Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-42Cpr/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120283562
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6120283562.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobkyne: Univerzitná nemocnica

L. Pasteura Košice, IČO: 00 606 707, so sídlom Rastislavova 43, Košice, právne zastúpená ALENA
ZADÁKOVÁ advokát s.r.o., IČO: 53 209 451, so sídlom A. XX, A., proti žalovanému: B. C. D., nar.
XX.XX.XXXX,bytomA.X,A.,zastúpenýJUDr.DanicouHolováčovou,advokátkouvKošiciach,sosídlom
Čajakova 5, Košice, v konaní o náhradu škody

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .
III. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobkyňa v upomínacom konaní domáhala voči

žalovanému zaplatenia sumy 1 000 € s príslušenstvom titulom náhrady škody. Z opisu rozhodujúcich
skutkovýchokolnostívnávrhusúdzistil,žežalovanýpôsobilužalobkyniakovedúcizamestnanecKliniky
plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie. Zo strany Ministerstva zdravotníctva SR bolo začaté
správne konanie a rozhodnutím č.:S02950-2019-OVSASK z 29.1.20211 bola žalobkyni uložená pokuta
na základe záverov vykonaného dozoru a to vo výške 1 000 €, pričom ako dôvod je uvedený nesprávne
vedená zdravotná dokumentácia na Klinike plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie, Univerzitnej
nemocnice L. Pasteura Košice. Následne Škodová komisia zamestnávateľa určila ako zodpovednú

osobu žalobcu, keďže bol vedúcim zamestnancom kliniky a zodpovedal za riadne vedenie zdravotníckej
dokumentácie. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu škody listom zo dňa 5.9.2019, pričom na
uvedený list žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval.

2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom č.k. 23UP/762/2020-0 zo dňa 6. mája 2020 tomuto
návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
odpor.PoukázalnarozhodnutieMinisterstvazdravotníctvaSRzktoréhovyplýva,žepokutabolauložená

v súvislosti s vedením dokumentácie u zahraničných pacientov z Anglicka. Uvedených pacientov
operoval B. E.. Za vedenie dokumentácie vo všetkých jej bodoch od príjmu pacienta, cez podpísanie
informovaného súhlasu, cez operáciu a operačný záznam, ako aj preväzy pacientov a s tým súvisiacu
administratívu, až po ich prepustenie, je zodpovedný ošetrujúci lekár resp. operatér. Vo všetkých týchto
prípadoch bol operatér B. E., ktorý je v prípade porušenia vedenia dokumentácie zodpovedný. Na
základe opisu skutočností v rozhodnutí Ministerstva zdravotníctva SR vyplýva, že nesprávne vedená
časť dokumentácie bola operatérom, operačnou sestrou a inými. Ak by to mala byť pravda, tak je nutné

zvážiť ich podiel na vine a uvedenú pokutu zohľadniť im.3. Okresný súd Banská Bystrica listom zo dňa 10.6.2020 postúpil vec bývalému Okresnému súdu Košice
II ako súdu príslušnému na prejednanie veci, nakoľko bol v zákonnej lehote doručený návrh žalobkyne
na pokračovanie v konaní na príslušnom súde.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, ktoré
všetky tvoria obsah súdneho spisu, pričom prihliadol aj na skutkové tvrdenia sporových strán a zistil
nasledovné:

5.MinisterstvozdravotníctvaSRvykonalodozoružalobkyneakoposkytovateľazdravotnejstarostlivosti.
Žalobkyňa v rámci dozoru predložila dňa 31.1.2018 písomnosti o.i. vyjadrenia a doklady súvisiace
s predmetom dozoru a to zoznam samoplatcov Kliniky plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie
v roku 2017, zdravotnú dokumentáciu 204 samoplatcov kliniky a cenník. O výsledkoch dozoru Útvar
kontroly a sťažností ministerstva vypracoval Protokol zo dňa 8.6.2018, ktorého obsahom boli nasledovné
zistenia porušení povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti:

- z predložených dokladov zo zdravotnej dokumentácie u vybraných pacientov zo zoznamu 204
samoplatcov na Klinike plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie bolo zistené, že v zmysle § 19
ods. 2 písm. d) zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotná dokumentácia síce tieto údaje obsahovala, avšak sú
v nich rozdiely, a preto možno pochybovať o ich pravdivosti, podľa názoru orgánu dozoru týmto konaním
UNLP porušila povinnosť v zmysle § 79 ods. 1 písm. l) zákona č. 576/2004 Z.z.

- tým, že vo vybraných záznamoch operačnej sestry boli nečitateľné zápisy z operačných výkonov,
zdravotnícky pracovníci nepostupovali v súlade s § 21 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. podľa ktorého
zápis v zdravotnej dokumentácii musí byť pravdivý a čitateľný
- tým, že zdravotnícky pracovník neinformoval osoby, ktorým bola poskytnutá zdravotná starostlivosť
o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby

navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytovania zdravotnej starostlivosti (ďalej len
„informovaný súhlas, resp. poučenie“), týmto konaním UNLP porušila povinnosť poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z.
- tým, že zdravotnícky pracovník neinformoval osoby uvedené v prílohe č. 1 Protokolu o výsledku dozoru
zo dňa 8.6.2018, ktorým bola poskytnutá zdravotná starostlivosť o účele, povahe a následkoch a rizikách

poskytnutiazdravotnejstarostlivosti,omožnostiachvoľbynavrhovanýchpostupovarizikáchodmietnutia
poskytnutia zdravotnej starostlivosti, UNLP porušila povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
v zmysle § 79 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z.
-tým,žezdravotníckypracovníkneuviedolvovybranýchprípadochuvedenýchvpríloheč.3Protokoluzo
dňa 8.6.2018 v informovanom súhlase všetky náležitosti požadované ustanoveniami § 6 ods. 1 písm .a)

zákonač.578/2004Z.z.,týmtokonanímUNLPporušilapovinnosťposkytovateľazdravotnejstarostlivosti
podľa § 79 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z.

6. Na tomto skutkovom základe Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodnutím zo dňa 29.1.2019
č.:S02950-2019-OVSASK uložilo žalovanej v súlade s § 82 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovateľoch

zdravotnej starostlivosti pokutu vo výške 1 000 €. Žalobkyňa dňa 26.2.2019 uloženú pokutu uhradila, čo
vyplýva z výpisu jej účtu vedeného v F. G..

7. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.11.2020 vyplynulo, že bol od 11.7.2011
primárom Kliniky plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie UNLP. Primárom bol do januára roku

2018. Žalovaný bol podľa pracovnej náplne zo dňa 11.7.2011 povinný o.i. dodržiavať právne predpisy
a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak s nimi bol oboznámený a ako vedúci
zamestnanec bol povinný riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov. Žalovaný tiež zodpovedal za
administratívnu činnosť, dokumentáciu kliniky a odbornú kvalitu liečebnopreventívnej starostlivosti.

8. Výzvou zo dňa 5.9.2019 žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu škody vo výške 1 000 €. Oznámila
mu, že Škodová komisia UNLP Košice prerokovala na svojom zasadnutí dňa 21.8.2019 škodový prípad
týkajúci sa škody, ktorá vznikla v dôsledku uloženia a zaplatenia pokuty Ministerstvu zdravotníctva
SR vo výške 1 000 € z dôvodu nesprávne vedenej zdravotnej dokumentácie na Klinike plastickej,
rekonštrukčnej a estetickej chirurgie. Rada riaditeľov UNLP Košice vydala dňa 26.8.2019 rozhodnutie č.

63/2019, v ktorom žalovanému predpísala k náhrade škodu vo výške 1 000 €.

9. Predmetom konania je nárok na náhradu škody, ktorého dôvodnosť žalobkyňa odvodzuje z toho,
že žalovaný v rozhodnom čase pôsobil ako vedúci zamestnanec Kliniky plastickej, rekonštrukčneja estetickej chirurgie a v rámci svojej pracovnej náplne zodpovedal aj za správne vedenie zdravotnej
dokumentácie. Keďže pôsobil ako vedúci zamestnanec samostatne, tak je vylúčená pomerná
zodpovednosť zamestnancov podľa miery zavinenia.

10. Žalovaný svoju zodpovednosť za škodu rozporoval a poukazoval na to, že pokuta mala byť žalobkyni
uložená za nesprávne vedenú dokumentáciu v súvislosti s operáciami, ktoré boli vykonávané B. E..
Žalovaný, ani nikto iný, nemal možnosť vstupovať do zdravotnej dokumentácie a preto žalovanému za
jej nesprávne vedenie nemôže byť uložená sankcia. Taktiež v tejto súvislosti poukazoval na rozsudok

Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11CoPr/12/2023 zo dňa 25. júna 2025 v konaní o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaného (tam v postavení žalobcu) proti žalobkyni (tam
v postavení žalovanej), kde v bode 48 odôvodnenia tohto rozsudku odvolací súd o.i. uvádza, že
nebol preukázaný ani ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a to, že: „Zdravotná
dokumentácia nebola vedená v súlade so zákonom a súvisiacimi právnymi predpismi.“ Ide o právnu
skutočnosť, ktorá sa žalovanému kladie za vinu aj v tomto konaní a za čo bola uložená pokuta, ktorá

je predmetom tohto konania. Odvolací súd vo svojom odôvodnení ďalej konštatuje: „Povinnosť viesť
zdravotnú dokumentáciu a vykonávať do nej zápisy, je v zmysle § 19 ods. 3, § 21 ods. 2 zákona č.
576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivostivecouošetrujúcehozdravotníckehopracovníka,vtomtoprípade
operatéra. Žalobca ako primár kliniky v súlade s § 21 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti nebol
oprávnený zasahovať do zápisov v zdravotnej dokumentácii pacientov, vykonaných operatérom, ani

tieto opravovať či dopĺňať.“ Zo záverov odvolacieho súdu možno podľa názoru žalovaného jednoznačne
vyvodiť, že uložená sankcia žalovanému uhradiť vzniknutú škodu je neoprávnená.

11. Súd nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1 000 € s príslušenstvom posúdil ako nárok na náhradu
škody podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce, t.j. ako nárok vyplývajúci zo všeobecnej zodpovednosti

zamestnanca za škodu.

12. Podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavinením porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadoch uvedených v § 182

a 185.

13. Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce
predpoklady:
- vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením,

- protiprávny úkon, porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi,
alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom,
- príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody,
- zavinenie na strane zamestnanca.
Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak

nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.

14. Jedným z predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu je protiprávny
úkon, ku ktorému došlo v súvislosti s plnením pracovných úloh. Žalovaný bol v období rozhodnom
pre uloženie pokuty (kontrolované obdobie roka 2017) zamestnancom žalobkyne. Nebolo sporné, že

v tom čase vykonával funkciu primára Kliniky plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie (ďalej
tiež „KPRECH“). Podľa pracovnej náplne zodpovedal za administratívnu činnosť, dokumentáciu kliniky
a odbornú kvalitu liečebnopreventívnej starostlivosti. Pod dokumentáciou kliniky možno rozumieť tiež
dokumentáciu zdravotnú. Povinnosť viesť zdravotnú dokumentáciu totiž patrí medzi základné povinnosti
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotníckeho pracovníka (§ 79 ods. 1 písm. l) zákona č.

578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti).

15. Škodu v tomto prípade predstavuje pokuta uložená Ministerstvom zdravotníctva SR v sume 1 000
€, ktorú žalobkyňa dňa 26.2.2019 uhradila. Súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, či
bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu. V zmysle

uvedeného sú tak pre súd záväzné závery Ministerstva zdravotníctva SR o tom, že u žalobkyne, ako
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, bola na KPRECH nesprávne vedená zdravotná dokumentácia,
za čo bola v rámci správneho konania sankcionovaná uložením pokuty. Pokiaľ bolo nesprávne vedeniezdravotnej dokumentácie zavinené niektorým zamestnancom žalobkyne, má žalobkyňa v zmysle ust.
§ 179 Zákonníka práce a nasl. právo žiadať, aby jej túto ujmu nahradil.

16. Súd sa v rámci vymedzenej spornosti zameral na vyriešenie otázky, ktorý zamestnanec
pri vyhotovovaní zdravotnej dokumentácie pacientov KPRECH porušil svoje povinnosti. Zdravotnú
dokumentáciu, jej spracúvanie, formy vedenia, poskytnutia a sprístupňovanie údajov upravuje zákon č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „zákon č. 576/2004 Z.z.“ alebo „zákon o zdravotnej

starostlivosti“).

17. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. vedenie zdravotnej dokumentácie je získavanie,
zhromažďovanie a zaznamenávanie údajov podľa ods. 2.

18. Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotnú dokumentáciu vedie ako celok všeobecný

lekár. Iný ošetrujúci zdravotnícky pracovník vedie zdravotnú dokumentáciu v rozsahu ním poskytovanej
zdravotnej starostlivosti.

19. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotná dokumentácia sa vedie v elektronickej
zdravotnej knižke v národnom zdravotníckom informačnom systéme so zdokonaleným elektronickým

podpisom zdravotníckeho pracovníka (ďalej len „elektronická zdravotná knižka“), ak ods. 2 a 3
neustanovujú inak. Obsahové náležitosti, členenie, rozsah zapisovaných údajov, okrem oprávnených
osôb, poskytovanie a sprístupňovanie údajov z elektronickej zdravotnej knižky sú ustanovené
v osobitnom predpise.

20. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. zápis do elektronickej zdravotnej knižky sa vykonáva
vytvorením príslušného elektronického zdravotného záznamu. Pri nefunkčnosti technických zariadení
je ošetrujúci lekár poskytovateľa povinný, okrem dôvodov hodných osobitného zreteľa, bezodkladne
po sfunkčnení technických zariadení vytvoriť príslušný elektronický zdravotný záznam v elektronickej
zdravotnej knižke.

21. Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. oprava elektronického zdravotného zariadenia sa
vykonávastornovanímpôvodnéhozdravotnéhozáznamu.Opravuelektronickéhozdravotnéhozáznamu
môže vykonať ošetrujúci zdravotnícky pracovník poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý pôvodný
elektronický zdravotný záznam vyhotovil. Pôvodný elektronický zdravotný záznam zostáva uložený

v elektronickej zdravotnej knižke na účely kontroly správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zdravotnú dokumentáciu vedie všeobecný
lekár ako celok, avšak každý iný ošetrujúci zdravotnícky pracovník (napr. špecialista) ju vedie iba
v rozsahu ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Hlavným zodpovedným je teda všeobecný lekár,

ktorý zhromažďuje a zaznamenáva údaje. Všeobecný lekár je zodpovedný za kompletnú zdravotnú
dokumentáciu pacienta. Špecialista (alebo iný ošetrujúci pracovník) vedie dokumentáciu iba v rozsahu
zdravotnej starostlivosti, ktorú sám poskytuje.

28. Z rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR vyplýva, že dôvodom pre jeho záver o nesprávne

vedenej zdravotnej dokumentácii na predmetnej klinike boli i./rozdiely v údajoch, ktoré obsahovala, ii/
nečitateľné zápisy z operačných výkonov, iii/neinformovanie osôb, ktorým bola poskytnutá zdravotná
starostlivosť o jej následkoch a rizikách a možnosti voľby navrhovaných postupov a iiii/neuvedením
všetkých náležitostí požadovaných zákonov v informovanom súhlase.

29. Ako už bolo vyššie uvedené, zdravotnú dokumentáciu vedie lekár. Je to buď všeobecný lekár
alebo lekár špecialista. Záznamy do zdravotnej dokumentácie vykonávajú aj iní zdravotnícki pracovníci,
ale iba v rozsahu nimi poskytnutej starostlivosti. Pri nesprávne vedenej zdravotnej dokumentácii
tak k porušeniu zákona o zdravotnej starostlivosti došlo zo strany tých zamestnancov, ktorí zápis
do zdravotnej dokumentácie vykonávali. Ide o lekára špecialistu (rozpor v záznamoch) a operačnú

sestru (nečitateľné zápisy z operačných výkonov), iný zdravotnícky pracovníci (neúplný informovaný
súhlas a poučenie). Práve týchto zamestnanci žalobcu porušením povinnosti pri vedení zdravotnej
dokumentácie spôsobili jej nesprávne vedenie.30. V konaní nebolo sporné, že v kontrolovaných prípadoch pacientov samoplatcov bol lekárom
špecialistom B. E.. Žalobkyňa však tvrdila, že za vedenie zdravotnej dokumentácie je zodpovedný
žalovaný, ako vedúci zamestnanec, pričom zodpovednosť za vedenie dokumentácie má nielen

ošetrujúci lekár, ale aj vedúci pracovník a v našom prípade ide o primára. Na tejto evidencii sa nachádza
tak podpis lekára ako aj podpis primára. Preto primár kliniky zodpovedá za jej správnosť ako jediný
vedúci pracovník. Zodpovednosť za vedenie zdravotnej dokumentácie mu tiež vyplýva z pracovnej
náplne.

31. Žalovaný, ako vedúci zamestnanec KPRECH bol, o.i., povinný riadiť a kontrolovať prácu
zamestnancov, zabezpečiť, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny a zabezpečovať
prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa (§ 81 písm. a), e), f)
Zákonníka práce). Zdravotnícki pracovníci kliniky neviedli správne zdravotnú dokumentáciu pacientov
z čoho možno vyvodiť, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti a nezabezpečil, aby u jemu
podriadených zamestnancov nedochádzalo k porušovaniu povinností. Žalovaný si podľa názoru súdu

neplnil povinnosti vedúceho zamestnanca pri riadení a kontrole zdravotníckeho personálu dôsledne.
V okolnostiach prejednávaného prípadu tak k porušeniu povinností a konaniu v rozpore so zákonom
došlo u zdravotníckych pracovníkov, ktorí viedli zdravotnú dokumentáciu nesprávne a neúplne, ale aj
u žalovaného, ako ich vedúceho zamestnanca. Preto sa súd zaoberal otázkou, ktoré z týchto konaní
bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

32. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede.
Teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny
a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či
okolnosti nasvedčujúce tomu, že existuje. Príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Ak príčinou škody je

iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.

33. Nemalo by byť sporné, že škoda vznikla v dôsledku nesprávneho vedenia zdravotnej dokumentácie,
ktorú viedli lekár, špecialista alebo iný zdravotnícky pracovník. Príčinou škody bolo teda porušenie
povinnosti pri vedení dokumentácie tými, ktorí sú oprávnení záznamy vykonávať v súlade so zákonom

o zdravotnej starostlivosti. Porušenie povinnosti žalovaným preto nie je v priamej príčinnej súvislosti
so vznikom škody. Žalovaný by dôslednejším výkonom právomoci vedúceho zamestnanca mohol
nedostatky v práci zdravotníckych pracovníkov zistiť a následne ich odstrániť, avšak vo vzťahu k vedeniu
zdravotnej dokumentácie nemal oprávnenie túto viesť t.j. vykonávať do nej zápisy a ani ju opravovať.
Podľa názoru súdu tak nie je daný medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody priamy

vzťahu príčiny a následku.

34. Pri tomto závere súd vychádza z ustálenej judikatúry podľa ktorej pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha

pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený,

nestačí, ak je iba sprostredkovaný (porovnaj rozhodnutie NSSR sp.zn. 7Cdo/208/2016 zo 7. júna 2017,
podobne aj R21/1992).

35. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že v prejednávanom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalovaným

a vznikom škody na strane žalobkyne. Preto žalovaného nemožno robiť zodpovedným za škodu,
ktorá žalobkyni vznikla porušením povinností jednotlivých zdravotníckych pracovníkov pri vedení
zdravotnej dokumentácie. Súd žalobu pre nesplnenie predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca za škodu zamietol.

36. Pokuta bola žalobkyni uložená za nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie a je zrejmé, že
zdravotnú dokumentáciu u jednotlivých pacientov viedli viacerí zdravotnícki zamestnanci. Nie je teda
vylúčené, že na vzniku škody sa podieľalo viacero osôb. Ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu
niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.Bolo na žalobkyni posúdiť, či v danej veci neprichádza do úvahy delená zodpovednosť, keďže ako
nesprávne boli vyhodnotené zápisy lekára a operačnej sestry. V takomto prípade, keď je škoda
spôsobenáviacerýmizamestnancami,dochádzakobmedzeniuichzodpovednosti.Vtýchtoprípadochje

potrebné u každého zamestnanca určiť mieru zavinenia. Meradlom pomeru účasti na vzniknutej škode je
závažnosť porušenia určitých povinností zamestnanca a rozsah spôsobenej škody v príčinnej súvislosti
s konaním alebo opomenutím jednotlivých zamestnancov. Ide o delenú a nie solidárnu zodpovednosť
a každý zo zodpovedných zamestnancov je povinný uhradiť zamestnávateľovi len podiel zodpovedajúci
miere svojho zavinenia.

37. Žalobkyňa však za zamestnanca zodpovedného za vznik škody považovala iba žalovaného, pričom
vo vzťahu k nemu nebolo preukázané splnenie všetkých náležitostí vzniku zodpovednosti za škodu.
Podľa názoru súdu nemožno celú ťarchu zodpovednosti za škodu presunúť na vedúceho zamestnanca
len preto, že škoda bola spôsobená jeho podriadením, za prácu ktorých zodpovedá. Každý z nich totiž
zodpovedá iba podľa miery svojho zavinenia, za podmienky, že ich zodpovednosť je daná a v takejto

miere zodpovedajúcej zavineniu za škodu nesie zodpovednosť aj vedúci zamestnanec.

38. Súd nevyhovel návrhom na doplnenie dokazovania predneseným sporovými stranami na
pojednávaní konanom dňa 19.1.2026. Žalobkyňa navrhla výsluch pána H. vo vzťahu k osobe
zodpovednej za škodu. Na preukázanie skutočnosti, že na zdravotnej dokumentácii je podpis

žalovaného navrhla oboznámiť sa so znaleckým posudkom, ktorý bol predložený v trestnom konaní.
Vo vzťahu k týmto návrhom súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Vykonanie navrhovaných
prostriedkovprocesnéhoútokubysivyžiadaloodročeniepojednávania.Žalobkyňamalavpriebehutohto
konania, ktoré je vedené od roku 2020, dostatok času na ich návrh. Nejedná sa o nové dôkazy a súdu
nie sú známe žiadne objektívne okolnosti, ktoré by žalobkyni neumožňovali tieto návrhy predniesť včas.

Naviac skutkové okolnosti prípadu sporné neboli a rozhodnutie záviselo od právneho posúdenia otázky
naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.
Súd nevyhovel ani návrhu žalovaného na predloženie zápisnice z prerokovania Škodovej komisie zo dňa
21.8.2019 a zápisu z Rady riaditeľov zo dňa 26.8.2019, výsledkom ktorých bolo predpísanie náhrady
škody žalovanému. Z postoja žalobkyne v konaní bolo zrejmé, že škodu si uplatňuje iba vo vzťahu

k žalovanému, preto by predloženie navrhovaných zápisníc z konania poradných orgánov žalobkyne
malo vzťah iba k otázke, ktorá v konaní nebola sporná.

39. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

40. V prejednávanom prípade bol úspešný žalovaný, preto má voči neúspešnej žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal
ajmožnosťouaplikácieust.§257C.s.p.vzmyslektoréhovýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejednávanom prípade nevyšli v konaní najavo žiadne

okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie tohto svojou povahou výnimočného zákonného ustanovenia.

41. Žalobkyňa podaním zo dňa 5.11.2025 navrhla prerušenie konania s odôvodnením, že v konaní
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vedeného sporovými stranami podala dovolanie proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. júna 2025 pod č.k. 11CoPr/12/2023-805. Bola toho

názoru, že vo vyššie uvedenej právnej veci je potrebné konanie prerušiť až do rozhodnutia Najvyššieho
súduSRopodanomdovolaní,nakoľkourčenieplatnostiresp.neplatnostiskončeniapracovnéhopomeru
žalovaného u žalobkyne má zásadný význam aj pre toto konanie. V rámci dovolacieho konania sa
rieši aj predbežná otázka a to zodpovednosť žalovaného za porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti
s kontrolou zamestnancov oddelenia plastickej chirurgie žalobkyne a teda sa rieši otázka významná

pre rozhodnutie súdu aj v tomto konaní – otázka zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu. Súd
tomuto návrhu nevyhovel.

42. Podľa ust. § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne konanie alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

43. Otázka porušenia pracovnej disciplíny žalovaným bola právoplatne ustálená citovaným rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11CoPr/12/2023 z 25 júna 2025. Výrok právoplatného rozsudku jezáväzný pre strany sporu, pre ich právnych zástupcov a v tomto rozsahu tiež pre všetky štátne orgány.
Preto je aj súd povinný vychádzať z tohto záväzného usporiadania pomerov strán. Podanie dovolania
na následkoch právoplatného rozsudku totiž nič nemení. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na záver

formulovaný Ústavným súdom SR v uznesení sp.zn. II ÚS 220/09 zo dňa 2.6.2009, ktorý dovolacie
konanie výslovne nepovažuje za zákonnú prekážku postupu konania a v zmysle ktorého „všeobecný
súd nemôže nekonať a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie
konanie, a to ani na základe ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. (jedná sa o obsahovo obdobné ustanovenie
ako v súčasnosti platné ustanovenie § 164 C.s.p. – poznámka súdu), pod ktoré nemožno supsunovať

mimoriadny opravný poriadok, na základe ktorého sa začína dovolacie konanie“.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.