Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/124/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625204222
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6625204222.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci
navrhovateľa: EURO BASALT a.s., so sídlom Veľké Dravce 270, 985 42 Veľké Dravce, IČO: 36 058 637,
právne zastúpeného Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ulica Martina Rázusa
146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640 proti odporcovi: Pozemkové spoločenstvo podielnikov Veľké

Dravce, so sídlom Veľké Dravce 240, 985 42 Veľké Dravce, IČO: 42 317 541, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
67Cb/156/2025-68 zo dňa 23. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 67Cb/156/2025-68 zo dňa 23. októbra 2025 p o t
v r d z u j e .

II. Odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Vo výroku II. rozhodol o trovách konania tak, že
navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa navrhovateľ návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhal, aby súd vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť poskytnúť
navrhovateľovi súčinnosť spočívajúcu v udelení písomného súhlasu s dočasným vyňatím pozemkov
z lesného pôdneho fondu v znení „Pozemkové spoločenstvo podielnikov Veľké Dravce v súlade
s nájomnou zmluvou zo dňa 25.06.2015 v znení dodatku zo dňa 25.06.2021 udeľuje obchodnej
spoločnosti EURO BASALT a.s., IČO: 36 058 637, so sídlom Veľké Dravce 270, súhlas s dočasným

vyňatím parcely registra C č. 3125, katastrálne územie A. B., z lesného pôdneho fondu“, ďalej
navrhovaným výrokom II., aby mu uložil povinnosť poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť v udelení
písomného súhlasu s vykonaním činnosti banským spôsobom v rozsahu plánu využívania ložiska čadiča
v lome A. B., lokalita C., na parcele registra C č. 1626/6, 1626/13 a 3125 v katastrálnom území A. B. a
napokon vo výroku III., aby súd uložil odporcovi povinnosť poskytnúť navrhovateľovi všetku súčinnosť
uloženú správnymi orgánmi alebo orgánmi územnej samosprávy v rámci procesu vydania rozhodnutia

o povolení ťažby banským spôsobom v lome A. B., lokalita C., a to v lehote do 3 dní od doručenia
neodkladného opatrenia.

3. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že podľa § 336
ods. 1 CSP je potreba bezodkladne upraviť pomery s odporcom (prenajímateľom), a to najmä v
súvislosti s potrebou zabezpečiť jeho súčinnosť pri vybavovaní povolenia na ďalšiu ťažbu nerastných

surovín. Navrhovateľ pritom poukazoval na to, že medzi účastníkmi bola dňa 26.05.2015 uzatvorená
nájomná zmluva na obdobie 10 rokov, ktorá bola dodatkom zo dňa 25.06.2021 predĺžená do 31.12.2035.Predmetom nájmu boli pozemky využívané výhradne na ťažbu čadiča banským spôsobom, pričom
navrhovateľ túto činnosť vykonáva na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu Banská Bystrica
s platnosťou do 31.12.2025. Na zabezpečenie kontinuálneho pokračovania ťažby po tomto dátume je

navrhovateľ povinný predložiť správnym orgánom žiadosť o nové povolenie spolu s prílohami, medzi
ktorými je aj súhlas vlastníka pozemkov - prenajímateľa (odporcu). Odporca však túto súčinnosť odmieta
poskytnúť, čím podľa navrhovateľa hrubo porušuje zmluvné povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy,
a to najmä z ustanovenia čl. III. 15., III. 17. a III. 19, ktoré ho zaväzujú zabezpečiť užívanie prenajatých
pozemkov na dohodnutý účel a poskytnúť nájomcovi potrebnú súčinnosť.

4. Navrhovateľ v ďalšom poukázal na to, že odporca podmieňuje poskytnutie požadovanej súčinnosti
navrhovateľovi dodatočnou požiadavkou na úhradu sumy 40.000,- Eur, ktorú jednostranne označil
za spätnú valorizáciu nájomného za minulé obdobie. Navrhovateľ túto podmienku považuje za
neopodstatnený nátlak a zneužitie situácie, ktoré nemá oporu v platnej nájomnej zmluve, ani v
Obchodnom zákonníku. Navyše navrhovateľ uviedol, že podľa dodatku č. 1 sa strany dohodli, že výšku

nájomného prehodnotia až k 31.12.2025.

5. Navrhovateľ poukázal na to, že nemožnosť zabezpečiť nové povolenie na ťažbu z dôvodu absencie
súhlasu prenajímateľa spôsobí navrhovateľovi nenahraditeľnú škodu - zastavenie podnikateľskej
činnosti, porušenie zmlúv s obchodnými partnermi, uplatnenie sankcií, prepúšťanie zamestnancov,

vznik povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a tiež povinnosť zabezpečiť nákladnú rekultiváciu
pozemkov. Uložením navrhovaných povinností sa podľa navrhovateľa dosiahne efektívna ochrana jeho
práv, keďže zabezpečovacie opatrenie by v tomto prípade nebolo postačujúce.

6. Navrhovateľ záverom poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že ide o nepeňažné plnenie, navrhovateľ

nemieni v tejto veci podať žalobu vo veci samej, keďže vydaním neodkladného opatrenia podľa jeho
názoru, dôjde k trvalej úprave právnych vzťahov medzi stranami.

7. Navrhovateľ pripojil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listinné dôkazy: nájomnú zmluvu
zo dňa 25.06.2015, dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 25.06.2021, rozhodnutie Obvodného

banského úradu Banská Bystrica č. 48 - 174/2020 zo dňa 10.02.2020, oznámenie odporcu zo dňa
06.05.2025 so žiadosťou o úhradu valorizácie nájomného, odpoveď navrhovateľa zo dňa 14.05.2025,
výzva navrhovateľa zo dňa 09.06.2025 na zaslanie súhlasného stanoviska odporcu k vybaveniu
ťažobných povolení, odpoveď odporcu na výzvu zo dňa 18.06.2025, výzvu na dodržanie zmluvných
podmienok zo dňa 24.06.2025, predžalobnú výzvu na dodržanie zmluvných podmienok zo dňa

30.07.2025 a potvrdenie o prevzatí poštových zásielok odporcom.

8. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že konanie o nariadení neodkladného opatrenia
je výnimočným druhom konania, kedy súd bez zistenia skutkového stavu rozhoduje iba na princípe
osvedčenia a neodkladné opatrenie nariaďuje voči subjektu bez toho, aby sa povinný subjekt mal vôbec

možnosť vyjadriť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a efektívne procesne sa brániť voči
návrhu. Okresný súd preto zdôraznil, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba vo výnimočných
prípadoch, kedy je odôvodnené prijatie autoritatívneho rozhodnutia súdu voči sporovej strane bez toho,
aby sa vykonalo dokazovanie, ako aj bez toho, aby sporová strana mohla riadne uplatňovať svoje
procesné práva a vyjadrovať sa ku skutkovým tvrdeniam a návrhom protistrany.

9. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ potrebu takéhoto výnimočného zásahu do práva odporcu
neodkladným opatrením v prejednávanej veci neosvedčil, preto mu súd nemohol vyhovieť. Okresný
súd dôvodil, že navrhovateľ neuviedol v návrhu skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov medzi ním a odporcom práve a jedine ním navrhovaným spôsobom.

10. V ďalšom okresný súd uviedol, že navrhovateľ nepreukázal bezprostrednosť hroziacej ujmy, ktorá
by odôvodňovala zásah súdu pred rozhodnutím vo veci samej. Poukázal pritom na to, že zo skutkového
stavu vyplýva, že súčasné povolenie na ťažbu je platné do 31.12.2025, teda ku dňu rozhodnutia súdu o
podanomnávrhuťažbastáleprebiehaapodnikateľskáčinnosťnavrhovateľaniejeaktuálneobmedzená.

Navrhovateľ sa v danom prípade pritom domáhal uloženia povinnosti odporcovi poskytnúť súhlasy a
súčinnosť, ktoré majú natrvalo upraviť právny vzťah strán, čím by sa fakticky rozhodlo vo veci samej
o splnení zmluvnej povinnosti odporcu vyplývajúcej z nájomnej zmluvy. Takéto rozhodnutie by podľa
názoru okresného súdu prekračovalo rámec neodkladného opatrenia a predstavovalo by neprípustnýzásah do hmotnoprávneho vzťahu strán bez riadneho dokazovania. Okresný súd pritom zdôraznil, že
vo veci je medzi účastníkmi sporné, či odporca má aktuálne zmluvnú povinnosť poskytnúť požadovanú
súčinnosť, keďže zmluvné strany si dohodli prehodnotenie výšky nájomného k dátumu 31.12.2025, čo

naznačuje, že existuje priestor na nové vyjednávanie zmluvných podmienok, a to vrátane prípadného
poskytnutia súhlasov. Okresný súd vyslovil domnienku, že odporca zrejme podmieňuje poskytnutie
súčinnosti pri vybavovaní banských povolení doplatením „valorizácie nájmu“ z dôvodu, že samotná
nájomná zmluva v čl. IV bod 7 umožňuje prenajímateľovi žiadať si od nájomcu doplatenie 0,20 Eur
za každú vyťaženú tomu kameňa nad stanovenú hranicu 100.000 ton ročne. Navrhovateľ vo svojom

návrhu toto ustanovenie zmluvy v žiadnom bode nespomína, avšak deklaruje len toľko, že odporca
„využíva vzniknutú situáciu na vydieranie navrhovateľa spätným požadovaním zaplatenia sumy 40,000,-
Eur, ktorá bola svojvoľne stanovená ako valorizácia nájomného za minulé roky a predstavuje korekciu
nájomného vzhľadom na ťažbu...“. Okresný súd tak dôvodil, že bez vyjadrenia žalovaného, teda v
rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je možné preukázať, resp. osvedčiť,
žalobcom tvrdené skutočnosti.

11. Okresný súd v ďalšom konštatoval, že odporca nie je k udeleniu súhlasu (ktorý navrhovateľ požaduje
v petite svojho návrhu) viazaný, pokiaľ nie sú medzi zmluvnými stranami vysporiadané otázky ohľadom
nájomného, pričom nájomná zmluva ukladá odporcovi len pomerne neurčitú povinnosť vzájomnej
súčinnosti v čl. III bod 19 Zmluvy. Okresný súd pritom sprízvukoval, že nemožno opomenúť skutočnosť,

že medzi stranami zjavne existuje spor, ktorý si vyžaduje dokazovanie v konaní vo veci samej. Tieto
okolnosti teda bránia prijatiu záveru, že právo navrhovateľa bolo dostatočne osvedčené. Neodkladné
opatreniepritomnemôženahrádzaťrozhodovanievovecisamej,kdebudepotrebnépreskúmaťplatnosť
a rozsah zmluvného záväzku odporcu, či prípadné porušenie povinnosti jednej či druhej zmluvnej strany.
Súd by pritom ukladal povinnosť v prospech jednej zmluvnej strany predtým ako bude určený rozsah jej

práv a povinností. Takýto zásah do práv odporcu by bol neprimeraný a nesúladný so zásadou rovnosti
zbraní, a to najmä za situácie, keď existujú sporné okolnosti, ktoré súd nemôže v konaní o neodkladnom
opatrení podrobne preskúmať. Okresný súd pritom poukázal na to, že navrhovateľ môže podať žalobu
o nahradenie prejavu vôle, kde súd vykoná dokazovanie a rozhodne o merite veci, resp. navrhovateľ
môže v prípade vzniku škody žiadať aj náhradu škody. Na danom mieste súd prvej inštancie poukázal na

to, že navrhovateľ je podnikateľským subjektom, ktorý si musí byť vedomý právneho rámca podnikania,
vrátane nutnosti riešiť zmluvné spory riadnym súdnym konaním.

12. V ďalšom okresný súd konštatoval, že síce v čl. III.15., III.17. a III.19. je záväzok k súčinnosti a
zabezpečeniu užívania pozemkov na dohodnutý účel, avšak nie je ustanovená jednoznačná povinnosť

odporcu udeliť navrhovateľovi súhlas na vybavenie povolenia na ďalšiu ťažbu. V čl. III.19 je uvedené
len všeobecné ustanovenie o vzájomnej súčinnosti bez určenia povinnosti udelenia súhlasu a v čl.
III.17 Nájomnej zmluvy sa odporca zaväzuje zabezpečiť stav predmetu nájmu na dohodnuté užívanie,
avšak nie na povinnosť udeliť súhlas s konkrétnym krokom navrhovateľa. Okresný súd tak uzavrel, že
navrhovateľsinevievynucovaťsúhlasodporcubezsplneniazmluvnejpodmienky,ktorápodľadodatkuč.

1 stanovuje prehodnotenie nájomného až ku koncu roka 2025. V danom prípade tak nie je právny nárok
navrhovateľa na súhlas s vybavením povolenia jednoznačný, keďže súhlas nie je v zmluve výslovne
dohodnutý a navyše je sporný s ohľadom na dodatočné finančné nároky odporcu.

13. Záverom okresný súd považoval tvrdenia navrhovateľa o tom, že v prípade neudelenia súhlasov

zo strany odporcu dôjde k znemožneniu jeho podnikateľskej činnosti, ba až k potrebe ukončiť jeho
podnikateľskú činnosť a k bankrotu, za prehnané. V danom smere okresný súd uviedol, že neušlo
jeho pozornosti, že zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe
predpokladá aj situáciu, kedy žiadateľ o udelenie povolenia na banskú činnosť (ťažbu) nedoloží k svojej
žiadosti úplne všetky podklady, resp. prílohy a v takomto prípade banský úrad žiadateľa vyzve na

ich doplnenie v určenej lehote, prípadne konanie preruší. Okresný súd konštatoval, že týmto sa síce
proces udelenie povolenia predĺži, avšak sa nezmarí. Nedoloženie súhlasu odporcu s vykonávanou
činnosťou navrhovateľa pre potreby konania pred Obvodným banským úradom Banská Bystrica preto,
podľa názoru súdu prvej inštancie, neznamená pre navrhovateľa automaticky potrebu započať nové,
administratívne aj časovo náročné konanie o udelenie povolenia, a to aj s prihliadnutím na zákonné

lehoty správnych orgánov na rozhodovanie o podaných žiadostiach.

14. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP a čl. 4 ods. 2 CSP s poukazom na to, že rozhodoval len o nároku navrhovateľa a vzhľadom k tomu,že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že neúspešnému navrhovateľovi tento nárok nepriznal (výrok II. uznesenia).

15. Voči uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie odporca z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) , f), h), v) CSP.

16. Odporca namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie účelu neodkladného opatrenia,
ktoré primárne slúži na predchádzanie škodám, nie na jej sanáciu. Poukázal na to, že navrhovateľ

chcel neodkladným opatrením zabrániť jej vzniku, a preto osvedčil existenciu hrozby jej vzniku tým,
že: 1./ predmet činnosti dojednaný v nájomnej zmluve sa bez povolenia vykonávať nesmie, 2./
žiadosť doručená banskému úradu pokiaľ nebude kompletná, úrad ju odmietne. Súdom hypoteticky
predpokladaná dodatočná súčinnosť prenajímateľa (odporcu) nie je garantovaná a súčasne nezamedzí
zákazu ťažby od 01.01.2026 do vydania nového banského povolenia a s tým spojeným následkom.
Navrhovateľtakdôvodil,žesúdprvéhostupňanesprávnevyložilpodmienkuosvedčenia„bezprostrednej

hrozby vzniku ujmy“, keďže v prípade banskej činnosti nejde o bežnú administratívnu prevádzku, ale o
výrobný cyklus, ktorý nie je možné prerušiť bez závažných, až likvidačných následkov. Absencia súhlasu
vlastníka znemožňuje kompletizáciu žiadosti podľa banského zákona a spôsobí okamžité zastavenie
výrobného procesu k dátumu 31.12.2025.

17. Navrhovateľ poukázal na to, že bol podľa CSP povinný osvedčiť hrozbu ujmy, ktorá si vyžaduje
zásah súdu, čo jednoznačne osvedčil tým, že preukázal existenciu nájomnej zmluvy do roku 2035,
platného banského povolenia do 31.12.2025. Ďalšie trvanie nájomnej zmluvy bez banského povolenia
je zmarením jej účelu alebo snahou o jej zmarenie v rozpore so zásadou pacta sunt servanda. Súd
sa pritom pri svojich úvahách dopúšťa logického omylu, keď tvrdí, že zásah do práva navrhovateľa

nie je tak závažný, aby si vyžiadal jeho ingerenciu z dôvodu, že správny orgán vyzve doplniť
chýbajúce náležitosti v správnom konaní, a teda odmietnutie súčinnosti nemôže vyvolať takéto závažné
dôsledky ako deklaruje navrhovateľ. Súd navrhovateľom označené fakty nahrádza ničím nepodloženými
hypotetickými úvahami o tom, že žalovaný neskôr poskytne súčinnosť na základe výzvy správneho
orgánu, čo má byť dostatočne silným dôvodom pre zamietnutie návrhu na súdnu ochranu. Podľa názoru

navrhovateľa bol odporca povinný zachovať predmet nájmu v stave spôsobilom na jeho využitie podľa
nájomnej zmluvy, teda zabezpečiť kontinuitu ťažby aj po 31.12.2025, a teda mal poskytnúť súčinnosť
tak, aby mohlo byť povolenie na ťažbu predĺžené.

18. Konštatovanie súdu o tom, že medzi stranami existuje spor (bod 19 odôvodnenia), čo má byť

prekážkou vydania neodkladného opatrenia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže, podľa
tejto úvahy, by súdy smeli vydávať neodkladné opatrenia len vo veciach, kde nie je spor. Navrhovateľ
v danom smere poukázal na § 324 ods. 1 CSP, z čoho vyplýva, že neodkladné opatrenie vo väčšine
prípadov súdy nariaďujú v prípadoch, kde je nejaký „spor“ o právo.

19. V ďalšom navrhovateľ namietal, že pokiaľ súd z navrhovateľom predložených listín vyvodil, že
na strane prenajímateľa (odporcu) absentuje povinnosť poskytnúť súčinnosť pri vydaní povolenia na
ťažbu, jedná sa o nesprávne skutkové a právne posúdenie (bod 18 odôvodnenia rozhodnutia), keďže
vykonávanie banskej činnosti je kauzou nájomnej zmluvy, teda účelom a zmyslom prenajatia pozemkov.

20. Banskú činnosť na pozemku žalovaného navrhovateľ nemôže vykonávať bez jeho súhlasu, čo
vyplýva z príslušných právnych predpisov. Rozhodovacia prax NS SR opakovane potvrdzuje, že
súčinnosť zmluvných strán pre naplnenie účelu zmluvy je integrálnou súčasťou záväzkového vzťahu.
Zmluvné strany si pritom túto povinnosť dojednali explicitne v čl. III. 17 a III. 19 nájomnej zmluvy.

21. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že si plní všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa §
415 Občianskeho zákonníka, a to povinnosť predchádzať škodám, ktorú súd zamietnutím návrhu
prakticky neguje a podporuje vznik škody a jej následnú sanáciu, čo je popretím zmyslu a účelu
neodkladného opatrenia. Navrhovateľ opakovane poukázal na to, že v prípade navrhovateľa sa jedná o
nezvratné škody, ktoré sú spojené so zánikom banského oprávnenia (vyhlásenie konkurzu na majetok

navrhovateľa, prepustenie zamestnancov, náklady spojené s premiestnením strojov, náklady spojené
so sankciami uplatnenými odberateľmi, náklady na sanáciu pozemkov po ukončení banskej činnosti,
správne poplatky), ktoré náklady vysoko prevyšujú hodnotu majetku žalovaného. Pokiaľ by aj súd
vyhovel návrhu na neodkladné opatrenie a žalovaný by dobrovoľne splnil súdom uloženú povinnosť,banské oprávnenie by bolo vydané najneskôr od 01.03.2016, pričom navrhovateľovi by už škody reálne
vznikli. Vydaním neodkladného opatrenia by sa zamedzilo hrozbe likvidačného konkurzu, nie škodám,
ktoré už vznikli nemožnosťou predĺžiť oprávnenie na banskú činnosť.

22. Odporca namietal aj konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 21 odôvodnenia svojho rozhodnutia,
že nedoloženie súhlasu odporcu s banskou činnosťou neznamená pre navrhovateľa potrebu započať
nové a časovo nákladné náročné konanie o udelenie povolenia, ktoré konštatovanie je v rozpore s
platnou právnou úpravou. V danom smere poukázal na § 17 ods. 4 zák. č. 51/1988 Zb., že lehota na

rozhodnutie začína plynúť od doručenia úplnej žiadosti, ktorá je 2-mesačná. Pripustil, že banský úrad
vyzve na doplnenie neúplnej žiadosti, pričom pri vybavovaní žiadosti postupuje v zmysle zák. č. 71/1967
Zb.,vktoromsasúčasnev§29uvádza,žesprávnyorgánkonanieprerušínajdlhšiena30dní.Vprípade,
ak účastník správneho konania na výzvu nedostatky podania neodstráni, banský úrad podľa § 30 ods. 1
konaniezastaví. Zuvedenéhodôvodujehypotéza,ktorúvyslovilsúd,vrozporesoskutočnosťami,
ktoré navrhovateľ osvedčil a naráža na kogentnú právnu úpravu správneho konania. Platná právna

úprava pritom nedáva podklady pre záver, že neúplná žiadosť o predĺženie podaná v zákonnej lehote
bez ďalšieho zabráni potrebe žiadať o nové banské povolenie. Nielen logický, ale aj zákonný je záver, že
správny orgán konanie o predĺženie povolenia zastaví. Okresný súd pritom opomína, že nezasiahnutie
súdu môže spôsobiť nezvratné škody. Odporca daný prístup považuje za príklad extrémneho formalizmu
a popretie preventívnej funkcie neodkladného opatrenia. Poukázal pritom na to, že účel neodkladného

opatrenia nemá byť iluzórny, ale má brániť vzniku ujmy, ktorá by neskôr bola neodstrániteľná. Okresný
súd sa viac spoliehal na benevolentné správanie banského úradu namiesto toho, aby kládol dôraz na
potrebu dodržať zmluvnú povinnosť prenajímateľa.

23. Navrhovateľ v ďalšom namietal nesprávne závery súdu prvej inštancie ohľadne proporcionality

nariadeného neodkladného opatrenia. Poukázal pritom na to, že navrhovateľ zamestnáva 17
zamestnancov, jeho ročný obrat v roku 2024 predstavoval 1,45 miliónov Eur, priemerný mesačný obrat
predstavoval 145.000,- Eur. Navrhovateľ prichádza o kontrakt na rok 2026 v hodnote 380.000,- Eur,
nakoľko od 01.01.2026 nebude môcť pokračovať v banskej činnosti a objednávateľ zmluvu nepredĺži.
Za nedodanie plnenia mu podľa existujúcej zmluvy hrozí zmluvná pokuta 15 % z dojednanej kúpnej

ceny, čo predstavuje približne 200.000,- Eur. Ide teda o ťažko sanovateľné ekonomické dôsledky aj v
prípade pokračovania ťažby s neskôr vydaným banským oprávnením. Pri zániku banského oprávnenia
sapritomjednáonásledkylikvidačné.Navrhovateľvdanomsmerepoukázalnato,žemávuzatvorených
obchodných zmluvách klauzulu o mlčanlivosti strán, preto mal za to, že fakty, ktoré v návrhu na
neodkladné opatrenie uviedol, dostatočne osvedčili dôvodnosť zásahu súdu a obchodné zmluvy

neprikladal. Na danom mieste navrhovateľ zdôraznil, že odmietaním súčinnosti zo strany žalovaného
dochádza k hrozbe existenčného kolapsu, straty prevádzky, prepustenia zamestnancov a konkurzu,
pričom na strane odporcu sa jedná o minimálnu administratívnu záťaž, na ktorú sa zmluvne zaviazal.
Ide tak o nepomer v povinnostiach medzi zmluvnými stranami.

24. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že okresný súd nezohľadnil dostatočne ani časový faktor a
zákonný rámec, v ktorom sa navrhovateľ musí pohybovať, keďže podľa § 11 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.
je dlžník, ktorý je právnickou osobou, povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy
sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Ukončením
ťažby k 31.12.2025 bez banského oprávnenia bude musieť navrhovateľ konať.

25. Navrhovateľ má za to, že súd poskytol ochranu šikanóznemu konaniu žalovaného. V danom smere
dôvodil, že žalovaný aj po vydaní neodkladného opatrenia má plne zachovanú možnosť využiť legitímne
prostriedky na právnu ochranu a vymáhať svoje pohľadávky voči navrhovateľovi (ak ich preukáže)
prostriedkami civilného práva. Žalovaný zneužíva svoje postavenie a potrebu súčinnosti na dosiahnutie

plnení, na ktoré sa navrhovateľ zmluvou nezaviazal (spätné doplatenie 40.000,- Eur a neskôr už 60.000,-
Eur) a zlepšenie svojej vyjednávacej pozície pri prehodnotení výšky nájmu, na ktoré sa strany dodatkom
k zmluve zaviazali do 31.12.2025, vydieraním navrhovateľa. Súd zamietnutím neodkladného opatrenia
legitimizuje porušovanie nájomnej zmluvy zo strany žalovaného a vydieranie zmluvného partnera
namiesto toho, aby správanie žalovaného vyhodnotil ako konanie v rozpore s poctivým obchodným

stykom alebo dobrými mravmi. Hoci navrhovateľ k návrhu pripojil aj písomnú zmluvu žalovaného zo dňa
06.05.2025, ktorou žalovaný žiada spätné doplatenie 40.000,- Eur, súd má za to, že túto skutočnosť
navrhovateľ bez výsluchu žalovaného neosvedčil (bod 17 odôvodnenia rozhodnutia). Korešpondenciastrán pritom svedčí o opaku. Takéto konanie navrhovateľa je zneužitím práva a nesmie požívať súdnu
ochranu.

26. Na základe uvedeného navrhovateľ uzavrel, že považuje uznesenie súdu prvej inštancie v
prevažujúcej časti za arbitrárne a po vykonaní odvolacieho prieskumu sa domáha jeho zrušenia a
rozhodnutia v súlade s navrhovaným petitom návrhu.

27. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, odvolací súd sa postupom podľa § 329 ods. 1 CSP umožnil odporcovi
vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v lehote 10 dní od doručenia
odvolania a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odporca prevzal odvolanie spolu s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 20.12.2025, avšak až do uplynutia lehoty na vyjadrenie
(30.12.2025) vyjadrenie odvolaciemu súdu nezaslal.

28. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec postupom podľa § 379 CSP (viazaný
rozsahom odvolania) a § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi) v senáte bez nariadenia pojednávania,
pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

29. Medzi stranami sporu bola dňa 26.05.2015 uzatvorená nájomná zmluva na obdobie 10 rokov.
Dodatkom zo dňa 25.06.2021 k nájomnej zmluve bola doba nájmu predĺžená do 31.12.2035.

30. Navrhovateľ vykonáva svoju činnosť (ťažbu nerastnej suroviny – čadiča) na základe rozhodnutia
Obvodného banského úradu Banská Bystrica s jeho platnosťou do 31.12.2025. Na zabezpečenie

kontinuálnehopokračovaniaťažbypotomtodátumejenavrhovateľpovinnýpredložiťsprávnymorgánom
žiadosť o nové povolenie spolu s prílohami, medzi ktorými je aj súhlas vlastníkov pozemkov - odporcu.

31. Odporca podmieňuje poskytnutie požadovanej súčinnosti navrhovateľovi dodatočnou požiadavkou
na úhradu sumy 40.000,- Eur, ktorú označil za spätnú valorizáciu nájomného za minulé obdobie.

32. Podľa čl. II bod 1 nájomnej zmluvy, predmetom zmluvy je dočasné užívanie – nájom – pozemkov
prenajímateľa nájomcom na účely dobývania ložiska nevyhradeného nerastu – stavebného kameňa,
vrátane jeho úpravy a zušľachťovania.

33. Podľa čl. III. bod 1 nájomnej zmluvy, nájomca je oprávnený užívať predmet zmluvy na
účel vykonávania predmetu činnosti zapísanom v živnostenskom a obchodnom registri. Jedná
sa o vykonávanie činnosti banským spôsobom – dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu –
stavebného kameňa, vrátane jeho úpravy a zušľachťovania v lome A. B. a A. B. – C., a to na základe
rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici.

34. Podľa čl. III.15 nájomnej zmluvy, prenajímateľ sa zaväzuje prenechať nájomcovi prenajatú vec
v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie.

35. Podľa čl. III.17 nájomnej zmluvy, prenajímateľ sa zaväzuje zabezpečiť taký stav predmetu zmluvy,

aby bol spôsobilý na dohodnuté užívanie a prijať opatrenia k ochrane nájmu voči uplatňovaniu práv
treťou osobu, ktorá by znemožňovala užívanie predmetu zmluvy dohodnutým a riadnym spôsobom.

36. Podľa článku III.19 nájomnej zmluvy, zmluvné strany sa zaväzujú k poskytovaniu vzájomnej
súčinnosti.

37. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.38. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

39. Neodkladným opatrením je možné poskytnúť ochranu len tomu nároku, ktorý je dôvodný a ktorý trvá,
pretonavrhovateľmusívosvojomnávrhuosvedčiťexistenciu,trvanieadôvodnosťsvojhonároku,pričom
uvedené nemožno ničím nahradiť, lebo to predstavuje základnú podmienku pri vydaní neodkladného
opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného
opatrenia do úvahy. Aj keď v prípade neodkladných opatrení je postačujúce, pokiaľ navrhovateľ osvedčí

nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj dôvodnú obavu hroziacej ujmy, ktorá je objektívne
spôsobilá ohroziť jemu prislúchajúce subjektívne právo, na ktorých osvedčenie sa nekladie taký dôraz
ako pri preukazovaní uvedených skutočností v rámci konania vo veci samej, neznamená to, že je možné
nariadiť neodkladné opatrenie len na základe ničím nepodložených skutkových tvrdení navrhovateľa.
Okresný súd preto správne poukázal v úvode svojho rozhodnutia na to, že súd môže touto formou
rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom za predpokladu,

že sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho nariadenie, na základe ktorých je
možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a
súčasne musí existovať naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery sporových strán. Z charakteru
neodkladného opatrenia a procesu, ktorý jeho vydaniu predchádza vyplýva, že v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, avšak vychádza pri posudzovaní podmienok

na jeho nariadenie zo skutočností osvedčených navrhovateľom, ktoré sa na podklade osvedčenia javia
pravdepodobnými.

40. Odvolací súd sa síce stotožňuje s názorom odvolateľa v tom smere, že navrhovateľ osvedčil,
že medzi navrhovateľom a odporcom bol uzavretý platný nájomný vzťah s dobou trvania nájmu do

31.12.2035, z čoho jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ je oprávnený užívať v nájomnej zmluve
označené pozemky, avšak súčasne poukazuje na to, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy, či na ňu
nadväzujúceho Dodatku č. 1 nevyplýva, že sa odporca zaviazal k udeleniu súhlasu na vydanie ďalšieho
povolenia Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici. Správne súd prvej inštancie poukázal na
to, že z doložených listinných dôkazov navrhovateľom vyplýva, že odporca nie je k udeleniu súhlasu

viazaný, pričom z ustanovení nájomnej zmluvy, na ktoré poukazuje navrhovateľ vo svojom návrhu
a odvoláva sa na ne vo vzťahu k uloženiu povinnosti odporcovi udeliť súhlas (s vyňatím pozemku
s lesného fondu, ako aj súhlasu s ťažbou na uvedených pozemkoch), a to konkrétne z čl. III bod 15,
17, 19 nájomnej zmluvy), takáto povinnosť nevyplýva. Z uvedených ustanovení zmluvy vyplýva len
pomerne neurčitá povinnosť vzájomnej súčinnosti tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Preto k

námietke navrhovateľa, že dostatočne osvedčil svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to
preukázanímexistencieplatnéhonájomnéhovzťahudoroku2035,akoajkauzynájomnejzmluvy,ktorou
je vykonávanie banskej činnosti, odvolací súd uvádza, že samotná existencia nájomného vzťahu bez
toho, aby bol odporca súčasne zaviazaný na udelenie požadovaných súhlasov, automaticky neznamená
osvedčenie nároku navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia v navrhovateľom požadovanom

znení. Z nájomnej zmluvy, ani z dodatku k nájomnej zmluve nevyplýva, že by sa odporca zaviazal udeliť
navrhovateľom požadovaný súhlas a povinnosť nahradenia tohto súhlasu nemožno dovodiť ani z účelu
nájomnej zmluvy, ktorá bola navrhovateľom uzavretá z dôvodu ťažby nerastných surovín na pozemkoch
nachádzajúcich sa vo vlastníctve odporcu (prenajímateľa). Samotné uzavretie nájomnej zmluvy preto
automaticky neodôvodňuje povinnosť odporcu po dobu trvania nájomnej zmluvy poskytovať opakovane

súhlas na vydanie banského povolenia. Toto jeho oprávnenie je autonómne a nemožno ho dovodiť zo
žiadneho z navrhovateľom označených ustanovení zmluvy, ktoré predstavujú len všeobecný záväzok
odporcu na poskytovanie súčinnosti ( čl. III. bod 19 zmluvy), či záväzok odporcu na zabezpečenie
spôsobilého stavu predmetu nájmu na dohodnuté užívanie (čl. III. bod 15 a 17 zmluvy). Nie je preto
dôvodné tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že navrhovateľ sa domáha uloženia časovo obmedzenej

povinnosti, ktorá je zmluvne dohodnutá. Odvolací súd dodáva, že navrhovateľ si musel byť vedomý
toho, že jeho povolenie na dobývanie ložiska nerastu čadiča č. 48-174/2020 zo dňa 10. februára 2020
bolo vydané s platnosťou na obmedzený čas do 31.12.2025, a preto si mohol v čase podpisu dodatku
k nájomnej zmluve takýto záväzok pre odporcu do zmluvného vzťahu vymieniť, resp. trvať na ňom
už v čase podpisu zmluvy. Nie je potom namieste takýto súhlas vyžadovať v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia, kde je navyše súd limitovaný zákonnou lehotou a obmedzeným prístupom k
informáciám.41. Na okraj odvolací súd poznamenáva, že z čl. III. bod 1 zmluvy (na ktorý poukazoval aj samotný
navrhovateľ) vyplýva, že navrhovateľ je oprávnený užívať predmet zmluvy na účel vykonávania
predmetu činnosti zapísaného v živnostenskom registri (dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu –

stavebného kameňa,...), a to práve na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej
Bystrici. Ani z uvedeného zmluvného ustanovenia tak nevyplýva automatická povinnosť odporcu na
poskytnutie súhlasu v rámci dojednaného účelu zmluvy, keďže činnosť navrhovateľa je podmienená
práve vydaním rozhodnutia banského úradu, ktorého vydanie je naviazané na splnenie podmienok (o.i.
udelenia súhlasu vlastníka pozemkov, na ktorých ku ťažbe dochádza).

42. Z uvedeného dôvodu je potrebné konštatovať, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku, ktorého
ochrany sa formou vydania neodkladného opatrenia domáha. Uvedená skutočnosť je pritom základným
predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia. Bez existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana touto formou, tak nemožno neodkladné opatrenie vydať. Správne preto postupoval okresný
súd, pokiaľ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel s poukazom na to (bod 20

odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu), že v danom prípade nie je právny nárok navrhovateľa na
súhlas s vybavením povolenia jednoznačný, keďže nie je v zmluve výslovne dohodnutý. S uvedenou
argumentáciou súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd pritom konštatuje,
že už nesplnenie tejto podmienky je dôvodom na nevyhovenie návrhu navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia, preto sa v ďalšom len stručne vyjadruje k ďalším odvolacím námietkam

navrhovateľa nasledovne:

43. Odvolací súd prisvedčuje síce odvolateľovi v tom smere, že neodkladné opatrenie je procesným
inštitútom, ktorého účelom je stabilizovať vzťahy medzi stranami sporu dočasnou formou, a to tam,
kde je potrebné upraviť pomery medzi stranami, resp. hrozí zmarenie exekúcie. Vo všeobecnosti,

pri vydaní každého súdneho rozhodnutia platí, že predpokladom ich vydania je spor medzi stranami,
tak ako to správne tvrdí odvolateľ. Odvolací súd však zdôrazňuje, že nie každý spor je možné
vyriešiť formou neodkladného opatrenia, keďže niektoré stranami sporu formulované návrhy na vydanie
neodkladného opatrenia si vyžadujú náležité dokazovanie, ktoré nie je možné v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia vykonať, vzhľadom na obmedzený priestor zákonnou lehotou, v ktorej sa

neodkladné opatrenia vydávajú. Takéto spory si preto vyžadujú vykonanie náležitého dokazovania, a
teda dlhší časový priestor, z ktorého dôvodu nemôžu byť riešené v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia. Neodkladným opatrením je možné dočasne stabilizovať len tie vzťahy medzi stranami,
kde je takýto zásah nevyhnutný a súčasne z osvedčených skutočnosti je možné vyvodiť, že takýto
zásah je možný vykonať touto rýchlou a účinnou formou neodkladného opatrenia za splnenia ďalších

zákonných podmienok. Tomu zodpovedá aj petit neodkladného opatrenia, ktorého základný rámec je
daný demonštratívnym výpočtom nárokov v ust. § 325 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že ukladané
povinnosti sú obmedzené len na určitý úkon, či zdržania sa úkonu, či strpenie niečoho a podobne. Jedná
sa väčšinou o preventívny zásah za účelom zamedzenia vzniku nereparovateľnej škody, resp. ohrozenia
exekúcie. Nie je pritom vylúčené, že aj takýto rýchly zásah môže v niektorých prípadoch predstavovať

vyriešenie sporu medzi stranami bez toho, aby bolo potrebné vedenie konania vo veci samej.

44. Nemožno však uzavrieť, že akákoľvek hrozba škody či nereparovateľnej ujmy je súčasne
predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia na podklade akéhokoľvek tvrdeného nároku
navrhovateľa. Nárok navrhovateľa musí byť osvedčený v dostatočnej rovine a musí vyplývať z

hmotného práva. Až v prípade osvedčenia takéhoto nároku sa potom súd zaoberá existenciou ostatných
skutočností odôvodňujúcich potrebu tohto zásahu (neodkladná úprava pomerov, respektíve obava,
že exekúcia bude ohrozená, skúmanie proporcionality zásahu, ...). V danom prípade, tak ako bolo
konštatované vyššie, navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku na vydanie neodkladného opatrenia,
keďže z ním tvrdených skutočností nevyplýva záväzok odporcu udeliť súhlas s ďalšou ťažbou na ním

vlastnených pozemkoch a takúto povinnosť, či záväzok odporcu, nemožno vyvodiť z kauzy nájomnej
zmluvy, ktorou je vykonávanie banskej činnosti. Akékoľvek ďalšie konštatovanie súdu prvej inštancie
ohľadne neosvedčenia ďalších skutočností potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo tak
nadbytočné. Preto ani poukaz navrhovateľa v odvolaní na to, že navrhovateľ si plní podaným návrhom
na vydanie neodkladného opatrenia svoju prevenčnú povinnosť prechádzať škode, v zmysle § 415

Občianskeho zákonníka, vo svetle neosvedčenia nároku, neobstojí.

45. Vzhľadom na neosvedčenie nároku navrhovateľa potom ani námietka navrhovateľa ohľadne
nesprávnej argumentácie súdu vo vzťahu ku konaniu banského úradu, pri vydávaní povolenia, nieje dôvodná. Hoci okresný súd nesprávne vyhodnotil postup správneho orgánu pri neodstránení
nedostatkov účastníka konania (keď správny orgán pristúpi k zastaveniu konania), uvedená právna
argumentácia súdu prvej inštancie však neovplyvňuje tú skutočnosť, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia neobsahuje základnú skutočnosť potrebnú na jeho nariadenie, ktorým je
osvedčenie nároku, a preto ho nie je možné v tomto konaní vydať.

46. K námietke navrhovateľa v tom smere, že súd z obavy, aby neurobil chybu, rozhodol na princípe
„do právneho vzťahu radšej nezasiahnuť“, ktorý prístup má byť príkladom extrémneho formalizmu a

popretia preventívnej funkcie neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza, že uvedená argumentácia
navrhovateľa nie je správna. Súd pri vydaní neodkladného opatrenia, ako už bolo konštatované
vyššie, síce nevykonáva dokazovanie ako v konaní vo veci samej, a teda sa musí spoľahnúť na
skutkové tvrdenia navrhovateľa, ktoré navrhovateľ len osvedčuje (čo je nižšia úroveň posudzovania, ako
dokazovanie v riadnom procese), avšak z uvedeného nemožno vyvodiť, že súd môže vydať neodkladné
opatrenie na podklade akýchkoľvek skutkových tvrdení navrhovateľa, a to aj bez osvedčenia základných

skutočností. Súd vždy musí skúmať, či v každom jednotlivom prípade jestvuje nárok, ktorému sa má
poskytnúť ochrana touto neodkladnou a dočasnou formou, a až pokiaľ zistí, že takýto nárok jestvuje, tak
musí vyhodnocovať, či existuje neodkladná potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu a aká hrozba
hrozí navrhovateľovi v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia. Na druhej strane však súd vždy
musí prihliadať aj na princíp proporcionality tak, aby nariadením neodkladného opatrenia nezasiahol

nad nevyhnutnú mieru do práv a oprávnených záujmov druhej strany. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je stav medzi stranami, ktorý si vyžaduje takýto výnimočný zásah súdu, pričom
spravidla pri takomto zásahu môže dôjsť k ujme tak na strane navrhovateľa, ako aj odporcu, preto súd
musí vyhodnocovať tento zásah z pohľadu oboch strán sporu a medzi nimi korelujúcimi právami, do
ktorých má súd touto formou zasiahnuť. Pokiaľ súd zistí, že niektorá zo základných osvedčovaných

skutočností pre vydanie neodkladného opatrenia nie je daná, nemôže pristúpiť k jeho nariadeniu. Tak
tomu bolo aj v tomto prípade, keď hoci navrhovateľ v návrhu tvrdil, že došlo k zásahu do jeho práv,
ktoré odvodzoval od trvania nájomného vzťahu a od jeho účelu (banská činnosť), avšak uvedenými
tvrdeniami neosvedčil, že má právo na udelenie požadovaných súhlasov a z čoho mu uvedené právo
plynie. Odvolací súd je, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, toho názoru, že z listín predložených

navrhovateľom a z ustanovení, na ktoré sa navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
(ako aj v odvolaní) odvoláva, uvedené právo navrhovateľovi nevyplýva. Potom ani navrhovateľom
proklamované ťažko sanovateľné dôsledky v prípade nevydania neodkladného opatrenia a následného
nevydania povolenia banským úradom na jeho podnikateľskú činnosť, nemôžu byť dôvodom na vydanie
neodkladného opatrenia, keďže osvedčenie tohto nároku je základným predpokladom na vydanie

neodkladného opatrenia.

47. Ani test proporcionality uvádzaný navrhovateľom nemôže, vo svetle vyššie uvedeného
neosvedčenia nároku navrhovateľa, obstáť. Súd nemôže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia
len z dôvodu, že navrhovateľovi hrozí existencia kolapsu či vzniku škody bez toho, aby mu nárok

požadovaný navrhovateľom vyplýval z predložených dokladov, pretože test proporcionality je možné
aplikovať až za predpokladu, že jestvuje nárok, ktorému sa má takáto ochrana poskytnúť.

48. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia nároku, je

správne, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Odvolací súd prieskumom nezistil
takú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu a došiel k
správnemu právnemu záveru, že je potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť,
a to už z dôvodu neosvedčenia nároku navrhovateľa.

49. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.
1 CSP v spojení s čl. 4 CSP tak, že odporcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca bol v odvolacom konaní nečinný, a teda mu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli.

50. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).