Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5323200228
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5323200228.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky A. A.
(pôv. B., C. A.), nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX D., zastúpenej zástupcom Advokátska
kancelária SIHELNIK & Partners s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 54 705 380, proti manželovi navrhovateľky E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX
XX D., zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom
Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, v konaní o návrhu navrhovateľky na
rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar.

XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, IČO: 30
794 536, so sídlom 022 01 Čadca, Matičné námestie 1617, na čas do rozvodu a po rozvode manželstva,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. CA-5P/13/2023-481 zo dňa 11.12.2024 do
výrokov I., V., VII., XI., XIII. v spojení so závislými výrokmi, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. z r u š u j e a konanie v tejto časti
o zverení maloletého E. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v tomto rozsahu do rozvodu
manželstva z a s t a v u j e .

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch V., VII., XIII. o zameškanom výživnom, o zverení
maloletého E. na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
o priznaní otcovi nároku na náhradu zavinených trov konania voči matke, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku XI. o výživnom na maloletú F. a v súvisiacom výroku
XII.opovinnostiotcaplatiťmaloletýmdeťomE.aF.kompletnénákladynaškolu,materskúškolu,poistky,
ktoré deťom založil, nepredvídateľné výdavky na maloleté deti, týkajúce sa napr. zdravotného stavu,

nákupu PC alebo iných vecí v spojení so závislým výrokom XIV. o trovách prvoinštančného konania
z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresným súd rozhodol tak, že
- výrokom I. maloletého E. B. na čas do rozvodu manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, v týždenných intervaloch, od 11.12.2024 nasledovne:
1. Počas párneho týždňa, od pondelka po skončení vyučovania do nasledujúceho pondelka do nástupu
do školy, bude maloletý v starostlivosti otca.

2.Počasnepárnehotýždňaodpondelkaposkončenívyučovaniadonasledujúcehopondelkadonástupu
do školy, bude maloletý v starostlivosti matky.
- Výrokom II. maloletú F. B. sa na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky.
- Podľa výroku III. obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.- Podľa výroku IV. otec je oprávnený do právoplatnosti rozvodu manželstva, stretávať sa s maloletou
F. B. v párnom týždni od štvrtka, kedy si ju vyzdvihne v materskej škole, do pondelka nasledujúceho
týždňa, kedy ju odovzdá do materskej školy.

- Výrokom V. zameškané výživné neurčil.
- Výrokom VI. manželstvo účastníkov konania A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX a E. B., C. B., nar.
XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D., vo
zväzku X, ročník XX, strana XX, poradové číslo XX rozviedol.
- Výrokom VII. maloletého E. B. na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov, v týždenných intervaloch, od 11.12.2024 nasledovne:
1. Počas párneho týždňa, od pondelka po skončení vyučovania do nasledujúceho pondelka do nástupu
do školy, bude maloletý v starostlivosti otca.
2.Počasnepárnehotýždňaodpondelkaposkončenívyučovaniadonasledujúcehopondelkadonástupu
do školy, bude maloletý v starostlivosti matky.
- Výrokom VIII. maloletú F. B. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky.

-PodľavýrokuIX.obajarodičiasúoprávneníapovinnímaloletédetizastupovaťaspravovaťichmajetok.
- Podľa výroku X. otec je oprávnený sa na čas po rozvode manželstva, stretávať s maloletou F. B. v
párnom týždni od štvrtka, kedy si ju vyzdvihne v materskej škole, do pondelka nasledujúceho týždňa,
kedy ju odovzdá do materskej školy.
- Výrokom XI. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej F. sumou 180,- Eur vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom doručenia tohto rozsudku.
- Podľa výroku XII. otec je povinný platiť maloletým deťom E. a F. kompletné náklady na školu,
materskúškolu,poistky,ktorédeťomzaložil,nepredvídateľnévýdavkynamaloletédeti,týkajúcesanapr.
zdravotného stavu, nákupu PC alebo iných vecí počnúc dňom doručenia rozsudku.
- výrokom XIII. otcovi priznal nárok na náhradu zavinených trov konania vo výške 126,16 Eur proti matke,

ktorá je povinná zaplatiť na účet otca do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
- Podľa výroku XIV. účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh navrhovateľky/matky (ďalej aj ,,navrhovateľka“
alebo,,matka“)podanýnaokresnýsúddňa25.01.2023,ktorýmžiadalarozviesťmanželstvosodporcom,

maloleté (ďalej aj „mal.“) deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu
maloletého E. sumou 350,- Eur mesačne a F. sumou 300,- Eur mesačne. Zároveň upraviť styk otca s
maloletými deťmi, každý párny týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod..
Taktiež žiadala upraviť aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
tak, že deti sa zveria do osobnej starostlivosti matky, otec bude prispievať na ich výživu sumou 350,-

Eur a 300,- Eur mesačne a súd upraví styk otca s maloletými deťmi, každý párny týždeň od piatka od
16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a zdôvodnenie návrhu navrhovateľky.

3. Okresný súd podrobne uviedol obsah písomného vyjadrenia odporcu/otca (ďalej aj ,,odporca“
alebo ,,otec“) k návrhu, podstatou ktorého bol súhlas odporcu s navrhovateľkou v tom, že ich manželstvo

je trvalo rozvrátené a nie je možné očakávať jeho nápravu. Žiadal zveriť maloleté deti do striedavej
osobnej starostlivosti v 7 dňových intervaloch, pričom s návrhom navrhovateľky v časti týkajúcej sa
výživného nesúhlasil, pretože výšku výživného považoval za zjavne neprimeranú veku a potrebám
maloletých, ako aj zjavne neprimeranú jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.

4. Okresný súd poukázal na to, že rodičia na informačnom stretnutí dňa 27.04.2023 uzatvorili na čas do
pojednávania vo veci samej dohodu o úprave styku, pričom otec sa zaviazol prispievať na výživu obom
maloletým deťom sumou 300,- Eur mesačne.

5. Na nariadených pojednávaniach okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky,

odporcu, stanoviskom kolízneho opatrovníka, účastníkmi doloženými listinnými dôkazmi a z neho
zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 3, § 25
ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine v spojení s § 54, § 57, § 58 ods. 1 CMP
a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.
6. Okresný súd zvýraznil, že rodičia dospeli k predbežnej dohode o úprave styku aj na pojednávaniach

dňa 26.07.2023, 11.09.2024, ale najmä na pojednávaní dňa 13.11.2024, ktorá predbežná dohoda sa
stala podkladom aj pre rozhodnutie vo veci samej.7. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo
z počiatku harmonické, prvé nezhody sa začali prejavovať po narodení spoločného syna. V čase,
keď navrhovateľka podávala návrh, boli vzťahy medzi účastníkmi veľmi narušené. Sama uvádzala, že

spolužitie s manželom bolo neznesiteľné, z ktorého dôvodu musela odísť zo spoločnej domácnosti a
prichýlili ju jej rodičia. Naopak odporca tvrdil, že samotná navrhovateľka bez akéhokoľvek logického
argumentu opustila spoločnú domácnosť aj spolu s maloletými deťmi. Domnieval sa, že z dôvodu, aby
uprednostnila pred rodinným životom slobodu, jej priateľky a spoločenský život. Navrhovateľka už pred
týmto konaním podala návrh na rozvod manželstva, ktoré konane sa viedlo pod sp. zn. 7P/17/2021,

ktorý však zobrala späť a konanie bolo zastavené. Aj keď sa vzťahy medzi nimi na chvíľu urovnali,
v čase podania nového návrhu boli vzťahy veľmi napäté, vzájomne boli odcudzení, čím trpeli najmä
maloleté deti a obnovenie manželského spolužitia považovali za nemožné. Nakoľko mal okresný súd
jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko a trvalo rozvrátené, manželstvo si neplní
svoj účel, neplní žiadnu zo svojich funkcií, návrhu na rozvod manželstva vyhovel. S návrhom na rozvod
manželstva súhlasil aj samotný odporca.

8. Okresný súd skonštatoval, že v čase podania návrhu manželia nedokázali spolu absolútne
komunikovať, ani ohľadne maloletých detí. Až počas samotného konania, dokázali začať spolu
komunikovať, pričom obaja uviedli, že teraz sa javí ich komunikácia ako dobrá, informácie o deťoch si
dokážu odovzdať, porozprávať sa. Taktiež sa informujú o zdravotnom stave maloletých detí, situácia v

rodine je pokojnejšia.

9. Okresný súd sa stotožnil s vyjadrením kolízneho opatrovníka, že aj keď medzi rodičmi bola
komunikácia dlhodobo problematická, dochádzalo medzi nimi ku konfliktom, nedokázali sa na ničom
zhodnúť, porozprávať, aj rozídení rodičia môžu mať dobrý rodičovský vzťah, ktorý je jednoznačne v

záujme a v prospech maloletých detí, čím môžu deťom dokázať zabezpečiť harmonické detstvo, ktoré
je základom ich ďalšieho života v mladosti a dospelosti. Zo strany rodičov je potrebné, aby v záujme
maloletých detí boli schopní poznať vlastné vzorce správania sa a pochopiť ich dopad na seba, ako aj
na maloleté dieťa. Psychická pohoda a dobré vzťahy medzi rodičmi sú aj pre maloleté dieťa základ pre
jeho zdravý vývin.

10. Šetrením zo strany kolízneho opatrovníka, ako aj zo správ zo škôl, mal okresný súd preukázané, že
neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti ako na strane matky, tak aj na strane otca. Obaja rodičia
vedia zabezpečiť starostlivosť maloletým deťom, aj čo sa týka ich výživy, vzhľadom na ich zdravotný
stav. Pripravujú sa s nimi do školy, zvládajú domáce úlohy, trávia s nimi voľný čas. Obaja rodičia

zrejme pochopili, že vzhľadom na ich dlhodobé nezhody, narušené vzťahy, konfliktné situácie, tieto veľmi
nepriaznivo ovplyvňovali zdravý, psychický, sociálny a fyzický vývin maloletých detí. Maloleté deti majú
rady obidvoch rodičov a taktiež sú spokojné a šťastné, keď spolu vyrastajú. Nie sú rady rozdelené.
Z uvedeného dôvodu okresný súd maloletého E., ktorý je starší ako F. a navštevuje X. ročník základnej
školy, zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, nakoľko má vybudovaný

veľmi pekný vzťah aj so svojím otcom, ktorý sa o neho veľmi dobré stará a je zrejmé, že striedavá
starostlivosť E. vyhovuje.
Pokiaľ išlo o maloletú F., túto zveril do osobnej starostlivosti matky, vzhľadom na jej vek, keď navštevuje
ešte len materskú školu a je zrejmé, že je citovo naviazanejšia na matku. Maloletá je však samozrejme
rada aj v starostlivosti otca, so svojím bratom, o čom svedčila aj tá skutočnosť, že rodiča sa dohodli tak,

že otec si tohto času vyzdvihuje maloletého E. až v pondelok zo školy, nakoľko, keď si ho preberal v
nedeľu, F. bola z toho smutná.

11. Zároveň okresný súd upravil styk otca s maloletou F., a to ako do právoplatnosti rozvodu manželstva,
tak aj po rozvode manželstva tak, že je oprávnený stretávať sa s ňou v párnom týždni od štvrtka, kedy si

ju vyzdvihne v materskej škole, do pondelka nasledujúceho týždňa, kedy ju do materskej školy odovzdá.

12. Na čas do rozvodu manželstva okresný súd zameškané výživné neurčil, nakoľko samotná matka
uvádzala, že dohodnuté výživné vo výške 300,- Eur mesačne na obe deti otec riadne platil.

13. Okresný súd rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok.14. Okresný súd mal preukázaný príjem matky 955,- Eur, daňový bonus 280,- Eur, Pnd na 3 deti 180,-
Eur. Matka rodičom prispieva na bývanie sumou 280,- Eur, za MŠ platí 20,- Eur, družinu 16,- Eur. Otcov
príjem je cca 2.000,- Eur, ale spláca hypotéku 800,- Eur, poistky 200,- Eur, elektriku 70,- Eur, plyn 100,-

Eur, poistky za autá.
Okresný súd poukázal na návrh otca, na pojednávaní dňa 13.11.2024, že bude prispievať na F. sumou
180,- Eur mesačne, nakoľko je zverená do osobnej starostlivosti matky, na E. by neprispieval z dôvodu,
že je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale na obe deti by platil kompletné náklady
na školu, materskú školu, poistky, ktoré im založil, taktiež hradil nepredvídateľné výdavky týkajúce sa

napríklad zdravotného stavu, nákupu bicykla, počítača alebo iných vecí, ktorý návrh uznal a vyhovel mu
v celom rozsahu.

15. Zároveň okresný súd otcovi priznal aj nárok na náhradu zavinených trov konania vo výške 126,16
Eur proti matke, ktorá je povinná zaplatiť uvedenú sumu na účet otca od troch dní od právoplatností
rozsudku. Uviedol, že v danej veci uznesením č. k. CA-5P/13/2013-236 zo dňa 07.09.2023 nariadil

znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia a za znalca
ustanovil znalca G. H. I., s miestom výkonu činnosti S. J. X, XXX XX K. L. M., ktorej uložil zodpovedať
znalecké otázky. Dňa 31.05.2024 bol okresnému súdu zo strany ustanoveného znalca vrátený súdny
spis z dôvodu nemožnosti realizovať súdnoznalecké psychologické vyšetrenie, a to z dôvodu, že
navrhovateľka sa štyrikrát nedostavila na stanovené termíny daného vyšetrenia. Prvý termín vyšetrenia

bol stanovený na deň 27.03.2024 a vtedy navrhovateľka oznámila znalcovi, že sa nedostaví z
dôvodu ochorenia dcéry. Druhýkrát sa nedostavila na termín stanovený na deň 15.04.2024, kedy
informovala znalca, že sa nedostaví z dôvodu ochorenia syna. Na tretí termín stanovený na deň
15.05.2024 sa navrhovateľka nedostavila a znalca informovala o tom, že sa vyšetrenia nezúčastní,
nakoľko má informáciu, že znalec má ,,nadštandardný“ vzťah s odporcom – otcom jej maloletých

detí. Štvrtý termín vyšetrenia, ktorý bol stanovený na deň 22.05.2024, bol opäť zmarený z dôvodu,
že navrhovateľka znalcovi oznámila, že sa nedostaví a svoje dôvody uvedie súdu. Navrhovateľka
znalca vopred nekontaktovala, ale vždy znalec kontaktoval ju, nakoľko termíny vopred nepotvrdila,
ako mala uvedené v pozvánkach. Pred štvrtým termínom dokonca odmietla znalcovi odpovedať, či
na vyšetrenie príde alebo nie. Okresnému súdu bolo zo strany znalca zároveň doručené vyúčtovanie

odmeny vo výške 126,16 Eur za už vykonané úkony v rámci nariadeného znaleckého dokazovania.
Uznesením č. k. CA-5P/13/2023-342 zo dňa 07.10.2024 súd priznal znalcovi odmenu vo výške 126,16
Eur a zároveň uložil účtovnému oddeleniu Okresného súdu Žilina, aby odmenu znalcovi vyplatilo z
preddavku zloženého otcom vedeného pod položkou denníka D14, položkou registra 652/2023, nakoľko
navrhovateľka preddavok na trovy znaleckého konania nezložila. Vzhľadom na vyššie uvedené mal

okresný súd za to, že vznik trov znaleckého dokazovania, ktoré sa nakoniec neuskutočnilo, zavinila
navrhovateľka, ktorá sa opakovane, štyrikrát, nedostavila na vyšetrenie k znalcovi.

16.Okresnýsúdpoukázalnato,ževuzneseníč.k.CA-5P/13/2023-342zodňa07.10.2024sícerozhodol
ovyplateníodmenyvovýške126,16Eurznalcovizpreddavkuzloženéhootcom(zrejmounesprávnosťou

uvedenou navrhovateľom, pozn. krajského súdu) z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania, avšak
ak by vyplatená nebola, po právoplatnom skončení veci by bol preddavok vrátený odporcovi v celej
zloženej výške. Okresný súd mal teda za to, že sa jedná o zavinené trovy v zmysle § 54 CMP, ktorých
vznikodporcovispôsobilanavrhovateľkasvojimobštrukčnýmkonanímvrámciznaleckéhodokazovania.
Nárok na náhradu zavinených trov konania sa v danom prípade nespája s prípadným úspechom v

konaní. V tomto prípade ide o tzv. separáciu trov konania, keďže tieto trovy sú oddelené od ostatných
trov konania. Z uvedeného o navrhovateľkou zavinených trovách vo výške 126,16 Eur, ktoré vznikli
odporcovi, rozhodol tak, ako uviedol vo výroku XIII. rozsudku.

17. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP.

18. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom I., V., VII., XI., XIII., v zákonnej lehote podala odvolanie matka
prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b), e), f) CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP (č.l. 492 – 495 spisu). Namietala, že súd prvej inštancie si nesplnil povinnosť v zmysle § 220
ods. 2 CSP náležite svoje rozhodnutie zdôvodniť, pretože v odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú

zdôvodnenia, prečo zobral do úvahy len niektoré dôkazy a tvrdenia, a naopak neprihliadal na zásadné
okolnosti spočívajúce v konaní otca. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nebral do úvahy zásadné
skutočnosti, a to podozrenie z korupčného konania otca, ktorého sa mal dopustiť tým, že mal ponúkať
úplatok vo výške 500,- Eur a 1.000,- Eur zástupcom spoločnosti B. N. a.s. za to, že zabezpečia neprijatiematky do zamestnania, o ktoré sa aktívne uchádzala v mesiaci január 2023, o ktorých udalostiach
informovala súd prvej inštancie, aj spoločnosť B. O. s.r.o.. Pre tieto podozrenia je na Úrade boja proti
organizovanejkriminalite,protikorupčnejjednotke,expozitúraStred,BanskáBystrica,vedenévočiotcovi

trestné stíhanie pre prečin podplácanie podľa § 332 ods. 1 Trestného zákona. Tieto skutočnosti sa v
odôvodnení rozsudku vôbec neobjavujú, hoci sú mimoriadne závažné pre posúdenie postoja otca, a
toho, ako v skutočnosti otec voči matke koná, ktoré majú nepochybne dopad aj na rodičovský vzťah. Na
druhejstranevšakokresnýsúdneopomenulpreniesťdoodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyjadrenia
právnej zástupkyne otca, ktorá sa o matke a jej konaní vyjadrovala mimoriadne negatívne, pričom matka

pre protiprávne konanie voči otcovi trestne stíhaná nie je. Pokiaľ sa v odôvodnení poukazuje na to, že
matka maloleté deti nepriviedla na vyšetrenie k znalkyni, tak sa neuvádza, že choroby maloletých detí,
pre ktoré sa nedostavili k znalkyni, boli riadne zdokladované lekárskymi potvrdeniami. Ďalej súd prvej
inštancie nebral ohľad na to, že matka žiadala o zrušenie uznesenia o pribratí znalkyne, z dôvodu obavy,
že znalkyňa by nemusela byť nestranná, k čomu prikladala správy otca, čo bolo práve v čase, kedy sa
dozvedela, ako mal otec konať vo vzťahu k jej zamestnávateľovi, a preto nadobudla obavy z toho, že

znalkyňa – G. H. I. – by mohla byť ovplyvnená otcom. Matka tak nekonala svojvoľne, ale v rámci obáv,
ktoré u nej vyvolalo závažné podozrenie z protiprávneho konania smerujúceho výslovne proti matke. Už
len z tohto dôvodu je nesprávny výrok XIII. rozsudku, ktorým bola uložená matke povinnosť nahradiť
otcovi trovy vzniknuté znaleckým dokazovaním. V tejto súvislosti poukázala na podania, doručené
súdu dňa 15.04.2024, týkajúce sa zdravotného stavu maloletých detí, na podanie, doručené súdu dňa

04.07.2023 spoločnosťou B. O. s.r.o., v ktorom je priamo popísaná chronológia a konkrétne konanie,
ktorého sa mal dopustiť otec s cieľom dosiahnuť neprijatie matky do zamestnania a podanie doručené
súdu dňa 13.05.2024, ktorým žiada o zrušenie uznesenia o pribratí znalkyne G. H. I.. Podľa matky
odôvodnenie rozsudku nevytvára objektívny obraz o priebehu konania a absentujú v ňom závažné
skutočnosti, ktoré nepochybne odôvodňujú minimálne nariadenie nového znaleckého dokazovania. Súd

prvej inštancie totiž reálne neskúmal vhodnosť striedavej starostlivosti pre mal. E.. V tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 36/2010, Nález sp.zn. II. ÚS 311/07, NS SR sp. zn.
6Cdo/42/2017. Podľa matky napadnutý rozsudok je arbitrárny, nepreskúmateľný a porušujúci základné
právo účastníkov konania na spravodlivý proces.
Ďalej namietala, že nedošlo k náležitému a dostatočnému zisteniu skutočného stavu veci, ako aj, že

na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka s
napadnutým rozsudkom nesúhlasila, predovšetkým z dôvodov: a) najlepší záujem maloletých detí, b)
zisťovanie názoru maloletých detí, c) nevykonanie navrhovaných dôkazov. Podľa matky sa okresný
súd vôbec nezaoberal tým, či je striedavá osobná starostlivosť pre mal. E. vhodná, pričom výslovne
poukazovala na to, že pre mal. E. je týždenný pobyt u otca dlhý, nezvláda ho dobre, pýta sa k matke

a stresuje ho odchod od matky na tak dlhý čas. Okresný súd rozhodol „mechanicky“, čo je zrejmé aj
z toho, že nikde v odôvodnení neuvádza, na základe akých skutočností vyhodnotil striedavú osobnú
starostlivosť ako vhodnú, pretože táto forma starostlivosti pre mal. E. jednoznačne vhodná nie je. V
tejto súvislosti predložila e-mail zaslaný dňa 07.01.2025 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorom
opisovala situáciu pri pokuse o odovzdanie mal. E. otcovi. Ďalším aspektom je, že otec s mal. F. netrávi

takmer žiadny čas a nebráva si ju ani v súdom stanovených intervaloch, čo má za následok ešte
intenzívnejšie rozdeľovanie maloletých detí. Vôbec nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie nevykonával
ďalšie dokazovanie, keď z vyjadrení matky bolo zrejmé, že otec robí značné rozdiely medzi maloletými
deťmi, a že mal. F. si k sebe reálne nebráva. Od vydania rozsudku si prevzal mal. F. len jediný raz.
Mal. E. a mal. F. sú teda každý párny týždeň oddelení, hoci súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol,

že „Maloleté deti majú radi obidvoch rodičov a taktiež sú spokojné a šťastné, keď spolu vyrastajú. Nie
sú radi rozdelení.“, lenže práve v dôsledku vydania rozsudku sú maloleté deti polovicu času rozdelené.
Maloleté deti nezvládajú ani odlúčenia od seba, ktoré musia každý týždeň prežívať znova a znova.
Mal. E. sa od začiatku striedavej osobnej starostlivosti zhoršil v učení, zhoršil sa jeho prospech v
škole a pre učiteľku je viditeľná aj zmena v jeho správaní. Mal. E. dokonca používa vyjadrenia, ktoré

navodzujú dojem manipulácie zo strany otca. Podľa matky nebolo v záujme maloletých, aby bolo na
danom pojednávaní autoritatívne rozhodnuté, nakoľko nebolo vykonané takmer žiadne dokazovanie, z
ktorého by bolo možné legitímne vyvodiť záver o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti.
Podľamatkyniezrejmé,anizčohosúdprvejinštancievychádzalpriurčenívýživnéhopremal.F.,pretože
podľa Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom, by výživné pre mal. dieťa v predškolskom veku

malopredstavovať18%zčistéhopríjmupovinnéhorodiča,čoprisúdomprvejinštancieustálenompríjme
otca vo výške 2000,- Eur mesačne, malo predstavovať sumu 360,- Eur. Okresný súd navyše nesprávne
zohľadnil výdavok na splátku hypotéky, pretože táto bola použitá na nehnuteľnosť, ktorú otec radí do
svojho výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie mal preto určovať aj zameškané výživné, a preto jenesprávny aj výrok V.. Navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na
nové konanie a rozhodnutie.

19. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec prostredníctvom zástupcu (č.l. 503-505
spisu). Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, zodpovedajúce rozsiahlemu
vykonanému dokazovaniu. Zotrval na všetkých písomných podaniach. Pokiaľ matka poukazovala na
údajné porušenie jej práva na spravodlivý proces, tak neuvádzala, čím konkrétnym malo k tomuto
údajnému porušeniu dôjsť. Podotkol, že obaja ako účastníci konania mali možnosť v dostatočnej miere

sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam a dôkazom vykonávaným na pojednávaní. Ak uvádzala, že
okresný súd prihliadal len na okolnosti uvádzané otcom a nie na okolnosti uvádzané matkou, nezakladá
sa to na pravde. Pokiaľ poukazovala na otcove údajné korupčné konanie, tak ide o matkou vyfabulovaný
nezmysel, ktorý nesúvisí s dokazovaním ohľadom možností a schopností otca pri realizácií styku, ako
aj na jednu zo základných zásad, a to prezumpciu neviny. Zaoberať sa skutočnosťami nesúvisiacimi s
prejednávanou vecou, rozhodne nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie, keď z nich nevyplývalo, aký

má vzťah s deťmi, či ho majú radi, či sa vie o ne postarať, či má na to adekvátne pripravené podmienky
atď.. Ak však matka poukazovala na to, že sa mal snažiť dať údajne niekomu úplatok preto, aby matku
nezamestnali, je to nezmysel, v ktorej súvislosti poukázal na písomné podania založené v súdnom
spise vedenom pod sp. zn. CA-14Pc/8/2023 na Okresnom súde Žilina, v ktorom sa matka domáhala
výživného na seba na čas do rozvodu. V tomto konaní už v tom čase, teda v roku 2023, otec bol ten,

kto preukazoval, že matka je zamestnaná a má príjem, nakoľko matka tvrdila, že je nezamestnanou.
Podľa otca, akú logiku by malo v tomto súdnom konaní sa snažiť preukázať matkine klamstvá, teda,
že je zamestnaná, čo bolo jeho prioritou, aby preukázal, že výživné na čas do rozvodu je nedôvodné
a na druhej strane sa mal údajne snažiť dať niekomu úplatok, aby ju nezamestnal. Takýto argument
považovať za odvolací dôvod, kde by malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, považoval za

nepriliehavé. Pokiaľ súd prvej inštancie preniesol do odôvodnenia svojho rozhodnutia akýkoľvek názor, s
ktorým sa stotožnil, urobil tak na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, kedy mal možnosť si
vypočuť nielen účastníkov konania, ale aj kolíznu opatrovníčku, ktorá vykonávala niekoľkokrát pohovor
s deťmi a zároveň vychádzal zo správ od osôb, ktoré s deťmi prichádzali do styku ako pedagogický
pracovníci. Skutočnosť, že deti trpia syndrómom lojality, a teda, že pred každým z rodičov povedia to,

čo rodič chce počuť, a že v podstate deti ľúbia oboch rodičov, ktorých konflikt medzi nimi ich trápi,
vyplynula taktiež z vykonaného dokazovania. Ak sa matka zmieňuje k znaleckému dokazovaniu a k
pribratej znalkyni G. H. I., tak cielene zmarila štyri pokusy o vykonanie znaleckého dokazovania a na
otázky súdu prvej inštancie, prečo tak postupovala, nevedela dať na pojednávaní logickú odpoveď. Išlo
o niekoľko pokusov zmarenia vykonať znalecké dokazovanie, nielen tie, na ktoré matka poukazuje,

že deti mali byť choré. Matka sama na pojednávaní uviedla, že k znalkyni jednoducho ísť nechcela.
Podotkol, že išlo o návrh matky prostredníctvom jej prvej právnej zástupkyne v poradí, ktorá trvala na
vykonaní znaleckého dokazovania a vypracovaní posudku. Na pojednávaní toho času uviedol, že mu
nerobí problém súhlasiť s matkiným návrhom, kedy pribratému znalcovi súdom poskytne maximálnu
súčinnosť a bude sa riadiť v zmysle pokynov znalca, pretože vedel, že deti chcú byť rovnako aj s

ním. Poukázal na to, že matka nepodávala sťažnosť voči pribratej znalkyni, a pokiaľ mala akékoľvek
dôvody na jej namietnutie, mala vytvorený priestor procesne reagovať. Matka bola právne zastúpená
niekoľkými právnymi zástupcami, takže o týchto skutočnostiach a poučeniach vyplývajúcich z rozhodnutí
musela vedieť a museli jej byť zrejmé. Uviedol, že znalkyňu G. H. I. nepozná, nikdy ju nevidel. Napokon
matka pred pojednávaniami menila právnych zástupcov, kedy žiadala pojednávania z týchto dôvodov

tesne pred pojednávaním odročiť, z čoho je možné vyvodiť, že celé konanie bolo poznačené viditeľnými
obštrukciami matky, preto jej konštatácia, že zo strany súdu prvej inštancie ide o svojvoľné rozhodnutie,
nezodpovedá nielen vykonanému dokazovaniu, ale pramení zároveň z neznalosti a nenaštudovania si
spisuzpohľadureálnejdôkaznejsituácie.Matkajetou,ktoráprispievalakzásahomdosúdnehokonania,
a preto je absolútne nekorešpondujúce hovoriť o nepredvídateľnosti rozhodnutia. Zdôraznil, že súd prvej

inštancie svoje rozhodnutie oprel nielen o vykonané dôkazy na pojednávaní, ktoré vyhodnotil jednotlivo
a vo vzájomných súvislostiach, ale aj o reálne odskúšaný styk otca a detí, ktorý deťom vyhovoval
a vyhovuje, a ktorý korešponduje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. K realizácii styku, ktorý bol reálne
odskúšaný, sa vyjadrovala aj kolízna opatrovníčka a pedagogickí pracovníci, takže rozhodnutie súdu
prvej inštancie nie je založené len na tvrdeniach a dojmoch otca, ale na vôli maloletých detí, na ktorých

vôľu dôsledne dozerala kolízna opatrovníčka, ktorá uskutočnila niekoľko stretnutí v čase, kedy deti boli
jednak u otca, resp. u matky. Rozhodnutia, na ktoré poukazuje matka v odvolaní, nekorešpondujú s
dôkazným skutkovým a právnym stavom v predmetnej veci. Ak matka poukazuje na odvolací dôvod
nevykonania navrhnutých dôkazov, nesprávneho skutkového zistenia atď., tak ani tento odvolací dôvodneobstojí, nakoľko nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Matka nemala žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania, a tie návrhy, ktoré mala a okresný súd im vyhovel, sama zmarila.
Otec uviedol, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie sa styk s deťmi realizuje v zmysle rozhodnutia,

jedinýkrát,kedysastyknerealizoval,bolovčase,kedytomatkeavizovalvzhľadomnajehohospitalizáciu
a zdravotné problémy. Čo sa týka vianočných sviatkov, matka mu umožnila byť s deťmi tak, ako bolo
dohodnuté, teda od 23.12. do 29.12.2024, deti mali vytvorený neustále program tak, aby si ho spoločne
užili. Boli isté problémy, avšak v súčasnosti styk s deťmi prebieha aj nad rámec rozhodnutia súdu, avšak
vidí hlavne na synovi E., že s ním niečo nie je v poriadku a jeho súčasné prejavy si vysvetľuje len

tým, že matka musí na neho negatívne vplývať ohľadom jeho osoby. Otec nevie, odkiaľ matka berie
skutočnosť, že by sa mal E. zhoršiť v škole, pretože to nezodpovedá realite, k čomu priložil výpis z
polročnéhovysvedčeniaavýpiszaplikácieEdupage.Ohľadomsynasapravidelneinformujeajutriednej
učiteľky. Čo sa týka otázky výživného, aj s touto otázkou sa súd prvej inštancie vysporiadal na základe
vykonanéhodokazovania.Okresnýsúdzohľadňovalpriurčenívýškyvýživnéhonielenfaktorjednotlivých
príjmov a výdavkov oboch účastníkov konania, ale zohľadnil aj mieru participácie na styku s deťmi a

všetkýchnákladovstýmspojených.Navrholrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdiťakovecnesprávne
a odvolanie matky zamietnuť ako nedôvodné.

20. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka (č.l. 513-515 spisu). Považovala za
nepravdivé tvrdenie otca, že neuviedla, v čom spočíva porušenie práva na spravodlivý proces, pretože

to v odvolaní konkrétne opísala. Pokiaľ otec uviedol, že „údajné korupčné konanie je nezmyslom
vyfabulovaným matkou“, tak z obsahu spisu je zrejmé, že nejde o „fabulácie matky“, pretože matka
o týchto skutočnostiach neinformovala súd, ani nepodala trestné oznámenie, ale v tejto veci konali
zástupcovia spoločnosti B. O. s.r.o.. Čo sa týka nerešpektovania prezumpcie neviny, ide o nenáležitý
útok otca, ak zo znenia odvolania je nepochybne zrejmé, že v plnom rozsahu rešpektovala prezumpciu

neviny, pričom v týchto súvislostiach odkazovala na konkrétne listiny. S tvrdením otca, že uvedené
nesúvisí s prejednávanou vecou, nesúhlasila, nakoľko konanie, ktorého sa mal otec dopustiť, má
podstatnú výpovednú hodnotu a súd by sa mal zaoberať vhodnosťou striedavej osobnej starostlivosti.
Súd prvej inštancie nepochybne mal informácie, tieto bol povinný vyhodnotiť a vysporiadať sa s nimi,
pretože otecsamalzásadnýmspôsobomsnažiťpoškodiťmatkutým,žemalusilovaťoto,abyjuneprijali

do zamestnania, čo v konečnom dôsledku poškodzuje aj maloleté deti, nakoľko by to malo dopad aj
na ich životnú úroveň. Zdôraznila, že otec vedel, že matka má doslova existenčné problémy a napriek
tomu mal konať opísaným spôsobom. Vo svetle týchto okolností sa súd prvej inštancie nezaoberal
rodičovskými kompetenciami otca, pričom bol povinný vysporiadať sa s dopadom takýchto skutočností
na schopnosť otca vychovávať maloleté deti a riadne ich viesť k správnym hodnotám, či podporovať a

rešpektovať ich vzťah k matke. Otcove tvrdenie, že sa mal v inom konaní snažiť preukázať, že matka
je zamestnaná, je v tomto smere bez významu a nevyvracia tvrdenia zástupcov spoločnosti B. O. s.r.o..
Pokiaľ ide o samotný priebeh starostlivosti, tak otec sa s mal. F. stretol od Vianoc len na tri dni, mal. F.
si nepreberá, prakticky sa jej vôbec nevenuje, netrávi s ňou čas, nehovorí s ňou, a preto skutočne nie je
zrejmé, odkiaľ by mohol mať poznatky o tom, ako sa mal. F. cíti a ako vníma danú situáciu. Na maloleté

deti nepochybne nevplýva dobre ani to, že v dôsledku rozsudku, ktorým bol mal. E. zverený do striedavej
osobnej starostlivosti a prístupu otca, ktorý o mal. F. nejaví takmer žiadny záujem, sú polovicu času
rozdelené, pričom mal. F. intenzívne vníma otcov nezáujem a mal. E. sa vracia do domácnosti matky s
tvrdeniami o tom, že to má v živote ťažké a rozumie mu len otec, ktorý mu kúpi kvalitné veci. Príkladom
toho, ako sa otec stará o mal. deti, je aj to, že dňa 02.03.2025 matka informovala otca o zdravotnom

stave mal. E., ktorý mal kiahne, pričom otec uviedol, že si mal. E. neprevezme z dôvodu obavy z nákazy.
Je evidentné, že nemá reálny záujem zabezpečovať rovnocennú starostlivosť, ale ide len o účelové
konanie. Mal. E. odmieta chodiť k otcovi, pred každým striedaním prosí matku, aby kontaktovala otca s
požiadavkou, aby mohol maloletý zostať u matky dlhšie, avšak otec akýkoľvek kompromis odmieta, ako
aj udelenie súhlasu s tým, aby mohol mal. E. navštevovať psychológa. Pokiaľ ide o okolnosti znaleckého

dokazovania, pre ktoré bola pribratá G. H. I., tak otec účelovo vytrháva z kontextu vyjadrenie matky o
tom, že k znalkyni ísť nechcela. Matka predložila súdu komunikáciu, v ktorej otec uviedol, že „pani I.
je jedna milá a sympatická psychologička“, pričom to bolo práve v čase, kedy sa dozvedela, ako mal
otec konať vo vzťahu k jej zamestnávateľovi, a preto možno jej obavy rozhodne považovať za viac než
dôvodné. K tvrdeniu, že nepodávala námietky voči pribratej znalkyni, uviedla, že otec nedáva do súvisu,

ženapodanienámietokjestanovenálehota,pričomkeďotecadresovalmatkecitovanúsprávu,matkasa
obrátila na súd a žiadala o zrušenie uznesenia, ktorým bola táto znalkyňa pribratá. Matka nebola právne
zastúpená „niekoľkými právnymi zástupcami“, bola vždy zastúpená len jednou právnou zástupkyňou.
Skutočnosť,žezmenilaprávnehozástupcunemôžebyťvyhodnocovanánajejneprospech.Pokiaľmatkarealizuje svoje procesné práva, alebo splnomocní právneho zástupcu, tak to nemožno považovať za
zásah do súdneho konania. Tvrdenie otca, že súd „svoje rozhodnutie oprel aj o reálne odskúšaný styk
mňa a detí, ktorý deťom vyhovoval a vyhovuje a ktorý korešponduje s rozhodnutím súdu prvej inštancie“,

nezodpovedá ani obsahu rozsudku a ani skutočnosti. Spôsob, akým sa starostlivosť o maloleté deti
realizuje, rozhodne nie je vyhovujúci, pretože mal. E. má so striedaním značné ťažkosti, snaží sa predlžiť
pobyt u matky, na čo otec nereflektuje a mal. F. zasa netrávi s otcom takmer žiadny čas, pretože o
ňu nejaví záujem. Súrodenci sú tak polovicu času rozdelení, čo ich vzťahu neprospieva a neprospieva
mu ani diametrálne odlišný prístup otca k mal. E. a k mal. F.. Styk sa v žiadnom prípade nerealizuje

podľa rozsudku. Matka odmieta tvrdenia otca, že deti manipuluje. Dojem manipulácie navodzujú skôr
vyjadrenia, s ktorými sa od otca vracia mal. E.. Pokiaľ ide o školský prospech mal. E., tak v čase, kedy
má mal. E. vo svojej osobnej starostlivosti, venujú sa v značnej miere učeniu, a preto sa zrejme zatiaľ
jeho prospech nezhoršil, jeho správanie je však zmenené a aj učiteľka podľa správania vie, kedy je mal.
E. v starostlivosti otca a kedy v starostlivosti matky.

21. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec prostredníctvom zástupcu (č.l. 521-522
spisu), uviedol, že ak matka opakovane poukazuje na jeho údajné páchanie trestnej činnosti, tak ku dňu
vyjadrenia to nie je preukázané a hlavne nesúvisí s tým, či sa chce a vie postarať o deti, a aký vzťah majú
deti k otcovi. V konaní prebiehalo rozsiahle dokazovanie, ktoré na tieto podstatné otázky dalo odpovede,
z ktorého vyplynulo, že deti ho ľúbia, chcú byť s ním a o deti sa vie riadne postarať. Považoval za

smutné, že matka vyťahuje situáciu, keď mal E. kiahne, kedy mal za to, že matka pochopila jeho situáciu
v tom smere, že kiahne nikdy nemal a rovnako ich nemali ani jeho rodičia, ktorí sú vo vysokom veku,
kde navyše jeho otec je onkologický pacient. Uvedené konzultoval aj s lekármi, ktorí mu jednoducho
neodporučili sa počas inkubačnej doby s deťmi, vzhľadom na vyššie uvedené, stretnúť, resp. dopustiť,
aby sa s nimi stretli jeho rodičia, ktorí bývajú na samostatnom prerobenom poschodí v jeho rodinnom

dome. Matke však navrhol a sa aj dohodli na iných termínoch, kedy bude s deťmi, preto nerozumie,
prečo takúto situáciu používa ako argument. Čo sa týka E., aj z uvedených dôvodov bol E. u neho 2
týždne v kuse, kedy bol z toho jeden týždeň chorý a nechodil do školy. Z tohto času zaslal výpis jeho
známok z aplikácie Edupage, ktorým preukazuje, že E. sa plne venuje aj čo sa týka učenia a dosahuje
tie najlepšie výsledky, preto argumentáciu matky aj v tomto smere považoval za nepravdivú. Tvrdenie

matky, že sa nestretáva s dcérou F. z vlastnej vôle, považoval za nezmysel. S F. nebol v dni, ktoré mu
boli súdom pridelené len vtedy, keď ju odmietla dať matka do škôlky, kedy tak nemal možnosť prísť pre
dcéru, pretože vždy, keď sa snaží prísť po ktorékoľvek z detí z domu priamo od matky, táto mu neotvorí,
o čom natočil niekoľko videí, kedy len stojí bezcieľne pred domom. O tom, že matka dcéru cielene nedala
v tieto dni do škôlky, zaslal v prílohe evidenciu dochádzky od mesiaca október 2024, november 2024,

január, február, marec 2025, označené dni z evidencie dochádzky sú dňami v párnom týždni, kedy si mal
dieťa prevziať z predškolského zariadenia a začať tak realizovať styk, čo mu nebolo umožnené. Navyše
uviedol, že dcéru si vždy berie, pokiaľ je pripravená a má to umožnené a F. pravidelne navštevuje v
škôlke 3x do týždňa, aj v časoch nepárneho týždňa, kedy styk upravený nemajú, a to len preto, aby ju
aspoň na pár minút videl, objal, z čoho sa vždy teší. Svedkom týchto pravidelných návštev sú učiteľky

z predškolského zariadenia. Objektívne s dcérou nerealizoval styk z jeho strany len v čase, keď bol
hospitalizovaný, čo matke dopredu uviedol a požiadal ju o náhradný termín, ktorý mu neumožnila. K
skutočnostiam ohľadom znalkyne sa viac nechcel vyjadrovať, to, že sa matka cielene 4 krát nedostavila
na znalecké dokazovanie, ktoré sama iniciovala, sa podľa otca nedá inak nazvať, ako obštrukciou.

22. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 31.03.20205, bolo vyjadrenie otca doručené na
vedomie matke prostredníctvom zástupcu.

23. Postupom okresného súdu, a to podaniami zo dňa 12.02.2025 (č.l. 502 spisu), 13.02.2025 (č.l. 511
spisu), 14.03.2025 (č.l. 519 spisu) bolo odvolanie matky, vyjadrenia matky a otca doručené kolíznemu

opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú nevyužil a podaním zo
dňa 31.03.2025 (č.l. 530 spisu) mu bolo doručené vyjadrenie otca na vedomie.

24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletých detí, postupom bez nariadenia

pojednávania za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok
okresného súdu v zmysle ust. § 65, § 66 CMP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I.
zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil za aplikácie ust. § 389 CSP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP.Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch V., VII., XIII. potvrdil ako v týchto výrokoch vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
XI. a súvisiacom výroku XII. v spojení so závislým výrokom XIV. o trovách prvoinštančného konania

zrušil podľa § 389 písm. b),c) CSP a v tejto časti vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 391
ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletých
detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.

15CoP/45/2025-624 zo dňa 04.11.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v
zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 04.11.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

26. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie podané matkou proti výrokom I., V., VII., XI., XIII. rozsudku okresného súdu, a to o zverení
maloletého E. na čas do rozvodu manželstva do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, o zameškanom
výživnom, o zverení maloletého E. na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, o povinnosti otca platiť výživné na maloletú F., o priznaní otcovi nároku na náhradu zavinených

trov voči matke.

27. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., VI., VIII., IX., X., a to
o zverení mal. F. na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky, o oprávnení rodičov
maloleté deti zastupovať, o úprave styku otca s maloletou F. do právoplatnosti rozvodu manželstva, o

rozvode manželstva, o zverení mal. F. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, o oprávnení
oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, o úprave styku otca s maloletou F. na
čas po rozvode, nebol napadnutý opravným prostriedkom, t.j. pre nepodanie odvolania v týchto výrokoch
nadobudol,právoplatnosť,nestalsapredmetomodvolaciehoprieskumuaodvolacísúdaninezistilvecnú
nesprávnosť týchto odvolaním nenapadnutých výrokov.

28. S ohľadom k odvolaniu podanému matkou maloletých detí a v rámci postupu okresného súdu pri
doručovaní podaní účastníkom konania v zmysle § 373 ods. 3, § 374 CSP nimi dokladaných listín krajský
súd uvádza, že nezistil dôvod, aby pred odvolacím súdom bolo nariadené pojednávanie. Postačovalo
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie. Naviac účastníci konania, predovšetkým

odvolateľka – matka maloletých detí, ani nevzniesla žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba
ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé
súdne konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01,
vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/218/2009, sp. zn. 3Cdo/51/2011, sp. zn. 3Cdo/186/2012, sp. zn. 7Cdo/56/2011). Komplexne

listiny dokladané v odvolacom konaní, ktoré sa stali súčasťou vyjadrení rodičov maloletých detí,
podaných v štádiu odvolacieho konania, neboli vykonané, a to s ohľadom aj k tomu, že išlo o dôkazy,
ktoré dátumovo nasledovali po vydaní rozsudku okresného súdu (rozsudok okresného súdu zo dňa
11.12.2024 a dokladané dôkazy dátumovo od 31.1.2025). Odvolacie dôvody matky maloletých detí
ku skutočnostiam, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku, prípadné zmeny stavu, ktoré nastali po vyhlásení

rozsudkusúduprvejinštancie,nemohlispätnemeniťpohľadnasprávnosťnapadnutéhorozsudkuvčase
jeho vydania, ak bol určujúci stav v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 217 ods.
1 veta prvá CSP).

29. K spôsobu konania a rozhodovania krajského súdu na základe podaného odvolania matkou

maloletých detí, považuje však krajský súd za potrebné poukázať na to, že týmto odvolaním bol
napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. CA-5P/13/2023-481 zo dňa 11.12.2024, ktorým na základe
návrhu matky bolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas do rozvodu manželstva a o návrhu navrhovateľky o rozvod manželstva a o úprave pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, t.j. určí sa, komu maloleté deti budú

zverené do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a ako má rodič,
ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu (§ 24 ods.
1 Zákona o rodine).30. Odvolacím súdom bolo zistené, že rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
CA-5P/13/2023-481 zo dňa 11.12.2024 vo výroku VI. o rozvode manželstva rodičov maloletých detí
nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2025, na ktorú skutočnosť krajský súd prihliadol a v odvolacom

konaní rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku I. týkajúcom sa výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému E. na čas do rozvodu manželstva zrušil a konanie v tejto časti zastavil
(primerane rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/27/2020 zo dňa 29.06.2022, sp. zn. 6CdoR/3/2024, sp.
zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.04.2024). Pri rozhodovaní podľa § 36 Zákona o rodine môže rozhodnutie
súduoformeosobnejstarostlivostismerovaťlendobudúcnosti.Vzhľadomnaprávoplatnosťrozhodnutia

o rozvode manželstva, stratilo v tomto konaní účinnosť rozhodnutie týkajúce sa výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému E. na čas do rozvodu, preto rozsudok okresného súdu v tejto výrokovej
časti bol zrušený a konanie v tejto časti zastavené.

31. Vzhľadom k tomuto procesnému postupu krajského súdu už nebolo možné sa zaoberať a následne
vyhodnocovať odvolacie dôvody vyjadrené matkou, ktoré smerovali do výroku I. týkajúceho sa úpravy

práv a povinností rodičov k maloletému E. na čas do rozvodu manželstva, pričom výnimka sa týkala iba
výroku V. o zameškanom výživnom.

32. Predmetom odvolacieho konania tak bolo rozhodnutie o zameškanom výživnom, konkrétne výrok V.
týkajúci sa maloletých detí, výrok VII., výrok XI. a s ním súvisiaci výrok XII., t.j. o zverení maloletého E.

na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, o výživnom na mal. F. a o povinnosti otca
platiť maloletým deťom E. a F. kompletné náklady na školu, materskú školu, poistky, ktoré deťom založil,
nepredvídateľné výdavky na maloleté deti, týkajúce sa napr. zdravotného stavu, nákupu PC alebo iných
vecí, ako aj výrok XIII. o priznanom nároku otca na náhradu zavinených trov konania voči matke, ktoré
sa stali predmetom posudzovania odvolacím súdom. +

33. Z dôvodu, že predmetom konania pred odvolacím súdom zostali výroky V., VII., XI. a s ním
súvisiaci výrok XII., a výrok XIII. rozsudku okresného súdu týkajúce sa zameškaného výživného a úpravy
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťomnačasporozvode,akoajvýrokonáhradezavinených
trovkonania,krajskýsúdúčastníkovkonaniaoznačovalprioritnetermínmiotecamatka;anieajtermínmi

manželka, resp. druhý manžel.

34. K odvolaním napadnutým výrokom V., VII., XIV. v spojení aj s odôvodnením napadnutého rozsudku,
ktoré sa viaže k týmto výrokovým častiam, krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP sa
v podstatných záveroch stotožňuje so zisteným skutkovým stavom, ako aj s právnym vyhodnotením.

Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu v týchto odvolaním napadnutých výrokoch
apotrebuvysporiadaťsasnámietkamiodvolateľkyvprocesnejakoajvecno-právnejrovinezadodržania
ust. § 387 ods. 3 CSP krajský súd uvádza nasledovné.

35. Za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenie odvolateľky o nedostatočnom odôvodnení rozsudku

prvoinštančného súdu. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v §
220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Po preskúmaní
prvoinštančného rozsudku v napadnutých výrokoch, odvolací súd dospel k záveru, že tento je síce
stručný, avšak kritériá v tejto časti pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení

spĺňa a zodpovedá štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa matka svojimi
návrhmi domáhala, z akých dôvodov, aké bolo stanovisko otca, kolízneho opatrovníka, aké relevantné
dôkazy boli súdom vykonané, aké skutočnosti z nich súd zistil, aký stav bol súdom ustálený a aké
právne normy na vec aplikoval a ako tieto vyložil. To, že odvolateľka sa s právnym názorom, posúdením
všeobecnéhosúduvtejtočastinestotožňuje,nemôževiesťkzáveruonepreskúmateľnostiaarbitrárnosti

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

36. Pokiaľ matka namietala nedostatočné a neúplné zistenie skutočného stavu okresným súdom tým,
že nevykonal dostatočné dokazovanie, tak odvolací súd zvýrazňuje, že právomoc konať o veci, ktorej
sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového

stavu sú potrebné a akým spôsobom ich vykoná. Okresný súd v odsekoch 2. - 11. odôvodnenia
uviedol, ktoré dôkazy vykonal, ako aj zistenia z nich vyplývajúce, v odsekoch 15., 17.- 20., 24. - 25.
odôvodnenia popísal ich zhodnotenie. V danej veci okresný súd poskytol priestor účastníkom konania
na pojednávaní, boli vypočutí, mohli podávať návrhy, uzatvárať predbežné dohody, vyjadrovať sa kvykonanému dokazovaniu, k veci sa vyjadril kolízny opatrovník, boli vykonané listinné dôkazy. Krajský
súd konštatuje, že pre rozhodnutie boli vykonané dôkazy v potrebnom rozsahu. Ak súd v priebehu
konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich

skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných
oprávnení účastníka konania (NS SR 1Cdo/158/2022). Odvolací súd poukazuje na to, že je to súd, ktorý
výsledky vykonaného dokazovania hodnotí jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach, k čomu zo
strany okresného súdu došlo. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami,
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd

v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie pre to, aby mohol vo veci rozhodnúť.

37. Krajský súd dodáva, že podľa postupu v konaní pred súdom prvej inštancie bola účastníkom
konania poskytnutá rovnaká možnosť na uplatňovanie ich práv a právom chránených záujmov, mali
vytvorenú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej
výhody voči protistrane. Účastníci konania mali rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali

a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorého z nich.
Žiadnemu z účastníkov konania neboli marené možnosti ich aktívnej účasti na konaní. Za porušenie
procesných práv matky nemožno považovať to, že okresný súd nevyhovel žiadosti matky, doručenej
mu dňa 13.05.2024 (č.l. 264 spisu), ...,,zrušiť priradenú znalkyňu G. H. I.“, ktorú odôvodnila len tým,
že ...,,je možné sa domnievať, že znalkyňa je ovplyvnená odporcom...“, k čomu doložila fotokópiu

nedatovanej sms komunikácie (č.l. 266 - 267spisu), ak cez úpravu v § 59 CSP v spojení s § 52 a nasl.
CSP mala právo uplatniť námietku zaujatosti voči znalkyni, o čom bola poučená v uznesení č. k.
CA-5P/13/2023-236 zo dňa 07.09.2023, k čomu však nedošlo. Za stavu, že uvedená žiadosť matky
nespĺňala náležitosti vyžadované § 52 ods. 2 veta prvá CSP, postup okresného súdu, ktorý na ňu
neprihliadal podľa ust. § 52 ods. 2 veta druhá CSP, bol vecne správny, ak podľa ust. § 52 ods. 2 veta

tretia CSP ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú. Za vadu konania nemožno považovať ani to,
že okresný súd nereagoval na matkou len oznámenú skutočnosť na pojednávaní dňa 11.12.2024,
že ...,,S doktorkou K. sme požiadali o znalecké dokazovanie, kde by som chcela, aby sa ho zúčastnil
aj otec“, ak nešlo o návrh na nariadenie znaleckého dokazovania, (podľa obsahu tohto podania úkon
matky mohol smerovať k postupu podľa § 209 ods.1 CSP), a aj v prípade, ak by toto oznámenie bolo

zhodnotené ako návrh na dokazovanie, potom tak, ako bolo už uvedené, podľa § 185 CSP je to súd,
ktorý rozhodne ktorý z dôkazov vykoná. Vadou konania je len taký závadný procesný postup, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu procesno-právny predpis priznáva
zaúčelomochranyjehoprávaprávomchránenýchzáujmov,kčomupostupomokresnéhosúdunedošlo.
38. Podľa Čl. 4 veta prvá CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým

účastníkom konania.

39. Podľa Čl. 7 veta tretia CMP v záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených
záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich
realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.

40.PodľaČl.12CMPsúdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb.

41. Podľa § 118 ods. 1 CMP súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu.

42. Krajský súd sa oboznámil aj s priebehom konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozsudkuanezistilzásahdoprávmatky.UžpoI.informatívnomstretnutírodičovdňa27.04.2023(č.l.104
spisu), kde bola rodičmi uzavretá dohoda o úprave styku a zverení mal. detí na čas do pojednávania vo

veci samej (počas letných prázdnin), následne rodičia na pojednávaní konanom dňa 26.7.2023 uzavreli
dohodu o zverení mal. detí a o úprave styku od 1.9.2023 do rozhodnutia vo veci, resp. do vypracovania
znaleckého posudku (č.l. 231 spisu); na pojednávaní dňa 11.09.2024 rodičia dohodli predbežne úpravu
styku (č.l. 322-323 spisu); na pojednávaní dňa 13.11.2024 sa rodičia dohodli na predbežnej dohode
ohľadom styku maloletých detí, ktorá bude platiť do 11.12.2024. Právnym zástupcom, ako aj účastníkom

konania,bolovpriebehukonaniazachovanéprávonavyjadreniesakveci,kvykonanýmdôkazom,právo
záverečnej reči. Krajský súd poukazuje na to, že civilné mimosporové konanie vedie súd. Súd pripravuje
pojednávanie (pokiaľ sa nariaďuje), riadi a usmerňuje jeho priebeh, v jeho rámci postupuje podľa §
118 ods. 1 CMP, vykonáva dokazovanie. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že môžecelkom alebo sčasti upustiť od vykonania určitých úkonov, resp. prispôsobiť ich realizáciu. V záujme
hospodárnosti konania musí súd nevyhnutne, už v priebehu konania, selektovať, čo je pre rozhodnutie
veci významné, a na to sa zameriava. Spomedzi skutkových okolností tvrdených účastníkmi konania,

prípadne ich právnych zástupcov postupne vyberá tie, ktoré sa javia ako významné. Súd v rámci tejto
činnosti prípadne môže aj obmedziť tie prednesy, realizácia ktorých by sťažovala naplnenie zmyslu a
účelu zákona (Čl. 7 veta tretia CMP a Čl. 12 CMP). Vychádzajúc z týchto aspektov dospel odvolací
súd po oboznámení sa s obsahom spisu, priebehom konania, k záveru, že okresný súd v danom
prípade neporušil práva účastníka konania, a to matky. Nič nenasvedčuje tomu, že by v danom prípade

účastníkom konania (v tom, čo bolo pre rozhodnutie objektívne významné) nebola vytvorená rovnaká
možnosť vyjadriť sa k veci, uzatvárať predbežné dohody, vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, k
priebehu konania, a práva záverečnej reči.

43. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie
potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania v súlade s Čl. 10 ods.1, 2

CMP vo vzťahu k výrokom V., VII. a XIII. jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil,
pričom dospel v podstatných veciach k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec v týchto častiach
aj správne právne posúdil. Ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu matky nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie viažucim sa k výrokom V., VII. a XIII. odchýliť a
návrhu matky na určenie zameškaného vyživného, zverenie maloletého E. do jej osobnej starostlivosti,

a o nepriznaní otcovi náhrady zavinených trov konania, vyhovieť.

44. Krajský súd sa stotožnil s neurčením zameškaného výživného okresným súdom, napadnutým
výrokom V. rozsudku okresného súdu, rovnako vychádzajúc z medzi účastníkmi nesporného stavu,
a to, že otec na výživu maloletých detí prispieval. Táto skutočnosť bola zrejmá nielen zo samotného

návrhu matky (č.l. 2 - 3 spisu), ale aj zo Správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.04.2023, následne
záväzok otca prispievať na mal. deti výživným vyplýval z rodičmi uzatvorených predbežných dohôd na I.
informačnom stretnutí (č.l. 104 spisu) a na pojednávaní dňa 26.7.2023 (č.l. 231 spisu), plnenie ktorého
matka nespochybnila, ak do Zápisnice o pojednávaní dňa 11.12.2024 (konkrétne na č.l. 473 spisu)
uviedla, že ...,,Otec platil dohodnuté výživné vo výške 300,- Eur“. V súvislosti s neurčením zameškaného

výživného je potrené dať do pozornosti aj to, že podľa predbežnej dohody uzavretej rodičmi na
pojednávaní dňa 11.09.2024 (č.l. 322 spisu) bol mal. E. zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov
a bol upravený styk otca s mal. F. od piatka do nedele, teda fakticky mal. E. bol v starostlivosti každého
z rodičov v rozsahu polovice mesiaca a mal. F. dva víkendy v mesiaci v starostlivosti otca, na čo v rámci
rozhodovania bolo tiež potrebné reflektovať.

KnámietkammatkyvovzťahukvýrokuVII.napadnutéhorozsudku,ato,žeokresnýsúdsanedostatočne
vysporiadal s otázkou vhodnosti striedavej starostlivosti u maloletého E. vzhľadom na skutočnosti
tvrdené matkou, krajský súd primárne uvádza, že v prípade nezhody rodičov sa súdnym rozhodnutím
upravuje výkon rodičovských práv a povinností, a to s ohľadom na najlepší záujem maloletých detí, čo
v danej veci bolo splnené, pretože súd nerozhoduje s ohľadom na „predstavy/priania“ rodičov.

45. Z ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie
zaistenépotrebydieťaťa,pričomaksostriedavouosobnoustarostlivosťousúhlasíaspoňjedenzrodičov,

musí súd skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

46. Súd prvej inštancie sa citovaným zákonným ustanovením náležite riadil, keď vzhľadom na prejavený
záujem oboch rodičov o vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletého E. skúmal vhodnosť takejto
formy starostlivosti. Práve k tomu nasmeroval aj priebeh súdneho konania, keď okresný súd viedol

rodičov k zmierlivému riešeniu veci ohľadom úpravy práv a povinností k mal. deťom, a to tým, že
im vytvoril priestor pre uzavretie predbežných dohôd o zverení mal. detí a úprave styku, k uzavretiu
ktorých došlo, a to naposledy na pojednávaní dňa 11.09.2024. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že rodičia maloletých detí aj napriek ich neschopnosti dospieť k úplnej dohode, pokiaľ ide o záležitosti
týkajúce sa ich samých, ale aj pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa detí a starostlivosti o ne, dokážu

však spolupracovať, čoho výsledkom boli uzavreté predbežné dohody, a to v nevyhnutnej miere. Čo
sa týka mal. E., obaja rodičia majú záujem osobne sa o neho starať a sú aj spôsobilí osobne sa o
neho riadne starať. Vykonaným dokazovaním nebola zistená na strane žiadneho z rodičov zdravotnánespôsobilosť alebo iná prekážka, ktorá by jednému či druhému z rodičov bránila o maloletého E. sa
starať a vychovávať ho.

47. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by maloletý E. nemal záujem na zachovaní
jeho vzťahu k obom rodičom, a teda aj na jeho zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, ktorý model starostlivosti sa fakticky realizoval od 11.09.2024 podľa predbežnej dohody rodičov
a následne ďalšej dohody rodičov uzavretou dňa 13.11.2024. Zo Správy kolízneho opatrovníka zo dňa
13.11.2024 (č.l. 444 spisu), jeho vyjadreného stanoviska na pojednávaní, fotokópie Správy zo základnej

školyzodňa8.11.2024(č.l.446-447spisu),ktorúmaloletýE.navštevuje,nevyplynuližiadneskutočnosti
svedčiace proti striedavej osobnej starostlivosti rovným dielom zo strany každého rodiča. Nielenže v
doterajšej starostlivosti otca neboli zistené vážne nedostatky, ale z vykonaného dokazovania, ako aj
tvrdenísamotnýchrodičov,bolozrejmé,žemodelstriedavejstarostlivosti,ktorýpodľadohodyrealizovali,
mal. E. vyhovuje. Odvolací súd síce vníma skutočnosti uvádzané matkou týkajúce sa ,,údajného“
konania otca, ktorého sa mal voči nej dopustiť, avšak je povinný rešpektovať zásadu prezumpcie neviny.

Zároveň poukazuje na to, že ,,údajné konanie otca“, ktoré bolo opisované v liste B. O. s.r.o. zo dňa
03.07.2023 (č.l. 174 spisu) sa malo týkať matky v období februára 2023, bolo bez prepojenia na vzťah
otca k maloletým deťom, konkrétne E., pričom podľa Správy kolízneho opatrovníka zo dňa 13.11.2024,
sama matka uviedla, že má záujem, aby sa otec mal. detí podieľal na výchove a starostlivosti, má
záujem sa s otcom dohodnúť, ako aj, že sa jej javí komunikácia s otcom mal. detí nateraz dobrá,

informácie o mal. deťoch si dokážu odovzdať a porozprávať sa, ktoré zlepšenie komunikácie konštatoval
ajokresnýsúd.Akmatkavodvolanítvrdila,žetýždňovýintervalstriedavajstarostlivostimal.E.nezvláda,
tak uvedené, práve z časového úseku trvania modelu striedavej starostlivosti oboch rodičov, podľa
výsledkov vykonaného dokazovania, nevyplynulo. Argumentácia matky, že otec robí rozdiely medzi
deťmi nebola ničím podložená, ak z Čestného prehlásenia Základnej školy s materskou školou zo dňa

9.11.2024 bolo zrejmé, že otec F. navštevuje v materskej škole a voči dieťaťu sa z ich pohľadu správa
svedomito a zodpovedne. K nesúhlasu matky s postupom okresného súdu, ktorý napriek konštatovaniu,
že maloleté deti nie sú rady rozdelené, osobnú starostlivosť upravil rozdielne u súrodencov, odvolací
súd konštatuje, že súrodenecké väzby zostanú zachované, pretože z bodu 1. výroku VII. a výroku
X. rozsudku (nenapadnutého opravným prostriedkom), vyplýva, že maloletý E. a maloletá F. budú v

osobnej starostlivosti otca spoločne počas párneho týždňa, a to od štvrtku (po skončení vyučovania) do
pondelka do nástupu do školy, škôlky), t.j. 4 dni a 3 noci a u matky budú spoločne v nepárnom týždni.
Súrodenci tak svoje vzájomné vzťahy a puto nestratia.

48. Odvolací súd mal za to, že je dôležité, aby maloletý E. zostal zastabilizovaný v režime fungujúcom

od 11.9.2024, bol v tomto pravidelnom režime bez výčitiek, či ide k otcovi, či k matke, ako budú na to
rodičia reagovať, pričom pri takejto úprave jeho osobnej starostlivosti budú mať obaja rodičia možnosť
podieľať sa na výchove dieťaťa, a aj otec bude mať dostatočný priestor na to, aby mohol výchovne
pôsobiť na maloleté dieťa.

49. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania aj odvolací súd v tomto prípade považoval v zhode so
súdom prvej inštancie striedavú osobnú starostlivosť u mal. E. v rovnakom rozsahu každého rodiča za
zodpovedajúcu najlepšiemu záujmu maloletého a rovnako považoval za optimálny interval striedania
po týždňoch, zvolený súdom prvej inštancie. Mal. E. je starší, navštevuje základnú školu a nebolo
preukázané, že by mu striedavá osobná starostlivosť nevyhovovala. Z vykonaného dokazovania

nevyplynuli žiadne okolnosti, pre ktoré by striedavá osobná starostlivosť o maloletého nebola v jeho
záujme, teda prečo by nebolo v jeho záujme, aby mal rovnocenný vzťah k obom rodičom a aby sa obaja
rodičia podieľali na jeho výchove rovnocenne. Naviac jedná sa o prípad, kedy na realizáciu striedavej
osobnej starostlivosti u maloletého E. majú rodičia ideálne predpoklady, keďže ich miesto bydliska je v
bežne dosiahnuteľnej blízkosti, mal. E. nemusí meniť pre neho známe školské prostredie, a ani svoje

ďalšie sociálne kontakty. Je predsa v záujme maloletých detí, aby rozchodom rodičov netrpeli pocitom
absencie lásky, pozornosti a podpory zo strany ktoréhokoľvek z ich rodičov a takýto stav možno navodiť
predovšetkým striedavou osobnou starostlivosťou.

50. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti to, že obaja rodičia deklarujú, že im na deťoch

záleží, a preto obaja rodičia si musia uvedomiť, že pokiaľ sa nedokázali zhodnúť počas manželstva
na starostlivosti a jej spôsobe o maloleté dieťa/-ti, je v záujme ich zdravého vývoja potrebné, aby
sa v nevyhnutnej miere, vzhľadom na vzniknutú situáciu rozvodu manželstva, dokázali zhodnúť na
zabezpečení ich pravidelných potrieb a na tom, aby práve po rozvode ich manželstva bolo dieťa/-tivychovávané k úcte druhému rodičovi, rešpektovaniu jeho výchovných opatrení a postupov. Podstatným
je, aby sa rodičia sústredili na záujmy spoločných detí so zohľadnením ich potrieb.

51. Odvolací súd uzatvára, že pri preskúmavaní rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k
napadnutémuvýrokuVII.sasústredilprimárnenaposúdenieotázky,čijevnajlepšomzáujmemaloletého
E. (Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa), pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie s prihliadnutím
na okolnosti daného prípadu dospel k správnemu rozhodnutiu. V danom prípade je striedavá
osobná starostlivosť tak, ako bola nastavená, nepochybne v najlepšom záujme maloletého

E., ktorý k obom rodičom má pozitívne citové väzby, obaja rodičia majú predpoklady pre výkon osobnej
starostlivosti a obaja majú aj záujem o dieťa sa starať a takýmto spôsobom bude optimálne zabezpečený
zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého.

52. Dodáva odvolací súd, že sú to práve rodičia, na ktorých je, aby v dôsledku zmeny, ktorá nastala
ich rozvodom, prebrali úlohy druhého rodiča počas obdobia, keď majú maloleté dieťa v starostlivosti.

Prehnane kritický pohľad na chyby, nedostatky druhého rodiča v žiadnom prípade neprispieva k
vytváraniu atmosféry šťastia a pohody v rodine, v ktorej sa dieťa nachádza.

53. Vzhľadom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie sa aj odvolací súd stotožnil s rozhodnutím
okresného súdu výrokom XIII. o priznaní otcovi nároku na náhradu zavinených trov konania vo výške

126,16 Eur voči matke, ktoré je matka povinná zaplatiť na účet otca do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, keď správne aplikoval ust. § 54 CMP. Odvolací súd súhlasí s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov. Odvolateľka neuviedla žiadne skutočnosti,
ktorébybolispôsobilévyhodnotiťskutkovýaleboprávnystavinak,resp.sktorýmibysaužnevysporiadal
súd prvej inštancie.

54. Krajský súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces, nedostatočné dokazovanie a ani
nesprávne právne posúdenie veci, a preto rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch V., VII.
a XIII potvrdil ako vecne správne rozhodnutie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

55. Len k úplnosti, k podaniu otca zo dňa 5.9.2025, ktorým žiadal upraviť styk s maloletými deťmi počas
prázdnin, primárne odvolací súd poukazuje na to, že to bola navrhovateľka/matka, ktorá podala návrh
vo veci samej (o rozvod manželstva a úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode),
otec voči rozsudku súdu prvej inštancie - jeho výrokom o úprave pomerov manželov k maloletým deťom
na čas po rozvode odvolanie nepodal, výrok VII. o zverení mal. E. do striedavej osobnej starostlivosti

bol týmto rozsudkom potvrdený, výrok X. o úprave styku otca s maloletou F., pre nepodanie opravného
prostriedkunadobudolprávoplatnosť.Vzhľadomkuvedenému,úpravoustykudošlokuzavretémustavu,
keďže rozsah styku zahŕňa aj obdobie prázdnin a sviatkov, a preto podanie otca v tomto konaní nemalo
opodstatnenie, čo však nevylučuje v prípade nedohody s matkou, aby nemohol byť podaný samostatný
návrh vo veci samej týkajúci sa (osobitnej) úpravy styku.

56. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku XI. o povinnosti otca prispievať na výživu mal. F.
sumou 180,- Eur, odvolací súd primárne uvádza, že s ním súvisí výrok XII. o povinnosti
otca platiť maloletým deťom E. a F. kompletné náklady na školu, materskú školu, poistky, ktoré deťom
založil,nepredvídateľnévýdavkynamaloletédeti,týkajúcesanapr.zdravotnéhostavu,nákupuPCalebo

iných vecí. K týmto výrokom, t.j. výrokom XI. a XII. sa v odseku 20. odôvodnenia rozsudku okresného
súdu viazala časť zdôvodnenia, podľa ktorého okresný súd mal u matky preukázaný príjem, to, že je
poberateľkou rodinných prídavkov, daňového bonusu a jej výdavky, ako aj príjem otca a jeho výdavky,
pričom vyhovel návrhu otca vznesenom na pojednávaní dňa 13.11.2024, aby platil na obe deti kompletné
náklady, ktoré vymedzil.

57. Krajský súd však zvýrazňuje, že je potrebné mať vždy na zreteli, že pri určení výživného sú
rozhodujúce mesačné náklady na dieťa, a to tak pravidelné, ako aj nepravidelné platby. Náklady na
dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi základné patrí bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady

súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov, len ak sú možnosti a schopnosti rodičov
slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň
rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory,záujmové činnosti, talentové krúžky, športové aktivity a podobne tak, aby sa dieťa podieľalo na výhodách
vyššej životnej úrovne rodičov.

58. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

59. Podľa ust. § 39 ods. 1 CMP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

60. Podľa ust. § 218 ods. 1 veta prvá CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku
rozsudku.

61. Podľa ust. § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami.

62. Na základe uvedených zákonných ustanovení krajský súd poukazuje na to, že vo výroku rozsudku
musí byť uložená povinnosť formulovaná určito a jednoznačne, aby nevznikla pochybnosť o rozsahu
uloženej povinnosti. Podľa § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia
ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti

zákonnými prostriedkami. Len rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, je spôsobilým exekučným titulom.
O materiálnej stránke vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je možné hovoriť vtedy, ak náležitosti
exekučného titulu umožňujú identifikáciu povinného subjektu a rozsah uloženej povinnosti na plnenie.
Zvlášť je nevyhnutná takáto existencia materiálnej zložky vykonateľnosti, pokiaľ sa ukladá v súdnom
rozhodnutí povinnosť na plnenie.

63. Odvolací súd je toho názoru, že okresným súdom uložená povinnosť otcovi platiť maloletým deťom
E. a F. kompletné náklady na školu, materskú školu, poistky, ktoré deťom založil, nepredvídateľné
výdavky na maloleté deti, týkajúce sa napr. zdravotného stavu, nákupu PC alebo iných vecí, takúto
požiadavku vykonateľnosti rozhodnutia nenapĺňa. Uložená povinnosť na plnenie musí byť jednoznačná

bez toho, aby vyvolávala pochybnosti o predmete a výške uloženého plnenia. Ide o materiálnu
nevykonateľnosť výrokovej časti XII., pretože táto nespĺňa požiadavku určitosti. Z výroku XII. rozsudku
iba čiastočne vyplýva predmet plnenia, avšak nevyplýva jeho výška, odkazuje sa aj na nepravidelné
výdavky v budúcnosti, ktoré ešte nevznikli, to znamená, nevyplýva z neho jednoznačne a určito predmet
plnenia, pričom rozsah povinnosti uloženej v tomto súvisiacom výroku nemožno dodatočne vykladať

a nie je možné posúdiť, aké konkrétne reálne plnenie bolo tak otcovi maloletých detí výrokom XII.
uložené.

64. Je potrebné mať na zreteli charakter výživného, jeho zákonnú úpravu, a to, že slúži na
uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Výživné predstavuje inštitút, ktorý má

ekonomicky (materiálne) zabezpečiť uspokojovanie nielen základných životných potrieb maloletého
dieťaťa. Odvolací súd je toho názoru, že v danej veci, práve pri určovaní výživného na maloletú F.,
ako aj na maloletého E., bolo potrebné posúdiť primárne to, že maloletá F. bola zverená do osobnej
starostlivosti matky a maloletý E. do striedavej starostlivosti rodičov, t.j. zohľadniť to, ktorý rodič a v akej
miere sa o to - ktoré dieťa osobne stará. Vo vzťahu k určeniu výšky bolo na mieste zhodnotiť odôvodnené

výdavky, t.j. všetky predvídateľné i nepredvídateľné výdavky maloletých detí. Zo Zákona o rodine však
nemožno dovodiť povinnosť rodiča poskytovať okrem mesačného výživného na maloleté deti i ďalšie
výdavky na úhradu niektorých potrieb maloletých detí, preto pokiaľ to schopnosti a možnosti povinného
rodiča umožňujú, výživné sa určuje tak, aby mohli byť uspokojené odôvodnené potreby prospešné
k všestrannému vývoju maloletých detí.

65. Podľa krajského súdu, okresným súdom uložená povinnosť otcovi platiť maloletým deťom E. a F.
kompletné náklady na školu, materskú školu, poistky, ktoré deťom založil, nepredvídateľné výdavky
na maloleté deti, týkajúce sa napr. zdravotného stavu, nákupu PC alebo iných vecí nie je dôvodná,
a takýto nárok nemožno priznať ani za prípadnej aplikácie analógie iuris. Krajský súd dodáva, že Zákon

o rodine nepripúšťa nárok oprávneného na iné peňažné plnenie od povinného ako je výživné, a preto
výdavky maloletých detí na školu, materskú školu, poistky, ktoré otec deťom založil, nepredvídateľné
výdavky, majú byť zhodnotené v rámci určovania výšky výživného, k čomu však zo strany okresného
súdu nedošlo.66. Vzhľadom k uvedenému podľa krajského súdu zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu
rozhodnutiu výrokom XII., a tým aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu výšky výživného podľa výroku

XI. napadnutého rozsudku, preto za aplikácie ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP bol rozsudok okresného
súdu v týchto výrokoch zrušený a v tejto časti vec vrátená súdu prvej inštancie na nové konanie.

67.Súdprvejinštancievďalšomkonaníkomplexneobjasníazhodnotíschopnosti,možnostiamajetkové
pomery rodičov a oprávnených maloletých detí a na podklade riadne zisteného skutočného stavu potom

vec v otázke výživného na čas po rozvode opätovne právne posúdi, vysporiada sa s argumentáciou
účastníkov (produkovanou aj v odvolacom konaní) a nanovo rozhodne tak, aby jeho rozhodnutie bolo
vykonateľné.

68. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov vrátane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.