Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321201505
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8321201505.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., proti žalovaným: 1. D. E., F. G., zastúpená správcom:
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2. H. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX J. X, K. F., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX, okres B., obec L., katastrálne územie L. a to parcele reg. „C“, parcelné číslo
XXX – trvalý trávny porast o výmere XXX m2.

Do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e parcelu reg. „C“, parcelné číslo XXX – trvalý trávny
porast o výmere XXX m2, zapísanú na LV č. XXX, okres Humenné, obec L., katastrálne územie L..

Žalobca je p o v i n n ý titulom vyrovnania spoluvlastníckych podielov zaplatiť žalovanej v 1. rade
sumu 1 151,25 eur a to na účet správcu: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava,
IČO: 17 335 345, číslo účtu: IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol 11C202021,

poznámka: Okresný súd Humenné – A. B., žalovanej v 2. rade sumu 287,80 eur a to v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa03.05.2021domáhal vydaniarozhodnutia,ktorým
by zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX a to
pozemku registra ,,C“, parc. č. XXX, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere XXX m2, katastrálne
územie L., okres B., aby pozemok prikázal do jeho výlučného vlastníctva a uložil mu za prikázané podiely

vyplatiť žalovaným odplatu.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku - podiel 5/8.
Na liste vlastníctva sú zapísaní spoluvlastníci : D. E., D. F., M. G.. Orientačná cena nehnuteľnosti je cca
1 950,- eur, t.j. 1,86 m2.

Uviedol, že o žalovanej D. E. nemá žiadnu vedomosť. Svoj podiel nadobudla titulom N. XX-XX/XX,

kde bola zapísaná pod poradovým číslom 2b. Žalovaná D. F. nadobudla podiel na nehnuteľnosti na
základe dedičského rozhodnutia O. XXX/XX a podľa jeho vedomosti sa narodila XX.XX.XXXX. Nemá
vedomosť o tom, či žalovaná žije a ak súd zistí že nežije navrhol, aby súd zistil jej dedičov. Tretí žalovaný
M. G. nadobudol podiel na nehnuteľnosti na základe dedičského rozhodnutia O. XXX/XX a podľa jehovedomosti sa narodil dňa XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX. Dedičmi po ňom sú jeho manžela a deti,
ktorí sú žalovanými v 3. až. 5. rade.

Uviedol, že pozemok sa nachádza v obci L. v blízkosti jeho novopostaveného domu. Nikto sa okrem
neho o pozemok nestará. Pozemok sa nedá rozdeliť nakoľko k nemu nie je žiadna prístupová cesta,
okrem prístupu z hlavnej cesty a z jeho pozemku.

2. V priebehu súdneho konania bolo začaté konanie o novoobjavenom majetku po žalovanom M. G.

pod sp. zn. XXX/XX/XXXX a podiel vo výške 1/16 nadobudla dedička H. A., ktorá ho následne kúpnou
zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX odpredala žalobcovi.

Dodatočné dedičské konanie bolo vedené aj po D. F. a dedičský podiel na predmetnej nehnuteľnosti vo
veľkosti 1/16 zdedila žalovaná v 2. rade.

3. Žalovaná v 1. rade zastúpená správcom a žalovaná v 2. rade súhlasili so zrušením a vyporiadaním
podielového vlastníctva a prikázaním celého pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu. Správca za
žalovanú požadoval za stratu jej podielu náhradu vo výške 5,- eur/m2 a žalovaná v 2. rade vo výške
10,- eur/m2.

Žalobca následne upravil navrhovanú cenu náhrady na sumu 5,- eur/m2.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to najmä výpisom z LV č.
XXX, kúpnou zmluvou, písomnými vyjadreniami strán sporu a ich prílohami, výpoveďou žalobcu a zistil
tento skutkový stav veci:

5. Z listu vlastníctva č. XXX, okres B., k.ú. L., že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti: parcely reg. ,,C“ č. XXX – trvalý trávny porast o výmere XXX m2 a to žalobca v podiele
5/8 a 1/16, žalovaná v 1. rade v podiele 1/4, žalovaná v 2. rade v podiele 1/16.

6. Žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX spísanej formou notárskej zápisnice na
notárskom úrade P. G. G., odkúpil od predávajúcej H. A. podiel vo výške 1/16 (57,56 m2) na pozemku
registra ,,C“ parc. číslo XXX, k.ú. L., okres B.. Kúpna cena bola vo výške 250,- eur, t.j. 4,34 eur/m2.

7. Správca nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol,

že pokiaľ ide o samotné zrušenie podielového spoluvlastníctva, nemá výhrady k zrušeniu podielové
spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a prikázaniu podielu žalobcovi, nakoľko sa jedná
o pozemok v intraviláne obce, malej výmery, kde reálna deľba neprichádza v úvahu. Pokiaľ sa jedná
o cenu náhrady za stratu spoluvlastníctva uviedol, že jej primeraná výška je 5,-eur/m2, nakoľko za takúto
cenu sa odpredávajú nehnuteľnosti v lokalite obce D..

8. Žalovaná v 2. rade vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že navrhuje riadne určenie trhovej
ceny predmetného pozemku vzhľadom na možnosti jeho reálneho využitia. Za akceptovateľnú uviedla
cenu 10,- eur/m2.

9. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva

a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.10. Podľa § 8 ods. 1. písm. b) a d) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom (ďalej len ,,Zákon“), register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších
geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k

nim, najmä zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,
zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa § 13 Zákona, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe
registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto

zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca,30aa) ak ide o lesné pozemky.

Podľa § 16 ods. 1 písm. b) Zákona, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami nezistených vlastníkov (§ 13).

Podľa § 16 ods. 2 Zákona, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy

zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

11. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019 uviedol: ,,Potreba
zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je
zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a

zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami.
Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka,
aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou
stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený
predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je

potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam.“

,,Na základe judikatúry NS SR sp.zn. 8Cdo/31/2018 dovolací súd konštatuje, že pojem „nezistený
vlastník" je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita.
Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno

vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a
povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho
subjektu (nezisteného vlastníka) pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava
vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP
procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon

priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho
vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri
nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako
subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.“ – uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/238/2021 zo
dňa 28.02.2022.

12. V danej právnej veci súd je to toho názoru, že u žalovanej v 1. rade ide o nezisteného vlastníka,
ktorého so zákona zastupuje správca a to Slovenský pozemkový fond.

13. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového

spoluvlastníctva. Tohto práva sa nemôžu spoluvlastníci vopred vzdať a akákoľvek dohoda by
bola v tomto smere neplatná. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, zruší
spoluvlastníctvo súd, ktorý vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Právo
na zrušenie spoluvlastníctva nie ja viazané na žiadnu lehotu. Preto i žalobu na zrušenie a vysporiadanie

podielového spoluvlastníctva možno podať bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Vychádzame z
toho, že vlastnícke právo sa nepremlčuje.

Konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí medzi konania, v ktorých súd nie je viazaný
žalobným návrhom strán sporu; súd môže podielové spoluvlastníctvo účastníkov vysporiadať iným

spôsobom, ako navrhujú (iudicium duplex).
V konaní o návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo
spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk
výslovne uvedených v § 142 ods. 1 OZ (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilnésprávanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom
výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je
vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (R 37/2012).

14. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 uvádza pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva len
dve kritériá, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak ich riadna aplikácia vyznieva pre strany
sporu rovnocenne, záleží len na súde, ktoré z iných relevantných okolností prípadu (najmä schopnosť
a včasnosť zaplatenia primeranej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia) vyhodnotí v prospech tej-

ktorej strany.

15. Žalobca ako podielový spoluvlastníka predmetného pozemku žiadal podielové spoluvlastníctvo
so žalovanými zrušiť a vyporiadať, pričom k mimosúdnej dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi
nedošlo. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na
zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek

požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zachovanie
podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

Strany sporu sa na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva zhodli, teda všetci súhlasili

s tým, aby ich podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené a aby celý pozemok bol prikázaný do výlučného
vlastníctva žalobcu.

Preto súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a parcelu reg. „C“ parcelné číslo XXX – trvalý
trávny porast o výmere XXX m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.

16. Zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním nehnuteľných vecí do výlučného vlastníctva
žalobcu, žalovaným vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalobca navrhol cenu 5,- eur/
m2, tak ako požadoval správca žalovanej v 1. rade. Žalovaná v 2. rade požadovala náhradu vo výške
10,- eur/m2.

17. Spornou otázkou tak v konaní zostala iba výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej 2. rade.

Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý

bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.

Časť vyporiadavanej parcely už žalobca odkúpil v roku 2025 a to za cenu 4,34 eur/m2. Z inzerátu
predloženého žalobcom spolu so žalobou vyplýva, že v obci L. je na predaj pozemok o rozlohe 1 044
m2 – poľnohospodárska pôda, za cenu 1 950,- eur, t,j, za cenu 1,87 eur/m2. Žalovaná v 2. rade súdu

nepredložila žiadny dôkaz ohľadom preukázania inej ceny pozemku a v tomto smere nenavrhla ani
žiadne dokazovanie.

Súd poukazuje, že pri dokazovaní výšky náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je súd limitovaný dôkaznými návrhmi strán sporu v zmysle §

185 ods. 2 CSP. O relevantné dôkazy pritom nemusí byť núdza.

V danej veci žalobca a správca zastupujúci žalovanú v 1. rade navrhli výšku primeranej náhrady za
spoluvlastnícke podiely žalovaných vo výške 5,- eur/m2 a súd dospel k záveru, že žalobcom navrhnutá
výška náhrady je primeraná.

Podľa veľkosti podielov jednotlivých žalovaných preto súd uložil žalobcovi zaplatiť náhradu žalovaným
nasledovne: žalovanej v 1. rade sumu 1 151,25 eur, žalovanej v 2. rade sumu 287,80 eur a to všetko
v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 257 ods. 1 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP. Uvedené zákonné ustanovenie
predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené

výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v civilnom sporovom konaní,
v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Uplatnenie tejto výnimky je však možné len z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

Použitie predmetného ustanovenia teda nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej

nespravodlivosti. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov,
by mali všeobecné súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný
postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov.

Súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobcu nemožno nútiť, aby zotrval v

spoluvlastníckom zväzku so žalovanými. Žalovaní so zrušením a spôsobom vyporiadania súhlasili.
Spornou v konaní bola iba výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade. Neexistovala
žiadna možnosť iným spôsobom dospieť k vzájomnej dohode ako cestou súdu. Zástupca žalovanej
v 1. rade je právnickou osobou zriadenou štátom, ktorý koná v rozsahu zákonom vymedzených práv
a povinností, teda aj spravuje a nakladá s pozemkami ktorých vlastníci nie sú známi a zastupuje ich

v konaniach týkajúcich sa usporiadania vlastníckych vzťahov k nim. Súd preto vzhliadol dôvody hodné
osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP a s poukazom na uvedené žiadnej zo strán sporu náhradu
trov konania nepriznal.

Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/2015 zo dňa 27.01.2015 v ktorom

uviedol: ,, Je totiž potrebné si uvedomiť, že prípadný postup podľ§ 142 ods. 3 OSP (čoho sa dožadujú
sťažovatelia) by znamenal, že trovy zaplatené sťažovateľmi by im museli nahradiť žalovaní, ktorí v
konaní s ohľadom na jeho výsledok stelesnený vo výroku prvostupňového rozsudku, ako aj s ohľadom
na ich postoj k žalobe sťažovateľov neboli o nič menej úspešní než sťažovatelia. Celkom správne preto
okresný súd uzavrel, že je „spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy ním v konaní vynaložené

sám“. Práve takto vymedzené spravodlivostné kritérium je pre posúdenie ústavnej akceptovateľnosti
výroku okresného súdu v otázke trov konania, ako aj potvrdzujúceho výroku krajského súdu dôležitejšie
než detailné skúmanie doslovného znenia zákonného textu v § 142 ods. 2 a 3 OSP.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.