Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/45/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125210528
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3125210528.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní
zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín - pracovisko Ilava,
Mierové námestie 81/18, 019 01 Ilava, deti rodičov: matka - B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

B. XXX/X, D. a otec - B. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku s mal. deťmi, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/142/2025-31 zo dňa 7. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/142/2025-31 zo dňa 7. októbra 2025 m e
n í tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Nariaďuje
sa nasledovné neodkladné opatrenie: Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX a
mal. B. A., nar. XX.XX.XXXX
- každý párny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým,

že maloleté deti si v určenom čase prevezme z aktuálne navštevovaného školského zariadenia a po
ukončení odovzdá v mieste bydliska matky,

- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 07.30 hod. s tým,
že maloleté deti si v určenom čase prevezme z aktuálne navštevovaného školského zariadenia, kde ich
po ukončení odovzdá.

Matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť. Rodičia
maloletých detí sú povinní, v prípade, že sa stretnutie zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť,
oznámiť druhému rodičovi túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne
potom, čo vznikne dôvod, pre ktorý sa stretnutie nebude môcť uskutočniť. Otec maloletých detí má
v takomto prípade právo na náhradný termín styku s maloletými deťmi v rozsahu zodpovedajúcom

stretnutiu, ktoré sa z titulu dôvodných prekážok neuskutočnilo.

Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedeného u Okresného súdu Trenčín pod sp. zn.
35P/143/2024.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“2. Otec mal. detí sa návrhom zapísaným do zápisnice na pojednávaní dňa 08.09.2025 domáhal,
aby okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého bude otec oprávnený stretávať
sa s mal. A. a mal. B. v každom párnom kalendárnom týždni v roku od stredy od 15.00 hod. do

nasledujúceho pondelka do 07.30 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v roku od stredy
od 15.00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 07.30 hod. s tým, aby si otec deti preberal bez prítomnosti
matky v školskom zariadení, ktoré mal. deti navštevujú, kde ich po ukončení styku vráti. Len v prípade
školských prázdnin by si mal. deti preberal v mieste bydliska matky a zároveň vzhľadom na situáciu,
kedy sa styk nerealizuje, navrhuje, aby súd uložil matke povinnosť v prípade, že sa styk neuskutoční z

dôvodov na strane matky alebo mal. detí, poskytnúť otcovi náhradný termín styku. Uvedený návrh otec
predniesol na základe výsledkov výsluchu znalca. Kolízny opatrovník doručil dňa 17.09.2025 okresnému
súdu vyjadrenie k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia tak, ako bol prednesený na pojednávaní vo veci o zmenu úpravy
práv a povinností k mal. deťom pod sp. zn. 35P/143/2024, odporúča vyhovieť. Dňa 29.09.2025 doručila
okresnému súdu matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie k návrhu otca

na nariadenie neodkladného opatrenia, súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia.
3. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa okresný súd oboznámil s návrhom otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, s jeho prílohami, obsahom spisov okresného súdu sp. zn.
35P/142/2025, sp. zn. 35P/143/2024 a sp. zn. 32P/135/2020 a zistil, že mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX a
mal. B. A., nar. XX.XX.XXXX pochádzajú z manželstva rodičov. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Trenčín č. k. 32P/135/2020-152 zo dňa 30.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 27CoP/12/2021-185 zo dňa 27.04.2021. Uvedenými rozhodnutiami súd rozhodol
tak, že mal. deti zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Otcovi upravil styk
s deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s nimi každú stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každý
nepárny týždeň od piatka od 15.30 hod. do nedele do 18.30 hod. Počas pracovných dní si otec preberá

deti v školskom zariadení a odovzdáva ich vždy v mieste bydliska matky. Matke uložil súd povinnosť
deti na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť. Výrokom III. predmetného rozsudku súd určil
otcovi vyživovaciu povinnosť v sume 300,- Eur na každé z mal. detí. Dňa 03.10.2024 bol okresnému
súdu doručený návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, ktoré
konanie je vedené pod sp. zn. 35P/143/2024 a nie je právoplatne skončené. Na pojednávaní vo veci

samej, ktoré sa uskutočnilo dňa 08.09.2025, súd vypočul ustanoveného znalca a pojednávanie bolo
odročené za účelom prípadného posúdenia nariadenia výchovného opatrenia.
4. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že z výsluchu ustanoveného znalca
vyplynulo, že aktuálny problém v rodine nespočíva v samotných deťoch, ale v narušenej komunikácii
a nevyriešenom partnerskom konflikte medzi rodičmi. Podľa znalca deti nie sú schopné slobodne a

autonómne vyjadriť svoj názor na otázku starostlivosti, keďže sú výrazne ovplyvňované dominantnou
vzťahovou osobou - matkou. Táto formuje ich postoje k otcovi a dlhodobo im sprostredkúva informácie,
ktoré nie sú primerané ich veku. Tým sa u detí fixuje negatívny obraz otca, ktorý je následne ťažké
meniť, ak matka nezmení svoje správanie. Znalec uviedol, že počas znaleckého skúmania mal. deti s
otcom komunikovali bez známok strachu a samostatne vyjadrili záujem vyskúšať si týždňovú striedavú

starostlivosť. Ich prejavy nepôsobili ako reakcia na nátlak zo strany otca. Poprel, že by u detí pozoroval
prejavy strachu, aké bývajú prítomné u detí, ktoré majú voči rodičovi reálne traumatické skúsenosti.
Naopak, deti podľa neho po vzájomnom rozhovore prejavili túžbu tráviť viac času s otcom. Znalec
tiež potvrdil, že medzi rodičmi pretrváva silné napätie, ktoré negatívne zasahuje do emocionálneho
prežívania detí. Za kľúčové považoval, aby rodičia absolvovali minimálne polročnú terapiu, ktorá by

pomohla upraviť ich vzťah a komunikáciu. Odporúčal, aby s terapiou začali rodičia, keďže od nich
pochádza model správania, ktorý deti preberajú. Otec podľa znalca disponuje primeranými rodičovskými
schopnosťami, avšak potrebuje intenzívne pracovať na sebe, najmä v oblasti emočného prejavu a štýlu
komunikácie. Znalec nevylúčil rozšírenie jeho kontaktu s deťmi, pokiaľ bude zachovaný postupný, citlivý
prístup a paralelne bude prebiehať odborná intervencia. Záverom znalec konštatoval, že deti majú

potenciál budovať vzťah s oboma rodičmi, pričom považoval za dôležité, aby sa tento proces podporil
odborným vedením a postupným rozširovaním kontaktu s otcom.
5. O predpokladoch pre nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôsledkoch platia § 324 - 328 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
6. Okresný súd s poukazom na § 324 ods. 1 a 2 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 329 odsek 1 a 2 CSP, §

330 odsek 1 CSP, § 360 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“) a osvedčený skutkový stav veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov, alebo
obava, že exekúcia bude ohrozená. Z § 325 CSP vyplýva, že je možné nariadiť neodkladné opatreniei v inom znení, ako je uvedené v tomto ustanovení, prípadne v ustanoveniach CMP, upravujúcich
neodkladné opatrenia, tieto nie sú v § 325, resp. ustanoveniach CMP vymenované taxatívne. Pojem
potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania znamená, že bez tejto úpravy vzťahov

súdom by hrozila ťažko napraviteľná ujma. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatreniasanevykonávariadnedokazovanie,ibasaosvedčujúskutočnosti,tvrdenéúčastníkmikonania.
Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá
neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy
prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Zároveň okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3 Cdo/203/2011. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedná
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd
spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba
vo výnimočných prípadoch. Riadne dokazovanie súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu
návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. V konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným

postupom. Vychádza pri tom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín.
Pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z
objektívnych dôvodov nemôže vykonať. Súd vo väčšine prípadov pojednávanie na prejednanie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nenariaďuje. Rovnako nevykonáva ani výsluch strán a návrh
nezasiela na vyjadrenie protistrane. Všetky rozhodujúce skutočnosti zisťuje súd z návrhu a jeho príloh,

bez procesnej účasti protistrany. To prirodzene kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť a
argumentačnú dostatočnosť návrhu, za obsah ktorého zodpovedá navrhovateľ.
7. Súd pri posudzovaní návrhu otca na rozšírenie styku s mal. deťmi vychádza predovšetkým z princípu
najlepšieho záujmu detí. Zo znaleckého posudku, ako aj z výsluchu znalca jednoznačne vyplýva, že mal.
deti majú záujem tráviť čas s otcom, pričom intenzívny a stabilný kontakt s oboma rodičmi je kľúčový pre

ich osobnostný, emocionálny a sociálny rozvoj. Znalec zdôraznil, že dôležitá je nielen dĺžka stretnutí,
ale aj bezpečné prostredie, ktoré minimalizuje konflikt medzi rodičmi a umožní deťom slobodne a bez
strachu prejaviť svoje pocity. S ohľadom na tieto zistenia súd konštatuje, že súčasný styk otca s mal.
deťmi, ktorý bol stanovený pred takmer 5 rokmi a je obmedzený na každý druhý víkend a každú druhú
stredu, neposkytuje dostatočný priestor na budovanie väzby medzi otcom a mal. deťmi a nezodpovedá

odborným odporúčaniam znalca o postupnom a bezpečnom rozšírení kontaktu.
8. Okresný súd k argumentu matky, že mal. deti sú spokojné s aktuálnou úpravou styku a „že nikdy otcovi
nebránila stretávať sa s deťmi, znalec jednoznačne poukázal na to, že hoci matka formálne nebránila
stretávaniu otca, neexistuje aktívna podpora takéhoto kontaktu, čím mal. deti nemajú vytvorené
optimálne podmienky pre slobodné a bezpečné trávenie času s otcom. Tento fakt môže limitovať rozvoj

vzťahudetísotcom,čojevzhľadomnaodbornéodporúčanianežiaduceamôžemaťdlhodobonegatívny
dopad na ich vývoj. Súd preto považuje uvedené tvrdenia matky za nedostačujúce, keďže samotné
umožnenie kontaktu nestačí; rozhodujúca je aktívna podpora a motivácia detí na udržiavanie kontaktu,
ktorá je nevyhnutná pre ich psychický a sociálny prospech.“
9. Okresný súd hodnotil, že existuje naliehavosť situácie, keďže „Súčasná úprava styku nespĺňa

odporúčania znalca a nedostatočne podporuje budovanie väzby medzi otcom a mal. deťmi, pričom
prostredie detí je stále ovplyvnené napätím a neistotou. Znalec jednoznačne zdôraznil, že čím skôr
dôjde k stabilizácii kontaktu a zavedení pravidelného, predvídateľného a bezpečného režimu, tým vyššia
je pravdepodobnosť, že mal. deti budú kontakt s otcom prijímať prirodzene a pozitívne. Nariadenie
neodkladného opatrenia je preto odôvodnené naliehavosťou situácie a potrebou okamžitého zásahu

súdu, aby sa zabezpečil pravidelný kontakt otca s mal. deťmi a minimalizovalo sa riziko ďalšieho
narušenia ich emocionálnej stability.“
10. Okresný súd výrokom I. uznesenia nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozšíril styk otca s mal.
deťmi každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň
od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 07.30 hod. Preberanie a odovzdávanie mal. detí sa bude

prednostne realizovať v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú, čím sa minimalizuje priame napätie
medzi rodičmi. Okresný súd mal za to, že je v záujme mal. detí, aby sa rodičia stretávali osobne pri
ich odovzdávaní aspoň raz za dva týždne. Takto nastavený rozsah osobného kontaktu predstavuje
len minimálnu, avšak potrebnú formu komunikácie medzi rodičmi, ktorá môže prispieť k zlepšeniu
ich vzájomnej spolupráce pri zabezpečovaní potrieb mal. detí a zároveň predísť nevhodnej písomnej

komunikácii, na ktorú matka v konaní poukazovala. Súdom nariadený režim úpravy styku otca s mal.
deťmi je v skutočnosti len faktickým opatrením, ktorá vyplýva z aktuálnej situácie. Zabezpečuje však
pravidelnosť a kontinuitu kontaktu, pričom sa zachováva jednoznačná predvídateľnosť a stabilita, ktoré
sú nevyhnutné pre pocit istoty oboch mal. detí. Okresný súd prihliadol na odporúčania znalca a zvoliltieto konkrétne dni a časové intervaly z dôvodu optimalizácie pravidelnosti a predvídateľnosti kontaktu,
stretnutia začínajú už v stredu, čím sa deťom a rodičom umožňuje postupný prechod od školy a bežného
denného režimu do víkendového kontaktu s otcom. Umožnenie celého víkendu od stredy do nedele

poskytuje dostatočný čas na budovanie vzťahu a podporuje pocit stability, pričom zachováva priestor
pre rodičovskú komunikáciu a koordináciu. V nepárnych týždňoch je upravený čas do štvrtka rána, aby
sa zachoval harmonogram detí a minimalizovalo sa narušenie školského režimu, pričom deti zároveň
získavajú adekvátny čas na prechod medzi domácnosťami a prispôsobenie sa situácii.
11. Okresný súd „taktiež prihliadol na odporúčania znalca ohľadom súbežnej účasti rodičov a detí na

kvalifikovanomterapeutickomporadenstvepodobuminimálnešiestichmesiacovsfrekvenciounajmenej
raz týždenne, čím sa podporí spolupráca rodičov, zmierni konflikt a vytvoria podmienky pre slobodné
a bezpečné rozhodovanie detí. Týmto opatrením sa zároveň zohľadňuje aktuálna krúžková a školská
činnosť detí a zabezpečuje sa, aby mali primeraný priestor pre oddych, vzdelávanie aj trávenie času
s oboma rodičmi. Zároveň súd považoval za potrebné upraviť styk aj v takých prípadoch, pokiaľ sa
stretnutie zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť v uvedený deň. Za týmto účelom uložil

povinnosť tomu z rodičov, u ktorého bude takýto dôvod existovať, oznámiť druhému rodičovi najneskôr
24 hodín pred začiatkom styku alebo inak bezprostredne po tom čo vznikne tento dôvod. Zároveň
matka bude mať povinnosť umožniť otcovi v takom prípade aj právo na náhradný termín styku s
mal. deťmi v rozsahu zodpovedajúcom stretnutiu, ktoré sa z titulu dôvodných prekážok neuskutočnilo.
Táto požiadavka je dôvodná z hľadiska potreby zachovania primeraného styku otca s mal. deťmi a

zodpovedá právu detí na primeraný styk aj s rodičom, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti.
Takýmito situáciami, kedy sa stretnutie zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť korešpondujú
situácie, keď sú mal. deti choré alebo ak jeden z rodičov pre závažné dôvody nemôže uskutočniť
styk.“ Dal do pozornosti okresný súd, že ním nariadené neodkladné opatrenie bude trvať dočasne,
a to iba do právoplatného skončenia konania o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletým deťom, v súčasnosti vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn.
35P/143/2024. Keďže ide o konečné rozhodnutie vo veci, tak okresný súd rozhodol o náhrade trov
konania podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
12. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, v rozsiahlom podaní, na ktoré odvolací súd na tomto
mieste v celom jeho obsahovom a rozsahovom znení odkazuje. Matka uviedla, že podala odvolanie

proti výroku I. uznesenia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 CMP, keďže podľa
jej názoru neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedla, že
počas celého konania opakovane deklarovala ochotu rozšíriť bežný styk na skúšobnú dobu tak, aby
si deti mohli postupne zvyknúť na novú situáciu, pričom dlhodobo rešpektovala ich vyjadrenia, že im
vyhovujeaktuálnyrežim.Matkatvrdila,ženeexistovalanaliehavápotrebaokamžitezasiahnuťažeotcovi

nehrozila žiadna neodstrániteľná ujma. Zdôraznila, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný
inštitút, ktorý musí byť odôvodnený konkrétnou hrozbou ujmy, čo podľa nej nebolo preukázané. Matka
namietala, že pomery medzi účastníkmi už boli upravené právoplatným rozsudkom a v praxi umožňovala
otcovi aj nadštandardné stretnutia, čo podľa nej vylučovalo potrebu súdnej úpravy formou neodkladného
opatrenia. Zdôraznila, že navrhovala postupné rozšírenie styku od štvrtka do nedele v párnom týždni a

krátky stredajší styk v týždni nepárnom, čo by podľa jej názoru predstavovalo primeraný a pre deti menej
zaťažujúci prechod. Mala za to, že okresný súd sa s jej návrhmi a argumentmi dostatočne nevysporiadal.
13. V odvolaní matka namietala, že úprava stanovená okresným súdom, najmä prespávanie od stredy,
neprimerane narúšala celistvosť týždňa a nebola vhodná vzhľadom na školské povinnosti detí. Tvrdila,
že takto nastavený režim bol pre deti mätúci a rozhodne nezodpovedal postupnému rozširovaniu styku.

Po nariadení neodkladného opatrenia sa podľa nej prejavili problémy, na ktoré dopredu upozorňovala,
teda najmä zhoršenie správania a psychické ťažkosti mal. A. a zhoršenie zdravotného stavu mal. B.,
u ktorého sa prejavili dermatologické zmeny, čo podporila lekárskymi správami. Uviedla, že otec tieto
ťažkosti ignoroval a nepripúšťal potrebu citlivého prístupu. Matka uviedla, že mal. A. odmietal chodiť do
školy, pravidelne komunikovala s pedagógmi. Aby predišla obvineniam z manipulácie, zabezpečila mal.

A. psychologickú starostlivosť, aby svoje pocity vyjadroval samostatne. Tvrdila, že dieťa samo požiadalo
o opätovné stretnutie so znalcom, aby mu oznámilo zmenu názoru na rozsah styku, čo však znalec
interpretoval ako manipuláciu zo strany matky. Matka namietala, že manipulácia zo strany matky nikdy
nebola žiadnym konkrétnym spôsobom preukázaná.
14. Matka v odvolaní zdôrazňovala, že priebeh znaleckého dokazovania prebiehal v nerovných

podmienkach v porovnaní s otcom, pričom jej výhrady boli zo strany znalca zľahčované. Tvrdila, že
znalec používal neurčité pojmy, ako napríklad manipulácia alebo dominancia, bez ich konkrétneho
obsahu, a že z jeho prístupu mala pocit zaujatosti, najmä v smere presadzovania striedavej starostlivosti
bez zohľadnenia reálnej situácie detí. Zároveň uviedla, že deti nikdy neodmietali otca do takej miery,aby to poukazovalo na manipuláciu a vždy ich na styk pripravovala. Matka zdôraznila, že nesúhlasila
s tým, aby si otec deti preberal v škole, najmä s poukazom na to, že A. nenavštevoval školský klub a
podľa školského poriadku sa nemohol po vyučovaní zdržiavať v budove školy bez dozoru. Tvrdila, že

odovzdanie môže prebehnúť pri domácnosti vzdialenej približne 100 metrov od školy. Otcovi vytýkala,
že uprednostňoval vlastné pohodlie, vyhrážal sa jej marením rozhodnutia a nerešpektoval potreby
detí, čo ilustrovala incidentom, keď A. prikázal nastúpiť do auta napriek jeho nesúhlasu, čo u dieťaťa
vyvolalo silnú emočnú reakciu. Maloleté deti boli v konaní síce opakovane vypočuté odborníkmi, ale
nie okresným súdom, hoci už boli vo veku schopnom vyjadriť vlastný názor zrozumiteľne. Namietala

tiež nevykonateľnosť výroku o náhradných termínoch, keďže takýto inštitút zákon o rodine nepozná
a výrok je podľa judikatúry nevykonateľný, ak nie je určitý a presný. Matka uzavrela, že po nariadení
neodkladného opatrenia nastali reálne problémy, ktoré už predtým predvídala, najmä komplikácie pri
odovzdávaní detí, dezorganizácia ich týždenného režimu a výrazná mätúcnosť novej úpravy. Podľa nej
došlo k negatívnemu dopadu na správanie a celkový stav detí. Mala za to, že okresný súd nedostatočne
vyhodnotil jej argumenty a že neodkladné opatrenie nebolo v najlepšom záujme detí, keďže nebola

splnená podmienka bezprostrednej potreby úpravy pomerov, úprava bola pre deti neprimeraná a výrok
o náhradných termínoch nevykonateľný. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta, alebo subsidiárne aby uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15. Otec podal rozsiahle vyjadrenie, na ktorého obsahové a rozsahové znenie v celom rozsahu odvolací

súd poukazuje a uvádza z neho nasledovné skutočnosti. Manželstvo bolo rozvedené a rozsudkom
boli tiež upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode. Návrhom na
začatie konania, ktorý bol okresnému súdu doručený dňa 03.10.2024 sa otec domáha zmeny úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Konanie je na Okresnom súde Trenčín
vedené pod sp. zn. 35P/143/2024 a ku dňu podania jeho vyjadrenia nebolo právoplatne skončené.

Poukázal na postup okresného súdu, ktorý ustanovil súdneho znalca z odboru psychológia, odvetvie
poradenská psychológia B. D. B., ktorý okresnému súdu doručil znalecký posudok č. 15/2022, a to
dňa 17.06.2025. Podľa znaleckého dokazovania malo byť preukázané, že matka aktuálne nie je
schopná vnímať, dostatočne vhodne akceptovať otca maloletých detí ako druhého plnohodnotného
rodiča, má tendenciu preferovať vlastné potreby a spôsob výchovy a starostlivosti o maloleté deti.

Nie je však vhodne pokrytá oblasť tvorby vzťahu maloletých detí s otcom, kedy matka prenáša
na maloleté deti vlastné názory a postoje. Prostredníctvom nich, tak formuje aj mienku maloletých
detí. Maloleté deti sú manipulované matkou takým spôsobom, aby táto určovala všetky oblasti ich
výchovy a starostlivosti o maloleté deti a zamedzovala styk otca s maloletými deťmi na dlhšie obdobie.
Rodičovská zodpovednosť matky nesleduje najlepší záujem maloletých detí, nakoľko matka sa aktívne

podieľa na tom, aby maloleté deti boli formované prostredníctvom jej názorov a postojov na neho ako na
otca. Dal do pozornosti odvolacieho súdu situáciu, ku ktorej došlo počas znaleckého psychologického
vyšetrenia a aj na pojednávaní dňa 08.09.2025 s tým, že s takouto situáciou sa doteraz znalec
ešte nestretol, maloleté deti boli najskôr negatívne naladené voči otcovi, ale následne po kontakte
s otcom reagovali pozitívne, maloletý A. reagoval kladne na jeho ponuku vyskúšať si možnosť týždňovej

striedavej osobnej starostlivosti. Po 10 minútach od odchodu matky s maloletými deťmi zazvonil zvonček
do kancelárie znalca a maloletý A. bol pred dverami, vyšiel sám na 3 poschodie a povedal, že si to
rozmyslel, že by to stretávanie nechcel vyskúšať. Znalec počas svojho výsluchu na súde dňa 08.09.2025
uviedol, že toto sa mu stalo prvýkrát v jeho praxi, išlo o niečo neštandardné, že to hneď uviedol do
zápisu. Otec tiež poukázal na to, že znalec uviedol, že zo strany matky nie sú vytvorené také kroky, aby

dieťa malo pocit bezpečia, keď strávi čas u otca. Znalec výslovne uviedol, že deti by si mali vyskúšať
striedavúosobnústarostlivosť.Súdomustanovenýznalecuviedol,že,akbysasúčasnásituáciažiadnym
spôsobom neriešila, tak by to prirovnal ku konaniu, na ktoré práve ide do Trnavy, kde má spis 8.000
strán. Konanie prebieha od roku 2015, dieťa bude za chvíľu dospelé 9 rokov nevidelo svojho otca.
Pokiaľ matka tvrdí, že prejavila ochotu na rozšírenie styku, tak matka s výnimkou sviatkov a prázdnin

do septembra 2025, kedy súd prvej inštancie vyslovil predbežný právny názor, že pokiaľ nedôjde
v tejto veci k dohode, styk otca s maloletými deťmi počas sviatkov a prázdnin upraví neodkladným
opatrením, tak matka pod tlakom okolností súhlasila s minimálnym rozšírením, avšak, pokiaľ išlo o bežný
styk, matka robí všetko preto, aby sa aktuálne rozšírený styk maloletých detí s otcom nerealizoval.
Zároveň otec poukázal na konanie sp. zn. 35Em/5/2025 a uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k.

35P/184/2025-17 zo dňa 25.11.2025, ktorým musel nariadiť výchovné opatrenie. Zdôraznil, že matka
manipuluje maloleté deti proti nemu, napriek tomu, že otec si sám maloleté deti mal vyzdvihnúť zo
školského zariadenia, účelovo zariadila maloletému A., aby odišiel zo školy domov a otec si ho nemohol
prevziať. Matka k svojmu odvolaniu pripojila listinný dôkaz, a to lekársku správu maloletého B., podľaktorého maloletému B. bolo diagnostikované Vitiligo, čo matka dáva do príčiny v súvislosti s rozšíreným
stykom otca. Predmetná lekárska správa je zo dňa 22.10.2025 a odvolaním napadnuté neodkladné
opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 22.10.2025 a rozšírený styk začal otec realizovať 29.10.2025.

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za zákonné a správne.
16. K doručenému vyjadreniu otca sa vyjadrila matka v rozsiahlom podaní, na ktoré odvolací súd na
tomto mieste v celom jeho obsahovom a rozsahovom znení poukazuje. Podstatou uvedeného, matka vo
svojom vyjadrení uviedla, že zotrváva v celom rozsahu na podanom odvolaní a poukázala skutočnosti
k priebehu skutkového deja dňa 05.11.2025 a 13.11.2025. Zdôraznila, že otec súdne rozhodnutie

nedodržiaval ani v minulosti, opakovane jej vulgárne nadával, opakoval, že stretávanie so synmi je
jeho právo a nie povinnosť, takto si otec budoval 5 rokov vzťah s deťmi. Od prvého momentu súdno-
znaleckého vyšetrenia sa dalo vyrozumieť, ako by svoju úlohu plnil znalec, odhliadnuc od zadaných
otázok, že tak cieľ je nájsť k striedavej starostlivosti počas samotného niekoľkohodinového vyšetrenia
sa žiadne z maloletých detí nevyjadrilo k rodinným príslušníkom matky. Počas vyšetrenia sa žiadne
z detí, ani matka, okrem rodinnej anamnézy z detstva matky, nevyjadrila k členom svojej rodiny, ani

sám znalec sa na členov rodiny matky vôbec nepýtal, pritom 5 rokov, okrem účelových invektív nemal
dôvod, ani dôkaz, čím by mohol diskreditovať úlohu matky, ktorá je primárnou vzťahovou osobou pre
maloleté deti. Zdôraznila, že deti netúžia po striedavej starostlivosti, aktuálne sa javí, že zverenie detí
do striedavej starostlivosti oboch rodičov bez toho, aby maloleté deti a rodičia maloletých detí neboli
dostatočne vhodne pripravení zvládnuť tento prechod z jednej formy do druhej. Je pre maloleté deti

nevhodný, nakoľko by to predstavovalo pre maloleté deti významnú emočnú záťaž, ktorá by sa mohla
následne prejavovať v ich prežívaní, tak v správaní a maloleté deti by tak mali utrpieť značnú ujmu.
Rozšírený styk maloletých detí s otcom má rešpektovať aktuálne potreby detí a má mať pozitívny dopad
nadetidobudúcna.Otecúčelovopodsúva,želenmatkamanipulujedeti,pritomajvotázkeč.11posudku
je uvedené, že aj otec má voči matke negatívne ladenie, nie je schopný vypočuť matku a akceptovať

jej názory. Rodičovská zodpovednosť maloletých detí sa javí ako čiastočne vhodná, neuprednostňuje
najlepší záujem detí, ale zohľadňuje naplnenie, najmä vlastných potrieb. Znalec podotkol, že k rozšíreniu
kontaktu otca s deťmi môže dôjsť len za predpokladu „že bude zachovaný postupný citlivý prístup,
čo sa však nedeje“. Ďalej poukazuje na správanie maloletého A. v škole, ako i na neustále poukazy
otca na „zlyhanie matky“, ale verbálne útoky, vyhrážky, hrubé invektívy, ktoré ako matka musela znášať

počas piatich rokov v čase po rozvode, zostávajú všetkými inštitúciami nevypočuté. Otec nedodržiava
časy uvedené v neodkladnom opatrení, vyzdvihuje maloleté deti z ŠKD svojvoľne a pritom po udelení
tohto neodkladného opatrenia sa sám vyjadril, že bude toto rozhodnutie, na ktoré sa opakovane
odvoláva, striktne dodržiavať. Vrcholom bolo, keď maloletý syn spomenul slovo samovražda v súvislosti
s aktuálnym dianím, o čom bol informovaný aj otec zo strany riaditeľky školy dňa 14.11.2025 (č.l. 143

rub spisu).
17. Na č.l. 177 podanie kolízneho opatrovníka, doplnenie informácií ku konaniu č. 35P/142/2025, ktoré
bolo doručené na vedomie matke aj právnemu zástupcovi otca, o čom svedčia doručenky na č.l. 199A
a 199B.
18. K doručenému vyjadreniu matky sa v rozsiahlom podaní vyjadril otec, na ktorého obsahové

a rozsahové znenie odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Z uvedeného vyjadrenia odvolací súd
poukazuje na to, že otec v ňom vyjadril svoj zásadný nesúhlas s odvolaním matky, považuje ho za
nedôvodné. Tvrdenia matky považuje za nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Doplnil svoje vyjadrenie,
ktoré už v konaní podal. Vyjadroval sa ku skutkovej situácií. Poukazoval i na pedagogický posudok na
maloletého B. A. od triednej učiteľky B. B. F. zo dňa 03.12.2025. Podpora zo strany oboch rodičov je

zjavná, pozitívne ovplyvňuje školské výsledky. Počas posledných 3 mesiacov od začiatku školského
roka neboli zaznamenané žiadne významné zmeny v správaní. Triedna pani učiteľka maloletého A.
uviedla, že z pedagogického hľadiska hodnotí maloletého A. ako spoľahlivého, disciplinovaného, jeho
správanie a školský výkon sú stabilné, bez prejavov dlhodobého rozrušenia. Otec tiež poukázal na
závery pracovného stretnutia, kolízneho opatrovníka so zástupcami základnej školy zo dňa 13.01.2026,

kde mali pozorovania uviesť, že maloletý A. nie je v takom zlom psychickom stave, ako popisuje matka
maloletých. Zvláda aj návštevu školského klubu, ktorý navštevuje v dňoch, keď je na základe súdneho
rozhodnutia v starostlivosti otca. Sám sa dopátral iniciatívne informácii o zdravotnom stave maloletého
A., ktoré mu matka odmietla poskytnúť, keďže kontaktoval lekárku, ktorá vyšetrovala maloletého A.,
ktorá jemu ako otcovi, ktorý je sám lekárom uviedla, že tento adekvátne reagoval, nie je na ňom badať

známky zlého psychického stavu. Matka svojim správaním má potvrdzovať závery znaleckého posudku
súdom ustanoveného znalca, ktorý zistil, že matka nie je aktuálne schopná vnímať a dostatočne vhodne
akceptovať otca maloletých detí ako druhého plnohodnotného rodiča, že nie je vhodne pokrytá oblasť
tvorby vzťahu maloletých detí s ním ako otcom a poukázal na závery znalca. Z pohľadu práv jeho akootca a najlepšieho záujmu maloletých detí by bolo podľa súdneho znalca do budúcna pre maloleté deti
pozitívne práve takýto styk podporovať.
19. Kolízny opatrovník doplnil informácie k predmetnému konaniu v podaní zo dňa 30.01.2026, ktoré

bolo doručené matke a právnemu zástupcovi otca.
20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a § 3 ods. 5 písm.
a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a 2 a § 7 CMP) včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP v spojení

s § 2 ods. 1 CMP) bez nariadenia pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 329 ods. 1 CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z § 65 CMP s tým, že odvolacími
dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v
spojení s § 2 ods. 1 CMP zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
21. Odvolacia vec vedená pod sp.zn. 14CoP/45/2026 bola odvolaciemu súdu predložená podľa
prezentačnej pečiatky krajského súdu na č.l. 252 spisu dňa 27.02.2026.

22. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
23. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.
25. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v § 360 a nasl. CMP za subsidiárneho
použitia § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu
súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon
prezumuje dva dôvody, existencia ktorých, či už samostatne, alebo aj kumulatívne umožňuje využitie

inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia
výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku
uplatnenému návrhom na začatie konania. Primárnym účelom neodkladného opatrenia vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie ochrany práv maloletého dieťaťa v prípade konkrétneho
ohrozenia. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,súdmusízvažovať,činariadenímnedôjdeknevyváženémuzásahu
do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu
(primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto

procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí
preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd

o potrebe tejto neodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany,
ako aj existenciu nároku vo veci samej). Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní
o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá, je v zmysle už uvedeného, osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby
neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné

opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným
opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne
účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu, a či sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť pred neodkladným opatrením.
26. Okresný súd vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. S rozsahom zásahu

okresného súdu formou neodkladného opatrenia sa matka vo svojom opravnom prostriedku
nestotožnila. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd, po vykonaní odvolacieho prieskumu,
na rozdiel od okresného súdu, dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie otec
neosvedčil, že skutočnosti ním tvrdené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v prednese na
pojednávaní dňa 08.09.2025, podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní, tak ako je súčasťou spisu sp.zn.

35P/142/2025 (konkrétne č.l. 9 spisu), odôvodňujú existenciu dôvodov pre bezodkladné rozhodnutie
súdu upravujúce pomery účastníkov konania zmenou už určeného styku rozsudkom Okresného súdu
Trenčín č.k. 32P/135/2020-152 zo dňa 30.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 27CoP/12/2021-185 zo dňa 27.04.2021.27. V danej veci sa odvolaciemu súdu javí primárne ako nevyhnutné uviesť, že výkon rodičovských
práv a povinností k maloletým je upravený súdnym rozhodnutím - rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č.k. 32P/135/2020-152 zo dňa 30.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.

27CoP/12/2021-185 zo dňa 27.04.2021.
28. Podľa odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia okresného súdu, jeho základom sú
konštatovania okresného súdu, že pri posudzovaní návrhu otca na rozšírenie styku s mal. deťmi
vychádzal predovšetkým z princípu najlepšieho záujmu detí. Zo znaleckého posudku, ako aj z
výsluchu znalca podľa okresného súdu má vyplývať, že mal. deti majú záujem tráviť čas s otcom,

pričom intenzívny a stabilný kontakt s oboma rodičmi je kľúčový pre ich osobnostný, emocionálny
a sociálny rozvoj. Okresný súd zvýraznil, že znalec uviedol, že dôležitá je nielen dĺžka stretnutí,
ale aj bezpečné prostredie, ktoré minimalizuje konflikt medzi rodičmi a umožní deťom slobodne a
bez strachu prejaviť svoje pocity. S ohľadom na tieto zistenia okresný súd konštatoval, že súčasný
styk otca s mal. deťmi, ktorý bol stanovený pred takmer 5 rokmi a je obmedzený na každý druhý
víkend a každú druhú stredu, neposkytuje dostatočný priestor na budovanie väzby medzi otcom a

mal. deťmi a nezodpovedá odborným odporúčaniam znalca o postupnom a bezpečnom rozšírení
kontaktu. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že neodkladným opatrením
nariadený režim úpravy styku otca s mal. deťmi je v skutočnosti len faktickým opatrením, ktorá vyplýva
z aktuálnej situácie. Zabezpečuje však podľa znalca pravidelnosť a kontinuitu kontaktu, pričom sa
zachováva jednoznačná predvídateľnosť a stabilita, ktoré sú nevyhnutné pre pocit istoty oboch mal.

detí. Okresný súd prihliadol na odporúčania znalca a zvolil konkrétne dni a časové intervaly z dôvodu
optimalizácie pravidelnosti a predvídateľnosti kontaktu: stretnutia začínajú už v stredu, čím sa deťom
a rodičom umožňuje postupný prechod od školy a bežného denného režimu do víkendového kontaktu
s otcom, pričom umožnenie celého víkendu od stredy do nedele poskytuje dostatočný čas na budovanie
vzťahu a podporuje pocit stability, pričom zachováva priestor pre rodičovskú komunikáciu a koordináciu

a v nepárnych týždňoch je upravený čas do štvrtka rána, aby sa zachoval harmonogram detí a
minimalizovalo sa narušenie školského režimu, pričom deti zároveň získavajú adekvátny čas na prechod
medzi domácnosťami a prispôsobenie sa situácii.
29. Odvolací súd, teda preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie a podrobil ho odvolaciemu prieskumu. Posudzoval, či sú splnené zákonné

podmienky na vyhovenie návrhu otca, ktorý bol uplatnený na pojednávaní dňa 08.09.2025 a
zároveň skúmal, či z obsahu súdneho spisu i pri uplatnení vyšetrovacieho princípu, vyplývajú také
skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladného zásahu súdu v tomto štádiu konania.
Podľa odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie okresného súdu neobsahuje žiadne konkrétne a ani
presvedčivé odôvodnenie naliehavého záujmu na nariadení neodkladného opatrenia, hoci práve tento

prvok predstavuje základnú zákonnú podmienku jeho vydania. Okresný súd v napadnutom uznesení
síce uviedol rozsah ním novo určeného styku, avšak úplne absentuje odôvodnenie, prečo považoval za
nevyhnutné zasiahnuť do právoplatnej úpravy styku mimoriadnym procesným inštitútom neodkladného
opatrenia. Neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný zásah do existujúcich právnych pomerov, ktorý
prichádza do úvahy iba za splnenia prísnych zákonných kritérií, predovšetkým existencie naliehavej

potreby okamžitej ochrany práv dieťaťa, alebo účastníkov konania. V odôvodnení napadnutého
uznesenia však absentuje akékoľvek skutkové tvrdenie, či zistenie, ktoré by svedčilo o tom, že
doterajšia právoplatná úprava styku je nefunkčná, neudržateľná, alebo že by sa v nej vyskytli nové
skutočnosti zakladajúce riziko pre maloleté deti, vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Okresný súd sa
obmedzil iba na opis organizácie a časového rámca styku, nie však na preukázanie jeho naliehavosti,

a teda ani na objasnenie, prečo nemožno vyčkať na rozhodnutie vo veci samej, v ktorej je možné
vykonať riadne dokazovanie. Samotné plynutie času od poslednej právoplatnej úpravy styku rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/135/2020-152 zo dňa 30.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 27CoP/12/2021-185 zo dňa 27.04.2021 nemôže byť, bez ďalšieho, dôvodom na
nariadenie neodkladného opatrenia. Právoplatné rozhodnutie je záväzné dovtedy, kým nie je zmenené

v riadnom procese podľa § 30 a nasl. CMP, pričom neodkladné opatrenie nie je nástrojom na „priebežné
aktualizovanie“ styku podľa aktuálnych požiadaviek jedného z rodičov, ak neexistujú nové, závažné a
právne relevantné okolnosti. Okresný súd, podľa odvolacieho súdu tiež neidentifikoval žiadne konkrétne
skutočnosti svedčiace o tom, že by maloleté deti utrpeli, alebo mohli utrpieť ujmu, či by sa ocitli v
situácii, ktorá neznesie odklad do meritórneho rozhodnutia. Naliehavosť zásahu musí byť založená

na reálnom, nie domnelom alebo potenciálnom riziku. Takéto zistenia však napadnuté uznesenie
neobsahuje. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba vtedy, ak existujú konkrétne skutkové
okolnosti odôvodňujúce potrebu okamžitej ochrany dieťaťa, preto všeobecná snaha o „zlepšenie“ alebo„optimalizáciu“ styku naliehavosť nenapĺňa. V posudzovanej veci okresný súd nekonkretizoval, prečo by
existujúca, dlhodobo fungujúca právna úprava styku bola nepostačujúca alebo neudržateľná.
30. Považuje, vo vzťahu k prejednávanej veci, odvolací súd za podstatné vo všeobecnosti ozrejmiť, že

zásada naliehavosti je v konaniach o maloletých absolútnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia a musí byť posudzovaná vždy vo svetle princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Najlepší záujem
dieťaťa však nemožno zamieňať s predstavou o tom, čo by bolo v budúcnosti vhodnejšie, užitočnejšie
alebo optimálne; musí ísť o taký záujem, ktorý je aktuálne ohrozený a vyžaduje okamžitú a bezodkladnú
súdnu intervenciu, pretože jeho ochrana neznesie odklad do rozhodnutia vo veci samej. Pri rozhodovaní

o neodkladnom opatrení nemožno vychádzať z abstraktných, dlhodobých alebo hypotetických tvrdení,
ale iba z konkrétnych skutočností nasvedčujúcich tomu, že dieťa sa nachádza v stave, ktorý je potrebné
riešiť okamžite, pretože bežný priebeh konania by mohol jeho záujmy reálne a bezprostredne ohroziť.
Princíp najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je zásadný, ale nemôže byť použitý izolovane, svojvoľne,
alebo ako univerzálna skratka. Súd musí vždy skúmať, či existuje bezprostredné riziko ujmy, pričom
povaha ujmy musí byť taká, že by ju neskorší zásah nevedel napraviť, alebo by bol nápravný zásah

neprimerane obtiažny, či neskorý. V situáciách, keď sa dieťa stretáva s rodičom pravidelne, keď
kontakt prebieha, keď nebol preukázaný zákaz, marenie, či odmietanie kontaktu, a keď nenastala
zmena pomerov smerujúca k akútnej ujme, nemožno konštatovať naliehavosť len na základe úvah o
ideálnom nastavení rodičovskej spolupráce alebo o potrebe zvýšenia kvality vzťahu dieťaťa s rodičom.
Naliehavosť, tak bez ďalšieho, nemôže byť odvodená len z odborných odporúčaní, ktoré poukazujú

na potrebu postupného zlepšovania komunikácie, podporu rodičovských kompetencií alebo významu
aktívnej podpory kontaktu. Tieto odporúčania môžu byť relevantné pre meritórne rozhodnutie, nie však
pre okamžitý zásah podľa neodkladného opatrenia. V posudzovanej veci znalec jednoznačne uviedol,
že pred akoukoľvek zmenou rodičovského režimu by mali rodičia absolvovať 5 až 10 terapeutických
stretnutí, čo znamená, že podľa odborného pohľadu nie je žiadna okamžitá hrozba, ktorá by znemožnila

vyčkať na riadne dokazovanie. Takéto odporúčanie samo osebe naznačuje, že situácia si vyžaduje čas,
stabilizáciu a odbornú podporu, nie okamžitý zásah.
31. Vo všeobecnosti platí, že najlepší záujem dieťaťa, preto nemožno vykladať tak, že každá potenciálna
dlhodobá hrozba, alebo každé rodičovské zlyhanie automaticky odôvodňuje neodkladné opatrenie.
Dieťa je bytosť, ktorej stabilita, predvídateľnosť, rytmus a konzistentné prostredie majú zásadný

význam pre psychickú pohodu. Zásah, ktorý narúša doterajší, realizovaný režim styku bez toho, aby
existovalo bezprostredné riziko, môže pre dieťa predstavovať väčšiu ujmu, než jeho ponechanie v
existujúcich pomeroch. Aj preto súdy v judikatúre opakovane zdôrazňujú, že neodkladné opatrenie má
byť výnimočným nástrojom a jeho použitie musí byť striktne viazané na naliehavú potrebu ochrany
dieťaťa, nie na všeobecnú snahu zlepšiť komunikáciu rodičov alebo ich výchovné postoje. V najlepšom

záujme dieťaťa je predovšetkým stabilita, kontinuita a predvídateľnosť kontaktu, nie jeho náhle a
bezodkladné zmeny bez preukázania akútnej potreby. Pokiaľ dieťa trávi s rodičom pravidelný čas,
kontakt prebieha a nenastali žiadne udalosti, ktoré by zakladali riziko ohrozenia jeho psychickej, fyzickej
alebo sociálnej integrity, potom nie je daný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ak problém
spočíva v nedostatočne aktívnej podpore jedného rodiča, ide o jav riešiteľný primárne odbornými

nástrojmi – terapiou, poradenstvom, mediačným vedením, čo uviedol i znalec (čl. 4 spisu), ktoré si
vyžadujú čas a priestor, nie rýchlu súdnu intervenciu.
32. Podľa zistení odvolacieho súdu, znalec zdôraznil význam bezpečného a nekonfliktného prostredia
pre deti a potrebu minimalizácie rodičovských konfliktov. Tento záver však nemožno interpretovať tak,
že automatickým predĺžením styku jedného rodiča dôjde k zmene správania druhého rodiča. Bezpečné

prostredie je primárne výsledkom schopnosti rodiča regulovať vlastné emócie, rešpektovať druhého
rodiča a spolupracovať v záujme detí, ide teda o vnútorné nastavenie, ktoré nie je determinované dĺžkou
styku druhého rodiča, ale vlastnou vôľou, motiváciou a psychickou kapacitou matky. Ak existujú konflikty,
alebo komplikácie, ktoré majú vyplývať z postoja matky a majú mať rozhodujúci pôvod v jej subjektívnom
nastavení, nie v rozsahu styku otca, tak okresným súdom nebola konkretizovaná žiadna priama, ani

logická súvislosť medzi predĺžením styku otca a potenciálnou zmenou matkinho správania. Pokiaľ matka
doteraz, podľa znalca, neprejavila ochotu upraviť svoje konanie, rešpektovať odporúčania odborníkov,
alebo pristúpiť k spolupráci, tak okresný súd neozrejmil, z čoho možno realisticky očakávať, že k zmene
dôjde len v dôsledku rozšírenia styku otca.
33. Je potrebné podľa odvolacieho súdu rozvinúť argumentáciu odvolacieho súdu uvedenú vyššie, v tom

smere, čo je nepopierateľný fakt, že zmena vnútorného nastavenia rodiča je proces, ktorý si vyžaduje
čas, odbornú podporu a najmä jeho vlastnú vôľu reflektovať svoje správanie. Neodkladné opatrenie,
ktorého účelom je zabezpečiť dočasnú úpravu pomerov, tak nemôže byť považované za nástroj, ktorý by
dokázal zmeniť postoje matky, alebo upraviť jej prístup k rodičovskej spolupráci. Predĺženie času otca sdeťmi môže ovplyvniť vzťah detí k otcovi, avšak nemôže samo osebe ovplyvniť osobnostné a postojové
nastavenie druhého rodiča, pokiaľ ten takúto zmenu sám nechce alebo nedokáže realizovať.
34. Z vyššie uvedených dôvodov je odôvodnenie napadnutého uznesenia v rovine naliehavosti, podľa

výsledkov odvolacieho konania, nedostatočné v rovine naliehavosti, pretože síce opisuje novú úpravu
styku,aleneobsahujeargumentáciukpodstatnejotázke,prečojetakýtozásahpotrebnýokamžite,prečo
nemôže byť rozhodnuté už vo veci samej, a prečo právoplatná úprava styku rozsudkom Okresného súdu
Trenčín č.k. 32P/135/2020-152 zo dňa 30.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 27CoP/12/2021-185 zo dňa 27.04.2021 nie je schopná ďalšieho „fungovania“. Ani zo skutočnosti, že

okresný súd rozšíril styk otca neodkladným opatrením, keď určil kontakty každý párny týždeň od stredy
do nedele a každý nepárny týždeň od stredy do štvrtka s odovzdávaním detí v školských zariadeniach,
bez ďalšieho, neosvedčuje, že by bol potrebný rýchly, neodkladný a dočasný zásah. Ide o organizačné
nastavenie kontaktu, ktoré i podľa odôvodnenia okresného súdu „vyplýva z aktuálnej situácie“ (ods. 20.
odôvodnenianapadnutéhouznesenia),čovšaknemôžebyťdôvodomnapoužitieinštitútuneodkladného
opatrenia. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť ako nástroj na bežné prispôsobovanie režimu rodičovskej

starostlivosti alebo ako predsunuté rozhodnutie vo veci samej. Ak okresný súd sám uvádza, že upravený
režim predstavuje „iba faktické opatrenie“ (ods. 20. odôvodnenia napadnutého uznesenia) reflektujúce
súčasný stav, potom tým i nepriamo potvrdzuje, že nejde o situáciu vyžadujúcu urgentnú, okamžitú
súdnu intervenciu. Okresný súd nevysvetlil, v čom spočíva ohrozenie práv maloletých detí, alebo
ktorého z rodičov, ak by sa doterajší režim ponechal až do rozhodnutia vo veci samej. Neosvedčil,

že by deti prichádzali o kontakt, že by dochádzalo k bráneniu styku, k narušeniu ich stabilizovaného
režimu, alebo k akejkoľvek ujme, ktorej by bolo možné zabrániť len neodkladným opatrením. Naopak,
existovala právoplatná úprava styku, ktorá bola funkčná a realizovaná, čo samo osebe vylučuje
potrebu mimoriadneho zásahu bez riadneho odôvodnenia. Okresný súd suplujúc návrh otca v rovine
odôvodnenia naliehavosti, uvádza úvahy o potrebe určitej osobnej komunikácie rodičov pri odovzdávaní

detí, čo však nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Argument, že je „v záujme detí,
aby sa rodičia stretávali osobne aspoň raz za dva týždne“, je hodnotiacim názorom, nie urgentným,
naliehavým dôvodom. Navyše, ak okresný súd konštatuje, že takto nastavený režim predstavuje
„minimálnu, ale potrebnú formu komunikácie“, tak neobjasňuje, prečo je potrebné túto potrebu riešiť
neodkladným opatrením a nie rozsudkom vo veci samej po vykonaní dokazovania. Takáto argumentácia

nespĺňazákonnépožiadavkynazdôvodnenienevyhnutnostiokamžitéhozásahuvoformeneodkladného
opatrenia. Z rozsudku, ktorým bol styk otca s maloletými deťmi upravený, totiž vyplýva, že otec už mal
zabezpečený celý víkend v každom párnom týždni, konkrétne od stredy od 15.00 hod. do nedele do
18.00 hod. Tento rozsah bol teda identický s tým, ktorý okresný súd opätovne uvádza v odseku 20.
svojho uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia ako argument potreby „celého víkendu“ s cieľom

stabilizovať kontakt a podporiť vzťah otca s deťmi. Pokiaľ však tento rozsah už bol právoplatne upravený
avykonateľnýaokresnýsúdneuviedolžiadnydôvod,prečobymalbyťoznačenýzanepostačujúci,alebo
prečo by bolo potrebné ho opätovne reprodukovať formou neodkladného opatrenia, tak odvolací súd
nemohol konštatovať záver o naliehavosti. Rovnako z odôvodnenia okresného súdu nevyplýva, tak ako
odvolací súd už opakovane uviedol vyššie, ako by upravený režim mal odstrániť znalcom konštatovanú

nedostatočnosť nastavenia matky. Okresný súd neprepojil závery znalca s konkrétnymi zisteniami
o tom, aké dopady má výchovné nastavenie matky na deti, v čom spočíva jeho nedostatočnosť a
akým spôsobom by práve rozšírenie styku neodkladným opatrením malo túto nedostatočnosť odstrániť,
preto odvolací súd konštatuje, že absentuje príčinná súvislosť medzi odbornými zisteniami a prijatým
opatrením. Znalec môže síce konštatovať určité výchovné nedostatky, alebo riziká, no je povinnosťou

súdu vysvetliť, prečo práve rozsah styku upravený neodkladným opatrením reaguje na zistený problém a
prečo je potrebné o ňom rozhodnúť okamžite. Takáto úvaha však v napadnutom uznesení úplne chýba.
35. Odvolací súd uvádza, že okresný súd sa vo vzťahu k svoju záveru o nariadení neodkladného
opatrenia dovoláva odporúčaní znalca, avšak ani tieto odporúčania, bez ďalšieho, tak ako uviedol
už odvolací súd vyššie, nepreukazujú existenciu bezprostrednej ujmy, či potrebu urgentnej ochrany

maloletých detí. Znalec môže odporúčať určitý režim styku, čo však neznamená, tak ako už odvolací
súd uviedol vyššie, že ním navrhovanú a odporúčanú úpravu treba zaviesť neodkladne, formou
neodkladného opatrenia a bez riadneho dokazovania. Odporúčania znalca, pokiaľ nie sú zdôvodnené
naliehavosťou, sú relevantné najmä pre meritórne rozhodnutie, nie pre rozhodnutie o neodkladnom
opatrení, ktoré musí reagovať na akútnu a preukázateľnú hrozbu a nepochybne musí spĺňať atribút

naliehavosti, ktorú však podľa zistení odvolacieho súdu netvrdil ani znalec, ak uviedol podľa č.l. 4 spisu
„ je vhodné, aby predtým ako by v tomto prípade bolo čokoľvek učinené, by rodičia ideálne dobrovoľne
mali za sebou 5- 10 stretnutí v rámci terapie u certifikovaného terapeuta“. Okresný súd nevysvetlil, v čom
spočíva naliehavosť potreby zasiahnuť práve v tejto fáze konania. Neodkladné opatrenie je mimoriadnyinštitút určený na riešenie situácií, v ktorých by bez okamžitého zásahu hrozila maloletým deťom, alebo
rodičovi závažná ujma, ktorú nemožno napraviť riadnym rozhodnutím. Okresný súd však argumentoval
iba všeobecnými úvahami o tom, že je vhodné, aby rodičia mali určitú formu osobnej komunikácie

pri odovzdávaní detí, a že rozšírené kontakty môžu podporiť vzájomnú spoluprácu rodičov. Takéto
hodnotiace a všeobecné tvrdenia však nepredstavujú naliehavý dôvod pre zásah do právoplatnej úpravy
styku a neodôvodňujú použitie neodkladného opatrenia. Len pre komplexnosť posúdenia odvolací súd
uvádza, že z odôvodnenia okresného súdu, najmä z odseku 21., nemožno zistiť, akým spôsobom
sa vysporiadal s výslovnou požiadavkou znalca, aby rodičia absolvovali terapeutické sedenia pred

akoukoľvek zmenou rodičovského režimu. Okresný súd síce uvádza, že „prihliadol aj na odporúčania
znalca ohľadom súbežnej účasti rodičov a detí na kvalifikovanom terapeutickom poradenstve po
dobu minimálne šiestich mesiacov“, avšak túto úvahu nijako nekonkretizuje, nepodporuje ju žiadnym
skutkovým záverom a nie je z nej zrejmé, ako tieto odporúčania súvisia s potrebou okamžitého zásahu
formouneodkladnéhoopatrenia.Odvolaciemusúduniejezrejmé,čiokresnýsúdpovažovalodporúčanie
znalca za splnené, či rodičia terapiu absolvovali, či sa o to pokúsili, a prečo aj bez takéhoto vyhodnotenia

bola,napriektomu,nevyhnutnáokamžitáúpravastyku.Napriektomu,žebolouvedenieznalcaopotrebe
terapie, tak ani výrok napadnutého rozhodnutia vôbec neobsahuje žiadnu povinnosť účasti rodičov
na terapii, a to napriek tomu, že okresný súd v odôvodnení na toto odporúčanie poukazuje. Z toho
vyplýva spochybnenie, že okresný súd tieto tvrdenia znalca správne reprodukoval a že ich zohľadnil
spôsobom, ktorý by bol vnútorne logický a preskúmateľný. Absentuje vysvetlenie, prečo odporúčanie

znalca, aby pred prijatím akýchkoľvek opatrení rodičia absolvovali terapiu, okresný súd toto odporúčanie
nerešpektoval, a prečo napriek tomu pristúpil k okamžitej zmene rozsahu styku, hoci samo odporúčanie
znalca, tak ako odvolací súd opakovane už vyššie uviedol, smeruje k opačnému postupu – k potrebe
stabilizácie a podpory rodičovskej spolupráce ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností.
Odvolací súd opätovne, zdôrazňuje, že ide o tak závažné odborné zistenie, ktoré bol okresný súd

povinný vyhodnotiť jasne, zrozumiteľne a preskúmateľne. Pokiaľ znalec výslovne odporúča terapiu
rodičov pred akýmkoľvek rozhodnutím a okresný súd aj napriek tomu okamžite a bezodkladne mení
rozsah styku neodkladným opatrením, musí z odôvodnenia rozhodnutia vyplývať, z akých dôvodov
okresný súd považoval za možné od tohto odporúčania znalca upustiť a prečo napriek nesplneniu
týchto podmienok bolo potrebné pristúpiť k urgentnému zásahu. Takéto vysvetlenie však v napadnutom

uznesení chýba. Táto nedostatočná reakcia na obsah nosného dôkazu spôsobuje, že napadnuté
rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a ak okresný súd prijal záver
o naliehavosti, no nevyhodnotil odborný dôkaz, ktorý sám smeruje k opačnému postupu – k potrebe
terapeutickej intervencie pred akoukoľvek zmenou, tak odvolací súd tento záver nemohol vyhodnotiť ako
vecne správny. Odvolací súd, opakovane i na tomto mieste zdôrazňuje, že z obsahu spisu nevyplýva

žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že ponechanie pôvodne upraveného rozsahu styku
do rozhodnutia vo veci samej by mohlo maloletým deťom spôsobiť akúkoľvek ujmu alebo ohroziť ich
záujmy. Pôvodná úprava styku už poskytovala otcovi pravidelný a dostatočný kontakt vrátane celého
víkendového času v párnom týždni a nič neosvedčuje, že by táto úprava bola nefunkčná, nedostatočná,
alebo že by jej ďalšie trvanie malo deti akýmkoľvek spôsobom ohrozovať a ani okresný súd v

napadnutom uznesení neidentifikoval žiadne konkrétne nebezpečenstvo, ktoré by vznikalo ponechaním
existujúceho režimu a tiež neuviedol, v čom konkrétne by zotrvanie pri pôvodnom styku predstavovalo
pre deti negatívny dopad, ktorému možno predísť len neodkladným opatrením.
36. Pripomína odvolací súd, že samotná skutočnosť, že znalec identifikoval potrebu zlepšenia
rodičovskej komunikácie a odporučil terapeutickú intervenciu, neznamená, že doterajšia úprava styku je

pre deti nebezpečná alebo neúnosná a bez ďalšieho vyžaduje ingerenciu súdu vo forme neodkladného
opatrenia. Skôr, by podľa odvolacieho súdu, berúc na zreteľ vyjadrenie znalca odôvodňovala úvahu
o potrebe postupnej, systematickej práce s rodičmi, ako okamžitej zmeny fungujúceho režimu styku,
keďže odporúčania znalca podľa č.l. 4 spisu (vyššie opakovane citované) smerujú k stabilizácii pomerov,
nie k ich bezodkladnej zmene ihneď vykonanej. Pokiaľ okresný súd nekonkretizoval existujúci stav

spôsobujúci deťom ujmu, tak bez konkrétneho a jasne definujúceho stavu ohrozenia maloletých
detí, nemohol dospieť k záveru o potrebe urgentného zásahu, s ktorým by sa odvolací súd mohol
v tomto štádiu konania stotožniť. Odvolací súd uvádza, že na tomto závere nemôže nič zmeniť ani
argument okresného súdu týkajúci sa možných „dlhodobých negatívnych dopadov“ nedostatočnej
aktívnej podpory matky pre vzťah detí s otcom, ktorý neodôvodňuje potrebu okamžitej intervencie

vo forme neodkladného opatrenia. Tieto úvahy okresného súdu sa týkajú potenciálnych, možných
následkov, ktoré môžu, ale nemusia nastať v budúcnosti, a ktoré podľa svojho charakteru vyžadujú
skôr odbornú a systematickú intervenciu než urgentný súdny zásah. Neodkladné opatrenie však podľa
zákona slúži výlučne na riešenie situácií, v ktorých existuje bezprostredná hrozba ujmy, ktorej nemožnozabrániť inak než okamžitým zásahom. V posudzovanej veci nebolo osvedčené, že by doterajšie
fungovanie styku, alebo postoj matky spôsobili maloletým deťom aktuálnu ujmu, ani, že by ponechanie
existujúceho režimu styku do rozhodnutia vo veci samej predstavovalo okamžité nebezpečenstvo pre

ich telesný, duševný alebo emočný vývoj. Odvolací súd podotýka, že ak okresný súd argumentuje s
kategóriou „dlhodobého negatívneho dopadu“, sám tým potvrdzuje, že nejde o jav okamžitý ani akútny.
Z obsahu spisu, podľa zistení odvolacieho súdu, vyplýva, že styk prebieha, deti sa s otcom stretávajú a
nebolo preukázané, že by ktorémukoľvek dieťaťu aktuálne hrozila ujma, alebo by sa nachádzalo v stave
psychickej tiesne v súvislosti so stykom. Rozšírenie styku nie je nástrojom na odstránenie matkinho

postoja, ani nevytvára žiadnu povinnosť matky aktívne motivovať deti. Ak okresný súd identifikoval
problém v rodičovskom nastavení, tak musí odvolací súd na tomto mieste opätovne poukázať nato, že
zostalo nedopovedaným, ako zmena rozsahu styku tento problém vyrieši a aká je medzi nimi príčinná
súvislosť a ani v tomto smere preto nemožno hovoriť o naliehavosti. Ak okresný súd neuviedol možnosti
pre konštatovania, prečo je na mieste očakávať a dôvodne predpokladať, že zmena v dĺžke styku otca v
rámci neodkladného opatrenia by viedla k zmene postojového a emočného nastavenia matky, prípadne

k stabilnej zmene jej správania v prospech detí, resp. prečo by očakávanie takéhoto účinku nebolo
špekulatívne,alebobezoporyvdôkazoch,takpreodvolacísúdbolvytvorenýpriestorlenprerozhodnutie
podľa § 388 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vo výrokoch I. a II. zmenil tak, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol a o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP, § 2 ods. 1 CMP.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.
Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.