Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125218481
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7125218481.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. K., K..
XX.XX.XXXX, I..Č.. K. - V. P. B. S., R..G.., W. W. G.P. XX, XXX XX Ž., zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., dieťa matky: Q.. J. K., K.. XX.XX.XXXX, I. O. S. X, XXX
XX V., právne zastúpená advokátkou JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, so sídlom Slovenská 69,

080 01 Prešov, a otca: H.. X.. K.S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpený
advokátkou JUDr. Miriam Jachymovou, so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice - mestská časť Staré mesto,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k.
29P/195/2025-31 zo dňa 18. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.10.2025 sa otec domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým žiadal udeliť za matku súhlas s vykonaním kompletných vyšetrení u maloletej na

akútnom detskom oddelení psychiatrickej nemocnice v Q., na pobyt maloletej do doby ukončenia
ozdravovacej fázy a do doby odporúčania nemocnice ohľadom ďalšieho postupu liečenia v osobe
maloletej.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta,

II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, § 2 ods. 1, 2 , § 360 ods. 1, 2, § 363, § 366, § 367 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, § 52 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrh otca je nedôvodný. Otec dostatočne neosvedčil
potrebnosť dočasnej úpravy, a ani nesplnil zákonnú povinnosť spočívajúcu v osvedčení skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia. S ohľadom na zakázaný akýkoľvek styk otca s

maloletou, pokladal návrh otca za absolútne nedôvodný. Rovnako otec ani nepreukázal, že matka
odmieta udeliť súhlas vo vzťahu k vyšetreniam zdravotného stavu maloletej v Psychiatrickej nemocniciv Q., pričom takáto skutočnosť nebola avizovaná ani z nemocnice, v ktorej je maloletá aktuálne
hospitalizovaná. Na pojednávaní vo veci sp. zn. 29P/133/2025 matka uviedla, že pokiaľ má informácie
o tom, že zdravotný úkon je potrebný a v prospech maloletej, nemá dôvod neudeliť súhlas. Mal za to, že

nemožno konštatovať splnenie zákonom stanovených podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia,
preto návrh otca ako nedôvodný zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, neúplne a rozporne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu zaťaženia procesnou vadou,
ktorá má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Namietal zamieňanie si štandardu dokazovania vo veci

samej s režimom neodkladného opatrenia, pri ktorom sa nevyžaduje úplné preukázanie nároku, ale
postačuje jeho osvedčenie a existencia naliehavej potreby úpravy pomerov. Namietal formalistické a
prísne hodnotenie návrhu, ktoré presahuje zákonné požiadavky kladené na neodkladné opatrenie, čím
vec právne nesprávne posúdil. Obavy, ktoré ho viedli k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa následne potvrdili lekárskou správou primárky zo dňa 07.11.2025 z ktorej vyplýva, že

zdravotný stav maloletej nebol kompenzovaný, bola hospitalizovaná ako akútny príjem pre vysoké riziko
zhoršenia psychického stavu a sebapoškodzovania a indikované MR mozgu nebolo realizované pre
písomný nesúhlas matky. Uvedené potvrdzuje, že nešlo k hypotetickú obavu, ale o reálne ohrozenie
poskytnutia potrebnej zdravotnej starostlivosti, ktoré neodkladné opatrenie sledovalo odstrániť. Ďalej
namietal, že v bode 24. odôvodnenia nebol uvedený dátum pojednávania a nebolo vysvetlené, akým

konkrétnym spôsobom mala byť odstránená naliehavosť návrhu. Rovnako zdôraznil, že uvedené
pojednávanie prebehlo v jeho neprítomnosti napriek tomu, že riadne a včas požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu dočasnej práceneschopnosti a súčasne žiadal, aby vec nebola prejednaná v
jeho neprítomnosti. Z napadnutého uznesenia a ani z jeho odôvodnenia nevyplýva, aby na spomínanom
pojednávaní došlo k predloženiu písomného informovaného súhlasu matky alebo aby bola odstránená

nezhoda rodičov v otázkach zdravotnej starostlivosti o maloletú. Za tejto situácie nemohol u uvedeného
pojednávania objektívne vyplynúť záver, že pominuli dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Záver súdu prvej inštancie označil za neudržateľný. Uviedol, že zákaz styku nepredstavuje zánik
rodičovských práv, nevylučuje procesnú legitimáciu rodiča a už vôbec nebráni rodičovi domáhať sa
súdnej ochrany zdravia dieťaťa. Záverom poukázal na to, že po vydaní neodkladného opatrenia došlo

k zásadnému vývoju vecí, a to, že dňa 15.12.2025 podala stará matka návrh na zverenie maloletej
do náhradnej osobnej starostlivosti, maloletá bola dňa 16.12.2025 vyňatá z psychiatrickej nemocnice
a umiestnená do starostlivosti organizácie K. -. a dňa 17.12.2025 prevzal uznesenie Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 24CoPno/9/2025 zo dňa 09.12.20255, ktorý bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie
zo dňa 29.07.2025 vo veci sp. zn.24CoP/59/205 na základe ktorého bol uvedený presun realizovaný.

Z uvedeného vyplýva, že k zásahu do liečebného režimu maloletej došlo na základe rozhodnutia, ktoré
bolo následne zrušené, pričom súd prvej inštancie odmietol poskytnúť preventívnu ochranu zdravotných
záujmov maloletej. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Matka podané odvolanie označila za absolútne nedôvodné. Uviedla, že v súčasnosti neexistuje
potreba neodkladnej úpravy tak, ako ju navrhuje otec, pretože maloleté bola dňa 16.12.2025 odovzdaná
do starostlivosti organizácie K. -. ktorá je zároveň oprávnená prijímať rozhodnutia o poskytovaní
zdravotnej prípadnej zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k maloletej. Okrem toho nie je ani dôvodnosť
vydania požadovaného neodkladného opatrenia. Pôvodne naozaj nedala súhlas na vykonanie MR

vyšetrenia maloletej, avšak len z dôvodu potreby zistiť ďalšie informácie o nutnosti tohto vyšetrenia.
Dňa 20.10.2025 tento súhlas dodatočne dala, čo napokon konštatuje aj otec v podanom návrhu. Nie je
zrejmé, prečo v správe Psychiatrickej nemocnice zo dňa 07.11.2025 táto skutočnosť nie je zachytená,
avšak udelenie súhlasu preukázala aj súdu v konaní sp. zn. 29P/135/2025. Z uvedeného je nepochybné,
že nebráni v poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletej, preto nie je dôvodné nahrádzať jej súhlas

neodkladným opatrením. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

8. Kolízny opatrovník sa nevyjadril.IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia §

2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v
§ 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k
záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“),
záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho

týkajú.

15. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

18.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa ustálenej súdnej praxe pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje minimálne
osvedčenie skutočností podstatných pre rozhodnutie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010,

sp. zn. 6Cdo/171/2010).

21. Keďže neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté
deti za predpokladu, že pomery maloletých je nevyhnutné upraviť bezodkladne, odvolací súd skúmal ajzáujem maloletej na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný predovšetkým
vtedy, ak tento záujem maloletej bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej
úpravy jej pomerov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie aj preventívnej

ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Je potrebné poznamenať, že
nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) je dôvodné iba za situácie, ak je potrebné
bezodkladne vyriešiť situáciu, v akej sa maloleté dieťa ocitlo (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I ÚS. 347/06). V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje
naliehavosť požadovanej úpravy vzhľadom na nevyhnutnosť rozhodnúť tak, aby sa predišlo vzniku

vážnej a nenapraviteľnej ujmy.

22. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o podstatnej nezhode rodičov, ktorá mala vzniknúť v
súvislosti s výkonom ich rodičovských práv a povinností k maloletej. Súd prvej inštancie nevyhovel
návrhu otca, ktorý žiadal nahradiť súhlas matky s vykonaním kompletných vyšetrení u maloletej na
akútnom detskom oddelení psychiatrickej nemocnice v Q. a na pobyt maloletej do doby ukončenia

ozdravovacej fázy a do doby odporúčania nemocnice ohľadom ďalšieho postupu liečenia v osobe
maloletej, preto bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru.

23. Obom rodičom patrí právo rozhodovať o záležitostiach maloletých detí pokiaľ nedošlo k
pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu rodičovských práv a povinností rodiča. Z formulácie § 35

Zákona o rodine a jeho výkladu a contrario možno dospieť k záveru, že rodičia majú právo rozhodovať o
bežných a podstatných záležitostiach maloletých detí. Bežnými záležitosťami je potrebné rozumieť tie,
ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa, preto nemožno uzavrieť, že o nich môže
rozhodovať len ten rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Podstatnými záležitosťami
sú tie, ktoré sú jednak objektívne v právnom živote podstatné (napr. zastúpenie) a jednak aj tie, ktoré

sú pre rodiča, no najmä pre dieťa podstatné a musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Súdna prax
za podstatné veci maloletého považuje najmä jeho vysťahovanie do cudziny, správu majetku, štátne
občianstvo, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, prípravu na budúce povolanie,
či zmenu mena alebo priezviska. Nie je však vylúčené, aby súd posúdil ako dôležitú aj inú záležitosť
maloletého, vždy sa však musí vysporiadať s tým, či ide skutočne o podstatnú otázku, keďže uvedené

je základným predpokladom pre rozhodovanie súdu. V prípade, ak by nedošlo k zhode medzi rodičmi o
tom, čo je skutočný záujem dieťaťa a zároveň ide o podstatnú záležitosť maloletého, rozhodne o tejto
záležitosti maloletého súd na návrh ktoréhokoľvek rodiča.

24. Rozhodovanie podľa § 35 Zákona o rodine nastáva v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní

dohodnúť sa na výkone rodičovských práv a povinností, preto rozhodnutie súdu musí byť hľadaním
optimálneho stavu zo strany súdu. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom
pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa, resp. maloletých detí. O bežných
veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ktorými je potrebné rozumieť záležitosti, ktoré vznikajú
pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa, sú oprávnení rozhodovať obaja rodičia samostatne.

Na druhej strane podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma
rodičmi. Podstatnou vecou je potrebné rozumieť nielen to, čo objektívne v právnom živote dieťaťa
sa javí podstatné (napríklad zastúpenie), ale aj to, čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre
dieťa. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine obsahuje len demonštratívny výpočet podstatných záležitostí
maloletého dieťaťa, preto súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ako uvedenú v citovanom

zákonnom ustanovení. Pre posúdenie, či ide o vec bežnú alebo podstatnú týkajúcu sa maloletého
dieťaťa, je potrebné vyhodnotiť, či nezhoda rodičov v konkrétnej veci môže alebo nemôže zásadným
spôsobom ohroziť skutočný záujem maloletého dieťaťa.

25. Ako vyplýva zo samotného znenia § 35 Zákona o rodine, udelenie súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti je podstatnou vecou, preto sa vyžaduje súhlas oboch rodičov. Z podania
matky v priebehu odvolacieho konania, ale aj zo samotného návrhu otca vyplynulo, že hoc matka
spočiatku odmietla udeliť súhlas s MR vyšetrením maloletej, neskôr po obdŕžaní potrebných informácií o
potrebnosti toho vyšetrenia súhlas udelila. V prípade MR vyšetrenia tak absentuje základný predpoklad
pre rozhodnutie v zmysle § 35 Zákona o rodine, a to absencia dohody. Pokiaľ otec v podanom návrhu

poukazoval na potrebu nahradenia súhlasu matky aj s inými vyšetreniami, tieto bližšie nekonkretizoval a
ani neosvedčil, aby matka odmietla dať súhlas s vyšetreniami. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
totižto nepostačuje pravdepodobnosť hrozby, ktorá by mala nastať v budúcnosti, pričom nie je zrejmé,
či vôbec nastane. V tomto prípade tak absentuje osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.Naviac ako vyplynulo z vyjadrení oboch rodičov, maloletá od 16.12.2025 už nie je hospitalizovaná
na oddelení psychiatrie v nemocnici v Q., preto aj z uvedeného dôvodu je návrh otca v tomto bode
nedôvodný.

26. Pokiaľ ide o otcom požadované nahradenie súhlasu matky s pobytom maloletej na psychiatrickom
oddelení nemocnice v Q. do doby ukončenia ozdravovacej fázy a do doby odporúčania nemocnice
ohľadom ďalšieho postupu liečenia v osobe maloletej, aj v tomto bode vyhodnotil odvolací súd návrh
otca už za nedôvodný. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že maloletá už nie je hospitalizovaná

na psychiatrickom oddelení nemocnice v Q., preto rozhodovanie o nahradení súhlasu matky s pobytom
maloletej na tomto oddelení je už irelevantné.

27. Za daného stavu sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nesplnení
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a z tohto dôvodu napadnuté uznesenie potvrdil ako
vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak. Žiaden z účastníkov konania nepodal v rámci odvolacieho konania návrh na
rozhodovanie o trovách konania, a ani odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé

priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP, preto žiadnemu účastníkovi
nebol priznaný nárok na ich náhradu.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).