Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224202123
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2224202123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D.
D. XXXX/X, E., zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Krištofiaková, so sídlom Zelená 11, Malinovo, proti
žalovanému: Cestovná kancelária DAKA, s.r.o., so sídlom Bojnická 9851/18, Bratislava - mestská časť
Rača, IČO: 47 550 783, zastúpenému: Jarabica, s. r. o., so sídlom Kutlíkova 1755/17, Bratislava -
mestská časť Petržalka, IČO: 47 454 831, o zaplatenie 416 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 8. novembra 2024 č.k. 8C/22/2024-113, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
416 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 416 eur od 27.3.2024 do zaplatenia, do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, s tým, že žalovaný je povinný náhradu trov konania zaplatiť žalobkyni, prostredníctvom
právnej zástupkyne žalobkyne a o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, 3, § 2 písm. b/, c/, i/, § 14 ods. 1, 2,
7, § 16 ods. 1, 3, 4, 9, § 20 ods. 1 až 3, § 22 ods. 1, 9, § 23 ods. 1, 2 zákona č. 170/2018 Z. z. o
zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom
ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zájazdoch“), § 1 ods. 1, 2, § 2 písm.
a/ a b/, § 18 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len

„Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 416 eur s prísl. titulom
vrátenia zaplatenej kúpnej ceny za zájazd, pretože žalovaný nezabezpečil zmluvne dohodnutú kvalitu
dopravy, reklamáciu riadne a včas nevybavil, a preto žalobkyňa od zmluvy odstúpila. Žalovaný žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že podľa všeobecných obchodných podmienok
mal právo zmluvné podmienky meniť, doprava bola zabezpečená rovnakým druhom dopravného

prostriedku, žalobkyňa a ďalšie tri osoby sa dobrovoľne rozhodli necestovať, a preto im nevznikol nárok
na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny.4. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo nesporné, že dňa 2.7.2023 uzavreli zmluvu
zájazde, ktorý sa mal konať dňa 15.9.2023. Žalovaný ako dodávateľ, predávajúci a obchodník
mal obstarať žalobkyni ako spotrebiteľovi, cestujúcej zájazd za dohodnutú cenu pri dohodnutých

podmienkach a žalovaná ako cestujúca sa zaviazala zaplatiť dohodnutú cenu zájazdu. Z uvedeného
tak vyplýva, že strany konania uzavreli zmluvu o zájazde podľa § 16 ods. 1 zákona o zájazdoch, ktorá
skutočnosť medzi stranami sporná nebola, okrem toho je to aj zmluva spotrebiteľská podľa § 52 ods. 1
OZ aj podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Medzi stranami konania bolo sporné, či došlo k zásadnej
zmene zmluvne dohodnutých podmienok, či došlo k porušeniu podmienok zo strany žalobkyne a aj troch

cestujúcich, pre ktorých ešte zájazd objednala, alebo zo strany žalovaného, a ak došlo k porušeniu, tak k
akému a aké nároky z neho vyplývajú. Z obsahu predložených listinných dôkazov bolo podľa súdu prvej
inštancie zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný si dohodli v zmluve príplatok 5 eur/1 osoba za miestenku v
autobuse, ktorým žalovaný mal zabezpečiť dopravu. Žalobkyňa z tohto titulu zaplatila žalovanému 4 x
5 eur, t. j. spolu 20 eur. Služby v tejto cene jej poskytnuté neboli ani nemohli byť poskytnuté, pretože
na dopravu boli použité menšie dopravné prostriedky, ktorá skutočnosť nebola sporná. Za služby, ktoré

jej neboli vôbec poskytnuté, pretože na prepravu žalovaný nepoužil dopravný prostriedok, ktorý mal v
ponuke a ktorý bol špecifikovaný aj v pokynoch zájazdu, má preto nárok na vrátenie. Žalovaný na výzvu,
ktorú mu doručila žalobkyňa, nereagoval. Túto časť kúpnej ceny jej nevrátil i keď miestenky neposkytol.
V tomto rozsahu tak bol žalovaný povinný vrátiť túto sumu žalobkyni, pretože takéto plnenie vôbec
podľa zmluvy neposkytol. Keďže tak neurobil dobrovoľne, bolo žalobe žalobkyne v tomto rozsahu ako

opodstatnenej vyhovené. V opačnom prípade by sa žalovaný obohatil bezdôvodne na úkor žalobkyne,
pretože neposkytol podľa zmluvy plnenie, za ktoré získal kúpnu cenu.

5. V ďalšom bolo medzi stranami sporné, či žalobkyňa a ďalší traja cestujúci, v mene ktorých uzavrela so
žalovaným zmluvu o zájazde, porušili podmienky zmluvy o zájazde. Žalovaná strana tvrdila, že cestujúci,

teda aj žalobkyňa, sa dobrovoľne rozhodli nenastúpiť do náhradného dopravného prostriedku, ktorý
žalovaný zabezpečil, pričom ho zabezpečil v rovnakej kategórii ako mal byť autobus. Žalobkyňa tvrdila,
že podmienky porušila žalovaná strana, ktorá nezabezpečila autobus, ktorý bol podrobne uvádzaný v
ponuke a v pokynoch k zájazdu, teda autobus NEOPLAN 49 - CityLiner F., luxusný 49 - miestny moderný
autobus značky NEOPLAN, s pohodlnými polohovateľnými sedadlami s uvedením do prevádzky v roku

2014, vybavenie autobusu 2x TV, rádio, DVD, chladnička, kávovar, WC, klimatizácia, USB nabíjačka a
k tomu technického sprievodcu s welcome drinkom v podobe praktickej fľaškovej minerálnej vody.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že v zmluve žalovaný neuviedol
druh a kategóriu dopravného prostriedku, uviedol len druh - autobus, pričom § 16 ods. 4 zákona o

zájazde v kontexte s § 14 ods. 2 uvádza, že zmluva musí obsahovať, okrem iných aj druh a kategóriu
dopravného prostriedku. Žalovaná strana v pokynoch k zájazdu aj v ponuke mala definovaný dopravný
prostriedok nasledovne: autobus NEOPLAN 49 - CityLiner F., luxusný 49 - miestny moderný autobus
značky NEOPLAN, s pohodlnými polohovateľnými sedadlami s uvedením do prevádzky v roku 2014,
vybavenie autobusu 2x TV, rádio, DVD, chladnička, kávovar, WC, klimatizácia, USB nabíjačka k tomu.

Uvedené medzi stranami sporné nebolo. Žalovaný na dopravu však použil iné dopravné prostriedky,
ktorýchfotodokumentáciupripojilažalobkyňa,čomedzistranamitiežnebolosporné.Dôvodtejtovýmeny
sa žalobkyňa dozvedela až v rámci urgencie vybavenia reklamácie, ktorú si u žalovaného uplatnila,
ktorá skutočnosť taktiež medzi stranami sporná nebola. Žalovaný tvrdil, že nebol povinný navrhnúť
žalobkyni zmenu zmluvy podľa § 20 ods. 1 zákona o zájazdoch, pretože nešlo o podstatnú zmenu

podmienok, pretože druh a kategória dopravného prostriedku zostali nezmenené, ide o kategóriu M,
čiže motorové vozidlá, ktoré majú najmenej 4 kolesá a používajú sa na prepravu osôb. Poukázal na
frankfurtskú tabuľku, ktorú predložil na poslednom pojednávaní. Uviedol, že išlo o zmenu neočakávanú,
ktorú nemohli predpokladať. Ostatné autobusy mali vyťažené, a preto museli hľadať náhradu. Žalobkyňa
s touto argumentáciou žalovaného nesúhlasila s tým, že jedným z dôvodov zakúpenia miesteniek v

luxusnom autobuse bol aj ich vyšší vzrast. Okrem toho v náhradných prostriedkov nebolo vybavenie,
ktoré bolo v ponuke aj pokynoch. Nesúhlasili ani s aplikáciou čl. 5 ods. 1 VOP, pretože ide o jednostranné
riešenie dodávateľa služieb. Súčasne tvrdila, že žalovaný ich pred odchodom neinformoval o zmene
dopravného prostriedku a ani o dôvode tejto zmeny.

7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že nešlo o podstatnú zmenu zmluvy
v časti dopravy. Podľa zmluvy mal byť zabezpečený luxusný 49 - miestny autobus s doplnkovým
vybavením, a to konkrétne autobus NEOPLAN 49 - CityLiner F., luxusný 49 - miestny moderný autobus
značky NEOPLAN, s pohodlnými polohovateľnými sedadlami s uvedením do prevádzky v roku 2014,vybavenie autobusu 2x TV, rádio, DVD, chladnička, kávovar, WC, klimatizácia, USB nabíjačka. Takúto
dopravu žalovaný nezabezpečil, čo bolo jednoznačne preukázané a nesporné. Zabezpečil dopravu
inými dopravnými prostriedkami. Tvrdil, že išlo o rovnaký druh dopravy. Netvrdil, aký konkrétny a

nepredložil o tom, ani žiadny dôkaz. Okrem toho, cestujúcich a ani žalobkyňu včas, pred začatím
zájazdu (začatie poskytovania prvej služby tvoriacej zájazd - dopravu na miesto určenia) neinformoval
o zmene dopravného prostriedku a o tom, že dopravu zabezpečí v nižšej kvalite ako ponúkal a ako sa
zmluvne zaviazal. Z uvedeného potom vyplynul jednoznačný záver, že si svoju povinnosť zabezpečiť
náhradu, ale v primeranej kvalite a rozsahu nesplnil a nesplnil si ani svoju oznamovaciu povinnosť

voči žalobkyni ako cestujúcej, pretože ju o zmene dopravného prostriedku a bez vybavenia, ktoré
ponúkal a ktoré uviedol aj v ponuke k zájazdu, neinformoval, i keď mal na ňu kontakt nielen e-mailový,
ale aj telefonický, ako to vyplýva z pripojenej zmluvy o zájazde. K argumentácii žalovaného ohľadne
rovnakého druhu dopravy súd prvej inštancie poukázal na to, že mu nie je zrejmé, prečo potom ponuka
a pokyny obsahujú podrobné informácie o konkrétnom dopravnom prostriedku, o konkrétnom vybavení
dopravného prostriedku, ak pri tom istom druhu - motorovom vozidle, najmenej so 4 kolesami, ide o

rovnaký druh a prostriedok dopravy ako to vyplýva z ich argumentácie. Naviac žalobkyňu ako cestujúcu
neinformoval o technických problémoch s autobusom ani dodatočne, ale až pri urgencii vybavenia jej
reklamácie, i keď mal jej kontaktné údaje a aj povinnosť poskytovať informácie súvisiace so zmluvou,
ako to vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok a reklamačného poriadku žalovaného, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

8. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa si uplatnila u žalovaného reklamáciu v zákonom stanovenej
lehote. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný reklamáciu žalovanej nevybavil v 30 - dňovej lehote
na vybavenie reklamácie. Túto lehotu má žalovaný dokonca zapracovanú vo svojich dokumentoch
(reklamačný poriadok). Súčasne v nej má obsiahnuté aj právo cestujúceho odstúpiť od zmluvy, ak

reklamácia nebola v lehote 30 dní vybavená. Všeobecné obchodné podmienky ako aj reklamačný
poriadok sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ako to z obsahu zmluvy vyplýva. V rámci uvedeného
tak neobstála argumentácia žalovaného o tom, že žalobkyňa nemala právo na odstúpenie od zmluvy
podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. V zákone o zájazdoch je uvedené, že na oblasti upravené
týmto zákonom sa vzťahuje Občiansky zákonník a osobitný predpis (zákon o ochrane spotrebiteľa), ak

tento zákon neustanovuje inak. Zákon o zájazde neustanovuje inak, ak reklamácia nie je vybavená v
lehote, ktorú má dokonca vo svojich zmluvných podmienkach aj žalovaný. Keďže neustanovuje inak
v prípade, že reklamácia nie je vybavená v stanovenej lehote, platia zákonné ustanovenia zákona o
ochrane spotrebiteľa, ktoré riešia situáciu, ak reklamácia nie je vybavená včas. Vzhľadom na uvedené
tak mala žalobkyňa právo od zmluvy odstúpiť, ktoré právo v zákonom stanovenej lehote realizovala.

Keďže žalovaná od zmluvy platne odstúpila, vznikol jej nárok na vrátenie zaplatenej ceny zájazdu.
Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie zaplatenie kúpnej ceny. Poskytla mu vo výzve lehotu na
vráteniekúpnejceny.Žalovanýnavýzvunereagovalapožadovanéplneniežalobkyninevrátil.Žalobkyňa
si úroky z omeškania uplatnila od 27.3.2024, t.j. uplynutím dodatočnej 15 - dňovej lehoty na plnenie
(výzva doručená 11.3.2024 + 15 dní) až dňom po účinnosti postúpenia pohľadávky. V tom čase žalovaný

bol už v omeškaní s úhradou žalovanej sumy. Úroky z omeškania si žalobkyňa uplatnila v zákonom
prípustnej výške (§ 517 ods. 1 a 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom
od 1.2.2013, sadzba ECB v čase vzniku omeškania - 4,5 % + 5 %).

9. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262

ods. 1, 2 CSP, vecne plným procesným úspechom žalobkyne.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom jeho zmenu tak, že odvolací súd
žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Dôvodil, že súd mal posudzovať predmet sporu podľa

zákona o zájazdoch, pretože bola uzatvorená medzi stranami sporu zmluva o zájazde, a ide o lex
specialis k zákonu č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (t.č. už neúčinného). Odstúpenie od zmluvy
o zájazde v zmysle § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa je tak neplatné. Podľa § 21 zákona
o zájazdoch platí, že cestujúci je oprávnený kedykoľvek pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o
zájazde. Súd nesprávne posúdil právny vzťah medzi stranami sporu a žalovaný bol toho názoru, že

žalobkyňa žaluje žalovaného na vrátenie ceny zájazdu titulom odstúpenia od zmluvy podľa § 18 zákona
o ochrane spotrebiteľa, čo však nie je spôsobilým titulom na zaplatenie ceny zájazdu, a to z dôvodu,
že zákon o ochrane spotrebiteľa sa v časti odstúpenia od zmluvy z dôvodu nevybavenia reklamácie
v zákonnej lehote nevzťahuje na zmluvy o zájazde, a teda odstúpenie od zmluvy o zájazde zo dňa7.3.2023 je neplatné. Takisto zákon o zájazdoch neumožňuje odstúpiť od zmluvy po začatí zájazdu, a
teda odstúpenie od zmluvy o zájazde podľa ustanovení tohto zákona je neplatné.

11. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuviedol druh a kategóriu
dopravného prostriedku. Žalovaný uviedol, že sa jedná o autobusovú dopravu. Akú konkrétnu kategóriu
mal ešte žalobca uviesť, súd neozrejmil - keďže sa nejedná o leteckú dopravu, kde by mohla byť
kategória leteckej dopravy napr. business trieda alebo ekonomická trieda. Autobusová doprava nemá
už žiadnu inú kategóriu, čiže žalovaný nemohol žiadnu bližšiu kategóriu autobusovej dopravy uviesť

okrem toho popisu, ktorý bol žalobkyni vopred známy. Podstatnou náležitosťou zmluvy o zájazde je v
zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 170/2018 Z. z. len dohoda o celkovej cene zájazdu. Táto požiadavka
bola splnená. Ostatné informácie žalovaný považuje za fakultatívne, ktoré nespôsobujú neplatnosť
zmluvy o zájazde. Žalovaný nemal povinnosť navrhnúť žalobkyni zmenu zmluvy o zájazde z dôvodu,
že nešlo o podstatnú zmenu podmienok zmluvy o zájazde a tiež z dôvodu, že autobus sa pokazil
menej ako dve hodiny pred odchodom na zájazd. Poukázal v tejto súvislosti na čl. 5 bod 1 VOP, že

zmeny a odchýlky jednotlivých služieb CK DAKA od dohodnutého obsahu zmluvy o obstaraní zájazdu
sú v nutných prípadoch prípustné. V tomto prípade išlo o naliehavý a nutný prípad a zároveň časovú
tieseň – žalovaný nemohol vopred vedieť, že sa mu pokazí autobus a z tohto dôvodu ani nemohol
dať vopred žalobkyni vedieť, že sa autobusová doprava môže/bude líšiť. Žalovaný namiesto toho, aby
zmaril celý zájazd, zabezpečil náhradnú autobusovú dopravu. Nemôže ísť o konanie v rozpore s dobrými

mravmi či zásadami poctivého obchodníka. Naopak, žalovaný sa snažil robiť všetko preto, aby sa zájazd
uskutočnil, hoci s menšími odchýlkami. Žalovaný v konaní nerozporoval, že napokon nezabezpečil taký
istý autobus, ako bol uvedený v ponuke zájazdu, keďže pôvodný sa pokazil a ostatné autobusy mal
vyťažené a z tohto dôvodu zabezpečil inú alternatívu. Žalobkyňa mala zájazd využiť a potom si mala
uplatniť zľavu z ceny zájazdu, ak služba podľa jej názoru nebola poskytnutá v takej kvalite ako bola

deklarovaná.Žalobkyňavšakslužbuzvlastnéhorozhodnutiaaninevyužilaanapriektomuvyužilainštitút
reklamácie, a to podľa zákona o ochrane spotrebiteľov, a nie podľa zákona o zájazdoch.

12.Žalobkyňavovyjadreníkodvolaniužalobcunavrhlanapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.
Mala za to, že súd prvej inštancie správne poukázal na nedostatky v zmluve o zájazde z 2.7.2023 a

nesúhlasila s argumentáciou žalovaného, že suma zájazdu v zmluve postačuje. Predmetom zájazdu
bol odvoz z Bratislavy luxusným autobusom NEOPLAN 49 - CityLiner F. na Oktoberfest a následne
dovoz luxusným autobusom do Bratislavy, t.j. predmetom zájazdu je podľa žalobkyne práve autobusová
doprava - konkrétnym dopravným prostriedkom NEOPLAN 49 - CityLiner F. na miesto konania
Oktoberfestu v Mníchove a späť. Žalovaný porušil vlastné VOP, keď žalobkyňu neinformoval o zmene

zájazdu bez ohľadu na to, že sa to dozvedel niekoľko hodín pred plánovaným odchodom. Žalovaný ako
dodávateľ služby mal túto skutočnosť žalobkyni oznámiť, aby mohla prípadne od zmluvy odstúpiť. Ak
žalovaný tvrdí, že po začatí zájazdu nie je možné odstúpiť podľa lex specialis (zákona o zájazdoch),
tak žalovaný svojim nekonaním žalobkyni túto možnosť pred začatím konania zájazdu odňal (zmaril).
Žalobkyňa reklamovala zájazd, ktorý spočíval práve v cestovaní luxusným autobusom a žalovaný

nereagoval v zákonnej 30 dňovej lehote na reklamáciu, čo potvrdila aj SOI v TT. Žalobkyňa po uplynutí
30 dňovej lehoty žiadala celú cenu zájazdu späť. Žalobkyňa aj v zmysle VOP bola oprávnená odstúpiť
od zmluvy o zájazde, ak nie je reklamácia vybavená. Ak žalovaný zmaril možnosť odstúpenia od zmluvy
o zájazde v zmysle ním uvádzaného lex specialis (zákona o zájazdoch), vzťahuje na takéto prípady lex
generalis (zákon o spotrebiteľovi), pretože zákon o zájazdoch s takýmto nekonaním žalovaného ako

dodávateľa služby zrejme nepočítal. Náhradná doprava, tak ako bolo preukázané, nespĺňala parametre
dohodnutého a žalovaným prezentovaného odvozu luxusným autobusom s príslušenstvom ako je WC
a pod. Argumentáciu žalovaného, že je autobus ako autobus žalobkyňa odmieta, lebo nebol ani len
podobný - keby mal očíslované miesta (keďže mali zaplatené miestenky), WC a pod. a ponúkal by
potrebnépohodlieabolsoslovenskyhovoriacimvodičom,t.j.ideopodstatnúzmenuzájazdu.Žalobkyňa

mala skutočne strach o svoj život a je nesporné, že žalobkyni neboli zo strany žalovaného vrátené ani
len finančné prostriedky za uhradené miestenky (5 eur x 4), žalovaný odmietal vec riešiť. Žalobkyňa
reagovala a vec riešila ako spotrebiteľ (ako vedela) a dúfala, že sa so žalovaným slušne dohodne,
pretože s touto CK mala dobré skúsenosti v minulosti, avšak žalovaný reagoval inak ako by sa na
dobrého obchodníka očakávalo. Je zrejmé, že žalobkyni vznikla škoda v sume istiny 416 eur. Podľa

žalobkyne by bolo nespravodlivé, ak žalovaný svojou opakovanou nečinnosťou porušuje zákony a ešte
by aj z takéhoto konania profitoval.

13. Žalovaný sa v odvolacej replike pridržal odvolacej argumentácie.14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§

380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe
žalobkyne domáhajúcej sa zaplatenia sumy 416 eur s príslušenstvom vyhovel, keď dospel k záveru, že

žalobkyňa platne odstúpila od zmluvy o zájazde uzatvorenej so žalobnou.

16. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, teda uplatnil
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 416
eur titulom odstúpenia žalobkyne od zmluvy uzavretej so žalovaným a nenachádza dôvod, pre ktorý

by sa mal od skutkových záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolací súd teda nevstupoval do
procesumodifikácieskutkovéhostavu,naktoromjenapadnutérozhodnutiezaložené,pričomdôvodnosť
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd videl len v čiastočne nesprávnom
posúdení veci súdom prvej inštancie, pri inak správnom závere o dôvodnosti podanej žaloby, t.j. išlo
o prejednanie výlučne právnej otázky (nie otázky skutkovej), nebol daný zákonný dôvod na doplnenie

alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP, a teda ani na nariadenie pojednávania
odvolacím súdom. Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani verejný záujem, ktorého existencia nebola
v danom prípade ani daná. V súlade s § 382 CSP odvolací súd vyzval strany, aby sa vyjadrili k
zamýšľanému právnemu posúdeniu odvolacím súdom, pretože mal za to, že na vec sa vzťahujú
i ustanovenia, ktoré v doterajšom konaní neboli použité, a to ust. § 2 písm. a/, § 3 ods. 1 zákona

o zájazdoch a § 760, § 761 OZ.

19. Žalobkyňa v nadväznosti na výzvu odvolacieho súdu uviedla, že zo zmluvy o zájazde vyplýva, že
predmetom zmluvy o zájazde je výlučne doprava autobusom s miestenkami pre osoby. Z konania pred
súdom prvej inštancie vyplynulo, že technický sprievodca, ktorý nebol prítomný, a teda neboli naplnené

podmienkydeklarovanéžalovaným,jevlastnevodič.Žalovanýuzatvorilzmluvuozájazde,pričomnebola
splnená podmienka § 3 ods. 1 zákona o zájazdoch, keďže nie je splnená podmienkach kombinácie
najmä dvoch služieb cestovného ruchu zakúpených na účel tej istej cesty. Predmetom zmluvy mala byť
výlučne doprava s miestenkami v konkrétnom type autobusu do Mníchova a späť. Žalovaný nemá v
predmete činnosti verejnú autobusovú dopravu, pričom v danom prípade malo ísť zo strany žalovaného

zabezpečenie konkrétneho dopravného prostriedku zrejme na príležitostnú prepravu. Keďže žalovaný
nevykonáva pravidelnú prepravu, nemá ani cestovný poriadok, ktorým by boli dohodnuté podmienky
prepravy, s ktorými by sa žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť sa oboznámiť, a teda vychádzať
zo žalovaným deklarovaného spôsobu a typu dopravy, ktorý mal zabezpečiť pohodlie a bezpečnosťpasažierov. Žalovaný nezabezpečil dopravu ani riadne ani včas, náhradná doprava meškala a nik od
žalovaného ani na mieste nedal vedieť, čo sa deje. Žalobkyňa s ďalšími pasažiermi mali dôvodnú
obavuobezpečnosť,pretoženáhradnýdopravnýprostriedok(mikrobus)zabezpečenýžalovanýmnemal

žiadne miestenky, spoločenské ani kultúrne zariadenie, a mal ho viesť zahraničný vodič, ktorý mikrobus
ani nepoznal, nevedel ho ovládať a neovládal slovenčinu. Ako vyplýva aj z reklamácie, žalobkyňa a
ďalšie osoby si skúsili sadnúť do mikrobusu, pričom zistili, že táto náhradná doprava nezabezpečuje
ani bezpečnosť (absentoval dostatok miesta pre nohy na niekoľko hodinovú cestu) a absolútne žiadne
pohodlie (nebola možnosť používania WC, lebo absentovalo), čo je v rozpore s ust. § 760 a § 761

OZ, a preto službu - dopravu náhradným mikrobusom z obavy o svoj život a bezpečnosť, ako aj
pohodlie odmietli. Vodič sa javil skôr nedôveryhodný bez skúsenosti s daným mikrobusom, keď ho pred
pasažiermi inštruovali ako sa daný dopravný prostriedok ovláda. Nasledujúci deň okamžite nedodanie
dohodnutej dopravy reklamovali a žiadali celú žalovanú istinu 416 eur vrátiť, pričom žalovaní nereagoval
ani v zákonnej 30 dňovej lehote. Žalobkyňa trvala na tom, že žalovaný si nesplnil deklarovaný spôsob
prepravy s miestenkami, preto ako spotrebiteľ má nárok na celú žalovanú čiastku, ktorá ňou bola

nesporne uhradená.

20. Žalovaný v nadväznosti na zaslanú výzvu podľa § 382 CSP mal za to, že zo skutkového
stavu preukázaného vykonanými dôkazmi, ako aj z obsahu zmluvnej dokumentácie, predzmluvných
informácií, pokynov k zájazdu a správania oboch zmluvných strán a tiež z predmetu podnikania a

charakteru žalovaným poskytovaných služieb vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa
2.7.2023platneuzatvorenázmluvaozájazdevzmyslezákonač.170/2018Z.z.ozájazdoch.Predmetná
služba bola ponúkaná, predávaná a zmluvne označená ako „Zájazd na Oktoberfest v Mníchove“, bola
účtovaná za jednu súhrnnú cenu a bola poskytovaná cestovnou kanceláriou ako organizátorom zájazdu,
pričom v cene zájazdu bola preprava cestujúcich a technický sprievodca. Tým boli naplnené zákonné

znaky zájazdu podľa § 3 ods. 1 zákona o zájazdoch, a to aj s prihliadnutím na § 2 písm. a) tohto
zákona. Žalobkyňa sama opakovane a konzistentne používala pojem „zájazd“ a „zmluva o zájazde“,
pričom si bola vedomá povahy služby, ktorú si objednávala. Nemožno preto pripustiť, aby bola právna
povaha zmluvy spätne menená podľa procesnej stratégie jednej zo strán. Z uvedeného zároveň vyplýva,
že aplikácia ustanovení § 760 a § 761 OZ je v danom prípade vylúčená. Tieto ustanovenia upravujú

zmluvu o preprave osôb, ktorá vzniká medzi dopravcom a cestujúcim. Žalovaný však v predmetnom
právnom vzťahu nevystupoval ako dopravca, ale ako cestovná kancelária poskytujúca zájazd ako službu
cestovného ruchu. Medzi žalobkyňou a žalovaným nikdy nevznikla zmluva o preprave osôb, žalobkyňa
nevstúpila do právneho vzťahu s dopravcom, neakceptovala prepravný poriadok a neplatila cestovné
v zmysle dopravných predpisov. S prihliadnutím na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd pri

posudzovaní veci vychádzal z toho, že právny vzťah medzi stranami sa spravuje zákonom č. 170/2018
Z. z. o zájazdoch, že ustanovenia § 760 a § 761 OZ sa na daný prípad nevzťahujú a že žalobkyňou
uplatňovaný nárok na vrátenie celej ceny zájazdu nie je dôvodný.

21. Žalovaný tiež uviedol, že technický sprievodca (tour escort) je zástupca cestovnej kancelárie, ktorý

sprevádza klientov počas zájazdu, najmä počas dopravy. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečiť plynulý
priebeh programu, riešiť organizačné a administratívne záležitosti, poskytovať základné informácie
a pomoc klientom, pričom na rozdiel od odborného sprievodcu neposkytuje výklad. Skutočnosť, že
technickým sprievodcom býva spravidla vodič autobusu, nemení nič na tom, že ide o samostatnú
službu technického charakteru, ktorá je súčasťou zájazdu. Technickým sprievodcom však môže byť

aj iná nezávislá osoba od vodiča. Argumentácia žalobkyne, že technický sprievodca „absentoval“,
nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním a ostala výlučne v rovine jej tvrdení. Je preto
neprípustné, aby sa na základe nepreukázaných subjektívnych tvrdení spochybňovala existencia
zájazdu ako takej. Žalobkyňa túto skutočnosť účelovo prekrúca, aby následne mohla tvrdiť, že nebola
splnená podmienka kombinácie služieb cestovného ruchu. Žalovaný zdôraznil, že medzi stranami bola

nesporným spôsobom uzatvorená zmluva o zájazde, a nie zmluva o preprave osôb podľa Občianskeho
zákonníka. Predmetná služba bola žalovaným ponúkaná, predávaná a zmluvne označená ako „Zájazd
na Oktoberfest v Mníchove“. Už samotné označenie služby ako „zájazd“ v zmysle § 3 ods. 1 písm.
b) bodu 3 zákona o zájazdoch zakladá naplnenie zákonnej definície zájazdu. Okrem toho boli služby
účtované za jednu súhrnnú cenu, čím bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka zájazdu.

22. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch účinného v čase uzavretia zmluvy
(do 31.1.2024) /ďalej „zákona o zájazdoch“/, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace sposkytovaním služieb cestovného ruchu na základe zmluvy o zájazde alebo s poskytovaním spojených
služieb cestovného ruchu podľa § 4.

23. Podľa § 1 ods. 3 zákona o zájazdoch, na oblasti upravené týmto zákonom sa vzťahuje Občiansky
zákonník a osobitný predpis,1) /zákon č. 250/2007 Z.z./ ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 2 písm. a/ zákona o zájazdoch, na účely tohto zákona sa rozumie službou cestovného ruchu
1. preprava,

2. ubytovanie, ktoré nie je prirodzenou súčasťou prepravy a nie je určené na účel bývania,
3. prenájom motorových vozidiel2) alebo dvojkolesových motorových vozidiel, na ktorých vedenie sa
vyžaduje vodičské oprávnenie skupiny A,3) alebo
4. iné služby cestovného ruchu, ktoré nie sú prirodzenou súčasťou služby cestovného ruchu uvedených
v prvom bode, druhom bode alebo treťom bode.

25. Podľa § 3 ods. 1 zákona o zájazdoch, zájazdom je kombinácia najmenej dvoch rôznych druhov
služieb cestovného ruchu podľa § 2 písm. a) zakúpených na účel tej istej cesty,
a) ak služby cestovného ruchu skombinoval jeden obchodník, a to aj na požiadanie cestujúceho alebo
podľa výberu cestujúceho uskutočneného pred uzatvorením zmluvy o zájazde, alebo
b) bez ohľadu na to, či sa uzatvárajú samostatné zmluvy s jednotlivými poskytovateľmi služieb

cestovného ruchu, ak ide o služby cestovného ruchu
1. zakúpené na jednom predajnom mieste a skombinované pred tým, ako sa cestujúci zaviazal k úhrade
ich ceny,
2. ponúkané, predávané alebo účtované za súhrnnú cenu alebo za celkovú cenu,
3. ponúkané alebo predávané pod označením "zájazd", "balík služieb cestovného ruchu" alebo

obdobným označením,
4. kombinované cestujúcim po uzatvorení zmluvy, ktorá oprávňuje cestujúceho na výber z rôznych
druhov služieb cestovného ruchu, alebo
5. zakúpené od rôznych obchodníkov prostredníctvom prepojených online rezervačných systémov, pri
ktorých obchodník, s ktorým je uzatvorená prvá zmluva o službe cestovného ruchu, zasiela meno

a priezvisko, platobné údaje a elektronickú adresu cestujúceho ďalšiemu obchodníkovi alebo ďalším
obchodníkom a s týmto obchodníkom alebo obchodníkmi sa uzatvorí zmluva o službe cestovného ruchu
najneskôr 24 hodín po potvrdení rezervácie prvej služby cestovného ruchu.

26. Podľa § 3 ods. 2 zákona o zájazdoch, zájazdom nie je kombinácia jedného druhu služby cestovného

ruchu uvedenej v § 2 písm. a) prvom bode, druhom bode alebo treťom bode a jednej inej služby
cestovného ruchu alebo viacerých iných služieb cestovného ruchu podľa § 2 písm. a) štvrtého bodu, ak
a) tieto iné služby cestovného ruchu nie sú ponúkané ako podstatná súčasť kombinácie služieb
cestovného ruchu ani inak nepredstavujú jej podstatný prvok alebo ak cena týchto iných služieb
cestovného ruchu nie je viac ako 25% z celkovej ceny kombinácie služieb cestovného ruchu, alebo

b) si cestujúci vybral a zakúpil tieto iné služby cestovného ruchu až po začatí poskytovania služby
cestovného ruchu uvedenej v § 2 písm. a) prvom bode, druhom bode alebo treťom bode.

27. Podľa § 16 ods. 1 zákona o zájazdoch, zmluvou o zájazde sa cestovná kancelária zaväzuje, že
za dohodnutú cenu cestujúcemu obstará zájazd, a cestujúci sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu

zájazdu.

28. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

29.Podľa§761Občianskehozákonníka,dopravcajepovinnýstaraťsapriprepravenajmäobezpečnosť
a pohodlie cestujúcich a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych
zariadení. Podrobnosti upravia prepravné poriadky.

30. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (platný a účinný do 30.6.2024),
ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je
povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; 22) na základe rozhodnutia
spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamáciepodľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia
reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu
výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia

reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj
neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Ak k
prevzatiu predmetu reklamácie predávajúcim dôjde v neskorší deň, ako je deň uplatnenia reklamácie,
tak lehoty na vybavenie reklamácie podľa tohto odseku začínajú plynúť odo dňa prevzatia predmetu
reklamácie predávajúcim; najneskôr však od momentu, kedy predávajúci znemožní alebo zabráni

prevzatie predmetu reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od
zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

31. Podľa § 18 ods. 12 zákona o ochrane spotrebiteľa, ustanovenia uvedené v odsekoch 4 až 10 sa
použijú na vybavenie reklamácií, ak osobitný predpis 22b) /§ 22 zákona č. 170/2018 Z.z./ neustanovuje
inak.

32. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

33. Odvolací súd má jednoznačne za to, že v súdenej veci predmetom zmluvy uzavretej medzi stranami
sporu dňa 2.7.2023 označenej ako zmluva o zájazde nebol zájazd, pretože v zmysle § 3 ods. 1 zákona
o zájazdoch je zájazdom kombinácia najmenej dvoch rôznych druhov služieb cestovného ruchu podľa
§ 2 písm. a) zakúpených na účel tej istej cesty. Predmetom uvedenej zmluvy bola len jedna služba
cestovného ruchu, a to preprava. Sám žalovaný vo vyjadrení zo 7.11.2024 (č.l. 100) uviedol, že technický

sprievodca organizuje a zabezpečuje služby bez výkladu a poskytuje výlučne službu technického
charakteru a spravidla to je aj samotný šofér, ako aj v tomto prípade; nejde o sprievodcu, ktorý poskytuje
na zájazde výklad a ani o delegáta, ktorý by sa staral o cestujúcich na zájazde. V prípade technického
sprievodcu v prejednávanej veci sa nejedná o druhú službu cestovného ruchu popri preprave, pretože
by muselo ísť o inú službu cestovného ruchu, ktorá nie je prirodzenou súčasťou služby cestovného

ruchu uvedených v prvom bode, druhom bode alebo treťom bode; teda ak samotný žalovaný tvrdil, že
technickým sprievodcom mal byť šofér, je zrejmé je šofér je prirodzenou súčasťou prepravy, čo potom
vylučuje, aby išlo o inú službu cestovného ruchu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že i podľa § 3 ods.
2 zákona o zájazdoch, zájazdom nie je kombinácia jedného druhu služby cestovného ruchu uvedenej
v § 2 písm. a) prvom bode, druhom bode alebo treťom bode a jednej inej služby cestovného ruchu

alebo viacerých iných služieb cestovného ruchu podľa § 2 písm. a) štvrtého bodu, ak tieto iné služby
cestovného ruchu nie sú ponúkané ako podstatná súčasť kombinácie služieb cestovného ruchu ani inak
nepredstavujú jej podstatný prvok alebo ak cena týchto iných služieb cestovného ruchu nie je viac ako
25% z celkovej ceny kombinácie služieb cestovného ruchu.

34. Zároveň je potrebné poukázať na to, že žalovaný v priebehu celého konania nepoprel (a už vôbec
nie účinne) skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že vodič náhradného mikrobusu neovládal slovenský
jazyk, ale hovoril len lámanou angličtinou. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že sa v danom
prípade sa jedná bezpochyby o spotrebiteľský spor, teda ak žalovaný chcel toto skutkové tvrdenie
žalobkyne poprieť, mal v prvom rade uviesť vlastné skutkové tvrdenia a označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Keďže žalovaný prepravu zabezpečoval, mal možnosť zistiť, aké konkrétne osoby boli
dopravcom zabezpečené ako šoféri. Navyše, ak by táto okolnosť bola rozhodujúcou pre rozhodnutie vo
veci (čo však nebola), podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu ex officio obstará alebo zabezpečí taký
dôkaz. Žalovaný však skutkové tvrdenia ani len účinne nepoprel, pretože uviedol len svoje hodnotenie,

že žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala. Navyše nie je ani zrejmé, čo mal v danom prípade technický
sprievodca zabezpečovať, keď z pokynov žalovaného jednoznačne vyplýva, že programom zájazdu
bol odchod zo Slovenska v neskorých večerných hodinách, príchod do Mníchova v skorých ranných
hodinách, až do večera mali mať cestujúci osobné voľno a vo večerných hodinách mal byť odjazd
autobusu a následne príchod na Slovensko v skorých ranných hodinách.

35. Nie je možné súhlasiť ani s odvolaním sa žalovaného na označenie ním ponúkanej služby ako
zájazdu, pretože jednoznačne nešlo o kombináciu najmenej dvoch rôznych druhov služieb cestovného
ruchu zakúpených na účel tej istej cesty, a to bez ohľadu na to ako bola táto služba cestovného ruchu(preprava) žalovaných označená (či už v ponuke alebo zmluve). Len pre úplnosť, pokiaľ i v pokynoch
k zájazdu žalovaný označoval ako služby, ktoré sú zahrnuté v cene zájazdu, dopravu luxusným
klimatizovaným autobusom, technický sprievodca a zákonné poistenie v znení zákona č. 170/2018

Z.z., je potrebné uviesť, že poistenie nie je službou cestovného ruchu, ktorá je zahrnutá v zájazde,
ale naopak je povinnosťou žalovaného ako cestovnej kancelárie mať zo zákona uzavreté poistenie pre
prípad úpadku pred predajom zájazdov.

36. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že strany

sporu uzavreli zmluvu o zájazde podľa § 16 ods. 1 zákona o zájazdoch, pretože zo skutkových zistení
v súdenej veci jednoznačne vyplynulo, že predmetom zmluvy z 2.7.2023 nebol zájazd ako kombinácia
dvoch služieb cestovného ruchu, ale predmetom tejto zmluvy bola len jedna služba cestovného
ruchu, a to preprava. V ďalšom však súd prvej inštancie správne kvalifikoval uzatvorenú zmluvu ako
spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 OZ a tiež správne konštatoval, že na tento zmluvný vzťah je potrebné
aplikovať aj ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd dodáva, že keďže predmetom

zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným bola výlučne preprava osôb, na tento zmluvný vzťah
nie je možné aplikovať zákon o zájazdoch, ale právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa
ustanovení § 760 a nasl. OZ upravujúcich zmluvu o preprave osôb, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj
účelom jemu najbližší.

37. K námietke žalovaného, že aplikácia ustanovení § 760 a § 761 OZ je v danom prípade vylúčená,
pretože žalovaný v predmetnom právnom vzťahu nevystupoval ako dopravca, ale ako cestovná
kancelária poskytujúca zájazd ako službu cestovného ruchu a žalobkyňa nevstúpila do právneho vzťahu
s dopravcom, neakceptovala prepravný poriadok a neplatila cestovné v zmysle dopravných predpisov,
odvolací súd uvádza nasledovné. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná

a obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo
rôznorodých spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje
špecifické úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom
zákonníku podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. Ustanovenia Občianskeho zákonníka

o zmluvách o preprave sa použijú na všetky druhy prepravy osôb bez ohľadu na to, akým dopravným
prostriedkom sa preprava uskutočňuje. Vo všeobecnosti je možné členiť prepravu na prepravu osobnú a
prepravu nákladnú, významné je tiež členenie prepravy na pravidelnú a nepravidelnú. Charakteristickým
znakom zmluvných vzťahov týkajúcich sa prepravy osoby je neformálnosť zmluvy o preprave osôb.
Z ustanovenia § 760 OZ vyplýva právo na včasnú a riadnu prepravu osoby do mesta určenia,

pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť spravidla zaplatiť dopravcovi určené cestovné. Hoci zákon
nedefinuje, čo treba považovať za riadne uskutočnenú dopravu, za takú je všeobecne možné považovať
najmäprepravuuskutočnenúspôsobomuvedenýmvust§761OZ.Akideonepravidelnúprepravuosôb,
pre určenie práv a povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o preprave bude rozhodujúci obsah zmluvného
dojednania. V zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu boli pritom jasne definované podmienky

dopravy – autobus s miestenkami, nástupné miesto, dátum nástupu, ako aj miesto určenia, pričom
zároveň je potrebné zohľadniť aj ponuku žalovaného (č.l. 83), kde žalovaný definoval konkrétny autobus
aj s jeho vybavením, ktorým mala byť doprava vykonaná. Rovnako bol predmetný autobus definovaný
aj v pokynoch žalovaného zaslaných žalobkyni (č.l. 9-12). Aj keď žalovaný nebol dopravcom, t.j. osobou
majúcou oprávnenie na vykonávanie dopravy, v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako prepravca, t.j.

osoba, pre ktorú sa uskutočňuje preprava a ktorý mal povinnosť zabezpečiť dopravu včas a v dojednanej
kvalite pre žalobkyňu ako cestujúcu, ktorá sa na základe zmluvy o preprave mala premiestniť na miesto
určenia (spolu s osobami, za ktoré žalobkyňa zaplatila odplatu za prepravu). Tento zmluvný vzťah medzi
stranami sa tiež spravuje obchodnými podmienkami žalovaného, ktoré spolu s reklamačným poriadkom
tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.

38. V konaní žalobkyňa dostatočne preukázala, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti nesplnil, keď
náhradná doprava celkom zjavne nespĺňala dojednanú kvalitu, a i podľa názoru odvolacieho súdu sa
jednalo o podstatné porušenie zmluvy zo strany žalovaného. Žalobkyňa tak dôvodne a včas uplatnila
reklamáciu, a to aj v súlade s obchodnými podmienkami (čl. VII.) samotného žalovaného. Keďže medzi

stranami nebolo sporu o tom, že žalovaný jej reklamáciu nevybavil v lehote 30 dní od jej uplatnenia,
žalobkyňa od zmluvy v súlade s reklamačným poriadkom samotného žalovaného (čl. III. bod 3), ako
aj v súlade s § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. (platným a účinným do 30.6.2024), podľa ktorých
má žalobkyňa (ako zákazník a spotrebiteľ) po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie (30 dní) právood zmluvy odstúpiť, od zmluvy listom zo dňa 7.3.2024, doručeným žalovanému 11.3.2024, odstúpila.
Neobstojí potom odvolacia argumentácia žalovaného ustanovením § 18 ods. 12 zákona č. 250/2007
Z.z., a teda, že zákon o ochrane spotrebiteľa sa v časti odstúpenia od zmluvy z dôvodu nevybavenia

reklamácie v zákonnej lehote nevzťahuje na zmluvy o zájazde, pretože ako už odvolací súd uviedol
vyššie, medzi stranami sporu nevznikol zmluvný vzťah zo zmluvy o zájazde, keďže nešlo o zájazd, ale
medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah zo zmluvy o preprave osôb, na ktorý sa vzťahuje i ust. §
18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (platného a účinného do 30.6.2024). Osobitne
je však potrebné zdôrazniť, že všeobecné obchodné podmienky samotného žalovaného takéto právo

zákazníkovi explicitne priznávajú v čl. III. bod 3 reklamačného poriadku.

39. Len okrajovo odvolací súd poukazuje i na to, že Všeobecné obchodné podmienky žalovaného platné
(od 16.2.2022) ku dňu uzavretia zmluvy so žalobkyňou v čl. VI. bod 1 písm. b/ tiež priznávali zákazníkovi
právo na odstúpenie od zmluvy o obstaraní zájazdu a vrátenie zaplatenej ceny za zájazd bez akejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa ustanovení § 741e a nasl. OZ /(1) Ak je cestovná kancelária nútená pred začatím

zájazdu zmeniť podstatnú podmienku zmluvy, navrhne objednávateľovi zmenu zmluvy. Ak navrhovaná
zmena zmluvy vedie aj k zmene ceny zájazdu, musí sa v návrhu nová cena uviesť. (2) Ak cestovná
kancelária navrhne zmenu zmluvy podľa odseku 1, má objednávateľ právo rozhodnúť, či so zmenou
zmluvy súhlasí alebo či od zmluvy odstúpi bez zaplatenia zmluvných pokút. Rozhodnutie objednávateľa
musí písomne oznámiť cestovnej kancelárii v lehote určenej cestovnou kanceláriou./; aj napriek tomu,

že toto ustanovenie bolo od 1.1.2019 zrušené.

40. Žalobkyňa teda v súlade s ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy platne odstúpila
(odstúpenie od zmluvy bolo jednak medzi zmluvnými stranami dohodnuté, a jednak vyplýva i zo zákona
č. 250/2007 Z.z.), čím sa zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 2.7.2023 od začiatku zrušila (§ 48

ods. 2 OZ) a strany si boli povinné vydať navzájom poskytnuté plnenia (§ 457 OZ). Keďže zo zrušenej
zmluvy dostal plnenie len žalovaný, bol povinný vydať celé žalobkyňou poskytnuté peňažné plnenie 416
eur, a to v prvý deň po tom, čo žalobkyňa o vrátenie požiadala (§ 563 OZ). Súd prvej inštancie preto vo
výsledku správne žalobe v celom rozsahu vyhovel.

41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane vecne
správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne
nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej
žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).