Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoEk/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216202
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8117216202.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr.
Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 292,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súd Prešov č. k.: 83Er/532/2017 – 12 zo dňa 21.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k.: 83Er/532/2017 – 12 zo
dňa 21.08.2025 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie E.
XXXX/XXXX.

2. Súd prvej inštancie poukázal, že spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice súdneho
exekútora dňa 06.02.2017 sa začalo predmetné exekučné konanie, pričom titulom je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SRSAspA 01091/16 zo dňa 20.07.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri spoločnosti Asociácia pre arbitráž Bratislava. Súdny exekútor zároveň predložil aj zmluvu
o úvere zo dňa 21.11.2013, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 350,- eur a povinná
sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady vo výške 696,- eur do

24.12.2014.

3. Po citácii ust. § 243h ods. 1, § 44 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku
súd prvej inštancie skonštatoval, že je povinný preskúmať súlad exekučného titulu s týmto zákonom,
čím sa rozumie preskúmanie nielen formálnych náležitostí exekučného titulu, ale aj jeho materiálnej
vykonateľnosti. Preto súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 21.11.2013 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 18.06.2013 uzavretú medzi povinným a oprávneným,
podľa ktorej ( čl. II, ods. 1.) :„Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
21.11.2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody
o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde; pričom právo voľby príslušného Stáleho rozhodcovského súdu podľa čl. I Bod
1 tejto zmluvy ma žalujúca zmluvná strana, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15
kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca

ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).“

4. Ďalej súd prvej inštancie citoval ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1 – 3, ods. 5 zákona
č. 40/1964 Z. z., ďalej len („Občiansky zákonník“) v znení zákona č. 69/2012 Z. z. s konštatovaním,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere, i citovaná rozhodcovská zmluva založili záväzkovoprávny vzťah,
pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinná nekonala
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení

o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom
prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu.
Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t. j. povinnej) je

v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje
individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.

3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za
zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že
povinná (teda spotrebiteľ) v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd
prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka.

5. Preto súd prvej inštancie po konštatovaní, že nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy
a teda nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok, súd prvej inštancie
zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti

vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.
S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže nie je splnená jedna z podmienok podľa § 44 ods. 3
Exekučného poriadku, a to materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie
rozhodol tak, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

6. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ CSP) a navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Oprávnený namietal, že podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je neprijateľnou podmienkou
dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, v tomto prípade je ale rozhodcovská zmluva
uzatvorená medzi oprávneným a povinnou tzv. nevýhradná zmluva, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho

konania. Takáto zmluva nevyžaduje, aby spory s oprávneným riešila povinná výlučne prostredníctvom
rozhodcovského konania. Na podporu svojej argumentácie oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia
všeobecných súdov (rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 14C/214/2014 zo dňa
24.09.2015, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/107/2015 zo dňa 28.2.2016, rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/114/2014 zo dňa 16.03.2014, rozsudok Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 2Er/1464/2015 zo dňa 13.11.2017 a rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn.
6C/176/2014).8. Ďalej oprávnený v odvolaní poukazoval, že navrhol rozhodcu, s ktorým mohol a nemusel
dlžník súhlasiť, avšak v prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu
podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už

v rozhodcovskej doložke/zmluve, pričom sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky
vysloviťnesúhlassosobourozhodcuamalamožnosťnavrhnúťinúosobu.Vprípade,akbymalapovinná
v konaní pred rozhodcovským súdom pocit, že sa jedná o rozhodcu, ktorý rozhoduje zaujato, mala
možnosť podať námietku zaujatosti, na ktorú má každá strana podľa zákona o rozhodcovskom konaní
nárok. Otázkou rozhodcovskej zmluvy bola podľa oprávneného aj dohoda o spôsobe rozhodcovského

konania, či sa uskutoční formou ústneho pojednávania, alebo bude mať formu písomného konania,
pričom zmluvné strany si síce dohodli písomné konanie, čo však nevylučovalo, aby sa konanie
uskutočnilo ústnou formou, ak o to jedna zo strán požiada. V prípade predmetnej zmluvy sa podľa
oprávneného jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku
neprijateľnú v zmysle naznačovanom povinnou. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v
čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po

jeho uzavretí, pričom je dôležité, aby zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožnila spotrebiteľovi
uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu.

9. Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle platných
právnych predpisov a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Nad rámec uvedeného

oprávnený ešte uviedol, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej
sa spotrebiteľských úverov ako možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru (avšak oprávnený popiera, že by sa v danom prípade jednalo o spotrebiteľa
a o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa oprávneného prípustnosť
rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č.

XX/XXX/XX o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských
sporov, ale aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľských sporoch bola priznaná aj rozhodnutiam súdu v Českej republike.

10. Oprávnený v závere poukázal, že rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera

môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere, preto, v prípade, že žiadateľ o
úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť
voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním (nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú
zmluvu), preto sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. V danom prípade medzi
oprávneným a povinnou bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na

samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Zároveň oprávnený poukázal, že
povinná svojím podpisom zo dňa 21.11.2013 vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle vyhlásila,
že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bola pred uzatvorením zmluvy
osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy.

11. Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby vydal uznesenie, ktorým udelí súdnemu exekútorovi,
poverenie na vykonanie exekúcie.

12. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 58 ods. 5 Exekučného
poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380

CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.16.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhouzneseniadospelkzáveru,žesúdprvejinštanciesprávne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje

rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.

17. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.

V uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2011, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie, Najvyšší súd SR
uviedol, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 EP vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci
6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS

60/2011 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským
právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa
vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na

to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
K tomuto záveru odvolací súd dospel, pretože v zmluve o spotrebiteľskom úvere je povinná označená
menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom OP. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je
povinná taktiež označená menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom. To znamená, že povinná je
označenáakofyzickáosoba-nepodnikateľ.Povinnániejeoznačenáúdajmi,ktorébyjuidentifikovaliako

podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
Rozhodcovský súd jednal s povinnou ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Poskytnutie úveru na
podnikanie musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha
zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinná nemohla
v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky, ktoré rovnako meniť nemohla.

19. Exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia, je rozhodcovský rozsudok sp. zn.
SRSAspA01091/16zodňa20.07.2016vydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmprispoločnosti
Asociácia pre arbitráž Bratislava, pričom z odôvodnenia vyplýva, že žalovaná si v určenej lehote
nesplnilapovinnosťvyplývajúcujejzozmluvyoúvere. Oprávnenýapovinnáuzavrelidňa21.11.2013(t.j.

v rovnaký deň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere) rozhodcovskú zmluvu vyhotovenú na samostatnom
tlačive, v zmysle ktorej spory zo zmluvy majú byť rozhodované buď pred Stálym rozhodcovským súdom
alebo všeobecným súdom, pričom výber spočíva na strane podávajúcej žalobu.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

o úvere a rozhodcovskej zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

22. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide ajvtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť

rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá
pred 1. januárom 2008“. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej spotrebiteľskej zmluve.
Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď
rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012). Povinná ako

spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaná na rozhodcovskom
súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer
s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje
právo spotrebiteľ, využíva štátny súd. Taktiež má súd pochybnosti, či povinná bola dostatočne poučená
o následkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a či si bola vedomá podpisovaných vyhlásení v tejto
zmluve, keďže ide o formulár s dopisovanými údajmi a textom veľmi malých písmen.

23. Rozhodcovská zmluva podľa odvolacieho súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiťrozhodcovskémukonaniu.Nemožnoopomenúťaniskutočnosť,žeúrokvovýške39,15%ročne
je neprimerane vysoký ako sankcia spojená s nesplnením záväzku vrátiť peňažnú sumu, a teda ide

o neprijateľnú podmienku. Tu je dôležité poukázať aj na rozpor so zákonom, keď zmluva o úvere zo
dňa 21.11.2013 neobsahuje obligatórnu náležitosť – predpoklady pre výpočet RPMN a teda spotrebiteľ
nemal reálnu možnosť posúdiť výhodnosť, resp. nevýhodnosť úveru, čo spôsobuje, že úver mal byť
považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

24. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav,
ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola
dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet
dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola

hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca
(v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa
nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej
obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských doložiek, ktoré sú skryto súčasťou iných

zmluvných dojednaní.

25. V súvislosti s povahou individuálneho zmluvného dojednania v spotrebiteľských zmluvách je
potrebné tiež poukázať na závery nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020, resp. sp. zn.
I. ÚS 382/2022 a sp. zn. I. ÚS 382/2022, a sp. zn I. ÚS 510/2023, v zmysle ktorých „za individuálne

dojednané ustanovenie, resp. zmluvu možno považovať vsunutie vlastnej zmluvnej klauzuly, resp.
podpísanie zmluvy, ktorej znenie pripravil spotrebiteľ, a nie podpísanie vopred pripravenej formulárovej
zmluvy. Rovnako podstatné je posúdenie, aký vplyv mala alebo mohla mať sťažovateľka na voľbu
rozhodcovského súdu, resp. či bol rozhodcovský súd určený vopred dodávateľom. Aj zdanlivá možnosť
voľby medzi spotrebiteľským rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom môže

v konečnom dôsledku znamenať, že voľba patrí len dodávateľovi, ktorý spravidla býva žalobcom,
a iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické
(keďže spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného
vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do neho, pochopiteľne, nemôže patriť žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu

rozhodcom). Ak výber súdu spočíva v konečnom dôsledku absolútne a jedine na výbere strany
podávajúcej žalobný návrh (čo je pri spotrebiteľskom úvere pravidelne veriteľ), rozhodcovská zmluva
dáva spotrebiteľovi možnosť výberu súdu do rúk iba naoko. Argument súdu o možnosti výberu medzi
uzavretím a neuzavretím rozhodcovskej zmluvy nie je ústavne udržateľný, keďže aj pri hlavnej úverovej
zmluve spotrebiteľ stojí pred voľbou, či ju ,,uzavrieť alebo neuzavrieť“, no po jej uzavretí napokon niet

pochybností o existencii dôvodov na vykonanie ex offo súdnej kontroly.“

26.Rozhodcovskúzmluvupovažujeodvolacísúdzaneprimeranúzmluvnúpodmienku,ktorájevrozpore
s platným právom. Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke a podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Obč. zák.) ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na

ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
povinnosťpodrobiťsarozhodcovskémukonaniuvyvolanéhododávateľomniejeindividuálnedojednaná,
je pre jej neprijateľnosť neplatná, a teda pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to
právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní
prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z.

v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

27. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z
podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť
vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe

titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

28. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (Rozsudok Súdneho dvora
C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

30. Toto rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím vo veci, preto odvolací súd nemal dôvod rozhodovať
o náhrade trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.