Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4426200622
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2026:4426200622.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Dunajská
2, Bratislava – Staré Mesto, ako zákonný zástupca maloletého dieťaťa: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt Dunajská 2, Bratislava – Staré Mesto, proti odporkyni: D. E., A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
G. X, H. – Petržalka, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1Navrhovateľsasvojimnávrhomdomáha nariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysažalovanej
uložila povinnosť:
- zdržať sa akéhokoľvek nakladania, najmä prevodu, výberu, zaťaženia alebo investovania finančných
prostriedkovvovýške25000,-eur,ktorésanachádzajúvjejdispozíciiamajúbyťpredmetomdedičského
konania po zosnulej I. B., zomrelej dňa 17.12.2025 a

- vydať finančné prostriedky vo výške 25 000,- eur do notárskej úschovy vedenej poverenou notárkou
v dedičskom konaní po I. B., prípadne na účet určený súdom, a to v lehote troch dní od doručenia tohto
uznesenia.

1.2 V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých je
zákonným zástupcom maloletej C. B., keď jej matka I. B., mala zomrieť dňa XX.XX.XXXX a dedičské

konanie po nej má prebiehať na Okresnom súde Nové Zámky, ktorý mal poveriť vyporiadaním dedičstva
notárku JUDr. Annu Nagyovú. Súčasťou dedičstva má byť aj finančný obnos vo výške 25 000,- eur, ktorý
mal byť zanechaný v hotovosti v byte odporkyne, ktorá je matkou nebohej I. B. a starou matkou maloletej
C. B.. Napriek elektronickej komunikácii medzi navrhovateľom a odporkyňou, ako aj medzi maloletou
C. B. a sestrou zomrelej, teda E. J. sa nepodarilo dosiahnuť, aby uvedené finančné prostriedky boli
k dispozícii v rámci dedičského konania; naopak mali byť vložené odporkyňou a E. J. bez akéhokoľvek

súhlasunavnávrhubližšiešpecifikovanýosobnýúčetvoG.,D.,zktoréhomalbyťvytvorenýtermínovaný
podúčet vo výške 8 333,- eur a zvyšných 16 667,- eur malo byť investovaných do podielových fondov.
S týmito skutočnosťami mala byť oboznámená aj notárka prejednávajúca dedičstvo. Navrhovateľ má za
to,žebeznariadenianeodkladnéhoopatreniahrozíreálneabezprostrednénebezpečenstvo,žemajetok
maloletej bude naďalej predmetom neoprávneného nakladania zo strany odporkyne, bude vystavený
investičnému riziku, prípadne dôjde k jeho presunu alebo zneprístupneniu, čím by bolo podstatne

sťažené alebo znemožnené jeho zabezpečenie v rámci dedičského konania. Podľa navrhovateľa
nemožno očakávať, že bez zásahu súdu dôjde k dobrovoľnej náprave. V súvislosti s uplatňovaním práv
maloletej má dochádzať k neprimeranému tlaku a zasahovaniu do jej psychickej integrity.

1.3 K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli navrhovateľom pripojené nasledovné listiny:
rodný list, rozsudok s doložkou právoplatnosti, úmrtný list, elektronická komunikácia a potvrdenie

o zrealizovanej transakcii s informáciou o termínovanom vklade.1.4.1 Nahliadnutím do rodného listu bolo súdom zistené, že maloletá C. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX,
keď za otca je uvedený A. B., nar. XX.XX.XXXX a za matku I. B., A. E., nar. XX.XX.XXXX.

1.4.2 Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. 61P/49/2021-613 zo dňa 25. novembra 2022,
právoplatný dňa 14.12.2022, bolo manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., A. E., nar. XX.XX.XXXX
uzavreté dňa 20.05.2006, rozvedené. Zároveň bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa
maloletá C. B., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode zverila do osobnej starostlivosti otca, zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok boli oprávnený obaja rodičia a matke sa napokon uložila povinnosť

platiť výživné na maloletú sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, vopred
k rukám otca.

1.4.3 Úmrtný list zo dňa 29.12.2025 a vystavený Matričným úradom mestskej časti Bratislava – Petržalka
potvrdzuje, že I. B., A. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy s trvalým pobytom K. XXX, zomrela dňa
XX.XX.XXXX v Bratislave – Petržalke.

1.4.4.1 Podľa elektronickej komunikácie medzi E. J. a navrhovateľom zo dňa 18.12.2025 E. J. potvrdila,
že pre maloletú, a to pri príležitosti jej osemnástych narodenín boli zanechané nejaké peniaze. Na druhej
strane,naotázkunavrhovateľamenovanánemalamaťvedomostiofinančnejčiastkevhotovosti25000,-
eur, resp. s ich naložením, prípadne s nejakými inými finančnými prostriedkami. Ďalšia elektronická

komunikácia medzi E. J. a navrhovateľom prebehla dňa 23.01.2026. V týchto správach navrhovateľ
konkretizoval existenciu finančných prostriedkov vo výške 25 000,- eur, ktoré majú patriť do dedičstva po
I., a má ísť o majetok maloletého dieťaťa, s ktorým malo byť naložené bez súhlasu zákonného zástupcu
amimodedičskéhokonania,očommalabyťinformovanápoverenánotárka.NatoE.J.dalanavedomie,
že tomuto postoju rozumie a ďalší postup sa bude riešiť výlučne v rámci dedičského konania a podľa

pokynov notárky.

1.4.4.2 Elektronická komunikácia prebehala aj dňa 22.01.2026 medzi navrhovateľom a odporkyňou,
kedy jej navrhovateľ dal najavo svoje vedomosti o existencii finančných prostriedkov vo výške 25 000,-
eur, ktoré zanechala I. pre C., ktoré mali byť uložené na účty a fondy, vedené na meno odporkyne.

Navrhovateľ s týmto postupom vyjadril nesúhlas a vyzval odporkyňu na okamžitú nápravu a súčinnosť
pri prevedení týchto prostriedkov do zákonnej formy úschovy.

1.4.4.3 Elektronická komunikácia prebiehala aj medzi E. J. a maloletou C. B..
Dňa 21.12.2025 bolo maloletej oznámené, že mama jej odkázala peniaze, ktoré jej majú dať pri

príležitosti osemnástych narodenín, pričom do tej doby budú peniaze uložené na účte, a následne po
dovŕšení veku, prevedené na účet dieťaťa. Maloletá navrhla uloženie peňazí cez notársku úschovu, a to
vzhľadom na postoj otca (navrhovateľa).
Dňa 01.01.2026 E. J. oznámila maloletej, že je ľúto jej a rovnako aj odporkyni, že sa opäť pýtala na
peniaze, hoci jej už bolo vysvetlené, že peniaze dostane pri príležitosti svojich osemnástych narodenín.

Posledná komunikácia medzi E. J. a maloletou prebehla dňa 24.01.2026. E. J. sa jej spýtala, či je
v poriadku, že peniaze sú na účte v banke u babky a na osemnáste narodeniny sa prevedú na jej meno,
k čomu maloleté podotkla, že by bola radšej, keby to bolo blokované do dovŕšenia uvedených narodenín
na jej účte.

X.X.X.X Potvrdenie o zrealizovanej transakcii G. H. D. obsahuje meno platiteľa – odporkyne, jej číslo
účtu a výšku transakcie 8 333,- eur s dátumom realizácie a zaúčtovania dňa 15.01.2026. Jednalo sa
o prichádzajúcu platbu.

X.X.X.X Tá istá banka eviduje termínovaný vklad s použiteľným zostatkom 8 333,- eur pri otvorení účtu

dňa 15.01.2026 a splatnosti 15.01.2027. Transakcia pozostávala z prichádzajúcej platby D. E., vo výške
8 333,- eur. Ročná úroková sadzba na termínovanom vklade bola stanovená na 4,60 % ročne, keď úrok
sa určuje k dátumu 09.02.2026. Splatnosť bola stanovená na 15.01.2027, pri viazanosti 12 mesiacov
a dátume podpisu zmluvy 15.01.2026.

2.1 Súd zistil, že poverením Okresného súdu Nové Zámky 13D/4/2026-7 zo dňa 13.01.2026 bola
poverená notárka L. D. C., K. X, C. M. ako súdna komisárka na vykonanie potrebných úkonov vo veci
prejednania dedičstva po poručiteľke I. B., A. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 17.12.2025, naposledy
bytom K. XXX.2.2 Na výzvu súdu notárka JUDr. Anna Nagyová dala na vedomie listom zo dňa 03.03.2026, že
v dedičskej veci 13D/4/2026, Dnot 9/2026 po poručiteľke I. B., A. E. bolo zistené, že poručiteľka zomrela

ako rozvedená, jej právom dediť v prvej zákonnej skupine je maloletá dcéra C. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalýpobytBratislava–StaréMesto,Dunajská2303/2.Notárkebolodoručenédňa14.01.2026emailové
podanie zákonného zástupcu maloletej C. B., teda A. B. a následne označená notárka dňa 02.02.2026
požiadala D. E. o zloženie finančného obnosu vo výške 25 000,- eur do notárskej úschovy, na čo mala
D. E. emailom oznámiť, že týmto skutočnostiam sa vyjadrí po konzultácii s právnym zástupcom; doteraz

však vyjadrenie nedoručila.

3. Podľa § 67 Civilného sporového poriadku ( C.s.p. ) každý môže pred súdom samostatne konať
v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 68 ods. 1 C.s.p., v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred

súdom, koná za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník.

Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

Podľa § 9 Občianskeho zákonníka (OZ), maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú
svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

4.1 Procesná spôsobilosť t. j. spôsobilosť pred súdom samostatne konať (ktorú je potrebné odlišovať
od procesnej subjektivity) sa odvíja od hmotnoprávnej spôsobilosti vlastnými úkonmi nadobúdať práva

a brať na seba povinnosti. Normatívnym vyjadrením procesnej spôsobilosti je § 67 C.s.p., v zmysle
ktorého každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti
(spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou, teda dovŕšením osemnásteho
roku veku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Maloletí sú

procesne spôsobilí v obmedzenom rozsahu - majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou
povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku (§ 9 OZ). V rozsahu,
v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca
alebo procesný opatrovník (§ 68 ods. 1 C.s.p.). Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa upravuje
zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v § 31 ods. 1 (rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na

ktoréniejespôsobilé).Zákonnýzástupcakonázafyzickúosobulenvrozsahu,vakomnemáspôsobilosť
samostatne konať pred súdom. Z uvedeného vyplýva nutnosť rozlišovania zastupovania maloletého
dieťaťa jeho zákonnými zástupcami pri hmotnoprávnych a pri procesných úkonoch. Potreba zvýšenej
ochrany maloletého ako subjektu, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, sa v konaní
pred súdom prejavuje dôvodnosťou jeho zastúpenia zákonným zástupcom, hoci v hmotnoprávnych

vzťahoch by maloletý mohol konať samostatne. Uvedené súvisí so špecifickosťou procesných úkonov
a s postupom v konaní pred súdom vyžadujúcom spolupôsobenie zákonného zástupcu maloletej strany
sporu ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/94/2023 zo dňa 29.06.2023 ).

4.2 Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho

súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp.

účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú

v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).

4.3 Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávnynárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009).

5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

6.1 Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade rozhodnúť nasledovne:

- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne (z dôvodu neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo
neurčitosti, ktoré bránia pokračovaniu v konaní),
- konanie o návrhu zastaví (napríklad z dôvodu nedostatku podmienok konania, späťvzatia návrhu a
iné, keďže na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie
je v tejto časti ustanovené inak),

- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ak podľa názoru súdu nie je potrebné
bezodkladne upraviť pomery a neexistuje ani obava, že exekúcia bude ohrozená, prípadne, prípadne
ak nie je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa na podanie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ),
- nariadi neodkladné opatrenie (ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená).

6.2 Súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To
však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenia len na základe tvrdení žalobcu bez

hodnoverného osvedčenia skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytovať ochrana a bez osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zákonodarca to zhrnul tak, že tu
ide o rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania, spravidla len na základe listín predložených
navrhovateľom neodkladného opatrenia. Výsluch a vyjadrenie strán, resp. nariadenie pojednávania

pred rozhodnutím o návrhu sú fakultatívne. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná
úprava právnych pomerov účastníkov, prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne
ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Nariadenie neodkladného
opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná,

ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti
umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj
nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané

zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho
návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie
však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností

umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a
bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.6.3 Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj
pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný
nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia

povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný
vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo
osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak
platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,
ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).

7. V danom prípade sa súd prioritne zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou navrhovateľa na
podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou sa podľa Civilného sporového poriadku
rozumie oprávnenie subjektu podať návrh na súd, aby tento nariadil dočasnú úpravu pomerov alebo
zabezpečenie dôkazov. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je aktívne legitimovanou tá

osoba, ktorá tvrdí, že jej nárok (právo) je ohrozený alebo potrebuje byť zabezpečený. Subjektom aktívnej
vecnej legitimácie má byť ten navrhovateľ, ktorý by bol žalobcom v konaní vo veci samej. Musí však
bezpodmienečne ísť o osobu, ktorej svedčí právo z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má
teda ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia). Súd má za to, že navrhovateľ v tomto prípade nemá aktívnu vecnú legitimáciu

na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž nositeľom tohto subjektívneho
práva. Navrhovateľom je A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bezpochyby je zákonným zástupcom stále
maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX, a ktorá dovŕši plnoletosť dňa 28.12.2026. A. B. sa v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia označil za navrhovateľa, a zároveň aj za zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa. Zákonné zastúpenie maloletej C. B. navrhovateľom súd nespochybňuje a je

zrejmé aj z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava V. 61P/49/2021 – 613 zo dňa 25.
novembra 2022 a z rodného listu maloletej, ktoré sú v podrobnostiach špecifikované vyššie. Úmrtný
list a oznámenie notárky rovnako preukazujú, že matka maloletej, teda I. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Podstatné však v tejto súvislosti je to, že jedinou do úvahy pripadajúcou zákonnou dedičkou je maloletá
C. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorej svedčí právo z hmotného práva. Preukázané je to nielen z oznámenia

notárky L. D. C., ale aj z ustanovenia § 473 odsek 1, 2 OZ, a v konečnom dôsledku to znamená,
že pri vyššie zistenom skutkovom stave jedinou aktívne vecne legitimovanou osobou na nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia je maloleté dieťa, ktoré by v súdnom konaní do dovŕšenia
svojej plnoletosti bolo zastúpené zákonným zástupcom, teda svojim otcom; ten v tomto konaní však
nemôže vystupovať ako navrhovateľ, pretože jediným subjektom oprávneným vystupovať v procesnom

postavení navrhovateľa s aktívnou vecnou legitimáciou v tomto konaní je jeho dcéra, teda maloletá
C. B.. Menovaná má procesnú subjektivitu podľa § 61 C.s.p. čo znamená, že mohla v tomto súdnom
konanívprocesnompostavenínavrhovateľkyvystupovaťanedostatokjejspôsobilostisamostatnekonať
pred súdom by bol jednoducho vyriešený tým, že by za ňu vystupoval zákonný zástupca, teda otec.
Navrhovateľ tak neosvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, teda medzi ním a odporkyňou, že

tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, a že táto dočasná úprava je potrebná. Osvedčená bola
existencia vzťahov medzi odporkyňou a maloletou C. B., ktorá však v tomto konaní nezastáva procesné
postavenie navrhovateľky. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení tak súdu nezostávalo
nič iné, ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

8. Neodkladné opatrenie ako zabezpečovací inštitút civilného sporového konania predpokladá ďalší
procesný postup, preto sa ustanovuje, že o náhrade trov konania spojených s týmito procesnými úkonmi
sa rozhoduje až v konaní vo veci samej. Vzhľadom k tejto právnej úprave o trovách konania spojených
s neodkladným opatrením súd rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.