Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/886/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120313184
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Blahová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120313184.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618,
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad,
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 179,85 EUR s
príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ján Debnár, so sídlom exekútorského úradu E. XX,

XXX XX F., sp. zn. 199EX 317/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 199EX 317/20 zo dňa 13.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 05.06.2020 domáhal od

povinného vymoženia 179,85 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz
Okresného súdu Revúca sp. zn. 4Csp/185/2017 zo dňa 16.11.2017, vykonateľný dňa 03.02.2018 (ďalej
ako ,,exekučný titul").

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal
dňa 16.06.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ján Debnár, so sídlom

exekútorského úradu Krné 84, 962 12 Detva (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp.
zn. 199EX 317/20.

3. Dňa 25.11.2025 boli súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného proti
Upovedomeniu o zastavení exekúcie spolu s prílohami.

4. Súdny exekútor vydal dňa 13.10.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie
náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na
majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň

na úhradu trov exekútora. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa
13.10.2025.

5. Oprávnený dňa 15.10.2025 doručil súdnemu exekútorovi námietky proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie, v ktorých uviedol nasledovné: „Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor
vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť

tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce
v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoréumožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva,
že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je

fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať
príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti,
a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je správach
súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa
§ 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného

poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené
pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku.
Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení
neprimeranéalebovrozporesustanoveniamiExekučnéhoporiadku.Následne,všetokhnuteľnýmajetok
nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku
má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších

pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak,
abybolirešpektovanéprávaajpovinnéhozasúčasnéhouspokojeniavymáhanéhonárokuoprávneného,
ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v
budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky“ Na základe
vyššie uvedeného oprávnený žiada súd aby upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil.

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že opakovanými lustráciami povinného bolo u povinného
zisťované, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nevedie žiadny účet v banke.
Súdny exekútor návštevou povinného zistil, že povinný žije na hranici biedy, nemá žiadny príjem. Preto
súdny exekútor uplynutím zákonnej lehoty pristúpil k zastaveniu exekučného konania. Vzhľadom na

obsah podaných námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, tieto pokladá za nedôvodné a
navrhuje súdu, aby ich zamietol.

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady

výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať

u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,

doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o
majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená

osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako
výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa
štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním
exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa

16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát
časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na
súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický
či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp.moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát,
resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých
osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť

rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného
majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného
súdnehoexekútoraakoorgánuverejnejmoci,ktorývykonávanútenývýkonnárokovzexekučnýchtitulov
prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného
poriadku výkonom verejnej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verejnej moci je povinný

vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov
exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je
aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného
konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania
oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení
zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať

(tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade
zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom
ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú
povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá

upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že
zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v
kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán
verejnej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti,
ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci.

11. Exekučný súd po preskúmaní správy o priebehu exekúcie predloženej súdnym exekútorom
povereným vykonaním exekúcie zistil nasledovné skutočnosti. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto
exekúcie zisťoval majetok resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku
a v rozsahu ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.

z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov. Súd má z preloženého zoznamu vykonaných lustrácii majetku
povinného, ktorý predložil súdny exekútor súdu za preukázané, že súdny exekútor počas vedenia
predmetnej exekúcie vykonal lustráciu účtov povinného v bankách, lustráciu nehnuteľností povinného,

lustráciu v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou a lustráciu motorových vozidiel, pričom súdny exekútor
počas celého exekučného konania nezistil žiadny exekvovateľný majetok povinného. Súdny exekútor k
námietke oprávneného týkajúcej sa súpisu hnuteľných vecí a predaja uviedol, že návštevou povinného
zistil, že povinný žije na hranici biedy, nemá žiadny príjem. Preto súdny exekútor uplynutím zákonnej
lehoty pristúpil k zastaveniu exekučného konania.

12. K námietke oprávneného týkajúcej sa uloženia donucovacieho opatrenia, súd poukazuje na
skutočnosť, že účelom donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie povinného a taktiež podľa
Exekučného poriadku nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať splnenie povinnosti
uloženej exekučným titulom, ktorá znie na peňažné plnenie.

13. Oprávneným namietanou skutočnosťou bolo taktiež nespísanie hnuteľného majetku povinného. K
predmetnej námietke súd uvádza, že pokyny oprávneného, na ktoré má exekútor povinnosť prihliadnuť,
sa môžu pohybovať v intenciách uvedeného zisťovania majetku podľa vyhlášky. Prípadný pokyn
na vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp. bydliska povinného,

prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora. Takýto pokyn je
totiž v rozpore so spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a zasahuje do oprávnenia exekútora
určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom na
majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie aj miestneho zisťovania. Súd
záverom dodáva, že dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku

oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp.
samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkachvyjadrillensvojedomnienky.Súdnazáverdodáva,žeideozastavenieexekúcievdôsledkunemajetnosti
povinného, čo umožňuje oprávnenému opätovne si podať nový návrh na vykonanie exekúcie voči nemu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie za nedôvodné, nakoľko oprávnený neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení a preto ich s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku
zamietol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.