Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Blanka Malichová
Legislation area – Obchodné právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/142/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316208186
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2316208186.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek
senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: AVA-stav, s.r.o.,
so sídlom Puškinova 700/90, Galanta, IČO: 43 989 268, zastúpený: JUDr. Boris Štanglovič, advokát
so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, IČO: 42 426 189, proti žalovanému: CFE Hungary Építöipari
Kft., so sídlom Sólyom Köz 2, 1194 Budapešť, Maďarsko, IČO: 01-09-161075, zastúpeného: BAK
& PARTNERS, s. r. o., Panská 14, Bratislava, IČO: 47 254 840, o zaplatenie 208.663,60 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k.
23Cb/94/2017 - 560 zo dňa 23. mája 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cb/94/2017 - 560
zo dňa 23. mája 2022 p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému súd proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom bývalý Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo
„prvoinštančný súd“ alebo len „súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne vec posúdil podľa ust. § 829, § 835, § 837 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), § 255 ods. 1, 2, § 262
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), čl. II
bod 3, čl. IV bod 2, 6 Zmluvy o združení zo dňa 11.03.2013.
2. Vo vecnom odôvodnení odkázal na Zmluvu o združení zo dňa 11.03.2013, uzavretú za účelom
združenia výrobných, odborných, pracovných kapacít a peňažných prostriedkov jednotlivých účastníkov
združenia, s cieľom účasti na súťaži o realizáciu diela: „Prístavba múzea moderného umenia
DANUBIANA,“ pozostávajúceho z realizácie prístavby k existujúcej budove - Danubiana Meulensteen
Art Muzeum, súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa v k.ú. I., okres A., postavenej na pozemkoch parc. č.
XXXX/XX a č. XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX v Správe katastra Senec (ďalej aj „DIELO), ako aj
pri samotnej realizácii diela a riadnom splnení Zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi účastníkmi združenia
ako zhotoviteľom a DANUBIANA - Slovenské centrum vizuálnych umení n.o., so sídlom Martina Benku
6, Bratislava, IČO: 45 737 932 ako objednávateľom.
3. Dňa 15.03.2013 bola uzatvorená Zmluva o dielo medzi DANUBIANA - Centrum moderného umenia
n.o. so sídlom Martina Benku 6, Bratislava, IČO: 45 737 932 a Združením dodávateľov, tvoreným
spoločnosťou AVA-stav, s.r.o. a spoločnosťou CFE Hungary Épitöipari Korlátotlt Felelossegu Társaság
ako zhotoviteľom (ďalej aj „ZMLUVA“), ktorej predmetom bolo zhotovenie diela „Prístavba múzeamoderného umenia Danubiana, k.ú. I., okr. A..“ Podľa čl. 3 bod 3.2 ZMLUVY bola cena DIELA určená na
sumu 4.416.759,17 eur bez DPH. Pri zhotovovaní DIELA došlo k navýšeniu ceny na sumu 4.999.180,72
eur bez DPH. Po odovzdaní DIELA bolo v rámci vyhodnotenia zistené, že náklady na zhotovenie
predstavovalisumu5.421.078,53euratedazhotoviteľzaznamenalstratuvovýške421.897,81eur,ktorú
znášal žalobca. Nakoľko v zmysle čl. IV. bod 2 Zmluvy o združení znášajú členovia združenia vzniknutú
stratu pomerne, žalobca vyzval dňa 22.04.2016 žalovaného na úhradu 50 % straty vyplývajúcej zo
zhotovenia diela, t.j. vo výške 210.948,90 eur.
4. Európsky platobný rozkaz sp. zn. 35 Cb/26/2016 zo dňa 26.08.2016, vydaný Okresným súdom
Galanta, napadol žalovaný odporom v ktorom uviedol, že samotná Zmluva o združení v článku
V predpokladala, že po vykonaní diela zhotovovaného pre objednávateľa - neziskovú organizáciu
DANUBIANA - Centrum moderného umenia, n.o., v zmysle Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 15.03.2013,
v znení jej neskorších zmien, malo medzi žalobcom a žalovaným dôjsť ohľadom realizácie diela k
finančnému a účtovnému vysporiadaniu, ktoré samo o sebe predpokladalo vyhodnotenie realizácie
diela. Medzi žalobcom a žalovaným k vyhodnoteniu, resp. vysporiadaniu nikdy nedošlo a nemožno zaň
v žiadnom prípade považovať jednostranne vyhotovený dokument s názvom „Náklady spoločnosti -
Vyhodnotenie Danubiany,“ ktorý ako dôkaz žalobca priložil k podaniam a žalovanému dňa 19.12.2014
predložil bez preukázania skutočne a oprávnene vynaložených nákladov na realizáciu diela. Žalovaný
v tejto súvislosti už v minulosti, o.i. listom zo dňa 23.04.2015, požadoval od žalobcu vykonanie
nezávislého auditu spoločnosťou z oblasti stavebníctva a účtovníctva. Žalobca žalovanému v konaní
a ani počas trvania ich vzájomného zmluvného vzťahu nepredložil faktúry poddodávateľov, ktorých
pri realizácii diela použil, ani dôkazy o úhrade údajných nákladov prezentovaných v dokumente s
názvom „Náklady spoločnosti - Vyhodnotenie Danubiany,“ a neposkytol ani spôsob výpočtu výšky
nákladov týkajúcich sa jednotlivých položiek uvedených v predmetnom dokumente, ktoré doteraz nijako
relevantne nepreukázal. Akákoľvek prípadná strata združenia mohla v predmetnom prípade vzniknúť
výlučne zavinením žalobcu, a to z porušenia viacerých zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy
o združení.
5. Podľa článku IV. bod 3 písm. b/ Zmluvy o združení: „Každý účastník združenia je povinný bez odkladu
informovať ostatných účastníkov združenia o všetkých skutočnostiach dôležitých pre činnosť združenia
podľa tejto zmluvy a podľa Zmluvy o dielo.“
6. Podľa článku IV. bod 5 písm. a/ Zmluvy o združení : „Každý účastník združenia má právo
najmä spolurozhodovať o obstaraní spoločných vecí a právo byť informovaný o všetkých, aj bežných
spoločných veciach združenia.“
7. Jednotlivé zmluvy pre účely realizácie DIELA uzatváral žalobca počas trvania zmluvného vzťahu
a existencie združenia so svojimi poddodávateľmi sám, vo vlastnom mene, bez predchádzajúceho
informovania žalovaného a bez akejkoľvek reálnej možnosti jeho participácie na týchto zmluvách, bez
možnosti do nich zasahovať, ovplyvňovať zmluvné podmienky, či účinne presadzovať svoje výhrady k
nim. Kým žalobca v niektorých prípadoch žalovanému na osobných stretnutiach ich zástupcov oznámil
zámer uzatvoriť s určitým poddodávateľom zmluvu za určitých prezentovaných podmienok, o samotnom
uzatvorení zmluvy sa žalovaný často aj napriek jeho dopytom dozvedel až následne, po jej uzatvorení
a to iba na podklade zaslania naskenovanej kópie už podpísanej zmluvy. Takto uzavreté zmluvy v
určitých prípadoch ani nekorešpondovali s podmienkami pôvodne žalobcom prezentovanými, a to
najmä vo vzťahu k otázkam dojednanej odplaty a platobným otázkam dohodnutým medzi žalobcom a
jeho poddodávateľom.
8. Vo vzťahu k uvedenému spôsobu konania žalobcu voči tretím osobám (jeho poddodávateľom)
žalovaný s odkazom na ustálenú právnu doktrínu, poukázal na obvyklý variant konania, plnomocenstvo
udelené jednotlivými účastníkmi združenia jednému z nich, ktorý následne voči tretím osobám vystupuje
ako splnomocnenec. Pokiaľ však z právneho úkonu nie je zrejmé, že účastník združenia koná navonok
ako splnomocnenec, koná vždy vo vlastnom mene a z právneho úkonu je zaviazaný sám. Úprava
vybočenia z poverenia pri konaní splnomocnenca je obsiahnutá v ust. § 33 ods. 2 OZ. Aj z ustálenej
judikatúry vyplýva, že pokiaľ osoba uzatvárajúca zmluvu, z ktorej má byť viazané združenie podľa
ust. § 829 OZ, pričom pri uzatváraní zmluvy nie je zjavné, že koná na základe plnej moci, resp. bez
toho, aby došlo k ratihabícii tohto právneho úkonu účastníkmi združenia, zodpovedá za takýto záväzok
sama. Z aplikovateľnej rozhodovacej praxe súdov zároveň vyplýva, že zo záväzku voči tretím osobám súúčastníci združenia zaviazaní spoločne a nerozdielne len v prípade, ak účastník združenia robí právny
úkon, ktorý takýto záväzok zakladá, pod spoločným menom združenia.
9. Vzhľadom k spôsobu a okolnostiam uzatvárania zmlúv medzi žalobcom a jeho poddodávateľmi (t.j.,
že pri ich uzatváraní nebolo zrejmé, že žalobca konal na základe plnomocenstva, resp. že absentovala
akákoľvek zmienka o tom, že predmetný úkon vykonával pod menom združenia, ako aj, že pri ich
uzatváraní vylúčil možnosť participácie žalovaného pri ich uzatváraní), je v predmetnom prípade zrejmé,
že žalobca s poddodávateľmi konal vo vlastnom mene, z uzatvorených zmlúv bol zaviazaný sám a sám
aj zodpovedal za záväzky z nich vyplývajúce. Strata v predmetnom prípade, vzniknutá z týchto zmlúv,
tak nemohla byť stratou združenia, ale stratou samotného žalobcu.
10. Vo vzťahu k okolnostiam vzniku tvrdenej straty (časť ktorej v tomto konaní predstavuje vymáhanú
istinu), žalobca podľa žalovaného porušil viaceré zmluvné povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o
združení, a to o.i. článok IV bod 3 písm. b/ a bod 5 písm. a/ až c/. Žalovaný sa počas existencie
Zmluvy o združení formou e-mailu, a aj na osobných stretnutiach zástupcov žalobcu viackrát dopytoval
na priebežné náklady realizácie diela. Vzhľadom k tomu, že žalobca v rozpore so svojimi zmluvnými
povinnosťami žalovanému tieto informácie neposkytoval, žalovaný ho požiadal o poskytnutie spolupráce
aj listom zo dňa 15.11.2013. Napriek povinnosti žalobcu bezodkladne žalovaného o riziku straty, resp.
o vznikajúcej strate informovať (a to aj pre účely podniknutia príslušných krokov na predídenie tohto
rizika), žalobca si túto povinnosť nesplnil a ani následne priebežne žalovaného o vzniknutých nákladoch
v rámci ktorých strata postupne narastala, neinformoval. O vzniku údajnej straty žalobca žalovaného
oboznámil až dňa 19.12.2014, predložením dokumentu s názvom „Náklady spoločnosti - Vyhodnotenie
Danubiany.“
11. Vo vzťahu k článku IV. bod 2 Zmluvy o združení: „pomerové pravidlo účastníkov združenia je
stanovené: AVA-stav, s.r.o. - 50%, CFE Hungary, Kft. - 50%. Pomerové pravidlo sa použije najmä ...(b)
prekrytieprípadnýchstrát,rizíkzdruženia,spôsobenýchčinnosťouzdruženia,niečinnosťoujednotlivých
účastníkov združenia. Straty a riziká, ktoré spôsobí svojou činnosťou účastník združenia, kryje účastník
združenia sám na svoje náklady.“ Strata vznikla výlučne zavinením žalobcu, na základe čoho sa
pomerové pravidlo neaplikuje.
12. Žalobca porušil viaceré ustanovenia Zmluvy o združení aj vo vzťahu k vyplateniu odplaty zo strany
objednávateľa „Danubiana,“ za realizáciu diela. Žalovaný ako účastník združenia odvolal listom zo dňa
24.06.2014 plnomocenstvo zo dňa 27.08.2012, udelené žalobcovi na zastupovanie združenia pri
všetkých právnych úkonoch, na konanie v mene združenia, komunikáciu s verejným obstarávateľom,
prijímanie jeho pokynov, riadenie a koordináciu činnosti združenia, a tiež plnomocenstvo zo dňa
07.09.2012, udelené žalobcovi na prijímanie pokynov, komunikáciu a vykonávanie všetkých právnych
úkonov v mene všetkých členov združenia vo verejnom obstarávaní, vrátane konania pri uzatvorení
Zmluvy o dielo, ako aj na konanie pri plnení Zmluvy o dielo a z nej vyplývajúcich právnych vzťahov.
Žalobca tak už nebol oprávnený zastupovať žalovaného pri právnych úkonoch týkajúcich sa Združenia
a jeho činnosti vo vzťahu k odovzdaniu diela, a ani vo vzťahu k splneniu platobných podmienok v
zmysle čl. 3 Zmluvy o dielo, nebol vo vlastnom mene, resp. v mene žalovaného oprávnený vystaviť
faktúru na celú výšku odplaty, ale iba na jemu zodpovedajúcu časť a zároveň nebol oprávnený prijať
v mene žalovaného od neziskovej organizácie časť odplaty, prináležiacu v zmysle Zmluvy o dielo, rep.
Zmluvy o združení žalovanému. Neziskovej organizácii DANUBIANA vystavil žalobca vo vlastnom mene
neoprávnene faktúru znejúcu na celú výšku odplaty a následne neoprávnene prijal aj časť odplaty
patriacu podľa Zmluvy o dielo, Zmluvy o združení a príslušných právnych predpisov žalovanému, ktorý
tak má právo domáhať sa od žalobcu vydania neoprávnene prijatej časti odplaty v rozsahu 50%,
prináležiacej podľa článku IV. bod 2 a 7 Zmluvy o združení žalovanému, ktorú si uplatnil v rámci
kompenzačnej námietky v rozsahu, v akom sa ich vzájomné nároky kryjú pre prípad, že by sa súd s
argumentáciou žalovaného k žalobe nestotožnil.
13. Vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 31.05.2017 žalobca uviedol, že Zmluvu o združení strany
sporu uzatvorili za účelom ich spoločného postupu a účasti na verejnej súťaži vyhlásenej DANUBIANA
- Slovenské centrum vizuálnych umení, n.o. vo Vestníku verejného obstarávania č. 141/2012 pod zn.
08715 - MSP zo dňa 25.07.2012 pod názvom „Prístavba múzea moderného umenia DANUBIANA, k.ú.
I., okr. A.“ s predpokladanou hodnotou zákazky 5.800.000,- eur. Súčasťou verejnej súťaže bola aj aukcia
v súlade s oddielom IV.2.2 Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (ďalej aj „OZNÁMENIE“) azároveň podľa oddielu III.1.1 OZNÁMENIA bola verejným obstarávateľom požadovaná zábezpeka na
zabezpečenie ponuky uchádzača vo výške 250.000,- eur, ktorú na vlastné náklady vo forme Bankovej
záruky č. XXX.XXX poskytol výlučne žalobca. Spoločným postupom žalobcu aj žalovaného bola
pripravená cenová ponuka v celkovej výške 5.797.938,17 eur bez DPH. V rámci prejednávania stratégie
za účelom účasti na aukcii žalovaný navrhol, aby najnižšia možná cena, ktorú žalobca v predmetnej
aukcii ponúkne, bola vo výške cca 4,1 milióna eur s odôvodnením, že so svojimi subdodávateľmi má
priaznivé obchodné vzťahy a dohodnuté výrazne nižšie a výhodnejšie zmluvné ceny, ako sú bežne
dostupné na trhu a to najmä v oblasti dodávky a montáže prefabrikátov, vzduchotechniky a elektriny.
14. S cenou diela 4.416.759,17 eur žalobca aukciu vyhral a na takúto hodnotu predmetu zákazky
podpísali združenie a obstarávateľ dňa 15.03.2013 Zmluvu o dielo. Vzhľadom k existujúcemu prísľubu
žalovaného, žalobca v dobrej viere, že svojho záväzku konať v záujme naplnenia účelu združenia
žalovaný dostojí, a za účelom realizácie zákazky za výhodné subdodávateľské ceny postupoval tak, ako
pred aukciou v rámci verejnej súťaže sľuboval. V rozpore s prísľubom však žalovaný kontakty na svojich
partnerov žalobcovi neposkytol a k realizácii diela „výhodné ceny svojich partnerov“ nedodal. Tieto údaje
žalovaný neposkytol ani po podpise Zmluvy o dielo s verejným obstarávateľom a vzhľadom k blížiacemu
sa zahájeniu realizácie diela a nutnosť uzatvoriť k nemu zmluvné vzťahy, bol žalobca pre nedostatok
času na riadne a zodpovedné tendrovanie subdodávateľov (z viny žalovaného), nútený uzatvárať aj
menej výhodné zmluvy.
15. Po úspešnosti cenovej ponuky Združenia vo verejnom obstarávaní a jej prijatí verejným
obstarávateľom listom zo dňa 22.01.2013, doručeným dňa 24.01.2013, začal žalobca riešiť
zabezpečenie financovania predmetnej zákazky a kontaktoval žalovaného, ktorý ho v liste jednoznačne
aneodvolateľnesplnomocnilnazabezpečeniefinancovaniapredmetuzákazkya kriadeniuakoordinácii
činností v Projekte Danubiana. Žalovaný v tomto liste uviedol: „na základe vzájomných dohôd naša
spoločnosť súhlasila so vstupom do verejného obstarávania... za podmienky zabezpečenia financovania
predmetného projektu zo strany Vašej spoločnosti...“ a zároveň sa odvolal na Zmluvu o združení,
podpísané plné moci ako aj vzájomné dohody, v zmysle ktorých je žalobca „splnomocnený a zároveň
povinný zastupovať naše Združenie, riadiť a koordinovať jeho činnosť a vykonať všetky právne úkony
vo vzťahu k uzatvoreniu zmluvy s verejným obstarávateľom ohľadne výstavby Projektu Danubiana,
plnení tejto zmluvy a z nej vyplývajúcich právnych vzťahoch, a v zmysle našich dohôd tiež zabezpečiť
financovanie projektu Danubiana.“ Z tohto listu podľa žalobcu vyplýva želanie žalovaného, aby
riadil celú zákazku a aj všetky záležitosti týkajúce sa výstavby. Neskoršie konanie žalovaného, ako aj
uplatnenie kompenzačnej námietky, poukazuje na účelovosť jeho konania s cieľom obohatiť sa na úkor
žalobcu.
16. Žalovaný odmietol akúkoľvek účasť na financovaní projektu, a tak žalobca uzavrel so spoločnosťou
Tatra banka, a.s. úverovú zmluvu, ktorú žalovanému na vyžiadanie poskytol. V rámci nej žalobca ako
zábezpeku založil nehnuteľnosti, jeho konateľ podpísal zmenku a založil všetky, aj budúce pohľadávky.
Úverovým dlžníkom bol výlučne žalobca, nakoľko podľa vyjadrenia Tatra banky, a.s., poskytnutie úveru
aj žalovanému, či už v pozícii ručiteľa, alebo spoludlžníka jeho finančná situácia neumožňovala. Z tohto
dôvodu akékoľvek financovanie, či už voči investorovi Projektu Danubiana, alebo voči subdodávateľom,
musel riešiť žalobca - AVA-stav, s.r.o. V opačnom prípade by úver na prefinancovanie celého projektu
nikdy nebol poskytnutý.
17. Počas realizácie diela došlo k nečakanej poistnej udalosti - pádu stropov. Celkové náklady na
odstránenie škody z tejto poistnej udalosti boli vo výške 111.610,66 eur bez DPH a podľa dohody
strán sporu mali byť hradené z poistky žalovaného, k čomu však nikdy nedošlo a všetky náklady na
odstránenie následkov škodovej udalosti hradil žalobca a sú súčasťou zvýšených nákladov na realizáciu
projektu Danubiana.
18. S odkazom na ust. § 829, § 835 a § 837 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku uviedol, že vo vzťahu k tretím osobám zákon spôsob konania účastníkov združenia ponecháva
na ich dohode, pričom voči tretím osobám môžu konať tak spoločne ako aj každý samostatne, vždy
však svoje konanie musia podriadiť účelu, pre ktorý je združenie založené. Obvyklým variantom je
plnomocenstvo udelené jednotlivými účastníkmi združenia jednému z nich, ktorý následne vystupuje
voči tretím osobám ako ich splnomocnenec. Pokiaľ však z právneho úkonu nie je zjavné, či účastníkzdruženia navonok koná ako splnomocnenec, vždy koná vo vlastnom mene a z právneho úkonu je
zaviazaný sám.
19. Z článku II bod 3 Zmluvy o združení vyplýva, že účastníci konania sa ako zmluvné strany dohodli, že
pri výkone spoločnej činnosti podľa tejto zmluvy budú používať názov združenia: AVA - CFE, s adresou
združenia Z. Kodálya 786/6, 924 01 Galanta, Slovenská republika.
20. Z článku IV bod 2 Zmluvy o združení vyplýva pomerové pravidlo účastníkov združenia AVA - stav,
s.r.o. 50%, CFE Hungary, Kft. 50%. Pomerové pravidlo sa použije najmä:
a/pre spoločné náklady združenia,
b/pre krytie prípadných strát, rizík združenia, spôsobených výhradne činnosťou združenia, nie činnosťou
jednotlivých účastníkov združenia. Straty a riziká, ktoré spôsobí svojou činnosťou účastník združenia,
kryje účastník združenia sám na svoje náklady,
d/pri znášaní nákladu (straty združenia).
21. Podľa článku IV bod 6 Zmluvy o združení: „V prípade, že účastník združenia vykonáva práce
a dodávky, ktoré má združenie realizovať na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi
združenia ako zhotoviteľom a objednávateľom na základe subdodávateľskej zmluvy, zabezpečuje
tieto sám na svoju zodpovednosť. Plnenie povinností účastníka združenia prostredníctvom tretích
osôb vykonáva na svoju zodpovednosť, tieto vzťahy sú jeho internými vzťahmi a neprenášajú sa do
združenia.“
22. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že jednotlivé zmluvy uzatváral so
subdodávateľmi sám, čo vyplýva z listinného dôkazu - Zmluvy o dielo s obchodnou spoločnosťou
VÁHOSTAV-SK, a.s., zo dňa 15.04.2013 (č.l. 72 a nasl. súdneho spisu), Zmluvy o dielo s BTK bývanie,
teplo, klimatizácia s.r.o. zo dňa 04.04.2013, (č.l. 87 a nasl.), Zmluvy o dielo s ABC KLÍMA s.r.o.
predloženej žalobcom v nepodpísanej verzii (č.l. 294 a nasl.). Objednávateľ je vo všetkých prípadoch:
AVA-stav, s.r.o., Z. Kodálya 787/6, Galanta, Slovenská republika, IČO: 43 989 268. V čl. II bod 3 Zmluvy o
združení (č.l. 7) sa účastníci konania ako zmluvné strany dohodli, že pri výkone spoločnej činnosti podľa
tejto zmluvy budú používať názov združenia: AVA - CFE, s adresou združenia Z. Kodálya 786/6, Galanta,
Slovenská republika, preto súd prijal záver, že zmluvy so subdodávateľmi uzatváral sám žalobca a nie
subjekt konajúci v mene združenia na základe plnomocenstva. Na to, aby záväzky žalobcu zo zmlúv
so subdodávateľmi mohli spadať pod režim Zmluvy o združení a následne by mohli byť predmetom
vyporiadania medzi členmi združenia, muselo by byť združenie s dohodnutým označením AVA - CFE
označené v jednotlivých zmluvách a iných právnych úkonoch. Rovnaká skutočnosť vyplýva i z listinného
dôkazu - objednávky sušenia stavby od obchodnej spoločnosti DRYSTAR (č.l. 159 spisu).
23. Žalobca disponoval plnomocenstvom zo dňa 27.08.2012 udeleným mu žalovaným ako jedným
z členov združenia, na zastupovanie Združenia dodávateľov, konanie v mene Združenia, robenie
všetkých právnych úkonov, komunikáciu s verejným obstarávateľom, prijímanie jeho pokynov, riadenie
a koordináciu činnosti Združenia a plnomocenstvom zo dňa 07.09.2012, udeleným mu žalovaným
na prijímanie pokynov, komunikáciu a vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene všetkých
členov Združenia vo verejnom obstarávaní, vrátane konania pri uzatvorení Zmluvy o dielo, ako aj
na konania pri plnení Zmluvy o dielo a z nej vyplývajúcich právnych vzťahov. Obe plnomocenstvá
žalovaný odvolal listom zo dňa 24.06.2014 (č.l. 106), čím oprávnenie žalobcu zastupovať žalovaného
v rozsahu týchto plnomocenstiev zaniklo. Žalovaný súdu dôkazný prostriedok o doručení odvolania
plnomocenstva žalobcovi nepredložil, avšak táto skutočnosť bola v konaní preukázaná písomnou
reakciou štatutárneho zástupcu žalobcu - listom zo dňa 30.06.2014, z obsahu ktorého vyplývajú
námietky o nemožnosti obe plné moci vypovedať. Od účinnosti odvolania plnomocenstiev konal žalobca
sám, vo vlastnom mene a z právneho úkonu bol sám aj zaviazaný. V dôsledku toho, že žalobca v
čase uzatvorenia subdodávateľských zmlúv označil obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo svojej
obchodnej spoločnosti s absenciou uvedenia, že zastupuje žalovaného, súd prijal záver, že vystupoval
sám, vo svojom mene a preto je z týchto právnych úkonov zaviazaný len sám a naviac náklady, príp.
straty, ktoré mu vznikli z týchto právnych úkonov, sú len jeho nákladmi a stratami.
24. Súd prvej inštancie konštatoval porušenia zmluvných dojednaní Zmluvy o združení na oboch
zmluvných stranách, žalobca vo vyjadreniach opísal skutočnosti o tom, že zabezpečoval financovanie
predmetu zákazky vo vlastnej réžii, čím došlo k porušeniu článku II bod 2 Zmluvy o združení,pojednávajúcom o pomerovom pravidle pri spoločných nákladoch. Táto skutočnosť však nemá vplyv
na nárok žalobcu, uplatňovaný v súdnom konaní. Žalobca porušil viaceré povinnosti vyplývajúce zo
Zmluvy o združení napr. tým, že nepoužíval dohodnuté označenie AVA- CFE, žalovaného neinformoval
o skutočnostiach dôležitých pre činnosť združenia, neumožnil mu spolurozhodovať o dôležitých veciach,
v dôsledku čoho súd aplikoval článok IV bod 2 písm. b/ Zmluvy o združení, podľa ktorého „Straty a riziká,
ktoré nespôsobí svojou činnosťou účastník združenia, kryje účastník združenia sám na svoje náklady.“
25. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa písm. f/ súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa
písm. h/ - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že súd prvej inštancie sa v rozsudku nevysporiadal s predloženými dôkazmi, rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a
absenciu riadneho, vyčerpávajúceho a presvedčivého odôvodnenia.
26. S poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP konštatoval procesné právo účastníka na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, z ktorého musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Uviedol, že povinnosť súdu riadne
odôvodniťsvojerozhodnutievyplývajúcazust. §157ods.2OSP(§220CSP)spoužitímust.§246cods.
1 vety prvej OSP totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia,
a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce možnosť opravného prostriedku využiť. Nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne
konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve
na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06,
III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07). Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd
preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument
účastníkov konania (pozri Van Hurk v. Holandsko, 1994), súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a
musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu.
Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité
časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994). Ústavný súd SR vo
svojej judikatúre, najmä v zmysle Nálezu Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 736/2016 zo dňa 05.12.2017
kladie dôraz na to, že nezávislosť súdov je realizovaná v ústavnom a zákonnom hmotnoprávnom a
tiež procesnoprávnom rámci. Obsahom procesnoprávneho rámca je princíp riadneho a spravodlivého
procesu, ako vyplýva z čl. 46 ods. 1 ústavy a článku 6 ods. 1 dohovoru. Súčasťou práva na riadny proces
je aj povinnosť súdu riadne a presvedčivo vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť.
V odôvodnení má súd dať odpovede na námietky účastníka konania. Ústavný súd SR v danej veci
tiež konštatoval, že rozhodnutie najvyššieho súdu nesplnilo ústavné kritérium jasnosti, jednoznačnosti
a ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1
dohovoru.
27. Z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 296/09 zo dňa 10.12.2009: "Rešpektujúc
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre pripomína, že
jedným z kľúčových princípov spravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru,
je aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Jeho obsahom je právo strany sporu na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a
relevantné dôvody (napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 34/07). Potreba náležite odôvodniť súdne
rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je
arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou."
28. Žalobca konštatoval, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké prostriedky procesného
útoku a obrany sporové strany použili, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumentystrán, z ktorých dôkazov vychádza a ako ich vyhodnotil. Odôvodnenie rozhodnutia nedáva odpovede
na jeho námietky najmä vo veci rozlíšenia vzťahov zodpovednosti žalobcu z uzatvorených zmlúv
voči subdodávateľom a prostriedkov vynaložených žalobcom za účelom realizácie diela združením.
Je pravdou, že z predmetných zmlúv mohol byť žalobca ich uzatvorením vo svojom mene, bez
uvedenia názvu združenia, zaviazaný sám, čo ale nič nemení na tom, že uvedené náklady (napriek
tmu, že subdodávatelia mohli svoje nároky uplatniť len voči žalobcovi) boli nákladmi združenia nakoľko
boli vynaložené za účelom zhotovenia diela, na zhotovenie ktorého sa zaviazalo združenie (žalobca
a žalovaný). Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že zmluvu o úvere na
zabezpečenie financovania diela uzatvoril žalobca vo svojom mene práve na pokyn resp. žiadosť
žalovaného a nijakým, ani okrajovým spôsobom sa nevysporiadal ani s tým, že žalobca poskytol
žalovanému všetku súčinnosť za účelom nahlásenia poistnej udalosti vzniknutej počas zhotovenia diela,
keďže žalovaný uzatvoril poistnú zmluvu, avšak k plneniu zo strany poisťovne nedošlo alebo túto
skutočnosťžalovanýžalobcovizamlčal.Ksúdomnamietanejabsenciisplnomocneniauviedol,žepojeho
odvolaní zo strany žalovaného dňa 24.06.2014, už v uvedenom čase neboli vzhľadom k ukončovaniu
realizácie diela uzatvárané žiadne zmluvy.
29. S poukazom na bod 4 odôvodnenia rozsudku žalobca konštatoval aj nesprávne skutkové
zistenia, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov uvedením:
„Žalobca v predmetnom konaní, ani žalovanému počas trvania ich vzájomného zmluvného vzťahu
nepredložil faktúry poddodávateľov, ktorých použil pri realizácii diela ani dôkazy o úhrade údajných
nákladov prezentovaných v dokumente s názvom „Náklady spoločnosti - Vyhodnotenie Danubiany,“ ani
neposkytolspôsobvýpočtuvýškynákladovtýkajúcichsajednotlivýchpoložiekuvedenýchvpredmetnom
dokumente, ktoré doteraz nijako relevantne nepreukázal. Žalovaný mal za to, že akákoľvek prípadná
strata združenia mohla v predmetnom prípade vzniknúť výlučne len v dôsledku porušenia viacerých
zmluvných povinností žalobcu vyplývajúcich zo Zmluvy o združení a výlučne zavinením žalobcu.“
Upriamil tiež na podanie označené ako „Vyjadrenie žalobcu k podanému odporu a úprava petitu zo
dňa 30.05.2017,“ prílohou ktorého boli faktúry subdodávateľov, ktorými žalobcovi fakturovali práce
vykonané na diele zhotovovanom Združením. Žalobcom tvrdenú úhradu predmetných faktúr žalovaný v
konaní nepoprel, avšak súd prvej inštancie nekriticky prevzal tvrdenia žalovaného vo veci nemožnosti
participácie na uzatváraní subdodávateľských zmlúv, čo uviedol v bode 7 odôvodnenia: „Žalobca počas
trvania zmluvného vzťahu a existencie združenia pre účely realizácie diela uzatváral jednotlivé zmluvy
so svojimi poddodávateľmi sám, vo vlastnom mene, bez predchádzajúceho informovania žalovaného
a bez akejkoľvek skutočnej možnosti participácie žalovaného na týchto zmluvách. Žalovaný v tejto
súvislosti nemal možnosť do týchto zmlúv medzi poddodávateľmi a žalobcom zasahovať, ovplyvniť
zmluvné podmienky, či účinne presadiť svoje výhrady k nim. Kým v niektorých prípadoch žalobca
žalovanému na osobných stretnutiach zástupcov žalobcu a žalovaného oznámil zámer uzatvoriť s
určitým poddodávateľom zmluvu za určitých prezentovaných podmienok, o samotnom uzatvorení
zmluvy medzi žalobcom a jeho poddodávateľom sa žalovaný často dozvedel, napriek dopytovaniu
žalovaným na osobných stretnutiach so žalobcom, až následne po uzatvorení príslušných zmlúv
a to iba na podklade zaslania naskenovanej kópie už podpísanej zmluvy medzi žalobcom a jeho
poddodávateľom. Takto uzatvorená zmluva pritom v určitých prípadoch ani nekorešpondovala s
podmienkami pôvodne prezentovanými žalovanému zo strany žalobcu a to najmä vo vzťahu k otázkam
dojednanej odplaty a platobných otázok dojednaných medzi žalobcom a jeho poddodávateľom."
30. Žalobca zdôraznil, že opakovane dopytoval žalovaného na uzatvorenie zmlúv resp. poskytnutie
kontaktov na prisľúbených subdodávateľov, ktorí by boli schopní vyhotoviť časti diela tak, aby bol
ekonomický výsledok združenia kladný, čo sa však nestalo. Žalovaného o uzatvorených zmluvách a
priebežných ekonomických výsledkoch informoval, pričom frekvencia oznamovania nebola zmluvou o
združení určená. Ak by žalovaný aj nemal dostatok informácií, bolo to práve jeho laxným prístupom
k zhotoveniu diela ako celku, ktorý mohol byť jedinou príčinou nedostatku jeho informácií o priebehu
kontraktačných procesov a procese zhotovovania diela. Nesprávne zhodnotil súd prvej inštancie v bode
11 aj dokazovanie vykonané vo veci informovania žalovaného o priebehu zhotovenia diela: „Napriek
tomu, že bolo povinnosťou žalobcu bezodkladne žalovaného o riziku straty, resp. vznikajúcej strate
informovať (a to aj pre účely podniknutia príslušných krokov na predídenie tohto rizika), žalobca túto
povinnosť nesplnil a ani následne priebežne žalovaného neinformoval o vzniknutých nákladoch v
rámci ktorých strata postupne vznikala. O vzniku údajnej straty žalobca žalovaného oboznámil až dňa
19.12.2014predloženímdokumentusnázvom„Nákladyspoločnosti-VyhodnotenieDanubiany,“čovšak
nekorešponduje s vykonaným dokazovaním a to najmä s emailovou komunikáciou, z ktorej je zrejmé, žežalovaný bol informovaný ako o budúcom uzatváraní zmlúv, o uzatvorených zmluvách a v neposlednom
rade aj zaslanie priebežných ekonomických výsledkov zhotovovania diela.“
31. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie žalobca konštatoval pochybenia
najmä vo veci rozlíšenia vzťahov jeho zodpovednosti z uzatvorených zmlúv voči subdodávateľom a
vynaloženia týchto prostriedkov na účely realizácie diela Združením. Žalobca síce uzatvorením zmlúv
vo svojom mene, bez uvedenia názvu združenia, mohol byť z predmetných zmlúv zaviazaný sám, čo
však nič nemení na tom, že tieto náklady (napriek skutočnosti, že subdodávatelia mohli svoje nároky
uplatniť len voči žalobcovi) boli nákladmi združenia, nakoľko boli vynaložené za účelom zhotovenia diela,
na ktoré sa zaviazalo Združenie.
32. Súd prvej inštancie síce na príslušné ustanovenie zmluvy odkázal, tie však v bode 29 odôvodnenia
nesprávne interpretoval: „Súd konštatuje, že porušenia zmluvných dojednaní Zmluvy o združení sa
vyskytli u oboch zmluvných strán, žalobca vo vyjadreniach opísal skutočnosti o tom, že zabezpečoval
financovanie predmetu zákazky vo vlastnej réžii, čím došlo k porušeniu článku II bodu 2 Zmluvy o
združení, pojednávajúcom o pomerovom pravidle pri spoločných nákladoch, táto skutočnosť však nemá
vplyvnanárokžalobcu,uplatňovanývsúdnomkonaní.Žalobcaporušilviacerépovinnostivyplývajúcezo
Zmluvy o združení napr. tým, že nepoužíval dohodnuté označenie AVA- CFE, neinformoval žalovaného
o skutočnostiach dôležitých pre činnosť združenia, neumožnil žalovanému spolurozhodovať o dôležitých
veciach a o nich žalovaného ani neinformoval, v dôsledku čoho súd aplikoval článok IV bod 2 písm. b/
Zmluvy o združení, podľa ktorého „Straty a riziká, ktoré nespôsobí svojou činnosťou účastník združenia,
kryje účastník združenia sám na svoje náklady.“ Nesprávna interpretácia zmluvných ustanovení spočíva
najmä v zamieňaní zodpovednosti žalobcu za úhradu faktúr voči subdodávateľom (pričom ako subjekt,
ktorý uzatvoril úverovú zmluvu za účelom financovania projektu bol jediný schopný záväzky uhrádzať), s
možnosťou akceptácie nákladov na zhotovenie diela vynaložených žalobcom ako nákladov združenia.
Zdôraznil rozdiel medzi stratami združenia a nákladmi združenia, pričom z výkladu zmluvy o združení
je zrejmé, že jej účastníci sa mali podieľať na nákladoch na zhotovenie diela a súčasne aj na výnosoch
z diela v pomere každý 50%. Strata ako rozdiel medzi nákladmi a výnosmi nevznikla výlučne činnosťou
niektoréhozúčastníkovzdruženia,naopakvzniklačinnosťouzdruženiaakocelku,pričomsporovéstrany
ako členovia združenia nesporne pochybili už pri procese verejného obstarávania, kedy nesprávne
odhadli náklady potrebné na zhotovenie diela, čo bolo primárnym dôvodom ekonomického výsledku vo
forme straty.
33. Vo vyjadrení k odvolaniu žiadal žalovaný rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu
na náhradu trov konania.
34. Podľa žalovaného žalobcom tvrdený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP neobstojí
a jeho existenciu žalobca nepreukázal. Žalovaný poukázal na sústredenie sa žalobcu v tejto časti na
obšírnu citáciu judikatúry ÚS SR, avšak v odvolaní úplne absentuje adresná argumentácia, v čom
konkrétne vidí porušenie práva na spravodlivý proces. Žalobca sa v tomto smere obmedzil, len na veľmi
všeobecné tvrdenie: „z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké prostriedky procesného útoku a
obrany použili sporové strany, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil.“ Sám žalobca v tejto časti odvolania uviedol: „Je
pravdou že žalobca uzatvorením zmlúv vo svojom mene bez uvedenia názvu združenia z predmetných
zmlúv mohol byť zaviazaný sám, čo však podľa názoru žalobcu nič nemení na tom, že tieto náklady
boli nákladmi združenia nakoľko boli vynaložené za účelom zhotovenia diela, na ktorého zhotovenia
sa zaviazalo združenie žalovaného a žalobcu.“ Žalobca teda sám uznal, že zo zmlúv uzavretých
s jednotlivými dodávateľmi, bol zaviazaný sám, ako to počas celého konania tvrdil žalovaný, ktorý
svoje tvrdenia podložil rozsiahlou právnou argumentáciou a judikatúrou. Žalobca uzatváral zmluvy s
poddodávateľmi vo vlastnom mene a na vlastné náklady, čo viac ako jednoznačne preukazuje fakt, že
na všetkých zmluvách a faktúrach je len on uvedený ako zmluvná strana. V žiadnom dokumente nie je
uvádzané ani združenie, ani žalovaný.
35. Pri posúdení skutočnosti, či určitý právny úkon spadá pod režim združenia alebo nie platí, že
„obvyklým variantom je plnomocenstvo udelené jednotlivými účastníkmi združenia jednému z nich, ktorý
následnevočitretímosobámvystupujeakosplnomocnenec.Pokiaľvšakzprávnehoúkonuniejezjavné,
či účastník združenia navonok koná ako splnomocnenec, vždy koná vo vlastnom mene a z právneho
úkonu je zaviazaný sám.“ Túto právnu doktrínu aj v tejto otázke podporuje ustálená judikatúra, z ktorejvyplýva, že „zo záväzku voči tretím osobám sú účastníci združenia zaviazaní spoločne a nerozdielne len
v prípade, že účastník združenia robí právny úkon, ktorý takýto záväzok zakladá, pod spoločným menom
združenia.“ Je teda nepochybné, že na to, aby záväzky žalobcu zo zmlúv s poddodávateľmi mohli
spadať do režimu Zmluvy o združení a následne byť predmetom vysporiadania podľa Zmluvy o združení,
muselo by byť združenie AVA - CFE v jednotlivých zmluvách a iných právnych úkonoch označené, čo
bolo dohodnuté v bode II/3 samotnej Zmluvy o združení, alebo v každom právnom úkone mal byť ako
zmluvná strana označený okrem žalobcu aj žalovaný, napríklad tak, že žalovaný je zastúpený žalobcom
na základe plnej moci. Ani jedna z uvedených podmienok splnená nebola, pričom to bol práve žalobca,
ktorý s poddodávateľmi komunikoval a zmluvy uzatváral. Žalovanému nie je zrejmé z čoho a na akom
právnom základe žalobca vyvodil, že aj keď bol zo zmluvných vzťahov s poddodávateľmi zaviazaný
sám, záväzky z nich by mali spadať pod režim Združenia. Žalovaný a zjavne ani súd prvej inštancie
nenašli pre takéto nelogické tvrdenie žalobcu v právnych predpisoch žiadnu oporu.
36. Žalovaný k ďalšiemu argumentu žalobcu o nevysporiadaní sa s jeho tvrdením, že žalobca uzavrel
zmluvu o úvere na základe jeho pokynu uviedol, že žalobca toto tvrdenie nepreukázal a naviac uzavretie
úverovej zmluvy žalobcom je bez akéhokoľvek súvisu s prejednávanou vecou a s nárokom, ktorý si
žalobca touto žalobou uplatnil.
37. Neobstojí ani odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. V tejto časti odvolania
sa žalobca zameral na tvrdenie, že súd neprávne vyhodnotil ním doložené dôkazy týkajúce sa faktúr
poddodávateľov a spôsobu výpočtu nákladov a straty združenia. Tiež tvrdil, že žalovaný úhradu faktúr
poddodávateľov z jeho strany nespochybnil. Žalovaný poukázal na svoju argumentáciu týkajúcu sa
spôsobu výpočtu nákladov a straty združenia, ako aj preukázanie tejto straty žalobcom. Žalobca v
priebehu konania svoju argumentáciu menil vždy, keď žalovaný jeho predchádzajúcu argumentáciu
vyvrátil, resp. keď konštantne poukazoval na skutočnosť, že žalobca svoj nárok vôbec nepreukázal;
a teda nepreukázal ani úhrady faktúr poddodávateľov. V tomto smere žalobca doposiaľ žiadny dôkaz
nepredložil, v priebehu konania opakovane menil argumentáciu o príčinách a dôvodoch vzniku domnelej
straty združenia, ktorú najskôr prezentoval malou tabuľkou v spodnej časti na jednej strane A4, ktorú
dňa 19.12.2014 odovzdal žalovanému. Napriek dopytom a žiadostiam žalovaného, žalobca podrobné
zdôvodneniaakalkuláciustraty,anidôvodyjejvznikuneposkytol. Vnávrhunazačatiekonaniaabsentuje
akékoľvek zdôvodnenia alebo aspoň bližšia špecifiká jednotlivých položiek domnelej straty. Prvú, ako tak
prehľadnejšiu špecifikáciu aj s označením príčin, ponúkol žalobca až vo svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 31.05.2017, kde stratu združenia špecifikoval v položkách 1-8. Avšak aj tento sumár nepreukazuje
dôvody vzniku straty a už vôbec nie jej výšku, ako na to žalovaný už viackrát poukázal.
38. Na pojednávaní dňa 01.03.2022 štatutárny zástupca žalobcu, pán W. uviedol: „Strata je vytvorená
spadnutým stropom, nesprávnym výberom lešenia vo výkaze výmer, nakoľko sa ukázalo, že na jednej
strane budovy umiestnenej nad tokom Dunaja je potrebné špeciálne lešenie, za ktoré sme platili
dlhodobý nájom.“ Okrajovo spomenul objednávanie žeriavov a financovanie projektu. To znamená, že
štatutárny zástupca žalobcu ponúkol ďalšiu, rozdielnu verziu k špecifikácii straty a príčinách jej vzniku.
Následne v písomnom vyjadrení zo dňa 18.03.2022 na stranách 5 a 6 ponúkol ďalšiu verziu k špecifikácii
straty. Uviedol 5 položiek, z ktorých mala strata vzniknúť, avšak opäť bez podrobnejšej špecifikácie
a najmä bez poskytnutia konkrétnych dôkazov ku konkrétnym položkám straty. Naviac, oproti všetkým
predchádzajúcim verziám v položke pod bodom a/ uviedol blízkosť vodného toku, sťažené podmienky
realizácie Diela a iné (strážne služby, pílenie stromov a podobne) opäť bez konkrétnej špecifikácie súm
jednotlivých položiek a najmä bez poskytnutia dôkazov na oporu svojich tvrdení. Žalovaný okrajovo
uviedol, že ide o položky, ktoré svojou činnosťou zabezpečoval priamo žalobca.
39. Ďalšou novou položkou, ktorá sa vyskytuje v tejto verzii vzniku a špecifikácie straty je poistenie,
resp. náklady vyplývajúce z poistnej udalosti. Táto položka je opäť vyjadrená len všeobecným opisom
bez konkretizácie sumy a dôkazov, a žalovaný vyjadril úprimné počudovanie nad fixáciou žalobcu
a jeho svedkov na poistenie, resp. poistnú udalosť, ktorej nerealizácia mala spôsobiť časť straty.
Nie je mu zrejmé, ako mohla mať likvidácia poistnej udalosti vplyv na vznik straty a prečo ho
žalobca viní za domnelú nerealizáciu likvidácie poistnej udalosti, keďže žalovaný nie je poisťovňa,
aby garantoval a zodpovedal za vyplatenie poistného plnenia. Ani tvrdenie žalobcu, že „žalovaný bol
informovaný o uzatvorených zmluvách a priebežných ekonomických výsledkoch.“ sa nezakladá na
pravde a vôbec nevyplýva z vykonaného dokazovania. Naopak žalobca ničím, žiadnym dôkazným
prostriedkomnepreukázal,žežalovanýmalakýkoľvekvplyvnavýberpoddodávateľovaichkontraktáciu,nepreukázal, že žalobca (má byť žalovaný) bol priebežne informovaný o priebežných ekonomických
výsledkoch. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ako aj zo svedeckej výpovede
p. O., žalobca prvýkrát informoval žalovaného o tvrdenej strate združenia až po ukončení diela v závere
roku 2014.
40. Žalobca nepreukázal ani naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Zmluvy
s poddodávateľmi síce uzatváral sám a vo vlastnom mene, avšak aj napriek tejto skutočnosti mali
byť takto vzniknuté náklady nákladmi združenia. K tomuto tvrdeniu opäť neponúkol žiadnu právnu
argumentáciu alebo odkaz na konkrétnu právnu úpravu, o ktorú by mohol toto tvrdenie oprieť. Žalovaný
v tejto súvislosti len opakovane uvádzal, že na to, aby žalobca akúkoľvek tvrdenú stratu združenia
mohol voči nemu uplatňovať, musia akékoľvek žalobcom vynaložené náklady z ktorých odvodzuje
tvrdenú stratu, spadať do režimu zmluvy o združení. Ak nespadajú, nemôžu logicky tvoriť výpočet
straty združenia. Akákoľvek iná argumentácia alebo tvrdenia žalobcu, vrátane domnelej zodpovednosti
žalovaného neobstoja, nakoľko nemajú oporu v platnom práve. K opakovanému vyjadreniu žalobcu, že
zo zmlúv s poddodávateľmi bol zaviazaný sám logicky vyplýva, že nemohlo ísť o náklady združenia.
Žalobca nepochopiteľne ďalej vyvodzuje, že strata vznikla v dôsledku činnosti združenia; opäť bez
akejkoľvek právnej argumentácie.
41. Žalobca odvolaciu repliku nepodal.
42. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné
(§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny
a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 ho potvrdil.
43. Skôr ako Krajský súd v Bratislave pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého rozhodnutia zistil, že
jeho záhlavie obsahuje chyby v časti označenia žalobcu (nesprávne uvedené IČO), v časti označenia
žalovaného (neaktuálne sídlo), v časti označenia právnych zástupcov sporových strán (chýbajúce IČO)
a v časti označenia istiny (nesprávne uvedenie žalovanej istiny - viď uznesenie č. k. 23Cb/94/2017 - 274
zodňa12.10.2018,ktorýmsúdprvejinštanciekonanievčastiozaplatenie2.285,31eurspríslušenstvom
zastavil). Z tohto dôvodu odvolací súd podľa ust. 224 CSP v záujme hospodárnosti konania záhlavie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti označenia sporových strán a ich právnych zástupcov
opravil tak, ako je uvedené vo výroku III tohto potvrdzujúceho rozsudku.
44. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
45. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací
súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú opodstatnené, nakoľko súd
prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne skutkové a právne
závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť,
z ktorých dôkazov súd vychádzal, ako vykonané dôkazy vyhodnotil, ktoré skutočnosti považoval za
nesporné a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku
je zrejmé, ako sa súd vysporiadal so zásadnými skutkovými tvrdeniami a procesnou obranou strán
sporu. Odvolací súd tak nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, tvoriacimi základ pre vydanie
meritórneho rozhodnutia vysporiadal. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal odvolací súd zo
zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie
odvolania. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku čo do veci samej v zmysle ust. § 387
ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil, a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozsudku a na doplnenie a zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ako aj k
odvolacím námietkam žalobcu uvádza.46. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania v posudzovanej sporovej
veci je nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 208.663,60 eur s príslušenstvom (po čiastočnom
späťvzatí žaloby), predstavujúcej stratu, ktorá mala Združeniu vzniknúť pri realizácii diela - Prístavba
múzea moderného umenia DANUBIANA, a to s poukazom na čl. 4.2 Zmluvy o združení, podľa znenia
ktorého znášali stratu členovia združenia v pomere 50:50 (cena diela podľa čl. III bod 3.2 zmluvy o
dielo je vo výške 4.416.759,17 eur bez DPH; po zhotovení a odovzdaní diela bolo zistené, že zhotoviteľ
zaznamenal stratu vo výške 421.897,81 eur, ktorú mal v celej výške znášať žalobca).
47. Zmluva o združení zo dňa 11.03.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená za
účelom združenia výrobných, odborných, pracovných kapacít a peňažných prostriedkov jednotlivých
účastníkov združenia s cieľom účasti na súťaži o realizáciu diela: „Prístavba múzea moderného umenia
DANUBIANA, k. ú. I., okres A. - prístavby k existujúcej budove - Danubiana Meulensteen Art Muzeum,
ako i účasti pri samotnej realizácii diela a riadnom splnení Zmluvy o dielo medzi účastníkmi združenia
ako zhotoviteľom a DANUBIANA - Slovenské centrum vizuálnych umení n.o., so sídlom Martina Benku
6, 811 07 Bratislava, IČO: 45 737 932 ako objednávateľom.
48. Zmluva o dielo zo dňa 15.03.2013 bola uzatvorená medzi objednávateľom DANUBIANA - Centrum
moderného umenia n.o., so sídlom Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 45 737 932 a združením
dodávateľov tvoreným spoločnosťou - AVA-stav, s.r.o. a spoločnosťou CFE Hungary Épitoipari Korlátotlt
Felelossegu Társaság (žalobca a žalovaný) ako zhotoviteľom, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela
„Prístavba múzea moderného umenia Danubiana, k. ú. I., okr. A.“ (viď vyššie).
49. Ako prvý odvolací dôvod namietal žalobca porušenie práva na spravodlivý proces, spočívajúce
v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, s poukazom na
požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyjadrenú napr. v rozhodnutiach ÚS SR, ktoré
v odvolaní citoval. Nešpecifikoval však v čom konkrétne sa porušenie tejto povinnosti konajúceho súdu
prejavilo, neuviedol, ktoré vo veci zásadné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany zostali bez
jeho povšimnutia, resp. s ktorými dôkazmi sa konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec
alebo nedostatočne vysporiadal. Naopak, odvolací súd považuje z hľadiska zákonných kritérií v zmysle
ust. § 220 CSP odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za dostatočné, obsahujúce odpovede na všetky
otázky pre meritórne rozhodnutie veci relevantné. Žalobca okrajovo namietal, že súd prvej inštancie sa
v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že zmluvu o úvere na
zabezpečenie financovania diela uzatvoril vo svojom mene práve na žiadosť žalovaného, ako ani so
skutočnosťou, že žalovaný, ktorý uzatvoril poistnú zmluvu, neposkytol pri poistnej udalosti, ku ktorej
došlo počas zhotovenia diela žiadnu aktivitu pri jej nahlásení, a to napriek poskytnutiu všetkej súčinnosti
zo strany žalobcu. Z procesnej obrany žalobcu uplatnenej v konaní pred súdom prvej inštancie, ako ani
z obsahu podaného odvolania však nie je zrejmé, aký vplyv malo mať uzatvorenie zmluvy o úvere a
poistnej zmluvy na vznik a výšku žalobcom tvrdenej straty združenia, resp. čo týmto skutkovým tvrdením
žalobca mienil preukázať. Odvolací súd preto usúdil, že uvedené námietky nie súd ani právne ani
skutkovo relevantné a súvisiace s predmetom žalobcom uplatnenej súdnej ochrany.
50. Podľa čl. II bod 3 zmluvy o združení, účastníci združenia touto zmluvou zakladajú združenie, ktoré
nemá právnu subjektivitu a nezapisuje sa do obchodného či iného registra. Účastníci sa dohodli, že pri
výkone spoločnej činnosti podľa tejto zmluvy budú používať tento názov združenia: AVA-CFE (ďalej len
„združenie“). Adresa združenia je: Z. Kodálya 787/6, 924 01 Galanta, Slovenská republika.
51. Podľa čl. III bod 1 zmluvy o združení, za záväzky združenia voči objednávateľovi Diela zodpovedajú
účastníci združenia spoločne a nerozdielne podľa pomerového pravidla v zmysle článku IV bodu 3 tejto
zmluvy.
52. Podľa čl. III bod 2 zmluvy o združení, spoločne a nerozdielne sú účastníci združenia zaviazaní
a zodpovední aj voči tretím osobám vo veciach týkajúcich sa činnosti združenia v rozsahu podľa
pomerového pravidla v zmysle článku IV bod 2 tejto zmluvy.
53. Podľa čl. III bod 3 zmluvy o združení, účastníci združenia akceptujú solidárnosť tak, ako to definuje
zákon v zmysle ust. § 511 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“).54. Podľa čl. IV bod 6 zmluvy o združení, v prípade, že účastník združenia vykonáva práce a dodávky,
ktoré má združenie realizovať na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi združenia
ako zhotoviteľom a objednávateľom na základe subdodávateľskej zmluvy, zabezpečuje tieto sám na
svoju zodpovednosť. Plnenie povinností účastníka združenia prostredníctvom tretích osôb vykonáva
na svoju zodpovednosť, tieto vzťahy sú jeho internými vzťahmi a neprenášajú sa do združenia.
Pred uzatvorením subdodávateľskej zmluvy je takýto účastník združenia zároveň povinný zabezpečiť
predchádzajúci písomný súhlas objednávateľa s realizáciou Diela prostredníctvom subdodávateľa, tak
ako táto povinnosť vyplýva zo Zmluvy o dielo.
55. Podľa čl. IV bod 1 zmluvy o združení, vedúci účastník združenia je AVA-stav. s.r.o.
56. Podľa čl. IV bod 2 zmluvy o združení, pomerové pravidlo účastníkov združenia je stanovené
nasledovne: AVA-stav, s.r.o. 50%; CFE Hungary, Kft. 50%. Pomerové pravidlo sa použije najmä:
a) pre spoločné náklady združenia,
b) pre krytie prípadných strát, rizík združenia spôsobených výhradne činnosťou združenia, nie činnosťou
jednotlivých účastníkov združenia. Straty a riziká, ktoré spôsobí svojou činnosťou účastník združenia,
kryje účastník združenia sám na svoje náklady,
c) pri rozdelení zisku združenia z výsledkov podnikania združenia,
d) pri znášaní nákladov (straty) združenia,
e) pri nákladoch alebo výnosoch, ktoré sú neplánované, neočakávané, resp. neboli zrejmé,
f) pri ručení, bankových, garančných a výkonových zárukách, bankových záruk na záručné opravy,
poistení.
57. Podľa čl. VI bod 6 zmluvy o združení, účastníci združenia vyhlasujú, že si túto zmluvu pred jej
podpísaním prečítali, že táto bola uzatvorená po vzájomnej dohode, podľa ich pravej a slobodnej
vôle, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a toto svojimi podpismi
potvrdzujú.
58. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za
niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.
59. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP (nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). Rozhodujúcim v predmetnom
spore bol spôsob, akým žalobca postupoval pri realizácii zmluvy o dielo. Z vykonaného dokazovania
je nespochybniteľné a túto skutočnosť v podanom odvolaní potvrdil aj sám žalobca, že si zmluvné
povinnosti plnil prostredníctvom subdodávateľov, s ktorými zmluvy ako objednávateľ uzatváral výlučne
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, bez označenia združenia alebo žalovaného a zmienky
o tom, že by malo ísť o činnosť združenia. Takto postupoval napriek tomu, že v čl. II bod 3 zmluvy
o združení zo dňa 11.03.2013 si účastníci združenia (strany sporu) vymienili, že pri výkone spoločnej
činnosti (t.j. pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa činnosti združenia) podľa tejto zmluvy, budú
používať názov združenia: AVA-CFE. Strany sporu sa síce v čl. IV bod 2 zmluvy o združení ďalej dohodli
na pomerovom pravidle 50:50, ktoré sa o. i. vzťahovalo aj na krytie prípadných strát a rizík združenia,
avšak spôsobených výhradne činnosťou združenia (nie činnosťou jednotlivých účastníkov združenia;
takéto straty znášal daný účastník združenia sám, na vlastné náklady). Vzniknutá strata zo zmlúv tak
nemohla byť stratou združenia, ale stratou samotného žalobcu.
60. V tejto súvislosti nemožno prehliadať ani čl. IV bod 6 zmluvy o združení, podľa ktorého v
prípade, ak zabezpečuje účastník združenia na základe subdodávateľskej zmluvy výkon prác a
dodávok, ktoré má združenie realizovať na základe zmluvy o dielo zo dňa 15.03.2013 (uzatvorenej
medzi účastníkmi združenia ako zhotoviteľom a objednávateľom DANUBIANA - Centrum moderného
umenia n.o.), zabezpečuje tieto sám a na svoju zodpovednosť. Plnenie povinností účastníka združenia
prostredníctvom tretích osôb vykonáva na svoju zodpovednosť, tieto vzťahy sú jeho internými vzťahmi a
neprenášajú sa do združenia. Súčasne je potrebné aplikovať aj ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného platí, že koná vo
vlastnom mene.
61. Zo samotného spôsobu uzatvárania zmlúv medzi žalobcom a jeho subdodávateľmi (pri uzatváraní
jednotlivých zmlúv žalobcom nebolo zrejmé, že konal na základe plnomocenstva udeleného žalovaným,
resp. absentovala akákoľvek zmienka o tom, že predmetný úkon vykonával žalobca pod menomzdruženia), z okolností ich uzatvárania a vylúčenia možnosti participácie žalovaného pri ich uzatváraní
je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmlúv so subdodávateľmi konal vo vlastnom mene, z uzatvorených
zmlúv bol zaviazaný sám a sám aj zodpovedal za záväzky z nich vyplývajúce.
62. Z okolností uvádzaných vyššie je zrejmé, že strata vznikla výlučne zavinením žalobcu, v dôsledku
čoho sa potom pomerové pravidlo dojednané medzi žalobcom a žalovaným v článku IV bod 2 zmluvy
o združení, na stratu vzniknutú žalobcovi neaplikuje. Za daných okolností je potom celkom nadbytočné
skúmať, či pri realizácii diela strata naozaj vznikla a v akej výške, nakoľko žalobca bol prípadnú stratu,
ktorá mohla vzniknúť výlučne jeho konaním vo vlastnom mene, povinný znášať sám, pretože čl. IV bod
2 písm. b/ v spojení s bodom 6 zmluvy o združení a s ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vylučuje
akúkoľvek účasť žalovaného (ako jedného z účastníkov združenia) na strate združenia, zavinenej
výlučným konaním jedného z účastníkov združenia (v tomto prípade žalobcu). Na takomto znení zmluvy
sa strany sporu ako účastníci združenia dohodli dobrovoľne (čl. VI bod 6 zmluvy) a na znak súhlasu
zmluvu svojim podpisom potvrdili. Pokiaľ žalobca s vylúčením účasti žalovaného na strate združenia
za daných podmienok nesúhlasil, mal možnosť vyjadriť svoj nesúhlas so znením zmluvy (ak dotknuté
ustanovenia boli zakomponované do zmluvy na návrh žalovaného), navrhnúť zmenu jednotlivých
ustanovení, prípadne odmietnuť uzatvorenie zmluvy s uvedeným obsahom.
63. Vzhľadom k záverom, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, odvolací súd konštatuje, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám kladeným na riadne
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zameral na posúdenie tých
skutočností, ktoré boli pre meritum veci rozhodujúce.
64. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04).AjEurópskysúd
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie
napadnutý rozsudok splnil.
65. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien,
a to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania
týchto skutočností. V Občianskom súdnom poriadku sú tieto povinnosti upravené v ust. § 120 ods. I
veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné
bremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkakonaniazajehovýsledok,pokiaľjeurčovanývýsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010).
66. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď žalovanému priznal
nárok na ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100% (§ 255 CSP).
67. Odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b/, f/ a h/ žalobca obsahovo nenaplnil, a naopak
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, skutkovýstav aj správne právne posúdil a nedôvodnosť nároku žalobcu v napadnutom rozsudku aj dostatočne
odôvodnil. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
68. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
70. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
71. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.