Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/155/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425209583
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425209583.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnyKašajovejačlenovsenátu
JUDr. Valérie Kleinovej, st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: F. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/X, XXX XX O., proti odporcom: 1. RFS s.r.o., IČO: 35 844 361, so
sídlom Závodná 30, 821 06 Bratislava, 2. AC družstvo, IČO: 52 489 582, so sídlom Karloveské rameno
6, 841 04 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu

Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.10.2025, č. k. 74C/10/2025-57, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Odporcovi 1/ priznáva proti navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

III. Odporcovi 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by odporcom v 1.
a 2. rade prikázal zdržať sa až do rozhodnutia súdu o vyprataní nehnuteľnosti, úkonov smerujúcich
k obmedzeniu vstupu navrhovateľky do bytu č. X, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu

na ulici P. X B. O., ktorý má súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXXX zapísaný na LV č.
XXXX, katastrálne územie W. Q. alebo sťaženiu užívania uvedenej nehnuteľnosti alebo vysťahovania
navrhovateľky z predmetnej nehnuteľnosti, pričom zároveň žiadala, aby súd prvej inštancie prikázal
odporcom v 1. a 2. rade udržiavať nehnuteľnosť v stave spôsobilom na jej užívanie a bývanie. V
napadnutom uznesení súd prvej inštancie odporcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v odvolaní uviedol, že navrhovateľka pre objasnenie skutkového stavu uviedla,
že bola bezpodielovým spoluvlastníkom bytu vo veľkosti podielu 1 a byt č. X nachádzajúci sa na
X. poschodí bytového domu na ulici P. X B. O. od narodenia riadne užívala a obývala. Odporca v
1. rade je spoluvlastníkom bytu vo veľkosti podielu 3, avšak byt nikdy reálne nevyužíval a nemal
od neho kľúče. Odporca v 2. rade získal podiel žalobkyne vo výške 1 na exekučnej dražbe v roku

2025. Navrhovateľka má trvalý pobyt v byte a pravidelne uhrádza náklady za užívanie nehnuteľnosti.
Odporcovia v 1. a 2. rade poškodili a následne vymenili zámky bytu a obmedzujú riadne užívanie
nehnuteľnosti, čo navrhovateľka zistila v piatok 19.9.2025 v čase medzi 17:30-21:45. Navrhovateľka
od uvedeného dátumu do bytu nevie vstúpiť a ani ho užívať. Podľa názoru navrhovateľky neexistuje
žiadne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o tom, aby nemohla byt využívať a odporcovia konajú
„svojpomocne“, čo je v rozpore so zákonom. V súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia navrhovateľka uviedla, že po zistení výmeny zámkov na byte, vec oznámila polícii. Polícia
udalosť zaznamenala a následne navrhovateľka podala trestné oznámenie. Privolaný zámočník jej bytodmietol sprístupniť, nakoľko jej údaje už neboli zapísané na liste vlastníctva. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ďalej odôvodňovala tým, že existuje oprávnená obava, že odporca v 1. rade
a odporca v 2. rade samostatne alebo v koordinácii jej obmedzujú vstup do bytu a účelovo jej bránia v

užívaní nehnuteľnosti, resp. vytvárajú podmienky vedúce k tomu, aby ju donútili byt opustiť bez toho,
aby sa s ňou vopred dohodli na podmienkach vypratania a vysťahovania, alebo aby na vypratanie
nehnuteľnosti získali riadny a vykonateľný príkaz súdu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nemá možnosť
vo svojom veku nájsť si náhradné bývanie ihneď a aj počas aktuálnej doby obmedzeného užívania
bytu musí využívať ubytovanie u známych, pričom v uzamknutom byte zostali všetky jej veci, vrátane

potrebných lekárskych správ. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovala navrhovateľka tým,
žeodporcav1.radealeboodporcav2.radevykonájejvysťahovaniealebojejbudenaďalejobmedzovať
vstup do nehnuteľnosti, prípadne vytvorí podmienky, že sa nehnuteľnosť stane neprístupnou (neustálou
výmenou zámkov a spôsobovaním škody, ktorú nebude schopná financovať) alebo sa nehnuteľnosť
stane neobývateľnou (odpoja ju od energie, odhlásia z pobytu), a teda nastolia podmienky, aby nemohla
riadne byt užívať na účely bývania. Na záver uviedla, že o svoj podiel v byte bojuje už roky a dosiahla aj

zrušenie prvej dražby. Na preukázanie dôvodnosti návrhu a potreby bezodkladne upraviť pomery strán
založiladospisuakolistinnédôkazy:uznesenieOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.76Ek/154/2019
zo dňa 11.08.2023, výpis z listu vlastníctva č. 3199 zo dňa 18.5.2023, trestné oznámenie zo dňa
24.5.2023, trestné oznámenie o skutočnosti, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu alebo viacerých
trestných činov zo dňa 23.9.2025.

3. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie posúdil podaný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia po právnej stránke podľa § 324 ods. 1 a 2 C.s.p., § 325 ods. 1 a 2 C.s.p., § 328 ods. 1
C.s.p. a § 329 ods. 1 a 2 C.s.p., a dospel k záveru, že v danej veci nie sú dané zákonné podmienky
pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že navrhovateľka splnenie

predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia odvodzovala od skutočnosti, že má záujem
nehnuteľnosť naďalej užívať, v čom jej odporcovia v 1. a 2. rade svojvoľne bránia, a to najmä tak,
že vymenili zámky na dverách, čím jej znemožňujú vstup do bytu. Poukázal na to, že podstatnou
skutočnosťou,abysúdmoholrozhodnúťvprospechnavrhovateľkyanariadiťneodkladnéopatreniejeto,
abyboliosvedčenéaspoňzákladnéskutočnostipotrebnéprezáveropravdepodobnostinároku,ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie o existencii bezprostredne hroziacej ujmy, čo
však v danom prípade súd prvej inštancie vzhľadom na zistené skutkové okolnosti za preukázané
nemal. Súd prvej inštancie zastával názor, že potreba bezodkladne upraviť pomery strán, tak ako ju
uviedla navrhovateľka nie je daná a rovnako z obsahu spisu nie je možné považovať za osvedčené
základné podmienky pre záver, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Zdôraznil,

že neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo
že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po
osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Taktiež

musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí
byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Podotkol, že pre rozhodnutie súdu o
neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový
a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia),
preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva. Súd

prvej inštancie po oboznámení sa so spisom, vrátane predložených dôkazov skonštatoval, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jeho naformulovaného petitu navrhovateľkou, keďže
neobsiahol všetky potrebné náležitosti, by bolo možné formálne považovať za nevykonateľný, avšak
súd prvej inštancie sa odklonil od koncepcie prílišného formalizmu a podanie posúdil podľa jeho obsahu,
keďže súdu prvej inštancie bolo zrejmé, čo navrhovateľka žiada podaným neodkladným opatrením

dosiahnuť, a preto posúdil podanie v jeho merite. V danej veci bolo podľa jeho názoru z obsahu spisu
zrejmé, že účelom návrhu navrhovateľky je dosiahnuť nerušené užívanie nehnuteľnosti, v ktorej celý
život bývala, a taktiež prikázanie žalovaným v 1. a 2. rade ako vlastníkom nehnuteľnosti, udržiavať ju
v stave spôsobilom na jej užívanie a bývanie. Súd prvej inštancie na základe vykonanej lustrácie v
katastri nehnuteľností zistil, že aktuálnymi spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúcemu sa na X. poschodí

bytového domu na ulici P. X B. O., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, sú odporca v 1. rade vo
veľkosti podielu 3 a odporca v 2. rade vo veľkosti podielu 1. Odporca v 2. rade sa spoluvlastníkom
nehnuteľnosti stal na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica o návrhu súdneho exekútora
na schválenie príklepu a námietkach povinnej proti udeleniu príklepu č. 76Ek/154/2019 zo dňa23.04.2025, právoplatným dňa 15.05.2025. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené skutočnosti
dospelkzáveru,ževprejednávanejvecinavrhovanémuneodkladnémuopatreniuniejemožnévyhovieť,
keďže navrhovateľka neodkladného opatrenia súdu nepredložila žiadnu zmluvu na akom právnom

základe sa domáha ochrany pred zásahom do svojho nerušeného užívania predmetného bytu. Súd
prvej inštancie tak nemal preukázaný nárok navrhovateľky na ňou požadovanú bezprostrednú ochranu
jej práva a teda ani osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania, t. j.
nepreukázanie bezprostrednej ochrany práv v priamom vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcami.
Konštatoval, že navrhovateľka nie je aktuálne vedená ako vlastník predmetného bytu, pričom skutočný

vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním, pokiaľ mu v tom nebráni zmluva s navrhovateľkou, ktorú však navrhovateľka
súdu neoznačila a ani nedoložila. Mal za to, že skutočnosti tvrdené navrhovateľkou neobsiahli žiaden
relevantný titul pre obmedzenie vlastníckeho práva skutočných vlastníkov, preto pokiaľ odporcovia v
1. a 2. rade vykonávajú zásahy do tohto užívania veci, súd prvej inštancie tu nevidel nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy, ale len uplatňovanie ich vlastníckych práv.

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Vyjadril, že odporcovia
v 1. a 2. rade v konaní dosiahli plný úspech, pretože návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia bol zamietnutý. Nakoľko však odporcom v 1. a 2. rade v konaní žiadne trovy nevznikli, súd
prvej inštancie im ich náhradu nepriznal. Dodal, že s poukazom na čl. 4 ods. 2 C.s.p. nebude potom ani

potrebné, aby súd o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti
tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd predmetné

uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Svoje odvolanie dôvodila tým, že je rozhodnutie nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho posúdenia
veci. Namietala, že nemôže vstúpiť do bytu, kde má doklady a taktiež sa dozvedela, že jej veci boli
medzičasom z bytu vysťahované na neznáme miesto. Uviedla, že potrebu dočasnej úpravy pomerov
osvedčila podaným trestným oznámením aj udalosťami, ktoré sa v byte, kde celé roky býva, odohrali.

S odporcami sa súdi celé roky o spoluvlastnícky podiel, pričom všetky poplatky za energie sama celé
roky uhrádza. Zdôraznila, že byt nikdy neprestala užívať, taktiež nemá možnosť sa vysťahovať, ani ju
odporcovia nikdy nevyzvali na opustenie nehnuteľnosti, namiesto toho jej byt znemožnili užívať bez
jej vedomia výmenou zámku na dverách, pričom v byte má všetky svoje osobné veci, dokumenty,
lieky a podobne. Navrhovateľka vzhľadom na uvedené má za to, že odporcovia vykonali nezákonné

vysťahovanie jej osoby. Taktiež uviedla, že odporcovia spôsobia navrhovateľke nenapraviteľnú ujmu,
ak jej znemožnia užívať nehnuteľnosť, prípadne budú robiť ďalej kroky k svojvoľnému vysťahovaniu
vykonateľného súdneho rozhodnutia. Okrem iného mala navrhovateľka za to, že súd prvej inštancie
nejasne vysvetlil okolnosti, ktoré posudzoval v čase vydania rozhodnutia, z dôvodu čoho je podľa nej
rozhodnutie nejasné a nepreskúmateľné, súd prvej inštancie mal konkrétne napísať čo posudzoval.

Bola názoru, že svoje právo užívať predmetnú nehnuteľnosť preukázala, čím nebol daný dôvod na jej
vysťahovanie alebo obmedzenie prístupu do nehnuteľnosti. Záverom dodala, že až keby nehnuteľnosť
na základe dohody dobrovoľne neopustila, bolo by možné domáhať sa súdnej ochrany a jej vypratania
nehnuteľnosti.

6. Odporca v 1. rade k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo
posúdil podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom dospel k správnemu právnemu
záveru. Tvrdil, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami,
keďže neboli preukázané konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by zakladali bezprostredne hroziacu
ujmu. Navrhovateľka nie je vedená ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, pričom skutoční vlastníci

sú v medziach zákona oprávnení predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním. V prípade, ak vlastníci vykonávajú svoje vlastnícke práva, nemožno takýto výkon bez
ďalšieho považovať za protiprávny zásah odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolacie
námietky navrhovateľky podľa odporcu v 1. rade nijakým spôsobom nespochybňujú závery súdu prvej
inštancie, neuvádzajú nové relevantné skutočnosti ani dôkazy a v podstatnej miere len opakujú tvrdenia,

s ktorými sa súd prvej inštancie už riadne vysporiadal. Odporca v 1. rade zároveň považoval za potrebné
poukázať na rozporuplnosť tvrdení navrhovateľky, ktoré uvádza v rámci svojho odvolania, a to najmä
pokiaľ ide o jej osobné, bytové a životné pomery. Uviedol, že v iných súdnych konaniach, v ktorých
je odporca v 1. rade taktiež účastníkom konania vyplýva, že navrhovateľka sa na území Slovenskejrepubliky dlhodobo nezdržiava a že jej centrum osobných a životných záujmov sa nachádza v zahraničí,
konkrétne vo Švajčiarsku. Uvedené podľa jeho názoru vyplýva aj z rozhodnutia vedeného pod sp. zn.
25Up/1081/2018 zo dňa 14.06.2019, (str. 10 prvý odsek) v ktorom je výslovne uvedené, cit.: „Žalovaná

sa v zahraničí zdržiava pravidelne a dlhodobo, bolo teda možné predpokladať, že jej budú doručované
aj úradné zásielky, na ktoré je nutné reagovať v určitej, zákonom ustanovenej lehote. Žalovaný v
1. rade skutočnosť, že žalobkyňa sa na území Slovenskej republiky dlhodobo nezdržiava a že jej
centrum osobných a životných záujmov sa nachádza v zahraničí, konkrétne vo Švajčiarsku podľa jeho
názoru preukázal nasledovnými dôkazmi: 1/ platobným rozkazom OS BB, spis. zn.: 19Up/1107/2021; 2/

odporom proti platobnému rozkazu OS BB, spis. zn.: 19Up/1107/2021 v ktorom žalobkyňa v odôvodnení
uvádza „žalovaná dlhodobo pracuje v zahraničí/Švajčiarsko/ ako zdravotná ošetrovateľka a v mieste
bydliska sa zdržiava sporadicky raz za 3-4 mesiace po dobu 1-2 dni“; 3/ platobným rozkazom OS
BB, spis. zn.: 25Up/196/2025; 4/ odporom proti platobnému rozkazu OS BB, spis. zn.: 25Up/196/2025
v ktorom žalobkyňa v odôvodnení uvádza „žalovaná dlhodobo pracuje v zahraničí/Švajčiarsko/ ako
zdravotná ošetrovateľka a v mieste bydliska sa zdržiava sporadicky raz za 3-4 mesiace po dobu 1-2

dni“; 5/ Rozsudok OS BA I., sp. zn.: 20C/11/2020 kde žalobkyňa na str. 3 druhá veta sama uvádza
„žalobkyňa pracuje dlhodobejšie v zahraničí a do miesta bydliska prichádza cca raz za 2-3 mesiace“
a zároveň uviedol, že aj samotný súd na str. 6 štvrtý odsek má za preukázané „žalobkyňa sa v tom
čase zdržiavala vo Švajčiarsku“ (pre úplnosť žalovaný 1/ uvádza, že tento Rozsudok OS BA I., bol KS
BA spis. zn.: 9Co/132/2022 v celom rozsahu potvrdený). Odporca v 1. rade poukázal na to, že tieto

skoršie vyjadrenia navrhovateľky a súdne konštatovania sú v priamom rozpore s tvrdeniami uvedenými
v odvolaní, v ktorom navrhovateľka podľa odporcu v 1. rade účelovo prezentuje predmetnú nehnuteľnosť
ako jedinú nehnuteľnosť, v ktorej má od narodenia bývať, v ktorej sa má nepretržite zdržiavať a kde
má mať uložené všetky svoje osobné veci. K odvolaniu navrhovateľky odporca v 1. rade uviedol,
že navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktorými by preukázala

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z obsahu odvolania zároveň podľa jeho
názoru nevyplýva, že by boli splnené zákonné dôvody na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Vychádzal z toho, že navrhovateľka v odvolaní nepreukázala existenciu
akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych pochybení súdu prvej inštancie, ktoré by mali za
následoknesprávnerozhodnutievovecisamej.Dodal,žeodvolacienámietkysaobmedzujúnapolemiku

so skutkovými a právnymi závermi súdu, pričom neobsahujú žiadne konkrétne tvrdenia ani dôkazy,
ktoré by spochybňovali zákonnosť, vecnú správnosť alebo odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia. Z
uvedených dôvodov sa odporca v 1. rade domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil a taktiež navrhol, aby odvolací súd priznal odporcovi v 1. rade
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie
je dôvodné.

8. Podľa § 378 ods. 1 C.s.p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaníproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Z citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavy,
že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné
osvedčenie aspoň základných skutočností pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť
potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

17. Prvou zákonnou podmienkou pre dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda
v zmysle vyššie uvedeného osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi

stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi stranami súdom, t. j. naliehavosť
situácie alebo obavu o ohrozenie výkonu rozhodnutia. Ďalšou zákonnou podmienkou potom je, aby
nárokzabezpečovanýsúdombolohrozenýatotoohrozeniemusíbyťosvedčené(nemusíbyťdokázané).
Ohrozenie nároku však musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. O potrebe dočasnej úpravy
nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania, a teda dôkazné

bremeno, v tomto smere má žalobca.

18. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je

preto potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

19. Po zhodnotení relevantných skutočností sa odvolací súd v plnej miere stotožnil so záverom súdu

prvej inštancie v tom, že v posudzovanej veci zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia navrhovateľkou nie sú dané. Ako aj uviedol súd prvej inštancie, aby súd mohol
rozhodnúť v prospech navrhovateľky, bolo potrebné osvedčiť pravdepodobnosť nároku navrhovateľky,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčiť existenciu bezprostredne hroziacej ujmy.
Súd prvej inštancie správne z obsahu spisu ustálil, že účelom návrhu navrhovateľky je dosiahnuť

nerušené užívanie nehnuteľnosti, v ktorej podľa jej slov celý život bývala, a taktiež prikázať odporcom
v 1. a 2. rade udržiavať ju v stave spôsobilom na jej bežné užívanie a bývanie. Ako vyplývalo z obsahu
spisu a zo záverov súdu prvej inštancie, ktoré navrhovateľka nenamietla, aktuálnymi spoluvlastníkmi
predmetnejnehnuteľnosti,atedabytuč.XnachádzajúcisanaX.poschodíbytovéhodomunauliciP.XB.
O.,zapísanýnalistevlastníctvač.XXXX,súodporcav1.radevoveľkostipodielu3aodporcav2.radevo

veľkostipodielu1.Zuvedenéhojezrejmé,ženavrhovateľkaniejevlastníčkoupredmetnejnehnuteľnosti.
Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v danej veci nebol preukázaný nárok
navrhovateľky na ňou požadovanú bezprostrednú ochranu svojho práva a teda ani osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Súd v súvislosti s vyhodnotením potreby
bezodkladne upraviť pomery musí nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie

neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného
osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Odvolací súd bol názoru,
že navrhovateľka v konaní nijakým spôsobom neosvedčila existenciu nároku, na základe ktorého
sa domáhala ochrany pred zásahom do svojho nerušeného užívania predmetného bytu. Trestné
oznámenia, ktoré k návrhu pripojila navrhovateľka a ktoré ako namietala v odvolaní osvedčujú potrebu

dočasne upraviť pomery, existenciu takéhoto nároku nijakým spôsobom neosvedčujú. Navrhovateľka
vyvodzuje svoj nárok zo skutočnosti, že má záujem predmetnú nehnuteľnosť naďalej užívať, keďže
nemá možnosť náhradného bývania, za užívania predmetnej nehnuteľnosti uhrádza pravidelne náklady,
avšak ani tieto skutočnosti neosvedčila. Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s tvrdeniami navrhovateľkyuvedenými v odvolaní, že svoje „dlhoročné právo užívať nehnuteľnosť“ preukázala. Navrhovateľka teda
neosvedčila také okolnosti, pre ktoré by malo dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva odporcov. Vlastník
je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a

nakladať s ním. Ochrana vlastníckeho práva je okrem čl. 20 ods. 1 Ústavy SR zakotvená v Protokole č. 1
k Dohovoru. Súd prvej inštancie správne poznamenal, že navrhovateľka nedoložila a ani len neoznačila
zmluvu, na základe ktorej by malo byť odporcom zabránené so svojím vlastníctvom nakladať. Dospel
tak k správnemu záveru, že skutočnosti tvrdené navrhovateľkou neobsiahli žiaden relevantný titul pre
obmedzenie vlastníckeho práva odporcov ako vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti a teda nemožno

tak hovoriť o nebezpečenstve bezprostrednej ujmy, keď si odporcovia uplatňujú ich vlastnícke práva.
Odvolací súd zastáva názor, že v prípade vyhovenia návrhu by išlo o neodôvodnený a neprimeraný
zásah, ktorý by bol v rozpore so zásadou proporcionality. Neodkladným opatrením nemožno nahrádzať
stav bez právneho dôvodu, došlo by tak k neprimeranému obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva
chráneného článkom 20 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej

úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a odporcami, preto potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a odporcovi v 1. rade, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní, priznal

proti navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odporcovi v 2. rade,
ktorá mal v odvolacom konaní plný úspech, trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich neuplatnil,
ani mu žiadne nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veciuž prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolaniejepodanévčasajvtedy,akbolovlehotepodanéna príslušnomodvolacomalebodovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie

podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorý zanekoná,mávysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).