutie o hodinu a pol, pričom maloletú otec vrátil iba o pol hodinu skôr, a to z dôvodu, že má chorého
a bezvládneho otca, ktorého po operácii chrbtice chodí každý druhý deň kúpať. Keďže jeho otec má
dosť ťažkú povahu, snaží sa túto ich dohodu dodržiavať. Vo vzťahu k tvrdeniu matky, že maloletú nosí
otec k rodine svojho brata, upresnil, že tam boli na výslovnú žiadosť maloletej, ktorá chcela vidieť ich

mačku. K obsahu správy kolízneho opatrovníka ohľadom toho, že maloletú matke vrátil s nedostatočnou
hygienou uviedol, že sa to stalo iba raz, čo sa týka začervenania intímnych partií maloletej, uviedol,
že maloletá až do O. XXXX spávala u matky v noci v plienke. V tejto súvislosti podotkol, že v jeho
domácnosti maloletá prespáva iba raz za dva týždne - má za to, že takéto zapareniny sa nevytvoria
za jednu noc. Maloletú vzhľadom na jej vek sa snažil učiť, aby spala bez plienky. Podľa jeho názoru

sa matke nechcelo v noci budiť k maloletej, preto nebola doposiaľ maloletá odplienkovaná. Čo sa týka
vyjadrení matky k situácii, že maloletá sa hrala v snehu, uviedol, že maloletá bola riadne oblečená, hrali
sa vonku, ale do snehu si maloletá sadla iba na pár sekúnd, aby si urobili fotku. Matka však ihneď ako jej
maloletú vrátil, otcovi vytkla, že maloletá sedela v snehu a otcovi nie je zrejmé, odkiaľ vôbec mala o tejto
skutočnosti vedomosť. K vzťahu matky s jeho rodinou uviedol, že jeho matku počas ich spolužitia matka

maloletej vyhodila z domu a zároveň nastavila striktný režim, v zmysle ktorého sa mohla jeho matka
s maloletou stretávať dvakrát do týždňa na dve hodiny. Keď jeho otec ochorel, maloletú nevidel asi 4
týždne. Uvedené považoval otec za potrebné podotknúť z dôvodu, že si nemyslí, že matka má dobrý
vzťah s jeho rodinou. Na otázku súdu ohľadom aktuálneho vzťahu matky s jeho rodinou uviedol, že si
myslí, že sú tieto vzťahy aktuálne na bode mrazu, nemá vedomosť o tom, že by spolu komunikovali.

Otec sa ďalej vyjadril, že pracuje na rozvíjaní svojho vzťahu s maloletou, má za to, že je medzi nimi
silné citové puto. Maloletá sa ho často pýta, kedy už môže dlhšie prespávať u neho. S jeho aktuálnou
partnerkou má maloletá taktiež veľmi dobrý vzťah. S partnerkou sú spolu cca 3 mesiace, ale poznajú
sa dlhšie. Styk s maloletou aktuálne prebieha podľa súdneho rozhodnutia, resp. štyri- alebo päťkrát mu
matka umožnila dlhší styk s maloletou. V zásade styk prebieha bez väčších problémov, hoci spočiatku,

keď maloletej predstavil svoju novú partnerku, zachytil nevhodné vyjadrenia zo strany matky na jej
adresu. V súčasnosti sa situácia upokojila. Počas vianočných sviatkov bola maloletá u neho od XX.XX.
P. XX.XX., pričom uvedené dátumy navrhla matka na sedení u psychológa. Sám otec bol prekvapený
a samozrejme návrh matky hneď prijal a žiadal od nej, aby termín styku s maloletou potvrdila aj formouSMS správy. Otec ďalej uviedol, že približne raz za dva týždne sa informuje v materskej škole ohľadom
maloletej, s matkou sa o týchto veciach spolu nekomunikujú. Maloletá je podľa vyjadrenia otca plané,
inteligentné a už aj prefíkané dieťa, ktoré zvykne testovať hranice. Začína byť temperamentná, ale nemá

s ňou vôbec problém keď sú spolu. Na otázku súdu otec uviedol, že úroveň komunikácie medzi rodičmi
bola na obdobnej úrovni aj v čase vydania rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej v D. XXXX. Konfliktom sa snaží pred maloletou vyhnúť, pred dvoma týždňami sa však
s matkou pohádali pri odovzdávaní maloletej, nakoľko matka na neho hneď „vyskočila“. Upresnil však,
že k hádke ani vtedy nedošlo, nakoľko on ustúpil. K správe psychologičky, ktorá uvádza, že počas

vyšetrenia maloletej smerovali vzájomné výčitky rodičov častejšie od otca k matke, otec uviedol, že
vtedy bol ešte rozpad ich vzťahu čerstvý, aktuálne však k takýmto situáciám nedochádza. Posledné dva
mesiace prebieha preberanie aj odovzdávanie maloletej podľa vyjadrenia otca bez problémov, stáva sa,
že sa maloletá od neho odťahuje, aj to však hravým spôsobom. Aktuálne otec neeviduje, že by maloletá
nechcela s ním tráviť čas, alebo akékoľvek ťažkosti pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa. Pravidelne
žiada matku, aby aj nad rámec súdom ustanoveného rozsahu styku sa mohol s maloletou stretnúť, čo

podľa otca žiada aj sama maloletá, napriek tomu týmto jeho požiadavkám matka nevyhovuje.

9. Matka na pojednávaniach uviedla, že s návrhom otca na rozšírenie styku s maloletou nesúhlasí, má za
to, že maloletá nemá s otcom vytvorený taký dobrý vzťah, ako otec uvádza. Maloletá nechce prespávať
u otca, ale u jeho brata a jeho manželky, s ktorými má maloletá blízky vzťah a ktorí majú mačku. Poprela,

že by mala zlé vzťahy s rodinou otca. V minulosti, počas ich spolužitia s otcom stará matka zo strany otca
trávila s matkou a s maloletou pravidelne čas bez prítomnosti otca. Ďalej sa vyjadrila, že na priateľku
otca nepovedala nič zlé, avšak maloletá má X roky - aj na brata otca povedala, že je škaredý zlý vlk.
Matka sa teší, že maloletá akceptuje novú partnerku otca. Od vydania posledného rozhodnutia nedošlo
k žiadnej zmene ohľadom styku otca s maloletou. Podotkla však, že maloletú na styk s otcom musí

vždy pripravovať, inak by maloletá nebola ochotná s otcom odísť. Celá táto situácia je pravdepodobne
čudná pre maloletú, nakoľko počas ich spolužitia bol síce otec prítomný, avšak maloletej sa nevenoval.
Matka má za to, že maloletá sa ani v súčasnosti nedožaduje širšieho rozsahu styku s otcom, ale chce sa
stretávať s jeho aktuálnou partnerkou P., prípadne s jeho bratom a jeho rodinou. Vidí to pri odovzdávaní
maloletej otcovi, že maloletá nechce s otcom odísť, kým jej nepovie, že pôjdu pozrieť partnerku otca,

prípade švagrinú. Má za to, že maloletá prešla ťažkým životným obdobím, pričom je ešte malá - myslí
si, že je to pre ňue veľa, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že počas jej doterajšieho života sa o ňu
staralavždyvprevažnejmierematka.Napredchádzajúcompojednávanísúduviedol,žebybolovhodné,
aby mal počas vianočných sviatkov možnosť tráviť čas s maloletou aj otec. Na základe uvedeného
matka navrhla otcovi možnosť styku počas sviatkov s tým, že predchádzajúci rok bol aj tak pre všetkých

náročný, preto chcela otcovi umožniť, aby trávil Vianoce s dcérou. Nebolo to teda z dôvodu, že by mala
nejaký program, ako to tvrdí otec - najradšej by trávila Vianoce v spoločnosti svojej dcéry. Doplnila, že
sa dopočula, že otec po dedine šíri, aká je ona matka, keď nechce byť na Vianoce so svojou dcérou.
Maloleté dieťa je veľmi múdre a zlaté dievčatko, nie sú s ňou žiadne problémy, až na to, keď sa vráti
zdomácnostiotca.Vtedymaloletáneposlúchaajejsprávaniesaúplnezmení,zrejmezdôvodu,žeuotca

má všetko dovolené. Okrem toho sa objavujú aj problémy so spánkom, konkrétne si matka myslí, že otec
maloletú neukladá na poobedňajší spánok a pravdepodobne u otca chodí spávať neskôr, nakoľko keď
sa maloletá vráti od otca, nevie sa vrátiť do zabehnutého režimu, nevie zaspať a pod. Matka má za to, že
otec žiada rozšíriť styk z dôvodu, aby maloletá trávila menej času s matkou - je jedno, či bude maloletá so
starou matkou alebo so švagrinou, len aby nebola s matkou. Podľa matky sa otec nevie sám o maloletú

postarať, nevie s ňou tráviť čas sám. Na otázku súdu uviedla, že otcovi poskytuje všetky potrebné
informácie ohľadom maloletej, ona by ho informovala aj ohľadom záležitostí materskej školy, otec sa
však pred psychológom vyjadril, že matke nedôveruje, preto chodí do škôlky pravidelne. V porovnaní so
situáciou v máji 2025 sa zlepšila komunikácia medzi rodičmi podľa matky v tom, že v súčasnosti si všetky
potrebné informácie ohľadom maloletej vymieňajú prostredníctvom správ, predtým ani toto nefungovalo.

Pred maloletou nedochádza ku konfliktom medzi rodičmi, keďže v prítomnosti maloletej spolu vôbec
nekomunikujú. Komunikácia medzi rodičmi prebieha výlučne v písomnej forme, resp. pred psychológom.
Maloletá si začína podľa matky postupne zvykať na dohodnutý rozsah styku, hoci spravidla s otcom
nechce odísť, maloletú však matka vždy presviedča, že sa u otca bude cítiť dobre. V poslednom čase
sa tak styk realizuje spravidla bez problémov, avšak iba za predpokladu, že maloletú na styk s otcom

matka riadne pripraví. Tvrdenia otca o tom, že maloletá sa dožaduje predĺženia styku, riešili aj so
psychológom,avšakmatkaotcovineverí,keďževidíakomaloletáodchádzakotcoviasvojedieťapozná,
preto si nemyslí, že tieto tvrdenia otca sú pravdivé. Maloletá jej nikdy nepovedala, že by chcela tráviť
s otcom viac času, hoci sa na to aj pýtala. Myslí si, že maloletá by chcela ísť k bratovi otca, nakoľkos jeho rodinou má maloletá vytvorený skutočne blízky vzťah, takýto vzťah s otcom ale nemá. Maloletú
k rodine švagrovcov bola nútená niekoľkokrát zaniesť aj matka, nakoľko otec maloletú pobláznil, že
k nim pôjdu, nakoniec tam ale neboli a maloletá sa dožadovala stretnutia s nimi, aj plakala. S uvedeným

matka nemá problém, s rodinou otcovho brata majú dobrý vzťah, komunikujú spolu. Maloletej kúpili aj
pyžamo, aby tam v budúcnosti mohla prespať, zatiaľ tam vzhľadom na jej nízky vek neprespala, ale
chodí k nim pravidelne na návštevy. Na otázku súdu, či maloletá doma spomína svojho otca, uviedla,
že skôr rozpráva o partnerke otca - myslí si, že keď je maloletá u otca, s dcérou sa hrá pravdepodobne
práve otcova partnerka. Podľa matky si maloletá musí na rozšírenie styku dozrieť, nie je predsa bábikou

alebo hračkou, ktorej možno uložiť kedy a ako sa má stretávať s otcom. Pokiaľ maloletá plače a uvádza,
že nechce ísť k otcovi, matka ju nútiť nechce, ale nemieni otcovi brániť v styku s maloletou. Pokiaľ bude
na maloletej vidieť, že už je pripravená na rozšírenie styku, nebude v tom brániť. Má iba tri roky, otec
sa teraz snaží o vybudovanie vzťahu s maloletou.

10. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že od posledného rozhodnutia z roku

2025 uplynul príliš krátky čas a nedošlo k tak podstatným zmenám, ktoré by odôvodňovali zmenu
rozhodnutia v časti úpravy styku. V živote dieťaťa došlo v poslednom období k podstatným zmenám,
a to nielen v súvislosti s rozchodom rodičov, ale aj s nástupom maloletého dieťaťa do predškolského
zariadenia, na ktoré sa dieťa muselo adaptovať. Zo správy psychológa vyplýva, že rodičia nemajú
spracovanú minulosť, veľká časť oboch sedení mala charakter výčitiek, ktoré častejšie smerovali od

otca k matke, preto kolízny opatrovník apeloval na rodičov, aby si uvedomili, že dieťa vo veku X L.
F. XX D. už intenzívne vníma kadenciu a melodiku hlasu dospelých a ich neverbálnu komunikáciu, čo
neprispieva k posilňovaniu bazálneho pocitu detského bezpečia. Podľa kolízneho opatrovníka aktuálna
úprava styku nie je poddimenzovaná, umožňuje otcovi dostatočný priestor na udržiavanie a posilňovanie
väzieb s maloletou, pričom aj z výpovedí rodičov vyplýva, že matka rešpektuje nerezidenčnú pozíciu

otca a podporuje jeho stretávanie sa s maloletou i nad rámec súdneho rozhodnutia s prihliadnutím na
citové potreby a emočné prežívanie maloletej. Absentujúca miera trpezlivosti zo strany otca negatívne
vplýva na emocionálnu stabilitu dieťaťa, čo môže viesť k zvýšeným požiadavkám dieťaťa na prítomnosť
matky, teda osoby, ktorá pre ňu zanemená pocit stability a bezpečia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
aktuálny návrh otca súd zamietol, pretože zastáva názor, že rozšíriť styk otca s maloletým dieťaťom je

vhodné v čase, keď dieťa bude pripravené bez nátlaku, prípadne bez autoritatívneho rozhodnutia súdu.
Pokiaľ sa rodičia, resp. najmä otec vysporiada s porozchodovou situáciou, rodičia sa budú vedieť
dohodnúť aj na úprave styku počas sviatkov a prázdnin, ako tomu bolo aj na Vianoce.

11. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením záverečnej správy z nariadeného psychologického

poradenstvamajúczato,ženavrhnutýdôkazniejespôsobilývyvrátiťabsenciuzákladnejhmotnoprávnej
podmienky pre zmenu právoplatného rozhodnutia - zmeny pomerov. Vzhľadom na uvedené, súd
považoval tiež za nehospodárne, aby čakal na výsledok nariadeného výchovného opatrenia, ktoré má
prebiehať do D. XXXX.

12. Podľa § 38 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak je
účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

13. V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, súd v priebehu konania zisťoval názor
maloletého dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Ako to vyplýva zo správy kolízneho

opatrovníka, dňa XX.XX.XXXX bol vykonaný neúspešný pokus o pohovor s maloletým dieťaťom bez
prítomnosti zákonného zástupcu za účelom zistenia názoru dieťaťa vo veci zmeny úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej. S maloletou sa však nepodarilo nadviazať rozhovor
ani na nezáväzné témy, a to ani za prítomnosti matky, ktorá bola k pohovoru s maloletou po chvíli
prizvaná, keďže dieťa sa dožadovalo jej prítomnosti a rozplakalo sa. Dieťa sa nedokázalo s príslušným

sociálnym pracovníkom uvoľnene pozhovárať, reagovalo prevažne len miernym úsmevom či gestom,
zatvorilo si oči, oprelo sa o rameno matky a tvárilo sa, že spí. V snahe nezaťažovať maloleté dieťa tak
kolízny opatrovník v rozhovore nepokračoval.

14. Zo správy C. B. F. B. G. J. K. P. XX.XX.XXXX, vypracovanej psychológom D. F. R. vyplýva, že

maloletá v školskom roku XXXX/XXXX nastúpila do materskej školy. Rodičia kontaktovali centrum
z dôvodu zhoršenia emočného stavu ich dcéry. Stretávanie dieťaťa s otcom bolo v čase vyšetrenia
upravené súdom, otec mal však za to, že tento čas je veľmi obmedzený a trval na novom súdnom
pojednávaní, ktoré by rozšírilo jeho styk s dcérkou na dlhší čas. Rodičia absolvovali jedno spoločnésamostatné stretnutie, ktoré bolo zamerané na získanie dôležitých anamnestických informácií. Druhé
stretnutie s rodičmi sa uskutočnilo po vyšetrení dieťaťa. Vzťah rodičov bol v tom čase extrémne
napätý a konfliktný, bolo badateľné, že nemajú spracovaný rozpad ich vzťahu a veľká časť oboch

psychologických sedení mala charakter výčitiek, obviňovania sa vzájomne, verbálnych útokov ohľadom
manipulovania dcérou, nevhodného prostredia, v ktorom sa aktuálne dieťa nachádza, nevhodných
rodičovských prístupov, spochybňovania rodičovských kompetencií – výčitky smerovali častejšie od otca
k matke dieťaťa. Maloletá absolvovala jedno samostatné psychologické vyšetrenie. Na vyšetrenie ju
sprevádzajú obaja rodičia. Neskôr si vyberá matku a ostáva s ňou v miestnosti, prítomný je aj psychológ.

Otec odchádza von. Maloletá sa spočiatku chce hrať iba s mamou, psychológ sa do spoločnej hry
nezapája. Po krátkom čase, cca 15 minút, mamička dieťaťa odchádza do čakárne a maloletá ostáva
so psychológom sama. Maloletá sa emočne nedokáže napojiť na psychológa, pýta sa, kde je mama,
kedy príde a kedy sa s ňou bude hrať. Vydrží bez matky cca 20 minút v pokoji, pri pozorovaní hračiek,
keď má pocit, že už všetky videla, vyjadrí potrebu odísť za mamou, alebo ju zavolať do miestnosti.
Maloletá prezentuje k obom rodičom emočne pozitívne nastavenia. Vzhľadom k nízkemu fyzickému

veku dieťaťa a jeho biologickému pohlaviu, toho času matka pre dieťa predstavuje väčší pocit bezpečia,
istoty a stability. Dieťa má vytvorený pozitívny emočný vzťah k obom rodičom. Maloletá intenzívne vníma
vzájomnú negatívnu dynamiku rodičov k sebe navzájom, táto skutočnosť sa podpisuje pod celkové
emočné prežívanie dieťaťa a do budúcna aj možnú preferenciu jedného z rodičov, pravdepodobne
matky, aby sa vyhla ich vzájomným konfrontačným situáciám. Záverom psychológ konštatuje, že A.

je dieťa, ktoré emočne silno vníma a prežíva rozpad rodiny. Výrazne negatívne sa pod jej emočné
prežívanie podpisuje extrémne napätie, ktoré panuje medzi rodičmi. Vzájomné obviňovanie sa, vyčítanie
si minulosti, nespracované traumy po rozchode rodičov majú veľký vplyv na to, ako sa maloletá cíti, ako
tieto emócie spracováva. Vzhľadom na zistené skutočností Centrum poradenstva a prevencie odporúča,
aby rodičia pracovali na skvalitnení ich vzájomnej komunikácie, ktorá by mohla priniesť upokojenie

v prežívaní dieťaťa. Vhodné je súdnoznalecké vyšetrenie z odboru psychológia, psychiatria, za účelom
komplexnejšieho zmapovania vzťahov dieťaťa a rodičov, ako aj samotných rodičovských kompetencií
vo vzťahu k dcére a jej výchove.

15. Z priebežnej správy Referátu poradensko-psychologických služieb z poradensko-psychologického

procesu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že s rodičmi maloletého dieťaťa bolo doposiaľ vykonaných 7
konzultácií – konkrétne 2 individuálne konzultácie s otcom, jednu individuálnu konzultáciu s matkou
a štyri párové psychologicko-poradenské konzultácie s oboma rodičmi. Obaja rodičia vyjadrili
ochotu a motiváciu spolupracovať v poradensko-psychologickom procese, primárne formou párových
konzultácií. Úvodné konzultácie mali prevažne informatívno-oboznamovací charakter, v ďalšej etape

poradensko-psychologického procesu sa budú zameriavať na prehlbovanie bezpečného poradenského
vzťahu a pracovného spojenectva s klientmi, ako aj na stanovenie si spoločných cieľov a plánu
poradensko-psychologickej spolupráce s rodičmi. Predbežným cieľom je zlepšenie komunikácie
a spolupráce medzi rodičmi, v súvislosti so starostlivosťou o ich maloleté dieťa.

16. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.18. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa; zastupovanie

maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

21. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzba,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

22.Podľa § 26 zákonaorodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie

o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

23. Predmetom konania je návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Ako to vyplýva
z vyššie citovaných zákonných ustanovení, možnosť zmeny skoršieho rozhodnutia o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností zákon o rodine podmieňuje zmenou pomerov. Takouto zmenou

sa v zmysle záverov ustálenej rozhodovacej praxe súdov v oblasti rodinného práva rozumie len
podstatná zmena okolností významných pre optimálnu úpravu tej-ktorej otázky, a to zmena zistená
porovnaním okolností existujúcich v čase predchádzajúceho rozhodovania a v čase rozhodovania o
zmene v novom konaní iniciovanom v tomto prípade otcom maloletého dieťaťa. V danom prípade z
vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru o akejkoľvek podstatnej zmene v

pomeroch, ktorá by odôvodňovala zmenu skoršieho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou. Návrh
bol otcom podaný v krátkom časovom slede po predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností (rozsudok č.k. XXX/XX/XXXX-XX nadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX a otec si nový návrh podal dňa XX.XX.XXXX), pričom už tento časový faktor objektívne
obmedzuje priestor na vznik kvalifikovanej zmeny pomerov. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na

skutočnosť, že existenciu zmeny pomerov otec vo svojom návrhu ani netvrdil – svoj návrh odôvodnil
najmä svojím záujmom tráviť s maloletou čo najviac času, resp. skutočnosťou, že matka mu nad rámec
súdom upraveného styku neumožňuje stretávanie sa s maloletou, hoci v konaní o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v mesiaci D. XXXX prezentovala súhlas a záujem
o postupné rozširovanie styku otca s maloletou.

24. Odhliadnuc od uvedeného, t.j. od nesplnenia základnej hmotnoprávnej podmienky zmeny skoršieho
právoplatného súdneho rozhodnutia, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
v danom prípade otcom žiadané rozšírenie styku s maloletým dieťaťom nie je dôvodné. Z obsahu
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXX/XX/XXXX je zrejmé, že rodičia mali už aj v čase

vydania posledného rozhodnutia odlišné predstavy ohľadom úpravy styku otca s maloletou – matka
v konaní o úprave výkonu rodičovských práv navrhovala upraviť styk otca s maloletou bez prespávania
v domácnosti otca, otec požadoval styk (obdobne ako v predmetnom konaní) počas nepárnych víkendov
od piatka do nedele, resp. žiadal upraviť styk aj počas prázdnin a sviatkov. Na informatívnom stretnutí
rodičiadospelikukompromisnejdohode,ktorábolanáslednesúdomschválenáaktorásaajvsúčasnosti

realizuje, pričom maloleté dieťa prvýkrát prespalo v domácnosti otca v mesiaci D. XXXX, t.j. predmetná
úprava styku sa realizovala v čase podania návrhu otca na jej zmenu iba 2 mesiace. Súd má za to, že ide
o mimoriadne krátke obdobie, ktoré nepostačuje ani na adaptáciu maloletého dieťaťa na novú situáciu.25. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je vždy
najlepšízáujemmaloletéhodieťaťa.Vychádzajúczvýsledkovvykonanéhodokazovaniasúdmázato,že
hlavným problémom, ktorý je potrebné v záujme maloletého dieťaťa vyriešiť, je vzájomná komunikácia

medzi rodičmi, resp. ich konfliktný vzťah, ktorý negatívne vplýva na maloleté dieťa. Otec síce tvrdí, že
koná vždy v záujme svojej maloletej dcéry, jeho činy však potvrdzujú opak, keď netrpezlivo presadzuje
rozšírenie svojho styku s maloletou, a to aj napriek tomu, že sám potvrdil tvrdenia matky o tom, že
preberanie a odovzdávanie maloletej prebiehalo v istom období problematicky, maloletá sa rozplakala,
nechcela s otcom odísť a až následne sa v aute ukľudnila. Napriek uvedenému sa styk otca s maloletou

realizuje podľa právoplatného rozhodnutia súdu a podľa zhodných tvrdení rodičov matka v poslednom
období (t.j. po uplynutí cca X mesiacov od schválenia rodičovskej dohody) začala otcovi umožňovať styk
s maloletou aj v širšom rozsahu počas pracovného týždňa o X,X – X hodiny. Rodičia sa vedeli dohodnúť
aj na styku otca s maloletou počas vianočných sviatkov, preto súdu nie je zrejmé, na základe čoho otec
usudzuje, že matka mu bráni v postupnom rozširovaní jeho styku s maloletou, resp. v tom, aby sa vzťahy
medzi otcom a dcérou prehlbovali. Otec trvá na tom, aby maloletá v jeho domácnosti prespávala od

piatka do nedele, matka však tvrdí, že vzhľadom na pomerne nízky vek, resp. citlivú povahu maloletej
a jej citovú naviazanosť na matku ide zatiaľ o príliš dlhé obdobie, ktoré by mala maloletá tráviť bez
prítomnosti matky. Aj aktuálny styk s otcom sa realizuje bezproblémovo výlučne za predpokladu, že
matka maloletú vyslovene motivuje na styk s otcom, inak by maloletá podľa jej slov nechcela s otcom
odísť. Zároveň matka uvádza, že realizáciu styku s otcom počas celého víkendu podľa požiadavky otca

si vyskúšali a tento model sa zatiaľ neosvedčil, keďže maloletá bola vykoľajená zo svojho zabehnutého
režimu, objavili sa zmeny v jej správaní sa, mala problémy so spánkom. Napriek uvedenému, resp.
skutočnosti, že ani otec nepopiera, že maloletá mala spočiatku problém s tým, aby opustila domácnosť
matky a odišla s otcom, otec nepripúšťa, že maloletá vzhľadom na jej silnú citovú väzbu k matke
môže naozaj potrebovať viac času na to, aby sa na novú rodinnú situáciu adaptovala a zo všetkých

problematických situácií obviňuje matku. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že konfliktné vzťahy
rodičov ovplyvňujú ich schopnosť objektívne vnímať situáciu a konať výlučne v súlade s najlepším
záujmom maloletej dcéry. Súd má za to, že otec by mal pristupovať k maloletej s vyššou mierou empatie
– zo správy z diagnostického vyšetrenia dieťaťa je zrejmé, že maloletá má síce vytvorený pozitívny
emočný vzťah k obom rodičom, matka však predstavuje pre dieťa väčší pocit bezpečia, istoty a stability.

Z predmetnej správy psychológa tiež vyplýva, že maloletá intenzívne vníma negatívnu dynamiku rodičov
k sebe navzájom, čo sa môže do budúcna podpísať aj pod možnú preferenciu jedného z rodičov,
pravdepodobne matky, aby sa vyhla ich vzájomným konfrontačným situáciám. Z uvedeného podľa
názoru súdu vyplýva, že aj prehlbovanie vzájomných vzťahov otca s maloletou je potrebné uskutočniť
mimoriadne citlivo a s maximálnou empatiou voči maloletej, v opačnom prípade aj pri najlepšom úmysle

otca môže jeho snaha dopadnúť kontraproduktívne. Rozšírenie styku s maloletou skôr, ako je na to dieťa
pripravené môže spôsobiť, že bude maloletá ešte viac citovo naviazaná na matku, t.j. na osobu, ktorá
pre dieťa aktuálne znamená bezpečie a stabilitu a vzťahy s otcom môžu naopak v dôsledku uvedeného
stagnovať,aleboajzhoršovať,čourčiteniejevzáujmemaloletéhodieťaťa.MaloletávH.XXXXnastúpila
domaterskejškoly,čopredstavujevýznamnúzmenuvživotedieťaťa.Ďalšiezmenyjepodľanázorusúdu

vhodné realizovať postupne, vnímajúc reakcie maloletej, na ktoré je potrebné reflektovať, a to zo strany
oboch rodičov. Aj matka by mala v záujme maloletého dieťaťa pozorne vnímať, či je maloletá pripravená
na otcom žiadaný rozsah styku, resp. maloletú k stretávaniu sa s otcom motivovať bez toho, aby dieťa
vnímalo aktuálne vzájomne negatívne vzťahy medzi rodičmi. Rodičia by mali mať na pamäti, že sú to
práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa. V záujme svojho maloletého

dieťaťa by preto mali aj naďalej pracovať na zlepšení ich vzájomných vzťahov, vynaložiť maximálne
úsilie na zlepšenie komunikácie medzi nimi a eliminovať extrémne napätie a vzájomné obviňovanie sa,
ktoré je v ich vzťahu prítomné aj podľa vyjadrenia psychológa. Uvedenému slúži aj nariadené výchovné
opatrenie, na základe ktorého majú rodičia naďalej povinnosť navštevovať psychologické poradenstvo.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že otec musí byť trpezlivejší a maloletej
dopriať dostatok času, aby sa so vzniknutou rodinnou situáciou vyrovnala, keďže je zrejmé, že maloletá
intenzívne vníma a prežíva rozpad rodiny, pričom v tejto ťažkej životnej situácii pre ňu znamená istotu
a stabilitu predovšetkým matka. Uvedené je zrejmé nielen zo správy psychológa a z výpovede matky, ale
aj z pokusu o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa kolíznym opatrovníkom, kedy sa maloletá, rovnako

ako počas vyšetrenia u psychológa – D. R., dožadovala prítomnosti matky a v bezpečí sa cítila iba za
jej prítomnosti. Súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožňuje s názorom kolízneho opatrovníka dieťaťa,
podľa ktorého aktuálna úprava styku nie je poddimenzovaná, umožňuje otcovi dostatočný priestor na
udržiavanie a posilňovanie väzieb s maloletou, pričom podľa zhodných tvrdení rodičov matka umožňujestyk otcovi s maloletou i nad rámec súdneho rozhodnutia s prihliadnutím na citové potreby a emočné
prežívanie maloletej. V predmetnom prípade tak podľa názoru súdu na jednej strane stojí právo otca
ako oprávneného rodiča realizovať svoje rodičovské práva v rozsahu, v akom mu tieto prislúchajú (ktorú

skutočnosť súd nijako nepopiera), na druhej strane však stojí záujem maloletého dieťaťa vyrastať v
pokojnom a harmonickom prostredí v súlade s jeho najlepším záujmom.

27. Zhrnúc vyššie uvedené má súd za to, že návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletou nie
je dôvodný. Maloletá je mimoriadne naviazaná na matku, styk otca s maloletou sa pritom pravidelne

realizuje, a to aj v širšom rozsahu, ako to vyplýva zo súdom schválenej dohody rodičov, keďže aj
napriek konfliktným vzťahom medzi rodičmi sa obaja snažia o postupné rozšírenie rozsahu styku otca
s maloletou s ohľadom na najlepší záujem ich dcéry. Ide však o maloleté dieťa vo veku X L. F. XX
D., v živote ktorého je kľúčová stabilita. Rozšírenie styku otca s maloletou je preto podľa názoru súdu
vhodné realizovať postupne – tak, ako sa to v súčasnosti aj deje.

28. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd nezistil dôvod na zmenu právoplatného súdneho
rozhodnutia v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, preto návrh otca zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie pre kolízneho opatrovníka dieťaťa, nakoľko sa svojho práva
podať odvolanie v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku po vyhlásení rozhodnutia
účinne vzdal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania

je v odvolacom konaní prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.