Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 41P/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200025
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1225200025.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: Z. R., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova, 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky:
I.. Y. R., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XX, H., zastúpená splnomocnencom: Hagyari &
Partners, s. r. o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 51 473 208 a otca: N.. N. R., narodený
XX.XX.XXXX, trvale pobytom F., o návrhu matky na zmenu priezviska maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u d e ľ u j e matke I.. Y. R., narodenej XX.XX.XXXX súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska
maloletého dieťaťa: Z. R., narodená XX.XX.XXXX z priezviska „R.“ na priezvisko „R.“.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej Z. R., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „maloletá Z.“), sa návrhom doručeným
Mestskému súdu Bratislava II 23.12.2024 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej Z.. Navrhla, aby súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú Z.
zastupovať a spravovať jej majetok, uložil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 300 eur mesačne a
styk otca s maloletou neupravil. Súčasne sa domáhala zmeny priezviska maloletej na priezvisko R. a
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť otcovi platiť výživné na maloleté

dieťa v sume 300 eur mesačne k rukám matky.

2. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že s otcom maloletej mali partnerský vzťah, z ktorého pochádza
ich maloletá dcéra Z.. V súčasnosti matka s otcom nežijú v spoločnej domácnosti. Od roku 2018,
krátko po narodení maloletej, sa vzťahy medzi rodičmi výrazne zhoršili. Dochádzalo k pravidelným
konfliktom, pričom otec maloletej často požíval alkohol a vracal sa z práce do domácnosti v opitom
stave. V spoločnej domácnosti s maloletou dcérou a otcom žila aj staršia dcéra matky, Y. C., narodená

5. decembra XXXX, pochádzajúca z predchádzajúceho vzťahu matky. Alkoholizmus otca maloletej
závažným spôsobom narušil rodinné pomery, preto matka nemohla naďalej riskovať výchovu oboch dcér
v spoločnej domácnosti s osobou závislou na alkohole. V roku 2019 sa otec odsťahoval do ubytovne v
Bratislave,časťLamač.Neskôrsamatkadozvedela,žeotecsizobralpôžičkyodnebankovýchsubjektov
vo výške približne 30 000 eur a spreneveril finančné prostriedky vo výške 5 000 eur zo stravnej karty
vydanej zamestnávateľom. V roku 2023 matka zistila, že otec maloletej zadĺžil svojho otca použitím
jeho občianskeho preukazu na získanie ďalších pôžičiek od nebankových subjektov. Z tohto dôvodu

podal otec otca na neho trestné oznámenie. Od roku 2018 výlučne matka zabezpečuje starostlivosť o
maloletú,akoajjejfinančnépotreby.Naúčelyúradnéhoaadministratívnehostykujepravidelneodmatky
vyžadované súdne rozhodnutie o úprave starostlivosti o maloletú. Takéto rozhodnutie je nevyhnutné
napríklad pri uzatváraní dohôd, rozhodovaní o lekárskych zákrokoch či školských otázkach. Otec na jejvýživu neprispieva. Keďže styk maloletej s otcom nie je upravený, otec sa žiadnym spôsobom o maloletú
nestará a neplní si voči nej vyživovaciu povinnosť, vznikla potreba určiť pravidelnú finančnú participáciu
otca na výživnom pre maloletú. Matka maloletej nemá vedomosť o súčasnom pracovnom pomere ani

o príjmoch otca maloletej. Matka pokrýva všetky výdavky spojené so školskou dochádzkou, školskými
aktivitami, zdravotnou starostlivosťou, bývaním, stravou, dopravou, oblečením a inými výdavkami.
Záverom uviedla, že maloletá sa s otcom nestýka, ten o ňu nejaví žiaden záujem a matka s maloletou
nemajú ani vedomosť, kde sa otec nachádza. Maloletá nemá k otcovi vybudovaný akýkoľvek vzťah,
preto nerozumie tomu, že má iné priezvisko ako jej matka. Matka s ohľadom na uvedené požadovala

aj zmenu priezviska maloletej na priezvisko matky „R.“.

3. Uznesením tunajšieho súdu zo 07.01.2025 č. k. 41P/165/2024-119 súd vylúčil časť návrhu matky z
23.12.2024 týkajúcu sa zmeny priezviska a nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konania.

4. Otcovi bol návrh s prílohami, výzvou na vyjadrenie sa k návrhu a ďalšími listinami (poučenie

o procesných právach a povinnostiach) doručený 19.02.2025. Zároveň súd zverejnil oznámenie o
podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu 11.03.2025. Otec sa napriek tomu k
návrhu písomne nevyjadril a v konaní ostal nečinný.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 16.06.2025. Súd vec prejednal podľa § 180

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“) v neprítomnosti otca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s
§ 111 ods. 3 CSP dňom 31.05.2025. Otec svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani
nežiadal o odročenie pojednávania. Matka súhlasila, aby súd vec prejednal v neprítomnosti jej právneho
zástupcu, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania a ktorému

bolo predvolanie na pojednávanie doručené 26.05.2025. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi založenými v súdnom spise, výsluchom matky, stanoviskom kolízneho opatrovníka, prednesom
právneho zástupcu matky, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 41P/165/2024 a 41P/6/2025, ako
aj ostatným spisovým materiálom, na základe čoho zistil nasledujúci skutočný a právny stav veci:

6. Matka na pojednávaní konanom 16.06.2025 uviedla, že zmenu priezviska navrhla z dôvodu nie, aby
vytvorili dojem, ale aby tvorili celistvú rodinu. Ona aj staršia dcéra sú R. a maloletá vyčnieva. Je to
dôležité aj pre ich vzťah. Aj keď bude staršia, aby sa necítila mimo rodiny. Ďalej kvôli cestovaniu, aby
nemusela nosiť so sebou doklad, teda ak súd rozhodne o zverení do jej osobnej starostlivosti. Ďalej
keď chodia k doktorovi, ju volajú pani R.. K tomu uviedla, že ona to nejak prekusne a vzhľadom aj

na genézu, nechce aby niesla jeho meno. Od januára 2019 sa otec neozval, nezaujíma sa, niekoľko
mesiacov žil na ubytovni. Potom sa presťahoval do H., kde býval so svojím otcom, pil, zobral si na jeho
občiansky preukaz pôžičky a potom sa po ňom zľahla zem. Toto vie od jeho sestry. Matka tiež uviedla, že
telefónne číslo na otca našla v prepúšťacej správe, ktorú zaslal otec v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia. Matka zavolala otcovi na toto telefónne číslo, ale bol nedostupný.

7. Súd zisťoval názor maloletej jej výsluchom 19.01.2026 za prítomnosti zákonnej sudkyne a kolízneho
opatrovníka,bezprítomnostirodičov.Maloletáprišlavsprievodematkyastarejmatkymaloletejzostrany
matky. Po príchode maloletej do výsluchovne jej boli predstavené prítomné osoby, bola oboznámená s
predmetom jej výsluchu s tým, že uviedla, že vie prečo je na súde a že sa chce volať R., pretože aj jej

matka a sestra sa tiež volajú R.. S otcom sa nestretáva, videla ho iba na fotke, vie o ňom, že sa volá N..
Otec ich nekontaktuje. Matka jej rozprávala, že keď bola ešte bábätko, tak sedel vedľa nej. Na otázku
súdu, či sa stretáva s rodinou zo strany otca, maloletá uviedla, že nie, raz si volali s otcom otca, ale s
rodinou otca sa nestretáva. Maloletá v závere opäť uviedla, žeby sa chcela volať R..

8. Právny zástupca matky titulom svojho prednesu uviedol, že iniciatíva vychádzala od maloletej, ktorá
žiadala matku, aby mohla mať priezvisko ako ona a jej sestra. Otec neprejavuje záujem, nepomáha a
ani sa nijak nesnažil. Vzťah medzi matkou a otcom sa rozpadol vďaka jeho správaniu. Sú presvedčení,
že sú splnené podmienky, aby dal súd súhlas k zmene priezviska maloletej.

9. Kolízny opatrovník uviedol, že po vypočutí maloletej sa prikláňa k možnosti zmeny priezviska, bolo
vidieť, že si to praje. Celá rodina, ktorú má okolo, má toto priezvisko. Otec maloletej bol v Bratislave
zamestnaný u niekoľkých zamestnávateľov a nejavil záujem ju kontaktovať.10. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 41P/165/2024 súd zistil, že matka listom z 24.09.2025 žiadala
otca o súhlas s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletej z pôvodného priezviska R. na nové
priezvisko R.. Uviedla, že za účelom udelenia súhlasu ho žiada o podpísanie priloženého dokumentu,

súhlas so zmenou priezviska maloletej, pričom podľa Zákona o rodine je potrebné, aby bol jeho podpis
na súhlase úradne osvedčený; v prípade ak súhlas so zmenou priezviska maloletej nebude doručený
na hore uvedenú adresu matky v lehote 7 dní od doručenia žiadosti, bude mať za to, že so zmenou
priezviska maloletej nesúhlasí. K listu bol pripojený nepodpísaný súhlas so zmenou priezviska maloletej,
fotokópie podacích lístkov, obálky adresovanej otcovi.

11. Na pojednávaní vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 41P/165/2024 dňa 19.01.2026 súd
vyhlásil rozsudok, ktorým maloletú Z. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok a styk otca s maloletou neupravil. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú
v sume 250 eur mesačne od 23.12.2024 a súčasne uložil otcovi povinnosť zaplatiť aj zročné výživné.

12. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (ďalej len „Zákon o mene
a priezvisku“), každý musí mať priezvisko. Štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda

spoločnépriezviskorodičov,alebo,akmajúpriezviskárôzne,nadobúdapriezviskojednéhoznichurčené
dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská,
nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k
dohode došlo, má jeden z rodičov.

16. Podľa § 6 ods. 1 a 7 Zákona o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno
povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
(ods. 1). Zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na
základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska (ods. 7).

17. Podľa § 9 Zákona o mene a priezvisku, na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska
je príslušný okresný úrad podľa trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana
Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky; ak štátny občan Slovenskej republiky takýto pobyt
nemal, na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný Okresný úrad Bratislava. Ak ide
o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého, príslušný je okresný úrad podľa trvalého pobytu

zákonného zástupcu, ktorý žiadosť podáva.

18. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) Zákona o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu
priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť.
Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne

osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho
rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo
právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal
získať.

19. Podľa platnej judikatúry (R 11/1973) súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska možno dať len
vtedy, ak sú na to závažné dôvody, napr. ak si rodič, ktorý nesúhlasí so zmenou priezviska neplní
svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu citový vzťah alebo ak z inéhovážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit
spolunáležitosti s týmto rodičom.

20. Ak sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti na zmenu priezviska u maloletého dieťaťa príslušnému
správnemu orgánu, dá súd v zmysle ustanovenia Zákona o rodine súhlas k podaniu tejto žiadosti jedným
z rodičov len vtedy, ak sú k tomu závažné dôvody. Tak tomu bude napríklad vtedy, ak rodič, ktorý so
zmenou priezviska u maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho
záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, alebo ak z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej

výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit súdržnosti s týmto rodičom (rozsudok
Najvyššieho súdu ČSR z 19.08.1971, 1 Cz 50/71).

21.Podľa§2ods.1a2CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto

zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

22. Podľa § 111 písm. h) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť.

23. Priezvisko je základným identifikátorom osoby a vytvára aj vlastnú identitu každej osoby, pričom
každý občan Slovenskej republiky musí mať meno a priezvisko určené pri narodení. Právo na meno
(analogicky aj priezvisko) patrí medzi základné práva dieťaťa v zmysle čl.7 ods.1 Dohovoru o právach
dieťaťa. Prípadná zmena mena alebo priezviska nie je teda len formálnym aktom, ale predstavuje
zásah do identity dieťaťa a má vplyv na jeho ďalší vývin, čo musí súd starostlivo vyhodnocovať aj

v konaní vzťahujúcom sa k zmene priezviska maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o udelení súhlasu
jednému rodičovi na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa je nutné skúmať, či na
takéto rozhodnutie existujú dôležité dôvody, napr. že rodič, ktorého priezvisko dieťa nosí, si neplní svoje
povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem, prípadne či dieťa stratilo k nemu citový vzťah. Súd musí
zvážiť aj to, aké sú vzájomné citové väzby k osobe, ktorej priezvisko má dieťa nosiť, či vykazujú známky

stability a pod. Dieťa, ktorého rozumová vyspelosť to dovoľuje musí byť v konaní vypočuté a súd musí
prihliadnuť na jeho názor.

24. Podľa Zákona o mene a priezvisku možno priezvisko maloletého dieťaťa zmeniť, pričom o povolení
zmeny priezviska rozhoduje príslušný okresný úrad na základe žiadosti o zmenu priezviska maloletého

dieťaťa, ktorú podávajú jeho rodičia ako spoločnú žiadosť. Ak o zmenu priezviska maloletého dieťaťa
žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží okrem iného aj písomný súhlas druhého rodičia s jeho
úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas
nedal, alebo ak sa súhlas nedal získať.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že existujú dôležité dôvody pre
udelenie súhlasu matke na to, aby podala žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z priezviska
„R.“ na priezvisko „R..“ Otec matke maloletej Z. nedal súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska
maloletého, hoci matka preukázateľne otca o súhlas so zmenou priezviska žiadala (matkou predložené
listiny, vrátane žiadosti adresovanej otcovi, podacie lístky a zásielka adresovaná otcovi). Otec maloletej

Z. sa dlhodobo o maloletú nezaujíma, zo spoločnej domácnosti odišiel ešte keď nemala maloletá jeden
rok, nestretáva sa s maloletou, o maloletej sa neinformuje, nemá k nej vytvorené citové väzby, rovnako
ako ani maloletá nemá vytvorené žiadne citové väzby na svojho otca. Otec si riadne a včas neplní
svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej. Súd v konaní zisťoval aj názor maloletej na zmenu priezviska,
nakoľko maloletá Z. mala v čase rozhodovania súdu takmer osem rokov, súd preto považoval maloleté

dieťa za dostatočne rozumovo vyspelé k tomu, aby vedelo využiť svoje právo vyjadriť samostatne a
slobodne svoj názor a byť vypočuté vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a teda aj vo veci zmeny
priezviska. Maloletá prejavila záujem volať sa R., nakoľko celá jej rodina sa volá R.. O otcovi nevedela
nič uviesť, iba že sa volá N. a naposledy ho videla na fotkách. Maloletá sa nestretáva ani s rodinou
otca, ani si nevolajú, neudržiavajú žiadne kontakty. O maloletú Z. sa výlučne stará jej matka, ktorá

jej vytvára základný pocit istoty a bezpečia domova. Súd pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že
otec maloletej sa o maloletú nezaujíma, riadne a včas si neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť,
nie je možné skontaktovať sa s ním ani prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý vyjadril súhlas
so zmenou priezviska maloletej Z.. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že otec sa smaloletou dlhodobo nestretáva, netrávi s ňou čas, nezaujíma sa o maloletú, o jej zdravotný stav, nemá s
ňou vytvorený citový vzťah. Maloletá otca vôbec nepozná. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že
udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej nie je v rozpore so záujmom

maloletej, práve naopak, je v jej najlepšom záujme, aby mala rovnaké priezvisko ako jej matka, s ktorou
žije a zároveň rovnaké priezvisko ako jej setra. Prihliadnuc aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka
a celkový nezáujem otca, ktorý napriek predvolaniu na pojednávanie na súd, sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, súd dospel k záveru, že otec zrejme stratil k maloletej dcére
citový vzťah, svojím celkovým postojom preukázal svoj celkový nezáujem o maloletú, preto nie je v

záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto
rodičom. Preto súd návrhu matky vyhovel a udelil jej súhlas k podaniu žiadosti na zmenu priezviska
maloletého dieťaťa.

26. Súd zároveň uvádza, že vyhovením návrhu matky nezanikajú otcovi jeho rodičovské práva a
povinnosti, a teda ani jeho zákonná vyživovacia povinnosť k maloletej, ktorá trvá do času, kým maloleté

dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pre úplnosť súd dodáva, že súd nerozhoduje o zmene priezviska,
iba o udelení súhlasu na podanie žiadosti príslušnému okresnému úradu, ktorý o zmene priezviska
rozhodne.

27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Proti rozsudku môže podať odvolanie otec, nakoľko matka jej splnomocnenec a kolízny opatrovník
sa práva podať odvolanie voči rozsudku výslovne vzdali svojimi podpismi do zápisnice na súde, po
vyhlásení rozhodnutia.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/

(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).