Uznesenie – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121282511
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6121282511.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ O. R., narodený XX. U. XXXX, T. Č.D. XXX, X. a
2/ G. R., narodenej XX. H. XXXX, T. Č. XXX, X., obaja zastúpení advokátom JUDr. Petrom Joanidisom,
Rebarborová 1/B, Bratislava, proti žalovanej P.Q. Y., narodenej XX. U. XXXX, Z. XX, L., zastúpenej
hbr advokáti s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 33, Bratislava, IČO: 47 239 310, o zaplatenie 36 150 eur s
príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8Csp/54/2021,

o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/95/2022 z 25. mája 2023,
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej
súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k.
8Csp/54/2021-106 z 15. novembra 2021 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo „rozsudok
okresného súdu“) prvým výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“)

spoločne a nerozdielne istinu 12 400 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 12 400 eur od 23.
decembra 2020 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 20 000 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku; druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol, tretím výrokom zamietol vzájomnú žalobu
žalovanej, štvrtým výrokom priznal žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo
výške 54 % a piatym výrokom priznal žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanej zo vzájomnej žaloby nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne § 34, § 36 ods. 1, § 451 ods. 1, § 456 prvá veta, §
498, § 544 ods. 1 a 2, § 545 ods. 3, § 545a, § 50a ods. 1 až 3, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobcovia mali záujem o kúpu
nehnuteľnosti (rodinného domu) vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná prejavila svoj úmysel nehnuteľnosť
predať a v súvislosti s prevodom vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti prebiehali medzi stranami
rokovania. Dôvodom neuzatvorenia kúpnej zmluvy bol ten, že nehnuteľnostiam nebol zabezpečený
prístuppriamozobecnejkomunikácie,aleibacezsúkromnépozemky,atoibanazákladeústnejdohody.
Z dôvodu financovania časti kúpnej ceny prostredníctvom úveru z banky, bola obligatórnou požiadavkou

banky existencia zápisu vecného bremena in rem k susedným pozemkom v katastri nehnuteľnosti.
Žalovaná v čase podpisu zmluvy (Zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo 16. apríla 2018 - ďalejlen „zmluva“ - pozn. NS SR) viedla s vlastníkom susednej nehnuteľnosti na Okresnom súde Senica
spor o zriadenie vecného bremena. Súdne konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného
súdu Senica sp. zn. 11C/19/2018 z 03. júla 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn.

9Co/225/2019 z 26. mája 2020 tým, že žaloba bola zamietnutá.

4. Okresný súd dospel k záveru, že k neuzavretiu kúpnej zmluvy došlo zavinením žalovanej, ktorá si
nesplnila svoju povinnosť v zmysle čl. III bod 2 písm. f) zmluvy, a preto žalobcom v zmysle č. III bod 7
písm. a), b) zmluvy vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Žalovaná ako predávajúca si musela byť vedomá

právnych následkov nezriadenia vecného bremena v stanovenej lehote. Strany si platne dojednali v čl.
III. zmluvy úhradu zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti ktoroukoľvek zo zmluvných
strán, keď sa dohodli, že tá zmluvná strana, ktorá podstatne poruší povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu
je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20 000 eur každej zmluvnej strane. Porušenie povinnosti
uzavrieť kúpnu zmluvu zo strany žalovanej okresný súd považoval za podstatné, ktoré pre žalobcov v
zmysle čl. III zmluvy založilo nárok na úhradu dojednanej zmluvnej pokuty žalovanou. Poukazujúc na

znenie zmluvy okresný súd ustálil, že nešlo o jednostranné dojednanie zmluvnej pokuty, keďže takú
istú výšku zmluvnej pokuty by v prípade porušenia zmluvy museli zaplatiť aj žalobcovia. Dojednanú
výšku zmluvnej pokuty nepovažoval okresný súd za rozpornú s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20 000
eur.

5. Žalobcovia od mája 2018 do odstúpenia od zmluvy uhrádzali mesačne podľa zmluvy sumu vo výške
400 eur na bankový účet žalovanej, kde spolu uhradili sumu 12 400 eur, dané žalovaná nerozporovala.
Strany sporu zhodne potvrdili, že uhradená suma 12 400 eur potvrdzovala záujem žalobcov o kúpu
spornej nehnuteľnosti. Okresný súd zamietol žalobu v časti 3 750 eur z dôvodu, že išlo o preddavok,

ktorý žalobcovia uhradili k rukám sprostredkovateľa, a nie žalovanej, preto žalovaná túto sumu nebola
povinná vrátiť.

Rozhodnutie odvolacieho súdu

6. O odvolaní žalobcov 1/ a 2/ a o odvolaní žalovanej rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský
súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom sp. zn. 9Co/95/2022-189 z 25. mája 2023 (ďalej len „rozsudok
odvolacieho súdu“ alebo „rozsudok krajského súdu“), ktorým prvým výrokom potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.), v zamietajúcej časti týkajúcej sa vzájomnej

žaloby (výrok III.) a v časti náhrady trov konania zo vzájomnej žaloby (výrok V.), druhým výrokom zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej týkajúcej sa zvyšku žaloby (výrok II.) tak, že to
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ istinu 3 750 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
zo sumy 3 750 eur od 23. decembra 2020 do zaplatenia a tretím výrokom priznal žalobcom 1/ a 2/ voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti
žalobného návrhu žalobcov 1/ a 2/ a nedôvodnosti vzájomnej žaloby. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil, odvolací súd sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu
okrem odôvodnenia v časti zamietnutia zvyšku žaloby (výrok II.) a závislého výroku o náhrade trov

konania (výrok IV.).

8. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že vôľou zmluvných strán bolo uzavrieť kúpnu zmluvu
na predmetné nehnuteľnosti. Nestotožnil sa s tvrdením žalovanej, že vôľou bolo uzavrieť kúpu bez
ohľadunazriadenievecnéhobremena.Spoukazomnazneniezmluvyuzavrel,ževôľouzmluvnýchstrán

bolo uzavrieť kúpnu zmluvu len v prípade, ak zároveň žalovaná zriadi k predmetným nehnuteľnostiam
vecnébremeno,abuďsajejtopodaríúspechomvsúdnomkonaní,alebovprípadeneúspechuvsúdnom
konaní to zriadi iným spôsobom [čl. II. bod 2 písm. f) zmluvy]. Žalovaná do zmluvného vzťahu vstúpila
a zaviazala sa na povinnosť zriadiť vecné bremeno in rem k predmetným nehnuteľnostiam a zaviazala
sa znášať aj prípadné následky (odstúpenie od zmluvy žalobcami, zmluvná pokuta). Odvolací súd bol

názoru,žezozmluvyobudúcejzmluvynevyplýva,žežalobcoviasazaviazaliuhradiťzvyšokkúpnejceny
prostredníctvom hypotekárneho úveru, avšak to nič nemení na skutočnosti, že nemali záujem uzavrieť
kúpnu zmluvu bez splnenia povinnosti žalovanej zriadiť k predmetným nehnuteľnostiam vecné bremeno
in rem.9. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou týkajúcou sa zmluvnej pokuty a uviedol, že je nepochybné,
že zmluvné strany si v súlade s príslušnými ustanoveniami dohodli pre prípad porušenie zmluvných

povinností sankciu, zmluvnú pokutu v sume 20 000 eur, a to tak, že bola dohodnutá v prospech oboch
strán sporu. V konaní bolo preukázané, že žalovaná si svoju povinnosť ani v lehote troch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia, podľa ktorého bola v konaní o zriadení vecného bremena neúspešná,
nesplnila a to iným spôsobom. Uplynutím tejto lehoty bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcom zmluvnú
pokutu 20 000 eur. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zastával názor, že vzhľadom na cenu

nehnuteľnosti 125 000 eur bola výška 20 000 eur primeraná a nijakým spôsobom nebola dohodnutá v
rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta bola zakotvená pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
ktorejkoľvek zmluvnej strany, a to v rovnakej výške primeranej hodnote kúpnej ceny predmetných
nehnuteľností.

Dovolanie

10. Proti výroku I. rozsudku odvolacieho súdu v časti o zaplatenie 20 000 eur titulom zmluvnej pokuty
podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“), ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzovala z
§ 420 písm. f) CSP navrhujúc zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že žalobu zamietne alebo zrušiť

rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

11. V dovolaní žalovaná uviedla, že odvolací súd nedal odpoveď na námietku dovolateľky, že v zmysle
čl. III ods. 1 písm. a) zmluvy žalobcom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol. Odvolací súd

sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezmienil o argumente dovolateľky a vyhol sa odpovedi na túto
argumentáciu dovolateľky napriek tomu, že išlo o podstatnú otázku, ktorú uviedla dovolateľka aj v
odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie a ktorú namietala počas celého konania.

12. Dovolateľka uviedla, že zmluvné strany sa dohodli v zmluve na tom, že po právoplatnom skončení

súdneho sporu uzatvoria kúpnu zmluvu bez ohľadu na výsledok sporu, žalobcovia dovtedy budú
mať dostatok času, aby financovanie nehnuteľnosti zabezpečili pre prípad neúspechu žalovanej v
súdnom spore aj inou formou než úverom poskytnutým bankou. Vôľou zmluvných strán bolo uzatvoriť
kúpnu zmluvu bez ohľadu na výsledok súdneho sporu, ktorý viedla žalovaná. Jedinou odkladacou
podmienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo právoplatné skončenie súdneho sporu, preto žalovaná

po ukončení súdneho sporu vyzvala žalobcov na hodnoverné preukázanie financovania časti kúpnej
zmluvy. Skutočnosť, že žalovaná nezriadila vecné bremeno, nemalo žiaden právny význam vo vzťahu
k povinnosti žalobcov hodnoverne preukázať financovanie časti kúpnej ceny. Žalobcovia si nesplnili
povinnosť preukázať zabezpečenie financovania časti kúpnej ceny uvedenej v čl. II ods. 2 písm. c)
nesplnili, a preto im nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ods. 7 čl. III. zmluvy nevznikol, čo vyplýva

zo samotného ustanovenia čl. III. ods. 1 písm. a) zmluvy.

13. Dovolateľka ďalej uviedla, že budúcim kupujúcim by vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
podľa čl. III ods. 7 z dôvodu porušenia povinnosti budúcou predávajúcou len v prípade, ak by si súčasne
splnili svoju povinnosť preukázať financovanie kúpnej ceny. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva,

že zriadenie vecného bremena je odkladacou podmienkou podpisu kúpnej zmluvy a že zmluva nesplním
povinnosti budúcej predávajúcej zriadiť vecné bremeno zaniká. Práve naopak, aj v prípade, ak by k
zriadeniu vecného bremena nedošlo, boli zmluvné strany oprávnené kúpnu zmluvu uzatvoriť s tým, že
ak budúci kupujúci aj napriek tomu, že budúca predávajúca nezriadi vecné bremeno k nehnuteľnosti,
preukážu financovanie časti kúpnej ceny, vznikne im nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. III

ods.7,čobyprebudúcichkupujúcichznamenalo,žepôvodnedohodnutávýškakúpnejceny,t.j.120000
eur bude znížená o 20 000 eur: o výšku zmluvnej pokuty. Podľa dovolateľky jediným prípadom, kedy by
žalobcom vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je situácia, ak by žalobcovia v zmysle čl. III. ods.
1 písm. a) zmluvy hodnoverne žalovanej preukázali financovanie kúpnej ceny a súčasne by žalovaná
nezriadilavecnébremeno.Vkonaníjenesporné,žeotakútosituáciusavprejednávanomsporenejedná.

Odvolací súd sa s touto námietkou dovolateľky vôbec nevysporiadal a žiadnym spôsobom nereagoval
na znenie čl. III ods. 1 písm. a) zmluvy.14. Dovolateľka Najvyššiemu súdu SR navrhla odložiť vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu z
dôvodu, že je starobnou dôchodkyňou s nevýrazným príjmom a v blízkej budúcnosti očakáva začatie
exekučného konania zo strany žalobcov.

15. K dovolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli dovolanie zamietnuť a uviedli, že
odvolací súd zaujal jednoznačné a jasné stanovisko v bode 14. odôvodnenia dovolaním napadnutého
rozhodnutia, kde expressis verbis uviedol, že obrana žalovanej uvedená v odvolaní ohľadom
nesprávneho výkladu zmluvy s ohľadom na vôľu sporových strán je nedôvodná. Tvrdenia žalovanej

v mnohom nemajú oporu v jazykovom vyjadrení príslušných ustanovení zmluvy, pričom odvolací
súd uviedol aj správne aplikovaný § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka o výklade právnych úkonov.
Návrh žalovanej na odklad vykonateľnosti žalobcovia navrhli zamietnuť z dôvodu, že žalovaná po
právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu uhradila žalobcom 16 150 eur behom dvoch po sebe
nasledujúcich kalendárnych dní, čo vyvracia tvrdenie žalovanej o starobnej dôchodkyni s nevýrazným
príjmom.

Posúdenie veci dovolacím súdom

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS

SR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež
podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie
žalovanej je potrebné odmietnuť.

17. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať
akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

18. Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a
druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a
zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací
súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho

prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu
súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má
možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní
(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či
konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,

ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04).

19. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

80/09, II. ÚS 79/08 a IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že
najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je
v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru,
že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420
CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov,

ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v
ktoromjeoprávneneuplatnenýdovolacídôvod.Dovolacímdôvodomjenesprávnosťvytýkanávdovolaní
(porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom
procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré
je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432

ods. 1 CSP).

20. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.21. V danom prípade z dovolania žalovanej vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom
jeho rozsahu na základe § 420 písm. f) CSP.

22. V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

23. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto
skúmal, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti.

24. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva
na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu

rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s
uplatnením súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany
sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu
spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu

spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

25. Dovolateľka v súvislosti s vadou podľa § 420 písm. f) CSP odvolaciemu súdu vytýkala nedostatok
odôvodnenia a vysporiadania sa s odvolacou námietkou, že v zmysle čl. III. ods. 1 písm. a) zmluvy
žalobcom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol.

26. Po preskúmaní obsahu dovolania ako aj rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd dospel k záveru,
že dovolanie nie je dôvodné. Podstatou dovolania žalovanej je nesúhlas dovolateľky so záverom
odvolacieho súdu k namietaným ustanoveniam zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vo vzťahu k zmluvnej
pokute. Dovolateľka svoje tvrdenia o nenárokovateľnosti zmluvnej pokuty zo strany žalobcov 1/ a 2/

odvodzovala z čl. III. ods. 1 písm. a) zmluvy, pričom tvrdila, že žalobcovia by mali nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty len v prípade, ak žalovaná nezriadi vecné bremeno a žalobcovia zároveň preukážu
financovanie kúpnej ceny. Dovolací súd poukazuje na bod 14. rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom
odvolací súd dospel k záveru, že tvrdenia žalovanej nemajú oporu v jazykovom vyjadrení príslušných
ustanovení zmluvy, keďže vôľou zmluvných strán bolo uzatvoriť kúpnu zmluvu len v prípade, ak žalovaná

zriadi k predmetným nehnuteľnostiam vecné bremeno. V prípade, ak žalovaná nesplní túto povinnosť,
strany si dohodli sankciu v podobe zmluvnej pokuty vo výške 20 000 eur. Hoci sa krajský súd priamo
nevyjadril k čl. III. ods. 1 písm. a) zmluvy, z jeho odôvodnenia je zrejmé, že podľa jazykového vyjadrenia
ustanovení zmluvy dospel k záveru, že samotné nezriadenie vecného bremena zo strany žalovanej
potom čo neuspela v súdnom spore a to ani in rem, je dostatočným porušením ustanovení zmluvy, ktoré

zakladá nárok žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty.

27. Dovolací súd po preskúmaní zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo 16. apríla 2018 sa
stotožňuje s názorom odvolacieho súdu o nesprávnom výklade zmluvy zo strany žalovanej. K tvrdeniam,
o ktoré oprel svoje rozhodnutie odvolací súd a s ktorými sa dovolací súd v plnom rozsahu stotožňuje

a poukazuje aj na isté časové hľadisko vyplývajúce z jednotlivých ustanovení zmluvy, podľa ktorého by
žalobcom (ne)vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Podľa čl. III. ods. 2 písm. f) zmluvy bolo povinnosťou
žalovanej zriadiť vecné bremeno k nehnuteľnosti v prípade neúspechu v súdnom spore do troch
mesiacov odo dňa právoplatného skončenia súdneho sporu, ak si túto povinnosť nesplní, kupujúci
(žalobcovia) nie sú povinní uzatvoriť kúpnu zmluvu a v čl. III. ods. 7 písm. b) zmluvy bol pre tento

prípad dohodnutý nárok žalobcov na zmluvnú pokutu. Zo zmluvy teda vyplýva, že v prípade nezriadenia
vecného bremena žalovanou najneskôr uplynutím troch mesiacov po právoplatnom skončení súdneho
konania, žalobcom vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a neboli povinní pristúpiť k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy. V čl. III. ods. 1 písm. a) zmluvy, na ktorý sa odvoláva žalovaná, je zakotvená povinnosťžalobcov ako kupujúcich zabezpečiť a preukázať financovanie časti kúpnej ceny. Ak si túto povinnosť
nesplnia, nevzniká im nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dovolací súd upriamuje pozornosť žalovanej
na formuláciu uvedeného ustanovenia zmluvy. Zmluvné strany si v uvedenom ustanovení dohodli aj

rozhodujúci okamih (termín), kedy si kupujúci - žalobcovia mali splniť túto povinnosť: „ku dňu podpisu
kúpnej zmluvy“. Žalobcovia by preto podľa tohto ustanovenia zmluvy nemali nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty až vtedy, ak by si žalovaná splnila svoju povinnosť a zriadila vecné bremeno a
žalobcovia by pri podpise kúpnej zmluvy nepreukázali zabezpečenie financovania kúpnej ceny. Takáto
udalosť v prejednávanom spore nenastala, keďže potom, ako žalovaná nezriadila vecné bremeno,

žalobcovia nemali ďalej záujem o uzatvorenie kúpnej zmluvy. V čase, keď žalovaná vyzvala žalobcov
na preukázanie financovania bolo zrejmé, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nepríde. V prejednávanej
veci neboli splnené podmienky na nepriznanie predmetnej zmluvnej pokuty podľa čl. III ods. 1 písm.
a) zmluvy.

28. V posudzovanom prípade obsah spisu podľa názoru dovolacieho súdu nedáva podklad pre

záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu
zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu sa vyrovnalo so
všetkými podstatnými odvolacími námietkami žalovanej a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho
myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním už v právoplatne skončenom merite veci, ale tiež s

poukazom na právne závery, ktoré prijal. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je teda zrejmé, ako
azakýchdôvodovodvolacísúdrozhodolapodľanázorudovolaciehosúdumáodôvodnenierozhodnutia
odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný
celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm.
f) CSP nemožno považovať to, že dovolateľka sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv.

29. Na základe uvedeného Najvyšší súd SR dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.

30. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého

rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal
samostatné rozhodnutie.

31. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd SR neodôvodňuje (§ 451
ods. 3 veta druhá CSP).

32. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.