Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 6, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Ek/1782/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119393099
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6119393099.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618 v konaní zast.: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti povinnému: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 50,50 EUR a
trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora: E. F. C. so sídlom exekútorského úradu Námestie mieru

7, 908 51 Holíč pod sp. zn. XXXX XXX/XX, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/1782/2019 zo dňa 19. 06. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/1782/2019
zo dňa 19. 06. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/1782/2019 zo dňa 19. 06. 2025 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/1782/2019 zo dňa 19. 06. 2025 vyššia
súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje
rozhodnutie odôvodnila tým, že sa oboznámila s podanými námietkami proti Upovedomeniu o zastavení
exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie, vyjadrením súdneho exekútora, podanými prílohami od

súdneho exekútora, ktoré tvorili lustrácie majetku povinného a skonštatovala, že hlavným dôvodom, pre
ktorý podal oprávnený Námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov bolo
tvrdenie oprávneného, že súdny exekútor nedostatočne zisťoval zexekvovateľný majetok povinného.
Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou zistil, že súdny exekútor v rámci priebehu exekúcie zisťoval
zexekvovateľný majetok povinného súčinnosťou v dostupných registroch. Súd konajúc vyššou súdnou
úradníčkou po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že súdny exekútor preukázal súdu postup

v súlade s Exekučným poriadkom, a nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by
došlo k uspokojeniu nároku oprávneného. V priebehu tejto exekúcie poverený súdny exekútor zistil, že
povinný je nezamestnaný, nie je poberateľom ani iných príjmov, nie je vlastníkom žiadneho motorového
vozidla, ako ani vlastníkom nehnuteľnosti, nemá účty v banke ani v pobočke zahraničných bánk. V
čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdny exekútor nemal vedomosť o existencii majetku
resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku čoho je nepochybné, že tu je daný

dôvod pre zastavenie exekúcie. Je irelevantné, že súdny exekútor vykonával kontrolu len cez dostupné
registre,keďžezošetreniamalzapreukázané,žepovinnýjenemajetný.Vpriebehuexekučnéhokonania
neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky. Keďže nebol zistený žiadny reálny majetok
povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, súd musí konštatovať, že
súdny exekútor správne postupoval, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného. V prípade námietky
oprávneného ohľadom skutočnosti, že povinný môže nadobudnúť majetok v budúcnosti, a je možné

očakávať zmenu jeho majetkových pomerov súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou opätovne uviedol,
že majetnosť, resp. nemajetnosť povinného sa zisťuje ku dňu vydania upovedomenia o zastaveníexekúcie, pričom v tomto čase súdny exekútor nezistil zexekvovateľný majetok. Na základe uvedeného
exekučný súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o

zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie t.j.
doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá
veta Exekučného poriadku) dňa 22.10.2019 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení
exekúcie (03.04.2025) uplynulo päť rokov. V priebehu tejto exekúcie poverený súdny exekútor nezistil
existenciumajetkuresp.príjmovpovinnéhopostihnuteľnýchexekúciou Súdzáveromsvojhorozhodnutia

uviedol, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,
teda z dôvodu nemajetnosti povinného, má povahu procesného rozhodnutia, teda nezakladá prekážku
rozhodnutej veci a oprávnenému nič nebráni v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému
podal opätovne. Rovnako vyššia súdna úradníčka skonštatovala, že upovedomenie poverenému
súdneho exekútora o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané podľa § 61n ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku, je vecne správne, keďže súdu bola preukázaná náležitá činnosť súdneho

exekútora pri zisťovaní zexekvovateľného majetku pričom, pričom takýto majetok povinného zo strany
povereného súdneho exekútora zistený nebol. Preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení exekúcie zamietla.

2.Protiuzneseniuvyššiehosúdnehoúradníkadoručiloprávnenýtunajšiemusúduvzákonomstanovenej

lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Podstata

nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva podľa oprávneného najmä v nesprávnom
posúdení oprávneného uplatneného nároku. Oprávnený v podaných námietkach namietal nesprávnosť
vydania upovedomenia o zastavení exekúcie sp. zn. 11EX 582/19 zo dňa 3.4.2025 najmä z dôvodu:
1/ nesprávnych/neúplných zistení súdneho exekútora ohľadom majetku povinného; 2/ neúčelnosti
zastavenia exekučného konania. Oprávnený má za to, že exekučný súd má v konaní o námietkach

posúdiť, či boli splnené podmienky zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, pre zastavenie exekúcie súdnym
exekútorom, v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok

povinného v potrebnom rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť
tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku). Výsledky zisťovania
zaznamená v zozname majetku povinného. Z oznámení - správ o majetku povinného, vydaných súdnym
exekútorom v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a ani z napadnutého uznesenia, nijakým spôsobom nevyplývajú

úplné majetkové pomery povinného. Ďalej uviedol, že súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku
povinného len formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné
prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho exekútorského úradu. Toto vyplýva aj
z bodu 5. odôvodnenia napadnutého uznesenia. To, že podľa § 59 odsek 1 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov, súdny exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch,
ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, neznamená, že súdny exekútor vykoná iba
zisťovaniadostupnéprostriedkamielektronickejkomunikácie.Tozvlášťprivýškevymáhanejpohľadávky
do 2.000,-EUR a zjavnej majetkovej situácie povinného, pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo
nehnuteľností, pohľadávok, obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel a pod.. Ten istý následok

vyplýva aj z § 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa
vykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov a teda, že poradie zisťovania majetku osobami povinnými poskytnúť exekútorovi
súčinnosť nemá vplyv na povinnosť exekútora zisťovať aj iný majetok povinného, inými spôsobmi, ak je

to v záujme vymoženia pohľadávky oprávneného a primeraného postihnutia majetku povinného, ktoré
zásady cituje aj súd v odôvodnení napadnutého uznesenia.3. Oprávnený má rovnako za to, že z uvedených správ o majetku povinného ako aj z napadnutého
uznesenia nevyplýva, že súdny exekútor dostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného a
jeho skutočná majetková situácia môže neopodstatňovať zastavenie exekúcie pre nemajetnosť (najmä

môže vylučovať fatálne následky, viazané na uplynutie piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku povinného). Z uvedených správ o majetku povinného a ani z
napadnutého uznesenia podľa oprávneného nevyplýva, že by povinný súdnemu exekútorovi poskytol
súčinnosť v zmysle ustanovenia § 40 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) ani predložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Rovnako v správach o majetku
povinného súdny exekútor neuvádza a ani z napadnutého uznesenia nevyplýva, že súdny exekútor
použil donucovacie opatrenia v zmysle ustanovenia § 43a a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Oprávnený má tiež za to, že by v danom
prípade nebolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Oprávnenému

nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných
vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj
nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti
nachádza. Oprávnený súčasne prezumuje, že v prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno
predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo

oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný
majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie v zmysle ustanovenia § 115 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), resp. podliehajúci exekúcii. Následne,
všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v ustanovení § 115 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), má byť exekútorom

zistený,spísanýaspeňažený.Tomáotoväčšívýznamprirelatívnemenšíchpohľadávkachpriktorýchje
exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva
aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť
spravidla dávno pred začatím exekúcie. Z predložených správ o majetku povinného podľa
oprávneného nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor za účelom zistenia hnuteľného majetku

povinného: preveril peňažnú hotovosť u povinného na adrese trvalého pobytu povinného; vykonal
osobnézisťovaniahnuteľnéhomajetkupovinnéhonaadresetrvaléhopobytupovinného;vykonalosobné
zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného v sídle zamestnávateľa povinného;
požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným; požiadal
o súčinnosť tretie osoby, a to vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt; požiadal

o súčinnosť tretie osoby, a to príslušný Živnostenský register Slovenskej republiky, nakoľko povinný
ako podnikateľský subjekt mal aktívne živnostenské oprávnenie vo všetkých predmetoch podnikania až
do 2.4.2025, vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov. Vykonanie uvedených úkonov nevyplýva ani z vyjadrení súdneho exekútora

k podaným námietkam a ani z napadnutého uznesenia. Oprávnený namieta, že vyjadrenie súdneho
exekútora k doručeným námietkam mu zo strany súdu nebolo doručené a tým nemal možnosť na tieto
vyjadrenia reagovať. Oprávnený navrhol, aby súd zaviazal súdneho exekútora na podrobné vyjadrenia
sa k podaným námietkam a aby súdny exekútor uviedol, odôvodnil a preukázal, prečo uvedené
navrhované úkony, za účelom zistenia majetku povinného nevykonal. Zároveň súd v napadnutom

uznesení neuviedol, kedy došlo k zisťovaniu peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku v mieste bydliska
povinného. Zuvedenéniejepodľaoprávnenéhomožnénijakýmspôsobomskonštatovaťapreukázať,
kedy bol majetok povinného podliehajúci exekúcii (peňažná hotovosť a hnuteľný majetok) predmetom
posledného zexekvovania a či došlo k vydaniu napadnutého upovedomenia pred uplynutím zákonnej
lehoty 5 rokov. Vzhľadom na časový úsek začatia tohto exekučného konania povinný mohol nadobudnúť

peňažnú hotovosť, resp. hnuteľný majetok, ktorý by mohol byť relevantne exekvovateľný. K tomuto
oprávnený poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica - pracovisko upomínacieho
a exekučného konania zo dňa 16. 6. 2025, sp. zn. 43Ek/1733/2019. Súčasne uviedol, že súdny
exekútor disponuje neporovnateľne silnejšími zákonnými kompetenciami na vymoženie pohľadávok
ako iné subjekty, ako napr. oprávnený. Zároveň súdny exekútor je pod stálou kontrolou súdu a

prevádzkuje svoju činnosť na svoje vlastné náklady. Do kompetencie súdu patrí podané námietky, resp.
zhodnotenia súdneho exekútora riadne preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám
deklaroval vykonanie zisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného
subjektami podľa § 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorousa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo ak jedinou možnosťou na

vymoženie jeho peňažnej pohľadávky je výkon exekúcie predajom hnuteľných vecí, nakoľko zisťovanie
majetku povinného formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné
prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho Exekútorského úradu boli negatívne, túto
možnosť výkonu exekúcie má oprávnený súdnemu exekútorovi vopred navrhovať. Iné spôsoby výkonu
exekúcie, ktoré súdny exekútor vykonal, oprávnený nenavrhoval. Z uvedeného konštatovania súdu

v napadnutom uznesení by teda vyplývalo, že oprávnený by mal disponovať rovnakými možnosťami
zisťovania majetku povinného, ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, akými disponuje
súdny exekútor. Oprávnený nie je povinný navrhovať spôsoby vykonania exekúcie exekútorovi. Naopak
exekútor je povinný iniciatívne využívať všetky možné spôsoby exekúcie a v prípade ak je na ten ktorý
spôsob zákonom vyžadovaný súhlas oprávneného, má ho súdny exekútor bez výzvy oprávnenému
navrhovať a tento súhlas vyžiadať.

4. S odôvodnením napadnutého uznesenia oprávnený v celom rozsahu nesúhlasil aj s odkazom na
rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS 87/93 zo dňa 23.9.1993: „Obsahom princípu právneho štátu je
vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva
rovnaká odpoveď.“ Oprávnený zároveň poukzal na čl. 2 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku s tým,

ževovymedzenízákladnýchprincípovvčlánkuII.jeformulovanýprincípprávnejistotyakostav,vktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Tunajšiemu súdu malo byť
z vlastnej činnosti známa skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica - pracovisko upomínacieho

a exekučného konania pri prípadoch s obdobným skutkovým základom posudzuje nemajetnosť
povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi
s negatívnym výsledkom. K tomuto oprávnený poukázal opätovne na rozhodnutie tunajšieho súdu sp.
zn. 68Ek/1648/2018 zo dňa 06.12.2024 a uznesenie 67Ek/1291/2019 zo dňa 06.02.2025. Oprávnený
ďalej poukázal na uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 40Ek/1204/2019 zo dňa 18.02.2025. Oprávnený

poukázal aj na odôvodnenia Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica - pracovisko upomínacieho a
exekučného konania zo dňa 21. 5. 2025, sp. zn. 71Ek/268/2019. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia
nie je zrejmé, prečo sa tunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného voči upovedomeniu o
zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, v ktorej tunajší súd
v prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len

samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom.
Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený má za to, že podaným námietkam voči upovedomeniu o
zastavení exekúcie a výzve je potrebné v celom rozsahu vyhovieť a to aj s poukazom na to, že súdny
exekútor nevykonal všetky jemu dostupné prostriedky na zistenie a speňaženie majetku povinného.
Oprávnený v podaných námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie urobil skutkové tvrdenia,

ktoré súdny exekútor v podanom vyjadrení k nim nijakým spôsobom nepoprel a ani nepreukázal.

5. Súdny exekútor sa k podanej sťažnosti napriek výzve súdu do dnešného dňa nevyjadril.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

10. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná

dôvodne, a preto ju zamietol.

14. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový
stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci

relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako

aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky sudca len skutočne nad rámec

dopĺňa, že právne posúdenie zisteného skutkového stavu veci závisí od výkladu formulácie zákonného
ustanovenia, cit.: „...nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy... ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
exekútora“. Sudca, rozhodujúc o sťažnosti, má za to, že pojem „zistenie majetku alebo príjmov“
predpokladá stav, pri ktorom zistený majetok, po jeho odbornom zhodnotení súdnym exekútorom, bude
postačovať aspoň na úhradu trov súdneho exekútora. Nakoľko v danom prípade súdny exekútor nezistil

a nezaexekvoval majetok povinného, teda nepostihol majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na
úhradu trov exekútora, bol, podľa názoru sudcu, daný dôvod pre vydanie Upovedomenia o zastavení
exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že v priebehu exekúcie (po
dobu piatich rokov), resp. od posledného zexekvovania majetku, na majetok povinného, fyzickej osoby,
nebol zistený majetok, či príjmy, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného (alebo

aspoň uhradiť trovy exekúcie). Pokiaľ oprávnený v námietkach aj v sťažnosti uviedol, že majetkové
pomery povinného umožňujú postihnutie majetku, napríklad miestnym zisťovaním hnuteľných vecí,
uvedené bez ďalšieho nemá za následok preukázanie majetku povinného v takom rozsahu, ktorý by
umožňoval úhradu aspoň trov exekúcie. Súdny exekútor spolu s námietkami dostatočne preukázal
úkony, ktoré vykonal a ktoré viedli k záveru, že nebol zistený majetok, ktorý by bol súdnym exekútorom

v exekúcii postihnuteľný. Skutočnosť, že sa s uvedenými závermi oprávnený nestotožňuje nemá za
následok bez ďalšieho dôvod na zrušenie súdnym exekútorom vydaného Upovedomenia o zastavení
exekúcie. Oprávnený môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie a opätovne očakávať vedenie
exekúcie na majetok povinného minimálne po dobu piatich rokov, počas ktorých môže dôjsť k zmenám v
majetkovýchpomerochpovinného.Súdnyexekútor,anisúd,niejegarantomexistenciemajetkupovinnej

osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky.
Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny
exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.16. Rovnako sudca dodáva, že dokazovať neexistenciu exekvovateľného majetku nie je možné. Možné
je iba preukázať, kedy a aké úkony súdny exekútor vykonal, a pokiaľ sú dostatočné a neviedli k zisteniu
majetku, alebo príjmov, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu

trov exekútora, potom má uvedené za následok skutkový stav, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Súdny exekútor preukázal vykonanie úkonov smerujúcich
k zisteniu majetku, ktoré súd považuje za dostatočné na preukázanie skutkového stavu, podľa ktorého
sa nepodarilo zistiť majetok, alebo príjmy povinného, ktoré by umožňovali čo i len čiastočné vymoženie
pohľadávky.

17. K poukazu oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných prípadoch súd uvádza, že pri
svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa ustálenej
judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno
považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo

svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci
nie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach, naviac spravidla vydaných iba vyššími súdnymi
úradníkmi, ktoré neprešli sudcovským prieskumom viazaný (v konaní 67Ek/1291/2019 rozhodoval
sudca o podanej sťažnosti povinného argumentujúc skutočnosťou, že tento vymáhaný nárok uhradil).

18. Na margo vyjadrenia oprávneného v sťažnosti, že mu nebolo doručené vyjadrenie súdneho
exekútora k doručeným námietkam (a tým nemal možnosť na tieto vyjadrenia reagovať) súd udáva,
exekučný súd nemal exekučným poriadkom ani subsidiárne Civilným sporovým poriadkom stanovenú
povinnosť, ani možnosť zasielať vyjadrenie súdneho exekútora k námietkam oprávneného na vyjadrenie
oprávnenému. Oprávnenému boli v priebehu exekučného konania zo strany súdneho exekútora

zasielanésprávyovykonanýchúkonochexekučnejčinnostizaúčelomuspokojenianárokuoprávneného
v exekučnom konaní a teda o jednotlivých úkonoch súdneho exekútora mal oprávnený vedomosť.
Naviac, o stanovisku súdneho exekútora bol oprávnený oboznámený v napadnutom uznesení, voči
ktorému podal sťažnosť.

19. Preskúmaním upovedomenia o zastavení exekúcie, sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššej
súdnej úradníčky, exekučného titulu a jednotlivých skutkových okolností, dospel sudca k záveru, že
zastavenie exekúcie voči povinnému je dôvodné, nakoľko povinný nedisponuje majetkom, z ktorého by
bolo možné čo i len čiastočne uspokojiť nárok oprávneného a súdneho exekútora, a preto sudca podľa
§ 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil
so záverom, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od posledného
zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou
a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a preto bol daný dôvod podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku na vydanie Upovedomenia o zastavení exekúcie.

20. O trovách konania oprávneného o podanej sťažnosti rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti
neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).