Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/2140/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125372866
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125372866.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti
povinnému: EM-ER s.r.o., IČO: 47 671 891, so sídlom Sládkovičova 165/9, 010 01 Žilina o vymoženie
1.500,- EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom
Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, IČO: 42 064 171, pod sp. zn. 322EX 498/25, o návrhu povinného

na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr.
Bernardom Janíkom, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, IČO: 42 064 171, pod sp. zn.
322EX 498/25 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.08.2025, vedeným pod sp.

zn. 55Ek/2140/2025, domáhal od povinného vymoženia 1.500,- EUR s prísl. na základe exekučného
titulu – rozhodnutie Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline vydané pod sp. zn. KRPZ-ZA-B-31-068/2015-LIC
dňa 10.02.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2025 a vykonateľnosť dňa 28.03.2025 (ďalej
ako ,,exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernarda

Janíka vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/2140/2025 s európskym spisovým identifikačným číslom:
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 322EX 498/25.

3. Súdny exekútor vydal dňa 04.09.2025 na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré
bolo doručené povinnému.

4. Povinný podaním zo dňa 30.11.2025 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 05.12.2025 podal návrh
na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený
súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa
27.01.2026 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na

zastavenie exekúcie bolo predložené.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že „Na základe rozhodnutia KR PZ
Žilina, oddelenia Súkromných bezpečnostných služieb moja firma EM-ER s.r.o. na základe rozhodnutia
č. KRPZ-ZA-B-31-068/2015-LIC zo dňa 10.02.2025 dostala pokutu vo výške 1500 eur na základe
porušenia Zákona o súkromnej bezpečnosti Zákon č. 473/2005 Z. z.. Hlavným dôvodom bolo porušenie

§ 59 zákona o súkromnej bezpečnosti, v ktorom je uvedené obmedzenie činnosti detektívnej služby.
Podľa § 59 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti sa pri prevádzkovaní detektívnej služby nesmiepátrať po zdravotnom stave osoby, jej sexuálnych stykoch a sklonoch, iba ak ide o skutočnosti, ktoré by
mohli viesť k rozvodu manželstva a zmluvu o poskytovaní detektívnej služby uzavrel jeden z manželov,
alebo ak ide o sexuálne styky a sklony, ktoré sú protiprávne alebo môžu viesť k protiprávnemu konaniu.

Polícia v tomto prípade nadobudla presvedčenie, že detektívne vyšetrovanie mojou firmou EM-ER s.r.o.
porušila tento paragraf zákona o súkromnej bezpečnosti tým, že zisťovala sexuálne styky partnera
objednávateľkyajnapriektomuženebolimanželia.Taktiežobjednávateľkasapripolicajnomvyšetrovaní
v Banskej Bystrici vyjadrila, že prostredníctvom detektíva potrebovala získať dôkazy o nevere svojho
partnera. Uvedené skutočnosti sa nezakladajú na pravde z uvedeného dôvodu:

1. Zmluva podpísaná medzi mojou firmou EM-ER s.r.o. a objednávateľkou jasne definuje zámer
detektívneho šetrenia: získavanie údajov, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred
súdom alebo správnym orgánom so zameraním na získanie miest na ktorých sa zdržiava priateľ
objednávateľky.
2. V Záverečnej správe o poskytnutí detektívnych služieb sa spomínaný zámer detektívneho šetrenia
zopakoval v takom znení ako je v bode č. 1.

3. Detektív spoločnosti EM-ER s.r.o. v Záverečnej správe o poskytnutí detektívnej služby popísal
skutočnosti s ktorými sa stretol pri získavaní dôkazov podľa bodu č. 1. Počas získavania týchto dôkazov
a informácií sa sledovaný subjekt pátrania stretol so ženou s ktorou strávil čas v hoteli v Prahe, je to
skutočnosť ktorá nastala popri získavaní informácií podľa bodu č. 1 a ktorú detektív nemal ako ovplyvniť
pretože v tomto prípade je pozorovateľom, zaznamenáva skutočnosti, ktoré sa dejú. Polícia však toto

konanie detektíva spoločnosti EM-ER s.r.o. zobrala ako porušenie zákona o súkromnej bezpečnosti
pričom detektív nezverejnil žiadnu informáciu o tom, že sú to milenci, vyjadril len konštatovanie na
základe skutočností ktoré sa udiali.
4.ObjednávateľkaprivypočúvanípolíciouvBanskejBystriciuviedla,žesilegálnenajalaslužbydetektíva
spoločnosti EM-ER s.r.o. za účelom zistenia nevery svojho partnera čo je v rozpore so zmluvnými

podmienkami, ktoré podpísala objednávateľka ako aj informáciami uvedenými v Záverečnej správe o
poskytnutí detektívnej služby. V tomto prípade je to ústne tvrdenie objednávateľky, ktoré je v rozpore so
zmluvnými podmienkami a informáciami, ktoré získal detektív.
5. Detektív spoločnosti EM-ER s.r.o. sa nemohol včas odvolať proti rozhodnutiu polície nakoľko v tom
čase bol na služobnej ceste a keď sa túto informáciu dozvedel tak už bolo po dobe na podanie odvolania.

Ako štatutár spoločnosti EM-ER s.r.o. som presvedčený, že KR PZ v Žiline, oddelenie Súkromných
bezpečnostných služieb zle zhodnotilo okolnosti za ktorých som získaval informácie. Svoje tvrdenia viem
aj dôkazne podložiť.“

7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné.

„ ...nesúhlasíme so zastavením predmetnej exekúcie. Povinný nepodal odvolanie voči rozhodnutiu,
príslušnému správnemu orgánu, v zákonnej lehote. Ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie sme
disponovali právoplatným a vykonateľným rozhodnutím.“

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na

zastavenie exekúcie.

9. Podľa § 45 ods. 2 písmeno f)Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je
aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný
titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej
exekúciu zákon pripúšťa..

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou

vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky

vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia

na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na
zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno

ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných

náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov
na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a

to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti

bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti
dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.19. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli
pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul,

nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím
a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v
stanovenej lehote opravný prostriedok (odpor, odvolanie), kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť
všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.

20. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,
ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam
označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.
ho akokoľvek vecne preskúmavať

21. Exekučným titulom v posudzovanej veci je - rozhodnutie Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline vydané pod
sp. zn. KRPZ-ZA-B-31-068/2015-LIC dňa 10.02.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2025
a vykonateľnosť dňa 28.03.2025. Uvedené rozhodnutie je teda spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie. Súd má tým za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie

dôvodne. Súd v tomto bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľné, a podľa
§ 45 ods. 2 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť
vedená exekúcia v rámci tohto exekučného konania.

22. Námietky povinného uvedené v bode 6 tohto uznesenia súd v exekučnom konaní vyhodnotil ako
okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto
exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného
i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by
nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože

ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo
podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť
opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži
ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal
skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého

bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého
povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom
titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré
prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s
návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré

by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či
po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

23. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M

Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk

zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku

všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatkyexekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

24. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,

ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

25. Dôvody uvádzané povinným existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak
z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré
po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd
ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť
skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň

exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného
rozhodovaťoriadnychzákonnýchopravnýchprostriedkochprotirozhodnutiusúdu,resp.orgánuverejnej
moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či
exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe
uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody za nedôvodné, nakoľko povinný

netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku.

26. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu tunajší súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená
zákonne, nakoľko predložený exekučný titul je tak formálne, ako aj materiálne vykonateľný. Súd zároveň

opätovne preskúmal aj návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne
preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výrokoch exekučného
titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
Povinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcienepreukázalžiadneskutočnostiodôvodňujúceprávny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich

vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

27. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k
právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov

nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod na
zastavenie exekúcie, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.