Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 66C/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123219270
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kováčová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7123219270.10

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C.- D. E., B. XXXX/X, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Dorián Merešš - advokát, so sídlom Štúrova 13, Košice, proti žalovanému v
1. rade: F. G., nar. XX.X.XXXX, so sídlom Košice, Čingovská 1337/2, zastúpenému JUDr. Milan Kuzma,
advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Floriánska 16, Košice, v 2. rade KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o náhradu škody,

takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v miere 38,88 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa10.11.2023domáhal,abysúduložilžalovanémuv1.a2.rade

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 26.158 eur. Zaplatenia sumy 7.993 eur sa domáhal
titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku zo dňa 15.11.2022
vypracovaným H. H. I., F. (primárom Ortopedicko-traumatologickej kliniky Fakultnej nemocnice Nitra),
podľa ktorého bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené vo výške 330 bodov.
Zaplatenia sumy 18.165 eur sa domáhal titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
lekárskeho posudku zo dňa 17.1.2032 vypracovaným H. G. H. (Psychiatrom Psychosociálneho centra

Košice), podľa ktorého sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo ohodnotené na 750 bodov.

2. Nakoľko žalovaní v konaní namietali žalobcom predložené lekárske správy, súd nariadil znalecké
dokazovanie znalcom H. J. B. C., v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Úrazová chirurgia, a to
najmä za účelom zistenia ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre potreby určenia výšky náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia, určenia správnosti položiek a bodového ohodnotenia určeného

lekárskym posudkom zo dňa 15.11.2022. Znalecké dokazovanie, ktoré by sa týkalo prešetrenia
správnosti záverov lekárskeho posudku zo dňa 17.1.2023 (na základe ktorého sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 18.165 eur), súd nenariaďoval.

3. Podaním doručeným súdu dňa 13.1.2026 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu súdu oznámil,
že žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi dňa 27.11.2025 žalovaný nárok čo do výšky sumy 18.165 eur.

Poukazujúc na závery znaleckého dokazovania a na predmetnú úhradu časti žalovaného nároku vzal
žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

4. O čiastočnom plnení zo strany žalovaného v 2. rade súd nemal pochybnosti, nakoľko túto skutočnosť
súdu oznámil aj sám žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 9.12.2025.5. Podľa ust. §144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca
môže vziať žalobu späť.

6. Podľa ust. §145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa ust. §146 ods. 1, 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

8. Na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu súd v súlade s citovanými ustanoveniami zákona

konanie zastavil. Súhlas žalovanej so späťvzatím súd nezisťoval, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr než
sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, a preto ani na prípadný nesúhlas by súd
nemohol prihliadať v zmysle ust. § 146 ods. 1 C.s.p.

9. Podľa ust. §262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa ust. §256 ods. 1, 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

11. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pred samotným rozhodnutím o náhrade trov
zastaveného konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, treba vždy v konkrétnom prípade skúmať,
či a ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podania žaloby, a to z čisto
procesného hľadiska.

12. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa
vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. 1 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane

žalobcu, ako aj na strane žalovaného.

11. Ustanovenie §256 ods. 1 C.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom
otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska

zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak
však žaloba je podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť
trovy konania žalovaný. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán súd odôvodňuje
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení §256
C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom

procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a
dôsledkom je vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil.
Naopak, pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže

byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi
tým, čoho sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu
späť.

13. Pri rozhodovaní o nároku sporových strán na náhradu trov konania súd posudzoval procesné
zavinenie každej zo strán na zastavení konania. Súd rozhodol o trovách konania tak, že nárok na
náhradu trov konania priznal žalobcovi v rozsahu 38,88%. V časti uplatňovanej sumy náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 18.165 eur došlo k zavineniu zastavenie konania na stranežalovaných, keďže daná suma bola uhradená až v priebehu samotného konania, na základe dôvodne
podanej žaloby. Vo zvyšnom rozsahu však zavinil zastavenie konania žalobca svojím procesným
úkonom bez bližšieho zdôvodnenia. Žalobca tak zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy

7.993 eur (30,56% celkového predmetu konania), žalovaní v časti o zaplatenie sumy 16.165 eur
(69,44%), z čoho je zrejmé, že celkový rozsah nároku žalobcu na náhradu trov konania je vo výške
38,88% (69,44% - 30,56%).

14. Podľa ust. §257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

15. Súd sa zaoberal možnosťou aplikácie cit. ust. §257 C.s.p., vo vzťahu ku ktorému judikatúra
konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či
v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri

stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. V danom spore však súd žiadne
okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu §257 C.s.p. nevzhliadol a sporové strany o ich existencii súdu
nepredložili žiadne preukázateľné a odôvodnené tvrdenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.