Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625200101
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2026:1625200101.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so
sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
XXXX/XXX, E., zast. JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom so sídlom Borský Svätý Jur 774 a otca B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd obmedzuje otca B. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výkone jeho rodičovských práv a povinností
k maloletému A. tak, že nie je oprávnený rozhodovať vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti
maloletému, vo veciach výchovy a vzdelávania maloletého, o zmene trvalého bydliska maloletého,
nie je oprávnený vybavovať maloletému doklady, zastupovať maloletého pred orgánmi štátnej správy,
samosprávy, inými orgánmi verejnej moci, finančnými a inými inštitúciami a nie je oprávnený spravovať
majetok maloletého.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 150 Eur mesačne, a to vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 15.01.2025.

Zročné výživné na maloletého A. za obdobie od 15.01.2025 do 31.01.2026 vo výške 432,26 Eur je otec
povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Styk otca s maloletým sa ponecháva neupravený.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.01.2025 domáhala úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že žiadala, aby bol maloletý zverený do jej osobnej
starostlivosti a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške
150 Eur mesačne k rukám matky počnúc podaním návrhu. Styk žiadala ponechať neupravený. V
odôvodnenísvojhonávrhupoukázalanaskutočnosť,žesotcomžilavspoločnejdomácnostidojari2023.

Na maloletého odvtedy otec neprispieva, maloletého otec navštevuje. Maloletý je v jej starostlivosti,
navštevuje škôlku, matka je zamestnaná. Otec býva na ubytovniach. V podaní zo dňa 19.02.2025
matka žiadala, aby súd rozhodol tak, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude
matka, pričom na pojednávaní dňa 06.11.2025 a 20.01.2026 špecifikovala, že chce sama zastupovaťmaloletého najmä čo sa týka vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, nakladania s majetkom, vybavovania
dokladov maloletého, rozhodovania o zmene trvalého bydliska a zastupovania pred úradmi. Uvádzala,
že o uvedené žiada, keďže otec má exekúcie a bol drogovo závislý.

2. Matka súdu počas konania (č.l.192) vyčíslila mesačné náklady na maloletého A., a to 150 Eur na
stravu, 20 Eur na zdravotnú starostlivosť, 50 Eur na oblečenie, poplatok v škôlke 30 Eur, strava v škôlke
15 Eur, angličtina 9 Eur, hokejový krúžok spolu 160 Eur (členské 120 Eur + výstroj a hokejka 40 Eur),
gymnastický krúžok 50 Eur, PHM – doprava k lekárom, do školy a na krúžky 30 Eur. Svoje ďalšie výdavky

špecifikovala ako strava 200 Eur, oblečenie 50 Eur, drogéria 50 Eur, mobil 50 Eur, internet + TV 50 Eur,
náklady na správu bytu a energie – 150 Eur, hypotéka – 500 Eur, poplatok za odpad 10 Eur, poistenie
– 100 Eur, iné výdavky (pohonné hmoty) – 100 Eur.

3. Matka počas konania dňa 28.04.2025 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadala, aby súd predbežne upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, a to vo výške 150 Eur

mesačne, keďže otec v tom čase na výživu syna riadne neprispieval. Zároveň uviedla, že otec mal
nastúpiť na výkon trestu, pričom nenastúpil. S maloletým a matkou sa videl dňa 18.04.2025, kedy
matku fyzicky napadol. Zastavil sa následne za maloletým aj dňa 20.04.2025. Dňa 21.04.2025 matku
kontaktoval telefonicky, kedy jej uviedol, že už nie je z dôvodu nástupu na výkon trestu na Slovensku,
musí sa skrývať. Uznesením č.k 9P/6/2025 – 57 zo dňa 13.05.2025 tunajší súd nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 130 Eur mesačne k rukám matky,
počnúc nariadením neodkladného opatrenia do vykonateľnosti výroku o výživnom v konaní vo veci
samej.

4. Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „C.s.p.“), ak sa žalobu nepodarí doručiť

žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť
všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

5. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.

6. Keďže otcovi sa návrh na začatie konania nepodaril doručiť ani po vykonaní postupu podľa § 116 ods.
1 C.s.p., súd v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 30.04.2025 vyvesil na úradnú tabuľu súdu a na webovú

stránku súdu oznámenie o podanom návrhu. Návrh sa tak považoval za doručený otcovi maloletého po
15-tich dňoch od zverejnenia uvedeného oznámenia. Otec sa k návrhu nevyjadril.

7. Súd musí v zmysle ust. § 31 C.m.p. v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný. Súd
podľa § 180 C.s.p. rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca maloletého, ktorý svoju neúčasť na

pojednávaní neospravedlnil, napriek tomu že mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené
podľa § 111 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106,
písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.

8. Súd sa oboznámil s návrhom a vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom matky a
listinnými dôkazmi založenými v spise tak, ako je v podstatnom uvedené nižšie a na základe vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.

9. Matka pri výsluchu na pojednávaní dňa 06.11.2025 uviedla, že býva v byte, ktorý je v jej výlučnom

vlastníctve spolu s maloletým a jej partnerom. Naposledy sa otec stretol s maloletým dňa 18.04.2025,
kedy na neho musela privolať políciu, pretože sa k nej vlámal. Už v tom čase mal otec nastúpiť na
výkon trestu. Následne odišiel do zahraničia, mal by byť v pátraní. Otec bol drogovo závislý. S otcom je
v telefonickom kontakte, telefonuje aj so synom. Pracuje asi niekde v kuchyni, je asi len vyučený kuchár-
čašník. Maturitu zrejme nemá. Keď sa otcovi dá, pošle na maloletého výživné. Matka ďalej uviedla, že

je zamestnaná s čistým mesačným príjmom okolo 3500 Eur v priemere. Syn navštevuje predškolskú
triedu. Je zdravý. Chodí na hokej a gymnastiku. Poplatok za hokej je 120 Eur mesačne bez výstroje,
za gymnastiku 50 Eur mesačne. Chodí na angličtinu s poplatkom 6 Eur mesačne. Poplatok za škôlku je
okolo 60 Eur mesačne. Chodí k logopedičke asi 2x mesačne s poplatkom za jedno sedenie 28 Eur. Čosa týka výdavkov uviedla, že platí hypotéku vo výške 450 Eur mesačne, poplatky v súvislosti s bytom
vo výške 200 Eur mesačne. Inak má bežné výdavky. Na pojednávaní dňa 20.01.2026 doplnila, že otec
sa zdržiava naďalej v zahraničí, a to v Rakúsku, v novembri raz prišiel za maloletým, s ktorým sa stretol

a mal ho aj jednu noc. Na výkon trestu podľa nej nechce nastúpiť.

10.Kolíznyopatrovníknapojednávaníuviedol,žejevzáujmemaloletého,abysúdnávrhumatkyvyhovel
aj čo sa týka zverenia, aj výživného, ako aj obmedzenia rodičovských práv.

11. Z odpisu z registra trestov a príslušných rozhodnutí súd zistil, že otec má 4 záznamy v registri trestov,
pričom pri prvých dvoch záznamoch sa na otca hľadí akoby nebol odsúdený (rozsudok OS Bratislava
III sp.zn. 3T 48/11 a trestný rozkaz OS Malacky sp.zn. 3T 100/12). Naposledy bol otec odsúdený za
prečin krádeže trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 0T/97/2025 zo dňa 02.04.2025
(spáchanie skutku 31.01.2025), pričom mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
3 mesiace. Na základe trestného rozkazu tunajšieho súdu sp.zn. 0T/120/2024-77 zo dňa 23.12.2024

bol otec odsúdený za prečin porušovania domovej slobody, pričom mu bol trest odňatia slobody vo
výmere 1 rok podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov. Vzhľadom na to, že
otec v skúšobnej dobe neviedol riadny život, uznesením tunajšieho súdu č.k. 0T/120/2024-119 zo dňa
24.11.2025 právopl. dňa 13.12.2025 tunajší súd rozhodol, že sa otec v skúšobnej dobe neosvedčil
a vykoná uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Otec na výkon trestu odňatia slobody

doposiaľ nenastúpil. Ďalej súd zistil, že uznesením OR PZ v Malackách zo dňa 30.07.2025 bolo otcovi
vznesené obvinenie za prečin sprenevery a uznesením OR PZ v Malackách zo dňa 10.11.2025 v spojení
s uznesením Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 27.11.2025 za prečin blíženia na zdraví, ktorého sa
mal dopustiť voči matke maloletého.

12. Z lustrácie v registri priestupkov otca vyplýva, že otec má 9 záznamov o priestupkoch. Jedná
sa o záznamy za rôzne priestupky na úseku dopravy, proti občianskemu spolunažívaniu a majetkové
priestupky-drobnékrádeže.Priestupkykrádežespáchaldňa13.04.2025,dňa07.04.2025a22.10.2023.
Dňa 27.10.2023 sa otec dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom prenajímateľ,
ktorému sa otec vyhrážal sa mimo iné vyjadril, že otec je narkoman. Dňa 26.01.2025 sa otec dopustil

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči matke maloletého, ktorej písal vulgárne správy.

13.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolomaloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom
v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

23.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 38 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom
obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo

c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

31. Podľa § 38 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa
odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.32. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy
prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl.

5 Zákona o rodine).

33. Keďže mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú, súd s ohľadom na najlepší záujem
maloletého a stabilitu výchovného prostredia zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Maloletý
je dlhodobo vo faktickej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť riadne zabezpečuje, otec sa zdržiava

aktuálne v zahraničí a mal by nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody. Bolo preto dôvodné návrhu na
zverenie maloletého do starostlivosti matky vyhovieť.

34. Súd ďalej skúmal či je dôvodné a v záujme maloletého, aby v zmysle návrhu matky zasiahol
do rodičovských práv a povinností otca maloletého. Súd vyhovel návrhu matky v časti obmedzenia
rodičovských práv a povinností otca, a to s poukazom na § 38 ods. 2 písm. a) a c) Zákona o rodine,

keďže mal odpisom registra trestov, lustráciou v databáze priestupkov ako aj rozhodnutiami orgánov
činných v trestnom konaní (bod 11. a 12. odôvodnenia) preukázané, že otec žije trvalo neusporiadaným
spôsobom života, keď sa opakovane dopúšťa trestnej a priestupkovej činnosti, pričom sa podľa všetkého
vyhýba nástupu na výkon trestu odňatia slobody pobytom v zahraničí. Navyše otec mal minimálne v
minulosti problémy s požívaním návykových látok, ako uvádzala súdu matka a zároveň v priestupkovom

konaní to uviedol bývalý prenajímateľ otca, ktorý označil otca za narkomana. Sú preto namieste dôvodné
pochybnosti,čibyotecprivýkonesvojichrodičovskýchprávapovinnostívždychránilzáujemmaloletého
tak, ako mu to ukladá § 28 ods. 2 Zákona o rodine. Otec už dlhodobejšie nezabezpečuje nijako výchovu
maloletého, keď sa prakticky skoro vôbec nestretávajú, resp. len sporadicky a matka je tým rodičom,
ktorý vybavuje všetky záležitosti maloletého v podstatných aj bežných veciach. Je preto v záujme

maloletého, aby ho zastupoval a spravoval jeho majetok ten rodič, ktorý sa o maloletého riadne stará
a zabezpečuje jeho výchovu a všetko potrebné pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin. S ohľadom
na uvedené boli naplnené zákonné dôvody na obmedzenie rodičovských práva povinností otca tak,
ako je vymedzené vo výroku rozhodnutia. Aj z praktických dôvodov je v záujme maloletého, aby matka
vykonávala sama úlohu zákonného zástupcu maloletého, keď otec za súčasnej situácie ani nedokáže

túto úlohu reálne zastávať a plniť si v tomto smere svoje rodičovské práva a povinnosti a dosiahnuť
súčinnosť otca by mohlo byť pre matku problematické (napr. v prípade prihlásenia dieťaťa do školského
zariadenia sa v zásade vyžaduje podpis oboch rodičov a pod.).

35. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého do starostlivosti matky, bolo potrebné upraviť vyživovaciu

povinnosť otca. K vyživovacej povinnosti súd vo všeobecnosti uvádza, že prvoradou povinnosťou oboch
rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojho maloletého dieťaťa, ktoré
je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopné samé sa živiť. Každý z
rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu
povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.)

a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu
výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.

36. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého, výkon
osobnej starostlivosti matky o maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého,

teda povinného ako aj matky maloletého. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná
životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na
životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať
mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič
zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Teda každý rodič má povinnosť v prvom

rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

37. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou
povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby

s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov.38. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto
vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými)
potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie,

hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce
povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného
stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj
nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok
apodobne.Ibazákladnébežnépotrebydieťaťapokrývavyživovaciapovinnosťrodičovlenvtomprípade,

ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu
viac.

39. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a
majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého
z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia,

pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými
príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti
povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na

celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.

40.Vychádzajúczvyššieuvedeného,sohľadomnavekmaloletéhoajehoaktuálneodôvodnenépotreby,
má súd za to, že výška výživného 150 Eur mesačne je primeraným výživným a zodpovedá zisteným
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov a ich životnej úrovni. Pri určení výšky

výživného súd vychádzal z nákladov na maloleté dieťa uvádzaných matkou a bežných potrieb dieťaťa
vo veku maloletého. Maloletý A. navštevuje materskú školu a je zdravý. Súd ustáli výšku priemerných
mesačných nákladov, ktoré matka vynakladá na maloletého na sumu cca 565 Eur mesačne, ktorá
pozostáva z nasledovného: cca 50 Eur alikvotná časť nákladov na bývanie (vychádzajúc z tvrdenia
matky, že býva s partnerom, pri nákladoch na byt cca 150 Eur mesačne), 150 Eur strava, 45 Eur náklady

na MŠ, 220 Eur krúžky (hokej, gymnastika, angličtina), 50 Eur oblečenie a obuv, 20 Eur na hygienu
a zdravotnú starostlivosť, 30 Eur náklady na pohonné hmoty. Súd konštatuje, že mimo nákladov na
záujmovú činnosť ide o štandardné náklady na maloleté dieťa, pričom bez týchto nákladov sa náklady na
maloletého pohybujú na úrovni cca 345 Eur mesačne. Maloletý samozrejme profituje z životnej úrovne,
ktorú mu s ohľadom na svoj príjem dokáže zabezpečovať matka, ktorá maloletému hradí záujmovú

činnosť v sume 220 Eur mesačne. Príjem otca a zistená životná úroveň však neumožňuje súdu prijať
záver, aby sa otec podieľal aj na týchto nadštandardných nákladoch a matka uvedené ani nežiada, keď
sa sama domáha určenia výživného na úrovni 150 Eur mesačne.

41. Matka má podľa potvrdení o príjme zamestnávateľa v roku 2025 za obdobie 01/2025-12/2025 príjem

zo zamestnania v priemere 3.369,41 Eur mesačne v čistom a za rok 2024 za obdobie 01/2024-12/2024
vo výške v priemere 3.073,28 Eur mesačne v čistom. Podľa potvrdenia ÚPSVaR poberá prídavky
na maloletého vo výške 60 Eur mesačne, iné dávky matka podľa potvrdenia ÚPSVaR a Sociálnej
poisťovne nepoberá. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá. Podľa lustrácie účtoch v bankách nebola
zistená významnejšia hotovosť na účtoch matky a matka podľa potvrdenia dopravného inšpektorátu je

evidovaná ako vlastník jedného motorového vozidla a to Škody Kamiq r.v. 2020.

42. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni a potvrdení zamestnávateľov bol otec zamestnaný v spoločnosti
Porto Moving s.r.o. od 06.07.2023 do 01.09.2023, pričom pracovný pomer bol ukončený zo strany
zamestnávateľa v skúšobnej dobe z dôvodu opakujúceho sa meškania do práce a nezodpovedného

prístupu k práci; čistý príjem otca za uvedené obdobie bol spolu 1096,68 Eur, t.j. cca 548 Eur za mesiac.
Následne bol otec zamestnaný v spoločnosti Bízek Trans s.r.o., a to od 23.11.2023 do 30.11.2023,
pričom zamestnávateľ uviedol, že v zamestnaní kradol a za uvedené obdobie dosiahol otec vymeriavací
základ vo výške 288,19 Eur. Od 17.04.2024 do 24.04.2024 bol otec zamestnaný v spoločnosti VERY
GOODIES SK s.r.o, pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe, za uvedené obdobie čistá mzda

otca bola vo výške 230,30 Eur. Od 15.07.2024 do 25.07.2024 bol otec zamestnaný v EMEL Trans
s.r.o., pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa, pričom za uvedené
obdobie otec dosiahol čistý príjem spolu vo výške 445,64 Eur. Zároveň tento zamestnávateľ uviedol, že
otec sa mal dopustiť sprenevery, za čo podali aj trestné oznámenie. Od 16.01.2025 do 21.01.2025 bolotec zamestnaný v TRANSFER International Staff k.s. (ku dňu rozhodnutia súdu posledný evidovaný
zamestnávateľ otca), pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa
z dôvodu absencie, pričom dosiahol čistý príjem 96,37 Eur. Podľa oznámení Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Malacky a Sociálnej poisťovne, otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie
a nie sú mu vyplácané žiadne dávky. Podľa lustrácie účtoch v bankách otec nemá žiadnu hotovosť
na účtoch a podľa potvrdenia dopravného inšpektorátu otec je evidovaný ako vlastník alebo držiteľ
motorového vozidla a to vo vzťahu k dvom vozidlám, kde pri jednom vozidle VW GOLF r.v. 1999 je
exekútorská blokácia a pri vozidle Mercedes-Benz C220 r.v. 2007 je vedený ako držiteľ vozidla s iným

vlastníkom. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá.

43. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého platiť stanovené výživné.
Otec si musí uvedomiť, že plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému je jeho prvoradá povinnosť
a musí vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby si svoju vyživovaciu
povinnosť riadne plnil a za tým účelom vykonával zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam

a možnostiam. Keďže otec si aktuálne zabezpečuje prostriedky na živobytie nezisteným spôsobom, súd
pri stanovení výšky výživného vyhádzal z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení
uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase
vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný
(potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého

vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu
povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý
vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn.
3Cdo/236/2018). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov
povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje

fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021).

44. S ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu vychádzal súd pri určení výšky výživného
z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť. Súd

zohľadnil vek otca (mladý muž vo vysoko produktívnom veku), zdravotný stav (neboli zistené žiadne
obmedzenia), vzdelanie (základné), jeho pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. Aktuálne je
na trhu práce dostatok pracovných príležitostí, z portálu profesia.sk zverejňujúcom ponuky práce súd
zistil aktuálne ponuky práce v mieste trvalého bydliska otca s ohľadom na jeho vzdelanie (základné)
a pracovné skúsenosti, a to: ponuka zo dňa 07.10.2025 (Manuvia group), miesto práce Malacky, na

pozíciu operátor výroby, mzdové podmienky 1300 Eur brutto mesačne; ponuka zo dňa 15.10.2025
(centralwork), miesto práce Devínska Nová Ves, na pozíciu operátor výroby, mzdové podmienky
910-1300 Eur brutto mesačne; ponuka zo dňa 13.10.2025 (Snop Automotive Malacky, a.s.), miesto
práce Malacky, na pozíciu operátor výroby, mzdové podmienky 1030 Eur brutto mesačne; ponuka
zo dňa 08.10.2025 (XXL Servis Slovakia, s.r.o.), miesto práce Malacky, na pozíciu operátor výroby,

mzdové podmienky 944 Eur brutto mesačne. S ohľadom na uvedené ponuky práce súd ustálil, že je
v možnostiach otca dosahovať príjem na úrovni cca 860 Eur mesačne v čistom (podľa prepočtu čistej
mzdy na stránke www.platy.sk pri hrubej mzde 1097 Eur stanovenej ako priemer z uvedených ponúk).
Pri takto zistenom skutkovom stave považoval súd za primerané výživné tak, ako ho určil a je toho
názoru, že je bezpochyby v možnostiach a schopnostiach otca súdom určené výživné platiť, keďže

nezistil skutočnosti, ktoré by otcovi bránili zamestnať sa a dosahovať adekvátny príjem. Skutočnosť, že
otec si nedokáže udržať už dlhšiu dobu stabilné zamestnanie či mal by nastúpiť na výkon trestu odňatia
slobody, nemôže byť na ťarchu maloletého.

45. Stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami, ktoré na maloletého matka poberá

a plnením si jej vyživovacej povinnosti, zabezpečia, aby odôvodnené potreby maloletého boli primerane
uspokojené. Súdom určená výška výživného vo vzťahu k maloletému korešponduje s metodikou
pre výpočet výživného (dostupná na internete https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-
Vyzivne.pdf.). Súd podotýka, že predmetná metodika má len odporúčací charakter, nie je pre súd
záväzná. Podľa metodiky z čistého príjmu otca (cca 860 Eur mesačne) pri jednej vyživovacej povinnosti

a veku dieťaťa 0-5 rokov (predškolský vek) je odporúčané výživné na úrovni 18 % z príjmu povinného
rodiča, čo predstavuje sumu 154 Eur mesačne.46. Súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého odo dňa podania návrhu na súd,
t.j. od 15.01.2025, preto musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. za
obdobie od 15.01.2025 do 31.01.2026. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ani matka

žiadne nešpecifikovala, pre ktoré by bolo dôvodné priznať výživné spätne aj za obdobie pred podaním
návrhunasúd,pretobolozročnévýživnévsúladesust.§77ods.1Zákonaorodinesúdompriznanéodo
dňa začatia súdneho konania. Matka súdu doložila potvrdenia o platbách výživného od podania návrhu
na súd (č.l.198-199), ktoré jej zaslal otec na maloletého spolu predstavujúce sumu 1 450 Eur. Zročné
výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 432,26 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za

mesiac január 2025 vo výške 82,26 Eur (150/31 x 17 dní) a výživného za obdobie mesiacov február
2025 až január 2026 vo výške 1800 Eur (12 mesiacov x 150 Eur), pričom súd odpočítal otcom uhradené
výživné vo výške 1 450 Eur (1 882,26 Eur – 1 450 Eur = 432,26 Eur). Otec bol v konaní nečinný, súd
teda vychádzal pri vyčíslení zročného výživného z tvrdení a dokladov doložených matkou, podľa ktorých
otec na výživu maloletého v rozhodnom období (od podania návrhu na súd) prispel sumou 1450 Eur.

47. Podľa ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd nezistil dôvody
na stanovenie dlhšej lehoty na plnenie, preto zaviazal otca k zaplateniu zročného výživného k rukám
matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

48. Styk otca s maloletým súd ponechal bez úpravy v súlade s návrhom matky. Otec sa úpravy styku
nedomáhal, bol v konaní nečinný, pričom aktuálne sa vyhýba nástupu na výkon trestu odňatia slobody
pobytomvzahraničí,pretozadanéhostavuakákoľvekúpravastykunebolanamieste.Kolíznyopatrovník
voči uvedenému rovnako nenamietal. V prípade, ak by sa situácia zmenila, otec by prejavil záujem
o pravidelný kontakt s maloletým a rodičia by sa na úprave styku dohodnúť nevedeli, ktorýkoľvek

z rodičov sa môže podaním návrhu na súd úpravy styku s maloletým domáhať.

49. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona-zákonč.233/95Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62

a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku
s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. C.m.p.).