Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/111/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618203355
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6618203355.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporežalobcuH..G.X.Z.,narodenéhoXX.W.XXXX,J.,Y.H.XXXX/
XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Šimovou, PhD., LLM., advokátkou, so sídlom v Lučenci, M. Rázusa 32,
proti žalovanej 1/ H. O., narodenej XX. U. XXXX, Y., Z. T. X/XX, zastúpenej JUDr. Ondrejom Szilágyim,
advokátom, Lučenec, Dr. Vodu 2, 2/ U. Q.j, narodenej XX. X. XXXX, J.A., Y. H., zastúpenej Bukovinský
& Chlipala, s. r. o., Bratislava, Svätoplukova 30, IČO: 35 918 098, o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Lučenec, pod sp. zn. 8C/25/2018, o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2024, sp. zn. 17Co/30/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalované 1/ a 2/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 8C/25/2018-515 z 26. septembra
2022 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnosti parcele registra
„E“ evidovanej na mape určeného operátu ako parcela č. XXXX orná pôda o výmere 3599 m2
zapísanej Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX pre okres Lučenec,
obec Lučenec, katastrálne územie J.A. (ďalej aj „EKN parcela č. XXXX“) a nehnuteľnosť prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu, ktorému uložil povinnosť zaplatiť na vyrovnanie podielu zo zrušeného

podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ sumu 4.991 eur a žalovanej 2/ sumu 10.000 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

1.1. Po právnej stránke aplikoval § 141, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustálil, že z LV
č.1XXXX katastrálne územie J. vyplynulo, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom EKN parcely č.
XXXX v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2, žalovaná 1/ vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6

a žalovaná 2/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v pomere 1/3 k celku. Zároveň za účelom
zistenia možnosti reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti podľa výšky spoluvlastníckych podielov nariadil súd
prvej inštancie znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností
H.. X.K. Š., ktorý v znaleckom posudku č. 03/2021 zo 16. februára 2021 na súdom položené otázky
odpovedal, že technicky je nehnuteľnosť deliteľná podľa výšky spoluvlastníckych podielov, rozdeleniu
nehnuteľnosti podľa výšky spoluvlastníckych podielov bráni len zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy

podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
(ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“). Jediným možným spôsobom rozdelenia spoluvlastníctva tak, aby
nebolo porušené opatrenie proti drobeniu poľnohospodárskych pozemkov v extraviláne podľa § 23 ods.
1 zákona č. 180/1995 Z. z. je rozdelenie spoluvlastníctva takým spôsobom, že podiel žalobcu (1/2 k
celku) sa odčlení od EKN parcely č. XXXX a pričlení sa k susednému pozemku žalobcu označeného
parcelnými číslami CKN č. XXXX/XX a CKN č. XXXX/XX. Pri tomto spôsobe nedochádza k drobeniu

pozemkov, resp. podielov, pretože podiel žalobcu sa pričleňuje k susedným pozemkom, pričom sanevytvára samostatný nový pozemok a výšky spoluvlastníckych podielov k pôvodnej EKN parcele č.
XXXX zostávajú nezmenené.

1.2. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že žalované 1/ a 2/ odmietli zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve k zbytkovej výmere EKN parcely č. XXXX (po odčlenení výmery zodpovedajúcej
spoluvlastníckemu podielu žalobcu), na základe čoho uzavrel, že prvý spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva - rozdelenie veci nie je dobre možné a pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva v poradí 2. spôsobom prikázaním veci za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom. O prikázanie veci do výlučného vlastníctva prejavil záujem len žalobca;
pričom žalované 1/ a 2/ výslovne odmietli prikázanie celej nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva.

1.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že výšku primeranej náhrady určil podľa znaleckého posudku
H.. G.K. J., znalca z odboru stavebníctvo - odvetvie pozemné stavby, statika stavieb, odhad hodnoty
nehnuteľností č. 4/2019 zo 04.03.2019 vo výške 8,32 Eur/1 m2 . Znalcom určenú sumu pozemku

považoval súd prvej inštancie za všeobecnú hodnotu pozemku vyjadrujúcu hodnotový ekvivalent v
peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci.

1.4. Za podstatné skutočnosti pre určenie primeranej náhrady súd prvej inštancie považoval, že vo
vzdialenosti asi 100 m od EKN parcely č. XXXX sa už nachádzajú novopostavené rodinné domy.

I keď EKN parcela č. XXXX K.ie je stavebným pozemkom, podľa zápisu druhu pozemku v katastri
nehnuteľností ide o ornú pôdu, podľa identifikácie parciel na stav podľa údajov registra CKN ide sčasti o
ornú pôdu vo výmere 3560 m2 a sčasti o zastavanú plochu o výmere 39 m2, avšak tento pozemok má v
budúcnosti vysoký potenciál vzhľadom na zaradenie tohto pozemku v zmysle platného územného plánu
mesta Lučenec schváleného v roku 2006 medzi výhľadovo určený ako „územie bývania mestského“.

Súd prvej inštancie uzavrel, že H.. G. J. mal potrebnú odbornosť na vypracovanie znaleckého posudku
pre ocenenie EKN parcely č. XXXX, i keď ide o poľnohospodársku pôdu. Z hľadiska využitia pozemku
v budúcnosti nepovažoval súd prvej inštancie všeobecnú cenu pozemku určenú znalcom H.. X. Š. z
odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy za dostatočnú pre to,
aby z neho mohol vychádzať pri určení primeranej náhrady po zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva.

1.5. V súvislosti so schopnosťou žalobcu vyplatiť žalovaným 1/ a 2/ primeranú náhradu súd prvej
inštancie uviedol, že z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že žalobca je osobou, ktorá vlastní veľké
množstvo nehnuteľností, je zorientovaná v cene nehnuteľností, jeho majetkové pomery sú dostatočné

na to, aby v lehote troch dní zaplatil žalovaným 1/ a 2/ primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely.

1.6. V súvislosti s náhradou trov konania súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 CSP uzavrel,
že žalobca dosiahol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa žaloby (z hľadiska
spôsob vyporiadania),avšakžalované1/a2/maliplnýúspechvsporevčastiourčenievýškyprimeranej

náhrady za spoluvlastnícke podiely od žalobcu. Spor medzi stranami sporu od podania žaloby až do
vyhlásenia rozsudku bol práve o výške primeranej náhrady.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „odvolací súd“) rozsudkom z 28. februára 2024 sp. zn.
17Co/30/2023 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu H..

G. X. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, žalovanej 1/ H. O., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej 2/ U.O. Q.,
rod. Q., nar. XX.XX.XXXX k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území J.K., obec Lučenec,
okres Lučenec zapísanej Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na LV č. 1XXXX parcela
registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu ako parcela č. XXXX orná pôda o výmere 3599 m2
podľa identifikácie nehnuteľností parcela je identická s parcelou registra „C“ evidovanej na katastrálnej

mape ako parcela č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 39 m2 a parcela č. XXXX/X orná pôda o
výmere 3560 m2 a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nariadil predaj tejto nehnuteľnosti
a rozdelenie výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, žalobcovi jednu polovicu, žalovanej 1/
jednu šestinu, žalovanej 2/ jednu tretinu; súčasne žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

2.1. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie pri určení výšky
primeranej náhrady vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Súd prvej inštancie
vysvetlil, z akého dôvodu si osvojil záver znalca H.. G. J. pri určení výšky primeranej náhrady - zdôvodu, že znalec H.. G.J. J. pri určení všeobecnej ceny nehnuteľnosti zohľadnil aktuálnu situáciu v
danom meste nachádza vo vzdialenosti asi 100 m od už realizovanej individuálnej bytovej výstavby
a v územnom pláne mesta Lučenec je tento pozemok výhľadovo určený na zástavbu. Za účelom

objasnenianezhodypríslušnostiznalcovsiodvolacísúdvyžiadalodMinisterstvaspravodlivostiSR(ďalej
aj„ministerstvo“)akoorgánudohľadunadznaleckoučinnosťou stanoviskokpríslušnostiznalcov,pričom
Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo, že vzhľadom k nezáväznosti údaju o druhu pozemku registra
„E“ posudzuje ministerstvo príslušnosť znalcov len pri ohodnocovaní parciel registra „C“. Pokiaľ EKN
parcela č. 2XXX zodpovedá CKN parcele č. XXXX/X zastavaná plocha, takýto pozemok ohodnocuje

znalec zapísaný v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a CKN parcelu č. XXXX/
X orná pôda , pokiaľ druh pozemku nie je zmenený regulatívom záväznej časti územného plánu mesta
Lučenec na zastavanie a skutočný stav využívania pozemku je v súlade so stavom zapísaným v katastri
nehnuteľností, príslušným znalcom na určenie všeobecnej hodnoty tohto pozemku, je znalec zapísaný
v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Následne odvolací
súd vyžiadal vzhľadom na odlišné stanoviská Mesta Lučenec o jednoznačné vyjadrenie k funkčnému

využitiu pozemku EKN parcely č. XXXX z hľadiska územného plánu a budúceho rozvoja. Mesto
Lučenec vo svojom stanovisku z 10. januára 2024 uviedlo, že parcela č. XXXX ako súčasť pozemku
CKN parcely č. XXXXX/ v k. ú. Lučenec sa nachádza mimo zastavaného územia mesta Lučenec a je
výhľadovo určený ako „územie bývania mestského“, ktoré slúži výlučne pre funkciu bývania mestského
v bytových domoch. Pozemok CKN parcela č. XXXX/X je miestna obslužná komunikácia; do tohto

pozemku zasahuje časť EKN parcely č. XXXX o výmere 39m2. Taktiež Mesto Lučenec oznámilo, že sa v
súčasnejdobespracúvanovýúzemnýplánmestaLučenec,ktorýjevštádiuprerokovávaniapripomienok
a spracovania konečnej verzie návrhu územného plánu s predpokladaným termínom schvaľovania do
júna 2024. Podľa nového územného plánu sa pozemok EKN parcela č XXXX v katastrálnom území J.
nachádza v území bývania v rodinných domoch. Južný okraj uvedeného pozemku pretínajú vzdušné

vedenia elektrickej energie VVN a nachádza sa na území nelesnej krajinnej vegetácie; toto územie nie
je určené na zastavanie. Uvedené stanovisko Mesta Lučenec potvrdzuje názor súdu prvej inštancie o
vysokom „potenciály“ vyporiadavanej parcely. Cena poľnohospodárskej pôdy určená len podľa druhu
pozemkuevidovanéhovkatastrinehnuteľnostínevyjadrujevšeobecnúcenutejtonehnuteľnostiurčenejv
budúcnosti na výstavbu rodinných domov. Odvolací súd poukázal na skutkovo a právne obdobný prípad

prejednávaný prípad Najvyšším súdom SR sp. zn. 7Cdo/103/2022. Odvolací súd v zhode s názorom
súdu prvej inštancie bol toho názoru, že všeobecnú cenu nehnuteľnosti vo svojom posudku vyjadril
jedine znalec Ing. Zoltán Lukáč, ktorý zohľadnil nielen druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností,
ale aj aktuálne využitie pozemku na výstavbu bytových domov. Závery znalca, že ide o budúci stavebný
pozemok sú potvrdené stanoviskom mesta Lučenec z 10. januára 2024, kde je výslovne uvedené, že

podľa nového územného plánu sa pozemok EKN parcela č. XXXX v katastrálnom území J. nachádza v
území bývania v rodinných domoch. Znalecký posudok H.. G. J. bol pre súd prvej inštancie iba vodítkom
pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti EKN parcely č. 2621. Na ustálenie výšky primeranej náhrady
mali vplyv aj iné dôkazy (správy mesta Lučenec, územný plán mesta Lučenec) a iné skutočnosti (poloha
nehnuteľnosti, blízkosť individuálnej bytovej výstavby). Znalecký posudok je iba jeden z dôkazných

prostriedkov. Všeobecnú cenu nehnuteľnosti ako základ pre určenie výšky primeranej náhrady pre účely
konania podľa § 142 ods. 1 OZ určuje súd, ktorý nemôže túto povinnosť preniesť na znalca, pretože
nejde o postup podľa § 207 C. s. p. (porovnaj stanovisko NS SR sp. zn. Cpj 30/97 z 20.10.1997
a uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/32/2018 z 31.05.2019). Okresný súd mal k dispozícii znalecké
posudky znalcov z odboru ocenenie nehnuteľností aj poľnohospodárstvo a porovnaním ich posudkov

a s prihliadnutím aj na ďalšie dôkazy si mohli urobiť úsudok o cene nehnuteľnosti. Keďže všeobecnú
cenu nehnuteľnosti ustálil súd, je bez právneho významu, že za základ pre jej určenie vzal posudok
znalca z odboru ocenenie nehnuteľnosti a nie z odboru poľnohospodárstvo, keď budúce funkčné využitie
pozemku súd prvej inštancie považoval za významnejšiu skutočnosť ako aktuálne využitie EKN parcely
ako poľnohospodárskej pôdy.

2.2. V spojitosti s výškou primeranej náhrady, ktorú by mal žalobca vyplatiť žalovaným 1/ a 2/ odvolací
súd konštatoval správnosť jej určenia súdom prvej inštancie. Následne podľa názoru odvolacieho súdu
súd prvej inštancie rešpektoval záväzné zákonom určené poradie zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníka. Svedčí o tom súdom prvej inštancie nariadené znalecké dokazovanie znalcom H.. X.K.

Š. z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností, ktorého úlohou bolo zodpovedať otázku, či
je možná reálna deľba nehnuteľnosti EKN parcely č. XXXX V.odľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov
a pre účely prípadnej reálnej deľby vyhotoviť geometrický plán. Znalec H.. X. Š. zodpovedal súdom
položenú otázku a práve s poukazom na výmeru EKN parcely č. XXXX a výšku spoluvlastníckychpodielov strán sporu vysvetlil, že sporný pozemok by bolo možné rozdeliť len jediným spôsobom, ak by
sa podiel žalobcu (1/2 k celku) odčlenil od EKN parcely č. XXXX a pričlenil sa k susednému pozemku
žalobcu CKN parcele č. XXXX/XX a č. XXXX/XX v súlade s § 24 ods. 3 písm. c) zákona č. 180/1995 Z.

z., pretože v tomto prípade by nedošlo k drobeniu pozemkov. Podľa znalca je reálna deľba EKN parcely
č. XXXX po technickej stránke možná aj takým spôsobom, že sa predmetná parcela rozdelí po dĺžke
podľa výšky jednotlivých spoluvlastníckych podielov, v ktorom prípade by bolo možné zabezpečiť prístup
na jednotlivé novovytvorené parcely a primerane by sa medzi spoluvlastníkov rozložili aj obmedzenia
vyplývajúce z umiestnenia vedenia vysokého napätia v zadnej časti parcely, avšak pri takomto delení

by boli porušené opatrenia proti drobeniu pozemkov uvedené v § 21 až 24 zákona č. 180/1995 Z.
z. Ak žalovaná 2/ odmietala zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k zbytkovej výmere EKN parcely
č. XXXX po odčlenení spoluvlastníckeho podielu žalobcu v rozsahu 1/2 (na odvolacom pojednávaní
nesúhlas s prikázaním časti EKN parcely č. XXXX do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a
2/ vyjadrila už aj žalovaná 1/), nebolo možné v zmysle zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval
v podielovom spoluvlastníctve s iným, uskutočniť reálnu deľbu nehnuteľnosti podľa prvého variantu

znaleckého posudku H.. X. Š.. Súd prvej inštancie správne pristúpil k druhému spôsobu zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to prikázanie
veci za primeranú náhradu žalobcovi, ktorý jediný v priebehu prvoinštančného konania prejavil záujem
o prevzatie tejto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva s výplatou primeranej náhrady ostatným
podielovým spoluvlastníkom. Bolo však možné súhlasiť s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie

zmätočne v bode 30 svojho rozsudku uvádzal, že „okrem toho súd tu vzal tiež do úvahy, že dotknutý
pozemok je v lokalite, určenej výhľadovo na výstavbu, a to podľa ÚP mesta Lučenec, čo signalizuje
výnimku zo zákazu drobenia pôdy“, čo by bolo možné vysvetliť tak, že podľa názoru súdu sa na deľbu
EKN parcely č. XXXX vzťahuje výnimka podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995 Z. z., avšak z
ďalšieho textu odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie

okrem výnimky podľa § 24 ods. 3 písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z. inú výnimku zo zákazu drobenia
poľnohospodárskej pôdy nepripúšťal. Nezrozumiteľnosť jednej vety v odôvodnení rozsudku však nebolo
možné považovať za takú vadu, ktorá by pri obsahu celého odôvodnenia zodpovedajúceho § 220 ods.
2 CSP vyvolávala nezrozumiteľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedalo ust. § 220 CSP.

2.3. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zhrnul skutkový a právny stav nasledovne: Strany
sporu sú podielovými spoluvlastníkmi EKN parcely č. XXXX R. výmere 3599 m2 orná pôda evidovanej
v okrese Lučenec, katastrálne územie J. na LV č. XXXXX, spoluvlastnícky podiel žalobcu je vyjadrený
zlomkom 1/2, žalovaná 1/ vlastní 1/6 pozemku a žalovaná 2/ je spoluvlastníčkou tejto parcely v podiele

1/3. Podľa schváleného územného plánu mesta Lučenec sa EKN parcela č. XXXX nachádza v území
výhľadovo určenom na územie bývania mestského. V roku 2024 sa bude schvaľovať nový územný plán,
kde sa počíta so zaradením EKN parcely č. XXXX do územia bývania v rodinných domoch. Aktuálne
sa EKN parcela v rozsahu zodpovedajúcej CKN parcele č. XXXX/X využíva na poľnohospodárske
účely, časť parcely o výmere 39 m2 zodpovedajúca CKN parcele č. XXXX/X je zastavanou plochou,

cestou. V blízkosti EKN parcely č. XXXX sa nachádza lokalita IBV na Vinohradnej rovine s novostavbami
nadštandardných rodinných domov. Na druhej strane vyporiadavaného pozemku sa realizuje nový
projekt IBV Mlynská, pre účely ktorého sa už pristúpilo k rozparcelovaniu okolitých pozemkov. Žalobca
je vlastníkom susedných nehnuteľností CKN parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX, ku ktorým by bolo možné
pričleniť výmeru EKN parcely č. XXXX zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu, ak by boli

žalované 1/ a 2/ ochotné zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k zvyšku EKN parcely č. XXXX. Iné
reálne rozdelenie nehnuteľností vzhľadom na jej výmeru 3599 m2, výšku spoluvlastníckych podielov
strán sporu a zákaz drobenia pôdy pod 3000 m2 podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. nie je
možné (rovnaké podmienky platili aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie). Žalobca má záujem o
prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva len za podmienok, že primeraná náhrada za

spoluvlastnícky podiel bude určená v časti CKN parcely č. XXXX/X podľa znaleckého posudku H.. X. Š.
a v časti CKN parcely č. XXXX/X podľa znaleckého posudku H.. G. J., inak o prikázanie EKN parcely
č. XXXX do svojho výlučného vlastníctva záujem nemá. Toto svoje stanovisko odôvodňoval žalobca
tým, že nie je schopný vyplatiť súdom prvej inštancie určenú primeranú náhradu žalovaným a to ani v
lehote dlhšej než tri dni. Žalované 1/ a 2/ vôbec nemajú záujem o prikázanie EKN parcely č. XXXX do

svojho výlučného vlastníctva, žalovaná 1/ odôvodňuje tento svoj postoj nesolventnosťou, žalovaná 2/
svoje stanovisko neodôvodnila.2.4. Ďalej odvolací súd poukázal na § 142 Občianskeho zákonníka a uviedol, že záujem strán
sporu na zrušení podielového spoluvlastníctva k EKN parcele č. XXXX pretrváva. Žiadna zo strán
sporu ale tento pozemok nechce prevziať do svojho výlučného vlastníctva. Dôvody hodné osobitného

zreteľa pre zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka stranami sporu tvrdené ani odvolacím súdom zistené neboli. Odvolací
súd pristúpil k zmene rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP z dôvodu, že žiaden zo
spoluvlastníkov nechce vec, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
a jej rozdelenie podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov nie je dobre možné. Tento spôsob zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva považuje za spravodlivý vo vzťahu ku všetkým podielovým
spoluvlastníkom z dôvodu, že sa každému z nich pri predaji nehnuteľnosti dostane ceny rovnajúcej sa
veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti určenej dopytom a ponukou
v čase jej predaja. Odvolací súd následne poukázal na teoretické východiská konania o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a spôsobe hradenia trov konania pri povahe konania iudicum
dulex. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1,2 ; § 262 ods. 1 a

§ 255 CSP.

3. Proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej „dovolateľ“), ktoré
dôvodil s poukazom na § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Procesný nedostatok v zmysle
§ 420 písm. f) CSP videl v nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval

za zmätočné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia celej veci. Dovolateľ následne uviedol,
že rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na svojvôli. V spojitosti s bodom 16 napadnutého
rozhodnutia namietal, že si odvolací súd za účelom objasnenia príslušnosti znalcov na oceňovanie
žalovanej nehnuteľnosti vyžiadal stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, pričom toto stanovisko
odignoroval a neriadil sa ním, čo považoval za arbitrárne. Dôvodil, že napriek stanovisku mesta Lučenec

a stanovisku Ministerstva spravodlivosti SR k príslušnosti znalcov, odvolací súd neakceptoval skutkové
a právne závery Mesta Lučenec a ani skutkové a právne závery Ministerstva SR. Dôvodil bodmi 18.1.
a 18.2. napadnutého rozhodnutia. Dovolateľ považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne a
zmätočné, nepreskúmateľné, nerešpektujúce vykonané dokazovanie, keďže znalec Ing. Zoltán Lukáč
nemal k dispozícii stanovisko Mesta Lučenec pri ohodnocovaní žalovanej parcely. Závery odvolacieho

súdu o budúcom využití žalovanej nehnuteľnosti považoval za arbitrárne, keďže podľa názoru dovolateľa
je uvedený znalecký posudok vyhotovený menovaným znalcom v rozpore so zákonnými ustanoveniami
pre stanovenie príslušnosti znalcov na určenie všeobecnej hodnoty žalovanej nehnuteľnosti, čo vyplýva
zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR. Namietal, že odvolací súd sa vo svojom odôvodnení
nezaoberal podrobne všetkými stanoviskami Mesta Lučenec, 3 znaleckými posudkami predloženými zo

strany žalobcu, s Pokynom predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 19.03. 2021,
z ktorého vyplýva, že pri posúdení toho, či ide o pozemok určený na zastavanie, je potrebné vychádzať
z aktuálneho stavu vyplývajúceho zo stavebného plánu. Poukázal na skutočnosť, že pozemok, ktorý sa
nachádza v lokalite podľa návrhu alebo výhľadu určenej na výstavbu ešte neznamená, že pozemok je
určený na výstavbu. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd v otázke spôsobu vyporiadania podielového

spoluvlastníctva vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, pretože pozemok je v lokalite
výhľadovo určenej na výstavbu - čo má predstavovať výnimku zo zákazu drobenia, pričom súdy oboch
inštancii podľa názoru dovolateľa nepostupovali v zmysle zákonnej úpravy a žalovaný pozemok nebol
vyporiadaný reálnym rozdelením v zmysle výnimky v § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.
z. Tvrdenia odvolacieho súdu považoval za zmätočné, keďže ten v bode 23 napadnutého rozsudku

uviedol, že žiadna zo strán sporu nechce žalovaný pozemok do svojho výlučného vlastníctva, avšak
zároveň konštatoval, že žalobca má záujem o prikázanie nehnuteľnosti za primeranú náhradu podľa
znaleckého posudku H.. X. Š. a H.. G. J.. Akcentoval, že práve žalobca má o žalovanú nehnuteľnosť
záujem, je väčšinovým vlastníkom a v celom konaní bol aktívny. Dovolateľ sa len nestotožnil s určením
primeranej ceny za spoluvlastnícke podiely podľa znaleckého posudku H.. G. J.Č., pretože nebol

príslušný na ohodnotenie danej nehnuteľnosti a že žalobca nie je schopný vyplatiť žalovaných 1/ a 2/
v krátkej lehote sumou, ktorá bola určená týmto znalcom. V rámci dovolacieho dôvodu v zmysle §
421 ods. 1 písm. a) CSP uviedol dovolaciu otázku „či odvolací súd mohol nariadiť spôsob vyporiadania
zrušeného podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností, tzn. Tretí spôsob vyporiadania, keď
z celého konania je zrejmé, že žalobca mal vždy záujem, aby žalované nehnuteľnosť pripadla do jeho

výlučného vlastníctva.“ Následne uviedol, že z odôvodnenia nevyplýva, ako odvolací súd dospel k
záveru o tom, že spornú nehnuteľnosť žiaden zo spoluvlastníkov nechce, nakoľko sa k tejto skutočnosti
vyjadril osobne na pojednávaní dňa 28.02.2024 tak, že má o uvedenú skutočnosť záujem, avšak len
na otázku odvolacieho súdu, či by mal záujem o žalovanú nehnuteľnosť za určenú primeranú náhraduvychádzajúcu zo znaleckého posudku Ing. Zoltána Lukáča, uviedol, že v tomto prípade nemá finančné
prostriedky, aby žalované vyplatil v krátkej dobe. Žalobca nemohol predpokladať z akej primeranej
náhrady bude odvolací súd vychádzať, keďže odvolací súd neprezentoval predbežný názor, ktorý

znalecký posudok bude pre jeho rozhodnutie smerodajný. Odklon videl dovolateľ následne aj v tom, že
odvolací súd nepostupoval v zmysle zákonných spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva
- pretože odvolací súd neskúmal, či je možné reálne rozdelenie žalovanej nehnuteľnosti. Bližšie sa
odvolací súd k otázke možnosti reálnej deľby nevyjadroval, len odkázal na závery súdu prvej inštancie.
Uviedol, že odvolací súd vychádzal zo stanoviska Mesta Lučenec z januára 2024, teda zo stanoviska

po skončení dokazovania a po vyhlásení rozsudku prvej inštancie, pričom si odvolací súd podľa názoru
dovolateľamylnevyvodilskutkovéaprávnezávery,pretožeodvolacísúdmalzato,žežalovanýpozemok
sa nachádza v území bývania rodinných domov a teda mylne sa domnieval, že ide o pozemok určený na
výstavbu. Namietal, že odvolací súd mal vyporiadať spornú nehnuteľnosť prvým spôsobom - rozdelením
nehnuteľnosti s poukazom na variant 2 znaleckého posudku znalca H.. X. Š. za použitia výnimky zo
zákazu drobenia uvedenej v § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. V súvislosti s dovolacím dôvodom

nesprávneho právneho posúdenia mal za pochybenie odvolacieho súdu tú skutočnosť, že ten nariadil
predaj nehnuteľnosti, čím porušil § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka; nesprávne právne posúdenie
videl tiež v tom, že tretí spôsob deľby je možný v prípade, ak nikto zo spoluvlastníkov nehnuteľnosť
nechce do výlučného vlastníctva, pričom žalobca javil o predmetnú nehnuteľnosť záujem od začiatku
sporu. Súčasne poukázal na skutočnosť, že odvolací súd nezohľadnil kritérium účelného využitia veci.

Vzhľadom na zistený skutkový stav, najmä to, že žalovaný pozemok slúži na poľnohospodárske účely,
čo vyplýva z vyjadrení znalcov H.. Ď. U. H.. Š.I., ktorí zhodne uviedli, že žalovaný pozemok sa nachádza
mimozastavenéhoúzemiaobceajevyužívanýnapoľnohospodárskeúčely,znalecIng.Štrba uviedolna
základe obhliadky na mieste samom, že hodnotený pozemok slúži na pestovanie poľnohospodárskych
plodín; zo stanovísk Mesta Lučenec vyplýva, že žalovaný pozemok nie je určený na zastavanie a nie

je stavebným pozemkom, územný plán, ktorého tvorba len prebieha nepočíta so žiadnou výstavbou
rodinných domov, dovolateľ navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. K dovolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 1/, ktorá vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že
považuje rozsudok odvolacieho súdu za vecne správny, preto navrhla dovolanie odmietnuť. Súčasne

žiadala priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaná 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,

že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Na
stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa.

8. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421
CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie

je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne
napadnúť dovolaním.

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať
nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je

(procesnou) povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a
náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a §
432 ods. 1 CSP.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah,
ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP

10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu
do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúciprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v
dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v

konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).

11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých

prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na
spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán
v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu,

ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom
- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý
proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019,
4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019).

13. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je
významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle
tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej
vade skutočne došlo (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/41/2017, sp. zn.
3Cdo/214/2017, sp. zn. 8Cdo/5/2017, sp. zn. 8Cdo/73/2017, sp. zn. 9Cdo/213/2021). Dovolací súd preto

skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo ňou tvrdenej vade zmätočnosti,
pričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.

14. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal dokazovanie,
resp. skutkový stav a odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.

15. K namietanému hodnoteniu dôkazu (pri hodnotení príslušnosti znalcov) odvolacím súdom dovolací
súd uvádza, že nesúhlas dovolateľa s procesným postupom odvolacieho súdu, s hodnotením dôkazov
nemožno považovať za porušenie jeho procesných práv. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
vyplývajúca z čl. 15 Základných princípov CSP v spojení s § 191 CSP, vyplýva z ústavného princípu

nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a znamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho
logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo
hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Výsledky

hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd stručne, jasne a výstižne
vysvetľuje, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod. Hodnotiaca
úvaha súdov v danom prípade zodpovedá zásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového
stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov a právnym posúdením.

16. K uvedenému dovolací súd poznamenáva, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý
by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v
dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť

a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané
dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v dovolacom konaní nemá
možnosť vykonávať dokazovanie, lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§
442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdminižších inštancií, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania, vrátane nesprávneho vyhodnotenia
niektorého dôkazu. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté
rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie

zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP,
avšak v preskúmavanej veci dovolací súd takúto vadu nezistil.

17. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie
je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení
účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok.
Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že

všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania,
vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na
zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS
252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).

18. V súvislosti s dovolacou námietkou odôvodenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd pri
posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv dovolateľa nezistil také nedostatky
v postupe odvolacieho súdu, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho závery by boli svojvoľné. Z obsahu
preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

19. Dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho
svojvoľnosť. Prvostupňové a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m.
m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s

odôvodnením dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu však v danom prípade má podľa
názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP.
Dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať
to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho
neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Dovolateľ preto nemôže

dôvodne a opodstatnene namietať, že mu odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením
rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné
poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky
odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný

význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z
hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia

požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle
§ 420 písm. f) CSP správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel nie je relevantná,
lebo prípadné nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f)
CSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť,
že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).

20. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu ako súčasti práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dovolací
súd zdôrazňuje, že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení

rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (napr. rozhodnutia vo
veciach Ruiz Torija proti Španielsku, Hiro Balani proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku, Higgins proti
Francúzsku). Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právnyzáklad rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Ani súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď
na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu)

podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II.
ÚS 78/05).

21. Obsah spisu vedeného v preskúmavanej veci v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že

odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom
uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a
rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemožno považovať za neodôvodnený. Podľa názoru dovolacieho
súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu náležitosti v zmysle § 393 CSP. Ako už bolo
uvedené vyššie, za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že súdy
neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv žalobcu.

22. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviedol, že „strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi EKN parcely č. XXXX o výmere 3599 m2 orná pôda evidovanej v okrese Lučenec,
katastrálne územie J. na LV č. XXXXX, spoluvlastnícky podiel žalobcu je vyjadrený zlomkom 1/2,
žalovaná 1/ vlastní 1/6 pozemku a žalovaná 2/ je spoluvlastníčkou tejto parcely v podiele 1/3. Podľa

schváleného územného plánu mesta Lučenec sa EKN parcela č. XXXX nachádza v území výhľadovo
určenom na územie bývania mestského. V roku 2024 sa bude schvaľovať nový územný plán, kde
sa počíta so zaradením EKN parcely č. XXXX do územia bývania v rodinných domoch. Aktuálne
sa EKN parcela v rozsahu zodpovedajúcej CKN parcele č. XXXX/X využíva na poľnohospodárske
účely, časť parcely o výmere 39 m2 zodpovedajúca CKN parcele č. XXXX/X je zastavanou plochou,

cestou. V blízkosti EKN parcely č. XXXX sa nachádza lokalita IBV na B. rovine s novostavbami
nadštandardných rodinných domov. Na druhej strane vyporiadavaného pozemku sa realizuje nový
projekt IBV Mlynská, pre účely ktorého sa už pristúpilo k rozparcelovaniu okolitých pozemkov. Žalobca
je vlastníkom susedných nehnuteľností CKN parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX, ku ktorým by bolo možné
pričleniť výmeru EKN parcely č. XXXX zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu, ak by boli

žalované 1/ a 2/ ochotné zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k zvyšku EKN parcely č. XXXX. Iné
reálne rozdelenie nehnuteľností vzhľadom na jej výmeru 3599 m2, výšku spoluvlastníckych podielov
strán sporu a zákaz drobenia pôdy pod 3000 m2 podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. nie je
možné (rovnaké podmienky platili aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie). Žalobca mal záujem o
prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, avšak len za podmienok, že primeraná náhrada

za spoluvlastnícky podiel bude určená v časti CKN parcely č. XXXX/X podľa znaleckého posudku H.. X.
Š. a v časti CKN parcely č. XXXX/X podľa znaleckého posudku H.. G. J., inak o prikázanie EKN parcely č.
XXXX do svojho výlučného vlastníctva záujem nemá (uvedené vyplýva z jeho prednesov na pojednávaní
konanom dňa 28.02.2024). Toto svoje stanovisko odôvodňoval žalobca tým, že nie je schopný vyplatiť
súdom prvej inštancie určenú primeranú náhradu žalovaným a to ani v lehote dlhšej než tri dni. Žalované

1/a2/vôbecnemalizáujemoprikázanieEKNparcelyč.XXXXdosvojhovýlučnéhovlastníctva,žalovaná
1/ odôvodnila tento svoj postoj nesolventnosťou, žalovaná 2/ svoje stanovisko neodôvodnila“.

22.1. Ďalej odvolací súd poukázal na to, že „ nakoľko záujem strán sporu na zrušení podielového
spoluvlastníctvakEKNparceleč.XXXXpretrvával,pričom žiadnazostránsporunechcelavysporiadaný

pozemok prevziať do svojho výlučného vlastníctva (a rozdelenie podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov nebolo dobre možné), rovnako odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre
zamietnutie žaloby, odvolaciemu súdu nezostalo iné, než pristúpiť k zmene rozsudku súdu prvej
inštancie a rozhodnúť o predaji pozemku, keďže tento spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva považoval za spravodlivý vo vzťahu ku všetkým podielovým spoluvlastníkom z

dôvodu, že sa každému z nich pri predaji nehnuteľnosti dostane ceny rovnajúcej sa veľkosti jeho
spoluvlastníckeho podielu zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti určenej dopytom a ponukou v čase jej
predaja“.

22.2. Odvolací súd taktiež poukázal na to, že „súd prvej inštancie pri určovaní výšky primeranej náhrady

vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, vysvetlil z akého dôvodu si osvojil záver
znalca Ing. Zoltána Lukáča pri určení výšky primeranej náhrady - t. j. že znalec H.. G. J.Č. pri určení
všeobecnej ceny nehnuteľnosti zohľadnil aktuálnu situáciu v danom meste, kde žalovaný pozemok sa
nachádzal vo vzdialenosti asi 100 m od už realizovanej individuálnej bytovej výstavby a v územnompláne mesta Lučenec, a že tento pozemok bol výhľadovo určený na zástavbu. Za účelom objasnenia
nezhody ohľadne príslušnosti znalcov si odvolací súd vyžiadal stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR
ako orgánu dohľadu nad znaleckou činnosťou, z ktorého vyplynulo, že vzhľadom k nezáväznosti údaju

o druhu pozemku registra „E“ ministerstvo posudzuje príslušnosť znalcov len pri ohodnocovaní parciel
registra „C“. Pokiaľ EKN parcela č. XXXX zodpovedala CKN parcele č. XXXX/X zastavaná plocha, takýto
pozemok ohodnocuje znalec zapísaný v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a
CKN parcelu č. XXXX/X orná pôda, pokiaľ druh pozemku nie je zmenený regulatívom záväznej časti
územného plánu mesta Lučenec na zastavanie a skutočný stav využívania pozemku je v súlade so

stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, príslušným znalcom na určenie všeobecnej hodnoty tohto
pozemku, je znalec zapísaný v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej
pôdy. Následne odvolací súd, vzhľadom na odlišné stanoviská Mesta Lučenec, požiadal o jednoznačné
vyjadrenie k funkčnému využitiu pozemku EKN parcely č. XXXX z hľadiska územného plánu a budúceho
rozvoja. MestoLučenec vosvojomstanoviskuz10.januára2024uviedlo,žeparcelač.2621akosúčasť
pozemku CKN parcely č. XXXXX/ v k. ú. J.A.c sa nachádza mimo zastavaného územia mesta Lučenec a

jevýhľadovourčenýako„územiebývaniamestského“,ktoréslúživýlučneprefunkciubývaniamestského
v bytových domoch. Pozemok CKN parcela č. XXXX/X je miestna obslužná komunikácia; do tohto
pozemku zasahuje časť EKN parcely č. XXXX o výmere 39m2. Taktiež Mesto Lučenec oznámilo, že sa v
súčasnejdobespracúvanovýúzemnýplánmestaLučenec,ktorýjevštádiuprerokovávaniapripomienok
a spracovania konečnej verzie návrhu územného plánu s predpokladaným termínom schvaľovania

do júna 2024. Podľa nového územného plánu sa pozemok EKN parcela š. XXXX v katastrálnom
území J. nachádza v území bývania v rodinných domoch. Južný okraj uvedeného pozemku pretínajú
vzdušné vedenia elektrickej energie VVN a nachádza sa na území nelesnej krajinnej vegetácie; toto
územie nie je určené na zastavanie. Uvedené stanovisko Mesta Lučenec potom potvrdzovalo názor
súdu prvej inštancie o vysokom „potenciály“ vyporiadavanej parcely. Odvolací súd následne ustálil, že

cena poľnohospodárskej pôdy určená len podľa druhu pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností
v danom prípade nevyjadrovala všeobecnú cenu tejto nehnuteľnosti určenej v budúcnosti na výstavbu
rodinných domov. Odvolací súd poukázal na skutkovo a právne obdobný prípad prejednávaný prípad
Najvyšším súdom SR sp. zn. 7Cdo/103/2022. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie
bol toho názoru, že všeobecnú cenu nehnuteľnosti vo svojom posudku vyjadril jedine znalec H.. G.

J.Á., ktorý zohľadnil nielen druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale aj aktuálne využitie
pozemku na výstavbu bytových domov. Závery znalca, že ide o budúci stavebný pozemok boli potvrdené
aj stanoviskom mesta Lučenec z 10. januára 2024, kde bolo výslovne uvedené, že podľa nového
územného plánu sa pozemok EKN parcela č. XXXX v katastrálnom území J. nachádza v území bývania
v rodinných domoch. Znalecký posudok H.. G.K. J. bol pre súd prvej inštancie iba vodítkom pre určenie

všeobecnej ceny nehnuteľnosti EKN parcely č. XXXX. Na ustálenie výšky primeranej náhrady mali
vplyv aj iné dôkazy (správy mesta Lučenec, územný plán mesta Lučenec) a iné skutočnosti (poloha
nehnuteľnosti, blízkosť individuálnej bytovej výstavby). Znalecký posudok tu bol iba jeden z dôkazných
prostriedkov. Všeobecnú cenu nehnuteľnosti ako základ pre určenie výšky primeranej náhrady pre účely
konania podľa § 142 ods. 1 OZ určuje súd, ktorý nemôže túto povinnosť preniesť na znalca, pretože

nejde o postup podľa § 207 C. s. p. (porovnaj stanovisko NS SR sp. zn. Cpj 30/97 z 20.10.1997 a
uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/32/2018 z 31.05.2019). Súd prvej inštancie mal k dispozícii znalecké
posudky znalcov z odboru ocenenie nehnuteľností aj poľnohospodárstvo a porovnaním ich posudkov
a s prihliadnutím aj na ďalšie dôkazy si mohol urobiť úsudok o cene nehnuteľnosti. Keďže všeobecnú
cenu nehnuteľnosti ustálil súd, bolo bez právneho významu, že za základ pre jej určenie vzal posudok

znalca z odboru ocenenie nehnuteľnosti a nie z odboru poľnohospodárstvo, keď budúce funkčné využitie
pozemku súd prvej inštancie považoval za významnejšiu skutočnosť ako aktuálne využitie EKN parcely
ako poľnohospodárskej pôdy“.

22.3. Odvolací súd potom v spojitosti s výšku primeranej náhrady, ktorú by mal žalobca vyplatiť

žalovaným 1/ a 2/ konštatoval „správnosť jej určenia súdom prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu súd
prvej inštancie rešpektoval aj záväzné zákonom určené poradie zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníka. Svedčí o tom súdom prvej inštancie nariadené znalecké dokazovanie znalcom H.. X. Š.
z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností, ktorého úlohou bolo zodpovedať otázku, či je
možná reálna deľba nehnuteľnosti EKN parcely č. XXXX podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov

a pre účely prípadnej reálnej deľby vyhotoviť geometrický plán. Znalec H.. X. Š. zodpovedal súdom
položenú otázku a práve s poukazom na výmeru EKN parcely č. XXXX a výšku spoluvlastníckych
podielov strán sporu vysvetlil, že sporný pozemok by bolo možné rozdeliť len jediným spôsobom, ak by
sa podiel žalobcu (1/2 k celku) odčlenil od EKN parcely č. XXXX a pričlenil sa k susednému pozemkužalobcu CKN parcele č. XXXX/XX a č. XXXX/XX v súlade s § 24 ods. 3 písm. c) zákona č. 180/1995 Z.
z., pretože v tomto prípade by nedošlo k drobeniu pozemkov. Podľa znalca je reálna deľba EKN parcely
č. XXXX po technickej stránke možná aj takým spôsobom, že sa predmetná parcela rozdelí po dĺžke

podľa výšky jednotlivých spoluvlastníckych podielov, v ktorom prípade by bolo možné zabezpečiť prístup
na jednotlivé novovytvorené parcely a primerane by sa medzi spoluvlastníkov rozložili aj obmedzenia
vyplývajúce z umiestnenia vedenia vysokého napätia v zadnej časti parcely, avšak pri takomto delení
by boli porušené opatrenia proti drobeniu pozemkov uvedené v § 21 až 24 zákona č. 180/1995 Z.
z. Ak žalovaná 2/ odmietala zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k zbytkovej výmere EKN parcely

č. XXXX po odčlenení spoluvlastníckeho podielu žalobcu v rozsahu 1/2 (na odvolacom pojednávaní
nesúhlas s prikázaním časti EKN parcely č. XXXX P.o podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a
2/ vyjadrila už aj žalovaná 1/), nebolo možné v zmysle zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval
v podielovom spoluvlastníctve s iným, uskutočniť reálnu deľbu nehnuteľnosti podľa prvého variantu
znaleckého posudku H.. X. Š.. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k druhému spôsobu zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to prikázaniu

veci za primeranú náhradu žalobcovi, ktorý jediný v priebehu prvoinštančného konania prejavil záujem
o prevzatie tejto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva s výplatou primeranej náhrady ostatným
podielovým spoluvlastníkom“.

23. Dovolací súd preto dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom

súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 a §
393 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne
arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre
odôvodneniarozhodnutia.Súslednostijednotlivýchčastíodôvodneníaichobsahové(materiálne)náplne
zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj ich všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia

rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
aprávnymizáverminastranedruhej.Argumentáciaodvolaciehosúduvspojenísosúdomprvejinštancie
je koherentná a ich rozhodnutia sú konzistentné, zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe
odvolací súd dospel, je prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.

24. V posudzovanej veci odvolací súd teda zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, de facto z dôvodu, že v
danej veci reálne rozdelenie pozemku nebolo dobre možné (s poukazom na závery znalca H.. X. Š.) a že
žiaden z podielových spoluvlastníkov nechcel prevziať vec do svojho výlučného vlastníctva, v dôsledku
čoho musel odvolací súd pristúpiť k tzv. tretiemu spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
predajom spoločnej veci a rozdelením výťažku medzi podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich

spoluvlastníckych podielov [žalobca spočiatku síce mal záujem o prikázanie nehnuteľnosti do jeho
výlučného vlastníctva, avšak len za podmienok, že primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel bude
určená v časti CKN parcely č. XXXX/X podľa znaleckého posudku Ing. Júliusa Štrbu a v časti CKN
parcely č. XXXX/X podľa znaleckého posudku H.. G.K. J., inak o prikázanie EKN parcely č. XXXX do
svojho výlučného vlastníctva záujem nemal (v tomto správne odvolací súd poukázal na prednes žalobcu

na pojednávaní konanom dňa 28.02.2024) - pozn.]. Odvolací súd pritom jasne uviedol, z akých dôvodov
sa všeobecná hodnota žalovaného pozemku najbližšie približovala jej určeniu znalcom H.. G. J., keďže
tento zohľadnil nielen druh pozemku aký bol evidovaný v katastri nehnuteľností, ale aj jeho aktuálne
využitie na výstavbu bytových domov. Tieto závery mal potvrdené aj stanoviskom mesta Lučenec z
10. januára 2024. Znalecký posudok Ing. Zoltána Lukáča bol preto i pre odvolací súd smerodajným

(vodítkom) pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti EKN parcely č. XXXX, avšak odvolací súd
zohľadnil aj to, že na ustálenie výšky primeranej náhrady mali vplyv aj iné dôkazy (správy mesta
Lučenec, územný plán mesta Lučenec) a iné skutočnosti (poloha nehnuteľnosti, blízkosť individuálnej
bytovej výstavby), a teda znalecký posudok H.. J. tu bol iba jeden z dôkazných prostriedkov. Odvolací
súd zdôraznil, že súd prvej inštancie mal k dispozícii znalecké posudky znalcov z odboru ocenenie

nehnuteľností aj poľnohospodárstvo a porovnaním ich posudkov a s prihliadnutím aj na ďalšie dôkazy
si tak mohol urobiť dostatočný úsudok o cene nehnuteľnosti. Keďže všeobecnú cenu nehnuteľnosti
ustálil súd, bolo bez právneho významu, že za základ pre jej určenie vzal posudok znalca z odboru
ocenenie nehnuteľnosti a nie z odboru poľnohospodárstvo, keďže budúce funkčné využitie pozemku
súd prvej inštancie považoval za významnejšiu skutočnosť ako aktuálne využitie EKN parcely ako

poľnohospodárskej pôdy.

25. Dovolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutí nižších inštancií je tak dostatočne zrejmé, z
ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ichposudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Z rozhodnutia odvolacieho
súdu vyplýva, na základe akých skutočností dospel k záveru, že v danej veci prichádzal do úvahy len
tzv. tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva (keďže reálne rozdelenie veci nebolo dobre

možné a žiaden z podielových spoluvlastníkov nechcel vec nadobudnúť za cenu, ktorú súdy považovali
za všeobecnú hodnotu vyporadúvanej nehnuteľnosti). Vo väzbe na uvedené potom postup odvolacieho
súdu vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie nemožno považovať za
neodôvodnený, pričom odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má všetky náležitosti v zmysle §
393 CSP. Za vadu zmätočnosti nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.

26. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobca neopodstatnene namieta,
že odvolací súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jeho patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces § 420 písm. f) CSP. Na podklade
uvedeného dovolací súd uzatvára, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 420 písm. f/ CSP nevyplýva.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP

27. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

28. V danom prípade dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom podľa
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

29. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá
vymedzenie, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

30. Žalobca v spojitosti s dovolacím dôvodom § 421 ods. 1 písm. a) CSP považoval za právnu otázku,

od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
praxe dovolacieho súdu: „či odvolací súd mohol nariadiť spôsob vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctvapredajomnehnuteľnosti,tzn.Tretíspôsobvyporiadania,keďzceléhokonaniajezrejmé,
že žalobca mal vždy záujem, aby žalovaná nehnuteľnosť pripadla o jeho výlučného vlastníctva.“ V
spojitosti s uvedeným dovolacím dôvodom mal dovolateľ za nesprávne právne posúdenie skutočnosť,

že súd nariadil tretí spôsob vyporiadania spoluvlastníctva; za nesprávne právne posúdenie považoval
aj neposudzovanie zákonných kritérií účelného využitia nehnuteľnosti a veľkosti podielov, ktoré mali
byť zohľadnené pre rozhodnutie o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva
a účelné využitie veci. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd nesprávne posúdil vec, pretože v rozpore
s § 11 ods. 4 ZZTP, § 33 písm. c) ZZTP, § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 28/2018 Z. z., § 2 písm. b) zák. č.

220/2004 Z. z., § 27 ods. 3, ods. 6, § 43h ods. 1, § 139a ods. 8 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb., §
70 ods. 2, § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995, aplikoval, že primeraná cena za žalovanú nehnuteľnosť
má vychádzať zo znaleckého posudku znalca H.. G. J., ktorý v zmysle uvedenej právnej úpravy nebol
oprávnený ohodnocovať žalovanú nehnuteľnosť. Žalobca je toho názoru, že zistený skutkový stav
odvolací súd nesprávne právne posúdil, najmä to, že žalovaný pozemok slúži na poľnohospodárske

účely, čo vyplýva z vyjadrenia znalcov H.. Ď. a H.. Š., ktorí zhodne uviedli, že žalovaný pozemok sa
nachádza mimo zastavaného územia obce a je využívaný na poľnohospodárske účely, nepočíta sa s
výstavbou rodinných domov a že žalobca mal od začiatku záujem o žalovanú nehnuteľnosť. Uviedol,
že odvolací súd mal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v tom rozsahu, že by žalovanú nehnuteľnosť
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú cenu za CKN parcela č. 6669/1 ohodnotenú

znalcom z odboru poľnohospodárstvo H.. X.J. Š..

31. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu
príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencii subjektívnych práv
a povinností subjektov konkrétneho právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne

posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia
veci preto nemožno vymedziť nesprávnym, či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale lenargumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu,
prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.

32. V zmysle zákonných ustanovení dovolací súd môže len konštatovať, že výsledok posúdenia
prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a doloží),
že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky. K
uvedenému dovolací súd poznamenáva, že otázka relevantná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP
musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom

prípade nie o skutkovú otázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení
založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie
odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i
keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z
hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. l CSP musí byť procesnou stranou
v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť

(prípadne aj dôvodnosť) dovolania.

33. Dovolací súd sa preto vzhľadom na uvedené najskôr zaoberal tým, či sú splnené predpoklady
prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. l CSP.

34. V zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

35. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“ jej
riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo
na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.

36. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP musí byť procesnou stranou nastolená
v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné
podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, sa dovolací súd zameriava na zistenie a posúdenie vzťahu medzi
dovolateľom označeným existujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu, ktoré tvorí súčasť jeho ustálenej

rozhodovacej praxe, a novým prípadom. Vychádzajúc z kontextu skoršieho rozhodnutia (judikátu) a jeho
skutkového vymedzenia pri tom za pomoci abstrakcie interpretuje v judikáte vyjadrené právne pravidlo
(ratio). Táto činnosť dovolacieho súdu je zameraná na prijatie záveru, či nový prípad je s ohľadom na
jeho skutkový rámec v relevantných otázkach podobný alebo odlišný od skoršieho prípadu.

37. V posudzovanej veci dovolateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) uviedol
z pohľadu požiadaviek vyplývajúcich z obsahu ním uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods.
1 písm. a) CSP nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu, ku ktorému podľa jeho názoru došlo pri
právnom posudzovaní veci odvolacím súdom, avšak dovolací súd akcentuje, že na riešení v dovolaní
nastolenej otázke odvolací súd svoje rozhodnutie nezaložil a súčasne v dovolaní absentuje označenie

rozhodnutia dovolacieho súdu, od ktorého sa mal odvolací súd pri rozhodovaní veci odkloniť.

37.1. Dovolací súd dáva do pozornosti, že pre právnu otázku, ktorú má na mysli ustanovenie § 421
ods. 1 písm. a/ CSP je charakteristický odklon jej riešenia, zvoleného odvolacím súdom, od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku

vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však
svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Najvyšší súd k tomu
v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 6/2017 (podobne napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo
235/2016, 4 Cdo 95/2017 a 7 Cdo 140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje
z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom

a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo
rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.37. 2. Pre účely ďalšieho výkladu dovolací súd uvádza, že za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho
súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej

republiky od 01. januára 1993 pod pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky(pokiaľnebolivneskoršomobdobíjudikatórneprekonané),akoirozhodnutianajvyššiehosúdu,
vktorýchbolopakovanepotvrdenýurčitýprávnynázor,alebovýnimočneajjednotlivérozhodnutie,pokiaľ
neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili,
prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 06. marca

2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017). Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1
CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané
civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných
Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk
Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli
uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980

a 1986 [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2018 sp. zn. 6 Cdo 29/2017,
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len
„Zbierka“) ako judikát R 71/2018]. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax
dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia

Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 31. októbra 2017 sp. zn. 6 Cdo 129/2017).

37. 3. Na tomto mieste dáva dovolací súd do pozornosti, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle
§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP je relevantná len taká otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky nižšie

uvedené znaky: a/musí ísť o otázku riešenú odvolacím súdom, ktorá je buď hmotnoprávneho alebo
procesnoprávneho charakteru, b/ spôsob jej vyriešenia odvolacím súdom zakladá „odklon" od ustálenej
rozhodovacejpraxedovolaciehosúdu,c/odvolacísúdnajejriešenízaložilsvojerozhodnutie,d/uvedená
otázka musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, e/ ide o otázku zásadného právneho významu,
t. j. takú, ktorá je významná nielen pre prerokovávanú právnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä

z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR a f/ vždy musí ísť o otázku právnu, nie
skutkovú; ak niektorý z týchto znakov chýba, dovolanie nie je podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP prípustné.

38. Dovolateľ svoju otázku formuloval v dovolaní nasledovne: „či odvolací súd mohol nariadiť
spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľnosti, tzn. Tretí spôsob

vyporiadania, keď z celého konania je zrejmé, že žalobca mal vždy záujem, aby žalovaná nehnuteľnosť
pripadla o jeho výlučného vlastníctva.“ Dovolací súd potom poznamenáva, že na riešení tejto otázky
odvolací súd svoje rozhodnutie nezaložil. Odvolací súd totiž nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že
rozhodol o predaji veci (t. j. uplatnil tzv. tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva) i
napriek tomu, že niektorý zo spoluvlastníkov bol ochotný vec nadobudnúť do výlučného vlastníctva

za náhradu, ale práve naopak na tom, že žiaden zo spoluvlastníkov predmetnú vec nechcel a preto
musel pristúpiť k tretiemu spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva jej predajom. Odvolací
súd tu vychádzal zo skutočnosti, že žalobca nebol ochotný nadobudnúť vyporadúvanú vec za cenu
určenú znalcom H.. G. (a teda za daného stavu nemal o vec záujem). Práve ocenenie týmto znalcom
považoval odvolací súd za rozhodujúce. Odvolací súd teda nepristúpil k rozhodnutiu o vyporiadaní

daného podielového spoluvlastníctva tretím spôsobom (predajom veci) pri súčasnom záujme niektorého
spoluvlastníka o jej nadobudnutie v celosti za primeranú náhradu, ale k tomuto spôsobu pristúpil až
potom, čo o jej nadobudnutie nemal záujem žiadny zo spoluvlastníkov. Odvolací súd tak nezaložil svoje
rozhodnutie na riešení nastolenej otázky (t. j. že by rozhodol o predaji veci ako spôsobe vyporiadania
podielového spoluvlastníctva i za stavu, kedy o jej nadobudnutie do výlučného vlastníctva za náhradu

prejavil záujem niektorý zo spoluvlastníkov), ale ho založil na tom, že takýto záujem neprejavil žiaden
z týchto spoluvlastníkov a zároveň, že tu reálne rozdelenie veci (vzhľadom na výsledky znaleckého
dokazovania) nebolo dobre možné. Žalobca (z pohľadu jeho tvrdení v dovolaní) preto mal prejaviť
ochotu vec nadobudnúť aj za cenu určenú H.. G. a následne mohol v odvolacom konaní namietať jej
nesprávne určenú hodnotu. Ak sa však vyjadril, že za cenu, ktorú odvolací súd považoval ako všeobecnú

hodnotu veci, nie je ochotný vec nadobudnúť, správne odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca
vec nechcel. A hoci odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je v tomto smere podrobnejšie
zdôvodnené, z jeho celkového kontextu obsahu je zrejmé, ktoré ohodnotenie odvolací súd považoval
za správne a smerodajné pre určenie všeobecnej hodnoty veci a že za túto cenu žalobca nebol ochotnývec nadobudnúť (viď jeho vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 28.2.2024). Samotná skutočnosť, že
žalobca nesúhlasil s predmetným ocenením a chcel vec nadobudnúť podľa jej ocenenia iným znaleckým
posudkom, nerobí rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľným a nanajvýš tu ide skutkovú otázku

určenia všeobecnej hodnoty ceny vyporadúvanej veci. Všeobecné určenie hodnoty ceny pozemku ako
skutková otázka však nemôže byť predmetom dovolania podaného podľa § 421 CSP.

39. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ pri vymedzení dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci odvolacím súdom spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 ods.

1 písm. a/ CSP nepostupoval, pretože jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom neuviedol takú
konkrétnu právnu otázku, na riešení ktorej by odvolací súd založil svoje rozhodnutie, neuviedol ani to,
v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom (t. j. pristúpenie odvolacieho súdu k tzv. tretiemu
spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva za stavu reálnej nedeliteľnosti veci a nezáujmu o
ňu niektorým z podielových spoluvlastníkov) odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe ani to, ako mala
byť táto právna otázka riešená správne. Dovolateľ napokon neuviedol (neoznačil) žiadne rozhodnutie

dovolacieho súdu, od ktorého sa mal odvolací súd pri rozhodovaní veci odkloniť. Takéto vymedzenie
dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia však nespĺňa zákonom stanovenú požiadavku
kladenú na spôsob jeho vymedzenia v zmysle § 432 ods. 2 CSP. Samotné polemizovanie dovolateľa
s právnymi (a najmä skutkovými) názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho
rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo

nezodpovedá kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP. Nedostatok tejto náležitosti Civilný sporový
poriadok považuje za dôvod pre odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ CSP.

40. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/, f/ CSP
ako dovolanie, ktoré smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (pokiaľ išlo

o dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP) a jednak ako dovolanie, v ktorom dovolacie dôvody neboli
vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP (pokiaľ išlo o dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm.
a) CSP).

41. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §

453 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania
voči žalobcovi. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3
veta druhá CSP).

42. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.

9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.