Rozsudok – Zmluvy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/176/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124413766
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6124413766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. E. XXXX/X, XXX XX B., zastúpeného spoločnosťou: JUDr. Slavomíra Kurinská, s. r. o., so
sídlom V. Šípoša 16,
036 01 Martin, IČO: 56 886 446, proti žalovanej: obec Turčianske Jaseno, so sídlom Turčianske Jaseno
24, 038 02 Turčianske Jaseno, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom
Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, o zaplatenie 7.000,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/20/2025-106 zo dňa 15. mája

2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 10C/20/2025-106 zo dňa 15. mája 2025 vo výroku I. mení tak,
že žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 7.000,- eur od 22.09.2024 do zaplatenia zamieta.

II. Žalovanej proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako i trov
odvolacieho konania, v rozsahu 100 %.

III. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 10C/20/2025-106 zo dňa 15. mája 2025 vo výroku II. zostáva
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 7.000,- eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od
22.09.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku
uplatneného nároku žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal proti žalovanej právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu (výrok III.), pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne po

právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok IV.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca proti žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 7.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s 8,25 % úrokom z omeškania
ročne za obdobie od 21.09.2024 do zaplatenia, a to na tom základe,
že žalovaná rozhodnutím č. 625/237/2020-Pi-pr zo dňa 28.09.2020 uložila žalobcovi v priestupkovom
konaní pokutu vo výške 7.000,- eur. Voči tomuto rozhodnutiu žalovanej sa odvolal a žiadal toto
rozhodnutie zrušiť. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej

správy rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2021/006829-004/Rep zo dňa 08.06.2021 rozhodnutie žalovanej
potvrdil. Vo veci následne podal správnu žalobu, ktorú Krajský súd v Žiline zamietol rozsudkom č.
k. 14S/34/2021-113 z 09.09.2021. Následne podal voči tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline
kasačnú sťažnosťna Najvyšší správny súd SR. Žalovaná podala návrh na exekučné konanie voči nemu a ako exekučný
titul uviedla jej rozhodnutie č. 625/237/2020-Pi-pr zo dňa 28.09.2020, ktorým mu žalovaná uložila
pokutu vo výške 7.000,- eur. Exekučné konanie č. 207EX/195/2023 začalo dňa 15.05.2023. Dňa

30.05.2023 zaplatil do exekučného konania sumu 8.247,05 eur, ktorá pozostávala z pohľadávky (pokuty)
vo výške 7.000,- eur a trov exekúcie vo výške 1.247,05 eur. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie
č. 625/237/2020-Pi-pr vydané žalovanou dňa 28.09.2020 nemohlo byť exekučným titulom, na základe
ktorého bola vykonaná exekúcia č. 207EX/195/2023, keďže nebolo právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím. Vymáhaním pohľadávky vo výške 7.000,- eur v exekučnom konaní v prospech žalovanej,

v ktorom exekučnom konaní bola žalovaná uspokojená, vzniklo žalovanej bezdôvodné obohatenie
predstavujúce sumu 7.000,- eur, vydania ktorého sa žalobca domáhal. Žalovanú vyzval podaním
označeným ako „Predžalobná upomienka“ datovaným dňa 20.09.2024 k zaplateniu sumy 7.000,- eur
titulom vydania bezdôvodného obohatenia, avšak bezvýsledne.
3. Žalovaná v spore uviedla, že uložila žalobcovi rozhodnutím č. 625/237/2020-Pi-pr zo dňa 28.09.2020
pokutu vo výške 7.000,- eur za to, že sa dopustil priestupku podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) zákona

č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) tým, že v období
jesenných mesiacov roku 2019 začal na pozemku parcela KN-C č. 1927, k. ú. F. G. uskutočňovať stavbu
„Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia a tiež priestupku podľa ust. § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976
Zb. tým, že stavbu „Rekreačná chata“ uskutočňoval v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného
územia a pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, čím sa dopustil porušenia ust. § 54, § 55 ods. 1

a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. ku skutkovým tvrdeniam žalobcu doplnila, že Najvyšší správny súd SR
rozsudkom spis. zn. 4Stk/21/2022 zo dňa 31.01.2024 zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn.
14S/34/2021 zo dňa 09.09.2021 tak, že rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej
politiky, oddelenia štátnej stavebnej úpravy č. OU-ZA-OVBP2-2021/006829-004/Rep zo dňa 08.06.2021
zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaná mala za to, že uvedeným rozsudkom Najvyššieho
správneho súdu SR nebolo zrušené jej rozhodnutie o uložení pokuty. Najvyšší správny súd SR rovnako
nekonštatoval, že žalobca sa nedopustil protiprávneho konania, ktorým v roku 2019 začal na pozemku
parcela KN-C č. 1927, k. ú. F. G. uskutočňovať stavbu „Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia
a v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného územia a pozemku, kde je zakázaná výstavba.

Najvyšší správny súd SR
vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v rozhodnutí žalovanej o uložení pokuty absentuje správna úvaha
o uložení druhu a výšky sankcie a z tohto dôvodu zrušil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru
výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej úpravy č. OU-ZA-OVBP2-2021/006829-004/Rep
zo dňa 08.06.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Je teda zrejmé, že žalobca sa

dopustil protiprávneho konania, pričom úlohou Okresného úradu Žilina bude vec znova prejednať a
rozhodnúť o druhu a výške sankcie v súlade s názorom Najvyššieho správneho súdu SR uvedenom v
jeho rozhodnutí. Exekučný titul - rozhodnutie žalovanej č. 625/237/2020-Pi-pr- zo dňa 28.09.2020 nebolo
Najvyšším správnym súdom zrušené, pričom dotknuté exekučné konanie bolo vykonané
nazákladevykonateľnéhoexekučnéhotitulu.Vprípade,akbybola žalovanejrozhodnutímsúduuložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.000,- eur a následne by Okresný úrad Žilina zmenil rozhodnutie
žalovanej o uložení pokuty tak, že by uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej pokutu, prípadne ak
by Okresný úrad Žilina zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na nové prejednanie a rozhodnutie
a žalovaná by po opätovnom prejednaní veci uložila žalobcovi pokutu, došlo by zo strany žalobcu k
bezdôvodnému obohateniu (žalovaná na okraj uviedla, že podľa § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.

môže správny orgán uložiť žalobcovi za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil pokutu až do výšky
165.969,59 eur). V takom prípade by sa musela žalovaná opakovane domáhať od žalobcu zaplatenia
pokuty, a to možno až prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia, ako tomu bolo
v prípade výkonu rozhodnutia o uložení pokuty zo dňa 28.09.2020.
4. Žalobca v reakcii na obranu žalovanej uviedol, že ak Najvyšší správny súd SR zrušil rozhodnutie

odvolacieho správneho orgánu, ktorým tento rozhodol o odvolaní žalobcu voči dotknutému rozhodnutiu
žalovanej a vrátil vec na ďalšie konanie, stratilo pôvodné rozhodnutie žalovanej svoju účinnosť. Ak aj
žalovaná podala návrh na vykonanie exekúcie
na základe pôvodného rozhodnutia v spojení s odvolacím rozhodnutím, ktoré predstavovali v momente
podania návrh na vykonanie exekúcie exekučný titul, po právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR

odpadol právny dôvod na získanie plnenia od žalobcu vo výške 7.000,- eur, ktorá suma bola vymožená
v exekučnom konaní, ktoré začalo upovedomením o začatí exekúcie datovaným dňa 15.05.2023.
Žalovaná bola povinná túto sumu vydať žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) z dôvodu, že právny dôvod naplnenie odpadol. Ak by bolo pôvodné rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím odvolacieho
správneho orgánu v súlade so zákonom, nebol by nikdy plnil žalovanej, teda nikdy by žalovanej nebol
zaplatil sumu 7.000,- eur. Ďalej žalobca namietal, že Najvyšší správny súd SR rozhodnutie odvolacieho

správneho orgánu zrušil najmä z dôvodu, že ak bol žalobca postihnutý za dva priestupky, mala byť
aplikovaná absorpčná zásada a uložená sankcia za priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Výška
uloženej sankcie nebola v rozhodnutí žalovanej a ani v rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu
zdôvodnená. Najvyšší správny súd SR konštatoval, že prvostupňový orgán a odvolací orgán vec
nesprávne právne posúdili v otázke dodržiavania zásad trestného práva pri ukladaní trestov pri súbehu

správnych deliktov. Argumentáciu žalovanej, že za konanie, ktorého sa mal dopustiť, je možné uložiť
sankciu až do výšky 165.969,59 eur je nepatričná, pretože v odvolacom konaní nemôže byť sankcia
uložená prvostupňovým rozhodnutím zvýšená. Dokonca podľa právneho názoru Najvyššieho správneho
súdu SR bude potrebné aplikovať absorpčnú zásadu. Odvolací správny orgán môže zmeniť pôvodné
rozhodnutie žalovanej, ale už nemôže vydať identické rozhodnutie. Navyše po rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu SR mu už nemôže byť uložená sankcia z dôvodu podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č.

372/1990 Zb. o priestupkoch, v zmysle ktorého priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania
uplynuli dva roky. Ide o prekluzívnu lehotu, ktorá bola už prekročená, a preto v správnom konaní voči
nemu nemôže byť rozhodnuté o uložení nejakej sankcie. Odvolací správny orgán mu už v správnom
konaní nemôže uložiť sankciu, ale môže vec vybaviť dvomi spôsobmi, a to buď tak, že konanie zastaví
podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb., alebo vec odloží podľa ust. § 66 ods. 2 písm. e)

zákona č. 372/1990 Zb., o čom len upovedomí poškodeného.
5. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam. Rozhodnutím žalovanej ako príslušného stavebného úradu podľa ust. § 117 ods. 1 zákona č.
50/1976 Zb. č. j. 625/237/2020-Pi-pr. zo dňa 28.09.2020 bol žalobca uznaný
za vinného zo spáchania priestupkov podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) a ods. 4 zákona č. 50/1976

Zb. tým, že porušil ust. § 54, § 55 ods. 1 a § 126 zákona č. 50/1976 Zb., za čo mu žalovaná ako
príslušný stavebný úrad, a teda aj orgán štátnej správy, uložila pokutu vo výške 7.000,- eur, ktorú bol
žalobca povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet žalovanej. Okresný úrad
Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy rozhodnutím č. OU-ZA-
OVBP2-2021/006829-004 zo dňa 08.06.2021 zamietol odvolanie, ktoré podal žalobca proti uvedenému

rozhodnutiu žalovanej a toto rozhodnutie potvrdil. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovanej
o uložení pokuty žalobcovi žalovaná viedla exekúciu na vymoženie pokuty a z detailu pohybu na účte
žalobcu vyplynulo, že žalobca v prospech žalovanej na úhradu pohľadávky vymáhanej exekúciou,
zaplatil dňa 30.05.2023 sumu 8.247,05 eur (z čoho časť nad sumu 7.000,- eur zrejme tvorili trovy
exekúcie). Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn. 4Stk/21/2022 zo dňa 31.04.2024, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2024, súd prvej inštancie zistil,
že žalobca sa domáhal preskúmania a následne zrušenia uvedeného rozhodnutia Okresného úradu
Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy v konaní vedenom na
Krajskom súde v Žiline, ktorý rozsudkom č. k. 14S/34/2020-113 zo dňa 09.09.2021 správnu žalobu
žalobcu zamietol. Tento rozsudok Krajského súdu v Žiline bol uvedeným rozsudkom Najvyššieho

správneho súdu SR zmenený, a to tak, že rozhodnutie Okresného úradu v Žiline, odboru výstavby a
bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy bolo zrušené a vec bola tomuto odvolaciemu orgánu
vrátená na ďalšie konanie. Z výzvy na vyčíslenie trov konania zo dňa 31.07.2024, ktorú Správny súd
v Banskej Bystrici zaslal žalobcovi, vyplynulo, že od 01.04.2024 došlo v zmysle ust. § 7 ods. 1 a nasl.
zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 2 zákona

č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a
doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plávaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) k prechodu
práv a povinností okresných úradov v sídle kraja, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej
stavebnej správy na Úrad pre územné plávanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave.
6. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že situácia, ktorá nastala po vydaní rozsudku Najvyššieho

správneho súdu SR, znamená, že v čase rozhodovania v posudzovanej veci neexistovalo právoplatné
rozhodnutie žalovanej o uložení správnej sankcie žalobcovi, a to pokuty vo výške 7.000,- eur. Samotné
rozhodnutie žalovanej síce zrušené nebolo, ale nie je právoplatné a musí byť predmetom prieskumu
príslušného odvolacieho orgánu podľa stavebných predpisov. Tým, že rozhodnutie žalovanej ako
príslušného správneho orgánu, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku a bola

mu uložená administratívna sankcia - pokuta vo výške 7.000,- eur, stratilo svoje účinky spočívajúce v
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, odpadol podľa presvedčenia súdu prvej inštancie dôvod plnenia
(zaplatenia pokuty) v prospech žalovanej ako správneho orgánu, ktorý pokutu uložil. Tým nastala
situácia, ktorú predpokladá ust. § 451 ods. 2 OZ, podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkovýprospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa §
451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

7. Pokiaľ žalovaná argumentovala uznesením Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/85/2013
zo dňa 09.04.2014 (publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
č. 7 ročník 2019 pod poradovým č. 74) podľa súdu prvej inštancie išlo o inú právnu situáciu než
v posudzovanej veci. V prípade posudzovanom v publikovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
išlo o plnenie, ktoré vyplývalo z obchodno-právneho nároku a platobný rozkaz, ktorý bol vydaný, aj

keď nenadobudol právoplatnosť, deklaroval len dôvod plnenia, ktorý existoval podľa noriem hmotného
súkromného práva. V posudzovanej veci však plnenie, ktoré žalobca poskytol, bolo plnením na
zaplatenie sankcie, ktorý nárok žalovaná svojím rozhodnutím vydaným v správnom konaní proti
žalobcovi, priamo konštituovala. Nešlo teda o plnenie, ktoré malo byť žalobcom žalovanej poskytnuté na
základe nejakého už predtým existujúceho hmotnoprávneho stavu a na ktoré by žalovaná mala nárok aj
bez vydania rozhodnutia o uložení pokuty. Preto dospel súd prvej inštancie k presvedčeniu,

že žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanej, ktoré žalovaná získala
plnením na základe neprávoplatného rozhodnutia o uložení pokuty v zmysle ust. § 451 ods. 1 OZ. Preto
žalobcovi priznal požadovanú istinu v sume 7.000,- eur.
8. Zároveň žalobcovi súd prvej inštancie priznal aj nárok na úroky z omeškania v súlade s ust. § 517
ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalujúca strana požadovala úroky
z omeškania odo dňa, ktorý nasledoval po doručení výzvy žalobcu žalovanej na vydanie bezdôvodného
obohatenia (výzva zo dňa 20.09.2024). Táto výzva bola doručená žalovanej podľa doručenky dňa
20.09.2024 a keďže ide o dlh, ktorý predpokladá ust. § 563 OZ, žalovaná mohla plniť dňa 21.09.2024 a
dňom 22.09.2024 sa dostala do omeškania. Preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na úroky

z omeškania až od 22.09.2024 a pokiaľ ide o nárok za deň 21.09.2024, v tejto nepatrnej časti žalobu
žalobcu zamietol.
9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to aplikujúc ust. čl. 4 ods. 1 CSP, keďže žalujúca strana
bola neúspešná skutočne v nepatrnej časti uplatneného nároku.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zmenil tak, že by žalobu zamietol v celom rozsahu, eventuálne rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
si žalovaná uplatnila pre prípad úspechu v spore nárok na náhradu trov konania.

11. Žalovaná sa nestotožňovala s názorom súdu prvej inštancie, pričom poukazovala na to, že jej
rozhodnutie o uložení správnej sankcie žalobcovi existuje a nebolo zrušené ani po vydaní rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn. 4Stk/21/2022 zo dňa 31.01.2024. Záväzkový vzťah z titulu
bezdôvodného obohatenia vzniká totiž iba vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Týmito
podmienkami sú: získanie majetkového prospechu určitou osobou (obohateným) bez právneho dôvodu,

protiprávnosť takéhoto získania, vznik majetkovej ujmy na strane inej osoby (postihnutého) a existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym obohatením a ujmou spôsobenou inému. Dôkazné bremeno o
splnení týchto podmienok nesie ten, kto tvrdí, že k obohateniu došlo na jeho úkor.
12. Súdna prax vykladá pojem „plnenie bez právneho dôvodu“ tak, že ide o situáciu, keď právny dôvod
nikdy neexistoval, alebo keď právny dôvod, ktorý pôvodne existoval, neskôr zanikol. Ak právny dôvod

neexistoval už od začiatku, znamená to, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mohla založiť
právny vzťah obsahujúci právo a povinnosť k danému plneniu. Najvyšší súd SR v uznesení spis. zn.
7Cdo/85/2013 zo dňa 09.04.2014 konštatoval, že osoba, ktorá prijala plnenie na základe rozhodnutia,
ktoré bolo neskôr zrušené alebo stratilo účinky podľa procesných predpisov, sa obohatí bezdôvodne len
vtedy, ak právny dôvod plnenia nevyplýval zo samotného hmotného práva. Pokiaľ však právny dôvod

plnenia podľa hmotného práva existoval, zostáva zachovaný aj v prípade, že právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie bolo zrušené alebo stratilo účinnosť. V posudzovanom prípade žalobca postavil stavbu
„Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia, a to v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného
územia a pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, čím porušil ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb.
Za takéto porušenie zákona č. 50/1976 Zb. priamo umožňoval uložiť páchateľovi priestupku pokutu.

Povinnosť zaplatiť pokutu vyplýva
zo zákona č. 50/1976 Zb. (hmotného práva), pričom žalobca reálne porušil ustanovenia zákona
č. 50/1976 Zb. Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn. 4Stk/21/2022Zo dňa 31.01.2024 nebolo rozhodnutie žalovanej o uložení pokuty zrušené a Najvyšší správny súd
SR zároveň nekonštatoval, že sa žalobca nedopustil protiprávneho konania. Z toho vyplýva, že právna
skutočnosť - protiprávne konanie žalobcu predstavujúce porušenie stavebného zákona nastala, a teda

právny dôvod na uloženie pokuty existoval od začiatku a nezanikol ani po vydaní rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR. Vzhľadom na uvedené preto podľa názoru žalovanej nemôže ísť v danom prípade
o bezdôvodné obohatenie na jej strane. V nadväznosti na to namietala žalovaná naplnenie odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

a priznať mu proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobca mal za to, že
rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR odpadol právny dôvod
na plnenie, čo znamená, že žalovaná sa neoprávnene obohatila, keď jej žalobca zaplatil sumu
7.000,- eur (§ 451 ods. 2 OZ). Rozhodnutie žalovanej bolo zrušené z dôvodu porušenia absorčnej
zásady trestania, teda žalovaná ho vydala v rozpore so zákonom. Podľa ust. § 46 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Vzhľadom na uvedené, je nespochybniteľné, že
neexistuje právoplatné rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty žalobcovi. Pokiaľ žalovaná v odvolaní
poukazovala na to,
že skutok bol preukázaný a že rozhodnutie o uložení pokuty vychádzalo z hmotného práva, žalobca bol

toho názoru, že nebolo právne významné, či skutkovo došlo k porušeniu hmotného práva - zákona č.
50/1976 Zb., ale či je ešte možné sankciu uložiť zákonným spôsobom. Sankcia za priestupok je viazaná
na existenciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré musí byť vydané v zákonom stanovenej
lehote. Po tom, ako kasačný súd zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu, právoplatnosť rozhodnutia
odpadla. Po uplynutí prekluzívnej lehoty podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. už sankciu nie

je možné znovu uložiť, teda žalovaný nemôže opätovne rozhodnúť o uložení pokuty. Podľa § 20 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. možno priestupok prejednať najneskôr do dvoch rokov odo dňa jeho spáchania.
Uvedená lehota je hmotnoprávna prekluzívna lehota, ktorej uplynutím zaniká právo uložiť sankciu za
priestupok. Na uplynutie tejto lehoty je povinnosť prihliadať z úradnej moci. V predmetnej veci táto lehota
už uplynula, pretože začala plynúť dňa 22.07.2020, kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí

konania o priestupku. Orgán, ktorému bolo rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty v priestupkovom
konanívrátenéNajvyššímsprávnymsúdomSR,nemôževiacopokuterozhodnúť,musíkonaniezastaviť
podľa ust. § 76 ods. 1 písm. zák. č. 372/1990 Zb. alebo vec odložiť podľa ust. § 66 ods. 2 zákona č.
372/1990 Zb., pretože zodpovednosť za priestupok zanikla. Vzhľadom na uvedené žalobca považoval
odvolanie žalovanej za nedôvodné.

14. Žalovaná v odvolacej replike odkázala na svoje doterajšie písomné podania, žalobu žalobcu
považovala naďalej za nedôvodnú a trvala na podanom odvolaní.
15.Vodvolacejduplikežalobcalenodkázalnasvojepodaniaavyjadreniavkonaní.Napadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie považoval za vecne správny a zákonný, dostatočne zdôvodnený, nevykazujúci
znaky svojvôle, s ktorým sa stotožnil.

16. Ďalšie podania strán v odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu doručené.
17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanej
proti rozsudku prvej inštancie vo výrokoch I. a III. bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) -
žalovanou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe proti nej čiastočne
vyhovel a priznal žalobcovi proti nej nárok na náhradu trov konania, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti

rozhodnutiu,protiktorémujetentoopravnýprostriedokprípustný[§355ods.1a2vspojenís§357písm.
m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný
odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa
ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 8,25 % ročne zo sumy 7.000,- eur od 22.09.2024 do zaplatenia zamietol. Rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním nenapadnutom výroku II. zostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
18. Odvolací súd považoval odvolanie žalovanej za dôvodné, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].
19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.20. Z vyjadrenia strán sporu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, vyplýva,
že medzi stranami sporu neboli sporné rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobcom, a teda podstata
sporu spočívala v otázke právneho posúdenia charakteru peňažného plnenia žalobcu v rozsahu sumy

7.000,- eur. Súd prvej inštancie dotknuté plnenie žalobcu považoval za plnenie z právneho dôvodu, ktorý
odpadol (§ 451 ods. 2 CSP), z čoho vyvodil, že na strane žalovanej bol získaný majetkový prospech
(bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 OZ), ktorý bola žalovaná v zmysle ust. § 451 ods. 1 OZ
povinná vydať žalobcovi.
21. Podstatou obrany žalovanej bol ňou prezentovaný právny názor, že právny dôvod plnenia žalobcu

(rozhodnutie žalovanej č. j. 625/237/2020-Pi-pr. zo dňa 28.09.2020) neodpadol, keďže dotknuté
rozhodnutie žalovanej nebolo zrušené.
22. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu
SR 4Stk/21/2022 zo dňa 31.01.2024 sa dostalo dotknuté priestupkové konanie, v ktorom bola
žalobcovi uložená pokuta vo výške 7.000,- eur do štádia konania odvolacieho správneho orgánu
o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej č. j. 625/237/2020-Pi-pr. zo dňa 28.09.2020, ktorým bola

žalobcovi uložená pokuta. Rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR nedošlo zároveň aj k zrušeniu
rozhodnutia žalovanej č. j. 625/237/2020-Pi-pr. zo dňa 28.09.2020 ako nižšieho orgánu verejnej správy,
ktoré predchádzalo Najvyšším správnym súdom zrušenému rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, odbor
výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-ZA-OVBP2-2021/006829-004 zo
dňa08.06.2021.Vkonaníďalejstranyneprodukovaližiadnetvrdeniačidôkazyaaninevyšloinaknajavo,

že by príslušný orgán verejnej správy druhého stupňa v dotknutej priestupkovej veci
po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR bol už akokoľvek rozhodol [teda prípadne aj podľa
§ 76 ods. 1 písm. f) zákona č. 392/1990 Zb.]. Teda v konaní nebolo preukázané (nevyšlo najavo),
že právny dôvod plnenia žalobcu žalovanej v sume 7.000,- eur odpadol (bol zrušený). Skutočnosť,
že v dôsledku zrušenia rozhodnutia odvolacieho orgánu verejnej moci došlo k strate právoplatnosti

rozhodnutia žalovanej, nemožno vykladať ako odpadnutie právneho dôvodu plnenia žalobcu podľa ust.
§ 451 ods. 2 OZ. Úvahy žalobcu prezentované v rámci jeho argumentácie, že druhostupňový orgán
verejnej správy už vzhľadom k zániku zodpovednosti žalobcu za predmetný priestupok podľa ust. § 20
zákona č. 392/1990 Zb. nemôže rozhodnúť inak ako podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) či ust. § 66 ods.
2 písm. f) zákona č. 392/1990 Zb. nie sú na mieste, keďže súd rozhodujúci o žalobcom uplatnenom

nároku nemôže prejudikovať konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy v konaní o priestupku (§ 193
CSP). Napokon ani nie je zrejmé, či v dotknutej priestupkovej veci nenastal dôvod prerušenia plynutia
dvojročnej doby pre zánik zodpovednosti za priestupok podľa ust. § 20 ods. 2 zákona č. 397/1990 Zb.,
a teda uzavrieť, že došlo k zániku zodpovednosti žalobcu
za predmetný priestupok podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 392/1990 Zb.

23. V nadväznosti na uvedené bolo potrebné považovať žalobu žalobcu za minimálne predčasnú, a
teda v čase rozhodovania o nej za nedôvodnú. Súd prvej inštancie tak na podklade správne zisteného
skutkového stavu nesprávne aplikoval ust. § 451 ods. 2 OZ. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.000,- eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 7.000,- eur od 22.09.2024 do zaplatenia

zamietol. Zároveň rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním nenapadnutom výroku II. zostal týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
24. O nároku na náhradu trov konania (teda, či už trov konania na súde prvej inštancie či tohto
odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP, a to vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu, teda na plný procesný

úspech žalovanej (teda plne úspešnej aj v odvolacom konaní) tak,
že žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako
i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].