Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123439335
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6123439335.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne
zastúpenému: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 55, 811 04 Bratislava, v spore
o zaplatenie 132,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 7C/71/2024-122 zo dňa 02.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil výrokom I. žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
132 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 132 Eur od 11.09.2023 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1
Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 442 ods. 1, §524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1
a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), ďalej podľa § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6 a 8, §
15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „Zákon o PZP“).
1.2

Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že 2.6.2023
došlo v A. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom
v čase dopravnej nehody bola B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/X, E. (poškodená). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného.
Rovnako nesporné bolo, že v dôsledku dopravnej nehody si poškodená za účelom zabezpečenia svojich
potrieb z dôvodu poškodenia jej motorového vozidla, zapožičala náhradné vozidlo u žalobcu (po dobu
opravy jeho poškodeného motorového vozidla). Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o nájme

dopravného prostriedku č. 959/2023 zo dňa 27.07.2023 (č.l.9 spisu), v zmysle ktorej žalobca poskytol
poškodenej vozidlo od 27.07.2023 do 03.08.2023 za denné nájomné 77 Eur, zmluvné nájomné v sume
66 Eur, s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30 eur (osobný automobil Hyundai Kona,
AT).Poškodenámalavypožičanévozidlopodobu8dní.Zanájomvozidlažalobcavyúčtovalžalovanémufaktúrou č. 10032023 (č.l. 11 spisu) splatnou dňa 18.08.2023 sumu 465 eur bez dph, 558 eur s dph.
V uvedenej sume je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30
eur s dph. V konaní nebola sporná výška denného nájomného. Poškodená následne postúpila svoju

pohľadávku vo výške 558 eur s DPH voči žalovanému na žalobcu. Táto skutočnosť vyplýva zo Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 04.08.2023 (č.l. 11 rub spisu) a z Oznámenia o postúpení pohľadávky
zo dňa 04.08.2023 adresovanej žalovanému (č.l. 12 rub spisu). Žalovaný v konaní uviedol, že uznal
náhradu za nájom náhradného vozidla za obdobie od 27.07.2023 do 01.08.2023, t.j. za obdobie 6 dní.
Preto žalobcovi uhradil sumu 426 eur bez dph. Spornou v konaní bola otázka nutnosti a účelnosti doby

nájmu náhradného vozidla za čas od 02.08.2023 do 03.08.2023, tzn. za dobu 2 dní, ktorú žalovaný učinil
spornou z dôvodu, že sa jednalo o dobu po oprave poškodeného vozidla.
1.3
Súd prvej inštancie zdôraznil, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Poškodený je subjekt, ktorý nemá znášať následky poškodenia

svojho motorového vozidla,s čím súvisí nemožnosť využívať svoje motorové vozidlo. Súd prvej inštancie
mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodená užívala
prenajaté vozidlo. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 18.06.2024, pričom poškodená o možnosť
disponovaťsvozidlomprišlaažvčase,keďsitohovozidlonechalaopraviťvautoservisedňa27.07.2023,
ktorá skutočnosť vyplýva z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu (č.l. 10

rub spisu). Na odovzdanie motorového vozidla k oprave nadväzovalo uzatvorenie nájomnej zmluvy na
prenájom náhradného vozidla v ten istý deň, t.j. dňa 27.07.2023, čo vyplýva zo zmluvy o nájme (č.l. 9
spisu). Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia
je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodenej v možnosti
užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Súd prvej inštancie mal za to, že bolo

dôvodnévychádzaťzpreukázanejdĺžkynájmupodľanájomnejzmluvy,vyjadreniaautoservisu,čestného
prehlásenia od poškodenej. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodená
mala akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na
poškodenom vozidle. Bol toho názoru, že poškodená nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom
až po doručení krycieho listu. Vystavenie krycieho listu je v zaužívanej praxi nevyhnutnosťou, bez ktorej

opravené vozidlo servis neodovzdá. Až po vystavení krycieho listu a jeho doručení autoservisu mohla
poškodená prevziať vozidlo do svojej dispozície a teda ho aj reálne užívať. Svoje motorové vozidlo mala
poškodená k dispozícii až dňa 03.08.2023 a to i napriek tomu, že jej motorové vozidlo malo byť už skôr
opravené. Súd prvej inštancie uviedol, že je bežnou praxou, že opravené motorové vozidlo je vydané
vlastníkoviažpovystaveníkrycieholistu.PoukázalnanálezyÚstavnéhosúduSR,sp.zn.I.ÚS291/2025

a sp. zn. III. ÚS 322/2025 a v nich vyjadrené právne názory. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie
priznal žalobcovi žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % počítaným z dlžnej sumy,
nakoľko od 11.09.2023 bol žalovaný s plnením v omeškaní. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

2.
Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť tak, že odvolací súd žalobu
zamietne, prípadne aby napadnutý rozsudok bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil.

2.1
Žalovaný nesúhlasil so závermi prvostupňového súdu, ktoré uvádzanými v odôvodnení napadaného

rozsudku. Odôvodnenie rozsudku označil za nepresvedčivé, kedy sa v ňom konajúci súd nedokázal
vysporiadať so všetkými námietkami a argumentáciou žalovaného. Namietal, že súd prvej inštancie
akceptoval vyjadrenia a dôkazy žalobcu bez toho, aby ich konfrontoval s argumentami žalovaného.
Konajúci súd na danú vec neaplikoval kritéria nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového
vozidla. Vyjadril právny názor, že nemôže niesť zodpovednosť za samovôľu a protiprávne konanie

servisu vykonávajúceho opravu poškodeného motorového vozidla, kedy tento bez akéhokoľvek
právneho základu vykoná zádržné právo už opraveného motorového vozidla, pričom toto nezákonne
vykonané zádržné právo žalobca obhajuje ako bežnú zaužívanú obchodnú prax s cieľom zaviesť
konajúci súd a odviesť pozornosť od podstaty predmetného sporu. Žalovaný mal za to, že nájomnáhradného motorového vozidla po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla nie je v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou, ktorá bola spôsobená klientom žalovaného. Žalovaný poukázal na
rozsudokKrajskýsúdTrenčín,sp.zn.17Co/69/2024zodňa29.05.2025avňomvyslovenýprávnynázor.

Žalovaný poukázal na svoju povinnosť šetriť poistnú udalosť. Zdôraznil, že nezasielal autoservisu,
resp. ani žalobcovi žiaden krycí list. Žalovaný zasielal opravcovi po doručení faktúry a prešetrení
poistnej udalosti priamo oznámenie o poistnom plnení, v ktorom uviedol výšku poistného plnenia ako aj
zdôvodní výšku poskytnutého poistného plnenia. V konaní podľa žalovaného nebolo preukázané, že by
si poškodený nemohol prevziať vozidlo z opravy už v deň faktického ukončenia opravy, ani oprávnenosť

postupu opravcu, súhlas poškodeného so zadržaním vozidla, či iný spôsob legalizácie neoprávneného a
nezákonného výkonu zádržného práva opravcu. Žalovaný je tak sankcionovaný nielen za riadne plnenie
si svojich zákonných povinnosti, ale ešte je mu dávané za vinu, resp. na ťarchu protiprávne konanie
opravcu.
2.2
Žalovaný namietal, že na rozdiel od situácie riešenej v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. III. ÚS 322/2025-31 zo dňa 17.07.2025, v tomto prípade neexistoval zmluvný vzťah medzi
opravcom a poisťovateľom, nedošlo k vystaveniu krycieho listu, nebola preukázaná bežná obchodná
prax medzi konkrétnym poisťovateľom a konkrétnym opravcom. Žalobca predložil súdu len oznámenie
o poistnom plnení. V konaní absentuje jediný relevantný argument, ktorým by zdôvodňoval zadržiavanie
už opraveného vozidla. Opravca mal po ukončení opravy povinnosť vydať opravené vozidlo, nakoľko

na jeho zadržiavanie nemal legálne oprávnenie. Postihnúť zádržným právom možno len pohľadávku
po splatnosti, čo pohľadávka opravcu voči poškodenému v čase zadržania nebola. Žalovaný zastáva
názor, že ak absentuje dôvod na zadržanie už opraveného vozidla poškodenému a opravca ho nevydá
bezodkladne, tak neoprávnene zasiahol do majetkových práv poškodeného. Žalovaný poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023 a v ňom vyslovený právny

názor.
2.3
Žalovaný mal za to, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie
rozhodnutia. Poukázal na znenie § 220 ods. 2 CSP a v danej súvislosti na rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky II. ÚS 410/06, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03 a III. ÚS 209/04 Súd prvej
inštancie v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za
preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
Odôvodnenie označil za nepreskúmateľné. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Cdo 171/2005 a v ňom vyjadrený právny názor ohľadne potreby odôvodnenia rozhodnutia.

3.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiaval svojich doterajších vyjadrení, písomných
podaní a argumentácie v konaní. Za nepravdivé označil tvrdenia žalovaného, že súd údajne akceptoval
vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcu bez toho že by ich konfrontoval s argumentáciou žalovaného

a rovnako ani to, že by súd vec nesprávne právne posúdil alebo by dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Za určujúcu skutočnosť označil, že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si
prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej
klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného
vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou.

Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou
udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. Žalobca mal za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť
a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023. Doba
zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom

dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá
nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za
rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu
možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla
autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď ma aspoň deklarované

krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment
vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je podľa názoru
žalobcu daný ním uplatnený nárok voči žalovanému na náhradu nákladov za prenájom náhradného
vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Poukázal na to, ževozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného
a inštrukcií poisťovne. Poukázal na synalagmatický charakter právneho vzťahu medzi autoservisom
a poisťovňou. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za

opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva
poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové
vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového
vozidla. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že poškodený mal možnosť prevziať si vozidlo po oprave, bolo na
ňom, aby uvedenú skutočnosť preukázal. Žalovaný nemôže byť vylúčený z povinnosti znášať náklady

na nájom náhradného vozidla, ktorého účel žalobca preukázal, ak žalobca súčasne preukáže, kedy
poškodenýodovzdalpoškodenévozidloautoservisuakedymuboloopravenémotorovévozidlovrátené.
Pokiaľ za daných okolností autoservis vydá opravené vozidlo poškodenému po úhrade nákladov na
opravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, ide o unesenie dôkazného
bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda nároku na náhradu
nákladov spojených s jeho prenájmom. Za absolútne nedôvodnú, označil námietku žalovaného, že v

danom prípade nebol tvrdený ani preukázaný zmluvný vzťah medzi poisťovateľom a opravcom. Žalobca
už vo vyjadrení k odporu uviedol, že poškodený nechal opraviť svoje motorové vozidlo v autoservise
AT a.s., ktorý je obchodným resp. zmluvným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom
pre model poškodeného vozidla, pričom žalovaný uvedenú skutočnosť nepoprel. Súd sa v odôvodnení
rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom

jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so
skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku
4.
Žalovaný sa písomne k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
5.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe vyhovel,
včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.

Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto

pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.
7.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotenímtoho,čouviedolvrámciodvolaciehokonaniaodvolateľ–žalovanýkonštatuje,žesúdprvej

inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci
a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi

na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s
požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového
stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho
rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku
nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu
normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnejprávnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu
nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o povinnom

zmluvnom poistení, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany
(v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa §

365ods.1písm.d/ah/CSP,pretožezprávanaspravodlivýsúdnyprocespreprocesnústranunevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené

odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a
h/ CSP nie je daný.
8.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd

vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event.
vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim

z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej
sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220
ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti

tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany
sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne
k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej

inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
8.1
Odvolací súd v predložených dôkazoch a postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne také konanie,
ktoré by bolo možné posúdiť ako rozporné so zákonom. Súd prvej inštancie stručne a jasne vysvetlil,
ako na vec nahliadal, ako ju posúdil, pričom skutočnosť, že žalovaný s týmto posúdením nie je spokojný,

nezakladá vadu rozhodnutia v podobe jeho nepreskúmateľnosti, alebo arbitrárnosti. Rozhodnutia súdu
nemusia byť vedeckými prácami, ale majú poskytnúť jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, čo v tomto
prípade preukázateľne splnené bolo. Ďalej odvolací súd k označeným rozhodnutiam krajských súdov
konštatuje, že nie je viazaný ich právnym názorom. Odvolací súd konštatuje, že žalovaným označené
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemajú na posúdenie prejednávanej veci vplyv,

pričom ich nemožno vykladať tak, že ich právne závery v súdenej veci bránia priznanie odôvodneného
nároku žalobcu.

8.2
Odvolateľ namietal právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nájom náhradného vozidla bolo

možné považovať za účelný až do doručenia krycieho listu. Odvolateľ zastával názor, že účelný
nájom náhradného vozidla trval v zmysle odôvodnenia v oznámení o poistnom plnení do vystavenia
faktúry za opravu vozidla. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o účelnosti
doby nájmu náhradného vozidla až do momentu doručenia krycieho listu. Na zdôraznenie správnostirozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd akcentuje, že účelom náhradného vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného,
až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch

výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré
poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Odvolací súd za opodstatnenú dobu
prenájmunáhradnéhovozidlapovažujedobudovybaveniapoistnejudalostivrozsahunáhradynákladov
za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č.
381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a

poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je odvolaciemu súdu známou obchodnou praxou,
že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v
prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,
že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovanej, že
uvedenésvedčíoneoprávnenomzadržiavaníveciautoservisomvovzťahukeštenesplatnejpohľadávke
(§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v

danomtypezáväzkovo-právnychvzťahov.Jepotrebnémaťnapamäti,žeokremprípadov,keďvzájomná
podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych
vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by
naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej
obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny

opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis,
ktorýtakéto(bežnejobchodnejpraxi)zodpovedajúcedojednanievrámcizmluvnéhovzťahuneuplatňuje.
V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti
(§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa škoda
nenavyšovala). Odvolací súd konštatuje, že poškodený sa dozvedel o oprave vozidla až momentom

doručenia krycieho listu.

8.3
Odvolací súd k námietke, že ide o rozdielnu situáciu ako posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky
v náleze sp. zn. III. ÚS 322/2025-31 zo dňa 17.07.2025, uvádza, že táto je nedôvodná. Žalovaný si

musí uvedomiť, že vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.09.2024 výslovne uviedol (v bode 22),
že je nesporné, že opravu vykonal autorizovaný a zároveň zmluvný servis žalovaného. Odvolací súd
konštatuje, že doručenie krycieho listu nebolo v konaní spochybňované, pričom aj z č.l. 10 (rub) je
preukázané, že krycí list bol doručený. Z uvedeného dôvodu sú odvolacie námietky žalovaného v bode
V. absolútne nedôvodné, pričom predstavujú neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Odvolací súd

poznamenáva, že zmluvným servisom bol autoservis AT, a.s. Žilina (servis Toyota), a nie MOTOR-CAR
Košice, a.s. S ohľadom na vyššie uvedené bolo použitie vyššie uvedeného nálezu plne súladné so
zisteným skutkovým stavom.
9
V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi

spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla
v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr.
servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu
(prerušenie príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa

tak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny
opravy, resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu)
atď. Záverom je potrebné akcentovať, že žalovaná nenavrhla pred súdom prvej inštancie vykonať žiaden
dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a
uplatňovanou škodou. Napokon pre úplnosť odvolací súd dodáva, že uvedený záver zodpovedá i teórii

tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je škoda v konkrétnom
prípade spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak
protiprávnyúkon(kvalifikovanáudalosť)jenielenpodmienkouvznikuurčitejškody,alemázároveňpodľa
obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie
tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktoré sú z hľadiska škodovej

udalosti pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali
na vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda zodpovedá iba
za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa
vo všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať. V danom prípade moholškodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen škoda na vozidle ale aj
náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to v rozsahu primeranom
typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim obchodnej praxi v danom

sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady ceny opravy,
resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej obchodnej
praxe servisov) predvídateľná.

9.1

Pokiaľ ide o námietku žalovaného k účelnosti nákladov za prenájom náhradného vozidla odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že táto problematika je bližšie upravená neskorším Nálezom Ústavného
súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o
potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy
sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na
podporu svojich záverov v danej veci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať

náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba
započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú
dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou
alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého
prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo

jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“. V náleze Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2025, sp. zn. III. ÚS 322/2025-31 bol vyslovený právny záver,
že poškodený účelnosť trvania nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu bolo odovzdané až
v deň doručenia krycieho listu poisťovne. Ďalej Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
pri posúdení tejto otázky dochádza k stretu záujmov poisťovní zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla na strane jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel
poškodeným osobám, na strane druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený,
ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaní k opravám vozidiel v
ich zmluvných servisoch. Ďalej vo svojej podstate konštatoval, že poškodenému nemôžu byť kladené
rôzne dôkazné štandardy, keď proces opravy a vydania poškodeného vozidla ako osobitného splnenia

povinnosti poisťovne podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP je určovaný bežnou obchodnou praxou poisťovní
a servisov – zmluvných partnerov poisťovní. V súlade s uvedeným sa potom je potrebné stotožniť so
záverom súdu prvej inštancie vyjadreným v ods. 44 a 48 odôvodnenia. Žalovaný je veľkým poisťovacím
subjektom, pričom však žiada, aby bežný spotrebiteľ konal efektívnejšie ako on sám. Súd prvej inštancie
sa podrobne vysporiadal so všetkými okolnosťami v ods. 43 až 57 podstatnými pre posúdenie veci.

Skutočnosť,žestýmitoskutkovýmiaprávnymizávermižalovanýnesúhlasí,nezakladáodvolaciedôvody
špecifikované žalovaným. Z obsahu predložených listín plynie, že poškodený si prevzal vozidlo dňa
03.08.2023bezodkladnepodoručeníkrycieholistu(č.l.10).Jeneprimeranéžiadaťodpoškodeného,aby
tento sám zmenil zaužívané obchodné zvyklosti v súvislosti s aplikáciou zádržného práva autoservismi.
Uvedené by bolo popretím existujúcej zaužívanej obchodnej praxe autoservisov a poisťovní, pričom

poškodený za vznik škody, ani časové predĺženie nemohol.
9.2
Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že za
opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej
udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla (doručenia krycieho listu), pričom

táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.
V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení
ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu
preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej

zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne vo forme krycieho listu. K obdobnému záveru
dospel aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, podľa ktorého
k zmene postavenia na strane poškodeného nedochádza už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho
vozidla, ale k tomu dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j.
dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu. Za účelnú dobu nájmu je

preto potrebné považovať moment, keď bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania
poškodenému – od 27.07.2023 do 03.08.2023. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná
súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú
uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú boli náklady – nájom náhradného vozidla vynaloženéúčelne. V rámci účelnosti nájmu motorového vozidla odvolací súd uvádza, že dobu nájmu počas opravy
poškodeného motorového vozidla žalobca predloženými a okresným súdom vykonanými dôkazmi
preukázal ako účelnú a nevyhnutnú, ktorá zodpovedala druhu opravy. Odvolací súd v tejto veci

poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025, ktorý
sa zaoberá dôvodnosťou časového úseku pri posudzovaní účelnosti nájmu a dôkaznou povinnosťou
sporových strán. Odvolací súd konštatuje, že vyššie spomenuté nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky sú v rovnakom duchu, ako to vec posúdil súd prvej inštancie. Správne súd prvej inštancie
uzavrel, že nájom bol dôvodný do 03.08.2023, do dňa vydania vozidla. Odvolací súd k rozsudku

Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023 uvádza, že tento je potrebné
vykladať v súlade s najnovšou judikatúrou, ktorú predstavujú právne názory obsiahnuté vo vyššie
uvádzaných nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky, a ktoré zmenili náhľad odvolacieho súdu
na posudzovanie dôvodnosti prenájmu nie do vykonania opravy, ale do doručenia krycieho listu, resp.
odovzdania vozidla poškodenému, tak ako to bolo v tomto prípade.
9.3

Priposudzovaníúčelnostinájmumotorovéhovozidlaajvkontextecelkovejdĺžkytohtonájmujepotrebné
vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo.
Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo poškodeného bolo v servise
od 27.07.2023 do 03.08.2023, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom poškodenému vrátené. Z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou

nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú boli
náklady – nájom náhradného vozidla vynaložené účelne.

9.4
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený je nemožnosťou používania vlastného

motorového vozidla paralyzovaný, nepriaznivosť tohto stavu nemožno u poškodeného ešte umocňovať
tým, aby tento na úkor svojho voľného času (pracovného, určeného na oddych, resp. rodinný život)
neustále dopytoval servis, či je vozidlo hotové, či bol doručený krycí list, prípadne tento sám urgoval
u poisťovne (žalovaného), čo samo o sebe by nemuselo spôsobiť skoršie vybavenie veci, preto je
dôvodné, aby časový prestoj vo vybavení veci od 02.08.2023 do 03.08.2023 znášal na svoje náklady

žalovaný.

10.
Ďalšie argumenty žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na
podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.

II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
11.
Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu

zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu
byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,
nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných
základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také

odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody
zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že
súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky
vykonanéhodokazovania,riadnecitovalprávnepredpisy,ktorénaprejednávanýprípadaplikovalaznich

vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých
úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46
ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia
príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považovalza ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody žalovaného boli neopodstatnené, odvolací súd tento
napadnutý rozsudok potvrdil
12.

Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil krajský súd odvolacie námietky žalovaného ako
neopodstatnené, a pretože nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá procesnému

úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

13.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov

tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).
14.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).