Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 23T/68/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224010929

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2224010929.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SpisovaZnacka

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou Mgr. Luciou Kostolanskou, v trestnej veci obžalovanej A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX v D. Strede, trvalé bydlisko E., F. XXX/XXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Dunajskej Strede dňa
28.05.2025 takto

r o z h o d o l :

SpisovaZnacka

Obžalovaná: A. B. C. dátum narodenia: XX.XX.XXXX
miesto narodenia: D. G.
rodné priezvisko: C.
trvalé bydlisko: E., F. XXX/XXX

je vinná, že

dňa 08.06.2024 v čase o 19:05 hod., v meste Dunajská Streda, po Jesenského ulici smerom do
svetelnej križovatky s Hlavnou cestou č. 11/120, v okrese Dunajská Streda, po predchádzajúcom požití
alkoholických nápojov viedla motorové vozidlo zn. Toyota CH-R, EČV: H., kde v dôsledku nevenovania
sa plne vedeniu vozidla a nedodržaniu bezpečnej vzdialenosti za vozidlom idúcim pred ňou narazila
prednou časťou do zadnej strany osobného motorového vozidla zn. Citroen Picasso, EČV: D., vedeného
I. J., pričom hladina etanolu v jej krvi v čase dopravnej nehody bola 2,94 g/kg (promile), čím spôsobila
poškodenému vlastníkovi vozidla I. J. škodu vo výške 200,- eur a k zraneniu osôb nedošlo,

teda

vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchala

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.Za to jej súd ukladá

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného

zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a)Trestnéhozákonavýkontrestuodňatiaslobodysúdobžalovanejpodmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanej skúšobnú dobu na 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
na 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka

Dňa 24.09.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 ods. 1 Trestného

poriadku na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu č. k. 2 Pv 295/24/2201 zo dňa 24.09.2024 na (v tom
čase) obvinenú A. B. C. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby súd rozhodol predmetnú vec trestným rozkazom č. k. 23T/68/2024-74 zo
dňa 17.10.2024, proti ktorému podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (včas) odpor.
Následne súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnila obžalovaná a prokurátorka
Okresnej prokuratúry Dunajská Streda.

Po prednese obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Dunajská Streda bola obžalovaná na
hlavnom pojednávaní poučená o tom, že ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, môže urobiť niektoré
z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku, a to že a) je nevinná, b) je
vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, alebo že c) nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe. Zároveň bola súdom poučená v zmysle § 257 ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku.

Obžalovaná po vyššie uvedenom poučení urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, a to, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom na každú zo súdom
následne položených otázok upravených v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku (t.j.
či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu; či bola ako obvinená poučená o svojich

právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s
obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby; či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu; či
bolaoboznámenástrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnýčinkladenýjejzavinu, ačisa
dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný
čin) odpovedala „áno“. Prítomná prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda navrhla vyhlásenie

obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijať. Po takomto zistení súd
vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej
totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, a pretože boli naplnené
všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu - prečinu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt

i objektívna stránka, a závažnosť spáchaného prečinu je vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovanej (uvedené aj
nižšie) vyššia ako nepatrná, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade
výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovanej, a
súčasne vyhlásil, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní v rozsahu, v akom obžalovaná priznala

spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.Poškodený, svedok I. J. počas výsluchu dňa 12.06.2024 uviedol, že na jeho aute vznikla hmotná škoda
200,- eur. Dopravnú nehodu už oznámil poisťovni, ktorá bude hradiť hmotnú škodu. Iná škoda mu pri

udalosti nevznikla.

Na základe prijatého vyhlásenia obžalovanej, a teda skutočnosti, že súd nemal žiadne pochybnosti o
vine obžalovanej, uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania stíhaného skutku uvedeného vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej k jej osobným, rodinným,
majetkovým, zárobkovým pomerom, predchádzajúcim trestným stíhania a trestom, motívu a pohnútke
spáchania trestného činu podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku, a podľa § 269 Trestného poriadku
prečítaním podstatného obsahu nasledujúcich listinných dôkazov: výsledkov lustrácií obžalovanej zo
dňa 27.05.2025 v Registri trestov - odpise, v GP, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov,

v agende dopravno-správnych činností a výsledkov lustrácie obžalovanej v Sociálnej poisťovni zo dňa
28.05.2025.

Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaná uviedla, že je slobodná, bezdetná. Má byt na hypotéku
a auto na leasing. Pracuje na dohodu v Meste K., poberá aj invalidný dôchodok. Bola dvakrát operovaná

na chrbticu, má aj psychické problémy, depresie, úzkosť, problémy s pečeňou, lieči sa u nefrológa
a endokrinológa. Okrem odsúdenia v Maďarsku, nemala žiadne iné trestné stíhania, ani uložené
tresty. K motívu a pohnútke spáchania trestného činu uviedla, že v tom čase bojovala s mentálnou
anorexiou, mala priateľa, ktorý ju týral, aj deň pred 08.06.2024 (na ktorého podala v auguste 2024
trestné oznámenie), mala veľké bolesti a chcela ísť na pohotovosť. Pokiaľ sa týka užívania alkoholických

nápojov, v roku 2024 ich užívala príležitostne, v súčasnosti už nepije vôbec.

Z odpisu z Registra trestov obžalovanej súd zistil, že obžalovaná v ňom má jeden záznam, na základe
rozhodnutia súdu v Soproni zo dňa 24.07.2024, sp. zn. BPK.292/2024/3., jazda pod vplyvom alkoholu,
dátum 17.05.2024. Z lustrácie v GP okrem súdeného prípadu iný záznam u obžalovanej nevyplýva.

Z výsledku lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaná
v nej má evidované 3 záznamy, porušenie § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. a § 20 ods.
1 zákona č. 8/2009 Z. z. – porušenie pravidiel cestnej premávky, ohľadne prednosti v jazde dňa
26.06.2021, porušenie § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009

Z. z. – prekročenie rýchlosti dňa 01.07.2021, porušenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. dňa
22.10.2020.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaná je od 15.01.2025 zamestnaná v Meste
Gabčíkovo a poberá invalidný dôchodok v sume 288,40 eur.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

V danom prípade súd trestnosť činu a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku, ktorý súd považoval pre obžalovanú za priaznivejší, s ohľadom na § 38 ods. 3 Trestného zákona
účinného v čase spáchania skutku.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov

a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných
kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu

obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 0 do 1 roka.
Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd
zistil, že u obžalovanej existuje jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a to
že obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu priznala a jeho spáchanie úprimne oľutovala, a nezistil

žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Na základe tohto zistenia preto súd z dôvodu
prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu do úvahy
prichádzajúceho trestu odňatia slobody za prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (od 0 do 1 roka)
o jednu tretinu (12 mesiacov / 3 = 4 mesiace), v dôsledku čoho potom upravená trestná sadzba trestu
odňatia slobody predstavovala rozpätie od 0 do 8 mesiacov.

Súd preto obžalovanej v zmysle trestnej sadzby upravenej v § 289 ods. 1 Trestného zákona mohol po
jej úprave v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 0 do 8
mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu. Prihliadol na spôsob spáchania činu,
a to na úmyselné konanie obžalovanej, ktorá napriek tomu, že pred jazdou požila alkohol, rozhodla
sa vo večernej hodine, v meste Dunajská Streda, po Jesenského ulici smerom do svetelnej križovatky
s Hlavnou cestou č. 11/120, viesť motorové vozidlo, pričom mala vysokú hodnotu alkoholu v dychu,
a to 2,94 promile, čo predstavuje stupeň ťažkej opilosti. Pri obžalovanej išlo o stav, ktorý jej bez

akýchkoľvek pochybností vykonávať túto činnosť znemožňoval a činil ju obzvlášť nebezpečnou. Za
daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto alkoholom ovplyvneného páchateľa mení na
zbraň a táto je neovládateľná, resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody, či
ublíženianazdraví,resp.ešteďalekohoršiehonásledkujepotomvtakomtoprípademimoriadnevysoké.
Súd prihliadal tiež na následok konania obžalovanej v podobe vážneho ohrozenia objektu chráneného

Trestným zákonom, a to života, zdravia a majetku. Obžalovaná narazila prednou časťou do zadnej
strany osobného motorového vozidla, čím spôsobila poškodenému vlastníkovi vozidla škodu v sume
200,- eur, k zraneniu osôb nedošlo. Pokiaľ ide o zavinenie, súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná
sa dopustila tohto konania v priamom úmysle, nakoľko predmetné vozidlo chcela viesť a viedla, aj
napriek predchádzajúcemu požitiu alkoholu. Obžalovaná ako vodička motorového vozidlá teda veľmi

dobre vedela, že vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu minimálne ohrozí život a zdravie
ľudí, ako aj majetok, a keďže sa rozhodla viesť motorové vozidlo po požití značného množstva alkoholu,
je nepochybné, že svojim konaním chcela ohroziť vyššie uvedený záujem chránený Trestným zákonom.
Pri pohnútke súd vychádzal z výpovede obžalovanej. Z hľadiska poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
súd zohľadnil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a absenciu

priťažujúcich okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Pokiaľ ide o osobu obžalovanej, jej pomery a
možnosť jej nápravy, v tomto smere súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že obžalovaná, napriek
svojej invalidite v dôsledku zdravotných problémov aj pracuje a v čase spáchania trestného činu nebola
súdne potrestaná. Obžalovaná bola odsúdená za trestný čin obdobného charakteru cudzokrajným
súdom dňa 24.07.2024, právoplatne dňa 12.08.2024, teda neskôr ako spáchala súdený trestný čin, dňa

08.06.2024.

Po zohľadnení doterajšieho vedenia života obžalovanou, jej kriminálnej minulosti dospel súd k záveru,
že u obžalovanej nejde o vo významnej miere narušeného páchateľa. Obžalovaná má evidovanév Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov 3 priestupky, no vzhľadom na ich povahu,
považoval súd tieto za také, z ktorých nemožno vyvodiť záver o významnej miere narušenosti
obžalovanej.

Vychádzajúc z výsledkov dokazovania a po zhodnotení všetkých vyššie uvedených relevantných
okolností prípadu (vedenie motorového vozidla po požití alkoholu, pod značným vplyvom alkoholu),
následky takého konania, zavinenie a vzhľadom aj na osobu a mieru narušenia obžalovanej dospel
súd k presvedčeniu, že na obžalovanú je v rámci tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu

nutné pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý sa nachádza v hornej časti do úvahy prichádzajúcej trestnej
sadzby (od 0 do 8 mesiacov), t.j. v trvaní 7 mesiacov, ktorú výmeru považoval súd za primeranú a
zohľadňujúcunielenskutočnosť,akýživotobžalovanáajvrámcitrestnejapriestupkovejminulostiviedla,
žeobžalovanásvojekonaniepredsúdomúprimneoľutovala,odzačiatkustíhaniasvojuvinunepopierala,
ale aj závažnosť a reálnu nebezpečnosť konania, ktorého sa dopustila, keď pod vplyvom alkoholu viedla
motorové vozidlo.

Vzhľadom na osobu obžalovanej, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život, prostredie, v ktorom žije
a pracuje (mladý človek, ktorý napriek svojej invalidite spôsobenej nepriaznivým zdravotným stavom
aj pracuje), na okolnosti prípadu, pohnútku, motív konania obžalovanej, a vzhľadom aj na priznanie
sa obžalovanej k spáchaniu skutku, vyhlásenie o vine a prejavenú ľútosť, dospel súd k záveru, že

na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravy obžalovanej nie je výkon trestu odňatia slobody
nevyhnutný, preto jej jeho výkon za splnenia podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
podmienečne odložil.

Vo vzťahu k ukladaniu trestu je potrebné tiež vziať do úvahy, že od spáchania skutku ku dňu rozhodnutia

súdu uplynulo obdobie takmer roka.

Trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj možnosti nápravy páchateľa. Úsudok o možnosti nápravy
páchateľa si súd vytvára na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri

náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením.

Predpoklad možnosti napravenia páchateľa trestom odňatia slobody nespojeným s jeho výkonom, v

prípade obžalovanej splnený je, čo vytvára prekážku pre jej potrestanie nepodmienečným trestom
odňatia slobody. Obžalovaná viedla do dňa spáchania súdeného prečinu beztrestný život a možno od nej
dôvodne očakávať, že v prípade uloženia podmienečného trestu odňatia slobody spolu s trestom zákazu
činnosti bude účel trestu naplnený. Na rozdiel od názoru Okresnej prokuratúry Dunajská Streda súd
považujenavrhnutýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere1mesiaczanespĺňajúciúčeltrestu.

V danom prípade je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že pri osobe, akou je obžalovaná aj samotné
prejednávanie prípadu pred orgánmi činnými v trestnom konaní a najmä pred súdom plní účel trestu
voči obžalovanej.

K stupňu opitosti súd poukazuje na odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, sp. zn.

5To/61/2024 zo dňa 03.10.2024, v zmysle ktorého: „...skutková podstata prečinu podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona nerozlišuje medzi rôznymi stupňami opitosti páchateľa (medzi rôznymi stavmi
vylučujúcimi spôsobilosť), ktoré by boli inak, prísnejšie kvalifikované, z pohľadu možnosti ukladania
trestu. Ako trestnoprávne relevantné stanovuje iba konanie, kedy páchateľ vykonáva tam definovanú
činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť. Úvahy súdu o tom, že rozlišovanie rôznych stavov opitosti

je možné spojiť s rôznym stupňom nebezpečnosti konania konkrétneho páchateľa, nie sú podložené
odbornými znalosťami, ktoré by mohla poskytnúť osoba na to kvalifikovaná (napr. znalec), ale sú
iba dohadmi, resp. laickými úsudkami, akokoľvek pravdepodobnými. Takáto úroveň zistenia (logický,
či pravdepodobný predpoklad, dohad) však nie je relevantná na vyvodenie právnych záverov pri
rozhodovaní o vine. Zhrnúc uvedené, miera nebezpečnosti konania páchateľa tohto druhu trestnej

činnosti v závislosti od stupňa jeho opitosti, resp. ovplyvnenia návykovou látkou, nebola predmetom
dokazovania v trestnom konaní. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode teda nemá výška
hodnoty alkoholu nameraného v dychu obžalovaného relevanciu pre rozhodnutie o tom, či trest odňatia
slobody možno podmienečne odložiť.“Skúšobnú dobu určil súd podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 24 mesiacov, nakoľko takúto
dĺžku trvania skúšobnej doby považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú a dostatočnú na

dosiahnutie efektívnej ochrany spoločnosti a prevýchovy obžalovanej a predovšetkým na dosiahnutie
stavu, aby si obžalovaná plne uvedomila nebezpečnosť a absolútnu neprípustnosť takéhoto konania.
Počas takto určenej skúšobnej doby bude mať obžalovaná dostatok príležitostí preukázať spoločnosti
i súdu svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život.

Zároveň zohľadňujúc, že obžalovaná spáchala úmyselný a spoločensky nebezpečný trestný čin
v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd jej popri treste odňatia slobody uložil v rámci
modifikovaného rozpätia podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36 mesiacov. Trest v
takejto výmere považoval súd predovšetkým vzhľadom na celkovú závažnosť a nebezpečnosť konania
obžalovanej pre spoločnosť a priestupkovú minulosť na úseku cestnej premávky za potrebný na účinnú

ochranu spoločnosti, najmä ostatných účastníkov cestnej premávky. Uloženie trestu zákazu činnosti v
trvaní 36 mesiacov požadovala aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a takýto trest
považovala za spravodlivý.

Takto uložené tresty sú podľa názoru súdu primerané, zákonné a spravodlivé, a predovšetkým spôsobilé

dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahujú tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní
ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Poučenie:

SpisovaZnacka

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (s výnimkou výroku o vine - § 257 ods. 5 TP), ktoré možno
podať na Okresnom súde Dunajská Streda do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má
odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308

ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

poškodený: ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v

neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Trestného poriadku).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).

Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva vzdala, je právne neúčinné.