Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Judgement

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 22C/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116227336
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7116227336.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v spore žalobcu: A. B. C., D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX/XX, G., právne zastúpený advokátmi: JUDr. Juraj Špirko, sídlom Nerudova
6, Košice a JUDr. Peter Konvičný, sídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: A. D. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, G., zastúpený advokátom: JUDr. Pavel Piovarči ml., sídlom Štúrova
20, Košice, o zaplatenie 36.050,- EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 36.050.- EUR s úrokmi z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 36.050.- EUR od 17.07.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 36.050 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 36.050.- EUR od 17.07.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2014 ho žalovaný
ústne požiadal o poskytnutie pôžičky z dôvodu, že jeho finančná situácia je dočasne nepriaznivá.
Žalobca súhlasil a podľa vzájomnej dohody zaslal žalovanému finančné prostriedky, o ktoré ho žiadal, na
jeho účet. Následne v ďalších mesiacoch si žalovaný opakovane od žalobcu požičal finančné prostriedky
dňa 9.5.2014 vo výške 50,- EUR, 28.5.2014 vo výške 100,- EUR, 31.5.2014 vo výške 1.400,- EUR, dňa

3.6.2014 vo výške 50,- EUR, 14.6.2014 vo výške 100,- EUR, 17.7.2014 vo výške 200,- EUR, 15.8.2014
vo výške 500,- EUR, dňa 8.9.2014 vo výške 100,- EUR, 12.9.2014 vo výške 200,- EUR, 26.9.2014
vo výške 50,- EUR, 16.10.2014 vo výške 400,- EUR a 16.12.2015 vo výške 900,- EUR, ako vyplýva z
výpisovzúčtužalobcu.Koncomroku2014,sažalovanývzhľadomnasvojunepriaznivúfinančnúsituáciu
rozhodol,žepredábytč.4na1.posch.domusúp.č.XXXnauliciI. XXJ.G.,zapísanéhonaLVč.XXXXX
kat. úz. Severné mesto. Tento byt ponúkol na kúpu aj žalobcovi, ktorý súhlasil a po vzájomnej dohode
zaslal žalovanému preddavok na kúpnu cenu vo výške jednej polovice kúpnej ceny bytu, t.j. 32.000,-

EUR dňa 24.11.2014. Žalovaný si kúpu rozmyslel a v tejto súvislosti žalobcu ubezpečil, že finančné
prostriedky ktoré prevzal z titulu zálohy na kúpnu cenu, mu vráti z úveru, ktorý žiadal do I. K. L., v letných
mesiacoch 2015. Žalovaný aj napriek tomu, že čerpal úver od I. K. L., žalobcovi preddavok na kúpnu
cenu nevrátil, hoci žalobcu ubezpečoval, že opätovne požiada o úver od I. K. L. a poskytnutú zálohu
mu vráti. V máji 2016 medzi žalobcom a žalovaným došlo k ochladeniu vzťahov z dôvodu, že žalobca
požiadal žalovaného o vrátanie poskytnutých pôžičiek, ako aj vrátenie zálohy na kúpu bytu. Žalovaný sa
odmlčal a so žalobcom prestal akokoľvek komunikovať. V decembri 2015 žalovaný naposledy uprosil

žalobcu o poskytnutie pôžičky s tým, že sa blíži predvianočný čas a finančné prostriedky mu určite vráti
ako náhle Tatra banka a.s. uvoľní finančné prostriedky z ďalšej zmluvy o úvere. Žalobca žalovanému
požičal 900,- EUR. Žalobca žalovaného vyzval na vrátenie pôžičky aj preddavku na kúpnu cenu do 10
dní od doručenia výzvy, ktorú výzvu si však žalovaný neprevzal a so žalobcom nekomunikuje, vyhýbasa akémukoľvek kontaktu. Zásielka s výzvou nebola žalovaným prevzatá v úložnej lehote napriek tomu,
že žalovaný sa v mieste svojho bydliska zdržiaval, teda dostala sa do dispozičnej sféry žalovaného a
žalovanému začala plynúť lehota na plnenie dňom 6.7.2016. Dňom 17.7.2016 sa žalovaný dostal do

omeškania s plnením a v zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka)
a § 10c a 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení žalobca od žalovaného požaduje okrem
zaplatenia dlžnej istiny vo výške 36.050,- EUR aj úroky z omeškania vo výške 8% ročne odo dňa
splatnosti dlhu t.j. od 17.7.2016 do zaplatenia.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že uplatnený nárok sa nezakladá na pravde a ide o
špekulatívnu snahu žalobcu získať od neho finančný profit. Žalovaný mal v roku 2014 príjmy vo výške,
ktorá bez problémov postačovala na uspokojovanie všetkých jeho životných potrieb. Ako študent vysokej
školy poberal sociálne štipendium vo výške 155 EUR mesačne. Tiež poberal sirotský dôchodok zo
Sociálnej poisťovne v sume 305,50 EUR mesačne a popri štúdiu vykonával pracovné činnosti o.i. pre
spoločnosť Slovák Telekom prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti GAS-Pro s.r.o. So žalobcom

sa poznali dlho, boli blízki kamaráti, mali spoločné pracovné a podnikateľské aktivity, kedy pre žalobcu
vybavoval a zabezpečoval na jeho žiadosť a pokyn rôzne obchodné aktivity, stretnutia, záležitosti.
Žalobca priamo nikdy nikde nefiguroval, keďže vždy vystupoval v pozícii tzv. tichého spoločníka,
ktorý napr. poskytoval podnikateľský zámer, kapitál a následne poveril inú osobu vybavením veci.
Obdobne postupoval aj vo vzťahu k iným osobám, prostredníctvom ktorých realizoval svoje pracovné

a podnikateľské aktivity. Dôvodom, prečo mu žalobca na účet poukazoval jednotlivé sumy bolo, že pre
žalobcunajehožiadosťvybavovalrôznezáležitosti,vyplácalrôzneplatby,uhrádzalnákladynapracovné
cesty mimo Košíc vykonávané na podnet žalobcu, napr. do Bratislavy, Českej republiky, na ktorých
sa zúčastňovala napríklad aj pani J. M., ktorá je spriaznenou osobou žalobcu a spolu s ním figuruje
napríklad v SWISS CAPITAL SOLUTION s.r.o., kde je menovaná spoločníkom a žalobca jedným z

konateľov. Vo VALEA SK s.r.o. zase menovaná nadobudla obchodný podiel od žalobcu a tiež nastúpila
namiesto neho do funkcie konateľa. Žalovaný nevie prečo žalobca do poznámky bezhotovostných
prevodov uvádzal, že sa jedná o pôžičku. Vzhľadom na ich dobré vzťahy tomu v tom čase nevenoval
pozornosť, prípadne to považoval za omyl na strane žalobcu, no zrejme žalobca už vopred kalkuloval
s možnosťou získať uvedené finančné prostriedky v budúcnosti na základe predstieraného právneho

úkonu - pôžičky, hoci k uvedenému úkonu nikdy reálne nedošlo. V prípade údajných pôžičiek by sa
malo jednať o dvojstranný právny úkon, pre ktorého platnosť je potrebný súhlasný prejav vôle. V
konkrétnych prípadoch, ktoré sú predmetom tohto sporu, sa jedná o simulované právne úkony, keďže
vo vzťahu k tvrdenej podstate (pôžička peňazí), tieto právne úkony nebolí urobené vážne, resp. trpia
nezhodou vôle a jej prejavu, absentuje dostatok skutočnej vôle ich uzatvoriť a preto je potrebné na

ne hľadieť ako na neplatné. Jediným argumentom žalobcu je uvedenie poznámky pri bezhotovostnom
prevode, avšak s tým nekorešponduje žiadna iná skutočnosť, žiadna vzájomná komunikácia, svedecké
výpovede a podobne. Aj rôznorodosť súm a dátumy ich poukázania nekorešpondujú s tvrdením žalobcu
o finančných problémoch žalovaného a potrebe pôžičky, keďže v takom prípade by sa jednalo skôr o
jednorazový poukaz väčšej peňažnej sumy. Nie je pravdou, že by žalovaný prejavil na konci roku 2014

vôľu predať svoj byt žalobcovi a za tým účelom mu tento poskytoval časť kúpnej ceny ako preddavok.
Zo strany žalobcu sa znovu jednalo o vopred uvážené špekulatívne konanie, kedy do poznámky uviedol
informáciu odlišnú od skutočného účelu, na ktorý mali byť poukázané finančné prostriedky použité, t.j.
na zloženie zábezpeky v prípade úspešného vydraženia pozemkov ako sa osobne dohodli ako aj v rámci
komunikácie na sociálnej sieti Facebook, prostredníctvom ktorej mu žalobca tiež zaslal aj podklady k

dražbe. Žalovaný následne poskytnuté finančné prostriedky vybral v hotovosti z účtu, sumu 2.000,- EUR
použil na úhradu zábezpeky na dražbe. Vzhľadom na skutočnosť, že dražba bola zrušená, telefonicky
sa so žalobcom dohodol, že za uvedené prostriedky sa zakúpia dve osobné motorové vozidlá značky
Peugeot, pričom jedno malo ostať žalovanému a jedno J. M., čo je podporené aj komunikáciou v rámci
sociálnej siete Facebook. Rozdiel peňažných prostriedkov v hotovosti odovzdal J. M. v jej kancelárii,

B. N. bol toho svedkom.

3. Žalobca v replike uviedol, že pocit nepriaznivej finančnej situácie eventuálne zdôvodnenie dlžníka
veriteľovi o tom, že si potrebuje požičať finančné prostriedky pre dočasne nepriaznivú finančnú situáciu
je subjektívnym tvrdením dlžníka v čase, kedy o poskytnutie pôžičky žiada. Strany sporu udržiavali

vzťah na úrovni blízkeho kamarátstva, poznali sme sa dlhodobo a práve preto žalobca žalovanému
dôveroval a mal za to, že mu požičané finančné prostriedky vráti.. Až absurdne vyznieva tvrdenie
žalovaného, že 12 platbám v časovom rozmedzí viac ako 1,5 roka nevenoval pozornosť, eventuálne tieto
platby považoval z omyl na strane žalobcu. V žiadnom prípade sa nejedná o simulované ani neplatnéprávne úkony, pričom obranu žalovaného považuje žalobca za účelovú. Z oznámenia od upustenia od
dobrovoľnej dražby publikovaného dňa 25.11.2014 plynie, že dražobník dňom 25.11.2014 upustil od
vykonania dobrovoľnej dražby, ktorá sa mala konať dňa 27.11.2014 o 10.30 hod. Z faktúry spoločnosti

FRANCE-TECH a predloženého príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že už dňa 24.11.2011
bola vystavená zálohová faktúra č. 142401, odberateľa GASPRo s.r.o. na osobné motorového vozidlo
Peugeot vo výške 2.822,50,- Eur splatných dňa 24.11.2014 v hotovosti. Z príjmového pokladničného
dokladu spoločnosti FRANCE -TECH zo dňa 24.11.2014 je zrejmé, že tohto dňa bola v hotovosti
uhradená suma podľa zálohovej faktúry vo výške 2.822,50,- Eur. Ak sa žalovaný najskôr dňa 25.11.2014

mohol dozvedieť o zrušení dražby, nemôže byť súčasne pravdivé jeho tvrdenie, že po zrušení dražby sa
následnesožalobcomtelefonickydohodolnazakúpenídvochmotorovýchvozidiel,keďzálohovúfaktúru
ajpríjmovýpokladničnýdokladmalvystavené24.11.2014avtentodeňajbolauhradenázálohováplatba
v hotovosti. Pri dojednávaní pôžičiek nebol žiaden svedok prítomný. F. N. bol Vrchním soudem Praha
právoplatne odsúdený za trestný čin spáchaný na žalobcovi a vykonáva päťročný trest odňatia slobody
Sms správy nemožno považovať za dôkaz získaný legálnou cestou, nie je verifikovateľný čo do obsahu,

správnosti a úplnosti, a teda nie je možné z nich pri rozhodovaní súdu vychádzať. Navyše ani jedna z
predložených sms správ nesvedčí o tom, že by žalobca žalovanému pôžičku neposkytol.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, výsluchom
žalobcu,žalovaného,svedkovA.F.C.,B.N.,D.O.,A.F.H.,A.E.G.aJ.M.avovecirozhodolrozsudkom

zo dňa 16.6.2023 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 36.050.- EUR s úrokmi z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 36.050.- EUR od 17.07.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti príslušenstva súd žalobu zamietol.

5.1 Rozsudok v potvrdzujúcom výroku a výroku o trovách konania napadol v zákonnej lehote žalovaný,

ktorý zotrval na svojom tvrdení, že žiadne plnenie žalobcu na účet žalovaného nikdy nemalo povahu
pôžičky, resp. plnenia, z ktorého by mal mať prospech výlučne žalovaný. Podstatou odvolacích námietok
žalovaného bolo nesprávne ustálenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie predmetu sporu
súdom, keď súd prvej inštancie nevzal zreteľ na argumentáciu žalovaného, že žiadne z plnení žalobcu
na účet žalovaného nikdy nemalo povahu pôžičky, ako aj suma 32.000,- EUR nebola žalovanému zo

strany žalobcu poukázaná ako úhrada kúpnej ceny za jeho byt, ale sa jednalo o finančné prostriedky,
pre ktoré žalobca vopred určil účel ich použitia.
5.2 Jednotlivé bezhotovostné úhrady zo strany žalobcu boli žalovaným v priebehu prvoinštančného
konania spoľahlivo, vecne a vyčerpávajúco vysvetlené, a to jednak samotnou účastníckou výpoveďou
žalovaného a na to nadväzujúcimi listinnými dôkazmi, na ktoré sa vo svojej výpovedi odvolával,

výpoveďami svedkov a v neposlednom rade predloženou komunikáciou žalovaného so žalobcom
prostredníctvom služby Messenger. V konaní zo strany žalobcu nebol prezentovaný akýkoľvek dôkaz,
z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že žalovaný žalobcu o akúkoľvek pôžičku žiadal, resp. že
ktorékoľvek plnenie žalobcu v prospech žalovaného v sume 4.050 € označené žalobcom ako „pôžičky“,
totožne vnímal taktiež aj žalovaný, a že žalovaný súčasne tento stav akceptoval hoci len konkludentne. Z

pohľadu žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný pre žalobcu obstarával na jeho žiadosť
a pokyn rôzne podnikateľské aktivity, stretnutia, plnil jednotlivé žalobcom zadané úlohy a taktiež pre
žalobcu zabezpečoval aj akékoľvek iné záležitosti mimo obchodných aktivít, a to na základe pokynov
a požiadavky žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že žalobca priamo nikdy nefiguroval
v obchodných spoločnostiach, ale bol v nich účastný práve prostredníctvom jemu spriaznených osôb,

medzi ktoré patril okrem iných aj žalovaný, ale tiež aj svedkovia C., N. či O.. Žalobca na uvedené
činnosti poskytol jednak podnikateľský zámer, kapitál a tiež celú činnosť riadil tým spôsobom, že
poveroval iné osoby vrátane žalovaného na osobné vybavenie tej ktorej záležitosti. Je teda zrejmé, že
žalobca realizoval svoje podnikateľské aktivity prostredníctvom osoby žalovaného, no rovnako tak aj
prostredníctvom jeho bankového účtu, na ktorý preposielal rôzne sumy potrebné na vykonanie úhrad

v súvislosti s danou činnosťou. Pravdepodobne uniklo pozornosti súdu, že modus operandi, používaný
žalobcom zhodne s výpoveďou žalovaného, popísali aj svedkovia C., O. a N., vo vzťahu ku ktorým
žalobca realizoval obdobný postup a títo konali v zmysle jeho pokynov a požiadaviek. Je pritom, podľa
názoru žalovaného, bez významu, či úhrady nákladov za dané činnosti prijímala tá ktorá osoba na
svoj podnikateľský účet alebo na súkromný účet. Rozhodujúcim je, že realizované úhrady žalobcom

účelovo a zavádzajúco v poznámke prevodu označené ako „pôžička“ korešpondovali s činnosťami
vykonávanými pre žalobcu, čo podporne vyplýva z predloženej vzájomnej komunikácie žalovaného a
žalobcu. Z pohľadu žalovaného je nepochopiteľné, že súd tieto zhodné vyjadrenia úplne opomenul,
resp. bez zrejmého dôvodu ich vyhodnotil ako nedôveryhodné. Na druhej strane súd uveril tvrdeniamžalobcu, hoci sa opakovane, v dôsledku vykonaného dokazovania, ukázali ako nepravdivé, zmätočné a
zavádzajúce. Žalobca najprv tvrdil, že finančné prostriedky poskytol žalovanému na zakúpenie alkoholu
vo večerných hodinách, následne tvrdil, že finančné prostriedky potreboval na živobytie. Jedná sa pritom

o dva zásadné a v celku protichodné dôvody, pričom súčasne bolo preukázané, že sa nejednalo o
pôžičky ani na jednej z tvrdených účelov, ale jednalo sa o platby s vopred určeným použitím pre potreby
žalobcu a v zmysle jeho pokynov. Žalovaný sa nestotožnil so skutkovými zisteniami súdu, podľa ktorého
ani jedna z predložených správ zo vzájomnej komunikácie nesvedčí o tom, že by mu žalobca neposkytol
pôžičku. Tento záver súdu vníma žalovaný ako úplne svojvoľný, pretože zo vzájomnej komunikácie

medzi žalobcom a žalovaným ani nevyplynul taký záver, že by k opakovanému poskytovaniu pôžičiek
žalobcom v prospech žalovaného a na účel deklarovaný žalobcom vôbec niekedy došlo. Súd sa preto
dostatočným spôsobom neoboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalovaný do konania, a to
najmä so vzájomnou komunikáciou žalobcu a žalovaného, z ktorej by sa inak dozvedel, že všetky úhrady
realizované žalobcom v prospech žalovaného mali vopred určené použitie, pričom tento účel stanovil
samotný žalobca v rámci pokynov uvedených žalovanému na vykonanie pracovných, obchodných a

iných činností v súlade so záujmami žalobcu. Skutkové závery súdu sú teda zmätočné a nelogické. V
prípade, ak by boli správne, bol by de facto konštatovaný stav, kedy by žalovaný pre žalobcu vykonával
rôzne činnosti v zmysle jeho pokynov, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, zaplatil za tieto
činnosti finančné prostriedky, ktoré mu žalobca preposlal a v konečnom dôsledku po vykonaní činnosti
by mu mal tieto finančné prostriedky vrátiť naspäť. Je zrejmé, že na také podmienky spolupráce by

nepristúpil žiadny súdny človek. Podľa názoru žalovaného nemôže byť v jeho neprospech a na jeho
ujmu vykladaná ani tá skutočnosť, že si nevšimol poznámky, ktoré žalobca pri jednotlivých transakciách
vyznačil, t.j. pôžička, čo súd vyhodnotil ako jeden z dôkazov údajného konkludentného súhlasu
žalovaného s poskytnutými pôžičkami. O jednotlivých úhradách žalovanému chodili sms notifikácie, kde
však predmetné poznámky uvedené neboli, pričom však žalovaný mal zároveň prehľad o jednotlivých

platbách žalobcu, pretože tieto financie používal na účel určený žalobcom, a teda neexistoval dôvod
vykonať akúkoľvek detailnú kontrolu výpisov z účtov za jednotlivé mesiace.
5.3 Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom súdu, že z jednotlivých platieb zo strany žalobcu mal
žalovanýosobnýprospech,zčohosúdvyvodilzáver,žesamalojednaťopôžičky.Považovalzapotrebné
uviesť,žeuvedenýmylnýzáversúduvyplývaasiznedostatočnéhooboznámeniasaslistinnýmidôkazmi

týkajúcimisakomunikáciežalobcuažalovanéhoprostredníctvomslužbyMessenger.Uviedol,žepravým
účelom, pre ktorý žalovaný prebýval u žalobcu, nebola negatívna sociálna situácia žalovaného, ale
výslovná požiadavka žalobcu a tiež jeho obchodnej partnerky J. M., pretože sa báli, že by žalobca mohol
byť znovu unesený. Žalovaný nakupoval pre žalobcu spoločné potraviny, udržiaval mu domácnosť,
neexistovaldôvod,abybolžalovanýnútenýbývaťužalobcu,pokiaľbytomutakbolo,moholotopožiadať

svoju sestru, ako blízku osobu. Žalovaný nesúhlasí ani so záverom súdu, že mal osobne profitovať
zo založenia obchodnej spoločnosti Barbereum, k danému zopakoval, že to bol práve žalobca, kto
vyslal žalovaného spolu s pánom O. na pracovnú cestu, ktorej účelom malo byť založenie obchodnej
spoločnosti, pričom podklady a aj názov spoločnosti pripravoval samotný žalobca. Javí sa ako nelogické,
aby žalobca poskytoval žalovanému finančné prostriedky na založenie obchodnej spoločnosti, ak podľa

prvotných tvrdení žalobcu poskytoval žalovanému finančné prostriedky na alkohol a na uspokojovanie
životných potrieb z dôvodu údajnej negatívnej finančnej situácie. Pokiaľ by dané tvrdenie bolo aspoň
čiastočne pravdivé, žalobca by s určitosťou uhrádzal za žalovaného konkrétne dlhy a vonkoncom by
žalovaný nepoužíval finančné prostriedky na podnikateľskú činnosť. V tomto smere aj samotný súd
priznal, že sa zo strany žalobcu a žalovaného malo jednať o nejakú spoločnú obchodnú stratégiu,

napriek tomu však aj v tomto prípade súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že sa jednalo
o pôžičku. Vo vzťahu k prijímaciemu konaniu na vysokú školu súd dospel k záveru, že sa jednalo o
skutočnosť, z ktorej mal profitovať výlučne žalovaný, pričom sa súd nevysporiadal s argumentáciou
žalovaného, že štúdium na vysokej škole malo pre žalovaného predstavovať istú formu kompenzácie od
žalobcu za vykonávané činnosti, t.j. jednalo sa o ďalší prísľub žalobcu, ktorý sa neskôr ukázal byť taktiež

klamlivý. Nesprávne závery súd vyvodil aj z toho, že úhrada zo strany žalobcu v prospech žalovaného
predstavovala náhradu nákladov za vykonanú pracovnú cestu, vo vzťahu k sume, ktorú mal žalobca
požičať od žalovaného a následne mu vrátiť, poukazuje žalovaný na ich vzájomnú komunikáciu, z ktorej
táto skutočnosť jednoznačne vyplýva, a preto žalovaný nerozumie ako mohol súd dospieť k inému
skutkovému záveru, čo žalovaný opätovne vníma ako nesprávne vyhodnotenie predmetného dôkazu.

Súd teda povýšil poznámky v jednotlivých bankových prevodoch žalobcu pre žalovaného o pôžičke,
nad akékoľvek ďalšie dôkazy predložené a vykonané v konaní, pričom súd vôbec nezohľadnil logické
súvislosti vyplývajúce z uvedených dôkazov a nárok žalobcu mal za nesporne preukázaný výlučne
na základe poznámok o pôžičke pri jednotlivých bezhotovostných transakciách. Takéto jednostranné aizolované hodnotenie dôkazov vníma žalovaný za nesprávne, čo viedlo súd k nesprávnym skutkovým
zisteniam.
5.4 Čo sa týka nároku žalobcu vo výške 32.000,- EUR žalovaný uviedol, že nie je pravdou, aby

kedykoľvek so žalobcom uzatvoril dohodu v akejkoľvek forme o predaji svojho bytu žalobcovi. To je
základná skutočnosť, ktorá bez ďalšieho vyvracia akékoľvek ďalšie skutočnosti vo vzťahu k tejto časti
nároku. Súd si nekriticky osvojil tvrdenia žalobcu výlučne na základe poznámky v realizovanom prevode
finančných prostriedkov a mal tým za preukázané, že žalobca sumu 32.000 € skutočne poukázal
žalovanému ako úhradu kúpnej ceny za jeho byt, čo samozrejme nie je pravda. Súd nezohľadnil

skutočnosti vyplývajúce z účastníckej výpovede žalovaného, výpovedí svedkov a v neposlednom rade
z listinných dôkazov s akcentom na vzájomnú komunikáciu žalobcu a žalovaného v službe Messenger.
V prípade tejto sumy sa jednalo o finančné prostriedky, pre ktoré žalobca vopred určil účel ich použitia.
Skutočným a jediným účelom zaslania predmetnej sumy žalobcom žalovanému a ich použitie bola
účasť na dražbe, ktorú mal pre žalobcu obstarať žalovaný a tiež kúpa dvoch osobných automobilov. V
súvislosti s dražbou bolo potrebné zložiť dražobnú zábezpeku, na čo bola časť poskytnutých finančných

prostriedkov aj použitá. Z dôvodu zrušenia dražby došlo k modifikácii dohody žalobcu a žalovaného,
ktorý bol žalobcom poverený, že má obstarať iba kúpu dvoch vozidiel značky Peugeot, z ktorých jedno
mal užívať samotný žalovaný v súvislosti s obstarávaním obchodných aktivít pre žalobcu, druhé vozidlo
bolo určené pre J. M.. Vzniknutý rozdiel mal vrátiť k rukám J. M. v hotovosti. Uvádzané skutkové
závery vyplývajú jednak z účastníckej výpovede žalobcu, listinných dôkazov v podobe vzájomnej

písomnej komunikácie žalobca a žalovaného, svedeckej výpovede svedka N. vo vzťahu k vráteniu
finančných prostriedkov rukám M.. Napriek tomu, že predmetné dôkazy súhrnne tvorili komplexný celok,
súd nepovažoval skutkové závery vyplývajúce z týchto dôkazov za dostačujúce a uveril tvrdeniam
žalobcu, že finančné prostriedky boli určené na úhradu kúpnej ceny za byt žalovaného s tým, že
k prevodu vlastníckeho práva nedošlo, tak sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Z

pohľadu žalovaného sa opätovne jedná o svojvoľné vyvodenie skutkových záverov zo strany súdu,
ktoré nekorešpondujú s vykonanými dôkazmi. Je vysoko nepravdepodobné, aby žalovaný nehnuteľnosť
s násobne vyššou hodnotou predal žalobcovi za sumu 32.000 €, pričom žalobca nepreukázal, že
došlo k uzatvoreniu akejkoľvek písomnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva, resp. zmluvy o budúcej
zmluve, rovnako tak zo vzájomnej komunikácie strán nevyplynuli žiadne jednania, týkajúce sa prevodu

vlastníckeho práva k bytu žalovaného na žalobcu. Je zároveň nelogické, aby žalovaný za sumu 32.000
€ predával žalobcovi svoj byt a za danú sumu súčasne aj obstarával pre žalobcu nákup pozemku na
dražbe a nákup vozidiel do firmy. Zvyšné finančné prostriedky po zakúpení vozidiel žalobcovi vrátil
žalovaný k rukám pani J. M., čo potvrdili vo svojich výpovediach svedkovia N. a O.. Žalovaný nebadal
vo výpovediach týchto svedkov nezrovnalosti a má za to, že aj prostredníctvom ich výpovede bolo

spoľahlivo vysvetlené a preukázané, že finančné prostriedky sa žalobcovi vrátili. Za nesprávny záver
súdu považuje aj to, že mal finančné problémy, z čoho súd vyvodil záver o reálnosti a dôvodnosti pôžičiek
žalobcu voči žalovanému. Súd odignoroval viacnásobné vyjadrenia svedkov vo vzťahu k životnej úrovni
žalovaného, ktorí uviedli, že netrpel núdzou, žil životnou úrovňou primeranou jeho veku, mal stály príjem
zo zamestnania, nežil nákladný život a teda svedkovia zhodne nevzhliadli v životnom štýle žalovaného

akýkoľvek dôvod na požadovanie pôžičiek od žalobcu, resp. od kohokoľvek.
5.5 Žalovaný sa nestotožnil ani s právnym posúdením súdu, že sa jednalo o pôžičky, pretože v
samotnom konaní rovnako aj v rámci tohto odvolania bolo viacnásobne prezentované, že k uzatvoreniu
akejkoľvek zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo a to ani konkludentným
spôsobom. Nebolo preukázané, aby právny úkon, o ktorom žalobca tvrdil, že sa jednalo o zmluvu o

pôžičke spĺňal všetky zákonom predpokladané náležitosti, je tu nedostatok absencie vôle konajúceho
subjektu právneho úkonu, a teda žalovaného uzatvoriť so žalobcom akúkoľvek zmluvu o pôžičke. Vôľa
konajúceho subjektu právneho úkonu je vo všeobecnej rovine náležitosťou právneho úkonu, ktorá
skutočnosť vyplýva zo samotnej inštitúcie právneho úkonu podľa § 24 OZ. Medzi žalobcom a žalovaným
k žiadnemu právnemu úkonu v zmluve o pôžičke ani nikdy nemohlo dôjsť. Pri komplexnom posúdení

celej veci možno bez pochybnosti zistiť, že finančné prostriedky zasielané žalobcom žalovanému mali
vopred určený účel a použitie na obchodné aktivity žalobcu, ktoré pre neho žalovaný obstarával. Bolo
preukázané, že žalobca takto konal obvykle aj vo vzťahu k iným osobám, ktoré pre neho pracovali
obdobným spôsobom. Právne posúdenie súdu je teda nesprávne a nemôže obstáť. Žalovaný sa
nestotožnil ani so záverom súdu, že pokiaľ by sa aj nejednalo o pôžičky, svedčilo by žalobcovi právo

domáhať sa vrátenia finančných prostriedkov titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Tento názor
iba dokazuje, že súd pravdepodobne z dôvodu zmeny zákonného sudcu v samotnom závere tohto
dlhoročného sporu neposudzoval vec komplexne, nedostatočne sa oboznámil s jednotlivými dôkazmi,
a keďže zákonný sudca, ktorý vo veci rozhodol nevykonal vo veci žiadne meritórne pojednávanie,kde by sa vykonalo akékoľvek relevantné dokazovanie, nemohol správne vnímať všetky relevantné
súvislosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Súd nezohľadnil argumentáciu žalovaného, ktorý sa
vyčerpávajúco snažil v priebehu celého konania súdu vysvetliť vzájomné vzťahy žalobcu a žalovaného,

ich prepojenie pri obchodnej a podnikateľskej činnosti, spôsob fungovania žalobcu, ktorý na svoje
podnikateľskéčinnostidelegujeinéosobyatietodefactoriadi,abyplnilinímudelenéinštrukcie.Záverom
poznamenal, že aktivita žalovaného v súvislosti s prostriedkami procesnej obrany výrazne predčila
aktivitužalobcuanímuplatnenéprostriedkyprocesnéhoútoku,ktorévprevažnejmiereibasúdzavádzali
a odpútavali pozornosť od podstaty (únos žalobcu, tvrdenia o dlžobe milión € a podobne), pričom

však predmetná argumentácia nenašla adekvátny odraz v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd
sa s danou argumentáciou žalovaného dostatočne nevysporiadal. Žalovaný preto vníma odôvodnenie
rozsudku ako jednostranné, keďže sa vysporadúva iba so skutočnosťami svedčiacimi v prospech
žalobcu, opomína však posúdenie a odôvodnenie skutočností svedčiacich v neprospech žalobcu a teda
v prospech žalovaného. Považuje preto rozsudok za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný
a teda arbitrárny, hoci ako strana sporu má žalovaný na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia

nepochybne nárok. Záverom poukázal na povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie a to
poukazom na judikatúru ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16.4.2024 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že ak sa žalobca domáhal na žalovanom

zaplatenia žalovanej sumy 4.050,- EUR a tvrdil, že táto suma súvisí s ústne uzavretou zmluvou o pôžičke
medzi účastníkmi, ležalo na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Samotné poskytnutie finančných
prostriedkov nie je dôkazom vzniku zmluvy o pôžičke, preto sa vyžaduje preukázanie dohody o všetkých
podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, no tie neboli doposiaľ jednoznačne preukázané, a to
zvlášť za situácie, že žalovaný uzavretie akejkoľvek pôžičky popieral a uvádzal iný účel, na ktorý mali

byť finančné prostriedky použité. Preto záver súdu prvej inštancie o uzavretí zmluvy o pôžičke sa mu
javil ako predčasný. Aj čo sa týka sumy 32.000,- EUR, aj v tomto prípade mal odvolací súd za to,
že doposiaľ nebol hodnoverným spôsobom preukázaný účel poskytnutia finančných prostriedkov zo
strany žalobcu žalovanému deklarovaný v poznámke pri platbe zo dňa 24.11.2014 - platba za byt. Ak sa
žalobca domáha vrátenia finančných prostriedkov, ktoré žalovanému zaplatil ako zálohu za kúpu bytu,

ktorá sa nakoniec nerealizovala, bol povinný preukázať, že medzi stranami sporu bola uzavretá kúpna
zmluvaprípadnezmluvaobudúcejkúpnejzmluve,nazákladektorejbolifinančnéprostriedkypoukázané
žalovanému, a ktoré žalovaný nevrátil, čím na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. Nebolo
jednoznačne preukázané, že žalobca práve vo vzťahu k bytu žalovaného uzavrel úverovú zmluvu na
financovanie zvyšnej časti kúpnej ceny, ktorej polovica predstavovala sumu 32.000,- EUR, pretože

finančné prostriedky z úverovej zmluvy k hypotéke mohli byť viazané k akejkoľvek inej nehnuteľnosti.

7. Súd vo veci doplnil dokazovanie listinami a výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

8. Vo výpovedi žalovaný tvrdil, že sa so žalobcom poznali od detstva, poznali sa aj rodičia. Od 16. roku

bol žalovaný sirota. V roku 2001 ho žalobca oslovil, aby mu pomohol s podnikaním, lebo jeho údajný
tichý spoločník v podnikaní - p. Lumtzer ho podviedol. Žalobca ako tichý spoločník nikde nefiguroval,
čo odôvodňoval tým, že je dlhodobo práceneschopný. Súčasťou ústnej dohody bolo ustanovenie, že
vo firme GAS-PRO bude mať podiel na zisku z obchodnej činnosti približne 1.000,- EUR mesačne,
avšak k jeho vyplateniu nikdy nedošlo. Nakoľko žalovaný mal príjem zo zamestnania, nebol na peniaze

žalobcu odkázaný a bral to tak, že ich má u neho odložené. V skutočnosti žalobca disponoval firemným
a bankovým účtom, robil všetky finančné operácie a komunikoval s obchodným partnerom v Českej
republike, kým žalovaný zabezpečoval obchodné stretnutia so spoločnosťou WALKER v Rakúsku v
anglickomjazyku,kdepredmetomobchodubolimedenézvitky,ktorébolinásledneodpredanédoČeskej
republiky. Prvé problémy nastali, keď žalobca údajne sfalšoval podpis žalovaného na kúpnopredajnej

zmluve o predaji traktora-majetku firmy GAS-PRo v približnej hodnote 140.000,- EUR dňa 1.12.2015,
kedybolžalovanýnadovolenkevZanzibare. Žalobcahokoncomroku2018obvinilznevráteniapôžičiek
len preto, aby žalovaný zmenil svoju výpoveď v trestnej veci vedenej pod č. 2089/57Výs-KE-2018.
9.5.2014 mu žalobca poslal 50,- EUR na osobný účet v I. na nákup pohonných hmôt, aby ho mohol
navštíviť v Čani, keď to bude potrebné. Žalovaný si nevšimol poznámku platobného príkazu - pôžička.

V SMS správe o prijatí platby o tom nebola informácia a mesačné výpisy si žalovaný nekontroloval,
lebo na to nemal dôvod, dovtedy sa nestretol so žiadnym podvodom takého typu. Dňa 28.05.2014 mu
žalobca poslal na účet 100,- EUR na služobnú cestu do Českej republiky, ktorá bola vykonaná s H. O. na
základe pokynu žalobcu. 31.5.2014 žalobca poslal 1.400,- EUR, z čoho žalovaný použil na zaplateniefirmy 1.333,- EUR, na firemný účet spoločnosti GAS-PRO. 3.6.2014 - žalobca mu opäť poslal 50,- EUR
na kúpu pohonných hmôt, účel bol ten istý ako dňa 09.05.2014. 17.07.2014 - mu žalobca poslal 200,
EUR na služobnú cestu do Prahy, kde mal navštíviť p. P., aj túto cestu absolvoval s H. O.. 15.8.2014 -

žalobca poslal na účet žalovaného 500,- EUR pre H. Q. na nákup letenky a na jeho náklady. 8.9.2014
žalobca poslal na účet žalovaného 100,- EUR na cestu žalovaného na pohovor na Fakultu práva Jána
Jesenského, na Vysokej škole v Sládkovičove. Žalobca súhlasil, že bude financovať jeho vysokoškolské
štúdium,pretožemunevyplácalpodielnazisku.12.9.2014žalobcaposlalnaúčetžalovaného200,-EUR
na nákup českej meny. 26.9.2014 žalobca poslal na účet žalovaného 50,- EUR na nákup pohonných

hmôt pre žalovaného a pre otca žalobcu. 16.10.2014 žalobca poslal na účet žalovaného 400,- EUR na
mesačné náklady H. Q.. 24.11.2014 žalobca poslal na účet žalovaného 32.000,- EUR na kúpu pozemku
cez dražbu, na ktorej sa osobne dohodli. Zmluvy a ďalšie inštrukcie k predmetnej dražbe mu žalobca
poslal cez sociálnu sieť Facebook. Následne na základe inštrukcií uskutočnil 3 výbery po 10.000,- EUR.
Dražba bola neskôr zrušená. Po telefonickej dohode so žalobcom použil časť z jeho peňazí na akontáciu
nakúpudvocháut,načomsadohodliústneaneskôrajcezFacebook.Išlooakontáciuvovýške2.822,50

EUR v hotovosti na motorové vozidlá Peugeot 301, jedno bolo určené pre firmu GAS-PRO, druhé pre J.
M., ktorá si vozidlo neskôr zaplatila z peňazí, ktoré jej žalovaný na základe žalobcovho pokynu nechal
u nej v kancelárii spolu s B. N., pričom bol prítomný aj D. O., pretože išlo o veľkú finančnú hotovosť.
Následne zavolal žalobcovi pred p. N. a O., že peniaze odovzdal J. M. na R. XX, ako sa dohodli. Neskôr
mu žalobca vyčítal, že J. M. mu nedala celú sumu. Dňa 16.12.2015 žalobca poslal žalovanému na účet

900,- EUR, išlo o vrátenie časti peňazí, ktoré mu žalovaný požičal cez D. O. 27.8.2015. Žalovaný dal D.
O. po telefonickej dohode so žalobcom za rok 2015 približne 6.500,- EUR v hotovosti, za čo mu bol D. O.
prihlásiť autá a nakúpiť tovar domov na Panoráme, čo dokazuje aj facebooková komunikácia. Nakoľko
ich žalobca žalovanému nechcel vrátiť, zaútočil na neho, že naňho pripravoval úkladnú vraždu spolu s
B. N.. J. M. sa žalovanému vyhrážala, že mu alebo jeho sestre niečo môže stať, žalovaný si z obavy o

život zabezpečil zbraň na nutnú obranu. Vnútili mu aj konateľov S. I. a I. M.. V roku 2016 sa dozvedel,
že žalobca ho chce pripraviť o byt. Dôvod na predaj bytu nemal, len si ho chcel prerobiť. Žalobca mu
s tým sľúbil pomôcť, nakoniec žalovaný od toho kroku odstúpil, pretože som sa dozvedel, že žalobca
nepodniká férovo. Žalovaný si zobral na rekonštrukciu bytu hypotekárny úver v auguste 2015 v sume
25.000,- EUR a ďalších 30.000,- EUR nenavyšoval z dôvodu, že vtedy požičal peniaze žalobcovi cez

D. O., z čoho sa mu vrátilo len tých 900,- EUR. Žalovaný by žalobcovi nepredal byt v hodnote 110.000,-
EUR za 32.000,- EUR.

9. Žalobca v konaní vypovedal, že peniaze žalovanému požičiaval na základe toho, že ho dobre a
dlh poznal. On vedel, že žalobca disponuje väčšími finančnými čiastkami, bol s ním dennodenne.

Žalovaný si peniaze užíval. Žiadal od neho aj peniaze na podnikanie. Žalovaného nikde neposielal,
chodil na základe svojho slobodného rozhodnutia. Žalobca bol unesený, veril a bol oklamaný, skoro
ho to stálo život. Žalovaný P. G. povedal, že ho zničí, zastrelí. Oslovoval ľudí, ktorí sa aj podieľali
na jeho únose, aj na jeho okradnutí. Svedkov, ktorých navrhol, bol žalovaný presviedčať. Pán N. je
gemblér, ktorý sa aj liečil, takisto ho okradol o peniaze, dlhuje mu, nekomunikuje so žalobcom. Títo

ľudia sa spojili, aby ho okradli a aby nežiadal naspäť peniaze, tak bol vystrojený aj ten únos. Svedkom
toho, že od neho žalovaný žiadal peniaze boli práve pán N. a O.. Oni u žalobcu spávali, jedli, pili,
využívali ho, stále od neho pýtali peniaze. Žalobca mal peniaze, lebo jeho mama bola akcionárka a tiež
bral úver na podnikanie a mal i príjem z nájmov nehnuteľností, ktoré vlastnila jeho rodina. Žalovaný
povedal, že keď dokončí obchod, tak si postaví a kúpi dom, boli v ČSOB dohodnúť úver, no žalovaný

už potom nekomunikoval. Žalobca mu mal poslať peniaze, aby oni schválili ďalšiu hypotéku. V tom
čase mal žalobca hypotéku 300.000,- EUR a príjem asi 5.000,- EUR mesačne, peniaze nemíňal. Dal
mu aj ďalšie peniaze, vysoké sumy, lebo jeden kamión stál cez 100.000,- EUR. Peniaze sa žalobcovi
nevrátili, lebo bol unesený, potom sa liečil a nemal ani 33.000,- EUR na zaplatenie súdneho poplatku.
Písomnú zmluvu so žalovaným neuzatváral, lebo všetko dialo v rýchlom časovom slede a poznal ho, bol

u žalobcu, ukazoval mu ako robí prevody, že prišli certifikáty k výrobkom, tovar, bol so žalovaným aj na
stretnutí v Rakúsku s riaditeľom firmy WALTER. Tie sumy, ktoré uviedol v žalobe, sú voči žalovanému,
boli pre neho. Stále od žalobcu žiadal nejaké peniaze: 200,- EUR, 500,- EUR, 100,- EUR, keď bol v
meste a išiel piť. 32.000,- EUR mu posielal na základe toho, čo im bolo povedané v banke, aby mal
spolufinancovanie, aby mu prišla zvyšná čiastka. Žalovaný mu stále sľuboval, že mu už peniaze vráti,

že sa poznajú odmalička, že má len jeho, stále boli spolu, preto mu žalobca dôveroval. Žalovaný mu
povedal, že keď urobí tie obchody, tak mu peniaze okamžite vráti. Nemali nejaký časový harmonogram
na vrátenie. Stále, keď bol u žalobcu, tak mu hovoril, že si chce kúpiť rodinný dom, že nechce už bývať
v byte, že ho predá žalobcovi. Všetky sumy - v sumáre 795.250 EUR žiadal žalovaný od žalobcu ústneosobne alebo telefonicky, dokladom je len výpis z účtu. Žalobca mu už predtým peniaze poskytol, keď
podnikal so stánkami, na základe dôvery. Prostriedky pochádzali z Lumimetal, a.s. po zomrelej matke v
máji 2014. Vtedy sa kolo žalobcu zbehli ľudia ako pán N., M., žalovaný, ktorým peniaze požičal, potom

sa s ním rozhádali a potom bol na žalobcu urobený ten únos. Žalobca je od 2006 roku vyšetrovaný pre
krátenie dane a poistného, asi rok nosil peniaze pre istých ľudí. Podľa žalobcu pán N. zorganizoval únos
a žalovaný v tom čase firmu, do ktorej mu žalobca poslal sumu 1.200.000,- EUR, prepísal na pána N..

10. Svedok A. F. C. v konaní vypovedal, že v minulosti pracoval so žalobcom, ktorý mu dával nejakú

robotuažalobcatiežspolupracovalsMariánomPilátom.Išlooslužbytypunájsťfirmu,zabezpečiťnejaký
úkon, nejaký tovar nájsť. Niekedy tieto služby svedok vykonával aj cez svoje firmy. Kým ho žalobca za to
vyplácal, tak s ním spolupracoval, to bolo do roku 2014. Bolo na základe ústnej dohody, bez faktúry. Po
čase mal pocit, že je zneužívaný, následky z tých služieb by boli viac problematickejšie ako tá finančná
odmena. Finančné prostriedky mu chodili na účet firiem, ktoré mal v správe, ktoré riadil alebo kde bol
konateľom. Žalovaného poznal od čias, kedy študoval, nemal vedomosť o nejakých jeho nerestiach

ani tom, že by potreboval pôžičku ani že by chcel predať nejakú nehnuteľnosť. Žalobca v roku 2014
disponoval hotovosťou aj vo výške x-krát 100.000,- EUR. Brat svedka bol konateľom alebo predsedom
predstavenstva spoločnosti Lumimetal, ktorá patrila do portfólia žalobcu.

11. Svedok B. N. vo svojej výpovedi uviedol, že tiež v minulosti spolupracoval so žalobcom, v nejakých

obchodných veciach niečo vybavoval, zariaďoval, nevie nič konkrétne, žiadne zmluvy nepodpisoval,
išiel napr. do Nemecka vybaviť pre jeho výrobňu hnojív. Mali dohodnutý mesačný paušál, nebolo to
pravidelne, išlo niekedy o sumy 500,- EUR, 1.000,- EUR, ktoré mu žalobca vyplácal v hotovosti. Réžiu,
pohonné hmoty a pod. platil žalobca tiež v hotovosti. Žalobcovi sa darilo, to bolo vidno aj na jeho
životnom štýle, na vozovom parku. Strany sporu sa poznali dlho, mali dobré vzťahy, spolupracovali s

meďou. Žalovaný podľa vedomostí svedka zarábal dobre, robil pre T-systém, nikdy nežiadal požičať,
skôr on bol ten, ktorý pomáhal. Svedok nemá vedomosť, že by si žalovaný od žalobcu požičal finančné
prostriedky na podnikanie alebo na niečo iné. Nebol svedkom nejakých konkrétnych činností žalovaného
pre žalobcu, vie, že riadil nejaké obchody, preposielal maily, ponuky. Vie, že koncom roku 2014 mala byť
dražbapozemku,ktorábolazrušená.Žalovanýhopretozavolal,žemuostaloviacpeňazí,okolo30.000,-

EUR a že ich pôjdu spolu odniesť do kancelárie pani M., kde aj on mal kanceláriu. Vie, že žalovaný
si ešte niečo bral na akontáciu auta, necelých 3.000,- EUR. Žalobca podnikal s pani M.. Peniaze v
hotovosti odniesli do firmy, bol tam aj pán O.. Druhé také isté auto asi brala pani M.. Žalovaný v tom
čase bol v dobrej finančnej situácii, nebol závislý na niečom inom, nemal rodinu, žil normálne, chodil
do práce. Svedok nevie o tom, že by chcel žalovaný predať svoj byt, sťahovať sa do rodinného domu.

Pri odovzdávaní peňazí sa rozprával žalovaný s p. M. o tom, že to sú peniaze, ktoré mali ísť na tú
dražbu a že bude treba z toho na akontáciu auta, všetko bolo ústne, vždy to takto fungovalo, nič sa
nepodpisovalo, ani papiere sa nedávali. So žalobcom má svedok plno nevyrovnaných vecí, nevyplatil
mu peniaze ako sa dohodli, hoci veľa vecí pre neho riešil, opravoval mu dom, varil, pratal. Preto s ním
aj ukončil spoluprácu.

12. Svedok D. O. vo svojej výpovedi uviedol, že strany spory boli kamaráti, no žalobca sa s každým
rozhádal kvôli peniazom, aj žalovaného so svedkom rozhádal, no potom si to vyriešili. Žalobca posielal
peniaze ako pôžičky, lenže to boli peniaze určené na niečo, čo mali pre neho vykonať, vybaviť, nakúpiť.
Obchodoval prostredníctvom nich. Žalovaný svedkovi požičal peniaze, lebo žalobca chcel nejaké veci z

Alzykúpiť,potomprihlásiťautáaešteniečo,presnúsumuužnevie.Nakoniecžalobcažalovanémutvrdil,
že svedok nechce dať peniaze, čo bol blud. Svedok chodieval k žalobcovi denne na chatu v Čani, kde sa
žalovaný zdržiaval aj prespával. Žalovaný pracoval vtedy v T-systéme, mal celkom slušnú výplatu, byt,
dokonca svedkovi požičiaval nejaké peniaze - 20, 30 EUR, nevie o tom, že by žalovaný žiadal niekoho o
pôžičku alebo žeby chcel nejak riešiť bytovú otázku. Žalobca aj svedkovi posielal peniaze s poznámkou

- pôžička, hoci účel bol v skutočnosti iný - kúpa nejakého tovaru, služieb, niečo, čo potreboval žalobca
vyriešiť,niekohovyplatiť.Žalovanýchodildopráce,domov,občas navečierky,ničneštandartné.Svedok
má vedomosť, že žalovaný mu za žalobcu dal peniaze a žalobca mu z toho vrátil nejakých 900,-
EUR. Žalovaný si cez svedka objednal tovar z ALZy, tovar došiel, vysávač sa vrátil kvôli cene. Karta
žalovaného bola prihlásená na alzový účet svedka. Niektoré peniaze, ktoré sa neminuli, sa odniesli

na Nerudovu žalobcovi alebo J. M., aj žalovaný nosil tie peniaze aj iní, bez dokladu. Žalovaný nosil
niekedy aj zahraničnú menu. Raz mu vracal, keď išiel žalovaný kupovať auto, bola tam pani M. i B.
N. a ešte nejakí ľudia, ktorých svedok nepozná. Žalovaný dal peniaze p. M., išlo o vyššiu sumu, nevie
akú, boli v obálke, bola zrušená dražba. Žalobca s p. M. spolu podnikajú, sú ako jedna osoba, veria si,fungovali tak, že ak sa financie odniesli jednému z nich, tak to bolo jedno. Podnikateľské aktivity riadil
žalobca, dával pokyny, ale nešlo o oficiálnu spoluprácu na základe zmluvy alebo pracovnoprávneho
vzťahu, aspoň pokiaľ ide o predmetného svedka. Svedok uviedol, že mu žalobca na obchodovanie

poslal aj sumu vo výške 80.000,- EUR, na obchodovanie pre žalobcu. Tú firmu, kam mu požičal peniaze,
potom prepísal, lebo mal problémy. Niekedy aj k sume 10,- EUR žalobca napísal, že ide o pôžičku.
Svedok najprv nepozeral, čo je v poznámke a keď to neskôr zistil, myslel, že ide o žart. Niekedy, keď
mu žalobca kázal niečo vybaviť a poslal mu žalobca na naftu alebo na niečo, tak to z toho vyplatil.
Keď tam žalobca napísal pôžička, tak svedok to nemal odkiaľ vedieť. Raz sa žalobcu opýtal, že prečo

tam napísal, že pôžička a žalobca len mávol rukou. Menšie sumy boli na výdavky, nejaké poplatky na
prepis auta, ale keďže tam boli aj nejaké autá vyššej hodnoty, tak tam boli aj vyššie sumy. Nešlo o reálnu
pôžičku v prospech svedka.

13. Svedkyňa A. F. H. - sestra žalovaného k veci vypovedala, že strany sporu boli veľmi dobrí kamaráti
a mali spolu podnikateľské aktivity, z jej pohľadu žalovaný robil žalobcovi poskoka, pri ich jednaniach

nebola, od brata však počúvala, že žalobca mu dal peniaze, aby šiel vyplatiť autá, poslal ho na dražbu...
Žalovaný mal bežný životný štandard, vždy mal stabilný príjem. Svedkyňa nevie o tom, že by si od
niekoho požičiaval, bral iba úver z banky 70.000,- EUR v r. 2015 na prerábku bytu. Byt nechcel predať
ani jej. Dom bol možno jeho sen. Raz jej volala J. M. a obvinila žalovaného, že dal uniesť žalobcu.

14. Svedkyňa A. E. G. v konaní vypovedala, že žalovaného pozná od začiatku vysokej školy , sú ako
súrodenci.Vie,žesožalobcompodnikalalenohľadnetohoišlimedzinimifinančnéprostriedky.Žalovaný
robil pre žalobcu. Nemal ani najmenší záujem svoj byt predať, práve naopak, vybavoval si hypotéku
na rekonštrukciu bytu, s ktorou mu pomáhala. Žalovaný nemal nikdy nejakú finančnú tieseň tak, aby
si musel požičiavať. Mohol si požičať 100 EUR, ale len do výplaty. Skôr on jej pomohol, keď niečo

potrebovala.. Už počas školy si vedel zarobiť 1.500 EUR - 2.000 EUR, ale nemal fixný príjem. Potom
začal pracovať v T-Systems, nebol nikdy nezamestnaný. Míňal na oblečenie, povyrazenie si občas do
mesta, žil ako väčšina ich rovesníkov, míňal koľko zarobil. Nemá vedomosť o žiadnych jeho pôžičkách.
Svedkyňa nevie, odkiaľ mal žalovaný finančné prostriedky na podnikanie.

15. Svedkyňa J. M. k veci uviedla, že žalobcu pozná dlho, mala veľmi dobrý vzťah s jeho nebohou
mamou, ktorá bola akcionárkou vo firme, kde svedkyňa kedysi pracovala. Žalobca mal so žalovaným
kamarátsky vzťah, vie, že mu dával nejaké peniaze. Svedkyňa si nespomína, že by ju žalobca žiadal,
aby prevzala nejakú vyššiu finančnú čiastku od žalovaného, ani že by jej nejakú vyššiu čiastku dal v
kancelárii na Nerudovej. H. B. N. pozná, chodieval na Nerudovú za jednou paňou, ktorá mala kanceláriu

vyššie ako svedkyňa, chodievali k nej na kávu, on tam ale nemal kanceláriu ani sídlo. Svedkyňa pozná
aj D. O., spolu robili obchod asi v roku 2012-2013, tiež sa občas zastavil na kávu, i žalovaný výnimočne,
ale nespomína si že by prišli všetci naraz s nejakým vyšším finančným obnosom. Žalobca občas
spomenul, že zvykol žalovanému požičiavať peniaze, nevie aké sumy. Žalobca jej pomáha s obchodmi
tak, že zháňa kontakty. Ona má svoju firmu Valea sk, kde bol možno zamestnaný aj žalobca. Mala i

auto Peugeot, ktoré kupovala na leasing. Žalobca vybral úver a požičal jej na kúpu nehnuteľnosti. Od
žalovaného alebo od jeho finančnej spoločnosti nebrala finančné prostriedky. Je pravda, že žalovaný si
kupoval auto a nakontaktoval ju na pána v Peugeote s tým, že keď sa kúpili dve autá, tam sa robila zľava.

16. Podľa výpisov z účtu a potvrdenia I. K. L. (č.l. 490) žalobca zaslal z účtu E. žalovanému na jeho

účet v I. K. L. č.ú. E. dňa 9.5.2014 finančné prostriedky vo výške 50,- EUR, 28.5.2014 vo výške 100,-
EUR, 31.5.2014 vo výške 1.400,- EUR, dňa 3.6.2014 vo výške 50,- EUR, 14.6.2014 vo výške 100,-
EUR, 17.7.2014 vo výške 200,- EUR, 15.8.2014 vo výške 500,- EUR, dňa 8.9.2014 vo výške 100,-
EUR, 12.9.2014 vo výške 200,- EUR, 26.9.2014 vo výške 50,- EUR, 16.10.2014 vo výške 400,- EUR a
16.12.2015 vo výške 900,- EUR, pričom v poznámke (vyjmúc 3.6.2014) uviedol ako účel platby pôžičku.

Tri platby boli zaslané aj vo večerných hodinách.

17. Podľa výpisov z účtu žalovaného z 1-6/2014 dostával od Sociálnej poisťovňe mesačne 305 EUR
ako dôchodok (sirotský. Z faktúr GAS-Pro s.r.o. č. 20140008, 20130001, 2014/99 zistil, že uvedená
spoločnosť vykonávala v roku 2013 a 2014 obchodnú činnosť a konal za ňu žalovaný. Podľa výpisu

z Obchodného registra SR bol žalovaný od 20.4.2013 do 16.1.2017 jediným spoločníkom uvedenej
spoločnosti a od 20.4.2013 do 27.11.2015 aj jediným konateľom, od 28.11.2015 do 15.2.2016 bol
jedným z dvoch konateľov, pričom za spoločnosť konal každý samostatne. Podľa ďalších faktúr GAS-
Pro s.r.o. vyhotovených v mesiacoch 5-8/2014 vykonávala uvedená spoločnosť pre DUPLEX s.r.o.predaj služieb Telekom za cenu 1.528,79 + 500 + 2.090 + 265,10 EUR. Podľa potvrdenia o zdaniteľných
príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2014 mal žalovaný čiastkový základ dane vo výške
2.588,66 EUR. Podľa potvrdenia EF TU v Košiciach zo 16.3.2018 žalovaný počas denného štúdia v ak.

r. 2013/2014 od nich poberal sociálne štipendium, podľa rozhodnutia EF TU v Košiciach z 22.10.2013
bolo žalovanému priznané sociálne štipendium vo výške 155,- EUR mesačne.

18. Z sms správy z 28.5.2014 (č.l. 509) vyplýva, že žalobca poslal žalovanému nejaké peniaze na cestu
a z sms z 30.5.2014 medzi stranami sporu vyplýva, že žalobca dal žalovanému pokyn na kúpu firmy

BARBEREUM s.r.o., ktorá stála 27.000,- CZ t.j. cca 1.000 EUR. Podľa detailu pohybu žalovaný uhradil
2.6.2014 1.333 EUR. Podľa výpisu z Obchodného registra ČR žalovaný bol v BARBEREUM s.r.o.,
konateľom od 30.5.2014 a od 5.5.2015 bol konateľom aj F. N.. Zároveň bol žalovaný aj jej spoločníkom
od 6.6.2014 do 2.10.2014, kedy sa stala spoločníkom GAS-PRO s.r.o.

19. V sms správe zo 7.9.2014 sa žalobca pýtal žalovaného, či mu stačí poslať peniaze ráno, či tam

dôjde. Podľa tvrdenia žalovaného mu žalobca ráno poslal 100 eur na cestu na prijímacie skúšky v
Sládkovičove. V sms správe z 12.9.2014 žalobca žalovanému napísal, aby mu doniesol 5.000 CZK.
Podľa prepočtu kurzu v NBS k 12.9.2014 bolo 200 EUR 5.520 CZK.

20. Z sms strán sporu z 26.9.2014 vyplýva, že žalobca posiela žalovanému peniaze na benzín, keďže

má ísť za Valikou.

21. Podľa detailu pohybu na účte žalovaného žalovaný dňa 15.8.2014 zaplatil BUDAPEST WIZZ AIR
164,99 EUR.

22. Podľa výpisu z účtu žalobca zaslal z účtu E. žalovanému na jeho účet v I. K. L. č.ú. E. dňa 24.11.2014
finančné prostriedky vo výške 32.000,- EUR s uvedením poznámky: platba za byt.

23. Podľa výtlačku z katasterportálu z 27.4.2016 žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník bytu č. 4 na
1.p. vchod XX R. I. T. J. G. na LV č. XXXXX k.ú. E. D., obec Košice-Sever na základe darovacej zmluvy

z 9.11.2006, pričom je ako ťarcha zapísané záložné právo v prospech Tatra banky a.s. z na základe
rozhodnutí o povolení vkladu zo 17.8.2015 a 2.12.2015.

24. Podľa potvrdenia a odpovede ČSOB z 5.1.2022 a 1.6.2022 záložnú zmluvu uzavretú medzi bankou
a žalovaným nezasielajú, nakoľko úver č. 344030/Richard Lorincz bol dňa 27.4.2015 odstúpený a je

už po 5-ročnej skartačnej lehote.

25. Podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti z 30.10.2014 Mesto Košice ako dražobník a
navrhovateľ dalo do dražby, ktorá sa mala konať 27.11.2014 o 10.30 hod. pozemok, pričom najnižšie
podanie malo byť 19.000 EUR a dražobná zábezpeka 2.000,- EUR.

26. Podľa príjmového dokladu Spoločnosti FRANCE-TECH spol. s r.o. z 24.11.2014 spoločnosť GAS-
PRo s.r.o. uhradila 2.822,50 EUR ako úhradu zálohovej faktúry č. 14201. Podľa uvedenej faktúry išlo o
zálohu na kúpu nové osobného vozidla Peugeot. Podľa oznámenia z 25.11.2014 na webstránke Verejné
súťaže a dražby Mesto Košice upustilo od uvedenej dražby. Podľa výtlačku komunikácie strán sporu

cez messenger z 24.11.2014 žalobca zaslal žalovanému vzor pre Vrátenie záb... a Čestné vyhlá...,
dokumenty z názvom P. a I. K. - ...t Banking a dňa 27.11.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že je na
mieste a že je zrušená dražba. Podľa fotokópie pohybu na bankovom účte žalovaného, mu bola vrátená
sumy zábezpeky 2.000,- EUR dňa 10.12.2014.

27. Z messengerovej komunikácie na sociálnej sieti Facebook je zrejmé, že žalovaný pre žalobcu
zariaďoval veci súvisiace s nákupom, poistením a leasingovaním áut, žalobca písal žalovanému, aby
prihlásiljehoajO.auto,žeO.preleasingujeautoažalovanýdostanenaspäťpeniaze,čostáloprihlásenie
dvoch áut, že žalovaný napr. 30.4.2015 pýtal poslať peniaze na svoj účet XXXXXXXXXX/XXXX, na
ktorý žalobca žalovanému poukazoval všetky predmetné platby a tiež mu vtedy písal, že by chcel dom,

že našiel dom, ktorý sa mu páči. Až v komunikácii z 26.8.2015 spomínal prerábku bytu. Dňa 8.7.2015
žalovaný oznamoval žalobcovi, že ide na dovolenku, či by mu nechcel prispieť na ňu a uviedol zas
uvedené číslo účtu, 2.8.2015 sa pýtal žalobcu, či nemá nejaké „euráče“, lebo je „čistý“ a 24.9.2015oznamoval žalobcovi, že bude potrebovať 1.000,- EUR, na čo mu žalobca odpísal, že teraz zarobia a
žalovaný reagoval na to, že sa nechce s ním pohádať, rozdeliť sa tak, že niekomu bude ukrivdené.

28. Rozsudkom sp.zn. 10To 79/2017-4407 Vrchného súdu v Prahe z 21.11.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.11.2017, bolo rozhodnuté o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Hradci
Králové - pobočka v Pardubiciach z 13.7.2017 sp.zn. 62T 3/2017-4102. Z rozsudku je o.i. zrejmé, že
obžalovaní D. D., F. Q. a D. S. boli uznaní vinnými zo spáchania zločinu zbavenia osobnej slobody a
zločinu zavlečenia a obžalovaný F. N. bol uznaný vinným zo spáchania zločinu zavlečenia ako návodca

a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, pričom zavlečený mal byť žalobca dňa 22.3.2016
do Českej republiky.

29. Listom zo 14.6.2016 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie predmetných súm vyplatených titulom
pôžičiek a zálohy na kúpu bytu v lehote 10 dní. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty a podacieho lístka, list
bol odoslaný dňa 15.6.2016 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka bola vrátená odosielateľovi

dňa 6.7.2016 z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote.

30. Podľa prehľadu úrokových sadzieb ECB bola sadzba ECB od 16.3.2016 pre hlavné refinančné
operácie vo výške 0%.

31. Svedok H. O. v konaní vypovedal, že žalobcu pozná asi 20 rokov z podnikateľských kruhov. Asi
v roku 2014 si na obchodovanie s priemyselným tovarom požičal od žalobcu peniaze, ktoré mu tento
svedok postupne vracal. Neskôr už navštevoval žalobcu aj v kancelárii aj u neho na chate v Čani a vtedy
spoznal aj žalovaného. Má takú vedomosť, že strany sporu mali spolu priateľský vzťah, žalovaný jeden
čas aj býval u žalobcu. Tento svedok videl aj počul, že žalovaný pýtal od žalobcu, aby mu požičal za

rôznymi účelmi rôzne sumy peňazí: 100,-, 300,-, 500,- , 200,-, 800,- a 1.000,- EUR s tým, že žalobca
mu ich buď hneď dal alebo povedal, že mu pošle na účet. Vzhľadom na odstup času, už nevie svedok
uviesť bližšie časy, ani sumy. Tiež bol osobne prítomný, keď žalovaný od žalobcu pýtal v súvislosti
s jeho predávaním v stánkoch na kúpalisku 3.000 až 5.000,- EUR na tovar a žalobca mu povedal,
že mu požičia. Bolo to začiatkom leta 2014 asi na chate. Tiež bol svedkom toho, že pýtal na školu,

aj mu potvrdil žalovaný, že už viackrát mu žalobca za tým účelom požičal. Nikdy neodmietol žiadosť
žalovaného o takéto pôžičky. V roku 2014 svedok často navštevoval žalobcu, možno aj 2 – 3-krát za
týždeňaboltovpodstateštandard,žežalovanýniečoodžalobcupýtal.Určiteboltohosvedkomviacako
10-krát. Svedok nemá žiadnu vedomosť o nejakých protislužbách žalovaného vo vzťahu k žalobcovi.
Svedok videl, že žalovaný nadmerne požíval alkohol a párkrát bol aj s ním v bare (on sám je aj vtedy

bol abstinent) a videl, že žalovaný veľa peňazí „prepil“. Žalovaný aj na rekonštrukciu bytu od žalobcu
pýtal 20-30tisíc asi začiatkom leta 2014, asi v kancelárii. Svedok ani raz nebol svedkom toho, že
by žalovaný vracal peniaze. Svedok si od žalobcu požičal len v roku 2014, pôžičku vrátil, od roku
2016 sa s ním stretáva už len sporadicky, skôr náhodne. Aj so žalovaným. Asi 2-krát mu žalovaný volal,
že ho chce navrhnúť ako svedka na pojednávaní v spore, ktorý so žalobcom má. Svedok sa nechcel

angažovať, nemá nič voči ani jednému z nich, nechcel prísť na súd. Povedal to aj žalobcovi, keď ho
volal prísť svedčiť. Ten ho ubezpečil, že chce len, aby prišiel povedať pravdu, čo videl a počul, tak
napokon prišiel, i keď s nevôľou.

32. Svedok D. D. – Lender – synovec žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že bol svedkom toho,

že žalovaný od strýka pýtal peniaze. Bolo to v kancelárii, aj v Čani (tam možno 3-4-krát) u žalobcu
v roku 2014, v tom čase svedok niekedy aj býval u strýka, a vtedy prevzal firmu MULTUS ako konateľ.
Bolo to vždy nejakých pár stoviek, 100,-, 200,-, 500,- EUR, možno 10 takýchto pôžičiek. Nevie, aké
podmienky vrátenia boli dohodnuté. So žalovaným vyrastal. V roku 2014 sa so žalovaným náhodne
stretávali v meste, žalovaný tam chodil piť. Svedok ho stretával veľakrát opitého, aj od kamarátov to

vie, žalovaný vždy v piatok míňal peniaze, aj 2.000,- EUR minul. Nie, ale mal som pozemok jeho na
seba prepísaný.

33. Podľa webstránky OR SR D. D. – Lender je konateľom MULTUS s.r.o. od 24.5.2014.

34.1 Z výtlačkov elektronickej komunikácie strán sporu súd zistil, že žalovaný dňa 12.1.2014 písal
žalobcovi, či mu bude vedieť požičať, že potrebuje zaplatiť za prihlášku, že či žalobca za neho nezaplatí
prihlášku, lebo nemá ani prístup k účtu, lebo „zase odpiekol“ kartu bankomatovu a nemá ani peniaze
na účte, že by sa zastavil u žalobcu aj po cash, lebo potrebuje 150,- EUR notárovi dať zajtra, krstnámu preto volá, že nemá ani na naftu... Dňa 20.1.2014 sa žalovaný pýtal žalobcu, či mu vie dať: „dajaké
lofcis dopredu bo som čistý jak lalia“. Dňa 5.5.2014 pýtal od žalobcu 200,- EUR. Dňa 2.5.2014 písal
žalobcovi, nech vymyslí odkiaľ 1.600,- EUR na školu, nech vybaví tú z banky. Dňa 7.5.2014 žalovaný

písal žalobcovi, či mu pošle 50,- EUR, lebo už zas ani na benzín nemá, načo mu žalobca odpísal, že
mu poslal na účet peniaze a že už nič neposiela a žalovaný odpísal, že už len 200,- EUR žalobcovi
„ide“. Dňa 14.5.2014 pýtal od žalobcu 20,- EUR na natankovanie, lebo výplata je zatiaľ v nedohľadne.
Dňa 21.5.2014 žalobcovi písal: že sa opil, že je chudobný, pýtal od žalobcu požičať 120,- EUR, že keď
dostane úver, tak mu vráti, že chce aj diskont otvoriť; dňa 27.5.2014 ho prosil poslať 100,- EUR a že by

ale aj pálenku ešte šiel kúpiť a o 2,5 hod., že ďakuje... a či ešte vie požičať, lebo má štátnice, na kvety
pre komisiu a je hladný; na otázku žalobcu kde dal žalovaný peniaze, čo mu dal, odpovedal žalovaný,
že prepil a zas či mu vie žalobca požičať 30,- EUR, lebo je v mínuse; na otázku žalobcu, kedy mu vráti,
žalovaný odpísal, že keď príde výplata. Dňa 4.6.2014 písal žalobcovi, či mu pomôže s bufetom, 100,-
EUR, vráti mu, keď úver vybaví, budúci týždeň to bude. Neskôr žalovaný písal, či žalobca nemá ešte
60,- EUR na účte, lebo mu (žalovanému) dajú pokutu za nevyplatenie kreditky. Dňa 7.6.2014 písal, že

na ďalší deň otvára, 500,- EUR si požičiava, lebo nemá na tovar. Dňa 15.8.2014 žalobcovi písal, že
potrebuje pomôcť, na ďalší deň napísal, že včera zase vystrájal, vyhodili ho z Jazzu... Dňa 21.9.2014
žalovaný písal žalobcovi, že kto ho „hodí“ domov, že pil. Dňa 25.9.2014 že nemá peniaze, že na voľby mu
treba 200,- EUR, 250,- EUR nemá vyplatené..., že sestre ide 100,- EUR, že papuču dostal od mestských,
že nedostane výplatu (800,- EUR šéf zaplatil odťahovke), že nemá čo do úst, dlžoby sa mu nahromadili,

že 70,- EUR má splátku kreditky, saunu ak nevyplatí 70,- EUR, dostane pokutu, že všetko sa kazí... ak
sa nahnevá, predá byt... Na otázku žalobcu, koľko mu má poslať, odpísal že 1.350,- EUR, že 250,- EUR
„ide“ VŠZP. Dňa 26.9.2014 žalobca žalovanému písal, že dlhy sa mu ťahajú už roky a že keď nezačne
zarábať,takichnevráti.Natožalovanýodpísal,žetieto„horia“,pivostánok.Naotázkužalobcu,čospraví
(zrejme nejaký veriteľ – pozn. súdu), keď mu (žalovaný) nedá, odpísal žalovaný, že on vráti predaný by

a ide preč, zariadi sa po svojom. Dňa 4.10.2014 odpovedal na správu od žalobcu (ktorý žalovanému
písal, že dostal od „sociálky“ 300,- EUR za školu a 1.000,- od Telekomu), že všetko minul a dlžoby, čo
mal 8.000,- EUR pomaly splácal, že mu treba platiť veci 1.350,- EUR, 70,- EUR sauna a nájom za 4
mesiace nemá vyplatený, elektriku mesiac, 2.300,- EUR dokopy a kreditku ešte. Dňa 21.10.2014 písal
žalobcovi, že mu školu treba vyplatiť 2000,- EUR a auto 3.000,- EUR, že asi začne kradnúť ; dňa

29.10.2014 sa pýtal žalobcu, či nemá ani 200,- EUR, že by poslal sestre 100,- EUR a mal na cestu
a na kávu. Dňa 1.11.2014 žalovaný žalobcovi písal, že má 2,- EUR, na účte mínus 25,- EUR; že či mu
môže žalobca poslať 900,- EUR, sestre už „ide“ 170,- EUR. Dňa 21.11.2014 písal, že stále sa dá mba
zaplatiť, či nemá žalobca 10,- EUR na účte, nech si žalovaný natankuje a naje. Dňa 26.11.2014 o 10.00
žalovaný žalobcovi písal, že je opitý ešte (že nedôjde za ním). Dňa 26.2.2015 písal žalovaný žalobcovi,

že potrebuje ešte splatiť 1.500,- EUR na karte Tatrabanke a bude dobre, nech mu žalobca požičia 10,-
EUR, na čo mu žalobca odpísal ok a že zajtra vráti.
34.2 Dňa 20.11.2014 žalovaný sa pýtal žalobcu „hypo ako?“, na čo žalobca odpísal, že žalovaný príde,
doriešia; následne žalovaný, že zmluvy ešte netlačil, že zavolá Mati, čo treba; následne žalobca, že bolo
treba kúpno-predajnú zmluvu odniesť do banky a potvrdenie o prevode peňazí; na to žalovaný: takže už

len 4.000,- EUR mám dlžoby. Potom mu poslal fotografiu upomienky z 5.11.2014, podľa ktorej na byte
na Tolstého 25 v Košiciach mal nedoplatok v sume 712,52 EUR a napísal žalobcovi, že to vyplatil, bo
byt by sa neprepísal a že by mu mali zajtra dôjsť „love“ na účet.
34.3 Dňa 24.9.2015 žalovaný nadával na O., že mu „ide“ už 3.000,- EUR a že nespravil, čo sľúbil. Dňa
3.12.2015 písal žalovaný žalobcovi, že sestre dal číslo na O., nech donesie všetko, čo mal pred týždňom

a keď nie, bude ho naháňať. Žalobca odpísal, že mu dal 400,- EUR a od Joli mu ide 250.000,- EUR.
Žalovaný na to napísal, že povedal chlapcovi, že mu (žalovaný) dá 1.000,- EUR za neho, čiže keď ho
chytí, zbije ho tak, že skončí v nemocnici, čiže už asi nevráti nikomu nič, čiže má (žalovaný) pýtať od
žalobcu peniaze, nie od neho (Čipáka); že žalovaný musí vyplatiť stolára 3.500,- EUR a kúpiť sklo za
500,- EUR do kuchyne a dres. Dňa 4.10.2014 písal žalovaný žalobcovi, že sa nemal dať s C. dokopy,

že koľko by bol ušetril, načo žalobca odpísal, že mal by teraz tak 13 – 15 mil.

35. Z výtlačkov komunikácie žalobcu s D. E. súd zistil, že menovaná 26.9.2014 oznámila žalobcovi,
že vybavila stretnutie s riaditeľkou, dňa 24.11.2014 jej žalobca emailom aj cez komunikáciu v telefóne
zaslal v pdf formáte výpis z internetbankingu z Tatrabanky s pozn. vyplatený byt a menovaná sa pýtala

dňa 16.12.2014, či má zistiť, ako to vyzerá s čerpaním ČSOB úveru, či už má načerpané peniaze. On
odpísal, že nemá nič, akurát Pilátovi poslal.Podľa výtlačku emailovej komunikácie D. U. ako všeobecný poradca v pobočke ČSOB písala dňa
16.4.2015 žalobcovi a v kópii zaslala i V. E. a D. E., že 11.11.2014 podpísali úverovú zmluvu k hypotéke,
podľa ktorej má k dispozícii 6 mesiacov na čerpanie, ale neboli predložené potrebné dokumenty.

36. Svedkyňa D. E. vypovedala, že žalobcu pozná z videnia, riešila mu poistky a asi pred 10 rokmi (v
r. 2014) sa na ňu obrátil s tým, že potrebuje nejaký úver v banke na bývanie. Nevie, ktorého bytu sa to
týkalo. Išlo o úver v ČSOB v Ťahanovciach. Zúčastnila sa len prvého stretnutia, ako sprostredkovateľkal
kedy bola prítomná aj pani U. a riaditeľka banky V. E.. a kedy došlo k podpísaniu žiadosti o úver. Isto

bolo podmienkou aj založenie bytu, keďže išlo o hypotéku. Potom ešte písala žalobcovi, že či už mu
nabehli prostriedky a on jej odpísal, že nejaké peniaze poslal pánovi H., asi od neho kupoval byt. Pána
H. občas stretávala v kancelárii, keď riešila pre pána C. poistky. Po pôrode žalobcovi ešte napísala,
odpísal jej, že nedostal peniaze, a že poslal nejaké peniaze pánovi H.. Úver ďalej neriešila, lebo potom
išla na materskú dovolenku, pracovné veci úplne vypustila.

37. J. D. – synovec žalovaného, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalovaný je jeho kamarát. Vie,
že žalovaný si od žalobcu požičiaval peniaze, myslel, že mu to už dávno vrátil. Dosť často si od žalobcu
požičiaval peniaze, napríklad aj keď so svedkom išli do mesta, opiť sa. Bolo to asi v roku 2014, 2015,
rôzne sumy: 200,-, 500,- Eur aj viac, a to dva-trikrát do mesiac. Niekedy bol osobne prítomný ako mu
žalobca dal peniaze, napríklad v pizzerii na Žižkovej, v kancelárii na Nerudovej, v Čaňi na chate alebo

v kaviarni, kedy napr. počul - keďže sedel pol metra od žalobcu - že mu volal žalovaný a pýtal od neho
peniaze. Následne mu strýko poslal cez účet cez telefón. Žalovaný hovoril, „požičaj“, svedok nevie, čo
by mohol pre žalobcu robiť. Obyčajne to bolo cez víkend, žalovaný dosť často rozhadzoval peniaze.
Napríklad si pamätá, že žalovaný raz dosť veľa prehral v herni. Rád sa ukazoval, že má peniaze, kupoval
si, aj prehral, rád si vypil. Kupoval vždy každému nápoje. Svedok sa so žalovaným už asi vyše 5 rokov

nestretáva. Ani so žalobcom sa nestretáva často, nemá ho rád.V roku 2014 sa so žalovaným stretával
dosť často, asi 2 až 3-krát do mesiaca, najmä v teplých mesiacoch, pred letom - do konca leta a vždy
v piatky sa zvykli stretávať v pizzerke, chodievali do mesta, aj žalobca vtedy s nimi chodil. Aj I. bratia
vtedy zvykli s nimi chodiť. Svedok z partie odišiel, keď sa mu narodilo dieťa, aj sa liečil zo závislosti
na alkohole. Bol svedkom, keď si žalovaný od žalobcu požičal v pizzérii 500,- Eur asi začiatkom leta

2014, asi cash. Nepočul, kedy majú byť vrátené, ale bolo to „požičaj.“ Žalovaný od žalobcu stále pýtal.
Svedok vie, že niekoľkokrát mu žalobca poslal cez účet peniaze. Videl, že žalovanému dával v meste
peniaze v hotovosti, na Žižkovej, nevie presne koľko, bolo to v lete 2014. So žalovaným mal svedok
stále dobré vzťahy. Nevie o žiadnych obchodných vzťahoch medzi stranami sporu.

38. Svedok C. C. v konaní vypovedal, že pracoval ako IT technik príležitostne aj pre pána žalobcu
asi od roku 2013. Pri tých opravách postrehol nejaké finančné záležitosti medzi stranami sporu, kedy
si žalovaný od žalobcu pýtal nejaké peniaze, išlo o vyššie sumy. On sám sa vtedy zamýšľal nad tým,
či si od žalobcu nepožičia nejaké peniaze, keďže čakali dieťa, ale nakoniec od toho upustil. Bolo to
asi 2 až 3-krát za rok, čo bol svedkom, na chate v Čani, aj v kancelárii na Nerudovej, asi v letnom

období, bavili sa o tisícoch. Žalobca v podstate s tým nemal problém, nieslo sa to v pozitívnom duchu,
ale svedok nebol osobne svedkom toho, či aj došlo k odovzdaniu peňazí. Minimálne raz sa o tej pôžičke
bavili. Svedok vyrozumel z toho, že nešlo o nejaké obchodné aktivity, ale o osobné veci, práve preto sa
aj on nad tým začal zamýšľať. Aj jednal vtedy so žalobcom o tom, mal k tomu pozitívne stanovisko. Asi
pred 4-5 rokmi ho žalobca oslovil ohľadne jedného produktu, pomohol mu rozbehnúť Green stem s.r.o.,

kde je svedok štatutár, firma asi 3 roky sídli na Nerudovej 6, žalobca sa jej podnikateľských aktivitách
priamo nepodieľa, mentoruje koho by mohli osloviť. Svedok nemá vedomosť o nejakých obchodných
aktivitách medzi stranami sporu.

39. Zo svedeckej výpovede D. E. súd zistil, že tento svedok najprv pracoval u žalobcu v kancelárii,

potom mu bol ponúknutý prenájom v Čani, čiže boli susedia, aj kolegovia, aj kamaráti. Žalovaného
pozná z videnia. Spoznal ich začiatkom roka 2014, keď začal pracovať ako upratovač v kancelárii na
Nerudovej. asi 3-krát do týždňa. Videl ho potom aj v Čani. Sprvu si myslel, že žalovaný je kolega
žalobcu, keďže ho často vídaval v kancelárii na Nerudovej. Až keď bol susedom pána žalobcu v roku
2016-2018, na prechádzkach sa mu zdôveril, že mu žalovaný nevracal nejaké pôžičky. Svedok párkrát

počul v kancelárii, že si požičiavali peniaze ľudia od žalobcu. Konkrétne si pamätá, že žalovaný raz
pýtal od žalobcu peniaze, svedok vtedy upratoval a snažil sa byť diskrétny, takže potom odišiel. Nevie,
o akú sumu malo ísť, ani za akým účelom. Keď svedok začal pracovať pre žalobcu, ponúkol mu bývaniena chate. Teraz už tam svedok nebýva, niekedy si so žalobcom zavolajú. Obchodný ani pracovný vzťah
medzi nimi nie je. Svedom nemá vedomosť o nejakých obchodných aktivitách medzi stranami sporu.

40. Vo svojom čestnom vyhlásení zo 17.3.2025 U. C. uviedol, že viac krát v priebehu letných, resp.
jesenných mesiacoch v roku 2014 počul, ako žalovaný od žalobcu pýtal požičať sumy 100,-, 200,-, 500,-
EUR v Čani pri chate žalobcu.

41. B. M. vo svojom čestnom vyhlásení zo 17.3.2025 uviedol, že v roku 2014 bol susedom žalobcu

v Čani, kde sa pravidelne stretávali. V priebehu roka 2014 bol viac krát osobne prítomný pri tom, keď
žalovaný t prišiel za žalobcom na chatu do Čane a žiadal ho o požičanie peňazí. Už si nepamätám
presne, ktoré dni to boli, vzhľadom na uplynutú dobu, avšak vie, že išlo o letné a jesenné mesiace.
Žalobca nikdy neodmietol žiadosť žalovaného o poskytnutie pôžičky, pričom B. M. bol svedkom toho,
ako mu peniaze dával nielen v hotovosti, ale taktiež mu peniaze posielal rovno aj bankovým prevodom.
Jednalo sa väčšinou o sumy 50,- EUR, 100,- EUR, 200,- EUR. Pamätá si aj situácie, kedy žalovaný

prišiel k svedkovi pomerne dosť opitý, viackrát mu hovoril, že je na tom finančne zle, že má viacero dlhov,
pričom jeho jediným šťastím je, že má žalobcu, ktorý mu pravidelne a ochotne požičiava peniaze, s tým,
že dúfa, že žalobca od neho nikdy tieto peniaze nebude chcieť naspäť, keďže nejde až o také veľké sumy
a jemu isto tie peniaze nebudú chýbať. Svedok nevie, na aký účel žalovaný používal peniaze požičané
od žalobcu. Žalovaný sa chodieval rád zabávať do mesta a svedok ho často krát videl, prípadne aj jeho

známi v opitom stave, nie je možné vylúčiť, že požičané peniaze používal na kúpu alkoholu.

42.1 V rámci procesného útoku žalobca prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že sa nestotožňuje
s názormi odvolacieho súdu, že neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne jeho
uzavretia ústnej zmluvy o peňažnej pôžičke so žalovaným. Má že nemôže byť v konaní zaťažený

negatívnym dôkazným bremenom, t.j. od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby v konaní preukazoval
reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, teda, že žalovaný mu nevrátil finančné prostriedky, ktoré
mu boli poskytnuté formou pôžičky a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31.05.2010 sp. zn. 6 Cdo 81/2010. V uvedenom prípade dochádza k presunu dôkazného
bremena na žalovaného, t.j. je na žalovanom, aby v konaní náležite preukázal, že finančné prostriedky,

ktoré mu boli poskytnuté, žalobcovi vrátil (to žalovaný v konaní ani netvrdil). Žalobca náležite uviedol
všetky rozhodujúce skutočnosti, od ktorých v konaní odvíja svoje nároky, ako aj označil dôkazy na
preukázanie týchto tvrdení. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný mal dlhy voči tretím
osobám (čo potvrdzuje aj sms komunikácia medzi stranami sporu), že si opakovane požičiaval aj
od žalobcu (svedeckými výpoveďami H. O., D. D., J. D., D. E. a C. C.) a že jednotlivé platby boli

žalovanému zasielané žalobcom bezhotovostným prevodom a označené v poznámke platby ako
„pôžička“. Aj keď predmetné označenie samo o sebe nepreukazuje uzatvorenie zmluvného vzťahu
medzi stranami sporu, keďže ho (podľa názoru odvolacieho súdu) žalovaný nevedel ovplyvniť, nie
je možné uvedenú skutočnosť ignorovať. Žalovanému nič nebránilo, aby namietal takéto označenie,
avšak nikdy to preukázateľne neurobil, hoci k poskytovaniu finančných prostriedkov žalovanému takouto

formou dochádzalo opakovane, čo vylučuje účelové tvrdenie žalovaného, že si údajne predmetné
označenia nevšimol. Prejav vôle možno urobiť aj konkludentne (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2008 sp. zn. 5 Cdo 144/2007). Žalovaný finančné prostriedky z týchto
platieb následne i spotreboval vo svoj prospech, teda konkludentne prejavil vôľu s uzatvorením zmluvy
o pôžičke. Žalovaný vedel ovplyvniť to, či platbu s takýmto značením príjme alebo ju odmietne a vráti

žalobcovi, avšak žalovaný tak neurobil.
42.2 Žalobca sa nestotožňuje ani s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého je bez právneho
významu to, že žalovaný v konaní nepreukázal uzatvorenie zmluvy o tichom spoločenstve alebo
o sprostredkovaní, keďže služby poskytované na základe takýchto zmluvných vzťahov môžu byť
poskytované údajne aj bez uzatvorenia takejto zmluvy. Žalobca má za to, že i keď takéto zmluvy

nemusia mať povinne písomnú formu, automaticky to neznamená, že prípadné poskytovanie služieb
by malo byť realizované bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu. Ak žalovaný v konaní tvrdí, že služby v
prospech žalobcu mal údajne poskytovať na základe ústnej dohody so žalobcom, potom ho to nijako
nezbavuje povinnosti preukázať existenciu takejto dohody; na uvedenom nič nemenia ani samotné
výpovede svedkov (A. F. C., B. N., D. O.), keďže dôveryhodnosť tvrdení týchto osôb bola v konaní

nielen náležite spochybnená, ale taktiež sa tieto výpovede týkali priamo týchto osôb (vzťahy medzi
žalobcom a svedkami, ktoré boli svedkami nepravdivo prezentované v konaní nemožno automaticky
aplikovať aj na vzťah medzi stranami sporu). Žalovaný v konaní tvrdí, že finančné prostriedky, ktoré boli
žalovanému preukázateľne zo strany žalobcu poskytnuté, mali údajne súvisieť s výkonom týchto služieb,je teda na žalovanom, aby že podľa čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku, ako aj
podľa ustálenej súdnej praxe tieto tvrdenia aj náležite preukázal (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2010 sp. zn. 6 Cdo 81/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 22.9.2010 sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že viaceré
platby so žiadnymi službami nesúviseli, resp. sám žalovaný potvrdil, že niektoré platby sa týkali jeho
osobných záležitostí, ako napr. prijímacích skúšok na vysokú školu. Ak by aj napriek vyššie uvedenému
súd dospelkzáveru,žežalobcanepreukázalexistenciuzmluvyopôžičke,potomsúduničnebránivtom,
aby predmetný nárok žalobcu posúdil ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia (právne posúdenie

veci je len na konajúcom súde) spočívajúce v poskytnutom plnení bez právneho dôvodu. V konaní
bolo preukázané, že žalovaný nadobudol majetkový prospech (finančné prostriedky) zo strany žalobcu
a žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o údajných ním prezentovaných dôvodoch platieb. Preukázať ich
objektívne ani nemohol, nakoľko sú nepravdivé a účelovo zavádzajúce. Tým sa podľa žalobcu odvolací
súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal.
42.3 K žalobcom uplatnenému nároku vo výške 32.000,- EUR, pri ktorom odvolací súd poukázal

na skutočnosť, že žalobca v konaní doposiaľ nepreukázal účel poskytnutia predmetných finančných
prostriedkov, ktorý bol uvedený v poznámke predmetnej platby zo dňa 24.11.2014 „platba za byt“ , resp.
uzatvorenie kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi stranami sporu, na základe
ktorejboliposkytnutéfinančnéprostriedkyaktorénásledneneboližalobcovivrátenéžalovaným,žalobca
uvádza, že nikdy v konaní netvrdil, že by bol so žalovaným v súvislosti s bytom, ktorý je vo vlastníctve

žalovaného, uzatvoril kúpnu zmluvu, resp. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Po tom, čo žalovanému boli
zo strany žalobcu poskytnuté finančné prostriedky ako záloha na kúpu bytu, žalovaný k jej podpísaniu
už odmietol pristúpiť, preto objektívne nie je možné, aby žalobca takúto listinu v konaní predložil. Z sms
komunikácie strán sporu zo dňa 13.11.2014 až 21.11.2014 jednoznačne vyplýva, že medzi stranami
sporu malo dôjsť k podpísaniu zmluvy o predaji bytu žalovaného, resp. za týmto účelom si žalobca

vybavoval aj úver (ešte zmluvy u som netlačil. zavolam mati ze co treba. trebalo kupno predajnu zmluvu
odniestdobanky.Apotvrdenieoprevodepenazi,takzeuzlen4000€mamdlzoby);prevažnáčasťkúpnej
ceny mala byť uhradená z hypotekárneho úveru, ktorý mal dostať žalobca, s ktorého vybavením mu
pomáhala svedkyňaD.E..Neexistenciapodpísanejkúpnejzmluvy,resp.zmluvyobudúcejzmluvenemá
za následok neexistenciu bezdôvodného obohatenia. Podľa odbornej literatúry bezdôvodné obohatenie

môže spočívať aj v tom, že niekto poskytol preddavok na zamýšľanú zmluvu, pričom k jej uzavretiu
vôbec nedošlo. Žalovaný nijakým spôsobom nenamietal, keď mu boli na bankovom účte pripísané od
žalobcu finančné prostriedky vo výške 32.000,- € s poznámkou „platba za byt“. Nie je pravdou, že
by svedkovia (B. N., D. O.) potvrdili v konaní tvrdenia žalovaného, podľa ktorých mal žalovaný časť
sumy, ktorá mu bola poskytnutá, vrátiť v hotovosti svedkyni J. M.. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca

namietal nepravdivosť a účelovosť tvrdení svedkov z dôvodu ich zrejmej zaujatosti (sú taktiež dlžníkmi
žalobcu, ktorí odmietajú uhradiť svoje záväzky), vychádzajúc z obsahu ich výpovedí, tieto si odporovali,
resp. ani jedna osoba nepotvrdila, koľko finančných prostriedkov malo byť údajne poskytnutých svedkyni
J. M. (z výpovede Čipáka dokonca vyplýva, že mal údajne vidieť len to, že svedkyni bola odovzdaná
obálka, čo však nijako nepreukazuje to, že by v nej mali byť aj finančné prostriedky). V prípade svedka

D. O. má žalobca podozrenie, že svedok vypovedal klamlivo a účelovo podľa požiadavky žalovaného,
nakoľko mu dlží finančné prostriedky i z dôvodu obavy o svoje zdravie resp. život, k čomu žalobca
predložil sms komunikáciu („a ide mi 3000€ uz dpc. uz mu nic neposlem. a moze ostat aj s babkou na
krku aj na sibiri“, „riki ja som povedal chlapcovi ze mu dam 1000€ za neho cize ked ho chyti zbije ho tak
ze skonci v nemocnici“). V prípade nedôveryhodnosti svedka A. F. C. považuje žalobca za potrebné tiež

poukázať na emailovú komunikáciu medzi stranami sporu zo dňa 4.10.2014, z obsahu ktorej vyplýva,
že sám žalovaný poukazuje na to, svedok pripravil žalobcu o evidentne značné finančné prostriedky.
42.4 Nie je zrejmé, na základe čoho odvolací súd dospel k záveru, že by svedkyňa J. M. mala
byť blízka spolupracovníčka žalobcu, ktorá má záujem na úspechu žalobcu v spore (z vykonaného
dokazovania vyplýva len to, že žalobca a svedkyňa majú medzi sebou obchodnú spoluprácu). Ide

o ničím nepreukázanú špekuláciu rovnako ako tvrdenie odvolacieho súdu, podľa ktorého je údajne
logickejšie, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v spojitosti s dražbou. Odvolací súd
úplneignorovalskutočnosť,žeajnapriektomu,žežalovanýsaozrušenídražbymoholdozvedieťnajskôr
dňa25.11.2024,kedyreálnedošlokzrušeniudražby(žalovanývšakžalobcuozrušenídražbyinformoval
telefonicky až dňa 27.11.2014, kedy sa dražba mala konať), žalovaný uhradil zálohovú faktúru za

kúpu nových motorových vozidiel značky Peugeot už dňa 24.11.2014, resp.) žalovaný tvrdil (v zápisnici
z pojednávania zo dňa 8.7.2020 ), že zvyšok finančných prostriedkov mal údajne osobne odovzdať
svedkyni J. M. dňa 24.11.2024. Žalovaný tvrdil, že k zmene účelu použitia finančných prostriedkov (kúpa
motorových vozidiel, resp. zaplatenie akontácie na kúpu dvoch motorových vozidiel) malo údajne dôjsťpo dohode so žalobcom, a to až potom, čo došlo k zrušeniu dražby, vzhľadom na uvedenú skutočnosť
je vonkoncom irelevantné, že žalovaný mal na bankovom účte pripísané dňa 24.11.2014 finančné
prostriedky od žalobcu a mohol ich preto už v ten deň použiť na zaplatenie zálohy za kúpu motorového

vozidla, tak ako to prezentuje odvolací súd. Podľa tvrdenia samotného žalovaného mal žalovaný údajne
dostať pokyn na kúpu motorových vozidiel až potom, čo sa žalovaný dozvedel o zrušení dražby, čo
bolo preukázateľne až 27.11.2014. Žalovaný nijakým spôsobom z nepreukázal, že od žalobcu dostal
pokyn, aby finančné prostriedky, ktoré mu boli zaslané dňa 24.11.2014, použil či už na kúpu pozemku
na dražbe alebo na kúpu motorových vozidiel, resp. ich zvyšok odovzdal v hotovosti svedkyni J. M..

J. M. nebola dokonca preukázateľne ani splnomocnená na prevzatie akejkoľvek hotovosti od žalobcu,
pričom žalovaný nemal dôvod, aby jej odovzdával akékoľvek finančné prostriedky; akékoľvek plnenie
žalovaného voči J. M. (ktorá jednoznačne poprela, že by od žalovaného prijala akékoľvek plnenie,
na ktoré poukazuje žalovaný) nemožno považovať za plnenie žalovaného voči žalobcovi (§ 562 OZ).
Nemôžedochádzaťkselektívnemupristupovaniuktvrdeniamžalobcubeztoho,abysatietoposudzovali
aj s inými dôkazmi. Nie je možné ignorovať ani to, že žalovaný použil časť finančných prostriedkov,

ktoré mu poslal žalobca na akontáciu na kúpu motorového vozidla pre spoločnosť GAS-PRo s. r. o.,
ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol žalovaný, resp. že nevrátil žalobcovi do dnešného dňa ani
zábezpeku na kúpu pozemku v dražbe (2.000,- €).
42.5 Z výpovedí svedkov H. O., svedka D. D. – C., J. D., C. C. a D. E.) je jednoznačne zrejmé, že
medzi stranami sporu v roku 2014, t.j. v rozhodnom období došlo k uzatvoreniu viacerých ústnych zmlúv

o pôžičke.
Z komunikácie (žalobcu a D. E.) vyplýva, že žalobca informoval svedkyňu D. E. o tom, že v súvislosti
s vybavovaním hypotekárneho úveru už zaslal žalovanému zálohu (na to, aby žalobca mohol získať
hypotekárny úver na zaplatenie kúpnej ceny za byt, musel časť kúpnej ceny uhradiť z vlastných
finančnýchzdrojov),žesvedkyňaposkytovalapoisťovacieslužbyajžalovanému(vsúvislostispoistením

osobných motorových vozidiel) a že žalobca mal v ČSOB, L. už uzatvorenú úverovú zmluvu k hypotéke.
Z komunikácie medzi stranami sporu, je zrejmé, že sa žalovaný „chváli“ žalobcovi s tým, ako sa opil a
ako urážal príslušníkov Policajného zboru, resp. poukazuje na viacero situácií, kedy bol žalovaný „opitý“,
čo potvrdzuje tvrdenia vyššie uvedených svedkov, že žalovaný holdoval alkoholu.

43. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu v rámci procesnej obrany uviedol, že za účelom
posúdenia unesenia alebo neunesenia dôkazného bremena žalobcom je nutné sa spravovať výlučne
a práve právnym názorom krajského súdu. Vo vzťahu k procesnej aktivite žalovaného, ktorá vyvstala po
zrušení prvo-inštančného rozsudku, kedy žalobca začal generovať návrhy na doplnenie dokazovanie
výsluchom nespočetného množstva svedkov, o ktorých dovtedy sa ani v jednom podaní prakticky

nezmienil alebo o väčšine z nich, tento postup považuje za účelový a kvalitu týchto výpovedí aj ich
hodnovernosť za spornú a nepreukázanú. Má za to, že pokiaľ žalobca by skutočne mal záujem opierať
svoju argumentáciu a svoj žalobný návrh o výpovede týchto svedkov, hoci by ich v konaní predtým
nenavrhol, keďže si bol istý svojou procesnou pozíciou, minimálne by ich spomenul, keďže sa malo
jednať častokrát o očitých svedkov dojednaní o údajných pôžičkách medzi žalobcom a žalovaným, čo sa

však nestalo. Z uvedeného dôvodu má za to, že ani po doplnení dokazovania v tomto smere nenastala
taká zásadná zmena dôkaznej situácie, ktorá by odôvodňovala opätovné vyhovenie žaloby žalobcovi,
a teda nedošlo k splneniu predpokladu, ktorý naznačoval odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí, preto
je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

44. Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 673 ods. 1 a 2 ObZ, zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť

podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie
časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Zmluva vyžaduje písomnú
formu.
Podľa § 642 ObZ, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť
smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa

zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenímz neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 562 Občianskeho zákonníka, dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je oprávnený prijať

podľa osobitného zákona plnenie, alebo tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom, že je oprávnený
prijať plnenie; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie
prijať.
Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa§191ods.1a2C.s.p.,dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

45. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a
pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten, či onen dôkaz

hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd
musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily
jednotlivých dôkazov (R V/1968). Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu" (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 21. júna 2022 sp. zn. 2Obdo/53/2021).

46. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou), čo znamená, že zmluvné
strany ju môžu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania,
pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Nie je nevyhnutné dohodnúť
aj presnú dobu vrátenia. Ak totiž tá nie je dohodnutá, uplatní sa ust. § 563, podľa ktorého je dlžník

povinný splniť dlh prvého dňa po výzve veriteľa na plnenie. Pokiaľ nie je dojednaná odplata, má sa za to,
že zmluva je bezodplatná, čo však nevylučuje možnosť uplatniť si zákonné úroky z meškania v prípade
omeškania. Predmetom takejto zmluvy sú druhovo (nie individuálne) určené veci, napr. peniaze, ktoré
sa dlžník zaväzuje vrátiť. Za prenechanie (odovzdanie) veci treba považovať aj bezhotovostný prevod
peňažných prostriedkov. Ako pre každú zmluvu je aj pre zmluvu o pôžičke nevyhnutným predpokladom

súhlasný prejav vôle oboch strán (konsenzus), ktorý však môže byť prejavený aj konkludentne. Za
konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré sa uskutočnili inak než výslovným
spôsobom. Nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho je vyjadrená takým spôsobom, že
nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah. Podstatnou náležitosťou
zmluvy o pôžičke je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z

obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto
zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, inak vzťah z pôžičky nevznikne.

47. Posúdenie, či medzi stranami sporu vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe ústne uzavretej

zmluvy, v ktorej sa žalobca zaviazal prenechať žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške
4.050,- EUR, záviselo od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - v danom prípade
v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných
náležitostí na vznik zmluvy (záväzkovoprávneho vzťahu). Pritom určenie účelu pôžičky, ako aj jej
skutočné použitie, nie sú podstatnou náležitosťou uvedenej zmluvy o pôžičke. Ak sa teda žalobca

domáhal na žalovanom zaplatenia žalovanej sumy a tvrdil, že táto suma súvisí s ústne uzavretou
zmluvouopôžičkemedziúčastníkmi,ležalonaňomdôkaznébremenootomtotvrdení.Nositeľaarozsah
dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje
hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. V civilnom procese
platí tzv. prejednacia zásada. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú

stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená,
bola v konaní skutočne preukázaná. Z hľadiska povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti bol preto
žalobca povinný preukázať spôsobom nevzbudzujúcim žiadnu pochybnosť jednak uzavretie zmluvy o
pôžičke, ako aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) dlžníkovi (žalovanému).

48. Súd mal výpismi z účtu a potvrdením banky za preukázané, že žalobca zaslal žalovanému na jeho
účet dňa 9.5.2014 finančné prostriedky vo výške 50,- EUR, 28.5.2014 vo výške 100,- EUR, 31.5.2014
vo výške 1.400,- EUR, dňa 3.6.2014 vo výške 50,- EUR, 14.6.2014 vo výške 100,- EUR, 17.7.2014 vo
výške 200,- EUR, 15.8.2014 vo výške 500,- EUR, dňa 8.9.2014 vo výške 100,- EUR, 12.9.2014 vovýške 200,- EUR, 26.9.2014 vo výške 50,- EUR, 16.10.2014 vo výške 400,- EUR a 16.12.2015 vo výške
900,- EUR, pričom v poznámke (vyjmúc 30.6.2014) uviedol ako účel platby pôžičku. V konaní ani nebolo
spornou skutočnosťou, že žalobca poukázal žalovanému priebežne v období od 9.5.2014 do 16.12.2015

finančné prostriedky v celkovej sume 4.050,- EUR, pričom žalobca tvrdil, že so žalovaným uzavrel ústne
zmluvu o peňažnej pôžičke, a že žalovaný mu pôžičku nevrátil. Žalovaný uzavretie akejkoľvek zmluvy
o pôžičke so žalobcom popieral a tvrdil, že pôžičky nepotreboval a uvádzal iný účel, na ktorý mali byť
finančné prostriedky použité – že malo ísť o úhradu nákladov, resp. odmenu za jeho služby pre žalobcu.
Na podporu svojich tvrdení navrhol vypočuť svedkov, ktorý potvrdili, že dobre zarábal, dokonca niekedy

sám iným požičiaval a že pre žalobcu vykonával isté služby (svedkovia Lumtzer, Hirjak a Čipak).

49. Žalobca na podporu svojich tvrdení, že žalovaný si od neho v danom období bežne požičiaval
taktiež navrhol vypočuť svedkov (po rozhodnutí krajského súdu) a predložil aj výtlačok jeho elektronickej
komunikácie so žalovaným v predmetnom období a čestné prehlásenia (B. M. a U. C.). Títo svedkovia
(H. O., D. D., J. D., D. E. a C. C. + p. M. a C.) potvrdili, že osobne boli prítomní, keď žalovaný v období

leto - jeseň 2014 opakovane žiadal žalobcu o pôžičky v rôznych sumách cca od 100,- do 1.000,- EUR (a
v prípade podnikania so stánkami aj 3 až 5 tisíc EUR – ako vypovedal p. O.) a žalobca mu ich dal hneď
v hotovosti alebo poslal resp. prisľúbil poslať na účet žalovaného a naopak, nemali vedomosť o nejakej
obchodnej spolupráci strán sporu, ani nevyplynulo z komunikácií, ktorých boli svedkami, že by malo ísť
zo strany žalobcu o platby za nejaké služby žalovaného. Taktiež z predloženej elektronickej komunikácie

žalobcusožalovanýmzobdobia5-8/2014malsúdzapreukázané,žežalovaný nebolvroku2014vtakej
dobrejfinančnejsituácii,akopredsúdomprezentoval,nakoľkosivtejtokomunikáciiopakovanevýslovne
od žalobcu pýtal požičať peniaze, finančnú pomoc, a evidentne nešlo o nárokovanie si nejakej odmeny
alebo náhrady nákladov za služby pre žalobcu. Tiež mu tam popisoval svoje dlhy. Svedkovia potvrdili
a vyplynulo to i z uvedenej elektronickej komunikácie, že žalovaný míňal veľa peňazí na alkohol a tiež

si v lete 2014 otvoril bufet, v dôsledku čoho mu zrejme nepostačoval jeho príjem. Z tejto komunikácie
vyplynulo, že si požičiaval aj od sestry, hoci tá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že nevie o tom, že
by si žalovaný od niekoho požičiaval, čím je hodnovernosť jej výpovede spochybnená. Navyše, v detaily
odoslaných predmetných platieb (aj keď tieto údaje zadáva príkazca - odosielateľ platby a príjemca
platby tento údaj nevie ovplyvniť) bol 11 x uvedený ako účel platby pôžička, no žalovaný pri žiadnej z

predmetných platieb žiadnym spôsobom nenamietal poznámku žalobcu ohľadne účelu platieb ani platbu
nevrátil; ťažko možno uveriť tomu, že si žalovaný, ktorý vykonával aj podnikateľskú činnosť, ani raz
neskontroloval výpisy z účtu. Najprv uviedol, že tomu nevenoval pozornosť, príp. to považoval za omyl
zo strany žalobcu, potom, že si nevšimol pri platbách poznámku - pôžička, nakoľko v sms správy o
prijatí platby nebola o tom informácia a mesačné výpisy si nekontroloval. Súd považuje jeho tvrdenie

za účelové. Žalovaný súdu neobjasnil, aký dôvod mal v tom čase mať žalobca, aby pri platbách zo
svojho v účtu v prospech žalovaného výslovne uvádzal iný, než pravý dôvod. Podľa výpovedí svedkov
navrhnutých žalobcom žalobca v tom období niekoľkokrát bez váhania poskytol žalovanému pôžičky len
na základe ústnej dohody v hotovosti, čo svedčí o ich dobrom vzťahu v predmetnom období a tento dobrý
vzťah strán sporu v predmetnom období v konaní ani nebol sporný. Taktiež z predloženej rozsiahlej

elektronickej komunikácie (ktorú nie je dôvod nejako podceňovať a pripisovať jej nižšiu dôkaznú silu)
je zrejmé, že tých pôžičiek žalovanému zo strany žalobcu bolo podstatne viac. Žalovaný sám dňa
7.5.2014 v tejto komunikácii pýtal od žalobcu 50,- EUR a potvrdil, že žalovanému dlží už len 200,-
EUR, dňa 27.5.2014 ho prosil poslať 100,- EUR (a potom ešte 30,- EUR) a tiež v dňoch 12.1.2014,
21.5.2014, 4.6.2014, 15.8.2014, 21.9.2014, 29.10.2014, 1.11.2014 21.11.2014, 26.2.2015 jednoznačne

pýtal žalobcu požičať peniaze resp. finančnú pomoc, z čoho je zrejmé, že v období, do ktorého zapadajú
aj dátumy predmetných pôžičiek bol žalovaný insolventný a obracal sa na žalobcu so žiadosťami
o pôžičky, v čase keď neboli osobne spolu, tak elektronickými prostriedkami. Tvrdenie žalovaného, že
nie je pravdou, že by žalobcu bol žiadal o finančnú pôžičku, súd považuje za vyvrátené. Pokiaľ ide
o výpoveď svedka D. O., že aj vo vzťahu k nemu žalobca pri platbách z účtu uvádzal, že ide o pôžičku,

hoci išlo o náklady resp. odmenu za služby pre žalobcu, k tomu súd uvádza, že nakoľko žalobca aj vo
vzťahu k nemu si uplatňuje vrátenie peňazí, môže ísť o účelovú výpoveď, a preto nie je podľa názoru
súdu dostatočne presvedčivým a hodnoverným dôkazom toho, že tomu tak skutočne bolo, navyše aj
vo vzťahu k žalovanému (vzťahy medzi žalobcom a p. O. nemožno automaticky aplikovať aj na vzťah
medzi stranami sporu) a práve k predmetným platbám.

50. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že mal v konaní za preukázané uzavretie zmlúv o pôžičkách
medzi stranami sporu a dôkazné bremeno sa prenieslo na žalovaného, ktorý mal preukázať svoje
tvrdenie,ževtýchtokonkrétnychprípadochnešloopôžičku,aleoúhradunákladovčiodmenyvsúvislostis poskytnutím služby z jeho strany v prospech žalobcu. Súd má za to, že žalovaný v konaní nepreukázal,
že predmetné platby boli zo strany žalobcu na účet žalovaného poukázané na konkrétne účely spojené s
výkonom a obstaraním služieb rôzneho charakteru pre žalobcu. Je pravdou, že zo svedeckých výpovedí

svedkov ním navrhnutých (p. C., N. a O.) vyplynula skutočnosť, že aj oni, rovnako ako žalovaný,
vykonávali obdobným spôsobom pre žalobcu nejaké služby, za čo im mal žalobca poskytovať nejakú
odmenu a preplácať náklady. I z časti predloženej messengerovej komunikácie (čl. 132 až 145 a 152
až 161) vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola spolupráca. Podmienky tejto spolupráce však
boli známe zrejme iba žalobcovi a menovaným a v konaní neboli preukázané. Žalovaný v konaní

nepreukázal ani netvrdil splnenie dlhu a nepreukázal ani iný právny titul, ktorý by odôvodňoval zánik jeho
záväzku na vrátenie finančných prostriedkov žalobcovi, ktoré mu tento poukázal priebežne v období
od 9.5.2014 do 16.12.2015 v celkovej sume 4.050,- EUR.

51.1 Podľa tvrdenia žalovaného mu žalobca dal 9.5.2014 a 3.6.2014 finančné prostriedky vo výške 50,-
EUR na kúpu pohonných hmôt, aby mohol žalobcu kedykoľvek navštíviť v Čani, kde býval. Nebolo medzi

stranami sporné, že žalovaný často u žalobcu prespával, jedával, preto je zrejmé, že profitoval z takýchto
návštev aj žalovaný. Aj keď je zrejmé z výpovedí svedkov aj z messengerovej komunikácie strán sporu,
že žalovaný pre žalobcu vykonával nejaké činnosti - obdobne ako páni C., N. a O., na vybavenie ktorých
im poskytoval nejaké finančné prostriedky a za vybavenie nejaké odmeny, žalovaný však v konaní
nepreukázal, že práve predmetné platby mu boli žalobcom poskytnuté za takýmto účelom.

51.2 Zsmssprávyz28.5.2014vyplýva,žežalobcaposlalžalovanémunejaképeniazenacestuazsmsz
30.5.2014 medzi stranami sporu vyplýva, že žalobca dal žalovanému pokyn na kúpu firmy BARBEREUM
s.r.o., ktorá stála 27.000,- CZ t.j. cca 1.000 EUR. Podľa detailu pohybu žalovaný uhradil 2.6.2014 1.333
EUR a následne sa stal v uvedenej firme konateľom a spoločníkom, čiže z toho profitoval. Zo žiadneho
dôkazu nevyplýva, že žalobca sa zaviazal žalovanému uhradiť náklady spojené s jeho cestami do Prahy

(aj dňa 17.7.2014) alebo že by mal úmysel podarovať žalovanému prostriedky na cestu aj keď zrejme
išlo o nejakú spoločnú obchodnú stratégiu strán sporu.
51.3 V sms správe zo 7.9.2014 sa žalobca pýtal žalovaného, či mu stačí poslať peniaze ráno, či tam
dôjde. Podľa tvrdenia žalovaného mu žalobca ráno poslal 100 eur na cestu na prijímací pohovor v
Sládkovičove, keďže sa mu žalobca zaviazal financovať štúdium ako náhradu za podiel na zisku. Súd

má za to, že z uvedenej cesty opäť profitoval žalovaný a jeho tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom
preukázané. Z sms nevyplýva úmysel žalobcu podarovať žalovanému uvedené prostriedky, naopak z
jeho poznámky pri platbe vyplýva jeho úmysel zaslané peniaze žalovanému iba požičať.
51.4 V sms správe z 12.9.2014 žalobca žalovanému napísal, aby mu doniesol 5.000,- CZK. V ten deň
mu poslal 200 EUR s pozn. pôžička. V tom čase podľa prepočtu kurzu v NBS 200,- EUR bolo až 5.520,-

EUR. Z predmetnej sms žalobcu nevyplýva, že žalovanému za tým účelom v ten deň posiela peniaze.
Z sms strán sporu z 26.9.2014 vyplýva, že žalobca posiela žalovanému peniaze na benzín, keďže má
ísť za Valikou. Z uvedeného nie je zrejmý právny titul platby, či ide o preplatenie nákladov za službu, či
dar alebo pôžičku, nie je zrejmý ani účel návštevy p. J., kým pri platbe je opäť jasne uvedená poznámka
pôžička. Podľa detailu pohybu na účte žalovaného žalovaný dňa 15.8.2014 zaplatil BUDAPEST WIZZ

AIR 164,99 EUR. Podľa tvrdení žalovaného mal dňa 15.8.2014 za 500,- EUR zakúpiť letenky pre H. Q.
a dať mu na ďalšie náklady za žalobcu a že dňa 16.10.2014 mal za žalobcu vyplatiť H. Q. mesačné
nákladyvovýške400,-EUR.Tototvrdeniežalovanéhovšaknebolovkonanípreukázané.Rovnakotakaj
tvrdenie žalovaného, že žalobca mu dňa 16.12.2015 len vrátil, čo mu žalovaný požičal „cez Čipáka“ dňa
27.8.2015,čomalobyťdokoncarokacelkovocca6.500,-EUR.Zpoznámkyžalobcukplatbe16.12.2015

nevyplýva, že ide o splatenie dlhu žalobcu voči žalovanému. Z messengerovej komunikácie na sociálnej
sieti Facebook je zrejmé, že žalovaný pre žalobcu zariaďoval veci súvisiace s nákupom, poistením a
leasingovaním áut, žalobca písal žalovanému, aby prihlásil jeho aj O. auto, že O. preleasinguje auto a
žalovaný dostane naspäť peniaze, čo stálo prihlásenie dvoch áut, avšak nie je z nej zrejmé, o akú sumu
ide ani že ju žalovanému má uhradiť žalobca.

52. Žalobca na vrátenie predmetných pôžičiek žalovaného vyzval listom zo 14.6.2016 do 10 dní (ktorá
zásielka bola vrátená odosielateľovi dňa 6.7.2016 ako neprevzatá v odbernej lehote), avšak márne,
preto na ich zaplatenie žalovaného zaviazal súd.

53. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ by aj súd dospel k záveru, že v danom prípade nešlo pôžičky,
ale o neplatné právne úkony, ako to tvrdil vo vyjadrení k žalobe žalovaný, potom by žalobca mal nárok
na vrátenie predmetných platieb titulom bezdôvodného obohatenia.54. Predmetom konania bolo tiež vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 32.000,- EUR. Súd mal
v konaní preukázané, že žalobca zaslal žalovanému na jeho účet dňa 24.11.2014 uvedenú sumu s
poznámkou platba za byt, pričom k realizácii predaja bytu žalovaného žalobcovi nedošlo. To ani nebolo v

konaní sporné. Sporné medzi stranami bolo, či malo dôjsť k predaju bytu žalovaného a či žalovaný vrátil
uvedené peňažné prostriedky žalobcovi. Žalovaný v konaní tvrdil, že v skutočnosti išlo o prostriedky
žalobcu, ktoré mal žalovaný použiť na dražbe a po zrušení dražby so žalobcom dohodol, že sa použijú
na nákup 2 áut zn. Peguot pre neho a pre J. M. a že ich použil na splatenie akontácie a časť vrátil
žalobcovi prostredníctvom J. M..

55. Z elektronickej komunikácie strán sporu zo dňa 20.11.2014 je jednoznačné, že strany sporu riešili
v súvislosti s bytom žalovaného hypotekárny úver: že žalovaný sám mal tlačiť zmluvy, že mal zavolať
D., aby sa jej spýtal, čo je v súvislosti s tým potrebné a žalobca mu odpísal, že bolo treba kúpno-
predajnú zmluvu odniesť do banky a potvrdenie o prevode peňazí; žalovaný tiež konštatoval, že už
len 4.000,- EUR má dlžoby, že uhradil nedoplatok - poslal fotografiu upomienky z 5.11.2014, podľa

ktorej na byte na I. XX J. G. mal nedoplatok v sume 712,52 EUR - lebo byt by sa inak neprepísal.
Z výtlačkov komunikácie žalobcu s D. E. súd zistil, že menovaná 26.9.2014 oznámila žalobcovi, že
vybavila stretnutie s riaditeľkou, že dňa 24.11.2014 jej žalobca emailom aj cez komunikáciu v telefóne
zaslal v pdf formáte výpis z internetbankingu z Tatrabanky s pozn. vyplatený byt a že žalobca jej
v súvislosti s čerpaním ČSOB úver 16.12.2014 odpísal, že nemá nič, akurát Pilátovi poslal. D. E. ako

svedok v konaní vypovedala, že strany sporu pozná, riešila pre žalobcu poistky a v r. 2014 aj úver v
ČSOB na bývanie, sprostredkovala prvé stretnutie v banke s pani U. a riaditeľkou banky V. E., kedy
došlo k podpísaniu žiadosti o úver. Isto bolo podmienkou aj založenie bytu, keďže išlo o hypotéku. Potom
ešte písala žalobcovi, že či už mu nabehli prostriedky a on jej odpísal, že nejaké peniaze poslal pánovi
H., asi od neho kupoval byt a že nedostal peniaze. Podľa výtlačku emailovej komunikácie D. U. ako

všeobecný poradca v pobočke ČSOB písala dňa 16.4.2015 žalobcovi a v kópii zaslala i V. E. a D. E., že
11.11.2014 podpísali úverovú zmluvu k hypotéke, podľa ktorej má k dispozícii 6 mesiacov na čerpanie,
ale neboli predložené potrebné dokumenty. Dňa 30.4.2015 žalovaný cez messenger žalobcovi písal, že
by chcel dom, že našiel dom, ktorý sa mu páči.

56. Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že podľa dohody strán sporu mala
byť uzavretá kúpno-predajná zmluva medzi nimi ohľadne bytu žalovaného a bolo vyvrátené tvrdenie
žalovaného, že neprejavil vôľu predať svoj byt na konci roku 2014. Ak teda žalobca v súvislosti so
zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti poskytol žalovanému 24.11.2014 preddavok 32.000,- EUR a žalovaný
túto sumu prijal ako preddavok na budúce plnenia zo zamýšľanej kúpnej zmluvy, došlo k bezdôvodnému

obohateniu žalovaného v okamihu, keď žalovaný odmietol nehnuteľnosť žalobcovi predať, prípadne keď
sa vytvoril stav, v ktorom bolo zrejmé, že kúpa nebude realizovaná. Týmto okamihom odpadol právny
dôvod, na základe ktorého žalobca plnil žalovanému a žalovaný bol povinný poskytnutý preddavok vrátiť
(k tomu viď uznesenie NS SR 43/2012, sp. zn. 4 Cdo 256/2010). Najčastejším prípadom neoprávneného
majetkového prospechu vzniknutého plnením bez právneho dôvodu je práve prijatie preddavku na

plnenie podľa zmluvy, ktorú účastníci zamýšľali (najmä o predaji a kúpe nehnuteľností a automobilov),
k uzavretiu ktorej však nedošlo (viď Rc, senát NS ČR Cpj 37/78).

57. Po preukázaní tvrdenia žalobcu sa dôkazné bremeno presunulo na žalovaného a bol to žalovaný,
kto mal preukázať svoje tvrdenie, že sa so žalobcom dohodol, že práve tieto prostriedky má žalovaný

použiť na dražbe v prospech žalobcu a po zrušení dražby, že ich má použiť na splatenie akontácie
v súvislosti s nákupom 2 áut zn. Peugeot a zvyšok vrátiť žalobcovi prostredníctvom J. M.. V konaní bolo
preukázané, že dňa 27.11.2014 o 10.30 hod. sa mala konať dražba pozemku, pričom najnižšie podanie
malo byť 19.000,- EUR a dražobná zábezpeka 2.000,- EUR, ktorú žalovaný uhradil a ktorá mu bola
10.12.2014 vrátená. Podľa el. komunikácie strán sporu malo ísť o kúpu pozemku v prospech oboch

strán sporu, avšak nie je z nej zrejmé, z akých prostriedkov. Podľa príjmového dokladu Spoločnosti
FRANCE-TECH spol. s r. o. z 24.11.2014 spoločnosť GAS-PRO s.r.o. uhradila 2.822,50 EUR ako
úhradu zálohovej faktúry na kúpu nového osobného vozidla zn. Peugeot, čiže išlo o kúpu v prospech
firmy žalovaného. Oznámenie o zrušení dražby bolo zverejnené až 25.11.2014 a žalovaný sa podľa
messengerovej komunikácie až na mieste a v čase, kde a kedy sa mala dražba konať, dozvedel o

zrušení dražby, čo odporuje jeho tvrdeniu, že po zrušení dražby sa so žalobcom dohodli na použití
peňazí určených na dražbu na splatenie akontácie v súvislosti s nákupom 2 áut, keďže tá bola uhradená
už 24.11.2014. Súd podotýka, že zábezpeka v dražbe zložená vo výške 2.000,- EUR bola žalovanému
vrátená dňa 10.12.2014 a ani tú žalobcovi nevrátil, hoci podľa tvrdenia žalovaného malo ísť pôvodneo tie finančné prostriedky zaslané mu žalobcom na účet 24.11.2014. Tiež je potrebné uviesť, že J. M. vo
svedeckej výpovedi uviedla, že Peugeot kupovala na leasing, kedy aj žalovaný kupoval vozidlo rovnakej
značky, takže vybavil zľavu. Nespomenula si, že mala od žalovaného prevziať nejakú vyššiu sumu

v prospech žalobcu. Svedkovia p. N. a O., na ktorých zaujatosť žalobca v konaní poukazoval) potvrdili,
že jej žalovaný po dražbe doniesol obálku, nevedeli sa však presne vyjadriť k jej obsahu, uviesť vrátenú
sumu. Je nutné konštatovať, že rovnako ako svedkyňa J. M. môže ako obchodná spolupracovníčka
žalobcu mať záujem na úspechu žalobcu v spore, tak aj svedkovia navrhnutí žalovaným - p. C., N. a O.
ako dlžníci žalobcu môžu mať záujem na neúspechu žalobcu, príp. sa obávať vyhrážok žalovaného

(viď el. komunikáciu žalovaného so žalobcom dňa 3.12.2015 vo vzťahu k p. O.). Najpodstatnejšie však
podľa názoru súdu je, že žalovaný v konaní dostatočne nepreukázal iný právny titul oprávňujúci ho na
ponechanie si zloženej zálohy na byt, ani že J. M. bola oprávnená prijať nejaké plnenie za žalobcu (§
562 OZ), ani splnenie dlhu. Peniaze žalobcovi napriek výzve žalobcu listom zo 14.6.2016 nevrátil, preto
ho súd zaviazal aj na vydanie uplatneného bezdôvodného obohatenia.

58. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

59. Nakoľko žalovaný včas neuhradil svoj dlh vo výške 36.050,- EUR, dňom nasledujúcim po splatnosti
dlhu, t.j. uplynutím 10-dňovej lehoty od 6.7.2016, kedy sa zásielka dostala do dispozičnej sféry

žalovaného, teda dňom 17.7.2016 vznikol žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo
výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1.2.2013. K 17.7.2016 bola sadzba
ECB vo výške 0%, čo po navýšení predstavuje 5% ročne, preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 36.050,- EUR od 17.7.2016 do zaplatenia. Žalobu v
prevyšujúcej časti príslušenstva ako nedôvodnú zamietol súd ešte rozsudkom zo dňa 16.6.2023, v ktorej

časti nebol odvolaním napadnutý, teda nadobudol právoplatnosť.

60. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Súdprirozhodovaníotrováchkonaniavychádzalzust.§255ods.1C.s.p.avkonanížalobcovi,ktorýmal
neúspech len v pomerne nepatrnej časti príslušenstva, priznal náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 100%, a to vrátane trov zabezpečovacieho opatrenia.

Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p. ods. 1 až 3).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 28, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy , Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025