Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Keresztényi

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124270366
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124270366.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi v spore žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési

Szolgáltató Zrt., so sídlom Váci út. 45B, 1137 Budapešť, Maďarsko, IČ: 01-10-043108, zastúpeného:
PETKOV & Co s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, 811 06 Bratislava, IČO: 50 430
742,protižalovanému:A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.D.XXX/XX,XXXXXE.,zastúpenému:VOLČKO
& PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 55 968 058,
o zaplatenie 165,45 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .
II. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.3.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu

165,45 EUR spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 70 EUR, spolu vo výške
235,45 EUR. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou zriadenou a registrovanou podľa maďarských
právnych predpisov v Maďarsku. Žalobca je na základe maďarského zákona č. I. z roku 1988 o cestnej
doprave v spojení s nariadením maďarského Ministerstva inovácií a technológií Maďarska č. 45/2020
o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za poplatok a o poplatku za ich

použitie oprávnený a súčasne povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom
ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného
poplatku vo výške určenej podľa zákona. Vzťah medzi žalobcom a neoprávneným používateľom ciest
je vzťahom civilnoprávnym a spravuje sa okrem citovaných osobitných právnych predpisov predpismi
civilného práva. Žalobca na základe elektronickej kontroly oprávnenosti používania spoplatnených ciest
v Maďarsku dňa 3.11.2022 v čase o 10:05:01 hod. na mieste kontroly Gy01B - M30 Miskolc (22.2
km) haladó zistil, že motorové vozidlo s evidenčným číslom E. XXX F., registrované v Slovenskej

republike a zaradené do platobnej kategórie D1, ktorého držiteľom bol v čase kontroly žalovaný, bolo
prevádzkované na uvedenom spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia. V
dôsledku toho žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 16.220 HUF. Táto
bola žalobcom uplatňovaná v mene euro. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie základnej sadzby
pohľadávky, ako aj na zaplatenie nákladov spojených s jej uplatnením voči žalovanému v Slovenskej
republike, pričom žalovaného súčasne informoval, že túto pohľadávku môže v základnej sadzbe zaplatiť
len do 60 dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Výzva sa považuje za doručenú najneskôr dvadsiatym

dňom odo dňa jej podania, a to aj v prípade, ak sa adresát o obsahu zásielky nedozvedel, napríklad
z dôvodu, že zásielku odmietol prevziať alebo ju neprevzal v odbernej lehote. Výzva bola žalovanému
odoslaná dňa 10.3.2023. Napriek výzve žalovaný pohľadávku v základnej sadzbe nezaplatil riadne a
včas, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu pohľadávky vo výške 64.850HUF, t.j. vo výške 165,45 EUR. Na zaplatenie tejto zvýšenej sadzby pohľadávky vrátane príslušenstva
bol žalovaný písomne žalobcom vyzvaný predžalobnou výzvou, ktorá bola žalovanému odoslaná dňa
5.3.2024. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky žalobcu voči žalovanému predstavujú trovy právnej

služby poskytnutej mu advokátom pre účely jej mimosúdneho uplatnenia vo výške 70 EUR.

3. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú. Argumentoval, že dňa 2.11.2022 si zakúpil regionálnu
diaľničnú známku na obdobie od 2.11.2022 do 31.1.2023 pre oblasť: Borsod- Abaúj- Zemplén
prostredníctvom portálu www.digitale-vignetteonline.hu, za ktorú riadne uhradil sumu 19,80 EUR, o čom

predložilpotvrdenieobjednávkyakoajdiaľničnúznámkuE-Vignette.Poukázalnato,žeobchodnémeno
a adresa predávajúceho sú totožné s údajmi žalobcu. Až po doručení výzvy na zaplatenie sankčného
poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku sa dozvedel, že mal dňa 3.11.2022
prevádzkovať motorové vozidlo bez platného oprávnenia a až následne si všimol, že systém E- Vignettte
mu pridelil diaľničnú známku do iného regiónu - Bács a to aj napriek tomu, že zadal všetky údaje
správne (jeho identifikačné údaje, údaje o vozidle, ako aj údaje o regióne, v ktorom sa mienil pohybovať).

Uvedené vyplýva z potvrdenia jeho objednávky. Žalovaný sa následne snažil komunikovať nielen s
portálom, na ktorom si diaľničnú známku zakúpil, ale aj s právnym zástupcom žalobcu, ktorému zaslal
všetky podklady. Mal za to, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu pochybeniu, práve naopak. Kúpil si
diaľničnú známku včas, so zadaním správneho regiónu, v ktorom sa pohyboval a riadne za ňu zaplatil.

4. Žalovaný namietal aj právomoc slovenského súdu vo veci konať s poukazom na čl. 7 ods. 2
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“). Právomocou
disponuje súd podľa miesta, kde došlo k mimozmluvnej zodpovednosti. Namietal tiež neoprávnené
použitie osobných údajov žalovaného za účelom zistenia jeho totožnosti. V tomto smere poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/68/17 zo dňa 28.2.2019, v
ktorom najvyšší súd konštatoval, že je neprijateľné, aby slovenský súd poskytoval žalobcovi akúkoľvek
súčinnosť pri zisťovaní osôb, ktorým má byť uložená pokuta ako verejnoprávna sankcia upravená v
právnych prepisoch iného štátu mimo pôsobnosť smernice 2011/82/EÚ z 25.10.2011. Mal pochybnosti
o spôsobe zisťovania osobných údajov žalobcom, ktorý za tým účelom podáva trestné oznámenia,

resp. špekulatívne žaloby na držiteľov motorových vozidiel, ktoré konanie považuje za v rozpore s
dobrými mravmi. Zároveň poukázal na 60 dňovú prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva na vymáhanie
pohľadávky,ktorápodľajehonázoruuplynulaaprávotakzaniklo.Výzvazostranyžalobcuboladatovaná
na deň 3.3.2023, odoslaná 10.3.2023, ako dátum kontroly je uvedený 3.11.2022, čo znamená, že výzva
bola nielen vyhotovená, ale aj doručená po márnom uplynutí tejto lehoty.

5. Napokon, žalovaný namietal, že zo strany žalobcu ide o uplatnenie práva v rozpore s dobrými mravmi,
resp. zneužitie práva. Žalovaný nemôže byť sankcionovaný za pochybenie tretej strany, ktorá nekonala
s náležitou odbornou starostlivosťou.

6. Vzhľadom na uvedenú obranu žalovaný navrhol, aby súd zastavil konanie pre nedostatok právomoci
resp. aby žalobu zamietol.

7. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že žalovaný nekupoval e-matricu priamo od žalobcu,
ale od tretej osoby (sprostredkovateľa). U tejto tretej osoby vykonal objednávku na e- matricu pre

región Borsod- Abaúj- Zemplén a tretia osoba kúpila od žalobcu nesprávnu e- matricu (na nesprávny
región Bács). O uvedenom bol žalovaný informovaný dňa 2.8.2023. Vo vzťahu k vozidlu s EČV:
E. teda nevzniklo platné oprávnenie na použitie spoplatnenej cesty v Maďarsku pre región Borsod-
Abaúj- Zemplén. Nárok na náhradu škody si môže žalovaný uplatniť voči sprostredkovateľovi predaja.
Argumentáciu žalovaného o konaní v rozpore s dobrými mravmi pokladal za nedôvodnú. K právomoci

slovenských súdov uviedol, že táto je daná podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia. Touto otázkou sa už zaoberal
napr. Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 3Cob/188/2022 zo dňa 5.12.2022 s poukazom na
výsledky rozhodovacej praxe ESD vo veci C-30/21 žalobcu c/a NW. Civilnoprávna povaha pohľadávky
vyplýva z § 1 maďarského nariadenia ITM č. 45/2020. K získavaniu údajov o žalovanom poukázal právny
zástupca na skutočnosť, že žalobca získal tieto údaje prostredníctvom svojho advokáta v zmysle ust. §

18 ods. 7, zákona o advokácii a podľa § 7 ods. 1 Advokátskeho poriadku. Advokát postupoval v súlade s
predpismi o výkone advokácie, ale aj v súlade s §113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“). Námietku preklúzie považoval
za nedôvodnú, s tým, že údaje o držiteľovi vozidla (žalovaného) žalobca zistil prostredníctvom svojhoadvokáta dňa 10.1.2023, výzvu na zaplatenie náhradného poplatku podal na poštovú prepravu a zaslal
žalovanému dňa 10.3.2023 (t.j. na 59. deň plynutia 60- dňovej prekluzívnej lehoty) ako doporučenú
zásielku.

8. V duplike žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu.
Uviedol, že nie jeho vinou bola až po úhrade z dôvodu chyby v systéme priradená diaľničná známka
na iný región, ako ten, ktorý bol uvedený v objednávke. Z toho dôvodu nie je pravdivý argument
žalobcu, že omylom zakúpil diaľničnú známku na nesprávny región. Podotkol, že sa pokúšal o

vyriešenie tejto situácie, o čom aj predložil emailovú komunikáciu, avšak zo strany žalobcu, resp.
jeho právneho zástupcu k žiadnej snahe (okrem požadovania úhrady celého nároku) o uzatvorenie
korektnej mimosúdnej dohody, resp. riešení tejto situácie nedošlo. Doplnil, že je nelogická argumentácia
žalobcu, že nezodpovedá za konanie sprostredkovateľa, pretože žalobca ako osoba vymáhajúca nárok
zodpovedá za skutočnosti, na základe ktorých je nárok vymáhaný, ako aj za jeho samotnú dôvodnosť a
k tomu patrí aj konanie sprostredkovateľa, ktorý mal dodať žalovanému diaľničnú známku, ktorú si tento

objednal. Navrhol preto súdu, aby si od žalobcu vyžiadal zmluvu o sprostredkovaní medzi žalobcom
a sprostredkovateľom diaľničnej známky. Rovnako žalovaný upozorňuje, že žalobca na jednej strane
tvrdí, že žalovanému v dôsledku konania sprostredkovateľa mala vzniknúť škoda (vadnosťou dodania
nesprávnej známky), avšak na druhej strane si žalobca nárok na úhradu diaľničnej známky spoločne
s ďalšími spornými poplatkami od žalovaného vymáha. Už len skutočnosť, že žalovaný žiadnym

spôsobomnepochybilazadiaľničnúznámku,ktorúsiobjednalzaplatil,podľajehonázoruzakladározpor
požadovaného nároku s dobrými mravmi, keďže zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej
právnej povinnosti. Žalovaný zastával názor, že v spore nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou,
pretože neporušil žiadnu právnu povinnosť a svoj nárok si žalobca môže uplatniť u sprostredkovateľa,
ktorý situáciu zavinil. Žalovaný ďalej argumentoval, že žalobca obchádza zákon č. 8/2009 Z.z., keďže

nepatrídoskupinysubjektov,ktorýmsaposkytujúinformáciezevidencievozidiel.Jenaľubovôližalobcu,
resp. jeho právneho zástupcu, v akom časovom okamihu požiada príslušný orgán o poskytnutie údajov
z evidencie motorových vozidiel. Z toho dôvodu nie je možné tento spôsob získavania informácií
považovať za legitímny a od neho si súčasne odvodzovať lehotu na uplatnenie nároku, resp. doručenie
výzvy v lehote 60 dní. Z toho dôvodu je potrebné vychádzať z dátumu kontroly, a to dňa 03.11.2022,

pričom je nutné konštatovať, že toto právo bolo uplatnené neskoro a tým pádom toto právo žalobcovi
zaniklo. Nemôže sa predsa pripísať na ťarchu žalovaného skutočnosť, že žalobca nedisponuje údajmi
o držiteľoch vozidiel v čase vykonania kontroly. Okrem toho, ak žalobca tvrdí, že predmetnú výzvu na
zaplatenie podal na poštovú prepravu dňa 10.03.2023 – teda na 59. deň plynutia 60 dňovej prekluzívnej
lehoty, potom sa predmetná výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaného až po uplynutí 60 dní (až dňa

14.03.2023) a z toho dôvodu je nutné konštatovať, že okrem iného bolo toto právo uplatnené neskoro.

9. Vo vzťahu k rozhodnutiam súdov, ktorými bolo vyhovené žalobám žalobcu, založených na obdobných
skutkových tvrdeniach i právnej argumentácii, žalovaný zdôraznil, že predmetné rozhodnutia sa týkajú
inej skutkovej situácie, kedy všetky subjekty v postavení žalovaných pochybili pri zadávaní údajov o

vozidle (nesprávne uvedené EČV) alebo za diaľničnú známku nezaplatili vôbec. Z tohto dôvodu tieto
rozhodnutia nie sú na túto vec aplikovateľné. Z jeho strany nedošlo k žiadnemu pochybeniu či už pri
zadávaní údajov týkajúcich sa vozidla, evidenčného čísla a ani regiónu, na ktorý sa mala diaľničná
známka vzťahovať. Rovnako nedošlo k pochybeniu ani pri platbe, keďže za zakúpenú diaľničnú známku
žalovaný riadne zaplatil. Práve naopak, ku pochybeniu došlo na strane sprostredkovateľa diaľničnej

známky, o ktorom pochybení sa žalovaný dozvedel až na základe jeho vlastnej iniciatívy po tom, ako
mu zo strany právneho zástupcu žalobcu bola zaslaná výzva na úhradu sankčného poplatku. Z toho
dôvodu nie je možné pripísať pochybenie sprostredkovateľa na vrub žalovaného, ktorý v tejto veci bol v
postavení spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené nielenže absentuje protiprávne konanie žalovaného, ale
aj samotný vznik škody či príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody.

10. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že pred Mestským súdom Košice sú vedené ďalšie dve
skutkovo a právne obdobné konania medzi žalobcom a žalovaným. Mestský súd Košice rozsudkom sp.
zn. 61Csp/182/2024 zo dňa 10.02.2025 žalobu zamietol z dôvodu, že v danom prípade neboli splnené
všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného na náhradu škody a to vznik škody a príčinná

súvislosť, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný za diaľničnú známku zaplatil a porucha nastala na
stránke sprostredkovateľa, čo nemožno vziať na ťarchu žalovaného. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal
aj na ust. § § 6:519 zákona V z roku 2013 o Občianskom zákonníku (ďalej len „zákon V z roku 2013“),
podľa ktorého každý, kto nezákonne spôsobí škodu inej osobe, je povinný ju nahradiť. Osoba, ktoráspôsobila škodu, je oslobodená od zodpovednosti, ak preukáže, že jej konanie nebolo zavinené. Taktiež
poukázal na ust. § 6:521 [Predvídateľnosť] zákona V z roku 2013, podľa ktorého príčinnú súvislosť
nemožno preukázať vo vzťahu k ujme, ktorú osoba, ktorá ujmu spôsobila, nepredvídala a nemohla

predvídať.

11. Napokon žalovaný poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom, žalovaným
a sprostredkovateľom, z ktorej je zrejmé, že sprostredkovateľ vyslovene uviedol, že v tom časovom
období mal technické problémy a právny zástupca žalobcu, napriek tomu, že mu žalovaný túto odpoveď

preposlal, na uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom neprihliadol. Žalovaný nemohol ani pri vynaložení
náležitej starostlivosti predpokladať existenciu technického problému. Na viac, tento technický problém
žalovanému nebol oznámený bezprostredne po jeho vzniku, resp. po tom, ako to sprostredkovateľ zistil,
ale bol až reakciou na žalovaného podnet za účelom zistenia príčiny vzniknutej situácie. Za účelom
vyriešenia tejto veci žalovaný spoločne so svojim známym, ktorý ovláda maďarský jazyk, po obdržaní
výzvy na úhradu sankčného poplatku dokonca navštívil žalobcu v jeho sídle v Miškolci, avšak žalobca

s ním odmietol túto situáciu riešiť a odkázal ho na svojho právneho zástupcu.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov a výsluchom žalovaného.

13. Nesporné je, že žalobca je obchodná akciová spoločnosť, zriadená a registrovaná podľa

maďarských právnych predpisov v Maďarsku a na základe maďarského zákona č. I. z roku 1988 o
cestnej doprave v spojení s nariadením maďarského Ministerstva inovácií a technológií Maďarska č.
45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za poplatok a o poplatku za
ich použitie je žalobca oprávnený a súčasne povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným
používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme

tzv. sankčného poplatku (resp. náhradného poplatku) vo výške určenej podľa vyššie uvedeného
Nariadenia o poplatkoch.

14. Nesporné tiež bolo a z príslušnej fotodokumentácie mal súd za preukázané, že motorové vozidlo
s evidenčným číslom E. registrované v Slovenskej republike na osobu žalovaného bolo dňa 3.11.2022

v čase 10:05:01 hod. elektronicky zaznamenané na mieste kontroly: Gy10B- M30 Miskolc (22.2 km)
haladó, ako vozidlo prevádzkované na predmetnom spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez
platného oprávnenia pre daný región.

15. Nesporné v konaní bolo, že žalovaný si prostredníctvom internetového portálu Digitale vignette

Online HU dňa 2.11.2022 objednal diaľničnú známku na obdobie od 2.11.2023 do 31.1.2023 pre región
Borsod-Abaúj-Zemplén. Z objednávky č.82218, ako aj faktúry, ktorá mu bola vystavená vyplýva, že
žalobca správne vyplnil identifikačné údaje o svojej osobe (meno, priezvisko, bydlisko, vrátane e-
mailovej adresy), správne uviedol ŠPZ svojho motorového vozidla, ďalej, že si z ponúkaných produktov
(diaľničných známok) vybral regionálnu diaľničnú známku Maďarsko 2022 pre triedu vozidla D1

v hodnote 7.787 HUF (19,80 EUR), s platnosťou v období od 2.11.2022 do 31.1.2023, ako aj, že si
objednal známku platnú pre región (okres) Borsod-Abaúj-Zemplén. Nesporné tiež bolo, že žalovaný
fakturovanú cenu diaľničnej známky vo výške 19,80 EUR zaplatil.

16. Nesporné teda bolo, že žalovaný si objednal diaľničnú známku s platnosťou v regióne, do ktorého

patrí aj úsek cestnej komunikácie, na ktorej žalovaný v rozhodnom čase, t.j. 3.11.2022 o 10:05:01
prevádzkoval svoje motorové vozidlo s evidenčným číslom E..

17. Nesporné v konaní bolo, že napriek vyššie špecifikovanej objednávke a faktúre bola samotná
diaľničná známka E-Vignette následne vystavená s platnosťou pre iný región ( EVES BACS D1), než

ktorý si žalovaný objednal. Z údajov, uvedených na E-Vignette ešte vyplýva, že predajcom (name and
adress of the seller) bol žalobca.

18. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa dozvedel údaje o držiteľovi vozidla (o žalovanom)
prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 10.1.2023, zo správy Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky č. PPZ-ODE-2022/031432-028 zo dňa 27.12.2022.19. V konaní nebolo sporné, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v SR vyzval
žalovaného listom zo dňa 3.3.2023 na zaplatenie základného náhradného poplatku v sume 43,30 EUR
(16.220,-HUF), ako aj nákladov spojených s jeho uplatnením voči žalovanému v Slovenskej republike

vo výške 40 EUR, spolu v sume 83,30 EUR. Zároveň žalovaného informoval, že túto pohľadávku
môže v základnej sadzbe zaplatiť len do 60 dní od doručenia výzvy; v prípade neuhradenia základného
náhradného poplatku je povinný žalovaný uhradiť zvýšenú sadzbu vo výške 173,10 EUR (64.850 HUF)
a náklady spojené s jeho uplatnením voči žalovanému v Slovenskej republike vo výške 70 EUR, t.j.
sumu 243,10 EUR. Uvedená výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 10.3.2023, formou doporučenej

zásielky a prevzatá žalovaným dňa 14.3.2023.

20. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bezprostredne po doručení vyššie uvedenej výzvy žalobcu zo
dňa 3.3.2023, ešte v marci 2023 oslovil internetový portál Digitale vignette Online HU, ako aj samotného
žalobcu so žiadosťou o riešenie situácie. Z e-mailovej komunikácie vyplynulo, že internetový portál sa
mejlom zo dňa 30.4.2023 žalobcovi ospravedlnil za nepríjemnosti spojené s technickou poruchou v ich

systéme v čase kúpy známky, o čom žalovaný následne informoval aj žalobcu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Žalovaný uvedenú situáciu riešil s tlmočníkom aj osobne u žalobcu v Miškolci, avšak
neúspešne.

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný si (v novembri) zakúpil ročnú diaľničnú známku,

napriek tomu, že mala byť platná už len 3 mesiace. Ako uviedol žalovaný, do Maďarska potreboval
cestovať zo zdravotných dôvodov a to len cez jednu župu Borsod-Abaúj-Zemplén, na ktorú si aj objednal
diaľničnú známku. Župa Bács sa nachádza inde, na juhu Maďarska, musel by prejsť cez ďalšie tri župy,
keby potreboval ísť do župy Bács. Keďže v danom období navštívil Maďarsko dva krát, sú voči nemu
vedené štyri súdne konania.

22. Predmetom konania je spor s medzinárodným prvkom, keďže žalobca je zahraničný subjekt –
právnická osoba so sídlom v Maďarsku zriadená podľa tamojšieho práva a súčasne uplatnený nárok
vznikol taktiež v cudzine v súvislosti s využitím spoplatnených ciest v Maďarsku. Podľa skutkového
zdôvodnenia uplatneného nároku k vzniku škody (ujmy) malo dôjsť z civilného deliktu. Medzinárodný

prvok má v oboch uvádzaných
rozmeroch svoj pôvod v inom a súčasne identickom členskom štáte Európskej únie (Maďarsko).

23. Súd sa preto primárne zaoberal otázkou, či má právomoc prejednať danú sporovú vec vzhľadom k
tomu, že strany sporu majú svoje sídlo, resp. bydlisko v rôznych členských štátoch Európskej únie.

24. Podľa ust. § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

25. Podľa článku 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a

Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

26. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.
61Csp/182/2024 8 decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach (ďalej len "Nariadenie č. 1215/2012 "), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak,

osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch
tohto členského štátu.

27. Podľa čl. 62 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte,
na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

28. Súd konštatoval, že právomoc tunajšieho súdu konať o uplatnenom nároku je daná s poukazom na
článok 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (stanovujúceho, že ak v nariadení nie je inak
uvedené, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na

súdoch tohto členského štátu) so zreteľom na to, že žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky
(a súčasne aj v obvode tunajšieho súdu).29. Súd v súvislosti s uvedenou otázkou poukazuje aj na Uznesenie Súdneho dvora z 21.9.2021 vo veci
C-30/21, v ktorom súdny dvor s poukazom na relevantnú právnu úpravu v maďarskom práve poukázal
na ust. § 1 nariadenia ministra hospodárstva a dopravy č.36/2007 o poplatku za používanie diaľnic,

rýchlostných ciest a hlavných ciest a uviedol, že spoplatnené cesty sa používajú v súkromnoprávnom
vzťahu.

30. Čo sa týka rozhodného práva, ktoré bolo potrebné aplikovať na posúdenie predmetného nároku,
súd poukazuje na nasledovné:

31. Podľa Článku 31 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o
rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), ďalej len "Nariadenie č. 864/2007", toto nariadenie
sa uplatní na skutočnosti, ktoré spôsobili škodu a ku ktorým došlo po nadobudnutí jeho účinnosti.

32. Podľačl.32Nariadeniač.864/2007,totonariadeniesavzťahujenazmluvyuzavretépo17.decembri
2009.

33. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia č. 864/2007, toto nariadenie sa uplatní na mimozmluvné záväzky
v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych

poriadkov. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci ani na zodpovednosť štátu za
konanie alebo nečinnosť pri výkone verejnej moci (acta iure imperii).

34. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 864/2007, na účely tohto nariadenia pojem škoda označuje každý
následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu (negotiorum gestio) alebo

z predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo).

35. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 864/2007, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje
sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej
vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a

bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.

36. Vzhľadom k tomu, že k vzniku škody (nezaplatením príslušného poplatku) malo dôjsť z civilného
deliktu v mimozmluvnom záväzku (cestovanie bez platného oprávnenia po spoplatnenom úseku) na
území Maďarskej republiky, súd konštatoval, že v danom prípade je rozhodným hmotným právom právo

Maďarska a to s poukazom na čl. 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 864/2007
o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II.), stanovujúceho uplatnenie tohto nariadenia
na mimozmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza k
stretu rôznych právnych poriadkov, článok 4 ods. 1 stanovujúceho, že pokiaľ nie je v tomto nariadení
ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom

krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti,
ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky
takejto skutočnosti, v spojení aj s § 1 ods. 1 (označujúceho škodu ako každý následok civilného deliktu
z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu alebo z predzmluvnej zodpovednosti) a § 31 tohto
nariadenia stanovujúceho jeho časovú pôsobnosť.

37. Rozhodné ustanovenia hmotného práva Maďarska tvrdil a súčasne doložil žalobca prostredníctvom
svojho zástupcu. Tieto neboli druhou sporovou stranou spochybnené. Konkrétne sa jedná o predložené
ustanovenia zákona č. I/1988 o cestnej doprave a nariadenie Ministerstva inovácií a technológií /
ITM/ č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na

základe úhrady poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov. Ďalšie ustanovenia hmotného práva
Maďarska tvrdil a súčasne doložil aj žalovaný a to konkrétne ustanovenia zákona č. V z roku 2013
o Občianskom zákonníku.

38. Podľa § 33 ods. 2 maďarského zákona č. I/1988 o cestnej doprave, správca ciest, orgán alebo
organizácia oprávnená vyberať poplatok za použitie ciest a kontrolovať úhradu poplatku, ako aj
ustanovením § 21 ods. 4 vymedzený úradný orgán môžu vyhotoviť záznam o vozidle a o jeho
evidenčnom čísle za účelom preukázania porušenia pravidiel stanovených nariadením vlády podľa §21 ods. 5. Správca verejných ciest, orgán alebo organizácia oprávnená vyberať poplatok za použitie
ciest a kontrolovať úhradu poplatku bezodkladne odovzdá ním vyhotovený záznam príslušnému orgánu
ustanovenému podľa § 21 ods. 4. Organizácia oprávnená vykonávať kontrolu úhrady poplatku - pokiaľ

nie je oprávnená vymáhať náhradný poplatok - je povinná bezodkladne odovzdať záznamy organizácii
oprávnenej vyberať náhradný poplatok.

39. Podľa § 33/A ods. 1 citovaného zákona, za používanie ciest, stanovených osobitným právnym
predpisom, v rámci určeného obdobia, vzniká povinnosť zaplatiť poplatok (poplatok za používanie), v

prípade jeho opomenutia vzniká povinnosť zaplatiť náhradný (sankčný) poplatok.

40. Podľa § 33/A ods. 6 citovaného zákona, splnenie úloh spojených s vyzbieraním poplatkov podľa
ods.1, v právnom predpise určené korekčné služby súvisiace so zaplatením poplatkov za používanie
ciest, úlohy charakteru služby, ako aj zabezpečenie fungovania a prevádzkovanie zariadení na
kontrolu úhrady poplatku za použitie cesty, vykonáva obchodná spoločnosť spravujúca cestné poplatky.

Z hľadiska plnenia svojich úloh uvedených vyššie je obchodná spoločnosť spravujúca cestné poplatky
oprávnená získať prístup k údajom registra cestnej premávky, a to na základe ustanovení zákona o
evidencii cestnej premávky. V zaujme vykonávania uvedeného, úlohy súvisiace s uzatvorením zmluvy
o zabezpečení výkonu činností vo verejnom záujme - realizované obchodnou spoločnosťou pre správu
cestných poplatkov - plní minister zodpovedný pre služby spojené s úhradou cestných poplatkov.

41. Podľa § 33B ods. 5 citovaného zákona, pokiaľ nebol zaplatený poplatok za používanie ciest,
organizácie oprávnené vyberať poplatok, resp. nimi poverené obchodné organizácie sú povinné v rámci
60 dňovej prekluzívnej lehoty odo dňa zistenia držiteľa dotknutého vozidla organizáciami oprávnenými

vyberať poplatok alebo nimi poverenými organizáciami podať na poštu výzvu na úhradu náhradného
(sankčného) poplatku. 60 dňovú prekluzívnu lehotu je potrebné počítať odo dňa zistenia držiteľa vozidla,
ktorý opomenul uhradiť poplatok za použitie ciest, organizáciami oprávnenými vyberať poplatok alebo
nimi poverenými organizáciami. Povinnosť zaplatiť náhradný poplatok sa premlčí v lehote dvoch rokov.
Nie je možné uplatňovať úroky z omeškania z náhradného poplatku.

42. Podľa § 33B ods. 8 citovaného zákona, na vykonávanie kontrolnej činnosti ohľadne poplatku za
používanie cesty je oprávnený dopravný úradný orgán, správca verejných ciest podľa 33§ ods. 1 bod
ba) a obchodná spoločnosť spravujúca cestné poplatky.

43. Podľa § 33/B ods. 1 citovaného zákona, verejné cesty, ktorých sa poplatková povinnosť týka –
vrátane verejných ciest spravovaných správcom podľa § 33 ods. 1 bod a) v prípade príslušnej zmluvy
– alebo ich jednotlivé úseky, poplatok za použitie týchto ciest, pre prípad opomenutia zaplatiť poplatok
náhradný poplatok, alebo spôsob jeho určenia, ako aj podmienky a spôsob úhrady - na základe
princípov schválených Vládou – so súhlasom ministra zodpovedného za štátny rozpočet, ustanoví

minister zodpovedný pre služby spojené s úhradou cestných poplatkov v osobitnom nariadení.

44. Podľa § 1 maďarského nariadenia Ministerstva inovácií a technológií (ITM) č. 45/2020 (XI.
28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe
úhrady poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov, za používanie úsekov rýchlostných

ciest definovaných v Prílohe č. 1 s motorovým vozidlom, ako aj s prívesným vozíkom (ďalej spolu
ako: motorové vozidlo), patriacim do poplatkovej kategórie v zmysle tohto nariadenia - v rámci
občianskoprávneho vzťahu - s výnimkami zakotvenými v § 2. - je potrebné zaplatiť poplatok za
používanie (ďalej ako: poplatok za používanie cesty), ďalej v prípade opomenutia úhrady tohto poplatku
je potrebné zaplatiť náhradný poplatok.

45. Podľa § 8 ods. 1 citovaného nariadenia, sadzba poplatku pre použitie ciest závisí od kategórie
vozidla určenej na základe zápisu uvedeného v úradnom povolení platnom pre cestnú premávku alebo v
inom oficiálnom dokumente vydanom pre dané motorové vozidlo, od typu a technických údajov vozidla.

46. Podľa § 10 ods. 1 citovaného nariadenia, na základe ustanovení § 33/B odseku 8 zákona o cestnej
doprave kontroluje organizácia oprávnená kontrolovať úhradu poplatku za používanie ciest (ďalej
ako: organizácia oprávnená kontrolovať úhradu poplatku za používanie ciest) správnosť oprávnenia a
zakúpenie oprávnenia na základe evidenčného čísla, krajiny registrácie a poplatkovej kategórie.47. Podľa § 11 ods. 1 citovaného nariadenia, ak motorové vozidlo v čase kontroly nedisponuje platným
oprávnením - s výnimkou uvedenou v ustanoveniach odsekov 2) a 3) -, z dôvodu neoprávneného

používania cesty osoba povinná uhradiť poplatok zaplatí náhradný poplatok zodpovedajúci poplatkovej
kategórii vozidla.

48. Podľa § 11 ods. 6 citovaného nariadenia, zaplatiť náhradný poplatok dodatočne je povinný držiteľ
motorového vozidla, ktorý nie je jeho vlastník - v prípade motorového vozidla s maďarským evidenčným

číslom vozidla držiteľ evidovaný v registri v čase neoprávneného používania cesty podľa registra
organizácie vedúcej register cestnej premávky -, ak taký neexistuje, vlastník motorového vozidla (ďalej
spolu ako: držiteľ).

49. Podľa § 11 ods. 7 citovaného nariadenia, náhradný poplatok vyberá spoločnosť NÚSZ Zrt.
(pozn.súdu - žalobca), v rámci čoho je spoločnosť NÚSZ Zrt. alebo ňou využitý spolupracujúci partner

oprávnený uplatniť aj svoje preukázateľné náklady, ktoré jej/im vznikli v súvislosti s vymáhaním
náhradného poplatku.

50. Podľa § 12 ods. 1 citovaného nariadenia, výzvu na úhradu náhradného poplatku podľa ustanovenia
§ 33/B ods. 5 zákona o cestnej doprave, ktorá bola odoslaná poštou ako doporučená listová zásielka s

doručenkou - do dokázania opaku - je potrebné považovať za doručenú v deň pokusu o doručenie, ak
adresát odmietne zásielku prevziať. Ak bolo doručenie neúspešné z dôvodu, že zásielka sa spoločnosti
NÚSZ Zrt. vrátila z bydliska fyzickej osoby, respektíve z adresy držiteľa - právnickej osoby zaevidovanej
v evidencii cestnej dopravy s označením „nehľadal”, alebo „odsťahoval sa”, dokument je potrebné
považovať za doručený v dvadsiaty deň odo dňa prijatia poštou, až do dokázania opaku.

51. Podľa § 12 ods. 4 citovaného nariadenia, ak toto nariadenie nestanovuje inak, náhradný poplatok
je splatný od získania vedomosti o jeho vyrubení, najneskôr však od doručenia výzvy podľa odseku 1).
Základ sumy náhradného poplatku obsahuje Príloha č. 3.

52. Podľa § 6:519 maďarského zákona V z roku 2013 o Občianskom zákonníku, každý, kto nezákonne
spôsobí škodu inej osobe, je povinný ju nahradiť. Osoba, ktorá spôsobila škodu, je oslobodená od
zodpovednosti, ak preukáže, že jej konanie nebolo zavinené.

53. Podľa § 6:521 (Predvídateľnosť) citovaného zákona, nemožno preukázať príčinnú súvislosť vo

vzťahu k ujme, ktorú osoba, ktorá ujmu spôsobila, nepredvídala a ani nemohla predvídať.

54. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žalobca ako štátom splnomocnená organizácia (§
11 ods. 7 vyššie citovaného nariadenia ITM) na vyberanie náhradného poplatku, podala výzvu na
úhradu náhradného (sankčného) poplatku na poštovú prepravu včas, v zákonom stanovenej 60 dňovej

prekluzívnej lehote podľa § 33B ods. 5 zákona o cestnej doprave. Z dikcie maďarského hmotného
práva jednoznačne vyplýva, že 60 dňovú prekluzívnu lehotu je potrebné počítať odo dňa zistenia držiteľa
vozidla. Zo správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PPZ-ODE-2022/031432-028 zo dňa
27.12.2022 vyplýva, že žalobca sa dozvedel údaje o držiteľovi vozidla (žalovanom) prostredníctvom
svojho právneho zástupcu dňa 10.1.2023. Z potvrdenia pošty a dokladu o sledovaní zásielok mal súd za

preukázané, že list žalobcu zo dňa 3.3.2023 - výzva žalovanému na zaplatenie základného náhradného
poplatku, ako aj nákladov spojených s jeho uplatnením bola formou doporučenej zásielky daná na
poštovú prepravu dňa 10.3.2023, t.j. včas, na 59.deň v rámci plynutia 60 dňovej prekluzívnej lehoty.
Žalovanému bola doručená dňa 14.3.2023.

55. Používaním spoplatneného úseku diaľnice nepochybne medzi vodičom motorového vozidla a
subjektom oprávneným poplatok vyberať, vzniká záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého vzniká
vodičovi právo diaľnicu používať a povinnosť zaplatiť za takéto používanie úhradu.

56. Nárok, uplatnený touto žalobou, predstavuje mimozmluvný záväzkový vzťah, ktorý sa dá definovať

ako súkromnoprávny vzťah (záväzok), ktorý medzi stranami nevznikol uzatvorením zmluvy, ale na
základe porušenia povinnosti stanovenej právnym predpisom (delikt).57. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním nesporne preukázané, že žalovaný skutočne dňa
3.11.2022 o 10:05:01 prevádzkoval svoje motorové vozidlo s evidenčným číslom E. na spoplatnenom
úseku cestnej komunikácie v regióne Borsod-Abaúj-Zemplén v Maďarsku, pričom za uvedené použitie

žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za používanie takejto rýchlostnej cesty. Bolo však
zároveň preukázané, že žalovaný ešte pred použitím spoplatneného úseku cesty predpísanú úhradu (e-
matricu) za použitie diaľnice skutočne fyzicky zaplatil, avšak v dôsledku technickej chyby organizácie
( Digitale vignette Online HU), poverenej žalobcom na predaj e-matríc, kontrolný systém úhradu
žalovaného neevidoval a to z dôvodu, že predajca vystavil žalovanému diaľničnú známku E-Vignette

s platnosťou pre iný región ( EVES BACS D1), než ktorý si žalovaný objednal (Borsod-Abaúj-Zemplén).

58. Z vyššie uvedeného teda nevyplýva, že by žalovaný povinnosť zaplatiť poplatok za použitie
spoplatnenýchúsekovnesplnil,resp.žebyspoplatnenýúsekcestypoužilbezpovinnéhoprotiplnenia,t.j.
bez splnenia poplatkovej povinnosti. Žalovaný za použitie spoplatneného úseku cesty poplatok uhradil,
avšak takto zrealizovaná poplatková povinnosť sa v systéme nezobrazila z dôvodu technickej chyby

v systéme.

59. Ust. § 11 ods. 1 a ods. 6 nariadenia ITM č. 45/2020 o poplatkoch upravuje a zakotvuje povinnosť
úhrady tzv. sankčného (alebo i náhradného) poplatku v prípade, že držiteľ motorového vozidla použil
spoplatnený úsek cesty neoprávnene, teda bez splnenia poplatkovej povinnosti (bez zakúpenia e-

matrice). Uvedené vyplýva i z ust. § 33 /A ods. 1 maďarského zákona č. I/1988 o cestnej doprave,
ktorý upravuje, že „za používanie ciest, stanovených osobitným právnym predpisom, v rámci určeného
obdobia, vzniká povinnosť zaplatiť poplatok (poplatok za používanie), v prípade jeho opomenutia vzniká
povinnosť zaplatiť náhradný (sankčný) poplatok

60. Predpokladom pre dôvodnosť základu žalobou uplatneného nároku na zaplatenie náhradného
(sankčného) poplatku je teda použitie spoplatneného úseku cesty bez splnenia poplatkovej povinnosti,
bez úhrady, bez zakúpenia e-matrice alebo v prípade nároku na zaplatenie rozdielového sankčného
poplatku aj zaplatenie poplatku (zakúpenie e-matrice) v nesprávnej (nižšej) výške, než aká sa na danú
kategóriu vozidla vzťahuje. Takýto prípad však v súdenej veci nenastal, pretože žalovaný si poplatkovú

povinnosť splnil, e-matricu si zakúpil a výlučne technická chyba systému na predaj e-matríc bola tou
okolnosťou, ktorá viedla k záveru tvrdenému žalobcom o neplatnosti oprávnenia žalovaného na použitie
daného spoplatneného úseku cesty.

61. Pre záver, že výlučne technická chyba systému na strane predajcu bola tou okolnosťou, ktorá

uvedenú situáciu vyvolala, svedčia aj výsledky dokazovania; z objednávky, ako aj faktúry, ktorú
žalovanému vystavil predajca, vyplýva, že žalovaný správne vyplnil identifikačné údaje o svojej osobe
(meno, priezvisko, bydlisko, vrátane e-mailovej adresy), správne uviedol ŠPZ svojho motorového
vozidla, ďalej, že si z ponúkaných produktov (diaľničných známok) vybral regionálnu diaľničnú známku
Maďarsko 2022 pre triedu vozidla D1 v hodnote 7.787 HUF (19,80 EUR), s platnosťou v období od

2.11.2022 do 31.1.2023, ako aj, že si objednal známku platnú pre región (okres) Borsod-Abaúj-Zemplén,
t.j. práve pre ten región, v ktorom sa skutočne aj pohyboval. Znamená to, že žalovaný nepochybil ani
pri jednom z údajov, ktoré zadal do objednávky.

62. Uvedená okolnosť po skutkovej stránke zásadne odlišuje posudzovaný prípad od prípadov, na

ktoré poukazoval žalobca predložením rozhodnutí súdov, ktorými bolo jeho žalobe v obdobných veciach
vyhovené. V týchto prípadoch všetky subjekty v postavení žalovaných pochybili pri zadávaní údajov o
vozidle (nesprávne uvedené EČV) alebo za diaľničnú známku nezaplatili vôbec.

63. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobcom zaplatenú úhradu v príslušnej výške

predpísanej právnym predpisom 5.450 HUF prijal priamo žalobca, čo vyplýva z údajov, uvedených na
E-Vignette, t.j. že predajcom (name and adress of the seller) bol žalobca. Aj „fiškálny“ záujem žalobcu
bol teda v danom prípade naplnený. Žalovaným uhradený poplatok za používanie spoplatneného
úseku cesty žalobca žalovanému nevrátil, preto uplatňovanie nároku na splnenie zákonnej poplatkovej
povinnosti, ktorá v súdenom prípade bola de facto zo strany žalovaného už splnená, nemôže požívať

súdnu ochranu. Podľa názoru súdu nebola naplnená hypotéza právnej normy spočívajúca v nesplnení
povinnosti zaplatiť poplatok za používanie spoplatnených úsekov ciest. Napriek tomu žalobca zotrval
na uplatňovaní nároku na zaplatenie sankčného poplatku tak, ako keby poplatková povinnosť zo
strany žalovaného nebola splnená vôbec. Zo strany žalobcu tak ide o čisto formalistické poňatieposudzovanej situácie, ktoré vedie k neprimeranej tvrdosti a v konečnom dôsledku k nespravodlivému
postihu žalovaného.

64. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

65. Na margo veci vo vzťahu k právnemu posúdeniu, ktoré navrhoval žalovaný, súd podporne dopĺňa,
že hoci základným predpokladom pre vznik nároku, ktorý si žalobca uplatňuje, je porušenie právnej
povinnosti (ustanovenej právnym predpisom), z hľadiska teórie práva nejde o typický zodpovednostný

vzťah z všeobecnej alebo osobitnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a to z dôvodu, že
v posudzovanom právnom konštrukte absentuje jeden zo základných predpokladov vzniku každej
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorou je samotný vznik škody na strane poškodeného
(žalobcu). Žalobca si namiesto škody (ktorá predstavuje konkrétne zmenšenie majetku poškodeného,
resp. úbytok v jeho majetkovej sfére v dôsledku protiprávneho konania škodcu) uplatňuje právnym
prepisom paušálne upravený postih (sankciu) za protiprávne konanie zodpovedného subjektu. Napriek

tomu je súd toho názoru, že pri posudzovaní veci by bolo možné podporne analogicky vychádzať aj
z princípov, ktorými sa riadi posudzovanie zodpovednosti za škodu.

66. Základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu nielen podľa ust. § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, ale aj podľa § 6:519 maďarského zákona V z roku 2013 o Občianskom

zákonníku sú: 1. porušenie právnej povinnosti, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom,
ďalej 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a 4.
zavinenie, ktoré sa predpokladá.

67. V danom prípade už súd konštatoval, že žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorú mu

právny predpis v súvislosti s uplatneným nárokom ukladal. Znamená to, že tak nemôže byť (nie je)
splnená ani príčinná súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a následkom. Príčinná súvislosť
je objektívna kategória; znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť
bezprostredný vzťah príčiny a následku. Inak povedané, ak žalovaný neporušil právnu povinnosť,
nemohlo dôjsť ani k následku (škode).

68. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, aj za predpokladu, že by základné tri podmienky pre záver
o zodpovednosti žalovaného splnené boli ( t.j. 1. protiprávny úkon – porušenie právnej povinnosti, 2.
vznik následku /škody/ a 3. príčinná súvislosť medzi 1 a 2), súd konštatuje, že žalovaný v predmetnej
veci preukázal okolnosti, ktoré ho zbavujú (oslobodzujú) zo zodpovednosti za daný stav (následok).

69. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou nielen podľa slovenskej právnej úpravy (§ 420
ods. 3 Občianskeho zákonníka - zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil), ale aj
podľa maďarského zákona V z roku 2013 o Občianskom zákonníku. Podľa § 6:519 veta druhá, osoba,

ktorá spôsobila škodu, je oslobodená od zodpovednosti, ak preukáže, že jej konanie nebolo zavinené.
Maďarský zákon V z roku 2013 o Občianskom zákonníku na viac v ust. § 6:521 (Predvídateľnosť)
výslovne ustanovuje, že nemožno preukázať príčinnú súvislosť vo vzťahu k ujme, ktorú osoba, ktorá
ujmu spôsobila, nepredvídala a ani nemohla predvídať.

70. Škodca pri vyviňovaní resp. zbavení sa zodpovednosti nesie dôkazné bremeno a teda, musí
preukázať, že vzniknutú škodu nezavinil, a to ani z tzv. nevedomej nedbanlivosti. Kritérium tohto
hodnotenia musí byť objektívne, teda rozhodujúca musí byť miera úsilia, ktorú možno požadovať od
každého občana. Toto meradlo sa pritom musí aplikovať konkrétne, teda s prihliadnutím na určitú
situáciu, a diferencovane.

71. V danej veci žalovaný preukázal okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usúdiť, že uvedenej
situácii škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo možné za
daných okolností konkrétneho prípadu požadovať. Situácia vznikla takou náhodou, pre ktorú on sám
nevytvorilžiadnepodmienky,nijakosananejnepodieľal.Žalovanýnepredvídalaobjektívneaninemohol

predvídať, že dôjde k technickej poruche systému, na prevádzke ktorého sa nepodieľal a že po zadaní
správnej objednávky mu sprostredkovateľ poskytne nesprávnu diaľničnú známku. Predmetná diaľničná
známka bola doručená žalovanému elektronicky, s drobnými písmenami, pričom žalovaný mal na
základe potvrdzovacích e-mailov za to, že je zakúpená správne. V tomto smere súd poukazuje naodôvodnenie tohto rozsudku v bodoch 57., 58., 60. a 61. Ďalej je potrebné poukázať aj na to, že
o technickej chybe na strane predajcu sa žalovaný dozvedel na základe svojej vlastnej iniciatívy po
tom, ako mu zo strany právneho zástupcu žalobcu bola zaslaná výzva na úhradu sankčného poplatku

a teda, nik (rozumej žalobca alebo poverený predajca) mu túto skutočnosť neoznámil. Žalovaný teda
nebol pasívny, dožadoval sa vysvetlenia situácie u právneho zástupcu žalobcu, priamo u žalobcu, hoci
neovláda maďarský jazyk a to e-mailom ako aj osobne cez svojho kamaráta, ktorý mu robil tlmočníka v
Maďarsku, riešil to aj priamo s internetovým portálom, ktorý priznal, že na jeho strane je chyba.

72. Zhrnúc vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

73. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

74. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

75. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Súd žalobu v celom
rozsahu zamietol, preto úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

76. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá

Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.