Uznesenie – Záložné právo ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204729
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2218204729.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:
JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, E., zastúpeného splnomocnencom F. G. E., nar. XX.X.XXXX, D. XX, H., proti
žalovanej: D. I., nar. X.X.XXXX, bytom C. J. XX/XX, K. L., zastúpenej advokátom: Mgr. Tomáš Michnica,
Na Priekope 174/13, Žilina, o určenie existencie záložného práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/56/2018-468 zo dňa 26. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že záložné právo žalobcu zapísané
v prvom poradí k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. K. L., Obec K.

L., ako pozemky registra „C“, parc. č. 295/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2, parc. č.
295/9, záhrady o výmere 1604 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným č. XX, postavený na parc.
č. 295/6, vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 29.3.2016 a ktorého vklad bol povolený Rozhodnutím Okresného
úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor zo dňa 15.4.2016 pod č. vkladu V 1794/2016 existuje; II.
výrokom určil, že záložné právo žalobcu zapísané v druhom poradí k nehnuteľnostiam zapísaným na

liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. K. L., Obec K. L., ako pozemky registra „C“, parc. č. 295/6, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 327 m2, parc. č. 295/9, záhrady o výmere 1604 m2 a stavba - rodinný
dom so súpisným č. XX, postavený na parc. č. 295/6, vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktoré vzniklo
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 4.7.2016, ktorého vklad bol
povolený Rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor pod č. vkladu V 4757/2016
existuje; III. výrokom žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 151a, § 151b ods. 1, § 151c ods. 1,
§ 145 ods. 1, § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„Občiansky zákonník“), s poukazom aj na procesné ustanovenia § 137, § 153 ods. 1, § 255 ods. 1 a
2, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že žalobou zo dňa 29.10.2018 sa žalobca domáha voči žalovanej určenia, že jeho
záložné práva zo zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 29.3.2016 a zo dňa
4.7.2016 patriacich do výlučného vlastníctva žalovanej trvá (existuje). Žalobu odôvodnil tým, že so
žalovanou a jej nebohým manželom uzavrel ako záložný veriteľ dňa 29.3.2016 a dňa 4.7.2016 zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia), patriacim

im do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva. Zmluvami boli zabezpečené pohľadávky žalobcu z
pôžičiek poskytnutých dcére záložcov v sumách 10.000,- eur a 15.000,- eur. Vklady záložných právv prospech žalobcu boli povolené rozhodnutiami zo dňa 15.4.2016 (V 1794/2016 a V 4757/2016).
Dlžníčka ani po telefonických a osobných výzvach, ani po písomnej výzve nesplnila svoj záväzok, preto
jej žalovanej ako záložcovi v 1. rade, tiež katastrálnemu odboru Okresného úradu Dunajská Streda

zaslal oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Pri kontrole dotknutého listu vlastníctva zistil, že
došlo k výmazu jeho záložných práv. Následne telefonickými dotazmi zistil že k výmazu záložných
práv došlo na základe kvitancií s údajne jeho overeným podpisom (na matrike Obce Dobrohošť), pri
overovaní podpisu bol použitý občiansky preukaz s iným číslom, než je číslo na jeho občianskom
preukaze. Podal trestné oznámenie. Oznámenie žalobcu o začatí výkonu záložného práva bolo na list

vlastníctva zapísané poznámkou P-244/2017. Podal tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorému bolo okresným súdom vyhovené v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu (uznesenie č. k.
12C/17/2017-47 zo dňa 7.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/231/2018-76
zo dňa 1.8.2018). Z pripojených listín podľa žalobcu jednoznačne vyplýva existencia záložných práv,
riadne zapísaných na liste vlastníctva, k výmazu ktorých došlo nezákonným spôsobom. S poukazom
aj na neodkladné opatrenie, ktorým mu v konečnom dôsledku bolo uložené podať do 30 dní žalobu o

určenie existencie záložného práva, je daný naliehavý právny záujem na tomto určení.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca s dlžníčkou M. B. (dcéra
žalovanej), uzavrel dve zmluvy o pôžičke, ktorými jej požičal celkom sumu 35.000,- eur, návratnosť
peňažných prostriedkov bola zabezpečená dvoma záložnými zmluvami, riadne zavkladovanými v

katastri nehnuteľností na nehnuteľnosti patriace (pôvodne) žalovanej a druhému záložcovi (manželovi
žalovanej) do bezpodielového spoluvlastníctva, t. č. patriace žalovanej, a podpísanými oboma
záložcami. Žalovaná podpisy označených záložcov na záložných zmluvách sporovala. Záložné práva
zapísané v prospech žalobcu boli následne vymazané na základe predložených kvitancií podpísaných
žalobcom ako záložným veriteľom, ktorý podpisy rozporoval. V konaní bolo preukázané, že podpisy

žalovanej na záložných zmluvách nie sú pravé, rovnako bolo znalcom preukázané, že podpisy žalobcu
na kvitanciách nie sú pravé. Žalobca tak kvitanciami nepotvrdil vrátenie pôžičiek, ani nežiadal výmaz
záložných práv z listu vlastníctva. Žalovaná síce nepodpísala záložné zmluvy, avšak ostali na nich
podpisy jej manžela, ktorých pravosť nebolo možné preskúmať, k tejto otázke neboli zo strany žalovanej
produkované žiadne návrhy dôkazov, preto okresný súd uzavrel, že podpisy neb. manžela žalovanej

na záložných zmluvách pravé sú. Žalovaná sa za tohto stavu mohla dovolať relatívnej neplatnosti
záložných zmlúv (keď zaťaženie nehnuteľností záložným právom jednoznačne nemožno považovať za
bežnú záležitosť, o ktorej by mohol rozhodnúť len jeden z manželov, ako to vyplýva z ustanovenia § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo okresnému súdu preukázané nebolo. Žalobca v konaní preukázal
existenciu hlavného (peňažného) záväzku, ako aj existenciu zabezpečenia formou záložného práva,

bolo na žalovanej ako záložcovi, ak chcela byť v konaní úspešná, aby preukázala, že vzniknutý záväzok
bol splnený, alebo predložila inú listinu preukazujúcu zánik záložného práva, vystavenú žalobcom
ako záložným veriteľom. Žalovaná však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla, čo v konečnom
dôsledku má za následok rozhodnutie vo veci samej, v jej neprospech. Vzhľadom na to bola žaloba
podaná dôvodne, k výmazu záložných práv došlo bez súhlasu žalobcu a okresný súd žalobe vyhovel.

5.Onáhradetrovkonaniaokresnýsúdrozhodolpodľa§255ods.1a2a§262ods.1a2CSPažalobcovi
ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), h)
CSP. Argumentovala tým, že prvoinštančný súd nijakým spôsobom neprihliadol na dôkazy, navrhnuté
žalovanou na pojednávaní. Žalovaná nikdy nepodpísala zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
22.3.2016 a zo dňa 1.7.2016, podpisy žalovanej sú v zmysle predloženého znaleckého posudku č.
36/2018 nepravé. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žalovaná so žalobcom nikdy žiadnu

zmluvu neuzatvorila. V konaní bolo preukázané, že žalovaná nikdy nepodpisovala predmetné záložné
zmluvy. Konštatovanie súdu, „...súd uzavrel, že podpisy neb. manžela žalovanej na záložných zmluvách
pravé sú.“, je prinajmenšom arbitrárne. Prostriedky procesnej obrany žalovanej počas trvania súdneho
konania (6 rokov!) boli primárne postavené na tvrdení, že podpisy tak žalovanej ako aj jej manžela
nie sú ich pravými podpismi na predmetných záložných zmluvách. Neexistuje žiadna domnienka a

pochybnosť o tom, že neb. manžel žalovanej mal v úmysle bez vedomia, bez súhlasu a svojvoľne
podpísať predmetné zmluvy o záložnom práve. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zmlúv o zriadení
záložného práva, bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Hypoteticky poňaté, v prípade
podpisu neb. na predmetných zmluvách sa jedná o neplatný úkon, nakoľko sa v danom prípade nejednáo bežnú záležitosť, o ktorej by mohol rozhodnúť len jeden z manželov. Súhlas druhého manžela by
musel byť nevyhnutne daný a schválený. Tvrdenia súdu prvej inštancie, že „...bolo na žalovanej ako
záložcovi, ak chcela byť v konaní úspešná, aby preukázala, že vzniknutý záväzok bol splnený...“ je

absurdné. Žalovaná od počiatku namietala svoje postavenie ako „záložca“. Žalovaná nepozná žalobcu,
nikdy sa s ním nestretla a preto je celkom nelogické, aby s osobou jej neznámou uzatvorila zmluvy o
zriadení záložného práva. Rovnako neb. manžel žalovanej nemal so žalobcom žiadny obchodno-právny
vzťah, nepoznali sa, nikdy sa nestretli. Žalovaná nemohla v intenciách odôvodnenia súdu prvej inštancie
preukázať, že „vzniknutý záväzok bol splnený“, nakoľko ku vzniku žiadneho záväzku medzi účastníkmi

konania nedošlo. Žalobca nepreukázal nijakým spôsobom dôvodnosť jeho tvrdení, ktoré spočívali v
existencii záložného vzťahu medzi ním na strane jednej a žalovanou a neb. manželom na strane druhej.
Žalobca rovnako potvrdil, že žalovanú a jej neb. manžela nepozná, nemá s nimi vytvorený žiadny
vzťah. Prvoinštančný súd sa nedostatočne zaoberal znaleckým posudkom č. 36/2018 predloženým
žalovanou, v ktorom znalec jednoznačne konštatuje, že podpisy žalovanej na predmetných záložných
zmluvách, nie sú pravými podpismi žalovanej. Žalovaná nemohla preukázať zánik záložného práva,

nakoľkozostranyžalovanejnedošloaniksamotnémuvzniku,existenciizáložnéhoprávaakodomnelého
záložného dlžníka. Žalovaná nemôže preukazovať skutočnosti, o ktorých nemá vedomosť, ktoré nikdy
nenastali a neexistujú. Žalovaná poukázala na dĺžku súdneho konania, ktoré trvá od roku 2018, pričom
žalobca na pojednávaní dňa 25.10.2023 navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Okresný súd na
základe predloženého znaleckého posudku zo strany žalobcu v roku 2024 rozhodol v prospech žalobcu,

pričom nezohľadnil ani jeden dôkaz predložený žalovanou. Žalovanej nie sú známe „úvahy“ súdu prvej
inštancie, ktorými sa riadil pri vyhodnocovaní dôkazov predložených žalovanou. Odôvodnenie rozsudku
je nedostatočné, neúplné a svojim obsahom vytvára stav právnej nerovnováhy účastníkov konania, keď
celé odôvodnenie zosumarizoval do odseku 17 rozsudku. Procesné dokazovanie je objektívnym právom
upravený postup občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a právnych poznatkov

významných pre rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosť, že konajúci súd sa nedostatočným spôsobom
nezaoberal skúmaním platnosti/neplatnosti sporných právnych úkonov/skutočností, má za následok
porušenie zásady na spravodlivý súdny proces. Absencia náležitého a zrozumiteľného odôvodnenia
svojho rozhodnutia je absolútna, nezákonná, porušuje rovnosť účastníka strán (žalovaná) v konaní a
neguje meritórne právo a demokratické princípy, o ktoré sa opiera demokracia a nezávislosť. Ustálená

prax rozhodovaní súdov jednoznačne odkazuje na povinnosť súdu jasne a zrozumiteľne odôvodniť svoje
rozhodnutie (poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/82/2011).

7. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovanej uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok ako
správny potvrdiť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie

je dôvodné, preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo posúdiť,
či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom určil, že záložné právo žalobcu zapísané

v prvom poradí k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. K. L., Obec K.
L., ako pozemky registra „C“, parc. č. 295/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2, parc. č.
295/9, záhrady o výmere 1604 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným č. XX, postavený na parc.
č. 295/6, vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 29.3.2016 a ktorého vklad bol povolený Rozhodnutím Okresného

úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor zo dňa 15.4.2016 pod č. vkladu V 1794/2016 existuje; II.
výrokom určil, že záložné právo žalobcu zapísané v druhom poradí k nehnuteľnostiam zapísaným na
liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. K. L., Obec K. L., ako pozemky registra „C“, parc. č. 295/6, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 327 m2, parc. č. 295/9, záhrady o výmere 1604 m2 a stavba - rodinnýdom so súpisným č. XX, postavený na parc. č. 295/6, vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktoré vzniklo
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 4.7.2016, ktorého vklad bol
povolený Rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor pod č. vkladu V 4757/2016

existuje; III. výrokom žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne
záveryoprávachapovinnostiachúčastníkovkonania)apoužitiesprávnehoustanovenianeznamenáiba

opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo
iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako
ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto
ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že A. B. C. ako veriteľ a M. B. ako dlžníka uzavreli zmluvu o pôžičke
(veriteľom podpísaná dňa 22.3.2016, dlžníčkou dňa 29.3.2016), ktorou veriteľ dlžníčke požičal sumu
20.000,- eur, že A. B. C. ako veriteľ a M. B. ako dlžníka uzavreli zmluvu o pôžičke (veriteľom podpísaná
dňa 1.7.2016, dlžníčkou dňa 4.7.2016), ktorou veriteľ dlžníčke požičal sumu 15.000,- eur. Ďalej, že

Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretou medzi zmluvnými stranami: A. B. C.
ako záložný veriteľ a N. I. a D. I. ako záložcami bola zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa spolu
s príslušenstvom voči dlžníkovi M. B. vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 22.3.2016, ktorou
sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi požičanú sumu vo výške 20.000,- eur. Zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam uzavretou medzi zmluvnými stranami: A. B. C. ako záložný veriteľ a N. I. a D. I.

ako záložcami bola zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa spolu s príslušenstvom voči dlžníkovi
M. B. vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 1.7.2016, ktorou sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi
požičanú sumu vo výške 15.000,- eur. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 29.3.2016 (čl.
10) sú ako vlastníci nehnuteľností v katastrálnom území K. L. pozemok registra C KN parcelné číslo
295/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 327 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 295/9,

záhrada o výmere 1604 m2, stavba DOM so súpisným číslom XX na pozemku C KN s parcelným číslom
295/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 327 m2 zapísaní N. I. a D. I. v spoluvlastníckom podiele
1/1. Rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 1794/2016
zo dňa 15.4.2016 (čl. 12) vyplýva, že bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K. L. na LV č. XXX pozemok registra C KN parcelné číslo 295/6,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 327 m2 , pozemok registra C KN parcelné číslo 295/9, záhrada
o výmere 1604 m2, stavba DOM so súpisným číslom XX na pozemku C KN s parcelným číslom 295/6,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 327 m2 v prospech A. B. C. v podiele 1/1 na základe zmluvy
o zriadení záložného práva uzavretej účastníkmi: A. B. C. ako záložný veriteľ, N. I. ako záložca a D.
I. ako záložca. Návrhom na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 4.7.2016 (čl. 18)

navrhovateľ: A. B. C., záložcovia N. I. a D. I. navrhli, aby Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny
odbor rozhodol o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech záložného veriteľa.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (čl. 19) vyplýva vyznačenie plomby na základe V-4757/2016. Z výpisu
z listu vlastníctva č. XXX (čl. 21) vyplýva zápis v časti C: Ťarchy por. č. 1 Záložné právo v prospech A.
B. C., V-1794/16 - č.z. 86/16, 1 Záložné právo v prospech A. B. C., V-4757/16 - č.z. 202/16. Výzvami

na čl. 22-23 boli vyzvaní: D. I., N. I. a M. B. na zaplatenie peňažných prostriedkov vo výške 20.000,-
eur a dohodnutého úroku v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 22.3.2016. Listom zo dňa 24.2.2017
(čl. 28) oznámil žalobca žalovanej začatie výkonu záložného práva (vyzval na poskytnutie súčinnosti)
v zmysle zmluvy o výkone záložného práva zo dňa 22.3.2016. Listom zo dňa 3.3.2017 (čl. 31) žiadal
žalobca Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor o vyznačenie začatia výkonu záložného práva

v katastri nehnuteľností v časti B listu vlastníctva č. XXX. Listom zo dňa 16.3.2017 (čl. 41) Okresný úrad
Dunajská Streda, katastrálny odbor žalobcu žiadal o vyjadrenie ohľadom existencie záložného práva
k predmetným nehnuteľnostiam, prípadne o podanie žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu
zrušenia záložného práva v súvislosti so žiadosťou dňa 15.3.2017 vlastníka nehnuteľnosti podal žiadosťo výmaz poznámky z dôvodu, že na LV nie je evidované záložné právo. Dňa 3.3.2017 podal žalobca
aj trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu vo vzťahu k výmazu záložných práv na
nehnuteľnostiach patriacich rodičom dlžníčky - záložcovi v 2. rade a žalovanej. Podľa obžaloby zo dňa

22.5.2019 (čl. 171) na obvinenú M. B. pre prečin podvodu voči poškodenému žalobcovi, obvinená v
trestnom konaní odmietla vypovedať, rovnako ako žalovaná v postavení svedkyne.

12. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa
ktorého žalobca v konaní preukázal existenciu hlavného (peňažného) záväzku, ako aj existeniciu

zabezpečenia formou záložného práva, bolo na žalovanej ako záložcovi, ak chcela byť v konaní
úspešná, aby preukázala, že vzniknutý záväzok bol splnený, alebo predložila inú listinu preukazujúcu
vznik záložného práva vystavenú žalobcom ako záložným veriteľom. Žalovaná v tomto smere dôkazné
bremeno neuniesla. S uvedeným právnym záverom sa odvolací súd nestotožnil a vyhovenie žalobe
považuje prinajmenšom za predčasné s ohľadom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku.

13. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

14. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani

povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec).

17. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého

rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho

je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

18. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia
a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť

všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva
a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno

vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže
dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.19. Práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Posúdiť splnenie
dôkaznejpovinnostivzmyslecit.§132CSPmožnopráveibavkontextekonkrétnehopredpisuhmotného

práva, čím sa však súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu dôsledne neriadil s ohľadom na nižšie
uvedené.

20. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

21. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

22. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo ku zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Pojmovým znakom právneho úkonu je preto samotný prejav vôle navonok, ktorý sa vo vonkajšom
svete prejavuje, napr. hovoreným slovom, zhotovením listiny, alebo akýmkoľvek iným spôsobom,
z ktorého možno usudzovať vôľu konajúceho. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou
neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom zmluvy, na ktorej
je zaznamenaný. Ak sa vôľa konajúceho neprejavila navonok žiadnym spôsobom, ide o neexistujúci

právny úkon. Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu; písomný prejav platí až
od podpisu zmluvy. Pričom písomná forma zmluvy je zavŕšená až podpismi účastníkov zmluvy.

24. Zmluva je považovaná za právnu skutočnosť, ktorá pozostáva z dvoch (prípadne viacerých),
jednostranných právnych úkonov, pri ktorých dochádza k ich stretu. Pri súkromnoprávnych vzťahoch je

pritom potrebné dbať na to, aby na ochranu svojich majetkových záujmov dbali predovšetkým samotní
účastníci takéhoto vzťahu. Od týchto účastníkov možno potom požadovať, aby postupovali obozretne
a aby rešpektovali minimálne elementárne zásady opatrnosti. Súčasne sa prihliada na to, aké sú reálne
možnostizmluvnejstranyzhľadiskaveku,vzdelania,životnýchskúseností,sociálnejsituácieapodobne.

25. Ku konkrétnemu zneniu zmluvy pristupujú zmluvné strany v procese vyjednávania, výsledkom
ktorého je obsah príslušného kontraktu. Strany kontraktu, ktoré tvoria obsah právneho úkonu sú
limitované nielen z hľadiska možnosti a dovolenosti zákona a dobrých mravov, ale aj limitov v súvislosti
s ochranou slabšej strany, ktorá sa častokrát v procese kontraktácie ocitá nedobrovoľne, vo finančnej a
časovej tiesni. Zmluvné právo je založené na zásade pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať)

a ochrana autonómie vôle zmluvných strán (článok 2 ods. 3 Ústavy SR; § 2 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) zabezpečuje, aby verejná moc a v rámci nej i súdy uznali vôľu jednotlivca tak, ako ju
v konkrétnom okamihu prejavil. Avšak len ak dôjde k zhodne prejavenej vôle dvoch strán, zásada pacta
sunt servanda garantuje, že zmluva a jej právne dôsledky budú nielen stranami sporu, ale aj súdmi
rešpektované a že bude možné domôcť sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy v prípadnom

súdnom konaní.

26. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú,
neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny
úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností

účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným
elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka
rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí
byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený
napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené

rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku (pozri uznesenie NS SR sp. zn.
7MCdo/12/2011).27. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť, ods. 2 právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia,

alenajmätiežpodľavôletoho,ktoprávnyúkonurobil,aktátovôľaniejevrozporesjazykovýmprejavom,
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný, ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

29. Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu, písomný prejav platí až od

podpisu. Podpisom fyzickej osoby je napísanie mena fyzickej osoby jej vlastnou rukou. Z hľadiska
identifikácie podpísanej osoby je náležitosť vlastnoručného podpisu splnená aj vtedy, ak ide len o podpis
priezviskom alebo jeho skratkou (šifrou) všade tam, kde je identita podpisujúceho nesporná a kde je
také podpisovanie obvyklé.

30. V prejednávanej veci vzhľadom na predmet žaloby, ktorým je (pozitívny) určovací výrok (určenie
existencie záložných práv), okresný súd riešil ako jednu z predbežných otázok, otázku (ne)platnosti
zmlúv o zriadení záložného práva v kontexte § 145 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, pričom
dospel k záveru, že žalovaná sa nedovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu podpísaného jej
manželom (zmlúv o zriadení záložného práva), na ktorom založil (predčasne ako už odvolací súd

konštatoval v odseku 12) svoje rozhodnutie. Prvoinštančný súd považoval zmluvy o zriadení záložného
práva za platné, avšak prehliadol dôvod absolútnej neplatnosti predmetných zmlúv o zriadení záložného
práva, ktorú bol povinný skúmať ex offo. Prvoinštančný súd tak pri riešení predbežnej otázky ponechal
bez povšimnutia podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúcu okolnosť pre posúdenie (ne)platnosti
oboch zmlúv o zriadení záložného práva, a to aj napriek tomu, že žalovaná od počiatku namietala, že

predmetné zmluvy o zriadení záložného práva nepodpísala (pričom uvedené preukazovala znaleckým
posudkom č. 36/2018 zo dňa 9.2.2018, z ktorého okrem iného vyplýva, že na predmetných zmluvách
o zriadení záložného práva nie sú pravé podpisy žalovanej, čo konštatoval aj prvoinštančný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku), ktorá okolnosť je významná z hľadiska záveru, či došlo k
platnému uzavretiu predmetných zmlúv o zriadení záložného práva v kontexte posúdenia či sú absolútne

ne/platné.

31. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona
(ex lexe), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne
účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného

právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z
úradnej povinnosti. To však platí len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu pritom nemožno
podľaplatnéhoprávnehostavuspätnezhojiť,anidodatočnýmschválením(ratihabíciou),aniodpadnutím
vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky

ani v prípade, keď na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od samého začiatku.

32. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby
nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať

ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je
potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok
slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z
úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so
zákonom a pod.) [pozri rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/208/2010].

33. Podľa názoru odvolacieho súdu však pre správne posúdenie platnosti samotných zmlúv o zriadení
záložného práva bolo relevantné zistenie, aký bol skutočný úmysel jej účastníkov, konkrétne záložcov
(tedaajžalovanej)vsúvislostisuzavretímzmlúvozriadenízáložnéhopráva,ktobolvzhľadomnazneniepísomného vyhotovenia zmlúv účastníkom týchto zmlúv na strane záložcov a kto z nich v skutočnosti
tieto zmluvy uzavrel, pretože z hľadiska právnych následkov je potrebné rozlišovať, či zmluvy uzavreli
obaja manželia alebo len jeden z nich.

34. Zmluva je uzavretá (perfektná) okamžikom, kedy prijatie návrhu nadobúda účinnosť. Včasné
prijatie návrhu nadobudne účinnosť okamžikom, kedy vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi. Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom
navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým bol návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá,

ak všetky tieto osoby návrh prijmú. Písomný návrh a písomné prijatie návrhu musí byť aj konajúcimi
podpísané; iba vtedy podpísaný prejav má právne účinky. Ak robia písomný návrh alebo písomné prijatie
návrhu obaja manželia, musia, ak má mať nasledovné účinky ich tiež obaja podpísať (viď R 39/1974);
keby zmluvu podpísal (a ten urobil ofertu a akceptáciu) len jeden z nich, zmluva (ako celok) by nebola
perfektná.

35. Pokiaľ sú účastníkmi zmluvy uzatváranej v písomnej forme obidvaja manželia, obaja musia zmluvu
podpísať, inak by tento právny úkon nebol perfektný. Pokiaľ zmluvu podpíše iba jeden z manželov, môže
druhý z nich vyjadriť svoj súhlas s právnym úkonom v akejkoľvek forme. Udelením súhlasu so zmluvou
uzatvorenoudruhýmmanželomsatentomanželnestávaúčastníkomzmluvy.Bezudeleniasúhlasubude
právny úkon neplatný len pokiaľ dôjde k dovolaniu sa jeho relatívnej neplatnosti. Právny úkon však bude

absolútne neplatný, ak na ňom bude sfalšovaný podpis jedného z manželov ako účastníkov zmluvy,
aj keď druhý z manželov zmluvu riadne podpísal; v takom prípade nemožno dospieť k záveru o iba
relatívnej neplatnosti právneho úkonu. (FABIANOVÁ, Zuzana. § 145 [Vybavovanie spoločných vecí].
In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František,
TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1058).

36. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú tiež
nákladyvynaloženénavecialebospojenésichužívanímaudržiavaním(§144Občianskehozákonníka).
Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov; v ostatných záležitostiach je
potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, považuje
sa právny úkon za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti
právneho úkonu dovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil (§ 40a Občianskeho
zákonníka).

37. Ak sú účastníkmi zmlúv o zriadení záložného práva obaja manželia, a ak nebol podpis jedného z
nich jeho pravým podpisom (t.j. jeden z manželov ako účastník zmluvy zmluvu nepodpísal, resp. ani
druhý z manželov nemal splnomocnenie na podpis druhého manžela), nemožno dospieť k záveru, že
by zmluva bola uzavretá len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela. V takom prípade je
podstatným, že podľa obsahu zmlúv o zriadení záložného práva boli (mali byť, tak ako sú označení

v písomnom vyhotovení zmlúv) obaja manželia ich účastníkmi (ako tomu je aj v prejednávanej veci);
zmluvy teda nie sú postihnuté tým, že by s ich uzavretím druhý manžel nesúhlasil, lebo tu chýba
podpis druhého manžela, v danom prípade podpis žalovanej (ako jednej zo záložcov). V takom prípade
zmluvy o zriadení záložného práva neobsahujú skutočný pravý podpis žalovanej, teda sú v rozpore so
skutočnosťou, predstierajú len vôľu žalovanej (ako záložcu) uzavrieť zmluvy o zriadení záložných práv,

hoci takúto vôľu v skutočnosti nemala a ani ju neprejavila, keďže sa uzavretia zmlúv nezúčastnila a
ani ju v skutočnosti prejaviť nemohla. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak by išlo o zmluvy o zriadení
záložných práv, ktoré mali uzavrieť obaja manželia, na ktorých nie je podpis žalovanej, pričom z konania
nevyplynulo, že by bol druhý manžel žalovanou k podpisu ako úkonu splnomocnený, treba takýto právny
úkon a conrario podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatný.

38. Odvolací súd prisvedčil námietke žalovanej, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal skúmaním
platnosti/neplatnosti sporných právnych úkonov, keďže pri posudzovaní predbežnej otázky, týkajúcej sa
(ne)platnosti zmlúv o zriadení záložného práva, posudzoval iné rozhodujúce okolnosti, než ktoré bolo
potrebné posúdiť z hľadiska absolútnej neplatnosti týchto právnych úkonov, založil napadnutý rozsudok

na predčasnom právnom posúdení a tiež na právnom posúdení, ktoré je podložené nesprávnou
interpretáciou zmlúv o zriadení záložného práva.39. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

40. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v

tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

41. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

42. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery.Vodôvodnenírozhodnutiamusísúdspôsobomlogickykompaktnýmabezrozporovavnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov

aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

43. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil rozsudok

súdu prvej inštancie (výroky I., II. aj závislý III. výrok) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie).

44. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP), tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť nárok žalobcu, za tým účelom vykonať dokazovanie

(jeho posúdenie postupom podľa § 191 CSP a s poukazom na princíp voľného hodnotenia dôkazov
zakotveného v čl. 15 Základných princípov CSP) s dôrazom na to, či žalobca uniesol dôkazné bremeno
o tom, že záložné právo v zmysle záložných zmlúv existuje s ohľadom na tvrdenie žalovanej, že jej
podpis na zmluvách o záložnom práve nie je pravým podpisom žalovanej (ako záložcu) v kontexte
záveru znaleckého posudku č. 36/2018 (o tejto otázke), teda posúdením ne/platnosti zmlúv o zriadení

záložného práva ako predbežnej otázky, sústrediť sa aj na odvolacie argumenty odvolateľky i protistrany,
tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych
noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem
a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením

§ 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť, keď rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so
špecifickými námietkami strán konania.

45. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a

stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).46. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací

súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

47. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

48. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania.

49. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).