Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122462135
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6122462135.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B., C., D.: XX XXX
XXX, A. A. E. XX/XX, XXX XX F., proti žalovanej: A. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XX, H., zast. I. J. K.,
advokátom so sídlom Kollárova 15, Poprad, o zaplatenie 1.380,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 18Csp/3/2023 – 388 zo dňa 21.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak, že
vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 14 ods. 1 a 3 , § 15 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.
z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o pohľadávkach
štátu“), § 3 ods. 1, § 20 ods. 2, § 37, § 39, § 49, § 52 ods. 1 a 3, § 101, § 108, § 760 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), čl. 11 ods. 7 Organizačného poriadku Ministerstva
zahraničných vecí a európskych záležitostí SR č. 34/2017 zo dňa 31. mája 2017, § 14a ods. 1 a 2, §

14g ods. 1, 4 a 7, § 14h ods. 15 zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o zahraničnej službe“), § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. zákona
o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).

3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na

zaplatenie sumy 1.380,- Eur na základe refakturácie nákladov za tri osoby za leteckú prepravu na
základe „Prísľubu vo forme záväzku pri poskytnutí konzulárnej ochrany vo forme repatriácie“ – L. M.,
K. E. N. F. dňa 31.03.2020. Z tohto dôvodu žalobca vystavil dňa 15.04.2020 žalovanej faktúru na sumu
1.380,- Eur so splatnosťou do 14.05.2020. Žalovaná faktúru neuhradila.

4. Súd vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. 18Csp/3/2023-151 zo dňa 03.05.2023,

ktorým žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
18CoCsp/35/2023-345 zo dňa 31.05.2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v inštruktážnej časti odôvodnenia vyslovil
právny názor, že je potrebné skúmať, či nárok žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

5. Spis bol z odvolacieho súdu vrátený súdu prvej inštancie dňa 28.06.2024. Zrušujúce rozhodnutie
odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2024.6. Dňa 02.09.2024 bolo súdu prvej inštancie doručené dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu Krajského
súdu v Prešove č. k. 18CoCsp/35/2023-345 zo dňa 31.05.2024. Súd prvej inštancie nevykonal

úkony spojené s podaným dovolaním, ale dňa 21.10.2024 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol
a žalovanej priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.

7. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie okrem iného vyplýva, že žalobca tvrdil, že si uplatňuje
skutočne vynaložené náklady na let, o čom predložil aj dôkazy (faktúry). Nič naopak nenasvedčuje tomu,

žežalovanámohlazískaťpodstatnelacnejšiespiatočnéletysinýmileteckýmispoločnosťami.Keďžeako
sama žalovaná uviedla, letecká doprava sa zastavila, a teda je vôbec otázne, či by si vôbec zabezpečila
individuálne dopravu iným, pre ňu a jej rodinu lacnejším, resp. inak prijateľnejším spôsobom. Napokon
v tomto smere žiadnu argumentáciu súdu neposkytla a naopak zo spisu plynie jej výslovná žiadosť o
zabezpečenie repatriačného letu. Podstatné bolo rovnako to, že repatriačný let bol dobrovoľný, teda
nikto nebol nútený do lietadla nastúpiť a opustiť územie M., ak by o to nepožiadal.

8.Zemailovejkomunikáciez31.3.2020o2:33plynie,žezáujemoletprejavilo56osôb.Prifakturovaných
29.247,15 eur to vychádza na osobu 522,27 eur. Žalobca si uplatnil náklady vo výške 460,- eur, teda
vo výške ktorá nepresiahla výšku nákladov na jednu repatriovanú osobu. Žalovaná žiadnu žalobcom
predloženú listinu nespochybnila a tiež nespochybnila skutočnosti z nich plynúce. Za tohto stavu súd

konštatoval, že právny vzťah nie je založený na nápadne nevýhodných podmienkach tak, ako to
namietala žalovaná.

9. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je takmer identické s v poradí prvým rozhodnutím,
až na bod 46., v ktorom súd konštatoval toto: „Jedinou okolnosťou, v rámci ktorej možno uvažovať v

smere naznačenom odvolacím súdom (výkon práv odporujúci dobrým mravom), je prijatie opatrení, v
rámci ktorých bol repatriačný let z M. za úhradu a repatriačná autobusová doprava bola poskytovaná
zadarmo. Žalobca súdu ani po zrušení veci odvolacím súdom nevysvetlil dôvod, prečo náklady spojené
s autobusovou dopravou prevzali na seba solidárne občania SR a pri repatriačnom lete to neplatilo.“

10.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdpodľa§262ods.1a§255ods.1CSP.Žalovanábola
úspešná v celom rozsahu, preto jej voči žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d), f) a h) CSP.

12. Žalobca uviedol, že ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie musí
obsahovať skutočnosti, na ktorých odklon spočíva. Zároveň namietal nesúlad medzi právnymi závermi
súdu a jeho skutkovými zisteniami.

13. Podľa žalobcu sa v uvedenom prípade výkon práv neprieči dobrým mravom. V tejto súvislosti
poukázal na právoplatne skončené veci, v ktorých si Ministerstvo zahraničných vecí a európskych
záležitostí SR úspešne uplatnilo voči občanom SR náhradu nákladov za konzulárnu ochranu poskytnutú
vo forme repatriácie v čase pandémie.

14. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou súdu v bode 46. napadnutého rozhodnutia o tom, že nevysvetlil
dôvod, prečo náklady spojené s autobusovou dopravou prevzali na seba solidárne občania SR a pri
repatriačnom lete to neplatilo. K tomu uviedol, že o takejto výzve súdu nemal vedomosť a dodal, že
repatriáciu bolo možné uskutočňovať leteckou alebo autobusovou dopravou, pričom náklady na leteckú
prepravu sú podstatne vyššie. Repatriačné lety nepatria do kategórie bez úhrady v zmysle čl. 2 ods.

2 uznesenia vlády č. 411/2006. To, že sa Slovenská republika v danom čase v rámci nepredvídateľnej
situácie rozhodla poskytnúť svojim občanom autobusovú dopravu zadarmo, nemá podľa názoru žalobcu
relevanciu vo vzťahu k žalovanej, ktorá sa rozhodla na vlastnú žiadosť využiť leteckú prepravu, ktorá
bola realizovaná za úhradu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval žalobca z tohto dôvodu za
nečakané, prekvapivé a nepredvídateľné vo vzťahu k zamietavému výroku bez náležitého odôvodnenia.

15. Žalobca má zato, že ani súd prvej inštancie sa nestotožnil so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho
súdu, čoho dôsledkom je to, že súd sa v odôvodnení venoval dôvodnosti nároku a prekvapivo iba v bode
46. konštatoval, že nárok je v rozpore s dobrými mravmi.16. Pri aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú platiť viaceré obligatórne pravidlá
(ktoré podľa názoru odvolateľa neboli naplnené) a to najmä: jeho aplikácia prichádza do úvahy skôr

výnimočne; jeho aplikácia nesmie viesť k oslabeniu princípu právnej istoty, nakoľko odvolateľ má zato,
že uplatnením rozporu zákonného nároku s dobrými mravmi sa v tomto prípade popiera účel zákonnej
úpravy; je potrebné ho aplikovať na základe voľnej úvahy súdu, odvolateľ má zato, že v odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie absentuje relevantná, presvedčivá a kvalitatívne dostatočná úvaha vo
vzťahu k odôvodneniu rozporu nároku odvolateľa s dobrými mravmi; pri jeho aplikácii treba vziať zreteľ

aj na to, ako sa správal účastník právneho vzťahu, ktorý sa dovoláva dobrých mravov, či vyvinul
dostatočnú mieru starostlivosti a predvídateľnosti. Odvolateľ má zato, že v tomto prípade žalovaná mala
pri vycestovaní do zahraničia využiť na nepredvídateľné okolnosti bežne dostupné služby poisťovateľov
a pokiaľ by žalovaná nepožiadala o repatriáciu, musela by aj tak vynaložiť náklady na letenky späť na
Slovensko.

17. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že destináciu na
pobyt s maloletými deťmi po relatívne dlhšie časové obdobie (od októbra 2019 do júna 2020) si vybrala
žalovaná slobodne, a preto musí znášať aj dôsledky pandémie korona vírusu z tohto hľadiska. Na toto
zistenie súd žiadnym spôsobom pri aplikácii dobrých mravov neprihliadol.

18. Žalobca tiež poukázal na to, že proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k.
18CoCsp/35/2023-345 zo dňa 31.05.2024 podal dovolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.

19. Na základe uvedeného žalobca vyslovil, že ním uplatnený nárok je daný, dôvodný a preukázaný
a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Žalovaná poukázala na to, že ak žalobca argumentoval súdnymi konaniami, v ktorých mu bol
takýto nárok priznaný voči tretím osobám, šlo o rozhodnutia súdov prvej inštancie. Preto poukázala
na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Co/65/2023 zo dňa 17.04.2024, v ktorom sa tento

súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o rozpore nároku žalobcu s dobrými mravmi.
Žalovaná tiež argumentovala situáciami, keď iné osoby, napr. „B.“, „O. P.“, „M. P. Q. D.“, cestujúci z D.
v októbri 2023, neplatili za let vládnym špeciálom, zatiaľ čo ona áno. Ďalej žalovaná zotrvala na tom,
že „Prísľub“, ktorý podpísala, bol učinený v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Tiež uviedla,
že rozhodnutie vlády SR o tom, že autobusy komerčných spoločností prevážajúce repatriantov, boli

zadarmo, bolo zjavne diskriminačné. Aj s poukazom na recipročnú repatriáciu občanov SR a ČR, kde sa
vzájomné náklady nevyúčtovali, a teda občania SR mali v takýchto prípadoch lety zadarmo, žalovaná
trvala na tom, že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi.

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a zistil, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

22. Prioritne sa odvolací súd zaoberal posúdením dôvodnosti odvolacej námietky, v zmysle ktorej sa súd
prvej inštancie opomenul vysporiadať so skutočnosťou, že dňa 02.09.2024 podal žalobca dovolanie voči
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec
mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom o dovolaní nebolo rozhodnuté.

23. Podľa § 419 CSP, Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

24. Podľa § 420 CSP, Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Podľa § 436 ods. 1 až 4 CSP, Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ nebol riadne o povinnosti
podľa § 429 poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád
a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania. Po odstránení vád podľa odseku 1 súd prvej
inštancie rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podané dovolanie a o návrhoch na oslobodenie od
súdnehopoplatku.Dovolaniedoručísúdprvejinštancieprotistrane,vyzveju,abysakdovolaniuvyjadrila

a určí na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní. Na neskôr podané vyjadrenie sa neprihliada. Ak
sa protistrana vyjadrí k dovolaniu v lehote podľa odseku 3, vyjadrenie sa doručí dovolateľovi.

26. Podľa § 437 CSP, Po uplynutí lehôt podľa § 436 ods. 3 predloží súd prvej inštancie bezodkladne vec
dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

28. Podľa § 390 CSP, Odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací
súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

29. Je nepochybné, že v danej veci žalobca podal dovolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu č.

k. 18CoCsp/35/2023-345 zo dňa 31.05.2024. Dovolanie bolo súdu prvej inštancie doručené dňa
02.09.2024. Na uvedenú skutočnosť žalobca upozorňoval opakovane, a to podaniami doručenými súdu
prvej inštancie dňa 03.09.2024 (č.l. 359 spisu) a dňa 07.10.2024 (č.l. 373 spisu). Súd prvej inštancie mal
postupovať v súlade s § 436 CSP a mal vykonať úkony spojené s dovolaním a po splnení predpísaných
podmienok mal následne vec predložiť dovolaciemu súdu. Aj napriek tomu súd prvej inštancie žalobcom

podané dovolanie odignoroval a vo veci dňa 21.10.2024 rozhodol.

30. Mimo rozumných pochybností je zjavné, že toto (aktuálne) rozhodnutie odvolacieho súdu je v poradí
druhým, ktorým sa ruší napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. V poradí prvým rozhodnutím je
rozhodnutie zo dňa 31.05.2024, ktoré dovolaním napadol žalobca.

31. V naznačených súvislostiach je významné ust. § 390 CSP, v zmysle ktorého odvolací súd nemôže
dvakrát zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie rovnakej procesnej povahy (v prvom prípade aj v tomto
prípade ide o prvoinštančný rozsudok). Toto zákonné ustanovenie bolo do civilných procesných pravidiel
zakotvené z dôvodu zabezpečenia plynulosti súdneho konania a eliminovania zbytočných prieťahov

v konaní, ktoré v minulosti vznikali aj viacnásobným zrušením rozhodnutí súdov prvej inštancie
odvolacími súdmi. V danom prípade však došlo k takému procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie,
ktoré odvolací súd nedokáže odstrániť alebo napraviť v odvolacom konaní.

32. Odvolací súd súc viazaný § 390 CSP pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku č. k.

18Csp/3/2023-388 zo dňa 21.10.2024, lebo týmto rozhodnutím súd prvej inštancie porušil právo žalobcu
na spravodlivý proces. Totiž súd prvej inštancie nepredložil vec dovolaciemu súdu, ktorého súdnej
ochrany sa žalobca dovolával. Keďže nemožno prejudikovať rozhodnutie dovolacieho súdu v danej veci,
nateraz nie je zrejmé, či žalobca bude v dovolacom konaní úspešný alebo nie. V tomto smere je však
prípustná úvaha aj o tom, že dovolací súd by zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove

č. k. 18CoCsp/35/2023-345 zo dňa 31.05.2024. Za danej situácie by v jednej veci popri sebe existovali
dva rozsudky súdu prvej inštancie.

33.Podľanázoruodvolaciehosúduneprichádzalodoúvahynerozhodovaťoaktuálnomodvolanížalobcu
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 436 a násl. CSP bez rozhodnutia o odvolaní, a tak

vytvoriť pre dovolací súd priestor na postup podľa § 449 ods. 2 CSP. Ako už odvolací súd uviedol,
nemožno prejudikovať rozhodnutie dovolacieho súdu. Navyše v poradí prvé rozhodnutie súdu prvej
inštancie,ktorébolozrušenérozhodnutímodvolaciehosúdunapadnutéhodovolaním,súčodoprávneho
posúdenia odlišné. Preto v záujme právnej istoty a nevnášania zbytočného chaosu do prejednávanejveci, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

34. Po vrátení veci súdu prvej inštancie bude jeho povinnosťou vykonať úkony spojené s dovolaním
žalobcudoručenýmsúdudňa02.09.2024,atovzmysle§436anásl.CSP.Vprípade,akžalobcanebude
v dovolacom konaní úspešný, súd prvej inštancie sa náležite vysporiada s inštrukciami odvolacieho
súdu vyjadrenými v uznesení zo dňa 31.05.2024, najmä pokiaľ ide o posúdenie nároku v kontexte § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Totiž rozsudok súdu prvej inštancie je z pohľadu výrok - odôvodnenie

rozporuplný, pričom odôvodnenie obsiahnuté v bode 46. rozsudku nenaznačuje, aby si súd prvej
inštancie dostatočne uvedomoval význam § 391 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za
dôležité zdôrazniť, že strana má vždy právo na to, aby jej súdna ochrana bola poskytnutá v požadovanej
kvalite, nevynímajúc dôvody rozhodnutia, ktoré by mali byť jasné a mali by dávať odpoveď na zásadné
otázky. To však neznamená, že súd prvej inštancie je nútený zmeniť právny názor. Je však povinný
preskúmať rozpor nároku žalobcu s dobrými mravmi a svoje úvahy riadne odôvodniť. Súd zároveň

rozhodne o trovách celého konania (§ 396 ods. 3 CSP). Samozrejme, v prípade úspešnosti žalobcu
v dovolacom konaní, súd prvej inštancie predloží vec na rozhodnutie o odvolaní voči v poradí prvému
rozsudku zo dňa 03.05.2023.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).