Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 7, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 63Csp/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125202548
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Karol Fiľ

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125202548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,

so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 2, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so
sídlom v Bratislave, Prievozská č. 2, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. D.
E. XX, o zaplatenie 7.037,25 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.02.2025 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
spolu 7.037,25 eur s príslušenstvom, ktorú mal získať na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

uzavretej dňa 21.10.2024 s postupcom Tatra banka, a. s., IČO: 00 686 930, so sídlom v Bratislave,
Hodžovo námestie č. 3 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“), a to na základe Zmluvy č. 3530116845
uzavretej dňa 03.09.2021, obsahom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť
žalovanej peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru. Podľa žaloby žalovaná svoj záväzok
splácať úver riadne a včas napriek opakovaným výzvam neplnila, preto právny predchodca žalobcu dňa
20.03.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Podľa žaloby pohľadávka žalobcu predstavovala ku
dňu postúpenia pohľadávky sumu 7.043,94 eur a pozostávala z neuhradenej istiny vo výške 6.691,95

eur, neuhradených úrokov v sume 315,30 eur, úroku z omeškania v sume 6,69 eur a poplatkov v sume
30,-eur. Časť dlžnej sumy vo výške 6,69 eur pozostávajúcej z neuhradeného úroku z omeškania vo
výške 3,52 eur a neuhradených sankčných poplatkov vo výške 3,17 eur si žalobca v tomto konaní
neuplatnil. Okrem uvedenej sumy žalobca v žalobe žiadal priznať úroky z omeškania po zosplatnení
vo výške 5 % ročne zo sumy 6.691,95 eur od 21.03.2022 do zaplatenia. Žalobca na preukázanie
nároku v konaní predložil: 2x Oznámenie o postúpení pohľadávky, Pokus o zmier, Podací hárok,
Zmluvu o postúpení súboru pohľadávok s prílohou, Zmluvu o Raiffeisen pôžičke (spotrebiteľský úver),

Zabezpečenie Raiffeisen pôžičky, Žiadosť, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na
zaplatenie, Obchodné podmienky, Cenník služieb, 2 x Výzvu pred mimoriadnou splatnosťou a 2 x Odpis
podacieho hárku s informáciou o pohybe zásielky.

2. Žaloba s prílohami, procesné poučenia súdu, ako aj výzva na vyjadrenie k žalobe boli žalovanej
doručené postupom podľa § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) dňa 03.07.2025. Žalovaná sa k takto doručenej žalobe nevyjadrila.

3. Žalobca na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom splnenia povinnosti jeho právneho
predchodcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať úver zo
dňa 11.03.2025 reagoval podaním doručeným súdu dňa 04.04.2025. V tomto podaní žalobca po citáciiustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch a Opatrenia NBS č. 10/2017 uviedol, že jeho predchodca
overuje schopnosť splácať úver vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné
na posúdenie žiadosti úver napr. z úverového registra a Sociálnej poisťovne sú získané vo forme

dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie jeho predchodcu. Preto predchodca tieto
informácie pretavil do výstupu, ktorý žalobca predložil s podaním. Ďalej žalobca uviedol názor, že
pri výdavkoch znižujúcich príjem spotrebiteľa sa vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov.
Záväzky žalovanej boli podľa podania overené v úverovom registri, podľa ktorého nemala žiadne
záväzky. Preto výdavky žalovanej na peňažné záväzky boli v sume 123,85 eur. V tejto súvislosti žalobca

uviedol, že žalovaná v žiadosti o úver typ príjmu – zamestnanec uviedla svoj čistý príjem aspoň vo
výške 524,65 eur, preto právny predchodca žalobcu akceptoval príjem žalovanej vo výške 524,65
eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb následne bral do úvahy životné
minimum spotrebiteľa a jednej maloletej osoby v celkovej sume 317,62 eur (218,06 + 99,56), nakoľko
žalovaná uviedla jedno vyživované dieťa. Právny predchodca žalobcu taktiež bral do úvahy paušálne
výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné

výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli podľa žalobcu vypočítané ako rozdiel
medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom
osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40% - teda 82,81 eur [(524,65 eur –
317,62 eur) * 40%]. Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
bola teda vo výške 400,43 eur. Ďalej žalobca uviedol vzorec, ktorý jeho predchodca použil na výpočet

ukazovateľa schopnosti žalovanej splácať úver. Podľa tohto vzorca bol výsledok 0,997, teda hodnota
DSTI neprekročila hodnotu 1, preto bola schopnosť žalovanej splácať poskytnutý spotrebiteľský úver
posúdená kladne. S podaním žalobca predložil Osvedčenie verifikovania bonity a možnosti splácania
úveru, Odpoveď na žiadosť, Rozsudok SD EÚ vo veci C-449/13.

4. Z dokazovania vykonaného predloženými listinami mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- zo Zmluvy o Raiffeisen pôžičke č. 3530116845 (Spotrebiteľský úver): právny predchodca žalobcu a
žalovaná uzatvorili dňa 03.09.2021 zmluvu, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej
spotrebiteľský úver vo výške 6.900,-eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 96 mesačných splátkach
po 123,85 eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 15.09.2021 a splatnosť ďalších splátok

bola dohodnutá na 15. deň v mesiaci. Dátum poslednej splátky bol dohodnutý na 15.07.2029. V zmluve
je uvedená fixná úroková sadzba vo výške 14,8 % ročne, pri výpočte ktorej sa vychádza zo skutočného
počtu dní v jednotlivých mesiacoch a predpokladu dĺžky kalendárneho roka 360 dní. Celková čiastka
úveru je uvedená 11.720,99 eur. V článku 5. zmluvy bol dohodnutý splátkový kalendár, kde je dohodnuté,
ktorá časť tej ktorej splátky sa započítava na istinu a ktorá časť tej ktorej splátky na úroky. Zmluva

neobsahuje dosahovaný príjem žalovanej, jej rodinný stav a ani žiadne ďalšie informácie, ktoré by bolo
možné posúdiť pri skúmaní bonity žalovanej
- zo Zabezpečenia Raiffeisen pôžičky: právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 03.09.2021
na zabezpečenie pohľadávky banky zo Zmluvy o Raiffeisen pôžičke dohodu o zrážkach zo mzdy
žalovanej a z iných príjmov.

- Zo Žiadosti: Žalovaná dňa 03.09.2021 požiadala právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru vo
výške 5.000,-eur s dobou splácania 96 mesiacov. Žiadosť neobsahuje dosahovaný príjem žalovanej, jej
rodinný stav a ani žiadne ďalšie informácie, ktoré by bolo možné posúdiť pri skúmaní bonity žalovanej.
- z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a výzvy na zaplatenie: právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 21.03.2022 oznámil žalovanej, že aj napriek predchádzajúcim výzvam je ku dňu

19.03.2022 v omeškaní so splácaním pôžičky č. 3530116845 vo výške 7.021,51 eur, preto využíva svoje
právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť pôžičky. Zároveň ju vyzval na úhradu do 7 kalendárnych dní od
vystavenia tohto oznámenia.
- z dvoch Výziev pred mimoriadnou splatnosťou, 2 podacích hárkov a 2 informácií o pohybe zásielok:
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 18.06.2024 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy

o úvere č. 3530116845 do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Zároveň žalovanú upozornil, že
v prípade omeškania so splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a jej neuhradenia v termíne do 15 dní
do doručenia výzvy, žalovaná stratí výhodu splátok a bude musieť zaplatiť celý dlh naraz. Výzvy poslal
na 2 adresy žalovanej, pričom žalovaná si na adrese C. B. X A. F. výzvu prevzala dňa 21.06.2024
- zo Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok, výpisu z jej prílohy a 2 Oznámení o postúpení pohľadávky:

právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 21.10.2024 so žalobcom Zmluvu o postúpení súboru
pohľadávok, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, a to ku
dňu 23.10.2024. Postúpenie pohľadávky právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej listom zo dňa
24.10.2024 na adresu jej trvalého pobytu ako aj na adresu Na Demetri 1 v Košiciach.- z Pokusu o zmier: žalobca listom zo dňa 28.10.2024 vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške
7.649,27 eur pozostávajúceho z istiny 6.691,95 eur, riadneho úroku 315,30 eur, úroku z omeškania do
postúpenia pohľadávky 6,69 eur, poplatkov 30,-eur, úrokov z omeškania po postúpení pohľadávky 2,75

eur a nákladov právneho zastúpenia 602,58 eur.

5. Súd nárok posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, a to najmä § 3 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúcich ochranu spotrebiteľa, § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich

postúpenie pohľadávky, ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (najmä § 7, § 9,
§ 11, § 17) a § 92 ods. 8 zákona o bankách.

6. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu postúpenia pohľadávky ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v deň uzavretia
zmluvy o úvere, t. j. ku dňu 03.09.2021 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľ je pred

uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 17 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa
rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na

získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä
s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných

bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných

záväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom
prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bezsúhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace
spríjmomspotrebiteľavSociálnejpoisťovni,atoprostredníctvomprevádzkovateľaregistra.Veriteľpodľa

§ 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť
splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z

veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na
veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b)
prechádzaalebopostupujesapohľadávkapokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľskéhoúverualebo
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo
sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie
z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe

písomnej žiadosti spotrebiteľa.
Podľa § 92 od. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu tvrdeného postúpenia,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

7. Súd v prvom rade skúmal, či boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky uplatnenej

v tomto konaní na žalobcu.

8. Z dôvodovej správy k § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že znením tohto ustanovenia
chcel zákonodarca sprísniť sukcesiu do práv veriteľa v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi. V zmysle
dôvodovej správy zákonodarca chcel týmto ustanovením dosiahnuť stav, kedy sukcesia do práv veriteľa

bude možná iba v prípade zlyhania spotrebiteľského úveru, ak bude zároveň predmetom prevodu alebo
prechodu pohľadávka zo spotrebiteľského úveru v celosti. Preto, vychádzajúc zo samotného znenia
§ 17 Zákona o spotrebiteľského úveru ako aj dôvodovej správy k nemu a úmyslu zákonodarcu v nej
vyjadreného, z § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase tvrdeného postúpeniapohľadávky vyplýva, že právo zo spotrebiteľskej zmluvy je možné platne postúpiť iba v prípade, že
postúpenie (i) sa týka celej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň (ii) sa uskutoční v čase
po dohodnutom konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo postúpenie sa bude týkať

pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti –
inak povedané v čase, kedy už bola pohľadávka pre zlyhanie spotrebiteľa predčasne zosplatnená.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou
zmluvu o úvere, kde bola dohodnutá konečná splatnosť úveru na termín 15.07.2029. Zo Zmluvy o
postúpení pohľadávok a oznámenia o postúpení pohľadávky zároveň bolo preukázané, že pohľadávka

uplatnená v tomto konaní mala prejsť na žalobcu dňa 23.10.2024, t. j. v čase pred konečným termínom
splatnosti úveru dohodnutým v zmluve o úvere. Teda pre úspech žalobcu bolo podstatné v prvom
rade tvrdiť a preukázať, že došlo k platnému zosplatneniu úveru pred dňom 23.10.2024. Žalobca síce
tvrdil v žalobe zosplatnenie úveru listom zo dňa 20.03.2022, avšak súd toto zosplatnenie považuje v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné pre rozpor s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch.Žalobcatotižnepreukázalsplneniepovinnostisvojhoprávnehopredchodcuskúmaťsodbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch,
a to v čase pred uzatvorením zmluvy o úvere. Súd preto konštatuje porušenie povinnosti predchodcu
žalobcu skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch.

9. Nemožnosť zosplatnenia úveru je v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákonným
dôsledkom akéhokoľvek porušenia povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca síce tvrdil, že
jeho právny predchodca nahliadol do úverového registra, ale toto nahliadnutie nepreukázal. Žalobca
teda nepreukázal vynaloženie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver

v zmysle § 7 ods. 17 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, hoci bol na to povinný podľa § 7 ods.
16 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň žalobca nepreukázal žiadnymi objektívnymi
dôkazmi (dopytom do Sociálnej poisťovne, výpismi z účtu, daňovým priznaním alebo inak) ani splnenie
povinnosti podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo samo o sebe stačí v zmysle § 11 ods.
2Zákonaospotrebiteľskýchúverochnakonštatovaniezáveruohrubomporušenípovinnostipredchodcu

žalobcu podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná
v žiadosti o úver uviedla sumu čistého príjmu vo výške 524,65 eur, žalobca nepreukázal. Predložená
žiadosť žalovanej o úver neobsahuje žiadny údaj o jej príjme a ani iné údaje použiteľné pre skúmanie jej
bonity. Suma čistého príjmu žalovanej vo výške 524,65 eur nevyplýva zo žiadneho objektívneho dôkazu.
Táto suma je uvedená iba v Osvedčení verifikovania bonity a možnosti splácania úveru. To však nestačí.

Predloženéosvedčenieobonitevypracovanéprávnympredchodcomžalobcunemážiadnuvypovedaciu
hodnotu. Jeho súčasťou totiž nie sú žiadne interné zdroje, z ktorých právny predchodca žalobcu
údajne vychádzal pri zisťovaní príjmu resp. záväzkov žalovanej. Ide v podstate len o nepreukázané
tvrdenieprávnehopredchodcužalobcu.Žalobcanepreukázaldokoncaanilenskúmanierodinnéhostavu
žalovanej. Žalobca preto neuniesol svoje dôkazné bremeno o tom, že pred poskytnutím úveru si jeho

predchodca splnil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 17 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch a svoju
povinnosťpodľa§7ods.27Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,pritompovinnosťhodnovernepreukázať
vynaloženie odbornej starostlivosti vyplýva veriteľovi z § 7 ods. 16 písm. b) Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Tento záver napokon vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer
Finance SA proti E. F. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, na ktorý odkazuje žalobca, keď európsky súd uviedol,

že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveruschopnosti spotrebiteľa na
základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať
len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Čo v tomto prípade nebolo žalobcom preukázané.
Kskúmaniusplneniapovinnostipredchodcužalobcupodľa§7ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúveroch
súd ešte odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 05.03.2020 C-679/18, z ktorého

vyplýva, že vnútroštátne súdy majú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nenamieta
v konaní porušenie tejto povinnosti. Jedným z dôvodov takéhoto prístupu je, že existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu nevedomosti nebude dovolávať právnej normy

určenej na jeho ochranu (rozsudok z 21.04.2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283,
bod 65). Preto skutočnosť, že žalovaná nenamietala porušenie povinnosti veriteľa skúmať jej bonitu pred
uzavretím zmluvy, bola v tomto konaní bez významu. Súd teda konštatuje, že v zmysle § 11 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch došlo zo strany žalobcu k hrubému porušeniu povinnosti uvedenejv § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené má za následok nemožnosť zosplatnenia
spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanej.

10. K predloženému osvedčeniu verifikovania bonity a možnosti splácania úveru súd uvádza, že
samotné vyhlásenie právneho predchodcu žalobcu, t. j. osoby veriteľa, o tom, že verifikoval bonitu
žalovanej a jej možnosť splácať úver bez predloženia ďalších dôkazov, ktoré by potvrdzovali pravdivosť
uvedeného vyhlásenia, nepreukazuje riadne splnenie povinnosti tohto veriteľa uvedenej v § 7 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd opätovne odkazuje na § 7 ods. 16 písm.

b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je veriteľ vynaloženie odbornej starostlivosti
povinný hodnoverne preukázať a na § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého
údaje o príjme spotrebiteľa je potrebné overovať preukázateľným spôsobom. Samotné tvrdenie veriteľa
o vynaložení odbornej starostlivosti na hodnoverné preukázanie vynaloženia odbornej starostlivosti
jednoducho nestačí.

11. Vzhľadom na uvedené neplatné zosplatnenie úveru nedošlo k tvrdenému platnému postúpeniu
pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu. Totiž v zmysle § 17 Zákona o spotrebiteľských
úverochvzneníúčinnomvdeňtvrdenéhopostúpeniapohľadávky(23.10.2024)platnenemožnopostúpiť
pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred dohodnutým dňom konečnej splatnosti. Preto
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

12. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je

imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a
aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z
29. 6. 2010, spis. zn. 2 Cdo205/2009).

13. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

14. Súd zároveň doplňuje, že žaloba by bola nedôvodná aj v prípade, ak by zosplatnenie úveru tvrdené
v žalobe bolo platné. Totiž z vykonaného dokazovania vyplýva, že v konaní nebolo preukázané ani
splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky, ktoré sú vyžadované podľa § 92 ods. 8 zákona
obankách.Uvedenébymalotiežsamostatnezanásledokneplatnosťpostúpeniapohľadávkyuplatnenej

v tomto konaní na žalobcu. Totiž, pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách musí banka a) písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b) ak
je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu,
môže uplynutím uvedených 90 dní pohľadávku postúpiť a postúpenie pohľadávky banky v rozpore
s týmito zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka pre rozpor so zákonom. Pritom v zmysle rozhodnutia Veľkého senátu občiansko-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2025 spis. zn. 1VCdo/4/2025 pre platné
postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt sa predpokladá osobitná/výlučná/ samostatná výzva banky
klientovi (v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách), že je v omeškaní so splatením čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Touto výzvou však nemôže byť výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka a ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatený.

15. Žalobca v konaní predložil dve písomné výzvy jeho právneho predchodcu, a to Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s výzvou na zaplatenie a Výzvu pred mimoriadnou splatnosťou.
S odkazom na rozhodnutie Veľkého senátu občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 30. júla 2025 spis. zn. 1VCdo/4/2025 súd konštatuje, že žiadnu z týchto výziev nemožno
považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a uskutočnenie ďalšej
výzvy právneho predchodcu žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. Totiž žalobca ako neúspešná strana
nemá právo náhradu trov konania a žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).