Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/227/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825200005
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3825200005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci manžela
(otca): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. A. E. XXX/XX, B., zastúpeného: JUDr. Vladimír Štrbík,
advokát so sídlom Bojnická cesta 31, Prievidza, proti manželke (matke): B. F. E., B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. H. XX, zastúpenej: JUDr. Martina Kmeťová, advokátka so sídlom Jesenského 69,
Bánovce nad Bebravou, v konaní o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva: I. C., nar. XX.XX.XXXX a F.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom: J. K. E.,

nar, XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XX, o odvolaní matky a kolízneho opatrovníka proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 29P/2/2025-74 zo dňa 19. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 29P/2/2025-74 zo dňa 19. júna 2025 vo výrokoch
V., VI., VII. a VIII. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. manželstvo účastníkov konania rozviedol;
výrokom II. maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky; výrokom
III. určil, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,

výrokom IV. uložil otcovi povinnosť prispievať na na výživu maloletého I. (ďalej aj len „maloletý“) sumou
400 eur mesačne a maloletej F. (ďalej aj len „maloletá“) sumou 400 eur mesačne, vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, k rukám matky maloletých
detí; výrokom V. upravil styk otca s maloletým v rozsahu - každý párny kalendárny týždeň od piatku od
18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s výnimkou nasledujúcich sviatkov a prázdnin maloletého, kedy
sa uplatní osobitná úprava stretávania otca s maloletým: počas jarných prázdnin maloletého je otec
oprávnený stretávať sa s maloletým v prípade, ak prázdniny pripadnú na párny kalendárny týždeň, od

stredy jarných prázdnin od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00, a ak prázdniny pripadnú na
nepárny kalendárny týždeň, od piatka predchádzajúceho prázdninám od 18:00 hod. do stredy jarných
prázdnin do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v
párnom roku na Veľký piatok od 09:00 hod. do 18:00 hod. a na Veľkonočnú nedeľu od 09:00 hod. do
18:00 hod. a v nepárnom roku v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a na Veľkonočný pondelok od 09:00
hod. do 18:00 hod., počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým od pondelka 28.
týždňa od 09:00 hod. do nedele 29. týždňa do 18:00 hod. a od pondelka 33. týždňa od 09:00 hod. do

nedele 34. týždňa do 18:00 hod., počas vianočných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým
každý párny rok od 25.12. od 09:00 hod. do 27.12. do 09:00 hod. a od 31.12. od 09:00 hod. do 02.01.
nasledujúceho roka do 09:00 hod., každý nepárny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 09:00 hod.
a od 28.12. od 09:00 hod. do 31.12. do 09:00 hod.; výrokom VI. upravil styk otca s maloletou v rozsahu- každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod. s výnimkou letných prázdnin
maloletej, kedy sa uplatní osobitná úprava stretávania otca s maloletou: počas letných prázdnin je otec
oprávnený stretávať sa s maloletou v sobotu 28. týždňa od 14:00 hod. do 17:00 hod. a v sobotu 29.

týždňa od 14:00 hod. do 17:00 hod., v sobotu 33. týždňa od 14:00 hod. do 17:00 hod. a v sobotu 34.
týždňa od 14:00 hod. do 17:00 hod.; výrokom VII. uložil matke povinnosť maloleté deti na stretnutie s
otcom pripraviť a v určenom čase ich otcovi v mieste bydliska maloletých detí odovzdať a otec uložil
povinnosť maloleté deti po stretnutí s nimi v určenom čase matke v mieste bydliska maloletých detí vrátiť;
výrokom VIII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd citujúc § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 18 zákona o rodine, § 19 ods. 1 zákona o rodine,
§ 22 zákona o rodine, § 23 ods. 1 – 3 zákona o rodine, § 24 ods. 1, 5 zákona o rodine, § 25 ods. 2
zákona o rodine, § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 31 ods. 1 zákona o rodine, § 32 ods. 1 zákona
o rodine, § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1 – 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine,

§ 76 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1 zákona o rodine, čl. 5 zákona
o rodine preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí je trvalo a vážne rozvrátené, bez nádeje
na obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu dlhodobo nežijú, nevedú spoločnú domácnosť,
nehospodária a nepodieľajú sa spoločne na starostlivosti o rodinu. Manžel sa zo spoločnej domácnosti
odsťahoval už v júni 2023, maloleté deti sú prevažne v starostlivosti matky. Medzi manželmi zanikla

citová náklonnosť a ich povahy a názory sú rozdielne, preto k rozvodu manželstva okresný súd pristúpil.

Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností okresný súd konštatoval, že hoci rodičia
neuzavreli dohodu o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, obaja sa
zhodli, na zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, čo okresný súd vyhodnotil v súlade

s najlepším záujmom maloletých detí. V otázke zastupovania a správy majetku maloletých detí nenašiel
žiadnu prekážku, ktorá by len niektorého z rodičov diskvalifikovala z výkonu tohto práva, obaja rodičia
sú plne spôsobilí a mentálne zrelí maloleté deti zastupovať. Pri určení vyživovacej povinnosti otca
k maloletým deťom okresný súd zohľadnil jeho priemerný príjem 2 774,60 eur mesačne, nízke osobné
náklady a skutočnosť, že matka zabezpečuje väčšinu starostlivosti. Výživné určil vo výške výživné 400

eur mesačne na každé maloleté dieťa, pričom táto suma predstavuje asi 14,5 % z čistého príjmu otca
na jedno maloleté dieťa a je primeraná potrebám maloletých detí aj finančným možnostiam rodičov.

3. K úprave styku maloletého s otcom okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že otec a maloletý

udržiavajú pozitívny vzťah a že sa už v súčasnosti stretávajú každý víkend v nepárnom kalendárnom
týždni. Prihliadol aj na vôľu maloletého pravidelne sa s otcom stretávať, ako aj na potrebu zachovania
stabilného režimu primeraného jeho školským povinnostiam a mimoškolským aktivitám. Zásadnou
okolnosťou pri úprave styku bol aj pracovný režim otca. Doterajšie stretávanie v nepárnom týždni
zasahovalo do jeho pracovných povinností, čo by v budúcnosti mohlo ohroziť jeho schopnosť

zabezpečovať výživné. Okresný súd preto presunul bežný styk na párny kalendárny týždeň, keďže
takáto zmena nijako negatívne nezasiahne do psychického, ani sociálneho prostredia maloletého. Bez
vplyvu vyhodnotil aj dopad styku na psychologický proces maloletého, keďže psychologička maloletých
detí potvrdila, že od nového školského roka bude možné stretnutia nastaviť na každý druhý víkend bez
ohľadu na to, či ide o týždeň párny alebo nepárny. Samotný rozsah víkendového styku bol nastavený

tak, aby maloletý mohol tráviť s otcom nepretržitý čas od piatku popoludnia do nedele večera. Okresný
súd nevyhovel návrhu začínať styk už vo štvrtok, pretože by to znamenalo pre maloletého nadmernú
záťaž v súvislosti s dochádzaním do školy, na krúžky, keďže otec býva mimo jeho bydliska. Rozšírenie
nedeľného času až do 18.00 hod. však podľa okresného súdu zabezpečí, že celková dĺžka styku je
dostatočne široká a kvalitná, bez narušenia povinností maloletého. Popri pravidelnom víkendovom styku

okresný súd osobitne upravil aj styk počas prázdnin a sviatkov. Pri letných prázdninách určil pobyt u
otca v rozsahu dvoch týždňov v júli a dvoch týždňov v auguste, čo rešpektuje vôľu maloletého tráviť s
otcom dlhší čas. Rovnako upravil aj zimné, veľkonočné a jarné prázdniny tak, aby počas významných
sviatkovmoholmaloletýtráviťčassobomarodičmipribližnerovnakoumierou.Vianocerozdelilpomerne/
striedavo, a to aj napriek tomu, že maloletý chcel byť s otcom počas tohto obdobia len 3-4 dni.

4. Pri úprave styku s maloletou okresný súd zohľadnil, že táto prežíva negatívne emócie vo vzťahu
k otcovi, odmieta s ním kontakt a je v starostlivosti psychologičky. Cieľom okresného súdu preto
nebolo nariadiť široký styk, ktorý by mohol viesť k zhoršeniu psychického stavu maloletej, alevytvoriť priestor pre postupné a bezpečné obnovovanie vzťahu medzi maloletou a otcom. Z týchto
dôvodov okresný súd rozhodol, že styk bude prebiehať každé dva týždne v obmedzenom časovom
rozsahu, bez prespávania a len v jednom dni. Takáto úprava umožňuje, aby bol kontakt realizovaný

kontrolovane a nedochádzalo k citovému preťaženiu maloletej. Zároveň zdôraznil nevyhnutnosť aktívnej
spolupráce otca s psychologičkou, keďže práve táto odborná pomoc má zásadný význam pre obnovenie
narušeného vzťahu. Preto okresný súd zvolil postupné, opatrné a podporované kontakty, ktoré môžu byť
v budúcnosti rozšírené, ak sa vzťah medzi otcom a maloletou bude zlepšovať. Osobitnú úpravu okresný
súd prijal pri letných prázdninách, keď určil spoločné stretnutia oboch súrodencov s otcom. Tým sledoval

zámer, aby mala maloletá pri stretnutí oporu maloletého, s ktorým má dobrý vzťah, čo môže znižovať
jej úzkosť a posilňovať pocit bezpečia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP).
5. Proti výrokom V. až VI. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti

zmenil tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň od
piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a s maloletou styk otca s maloletou upravený nebude,
alternatívne bude upravený v rozsahu každá prvá nepárna sobota od 14.00 hod. do 19.00 hod. Uviedla,
že okresný súd porušil participačné práva maloletých detí a neopodstatnene uprednostnil záujem otca
pred záujmami maloletých detí. Zdôraznila, že od leta 2023 zabezpečovala maloletým deťom kompletnú

starostlivosť – materiálnu, citovú aj výchovnú – a venovala sa ich rozvoju a stabilite. Naopak, otec
podľa nej rodinu opustil, niekoľkokrát odišiel a vrátil sa, čím maloleté deti traumatizoval. Nevenoval sa
im, nekontaktoval ich pravidelne, svojím správaním spôsobil najmä maloletej vážne emočné zranenia.
Napriektomudlhodobopodporovalamaloletédetivbudovanívzťahusotcomasamainiciovalanávštevy
psychologičky. Doterajšie stretávanie otca s maloletým počas nepárnych víkendov fungovalo dobre a

maloletý o jeho zachovanie výslovne žiadal. Okresný súd však víkendy zmenil na párne bez dôkazov o
tom, že otec má pracovné povinnosti počas nepárnych týždňov. Poukázala na to, že žiaden relevantný
dôkaz o takých povinnostiach predložený nebol a otec ani v konaní svoju požiadavku hodnoverne
nevysvetlil. Naopak, podľa matky si otec plánoval voľnočasové aktivity práve v nepárne týždne, čo
spochybňuje jeho tvrdenie o nutnosti zmeny víkendov. V odvolaní tiež matka uviedla, že okresný súd

ignoroval aj fakt, že maloletá má športové povinnosti (hádzanárske turnaje), ktoré sa kryjú s párnymi
sobotami,azmenastykubyjejznemožnilašportovúčinnosť.Podľamatkyokresnýsúdnerešpektovalani
odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhoval zachovať doterajší model. Namietala, že okresný
súd nedal náležitú váhu spontánnym a jasným názorom maloletých detí, ktoré boli dostatočne zrelé na
prejavenie vôle. Otec podľa matky neprejavoval stabilný záujem o maloleté deti – pred pojednávaním

maloletého nevidel päť týždňov a voči maloletej dlhodobo nevykazoval žiadny kontakt. Zdôraznila, že aj
cezodporúčaniapsychologičkyotecnakonzultácietakmernechodíanijakonepracujenaobnovevzťahu
s maloletou. Napriek tomu okresný súd otcov styk s maloletou upravil, hoci boli naplnené podmienky pre
výnimočné neupravenie styku. Za nesprávne považovala matka aj špecifické nastavenie styku počas
sviatkov a prázdnin, ktoré išlo výslovne proti želaniam maloletých detí. Maloletý nechcel byť počas

Vianoc oddelený od nej a maloletej, ani tráviť s otcom dlhé nepretržité pobyty počas leta. Poukázala na
to, že otec si napriek tomu naplánoval dovolenku počas týždňa, na ktorý mu okresný súd určil styk, a
následne od nej žiadal výmenu, čo podľa nej potvrdzuje jeho nespoľahlivosť.
6. Proti výrokom V. a VI. rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj kolízny opatrovník, pretože mal
za to, že rozhodnutie v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi nie je v súlade so zákonom ani s

najlepším záujmom maloletých detí.
7. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie tak, že styk otca
s maloletým sa bude realizovať v nepárnych týždňoch od piatku do nedele bez ďalších špeciálnych
úprav; styk maloletej s otcom súdnym rozhodnutím upravený nebude, pretože vzťah medzi ňou a
otcom je vážne narušený a otec neurobil žiadne kroky na jeho obnovu. Uviedol, že okresný súd pri

rozhodovaní nedostatočne zohľadnil participačné práva oboch maloletých detí. Pripomenul, že maloleté
deti boli okresným súdom vypočuté, jasne a zrozumiteľne prezentovali svoje názory a opakovane ich
vyjadrili aj psychologičke. Maloletý chcel zachovať stretnutia v nepárnych týždňoch, ktoré mu vyhovovali,
a maloletá výslovne odmietla kontakt s otcom. Konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ich
postoje nerešpektovalo, čo u maloletých detí vyvolalo sklamanie, strach a stratu dôvery v spravodlivosť.

Zdôraznil, že psychologička, ktorá maloleté deti dlhodobo vedie, potvrdila, že matka maloleté deti
neovplyvňujenegatívne,naopakichcitlivomotivujekobnovevzťahusotcom.Zjejsprávpodľakolízneho
opatrovníka jasne vyplynulo, že maloletý považuje doterajší režim nepárnych víkendov za optimálny
a maloletá nie je schopná absolvovať styk s otcom vzhľadom na psychické zranenia spôsobené jehosprávaním. Upozornil, že otec v konaní uvádzal zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia, ktoré podľa neho
skresľovali skutkový stav. Podľa jeho zistení sa otec o maloleté deti dlhodobo nezaujímal, zanedbával
kontakt, nedodržiaval dohodnuté stretnutia, nechodil na ich aktivity, nezaujímal sa o ich zdravotný stav,

ani o školské povinnosti. Maloleté deti podľa neho opakovane zažívali sklamanie a neistotu. Poukázal
aj na to, že otec sa nezúčastňoval psychologických konzultácií, hoci vedel, že sú pre maloleté deti
dôležité. V rámci odvolania pripomenul, že maloletý po oznámení rozsudku vyjadril frustráciu z toho,
že jeho názor nebol zohľadnený, a nesúhlasil s tým, že má tráviť u otca dlhé prázdninové pobyty, či
byť počas Vianoc odlúčený od maloletej. Maloletá reagovala strachom, pretože kontakt s otcom pre ňu

predstavuje psychickú záťaž. Podľa kolízneho opatrovníka sa tým rozhodnutím okresného súdu zvýšilo
riziko psychickej ujmy maloletých detí. Matka maloletým deťom nikdy v kontakte s otcom nebránila a celý
model nepárnych víkendov vzišiel z požiadavky otca ešte v roku 2024. Otcova neskoršia požiadavka na
zmenu víkendov podľa neho nebola dôvodná, nebola preukázaná pracovnými povinnosťami, protirečila
jeho vlastnému správaniu. Zdôraznil, že maloleté deti mu opakovane prejavili dôveru a žiadali ho,
aby v ich mene konal. Podľa neho je nevyhnutné, aby odvolací súd rešpektoval ich názor v súlade s

medzinárodnými dohovormi a judikatúrou, ktorá vyžaduje, aby právo dieťaťa na názor bolo skutočne,
a nie len formálne, rešpektované.
8. Otec vo svojom stanovisku k odvolaniu kolízneho opatrovníka navrhol rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že ho považuje za nedôveryhodné a
podľa jeho názoru pravdepodobne ani nešlo o vlastné vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Zdôraznil

rodinné prepojenia – kolízny opatrovník je otcom matky a matka pracuje ako riaditeľka odboru sociálnych
vecí v oblasti, do ktorej spadal okresný súd, ktorý vo veci rozhodoval. Podľa otca už samotné
ustanovenie takéhoto kolízneho opatrovníka bolo problematické. Tvrdil, že kolízny opatrovník počas
konania neporozumel. Podľa otca kolízny opatrovník nenavrhol žiadne dôkazy, nepredniesol žiadne
stanovisko, zúčastnil sa len jedného pojednávania a druhé pojednávanie vynechal bez návrhu na

odročenie. Preto považuje jeho odvolanie za účelové a neodôvodnené. Naviac odvolanie kolízneho
opatrovníka kopíruje argumenty matky a pôsobí skôr ako výpoveď svedka, než nestranného zástupcu
maloletých detí. Tvrdil, že kolízny opatrovník prezentuje nepravdivé tvrdenia, ktoré vychádzajú z
výpovedí matky, nie z objektívnych zistení. Poprel, že by maloleté deti kolízneho opatrovníka žiadali o
pomoc v súvislosti s odvolaním. Poukázal na to, že maloletý mu povedal, že sa s ním kolízny opatrovník

o tom nerozprával. Otec ďalej argumentoval, že matka dlhodobo bráni jeho kontaktu s maloletými
deťmi a vťahuje ich do rodičovských konfliktov. Tvrdil, že počas manželstva sa intenzívne venoval
maloletým deťom a snažil sa rodinu udržať. Matka po rozpade manželstva konala s cieľom obmedziť
jeho styk s maloletými deťmi a prezentuje ho ako nezaujímajúceho sa rodiča. Otec zároveň tvrdil, že s
maloletou nemohol komunikovať priamo, preto jej odkazoval správy cez maloletého. Poprel tiež tvrdenia

kolízneho opatrovníka o nedodržiavaní termínov styku. Naopak, bolo problematické s matkou akúkoľvek
dohodu dosiahnuť. Tvrdil, že jej navrhoval pokračovať v zabezpečovaní krúžkov maloletých detí aj
po odchode zo spoločnej domácnosti, čo matka odmietla. Uviedol, že s maloletým bol v intenzívnom
kontakte a prerušenie komunikácie v roku 2024 označil za krátkodobé nedorozumenie, ktoré si s
maloletým vysvetlili. Otec zároveň uviedol, že psychické problémy maloletých detí neboli spôsobené

jeho nezáujmom, ale tým, že matka podľa neho nepristupovala k vzájomným nezhodám neutrálne
a vťahovala maloleté deti do konfliktov. Tvrdil, že matka ako pracovníčka oddelenia sociálnoprávnej
ochrany mala konať profesionálne, ale v osobnom živote podľa neho postupovala opačne. V závere
otec uviedol, že názor maloletých detí je len jedným z kritérií pri rozhodovaní o najlepšom záujme
dieťaťa. Zároveň priložil maloletého písomné vyjadrenie, ktoré podľa neho dokazuje maloletého záujem

o stretnutia s ním.
9. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky otec uviedol, že matka nepreukázala žiadne konkrétne
pochybenia súdu prvej inštancie. Jej odvolanie pozostáva len z opakovaných tvrdení, ktoré predniesla
už v konaní pred prvostupňovým súdom, pričom tieto tvrdenia podľa neho neboli podložené dôkazmi.
Matka iba polemizuje s odôvodnením rozsudku, ale neuviedla žiadne fakty, ktoré by vyvracali skutkové

zistenia alebo právne závery okresného súdu. Opísal priebeh manželstva tak, že počas neho plnil všetky
povinnosti, venoval sa rodine a maloletým deťom, no matka podľa neho mala panovačné správanie,
určovala mu voľný čas a opakovane sa vyhrážala rozvodom. Po opustení spoločnej domácnosti
sa pokúšal kvôli maloletým deťom vrátiť, no vzťah s matkou sa nedal obnoviť. Matka po rozchode
robila všetko preto, aby mu sťažovala kontakt s maloletými deťmi – maloletého si ho zablokovala,

matka neodovzdávala maloletým deťom jeho správy a komunikovala s ním pred nimi spôsobom, ktorý
maloleté deti psychicky zaťažoval. Tvrdil, že matka maloleté deti negatívne ovplyvňovala, presviedčala
ich o jeho nezáujme, a tým zhoršovala ich vzťah k nemu. Maloletý si vzťah s ním napriek tomu
upravil a trávi s ním čas, vrátane dovolenkového pobytu v Taliansku. Maloletá ho však odmieta, čo jevýsledkom matkinho vplyvu a absencii podpory z jej strany pri obnove vzťahu medzi ním a maloletou.
Zdôraznil, že matka sa podľa neho nedokázala dohodnúť na výchove maloletých detí, nesnažila sa o
spoločný rodičovský prístup a premietala partnerské konflikty do vzťahu maloletých detí k nemu. Jej

postoj je o to problematickejší, že v práci pôsobí ako vedúca pracovníčka odboru, ktorého náplňou
je práca s maloletými deťmi. Okresný súd správne zohľadnil jeho pracovné podmienky pri zmene
víkendov na párne týždne. V konaní pred súdom prvej inštancie predložil potvrdenie generálneho
riaditeľa, ktoré podľa neho preukazuje jeho povinnosti v nepárnych týždňoch. Matkine tvrdenia o opaku
považuje za dôkaz neporozumenia obchodným vzťahom medzi spoločnosťami. Namietal tiež, že matka

nespolupracovala v oblasti psychologickej podpory maloletých detí, odmietla, aby maloleté deti vozil
na konzultácie, a že psychologička odmietla jeho prítomnosť na sedeniach. S psychologičkou bol v
kontakte aspoň telefonicky a podľa nej existuje nádej na zlepšenie jeho vzťahu s maloletou. K otázke
participačných práv maloletých detí uviedol, že ich názor je len jedným z kritérií pri posudzovaní
najlepšieho záujmu dieťaťa. Odvolával sa na judikatúru Najvyššieho súdu SR a na metodiku Ministerstva
spravodlivosti o realizácii participačných práv, podľa ktorej súd musí prihliadať aj na ďalšie okolnosti, a

nie iba na samostatné priania detí. Matka mu bráni v kontakte s maloletými deťmi aj po vydaní rozsudku,
neoznámila mu termín odchodu do zahraničia, nereagovala na otázky ohľadom narodenín maloletej
a maloletý ho o niektorých informáciách informoval len sprostredkovane. Takéto konanie potvrdzuje
potrebu súdnej úpravy styku.
10. Kolízny opatrovník v reakcii na vyjadrenie otca uviedol, že všetky útoky na jeho osobu považuje za

účelové a neodôvodnené. Pripomenul, že bol okresným súdom ustanovený v súlade so zákonom ako
blízka osoba maloletých detí a že otec s jeho ustanovením pôvodne súhlasil. Zdôraznil, že maloleté
deti mu dôverujú, majú k nemu dlhodobo blízky vzťah a opakovane ho žiadali o pomoc pri ochrane
svojich záujmov. Svoju úlohu vykonával zodpovedne, čestne a výlučne v záujme maloletých. Počas
konania sa s maloletými deťmi rozprával samostatne, poznal ich aktuálnu životnú situáciu a prejavené

želania. Odmietol tvrdenia otca, že nevedel posúdiť rodinné pomery – pripomenul, že rodina dlhé
roky žila v jeho bezprostrednej blízkosti a že maloleté deti aj rodičov pozná intenzívne a dlhodobo.
Odmietolajtvrdenieotca,žebysanevedelriadnezúčastniťkonania.Svojuneprítomnosťnapojednávaní
19.06.2025 včas ospravedlnil, a že okresnému súdu ešte pred pojednávaním doručil svoje písomné
vyjadrenie založené na rozhovoroch s maloletými deťmi. Reagoval aj na konkrétne udalosti, ktoré otec

prezentoval. Opísal situáciu, pri ktorej bol privolaný do domácnosti na žiadosť maloletej, ktorá sa bála
konfliktu pri odovzdaní maloletého. Otec vtedy konal manipulatívne, vyvolával psychické napätie a
dokonca pred rodinou vykríkol, že si siahne na život. V dôsledku správania otca mala maloletá panický
atak a musel jej poskytnúť odbornú pomoc. Matka maloletému v styk s otcom nebránila, maloletý víkend
u otca nakoniec strávil. Zdôraznil, že dobre poznal skutočný chod domácnosti – podľa jeho pozorovaní

matka zabezpečovala takmer všetku starostlivosť o maloleté deti, zatiaľ čo otec trávil veľkú časť času
mimo rodiny. Otec má sklon bagatelizovať vlastné konanie a klamlivo prezentovať udalosti. Poukázal
na to, že k maloletým deťom bol otec často neúprimný a že maloletý sám spozoroval, že otec matku
nekontaktuje, hoci mu tvrdil opak. Vyjadril sa aj ku komunikácii medzi otcom a maloletými deťmi. Otec
vyvíjal na maloletého tlak, aby pre odvolací súd napísal vyjadrenie, hoci maloleté deti sami uvádzali, že

chceli, aby matka podala odvolanie. K maloletej uviedol, že otec ju stále nekontaktuje, ani ju nepozdravil
pri odovzdávaní maloletého, čo len prehlbuje jej negatívne pocity a odmietanie styku. Kritizoval aj
tvrdenia otca o potrebe zmeny víkendov na párne týždne. Podľa neho otec nepreukázal žiadnu reálnu
prekážku, ktorá by bránila pokračovať v doterajšom modeli nepárnych víkendov. Otec si aj po predložení
pracovného odporúčania plánuje svoje voľnočasové aktivity práve v nepárne týždne, čo podľa neho

potvrdzuje, že odporúčanie nebolo záväzné a slúžilo len ako argument. V závere opatrovník uviedol,
že jeho odvolanie bolo podané na žiadosť maloletých detí, ktoré nesúhlasili s rozsahom styku určeným
súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že právo maloletých detí na názor musí byť reálne rešpektované.

11. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že tvrdenia otca sa nezakladajú na pravde, sú účelové a

manipulatívne. Spôsob, akým otec opisuje ich manželstvo aj priebeh konania, je skreslený rovnako,
ako podľa nej počas manželstva skresľoval realitu voči nej aj voči maloletým deťom. Zdôraznila, že
príčinou rozpadu manželstva bola otcova dlhodobá mimomanželská známosť, ktorú podľa nej nebol
schopný priznať ani počas konania. Opísala, že otec počas manželstva väčšinu času venoval sebe,
svojim záľubám a kamarátom, zatiaľ čo starostlivosť o maloleté deti, domácnosť, školu, mimoškolské

aktivityarodinnýprogramzabezpečovalaprevažneona.Otecčastopredstieralpracovnépovinnosti,aby
nemusel zostať doma s chorým maloletým dieťaťom, a že svoje aktivity prikrýval klamstvami. Maloletý i
okolie si všímali otcov egocentrizmus a nezáujem o rodinu. Po tom, čo zistila otcovo dlhodobé nevery,
otec domácnosť opustil, ale opakovane sa vracal s prísľubmi, že sa chce vrátiť k rodine. V tom časeotec maloleté deti zavádzal, klamal o svojich úmysloch a po spoločných dovolenkách vždy opäť odišiel
„hľadať seba“. Maloleté deti si podľa nej samé začali uvedomovať, že otec neplní sľuby a nie sú pre
neho prioritou. Matka opísala aj odbornú pomoc, ktorú vyhľadala – navštívila poradňu a psychologičku,

pričom odborníci podľa nej vnímali otca ako emočne nezrelého a sebastredného. Tvrdila, že otec
terapiu nedokončil, odmietal spolupracovať a predstieral pravý opak. Zdôraznila, že maloleté deti si otca
nahrávali, pretože podľa nej opakovane prekrúcal vlastné výroky a klamal im. V súvislosti s maloletými
deťmi uviedla, že najmä u maloletej sa objavili panické ataky, nedôvera a odpor voči otcovi po jeho
správaní a nesplnených sľuboch. Psychologička potvrdila, že maloleté deti sú z otcových činov emočne

zranené a ona ich motivovala k obnoveniu kontaktu najviac, ako bolo možné. Otec o psychický stav
maloletých detí neprejavoval záujem a aj kontakt s psychologičkou musela iniciovať ona. Boli viaceré
situácie, v ktorých otec podľa nej zlyhal v kontakte s maloletými deťmi – nedostavil sa na dohodnuté
stretnutia, ignoroval príležitosti vidieť ich, neprejavil o ne záujem ani pri náhodných stretnutiach, nechodil
na ich aktivity, neinformoval sa v škole, nezastavil sa za maloletými deťmi, hoci chodil okolo obce, a
pri odovzdávaní maloletého ignoroval maloletú. Otec tvrdí, že s ním nekomunikuje, no maloletému sa

priznal, že ju reálne nekontaktuje. Predložila screenshoty dokazujúce, že otec ju kontaktoval minimálne
a často klamal aj o plánovaných stretnutiach. Tvrdila, že otec žiadal od maloletého písomné vyjadrenie
o stretnutiach pod nátlakom počas pobytu, čo sa maloletému nepáčilo. Zdôraznila, že maloleté deti
neboli ovplyvňované ňou, ale reagovali na dlhodobý nedostatok záujmu zo strany otca. Maloletý musel
tráviť čas sám počas pobytu u otca, otec sa mu nevenoval a niekedy bol podľa maloletého aj pod

vplyvom omamných látok. Otec neprejavoval reálny záujem ani o maloletú, ani o maloletého mimo
niekoľkýchvybranýchtermínov.Nazáveruviedladôkazy,ktorépodľanejpreukazovaliotcoveklamstvá–
potvrdenia zo Sociálnej poisťovne, školské záznamy, fotografie, správy a ďalšie dokumenty. Zdôraznila,
žeokresnýsúdpodľanejvnapadnutýchvýrokochuverilotcoviauprednostniljehozáujmypredzáujmami
maloletých detí, čo považovala za nesprávne.

12. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že jeho predchádzajúce vyjadrenia neboli mienené ako útok,
či diskreditácia kolízneho opatrovníka. Kolízneho opatrovníka ako človeka si váži a nepochybuje o
jeho pozitívnom vzťahu k maloletým deťom. Tento vzťah sám osebe ale nepostačuje na kvalifikované
a nezávislé vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka, ktorá si podľa zákona vyžaduje odbornosť
a nestrannosť. Kolízny opatrovník vystupuje skôr ako svedok matky, než ako nezávislý zástupca

maloletých detí. Považuje za problémové aj to, že kolízny opatrovník je starým otcom maloletých
detí, a otec matky. Poukázanie na tento vzťah vnímal ako relevantnú pripomienku, nie ako osobný
útok. Stanoviská kolízneho opatrovníka nie je možné považovať za objektívne. Odmietol tvrdenia
kolízneho opatrovníka o tom, že by provokoval maloletú alebo na ňu pôsobil negatívne. Tvrdil, že
sa nikdy nedopustil správania, ktoré mu kolízny opatrovník pripisuje. Ako otec by nikdy nejednal tak,

aby maloletej ubližoval. Kolízny opatrovník jeho vyjadrenia prekrúca. Maloletý sa pri realizácii styku
upraveného súdnym rozhodnutím cíti spokojný, rád s ním trávi čas. Pred súdom maloletý potvrdil, že
chce byť s ním každý druhý víkend a cez prázdniny. Odmietol maloletý len zapísal svoje vlastné želanie.
Maloletý ako štrnásťročné dieťa nerozlišuje medzi párnym a nepárnym týždňom a nemá dôvod tomu
prikladať význam. Maloleté dieťa by takýto technický detail preferovalo iba vtedy, ak by ho k tomu viedol

jeden z rodičov, čo on sám odmieta robiť. Tvrdil, že maloletý je s aktuálnym usporiadaním spokojný
a prejavuje záujem sa s ním stretávať. S maloletou komunikoval sprostredkovane cez maloletého, keďže
má zablokované všetky priame kontakty. Tvrdil však, že maloletá už začínala byť otvorenejšia, keď
ho požiadala o súhlas pri registrácii na internetovú stránku, čo vníma ako pozitívny posun. Maloletej
napísal aj list, ktorý jej maloletý odovzdal. Matka s ním nekomunikuje a zablokovala jeho telefonický

kontakt, takže sa na praktických veciach musí dohadovať s maloletým. Prispôsobuje vyzdvihovanie a
odovzdávanie maloletého jeho programu a snaží sa byť flexibilný. Zdôraznil, že styk v párnych týždňoch
funguje a maloletý s ním je spokojný.
13. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka rieši témy, ktoré nesúvisia
s odvolaním a neboli preukázané v konaní pred prvostupňovým súdom. Jej tvrdenia o jeho

mimomanželskom vzťahu, či o dôvodoch rozpadu manželstva, sú iba účelovou snahou očierniť ho pred
odvolacím súdom, hoci časť rozsudku o rozvode už je právoplatná. Tieto obvinenia nemajú žiadnu
spojitosť s úpravou styku s maloletými deťmi. Matka sa počas manželstva usilovala o dominanciu, čo
podľa neho viedlo k sporom a teraz sa podľa neho cíti ukrivdená a snaží sa ho vykresľovať negatívne.
Matka predložila súdu jeho súkromnú komunikáciu bez jeho súhlasu, čo považuje za zásah do ochrany

osobnosti. Napriek tomu tieto správy potvrdzujú jeho vlastné vyjadrenia o tom, že sa maloletým deťom
venoval intenzívne až do krízového momentu v manželstve. Odmietol matkino tvrdenie, že sa venoval
iba sebe. Tvrdil, že všetky výčitky matky sú nové a neboli uvedené pred prvostupňovým súdom, hoci
tam mala možnosť tvrdenia dokazovať. Matka síce deklaruje, že maloletým deťom v stretnutiach s nímnebráni, no podľa neho ona aj kolízny opatrovník vyvíjajú tlak najmä na maloletého a spôsobujú mu
psychickú záťaž. Napriek odmietaniu zo strany maloletej sa ich vzťah začína veľmi pomaly zlepšovať
– maloletá ho nedávno oslovila so žiadosťou o súhlas pre prístup na internetovú stránku a on jej

sprostredkovane cez maloletého poslal list. Opísal aj svoje odchody zo spoločnej domácnosti. Tvrdil, že
toto obdobie bolo pre neho emočne najnáročnejšie a že úprimne uvažoval nad návratom k rodine, no
napokontopovažovalzanemožné.Nechcelmaloletýmdeťomdávaťpríkladzotrvávaniavnefungujúcom
vzťahu. Podľa neho matka dezinterpretovala jeho odchody ako prejav nezáujmu. Detailne uviedol počty
dní, ktoré strávil svojimi koníčkami, lezením alebo hudobnými aktivitami v rokoch 2011–2023, pričom

tvrdil, že šlo o minimálny čas a väčšinou počas pracovných dní. S psychologičkou absolvoval deväť
telefonických konzultácií a jedno osobné stretnutie. Mal záujem o terapie maloletých detí a ponúkol aj
prepravu maloletých detí na konzultácie, no matka odmietla jeho snahu zapojiť sa. Opäť zdôraznil, že
jeho pracovné povinnosti v nepárnych týždňoch boli preukázané originálnym dokladom od generálneho
riaditeľa spoločnosti, naopak matka nepreukázala, prečo by styk v nepárnych víkendoch nebol vhodný.
Matka s ním nekomunikuje, ignoruje jeho správy a neberie telefonáty, čo podľa neho znemožňuje bežné

dohody o styku. Tvrdil, že dohadovanie ponecháva na maloletom, čo pre neho predstavuje psychickú
záťaž, za čo vinil matku. Matka navrhuje neprimerané obmedzenie jeho styku s deťmi.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky a kolízneho opatrovníka nie je dôvodné, preto
rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch V., VI., VII. a VIII. potvrdil ako vecne správne cez
úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Odvolací súd pritom vychádza z toho, že

súd prvej inštancie rozhodoval na podklade vykonaného dokazovania a svoje skutkové aj právne závery
riadne odôvodnil.
15. Ako prvé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380
ods.2 CSP).

16. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie riadne zistený skutočný stav (§ 35
CMP), pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie spornej otázky styku otca s maloletým
dieťaťom ako aj výšky vyživovacej povinnosti otca, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku na rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
zisteniam, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov, a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, na tieto v zmysle § 387
ods. 2 CSP poukazuje. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne
zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa v celej miere
podmienky § 220 ods. 2 CSP na riadne a dostatočné odôvodnenie. Skutkové zistenia súdu prvej
inštancie vyplývajú najmä z dôkazov a zhrnutia skutkového stavu uvedeného v odsekoch 8 až 24
napadnutého rozsudku, pričom právne posúdenie a závery k jednotlivým výrokom sú rozvedené najmä

v odsekoch 49 až 75 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.
17. V danom prípade matka a kolízny opatrovník svojimi odvolaniami napadli rozsah upraveného
styku otca s maloletými deťmi, kedy argumentačne sa zamerali najmä na nedostatočné zohľadnenie
participačných práv maloletých detí, nesúlad úpravy styku s nimi vyjadrenou vôľou, spochybnenie
dôvodnosti zmeny doterajšieho režimu stretávania sa otca s maloletým a na tvrdenie, že v prípade

maloletej boli splnené podmienky pre výnimočné neupravenie styku súdnym rozhodnutím, pričom
prijaté riešenie považovali za uprednostnenie záujmov otca pred najlepším záujmom maloletých detí. K
uvedeným okruhom námietok sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vyjadril
najmä v odsekoch 61 až 70 napadnutého rozsudku.
18. Odvolací súd uvádza, že pre rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v

prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť
potom hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa,záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je
uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré

sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov
udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu
existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk
maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

19.Vprejednávanejvecimá,podľaodvolaciehosúdu,takakovkonečnomdôsledkuzohľadnilajokresný
súd, najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletého I. a maloletej F.. Ten vyhodnocuje súd v každej
jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 zákona
o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové väzby s obidvomi
rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o
to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.
20. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že
právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu
by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát

rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v
„najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného,
dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera,
musia byť v danom konaní preukázané (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/2017 z 19.
januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len

vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať
do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený
nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní
preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne
nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu len na samotnom tomto nesúhlase založiť

rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal
vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve
rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať.
Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten – ktorý
modelúpravystykudruhéhorodičasmaloletýmdieťaťomzhľadiskasledovaniajehonajlepšíchzáujmov.

Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po
citovej, rozumovej, emocionálnej stránke a vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý
vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym
atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.

21. Primárne sa odvolací súd v nadväznosti na odvolacie námietky matky a kolízneho opatrovníka,
ako aj na otázky súvisiace so spôsobom a formou zaznamenania zisťovania názoru maloletých detí,
zaoberal otázkou dodržania participačných práv maloletých detí okresným súdom. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa detí je nevyhnutné vychádzať
zprincípunajlepšiehozáujmudieťaťa,ktorýjezakotvenývčl.24ChartyzákladnýchprávEurópskejúnie,

v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj v základných zásadách zákona o rodine a Civilného
mimosporového poriadku. Súčasťou tohto princípu je aj právo dieťaťa byť vypočuté a vyjadriť svoj názor
vo veciach, ktoré sa ho týkajú, v súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 38 CMP, pričom
názorom dieťaťa sa musí venovať náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Zo spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie pri zisťovaní názoru maloletých postupoval v

súlade s § 116 CMP a § 38 CMP. Súd prvej inštancie v tomto smere vychádzal aj z priameho zisťovania
názoru maloletých detí, ktoré v odôvodnení zachytil (porov. odseky 23 a 24 odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie). Maloleté deti boli vypočuté primeraným spôsobom, zodpovedajúcim ich veku
a vyspelosti, za účelom, ktorý bol vopred vysvetlený, a spôsobom, ktorý nevystavoval maloleté deti
neprimeranej psychickej záťaži. Odvolací súd zo spisu, ako aj zo zvukového záznamu vyhotoveného zo

zisťovania názoru maloletých detí, nezistil žiadne pochybenia v postupe súdu prvej inštancie, pokiaľ ide
o vedenie pohovoru, jeho obsah, ani spôsob komunikácie s maloletými deťmi.22. Pokiaľ matka a kolízny opatrovník namietali, že názor maloletých nebol dostatočne zohľadnený,
odvolací súd zdôrazňuje, že participačné právo dieťaťa nemožno vykladať ako právo dieťaťa rozhodnúť
o výsledku konania. Povinnosťou súdu je názor dieťaťa zistiť, venovať mu primeranú pozornosť a

vyhodnotiťhovkontexteostatnýchrelevantnýchokolnostírozhodujúcichpreposúdeniejehonajlepšieho
záujmu. Okresný súd sa názorom maloletých zaoberal, v odôvodnení rozhodnutia sa s ním vysporiadal a
vysvetlil, prečo ho nemohol v plnom rozsahu prevziať ako určujúce kritérium rozhodnutia. Takýto postup
je v súlade s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej nemožno rozhodnutie založiť výlučne na prianí dieťaťa
bez komplexného posúdenia jeho záujmov (porov. rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku, č. 18249/02).

23. Pokiaľ ide o formu zaznamenania zisťovania názoru maloletých, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie postupoval v súlade s § 98 a § 99 CSP. Zo spisového materiálu vyplýva, že zo zisťovania
názoru maloletých detí bol vyhotovený zvukový záznam (č.l. 50 spisu), ktorý zachytáva ich vyjadrenia
v plnom rozsahu, pričom súčasne bola vyhotovená aj zápisnica (č.l. 48 – 49 spisu), reflektujúca obsah
zisťovanianázorumaloletýchvrozsahu,vakomtookresnýsúdpovažovalzavhodnéaúčelné.Zápisnica
nezachytáva vyjadrenia maloletých detí v doslovnom znení, keďže autentický záznam ich výpovedí je

obsiahnutý v zvukovom zázname, ktorý nebol rodičom sprístupnený z dôvodov ochrany najlepšieho
záujmu maloletých detí. Takýto postup nemožno považovať za procesné pochybenie, keďže právna
úprava nevyžaduje, aby bol názor maloletých detí v zápisnici zachytený doslovne, a ponecháva na
úvahe súdu, v akom rozsahu a akým spôsobom úkon zaznamená. Kombinácia stručnej zápisnice a
samostatného zvukového záznamu umožňuje jednak zachovanie procesného rámca konania, jednak

účinnú ochranu maloletých detí pred rizikom vystavenia konfliktu lojality medzi rodičmi, ktoré by mohlo
vzniknúť v prípade sprístupnenia doslovných vyjadrení maloletých detí účastníkom konania. Odvolací
súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v procese zisťovania názoru maloletých detí nedošlo
zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu participačných práv maloletých, ani k porušeniu procesných
práv účastníkov konania. K otázke charakteru zápisnice a jej vzťahu k doslovnému záznamu vyjadrení

maloletých detí sa súd prvej inštancie vyjadril aj výslovne (porov. odsek 78 odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie), pričom odvolací súd sa s jeho záverom k tejto otázke stotožňuje.
24. K odvolacím námietkam smerujúcim proti úprave styku otca s maloletým I. odvolací súd uvádza,
že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo všetkých rozhodujúcich skutočností významných pre
posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Zohľadnil existenciu pozitívneho vzťahu maloletého

k otcovi, skutočnosť, že styk už v praxi prebiehal, vek a rozumovú vyspelosť maloletého, jeho školské
povinnostiamimoškolskéaktivity,akoajpotrebunastaviťstyktak,abybolstabilný,prehľadnýadlhodobo
udržateľný bez zbytočných konfliktov medzi rodičmi. Tieto východiská korešpondujú so skutkovými
zisteniami a úvahami súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z existujúceho vzťahu maloletého k otcovi,
z doterajšej praxe styku a z režimu maloletého (porov. odseky 63 až 66 odôvodnenia rozsudku súdu

prvej inštancie).
25. Matka aj kolízny opatrovník v odvolaniach namietali vo vzťahu k všeobecnej úprave styku otca
s maloletým najmä zmenu doterajšieho režimu z nepárnych na párne kalendárne týždne a poukazovali
na želanie maloletého zachovať pôvodné nastavenie. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že
súd prvej inštancie k úprave režimu styku nepristúpil svojvoľne, ale na základe celkového posúdenia

praktickej vykonateľnosti a udržateľnosti styku v kontexte pracovného režimu otca a doterajšieho
priebehu stretávania. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom, že zmena párnosti víkendov by pri
maloletom vo veku takmer 15 rokov predstavovala neprimeraný zásah do jeho stability alebo bežného
režimu. Presun styku na párny kalendárny týždeň nemení rozsah ani periodicitu styku, keďže ide naďalej
o styk každý druhý víkend v rovnakom časovom rozsahu od piatku do nedele (ktorý odvolaním nebol

spochybnený), a týka sa len technického určenia týždňa. Takáto organizačná úprava sama osebe
nemá negatívny dopad na školské povinnosti, mimoškolské aktivity ani osobnú stabilitu maloletého.
Pokiaľ matka a kolízny opatrovník poukazovali na možné kolízie úpravy styku s termínmi psychologickej
intervencie, odvolací súd dopĺňa, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že termíny
odborných sedení nie sú viazané na konkrétny, nemenný časový úsek a je možné ich po dohode

flexibilne prispôsobiť aktuálnemu režimu maloletého. Zvolená úprava styku preto nebráni pokračovaniu
psychologickej podpory maloletého, ale vyžaduje len jej organizačné zosúladenie s režimom styku, čo
je v rámci výkonu rodičovských práv a povinností realizovateľné. Ak odborná pomoc prebieha v čase,
keď je maloletý podľa súdneho rozhodnutia u otca, je prirodzené, že zabezpečenie účasti maloletého na
takýchto sedeniach patrí do rámca výkonu rodičovských práv a povinností otca. Odvolací súd napokon

zdôrazňuje, že jedným zo základných cieľov súdnej úpravy styku je zabezpečiť jeho predvídateľnosť a
stabilitu, a tým minimalizovať potrebu opakovaných zmien a sporov medzi rodičmi.
26. Odvolací súd zdôrazňuje, že názor maloletého dieťaťa je významným hľadiskom, avšak súd je
povinný posúdiť najlepší záujem dieťaťa komplexne, a preto nemôže rozhodnutie založiť výlučne najeho prianí. Zvýrazňuje sa, že úlohou súdu je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom,
čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo
veci sp.zn. III.ÚS 707/04, IV.ÚS 288/04, III.ÚS2150/07, I.ÚS 3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol

v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a
v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (len
primerane a podporne a z eurokonformného postupu sa poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Českej republiky vo veci I.ÚS 268/02). Okresný súd postupoval správne, ak rozdelil významné obdobia
tak, aby maloletý mohol tráviť čas s oboma rodičmi, pričom úprava nie je extrémna ani neprimeraná: pri

letných prázdninách ide o dva bloky v júli a dva v auguste (vždy po dvoch týždňoch), čo je v praxi bežné
riešenie pri rodičovi, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti. Upravený rozsah styku umožní obom
rodičom a maloletému absolvovať letné dovolenky (v bežnej dĺžke 8 - 10 dní, ktoré ponúkajú cestovné
kancelárie, napr. pobytom pri mori), umožní rodičom tráviť s maloletým čas efektívnejšie, zmysluplnejšie.
27. K obdobiu vianočných prázdnin, ktoré v školskom roku spravidla trvajú približne dva týždne, okresný
súd zvolil striedavý a predvídateľný model styku, ktorý je dlhodobo udržateľný a zodpovedá potrebe,

aby maloletý mohol v rámci tohto obdobia tráviť čas s oboma rodičmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že takto
nastavená úprava nie je v rozpore s vyjadreným želaním maloletého tráviť u otca obmedzený časový
úsek, keďže rozsah styku počas vianočných prázdnin nepredstavuje neprimerane dlhý ani súvislý pobyt
u otca, ale je rozdelený do viacerých kratších časových blokov. V párnom roku ide spolu o štyri dni
(od 25.12. od 09:00 hod. do 27.12. do 09:00 hod. = 48 hodín a od 31.12. od 09:00 hod. do 02.01.

nasledujúceho roka do 09:00 hod. = 48 hodín) a v nepárnom roku o päť dní (každý nepárny rok od 23.12.
od 09:00 hod. do 25.12. do 09:00 hod. = 48 hodín a od 28.12. od 09:00 hod. do 31.12. do 09:00 hod.
= 72 hodín), čo v kontexte celkového trvania vianočných prázdnin predstavuje len významne menšiu
časť tohto obdobia. Zároveň sa počas vianočných prázdnin neuplatňuje všeobecná úprava bežného
víkendového styku, a preto nedochádza k navýšeniu celkového rozsahu styku otca s maloletým, ale

len k jeho časovému preskupeniu v rámci sviatočného obdobia. Za týchto okolností nemožno dospieť k
záveru, že by súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s vôľou maloletého. Skutočnosť, že maloletý uviedol
preferenciu tráviť u otca „3–4 dni“, sama osebe nevylučuje možnosť zvoliť takú úpravu, ktorá zároveň
zabezpečuje reálnu možnosť otca podieľať sa na prežívaní vianočných sviatkov, vrátane Štedrého dňa
s maloletým dieťaťom, pokiaľ tomu nebránia závažné okolnosti, z dokazovania vykonaného okresným

súdom takéto podľa odvolacieho súdu nevyplývajú.
28.Pokiaľideoúpravustykuotcasmaloletýmpočasveľkonočnýchsviatkovajarnýchprázdnin,odvolací
súd uvádza, že aj v týchto obdobiach okresný súd zvolil vyvážený a primeraný model, ktorý rešpektuje
potrebu zachovania kontaktu maloletého s oboma rodičmi, ako aj požiadavku predvídateľnosti a
dlhodobej udržateľnosti úpravy. Rozsah styku počas veľkonočných sviatkov je časovo obmedzený,

striedavo rozdelený podľa párnosti rokov a nepredstavuje neprimerane dlhý ani súvislý pobyt maloletého
u otca. Zároveň sa zvýrazňuje, že ide len o úpravu styku bez prespatia v rozsahu niekoľkých hodín
(v párnom roku na Veľký piatok od 09:00 hod. do 18:00 hod. a na Veľkonočnú nedeľu od 09:00 hod.
do 18:00 hod.; v nepárnom roku v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a na Veľkonočný pondelok
od 09:00 hod. do 18:00 hod). Rovnako úprava styku počas jarných prázdnin je nastavená flexibilne a

zohľadňuje ich kratšie trvanie, keďže styk je viazaný len na časť prázdninového obdobia v závislosti od
párnostikalendárnehotýždňa.Ajtátoúpravakorešpondujesvyjadrenímmaloletého,ktorýpriVeľkejnoci
pripúšťal jednorazové stretnutie a pri jarných prázdninách rozdelenie času medzi rodičov (porov. odsek
23 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), ako aj s úvahou súdu prvej inštancie o nadväznosti a
zmysluplnom využití prázdninového obdobia (porov. odsek 66).

29. Najpodstatnejšie námietky matky a kolízneho opatrovníka smerovali k tomu, že styk otca s maloletou
mal byť neupravený súdnym rozhodnutím, lebo maloletá kontakt odmieta a otec podľa nich nepracuje
na obnove vzťahu. Odvolací súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Okresný súd nevytvoril široký,
intenzívny a rigidný režim, ale naopak zvolil minimálny, kontrolovaný a postupný kontakt, ktorý má
umožniť budovanie vzťahu bez citového preťaženia maloletej. Neupravenie styku je výnimočné riešenie,

ku ktorému sa pristupuje najmä v situáciách, keď by akákoľvek úprava predstavovala pre dieťa
neprimerané riziko ujmy alebo keď je styk objektívne nevykonateľný. V tejto veci však súd prvej
inštancie vyhodnotil, že cieľom je práve vytvoriť „bezpečný rámec“ pre postupnú obnovu vzťahu, a
to za súčasnej spolupráce s odborníkom. Takéto rozhodnutie je v súlade s princípom, že dieťa má
mať reálnu možnosť udržiavať vzťah s oboma rodičmi, a súd má zároveň predchádzať prehlbovaniu

odcudzenia. Samotné odmietanie kontaktu maloletým dieťaťom, najmä v situácii rodičovského konfliktu,
ešte automaticky neznamená, že súd styk neupraví; súd musí zvoliť opatrenie primerané veku a stavu
maloletého dieťaťa. Okresný súd zvolil zdržanlivé riešenie – krátke stretnutie každé dva týždne – a
zdôraznil význam psychologickej podpory. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by malo byť totoodborné a postupné nastavenie styku otca s maloletou okresným súdom spochybnené. K námietke
matky o športových povinnostiach maloletej a kolízii s párnymi sobotami odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie neignoroval potreby maloletej, ale zvolil úmyselne obmedzený, krátky a bezprespávací

styk v jednom dni práve preto, aby styk nebol pre maloletú zaťažujúci a aby bol kompatibilnejší s jej
režimom. Ak v praxi dôjde ku konkrétnym kolíziám s turnajmi, či inými aktivitami, rodičia sú povinní
postupovať v zmysle rodičovskej zodpovednosti a hľadať dohodu, pričom jednorazové kolízie aktivít
nemožno vopred „vylúčiť“ z úpravy styku tak, aby sa styk fakticky stal nevykonateľným. Súdna úprava
má vytvoriť rámec; od rodičov sa očakáva primeraná flexibilita a kooperácia, ktorá by bola nevyhnutná

aj pri každej inej úprave styku maloletej s otcom.
30. Odvolací súd sa zaoberal aj polemikou otca s kolíznym opatrovníkom, vrátane námietok o rodinnom
prepojení a o údajnej neobjektivite opatrovníka. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu však nie sú určujúce
osobnéhodnoteniaúčastníkov,aleskutkovézisteniaaichprávnevyhodnotenie.Rozhodnutieokresného
súdu nestojí na „vierohodnosti“ jedného účastníka konania, ale na celom súbore podkladov: zistenom
názore maloletých detí, zisteniach o ich vzťahoch k rodičom, informáciách o ich potrebách a na úvahách

o stabilite režimu a ochrane psychického stavu maloletej. Aj keby medzi účastníkmi existovalo napätie
ohľadom osoby opatrovníka, samo osebe to nevedie k záveru o nesprávnosti úpravy styku, pokiaľ je
táto úprava vecne primeraná a odôvodnená.
31. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
32. Odvolací súd na záver konštatuje, že odvolacia argumentácia matky a kolízneho opatrovníka je v
podstatnej časti postavená na nesúhlase s úvahami súdu prvej inštancie a na presvedčení, že tento mal
viac kopírovať priania maloletých detí, prípadne návrhy matky/kolízneho opatrovníka. Odvolací súd však

po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd nezanedbal žiadne rozhodujúce kritérium, vyhodnotil
aj názor maloletých detí, ale správne ho zasadil do širšieho rámca ich najlepšieho záujmu – najmä
potreby stability, predvídateľnosti a ochrany psychického zdravia. Rozsah styku s maloletým zachováva
pravidelný a kvalitný kontakt, úprava sviatkov a prázdnin predchádza budúcim konfliktom a úprava styku
s maloletou je opatrná, postupná a orientovaná na bezpečné obnovovanie vzťahu. Vzhľadom na vyššie

uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch V.,
VI., VII. a VIII. potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v §
387 ods. 2 CSP.
33. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP,

v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

34. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.