Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010724
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3825010724.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci odsúdeného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. C.,
D. E. XXX/XX, na neverejnom zasadnutí dňa 27. januára 2026 prejednal sťažnosť prokurátora proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. septembra 2025,

sp. zn. 25Nt/31/2025 a takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II.

Podľa § 241 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku per analogiam v spojení s § 448 ods. 2 Trestného
poriadku p o s t u p u j e trestnú vec vedenú na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 25Nt/31/2025
proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trenčín, ako súdu vecne a miestne príslušnému.

o d ô v o d n e n i e :

UznesenímOkresnéhosúduPrievidzazodňa2.septembra2025,sp.zn.25Nt/31/2025,bolorozhodnuté

nasledovne:

„Podľa § 448 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 74 ods. 4 Trestného zákona ukončuje ochranné
psychiatrické liečenie pôvodne uložené v ústavnej forme rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou č. k. 6T/48/2022-202 zo dňa 19.10.2022, právoplatným dňa 05.12.2022 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3To/99/2022-228, a zmenené na ambulantnú formu uznesením

Okresného súdu Nitra sp. zn. 6Nt/8/2024 zo dňa 20.05.2024, právoplatným 04.06.2024, u odsúdeného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. C., D. E. XXX/XX.“

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
v zákonnej lehote sťažnosť. Prokurátor podanú sťažnosť odôvodnil nasledovne:

„S predmetným rozhodnutím súdu nie je možné sa stotožniť. Súd na základe spisového materiálu
nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav a z uvedeného dôvodu i nesprávne vyhodnotil vec po právnej
stránke, pričom nevyhnutne tak došlo k pochybeniu spočívajúcom vo formulácií záveru, že sú splnené
zákonné podmienky na ukončenie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou. Zastávam
názor, že uznesenie súdu je minimálne predčasné
a keď tak súd rozhodol, postupoval nesprávne a nedôvodne.Podľa § 74 ods. 4 Tr. zákona ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel, o zmene jeho formy, o
prepustení z jeho výkonu alebo jeho ukončení rozhoduje súd.

Účelom ochranného liečenia je ochrana spoločnosti a terapeutické pôsobenie na osobu páchateľa tak,
aby sa znížilo riziko ďalšieho protiprávneho konania.

Zo správy psychiatričky F. F. G. zo dňa 23.07.2025, ktorá bola podkladom rozhodnutia, však nevyplýva,
že účel ochranného liečenia pominul. Naopak, správa uvádza permanentne pozitívnu toxikológiu na

psychoaktívne látky a detegovanú konzumáciu alkoholu, nekritický postoj odsúdeného k problematike
závislosti, že za daných podmienok (porucha osobnosti, kombinácia látok a alkoholu) nie je možné
dosiahnuť zmenu stavu bežnými liečebnými postupmi.

Tieto zistenia potvrdzujú pretrvávanie rizika a potrebu ochranného opatrenia, nevypovedajú o tom,
že ochranné liečenie už nie je potrebné. Materiálna podmienka „nevyžadovania“ liečenia teda nie je

splnená. Súd preto nemal ukončiť liečenie, ale mal zvážiť zmenu jeho formy.

Súd ďalej nesprávne právne vyhodnotil lekársku správu. Skutočnosť, že ambulantná forma sa u
odsúdeného nejaví účinná, nie je dôvodom na ukončenie ochranného liečenia, ale práve na zmenu jeho
formy na ústavnú. Ochranné liečenie má dvojitý účel - liečebný

aochranný.Akambulantnáliečbazlyhávaprenekooperáciuapokračujúceužívanielátok,jenevyhnutné
zvýšiť režim v podobe ústavnej forme., nie rezignovať na ochranné opatrenie úplne. Rozhodnutím o
ukončení liečenia súd odňal spoločnosti ochranu v okamihu, keď zadovážené podklady potvrdzujú jej
potrebu.

Odsúdenému bolo ochranné psychiatrické liečenie uložené ako reakcia na rizikovú poruchu (závislosť,
problémy s alkoholom) s bezpečnostným významom. Súd sa v odôvodnení nevysporiadal s otázkou
rizika recidívy a neposúdil, či sa riziko znížilo. Naopak, správa
o porušovaní abstinencie a pozitívnych testoch skôr zvyšuje obavy z opakovaného násilného správania
odsúdeného pod vplyvom návykových látok. Bez kvalifikovaného záveru o výraznom poklese rizika

nemožno konštatovať, že účel ochranného liečenia pominul. Na danom mieste poukazujem aj na
pôvodný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácie odvetvie psychiatria č. 135/2022 v
predmetnej veci v zmysle ktorých záverov vyplynulo, že pobyt odsúdeného na slobode by mohol byť pre
spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska,
pokiaľ by pokračoval vo svojom škodlivom užívaní alkoholu, negatívne ovplyvňujúcim jeho sociálne

fungovanie, pričom po požití alkoholu dochádza u obvineného k dezinhibícii (odbrzďovaniu) hostilného
afektového agresívneho konania a znalec odporučil nariadiť ochranné ústavné psychiatrické liečenie,
ktoré bolo odsúdenému aj pôvodne uložené.

Súd rozhodol predčasne, keď si vystačil s jedinou listinou – správou o priebehu ambulantnej liečby.

Pre rozhodnutie o ukončení ochranného liečenia, psychiatrie so zameraním na riziko recidívy, možnosti
liečby a primeranú formu opatrenia, vypočuť ošetrujúcu psychiatričku k dôvodom, prečo považuje
pokračovanie za neúčelné a či je indikovaná ústavná forma, vyhodnotiť priebežnú dokumentáciu (napr.
termíny dochádzky, porušenia režimu, výsledky toxikológie, dodržiavanie odporúčaní lekára). Bez týchto
dôkazov sú závery súdu nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené.

Podľa § 448 ods. 2 Tr. poriadku vety pred bodkočiarkou o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho
ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu
na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo aj bez takého
návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva.

Z listín vyplýva, že ambulantná liečba prebiehala vo H. C.. Miestne príslušným na rozhodnutie tak bol
Okresný súd Trenčín, nie Okresný súd Prievidza, pracovisko Partizánske. Rozhodnutie vydané mimo
miestnej príslušnosti je postihnuté podstatnou procesnou chybou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
a správnosť výroku.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 194
ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k.
25Nt/31/2025-11 zo dňa 02.09.2025 ako nezákonné a aby súdu súčasne uložil, aby vo veci znovu konala rozhodol, respektíve ak sa stotožní s námietkou miestnej príslušnosti aby zrušil sťažnosťou napadnuté
uznesenie ako nezákonné.“

Odsúdený sa do dňa konania neverejného zasadnutia krajského súdu k podanej sťažnosti prokurátora
písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a),
b) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti

ktorým prokurátor podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom. Na základe svojej
prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Na základe preskúmania spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený bol rozsudkom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19.10.2022, sp. zn. 6T/48/2022 právoplatným dňa 05.12.2022
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3To/99/2022 zo dňa 05.12.2022, uznaný za

vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu
bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

UznesenímOkresnéhosúduNitrazodňa20.05.2024,sp.zn.6Nt/8/2024,právoplatnýmdňa04.06.2024,
bolo rozhodnuté o zmene ochranného psychiatrického liečenia odsúdeného z ústavnej formy na
ambulantnú formu.

Odsúdený vykonáva nariadené ochranné liečenie ambulantnou formou v I. J. K. L. B. H. C..

Podľa § 448 ods. 2 Tr. por. o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne
na návrh prokurátora, obvineného, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu
odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo aj bez takého návrhu predseda
senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva; ak rozhoduje na návrh prokurátora,

zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice
pre obvinených a odsúdených o prepustení z ústavného ochranného liečenia alebo o jeho ukončení,
rozhodne najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia o návrhu zdravotníckeho zariadenia na ukončenie

ochranného liečenia je vecne a miestne príslušný konať a rozhodnúť predseda senátu súdu, v ktorého
obvode sa ochranné liečenie vykonáva. Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený
nariadené ochranné liečenie ambulantnou formou vykonáva v I. J. K. L. H. C.. Na základe uvedeného
je miestne príslušným súdom na konanie a rozhodnutie v danej veci Okresný súd Trenčín.

Krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou,
pretože bolo vydané samosudcom Okresného súdu Prievidza, ktorý súd nebol podľa zákona miestne
príslušným na konanie a rozhodnutie. V tomto smere bola sťažnosť prokurátora dôvodná.

Krajský súd preto rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia okresného súdu a podľa § 241 ods. 1

písm. a) Tr. por. per analogiam v spojení s § 448 ods. 2 Tr. por. predmetnú trestnú vec postúpil vecne
a miestne príslušnému súdu na prejednanie a rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.