Rozsudok – Ochrana osobnosti – Zodpovednosť… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 15C/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118210790
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7118210790.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: A. A. A., nar. XX. XX.

XXXX, bytom B. C. XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom
Slovenská 69, Prešov, proti žalovaným: 1) Cumulus, s.r.o., so sídlom Rastislavova 45, Košice, IČO: 36
217 417, 2) Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom Rastislavova 43, Košice, IČO: 00 606
707, zastúpená advokátskou kanceláriou ALENA ZADÁKOVÁ – advokát, s. r. o., so sídlom Kováčska 32,
Košice, za účasti intervenienta na strane žalovaného v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Čajakova 1, Košice, o náhradu nemajetkovej ujmy

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom náhrady

nemajetkovej ujmy sumu 35 000,- EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 %.

III. Intervenientovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 24. 9. 2018 domáhala proti žalovaným v 1. a 2.
rade uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom náhrady nemajetkovej ujmy

sumu 35 000,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania. Podľa dôvodov
žaloby, žalobkyňa bola počas svojho tehotenstva dňa 19. 4. 2016 vyšetrená v internej ambulancii
žalovaného v 1. rade kvôli zvýšenému krvnému tlaku. Vykonaným vyšetrením bol zistený záver:
Hypertenzia v gravidite. Syndróm bieleho plášťa. Odporúčaná bola kontrola. Pri kontrolnom vyšetrení
dňa 21. 4. 2016 bol konštatovaný záver: Syndróm bieleho plášťa, Gravidita 28. týždeň. Normotenzívna
- skôr hypotenzná. Doporučenie: nevyžaduje antihypertenzíva, doma dostatočný príjem tekutín. Dňa
29. 4. 2016, po ďalších vyšetreniach v gynekologickej ambulancii, bola žalobkyňa v rámci ústavnej

pohotovostnej služby vyšetrená v internej ambulancii žalovaného v 2. rade. Jej stav bol po vyšetrení
hodnotený ako arteriálna hypertenzia v gravidite, gravidita 29. týždeň, odporúčané bolo gynekologické
vyšetrenie a liečba vysokého krvného tlaku liekom Dopegyt. Následne bola žalobkyňa vyšetrená v
ambulancii gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia žalovaného v 2. rade. Udávala, že od rána necítila
pohyby plodu, ale v čase vyšetrenia ich už opäť cítila, nekrvácala, kontrakcie neboli prítomné. Pri USG
vyšetrení bol zistený 3-týždňový sklz v raste plodu a na CTG zázname bol prítomný podozrivý typ krivky,
tlak krvi bol 150/100 mmHg, v moči bola prítomná bielkovina. Stav bol hodnotený ako gravidita v 29/1,

TG, preeklampsia. Vnútromaternicová retardácia rastu plodu, silentný typ CTG krivky, Rh negativita.
Žalobkyňa bola odoslaná na hospitalizáciu na gynekologicko – pôrodnícku kliniku žalovaného v 2. rade,
kde bola prijatá o 23.10 h na pôrodnú sálu. O 23.29 h bola pacientka napojená na CTG monitor –
prítomný bol silentný typ krivky – hyporeaktívny záznam. Dňa 30. 4. 2016 bolo pokračované v kontrolestavu pacientky, na CTG zázname pretrvával silentný typ krivky, tlak krvi bol 155/97 mmHg. O 00.47 h
bolo vykonané konziliárne vyšetrenie, na základe ktorého bol stav žalobkyne hodnotený ako artériová
hypertenzia v gravidite, gravidita 29. týždeň. Odporúčané bolo začatie liečby liekom Dopegyt. Napriek

aplikovanej antihypertenzívnej liečbe u žalobkyne pretrvával chorobne vysoký krvný tlak. Za účelom
urýchlenia dozrenia nezrelých pľúc plodu pre prípad predčasného ukončenia tehotenstva bol podaný liek
Diprophos. Po ďalších vyšetreniach bolo USG vyšetrením potvrdené vnútromaternicové úmrtie plodu.
Tehotenstvo bolo ukončené cisárskym rezom, pri ktorom bol o 20.00 h v 29. týždni gravidity porodený
mŕtvy plod mužského pohlavia. Podľa pitevného nálezu plodu bola bezprostrednou príčinou úmrtia

intrauterinná asfyxia plodu z neznámej príčiny. Základnou chorobou bola preeklampsia. Žiadosťou o
prešetrenie postupu zo dňa 27. 10. 2016 sa obrátila na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Košice, ktorý v oznámení výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 3. 5. 2017 konštatoval:
1. vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
Interné vyšetrenie pre zvýšený TK pacientka realizovala v internej ambulancii Cumulus, s.r.o. dňa 19. 4.
2016. Rozsah tohto interného vyšetrenia na základe dostupného písomného nálezu možno považovať

za nedostatočný a veľmi stručný. Chýba údaj o subjektívnych ťažkostiach pacientky, údaje z osobnej
anamnézy sú taktiež stručné a neúplné, o čom svedčí neskoršie doplnenie anamnestických údajov v
UNLP. TK bol meraný počas vyšetrenia iba jedenkrát, išlo o hodnotu 140/90 mmHg, ktorá predstavuje
hodnotu hraničnú. Internista uvádza „biochémia v norme“, pričom pacientka nemala počas gravidity
realizované komplexné vyšetrenie biochemických parametrov. U pacientky neboli k dispozícii žiadne

laboratórne parametre, ktorých posudzovanie je dôležité z hľadiska manažmentu hypertenzie v gravidite
– napríklad kyselina močová, odpad bielkovín močom za 24 hodín a pod. Tieto neboli ordinované ani v
odporúčaní pred ďalším interným vyšetrením. Z hľadiska správne realizovanej diferenciálnej diagnostiky
bolo potrebné pacientke odporučiť 24-hodinové ambulantné monitorovanie krvného tlaku (AMTK) a
doplnenie príslušných laboratórnych parametrov. Až na základe podrobného vyšetrenia, zhodnotenia

výsledkov 24-hodinového AMTK a doplnenia príslušných laboratórnych vyšetrení bolo možné brať
do úvahy syndróm bieleho plášťa v diferenciálnej diagnostike. Už počas gynekologických vyšetrení
pacientky jej boli namerané opakovane vyššie hodnoty TK a pri poslednom vyšetrení bol navyše údaj o
opuchoch DK, ktoré dokumentoval aj internista pri vyšetrení dňa 21. 4. 2016. Je vysoko pravdepodobné,
že už v čase prvého interného vyšetrenia dňa 19. 4. 2016 sa jednalo o hypertenziu v gravidite v.s.

gestačného typu s vývojom preeklampsie, aj keď na základe neskoršieho doplnenia anamnestických
údajov nemožno celkom vylúčiť ani preexistujúcu hypertenziu s vývojom preeklampsie. Druhé interné
vyšetrenie bolo realizované dňa 21. 4. 2016 v internej ambulancii Cumulus, s.r.o. Pacientke bol
nameraný TK 170/100 mmHg, ďalšie premeranie TK nebolo zaznamenané. Subjektívne sa pacientka
cítila dobre, ale neudávala hodnoty TK, ktoré mala merané doma v období medzi internými vyšetreniami,

iba že mala systolický TK okolo 90 mmHg. V objektívnom náleze sú popisované ľahké opuchy DK.
Opäť chýba doplnenie príslušných laboratórnych vyšetrení a odporučenie vyšetrenia – 24-hod. AMTK
a odporučenie kontrolného interného vyšetrenia. Stav bol zhodnotený ako syndróm bieleho plášťa
s jednoznačným záverom, že pacientka nevyžaduje antihypertenzíva. Stanovenie tejto diagnózy bez
dostatočných objektívnych údajov možno považovať za pochybenie v poskytnutej internej zdravotnej

starostlivosti. Hypertenzia komplikuje asi 10 % gravidít. Interná zdravotná starostlivosť pacientke v
dohliadanom období v internej ambulancii Cumulus, s.r.o. nebola poskytnutá v dostatočnom rozsahu
a správne.
Zistené nedostatky pri výkone dohľadu:
Interné vyšetrenia pacientky v dňoch 19. 4. 2016 a 21. 4. 2016 v internej ambulancii Cumulus, s.r.o.

neboli realizované v dostatočnom rozsahu a správne. Pacientke bola stanovená nesprávna diagnóza
bez potrebnej objektivizácie (laboratórne vyšetrenie krvi a moču, 24-hod. AMTK), na základe čoho
nebola ordinovaná adekvátna farmakologická liečba hypertenzie v gravidite.
2. vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
Stav pacientky pri príjme na GPK UNLP bol správne hodnotený ako preeklampsia. intrauterinná

retardácia rastu plodu a silentný typ CTG krivky. Na GPK UNLP boli po prijatí správne podané kortikoidy
s cieľom urýchlenia maturácie pľúc hypotrofického plodu, ale nesprávne bol vyhodnotený stav plodu,
ktorý na základe CTG záznamov vykazoval známky nie začínajúcej, ale už prebiehajúcej hypoxie
plodu, čo potvrdil aj histologický nález bioptického vyšetrenia placenty a pitvy plodu. Po diagnostikovaní
vnútromaternicového odumretia plodu bolo správne rozhodnuté pri známkach zhoršenia stavu rodičky

o ukončení pôrodu cisárskym rezom. Popôrodná starostlivosť venovaná pacientke bola adekvátna. V
danom prípade zaujatím vyčkávajúceho stanoviska a neadekvátnym vyhodnotením CTG záznamov, bol
postup z medicínskeho pohľadu nesprávny. Neboli zohľadnené známky závažnej vnútromaternicovej
hypoxie plodu, ktoré indikovali, bez ohľadu na dĺžku gravidity či hypotrofiu plodu, ukončenie tehotnosticisárskym rezom. Gynekologicko - pôrodnícka zdravotná starostlivosť nebola v UNLP v dohliadanom
období poskytnutá pacientke správne.
Zistené nedostatky pri výkone dohľadu v UNLP:

Zdravotná starostlivosť nebola pacientke na GPK UNLP v období 29. 4. 2016 – 30. 4. 2016 poskytnutá
správnezdôvodunesprávnehovyhodnoteniamonitorovaniastavuplodu,t.j.nesprávnehovyhodnotenia
ohrozenia plodu vnútromaternicovou hypoxiou a neskorého ukončenia tehotnosti pri jednoznačných
známkach ohrozenia plodu vnútromaternicovou hypoxiou. Neboli zohľadnené známky závažnej hypoxie
plodu, ktoré indikovali, bez ohľadu na dĺžku gravidity či hypotrofiu plodu, ukončenie tehotnosti cisárskym

rezom. Zo záverov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je nepochybné, že tak žalovaný v 1.
rade, ako aj žalovaný v 2. rade pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobkyni postupovali v rozpore
s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a zdravotnú starostlivosť žalobkyni
poskytli non lege artis. V dôsledku toho bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne, predovšetkým
doprávanasúkromiearodinnýživot,atovýraznýmspôsobom.Žalobkyňaprišlav29.týždnitehotenstva

o svoje prvé dieťa, ktoré bolo veľmi očakávané a ku ktorému si počas tehotenstva už vytvorila silný vzťah
a veľmi sa naňho s manželom, aj celou rodinou tešila. Strata dieťaťa u nej spôsobila depresívne stavy,
pocity smútku a zlyhania, s ktorými sa musela veľmi dlho vyrovnávať. Bolo ťažké čeliť aj otázkam okolia,
ktoré ju vnímalo ako budúcu mamičku, pričom v okamihu zostala bez dieťaťa. Nie je zanedbateľné ani to,
že žalobkyni bola vykonaná sekcia, čo znamenalo, že o ďalšie dieťa sa mohla pokúšať až po cca roku.

Z vyššie uvedeného poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovanými non lege artis je neoprávneným
zásahom, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v danom prípade v
porušení fyzickej aj morálnej integrity žalobkyne.

2. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 19. 11. 2018

uviedol, že žalobkyňa bola dňa 19. 4. 2016 vyšetrená na internej ambulancii poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti internistom A. D. E.. Výmenný list – poukaz na odborné vyšetrenie zo dňa 19. 4.
2016 vystavený odosielajúcim lekárom, gynekológom A. D. F. neobsahuje žiadne údaje o zistenej
predchádzajúcej hypertenzii ani o odoslaní na interné vyšetrenie dňa 22. 3. 2016 a údaj z 22. 3. 2016,
že je sledovaná internistom pre kolísavé hodnoty TK. Tento poukaz neobsahuje ani iné doplňujúce

údaje o skôr zistených možných zdravotných komplikáciách počas prebiehajúceho tehotenstva. Na
výmennom liste – poukaze od gynekológa zo dňa 19. 4. 2016 nie je žiadna zmienka o tom, že na
základe pozitívneho výsledku screeningu rozštepu nervovej trubice a Dawnovho syndrómu a zvýšený
AFP 1 v 12. termíne bol 7. 3. 2016 realizovaný morfologický USG u G. A. H., PhD. Záver: Tripl test
pozit. Čiže bolo zvýšené riziko vrodených vád plodu a navyše vek 33-ročnej prvorodičky len zvyšoval

riziko podozrenia na možné vrodené vady plodu. Jednalo sa o rizikové tehotenstvo. O uvedených
diagnózach nedostal internista žiadnu informáciu od odosielajúceho gynekológa ani od žalobkyne.
Počas vyšetrenia na internej ambulancii žalovaného v 1. rade v osobnej anamnéze žalovaná uviedla:
hypertenzia doteraz nezistená a neuviedla ani to, že by počas doterajšieho priebehu tehotenstva
bola niekde konziliárne vyšetrená. Pri kontrole tlaku krvi bola nameraná hodnota 140/90 mmHg, ktorá

predstavuje hodnotu hraničnú, ale žalobkyňa uviedla, že si kontroluje doma TK a má ho v norme, skôr
nižší. Dolné končatiny mala bez opuchov. Laboratórne vyšetrenie krvného obrazu a biochémie boli
v norme. Internista objednal žalobkyňu na kontrolu na deň 21. 4. 2016 a žiadal, aby doniesla domáci
tlakomeradomanameranétlakykrvi.Navyšetreniedňa21.4.2016žalobkyňadoniesladomácitlakomer
Microlife, po jeho odkontrolovaní internista konštatoval, že meria správne. Žalobkyňa uviedla, že sa cíti

dobre, nemá vertigo (závraty). Na základe preskúmania pamäte tlakomeru a hodnôt doma nameraných
tlakov krvi z domáceho tlakomeru dospel k názoru, že je normotenzívna – skorej hypotenzná – TK
doma systola okolo 90 torrov. Vzhľadom na doma namerané hodnoty tlaku krvi, nameranú hodnotu
tlaku krvi pripočítal únave a stresu. Žalobkyňa dochádza cca 19 km na vyšetrenie na ambulanciu.
Antihypertenzíva neodporučil vzhľadom na hypotenzie (nižší tlak krvi) udávané žalobkyňou, ďalej na

základe preskúmania pamäte domáceho tlakomeru predpokladal syndróm bieleho plášťa. Odporučil
doma dostatočný príjem tekutín a vzhľadom k tomu, že mala absolvovať kontrolu u gynekológa dňa
22. 4. 2016, pri kontrole mala doniesť aj domáci tlakomer ako dôkaz doma nameraných nižších hodnôt
TK. Zo záznamov gynekológa, ktoré sa nachádzajú v stanovisku H. A. I. F., G.,
interné odd. NsP, n.o., Levice vyplýva, že vyšetrenie moču bolo u žalobkyne opakovane negatívne

a vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala absolvovať gynekologickú kontrolu dňa 22. 4. 2016, teda
ďalší deň po internom vyšetrení (dňa 21. 4. 2016) s ďalším odporučením postupu po USG vyšetrení,
nebol 21. 4. 2016 dôvod vyšetrovať odpad bielkovín močom za 24 hodín. Je potrebné uviesť, že
v prípade vyšetrenia 19. 4. 2016 a 21. 4. 2016 na internej ambulancii žalovaného v 1. rade by aniadekvátna farmakologická liečba hypertenzie nezabránila ťažkému intrauterinnému poškodeniu plodu,
ku ktorému došlo pri závažnej a rýchlo progredujúcej forme preeklampsie – viď odborné stanovisko
H. A. I. F., G., k správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti zo dňa 16. 3. 2017. Dňa 22. 4.

2016 žalobkyňa navštívila gynekológa A. D. F., ktorý okrem iného zaznamenal opäť
hraničnú hodnotu tlaku krvi 140/90, moč chemicky negatívny. Vzhľadom na hodnoty TK a USG zistenú
intrauterinnú retardáciu rastu plodu odporučil hospitalizáciu, na ktorú žalobkyňa v tom čase (22. 4. 2016)
nenastúpila. Uvedené konštatuje aj odborný konzultant A. I. J., K. na viacerých miestach odborného
stanoviska. Žalobkyňa odporučenie gynekológa z prenatálnej poradne z 22. 4. 2016 neakceptovala

anenastúpilanagynekologickúhospitalizáciu,čímvážneohrozilavyvíjajúcesadieťatkoasvojzdravotný
stav. Bol predpoklad, že počas hospitalizácie na gynekologickej klinike sa mohlo predísť uvedenému
zhoršeniu zdravotného stavu ešte nenarodeného dieťatka včasným operačným výkonom a ďalšou
terapiou. V žiadnom prípade sa nedá konštatovať, že vyšetrenie na internej ambulancii žalovaného v 1.
rade v dňoch 19. 4. 2016 a 21. 4. 2016 spôsobilo uvedený zdravotný stav, ktorý sa nesporne vyvinul
v období od 22. 4. 2016, žalobkyňa to nepreukázala. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam podloženým

predloženými dôkazmi uplatnený nárok žalobkyne neuznal a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

3. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26. 11. 2018 žiadal, aby súd
žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Zdravotný stav žalobkyne a jej dieťaťa bol riešený na
zodpovedajúcom pracovisku, a to plne kvalifikovanými odborníkmi s dostatočnou praxou, skúsenosťami

a špecializáciou a najmä v súlade s dosiahnutými poznatkami medicínskych vied, a teda lege artis.
Pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti platia špeciálne právne predpisy a preto žaloba na ochranu
osobnosti môže mať nádej na úspech len vtedy, keď došlo k porušeniu povinnosti zdravotníckeho
zariadenia, ktoré preň vyplývajú. Súd sa musí vysporiadať s otázkou, či sú na strane žalovanej v 2. rade
predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a teda, či žalovaná v 2. rade

konalaprotiprávne,najmävrozporesozákonomč.576/2004Z.z.oposkytovanízdravotnejstarostlivosti
a či medzi jej konaním a následkom je príčinná súvislosť. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je nutné
chápať ako celok, v rámci ktorého môže dôjsť k určitým pochybeniam, ktoré však samé o sebe ešte
nezakladajú zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia. Žalobkyňa bola prijatá na GPK UNLP dňa 29. 4.
2016o23.10h,kdebolapreloženázGPORastislavova43sdiagnózouGrav.Hebd.29,hypotrofiaplodu,

silentný typ krivky, preeklampsia. Po prijatí na pôrodnú sálu lekárkou A. L. M., bola vyšetrená o 23.58
h operačnou pohotovosťou A. A. M., kde boli indikované laboratórne a interné vyšetrenia. V spolupráci
s internistom bola ordinovaná antihypertenzívna liečba, vazodilatačná liečba, podané kortikoidy na
urýchlenie vyzrievania pľúc plodu a intenzívne monitorovanie plodu pri nástupe účinku kortikoidov na
dozrievanie pľúc. Žalobkyňa bola poučená o vysokom riziku intrauterinného odumretia plodu (záznam

v zdravotnej dokumentácii dňa 30. 4. 2016 o 4.49 h). O 1.47 h urobené USG A. M. a A. M. s
fyziologickými prietokmi v artérii umbilicalis. O 4.35 h sa obtiažne zachytávajú ozvy plodu, interminentne
sú zachytávané a zaznamenávané pôrodnými asistentkami do 7.30 h. O 8.34 h vymenená operačná
pohotovosť A. I. E. na USG detekuje mŕtvy plod s odhadom hmotnosti 700 – 800 gramov. Následne
aplikovaný Prostin E2 3 mg intravaginálne, za účelom porodenia mŕtveho plodu. Žalobkyňa bola dňa

30. 4. 2016 celý deň sledovaná na pôrodnej sále. O 16.23 h pre zhoršujúci sa klinický stav pacientky,
hroziaci eklamptický záchvat, eventuálne hroziacu abrupciu placenty a snahu zabránenia rozvoja DIC,
je indikované A. E. ukončenie gravidity cisárskym rezom. Dňa 30. 4. 2016 o 20.00 h v celkovej anestéze
prevedený cisársky rez, porodený mŕtvy plod 805 gramov vážiaci, 35 cm dlhý. Placenta odoslaná na
histologické vyšetrenie. Cisársky rez prebehol bez komplikácií, podobne i popôrodné obdobie počas

hospitalizácie. Žalobkyni bola zastavená laktácia, podávané ATB, antihypertenzíva a lieky na riedenie
krvi. Výsledkom histologického vyšetrenia zo dňa 1. 7. 2016 bolo verifikované ložisko čerstvého infarktu
placenty (A.C.).Pitvouploduzodňa2.5.2016bolaakopríčinasmrtiuvedenáintrauterinnáasfyxia
z neznámej príčiny (A. N.). Dňa 5. 5. 2016 o 12.30 h bola pacientka prepustená z GPK v primeranom
zdravotnom stave, s adekvátnou liečbou a príslušnými odporúčaniami. Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že

službukonajúci lekári konali v dobrej viere so snahou pomôcť žalobkyni a jej nenarodenému dieťatku.
Ohrozenie plodu intrauterinnou hypoxiou, ktoré bolo zachytené monitorovaním plodu, bolo vyhodnotené
akovysokorizikovévzmysleintrauterinnejhypoxieplodu.Keďžesajednalooťažkonezrelý,hypotrofický
plod v 29. týždni gravidity so značne limitovanými možnosťami prežívania v prípade narodenia bez
adekvátnej pľúcnej prípravy, bol zvolený daný postup, ktorý uviedli vo svojom vyjadrení.

4. Žalobkyňa vo svojej replike k vyjadreniam žalovaných v 1. a 2. rade, ktorá bola doručená súdu dňa
4. 2. 2019 poukázala na závery A. I. J., K., ktorý ako posudzovateľ ÚDZS v záverečnej poznámke
jednoznačne odporúčal rozšírenie dohľadu ÚDZS na poskytovateľa ZS NZZ Cumulus, s.r.o., nakoľkosa nestotožnil na základe súčasných vedeckých poznatkov so závermi internistických vyšetrení, ktoré
boli realizované. Pacientke nebola zo strany poskytovateľa poskytnutá zdravotná starostlivosť, resp.
nebola odporúčaná žiadna liečba, ktorá mohla mať dopad na priebeh gravidity. V prípade, ak ÚDZS

skonštatoval, že v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobkyni postupovali žalovaný v 1.
rade aj žalovaná v 2. rade non lege artis a zdravotná starostlivosť jej nebola poskytnutá správne a za
tento správny delikt uložil žalovaným sankciu, je súd týmto rozhodnutím ÚDZS viazaný. Do práv na
ochranuosobnostijemožnézasiahnuťaspôsobiťtýmujmu(nemajetkovú)ajbeztoho,abyvzniklaškoda
tak, ako ju má na mysli ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Ako už uzatvorila judikatúra (rozsudok NS SR

sp. zn. 7Cdo/65/2013), nárok na náhradu škody (na zdraví) a nárok na ochranu osobnosti sú samostatné
nároky, ktoré je možné si uplatňovať samostatne. Zo žiadneho právneho predpisu však nevyplýva, že
by preukázanie zodpovednosti za škodu podmieňovalo prijatie záveru o zásahu do osobnostných práv.
Závermi ÚDZS má žalobkyňa za preukázané, že zdravotná starostlivosť žalovanými nebola žalobkyni
poskytnutá v súlade so zákonom, keďže títo si nesplnili povinnosti podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z. Takéto konanie (príp. aj nekonanie, resp. opomenutie) je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných

práv žalobkyne, a to práva na zdravie, na súkromie a rodinný život. Zdravie človeka je najvýznamnejšou
hodnotou, každý človek vstupujúci do zdravotníckeho zariadenia tam ide s dôverou, že mu bude
poskytnutá riadna zdravotná starostlivosť. O to viac toto tvrdenie platí pre tehotné ženy obávajúce sa o
zdraviesvojhonenarodenéhodieťaťaviac,akoosvojevlastné.Zodpovednosťžalovanýchjeobjektívnou
zodpovednosťou, aj keď lekári konali v dobrej viere, vzhľadom na ich objektívnu zodpovednosť, nie

je toto tvrdenie relevantné. Rovnako vzhľadom na to nie je rozhodujúca miera zavinenia žalovaných
v 1. a 2. rade. Zo záverov ÚDZS vyplýva, že dieťatko žalobkyne zomrelo v dôsledku udusenia
(hypoxia = nedostatok kyslíka). Už v čase prvého interného vyšetrenia išlo o hypertenziu v gravidite s
rozvojom preeklampsie, ktorú žalovaný v 1. rade neodhalil. Zistenie preeklampsie vedie k urgentným
terapeutickýmopatreniam,predovšetkýmkukončeniugravidity.Žalovanýv2.radenesprávnevyhodnotil

stav plodu a zbytočne vyčkával s ukončením gravidity. Následkom všetkých týchto pochybení je, že
žalobkyňa o svoje dieťatko prišla, keďže sa v maternici udusilo.

5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 17. 10. 2019 vypovedala, že sa jednalo o jej prvé tehotenstvo, ktoré
bolo od prvej chvíle bezproblémové. Zdravotné ťažkosti začali až vtedy, keď prišla na kontrolu k A. F.,

ktorý ju následne odoslal na interné vyšetrenie, na ktoré sa dostavila. Bolo jej urobené EKG s tým, že
sa má dostaviť na kontrolu, čo takisto dodržala. Toto ošetrenie bolo lekársky vyhodnotené ako syndróm
bieleho plášťa s tým, že lieky nie sú potrebné a ak by sa niečo udialo, má ísť za lekárom alebo na
pohotovosť. Takisto navštívila gynekológa a on zhodnotil, že plod je 2 týždne pozadu s tým, že to nič
neznamená, lebojetovzačiatkoch.Ďalejsadostavilanavyšetrenieprietokov,kdeužbolipohybylepšie,

ale nebola jej odporúčaná hospitalizácia. Následne bolo všetko v jej zdravotnom stave v poriadku až do
19. 4. 2016. V ranných hodinách sa zobudila, cítila kopanie, pohyby, čo bolo v poriadku. Následne cez
deň robila bežné činnosti, pred obedom začala pociťovať bolesti v hrudníku, nemala závraty, poobede si
začala merať tlak, ktorý v priebehu dňa začal stúpať. Volala manželovi, ktorý jej povedal, že príde z práce
a idú na pohotovosť. Tak sa aj stalo. Tam jej bol nameraný vyšší tlak 170/100, následne ju lekár odporučil

na ďalšiu internú pohotovosť. Ďalej už necítila pohyby, dali jej magnézium a znova bola odoslaná na
gynekologickú pohotovosť. V nemocnici sa zúčastnila ďalších vyšetrení.

6. Podľa oznámenia výsledkov prešetrenia podnetu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
O. XX, E. zo dňa 3. 5. 2017, rozsah interného vyšetrenia na základe dostupného písomného nálezu

dňa 19. 4. 2016 možno považovať za nedostatočný a veľmi stručný. Chýba údaj o subjektívnych
ťažkostiach pacientky, údaje z osobnej anamnézy sú taktiež stručné a neúplné. Tlak krvi bol meraný
počas vyšetrenia iba jedenkrát. Išlo o hodnotu 140/90 mmHg, ktorá predstavuje hraničnú hodnotu.
Upacientkynebolikdispozíciižiadnelaboratórneparametre,ktorýchposudzovaniejedôležitézhľadiska
manažmentu hypertenzie a v gravidite, napríklad kyselina močová, odpad bielkovín močom za 24

hodín a pod. Tieto neboli ordinované ani v odporúčaní pred ďalším interným vyšetrením. Druhé interné
vyšetrenie bolo realizované dňa 21. 4. 2016. Pacientke bol nameraný tlak krvi 170/100 mmHg, ďalšie
premeranie nebolo zaznamenané. Pri hypertenzii v gravidite, najmä však pri podozrení na preeklampsiu,
farmakologická liečba mala začať pri hodnote systolického tlaku 140 mmHg a diastolického 90
mmHg. Podľa zistených nedostatkov pri výkone dohľadu, interné vyšetrenie pacientky v dňoch 19. 4.

2016 a 21. 4. 2016 v internej ambulancii Cumulus, s.r.o. neboli realizované v dostatočnom rozsahu
a správne, pacientke bola stanovená nesprávna diagnóza bez potrebnej objektivizácie (laboratórne
vyšetrenie krvi a moču, 24-hod. AMTK), na základe čoho nebola ordinovaná adekvátna farmakologická
liečba hypertenzie v gravidite. Stav pacientky pri príjme na GPK UNLP bol správne hodnotený akopreeklampsia, intrauterinná retardácia rastu plodu a silentný typ CTG krivky. Na GPK UNLP boli po prijatí
správne dodané kortikoidy s cieľom urýchlenia maturácie pľúc hypotrofického plodu, ale nesprávne bol
vyhodnotený stav plodu, ktorý na základe CTG záznamov vykazoval známky nie začínajúcej, ale už

prebiehajúcej hypoxie plodu, čo potvrdil aj histologický nález bioptického vyšetrenia placenty a pitvy
plodu. Po diagnostikovaní vnútromaternicového odumretia plodu bolo správne rozhodnuté pri známkach
zhoršenia stavu rodičky o ukončení pôrodu cisárskym rezom. Popôrodná starostlivosť venovaná
pacientke bola adekvátna. Aplikácia kortikoidov je dôležitým momentom v rámci predikcie kvality
života novorodenca po narodení, adaptácia následného neurologického vývoja a jeho kvality života

nemôže však byť momentom, ktorý rozhoduje o tom, či tehotnosť má alebo nemá byť ukončená, ak to
aktuálny stav plodu v zmysle jeho ohrozenia vnútromaternicovou hypoxiou vyžaduje. Pre plod je zrelosť
dôležitým momentom popôrodnej adaptácie, ale len v tom prípade, ak nedôjde k závažným, najmä
hypoxicky podmieneným zmenám centrálneho nervového systému, pri rozvinutej vnútromaternicovej
hypoxii, takže z toho pohľadu je momentom sekundárnym. Z toho dôvodu úrad hodnotil poskytovanie
starostlivosti pacientke ako neadekvátne, pretože bolo nesprávne vyhodnotené, ktoré riziko je pre

plod závažnejšie, t. j. či ťažká vnútromaternicová hypoxia plodu alebo jeho pľúcna nezrelosť. Úrad
však netvrdil, že by po bezprostrednom ukončení gravidity akútnym cisárskym rezom po prijatí na
GPK UNLP nedošlo k úmrtiu novorodenca, resp. k jeho poškodeniu, avšak v danom prípade zaujatím
vyčkávajúceho stanoviska a neadekvátnym vyhodnotením CTG záznamov bol postup z medicínskeho
pohľadu nesprávny. Neboli zohľadnené známky závažnej vnútromaternicovej hypoxie plodu, ktoré

indikovali bez ohľadu na dĺžku gravidity a hypotrofiu plodu ukončenie tehotnosti cisárskym rezom.
Takisto nebolo brané do úvahy, že sa jedná o preeklampsiu nereagujúcu adekvátne na ordinovanú
liečbu, ktorá bola bezprostrednou príčinou vnútromaternicovej hypoxie a odumretia plodu, preto je
možné konštatovať, že postupy poskytovateľa zdravotnej starostlivosti neboli realizované správne.
Gynekologicko-pôrodnícka starostlivosť nebola v UNLP v dohliadanom období poskytnutá pacientke

správne. Interné konziliárne vyšetrenia UNLP (celkom 3-krát) zohľadňovali aktuálny klinický stav
pacientky a diagnózu artériovej hypertenzie v gravidite s preeklampsiou, ich odporúčania smerovali
k zahájeniu antihypertenzívnej liečby u pacientky. Pri posudzovaní týchto vyšetrení neboli zo strany
úradu zistené nijaké skutočnosti, ktoré by svedčili pre nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Interná zdravotná starostlivosť bola pacientke v UNLP v dohliadanom období poskytnutá správne

a v súlade s odporúčanými postupmi. Podľa zistených nedostatkov pri výkone dohľadu, zdravotná
starostlivosť nebola pacientke na GPK UNLP v období od 29. 4. 2016 do 30. 4. 2016 poskytnutá
správnezdôvodunesprávnehovyhodnoteniamonitorovaniastavuplodu,t.j.nesprávnehovyhodnotenia
ohrozenia plodu vnútromaternicovou hypoxiou a neskorého ukončenia tehotnosti pri jednoznačných
známkach ohrozenia plodu vnútromaternicovou hypoxiou. Neboli zohľadnené známky závažnej hypoxie

plodu, ktoré indikovali bez ohľadu na dĺžku gravidity, či hypotrofiu plodu ukončenie tehotnosti cisárskym
rezom. Podľa záverov oznámenia výsledku prešetrenia podnetu, vyhodnotením informácií získaných
výkonom dohľadu na mieste a prešetrením zdravotnej dokumentácie skupina vykonávajúca dohľad
u dohliadaného subjektu SKS Slovensko s.r.o. pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti A. A. A. nezistila a
u dohliadaných subjektov Cumulus, s.r.o. a Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice zistila porušenie

podľa§4ods.3zákonač.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacichsposkytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7. Svedok A. I. G., interný lekár žalobkyne na pojednávaní dňa 17. 10. 2019 vypovedal,
že tehotenstvo žalobkyne bolo možné hodnotiť ako rizikové. Pacientka mala pozitívny triple test, avšak

v zdravotnej dokumentácii chýbali základné údaje, na ktoré sa nie je povinný internista pýtať, pretože sa
riešia pri tomto vyšetrení iné veci. Kolega bol zavedený tým, že nemal dostupné informácie o predošlom
zdravotnom stave žalobkyne, taktiež chýbal údaj o tom, že pacientka už pred mesiacom navštívila inú
internú ambulanciu. Nebol uvedený údaj o tom, prečo navštívila inú ambulanciu, nebolo tiež uvedené, či
inde navštevovala gynekologické alebo iné pracovisko, to sú základné údaje, ktoré potrebuje internista

k tomu, aby mohol zvoliť správny ďalší postup. V anamnéze pacientka udala, že mala opakované nízke
až hraničné hodnoty tlaku, ani raz neuviedla, že by mala vyššiu hranicu tlaku. Kolega v rámci toho,
aby sa dopracoval k tomu, či nemá zlé hodnoty tlaku, resp. či nemá zlý tlakomer alebo nesprávne si
meria tlak, zavolal pacientku na ďalší krátky termín na kontrolné vyšetrenie tlaku a tlakomeru a hodnoty
na domácom tlakomeri a tlakomeri v ambulancii boli rovnaké. Pri predošlom vyšetrení na ambulancii

boli hraničné hodnoty vyššie, ale keďže pacientka dochádzala zo vzdialenejšieho bydliska do Košíc,
predpokladalo sa, že je v určitom strese alebo môže byť v strese a teda sa zopakovalo aj vyšetrenie
a bol vyslovený predpoklad na syndróm bieleho plášťa. Hraničná hodnota tlaku bola nameraná žalobkyni
dvakrát, jedenkrát vyššia hodnota, ale pacientka do nemocnice podľa dostupných informácií nedošla,čím ohrozila vývoj a zdravotný stav plodu, ako aj svoj. Navyše pacientka mohla v priebehu medzi
poslednou návštevou u gynekológa a internistu a súrnou hospitalizáciou, čo bol zhruba týždeň, navštíviť
internú ambulanciu, či už osobne alebo telefonicky, nakoľko na internej správe bolo vyznačené telefónne

číslo, na ktoré sa mohla obrátiť a pýtať sa, ako má ďalej postupovať, keďže mala vyšší tlak. Keďže
sa tak neudialo, predpokladalo sa, že hodnoty tlaku sú v norme. Pacientka neurobila to, čo mala, teda
absolvovaťhospitalizáciunagynekologickejklinike,kdebybola24hodínpodmonitorovanímodborníkov
a takisto sa dalo predísť všetkým komplikáciám, resp. urobiť potrebný zákrok, aby sa tento stav zvrátil.

8. Podľa záverov znaleckého posudku č. 1/2002 zo dňa 11. 5. 2020, ktorý vypracovala A. P.
C., súdna znalkyňa v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, zo
dňa 11. 5. 2020, z pitevného protokolu mŕtvorodeného dieťaťa žalobkyne ako i z biopsie placenty
a pupočníka vyplýva, že príčina odumretia plodu bola intrauterinná asfyxia plodu z neznámej príčiny
(t. j. zastavenie prívodu kyslíka plodu v maternici). Z klinických diagnóz žalobkyne – arteriálna
hypertenzia III. stupňa, preeklampsia, hypotrophia plodu, sa dá predpokladať, že tieto boli príčinou

nedostatočného intrauterinného zásobenia plodu kyslíkom. Na hypotetickú otázku, či by bolo možné
zabrániť odumretiu plodu, sa nedá jednoznačne odpovedať. Plod v 29. týždni gravidity je extrémne
nezrelý, má veľmi nezrelé všetky orgány a tkanivá. Naviac, podľa údajov v dokumentácii, plod
žalobkyne intrauterinne trpel hypoxiou, pravdepodobne chronickou, ktorá bola spôsobená jej základným
ochorením, hypertenziou, na ktorú neskôr nasadla preeklampsia. Chronická hypoxia a intrauterinná

retardácia rastu plodu obmedzené šance plodu na prežitie ešte redukovala. Podľa dokumentácie
z hospitalizácie na gynekologicko-pôrodníckej klinike A. A. mala počas strednej školy zvýšený krvný
tlak, táto informácia je však zachytená v dokumentácii až 30. 4. 2016, keď plod už nežil. V ambulantnej
dokumentácii gynekológa aj internistu údaj o hypertenzii v mladosti chýba, asi to tehotná pri spisovaní
anamnézy neuviedla. Dá sa predpokladať, že by ambulantní lekári boli razantnejšie reagovali na

namerané zvýšené hodnoty tlaku, pokiaľ by mali uvedenú informáciu a šanca plodu na zdravotný stav by
bola vyššia. Dá sa predpokladať, že zabrániť odumretiu plodu by sa bolo možno podarilo v prípade, ak by
A. A. bola nastúpila na doporučenú hospitalizáciu. Gynekológ A. F. jej pri vyšetrení v 20. týždni tehotnosti
dňa 23. 2. 2016 nameral krvný tlak 160/80, ostatné nálezy boli v norme. Stav uzatvoril ako „Grav. hebd.
20. Pozit. triple test. Hypertenzia grav.“ a odporučil „morfologický USG plodu cestou špec. pracoviska

a vzhľadom k hypertenzii hospitalizáciu k ev. nastaveniu antihypertenzívnej liečby“. Morfologický
ultrazvukA.A.absolvovala,alenahospitalizáciupodľadostupnejdokumentácienenastúpila.Nenastúpiť
na hospitalizáciu bolo chybné rozhodnutie, hoci pacient má na to právo, ale šance plodu na prežitie
by sa boli v opačnom prípade určite zvýšili. Čím skôr by sa bola začala diagnostika a liečba, tým
bola väčšia šanca zabrániť postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu tehotnej a strádaniu plodu

v maternici v tak včasnom období tehotnosti a možnosť zabrániť odumretiu plodu by bola omnoho vyššia
a pravdepodobnejšia. Možno sa mal aj A. F. viac zaujímať o dôvody nerešpektovania odporúčania a
presvedčiť pacientku vysvetlením možných následkov. Pri príjme na gynekologicko-pôrodnícku kliniku
dňa 29. 4. 2016 pred polnocou bol plod A. A. v ťažkom stave, bol extrémne nezrelý, zaostával
v raste o 3 týždne, musel trpieť chronickou hypoxiou, nebol pripravený na predčasný pôrod. O ťažkej

hypoxii svedčia aj CTG záznamy, ktoré boli silentné. Pôrodníci preto začali plod kortikoidmi pripravovať
na predčasný pôrod. Nepredpokladali, že by plod mohol tak rýchlo odumrieť, pravdepodobne preto,
lebo stav plodu overovali o 1.47 h pomocou ultrazvuku, prietok krvi a arteria umbilicalis popisujú
ako ťažšie zachytiteľný, ale v norme, opakovane. Aj v prípade akútne urobeného cisárskeho rezu
nemožno potvrdiť, že by bolo možné zabrániť odumretiu plodu. Plod v dôsledku ťažkej nezrelosti,

rastovej retardácie a chronickej hypoxie mohol odumierať aj počas operácie alebo po narodení. Ak
by aj bol prežil, ostáva otvorená otázka, aký by bol jeho zdravotný stav, riziko ťažkého zdravotného
postihnutia s trvalými následkami je u takéhoto plodu veľmi vysoké. Deti, ktoré sa narodia predčasne,
sa nazývajú nedonosení novorodenci. Táto skupina detí je zaťažená vysokou mortalitou a morbiditou,
ktorá je závislá na gestačnom veku (t. j. čím nižší gestačný vek, tým vyššia úmrtnosť a chorobnosť).

Deti narodené v 27., resp. 29. týždni tehotnosti patria do skupiny novorodencov extrémne nezrelých.
V literatúre sa udáva, že predčasné pôrody sa podieľajú na perinatálnej, resp. včasnej neonatálnej
úmrtnosti až v 70 %. Nezrelosť orgánov a tkanív u nedonosených detí je tým viac vyjadrená, čím je
novorodenec gestačne mladší. Nedonosené deti majú komplexne nezrelú centrálnu nervovú sústavu,
sú termolabilné v dôsledku nedokonalej termoregulácie (preto nutnosť ošetrovania v inkubátoroch),

majú nezrelú štruktúru pľúcneho tkaniva, čo vedie k vzniku RDS (Respiratory Distress Syndrom), ktorý
ohrozuje dieťa respiračným zlyhaním, majú problémy so zažívaním pre menšiu sekréciu tráviacich
enzýmov, spomalenú mobilitu čriev a evakuáciu žalúdka, čo vedie k intolerancii stravy a nutnosti
parenterálnej (injekčnej) výživy, majú funkčne nezrelé obličky, čo vedie k ťažkostiam s udržiavanímhomeostázy vnútorného prostredia, veľká citlivosť renálneho parenchýmu (tkaniva obličiek) k hypoxii
môže viesť k zlyhaniu obličiek, majú nezrelý imunitný systém, ako morfologicky, tak funkčne, čo vedie
k imunodeficiencii nedonoseného novorodenca, ktorá je príčinou častých infekcií a ťažkých septických

stavov s vysokou mortalitou. Preto je doporučené, aby sa predčasne narodené nedonosené deti
rodili len na pracoviskách, ktoré disponujú perinatologickým centrom intenzívnej alebo intermediárnej
starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že prežitie dieťaťa narodeného v 27., resp. 29. týždni tehotnosti je
vo všeobecnosti možné, avšak chorobnosť týchto detí je vzhľadom k popísaným poruchám vyplývajúcim
z nezrelosti orgánov a tkanív veľmi vysoká. Riziko mortality a morbidity novorodenca, ako i ťažkých

následkov, ktoré môžu pretrvávať aj počas celého života, je ešte vyššie u plodov a novorodencov, ktorí
intrauterinne čelili závažným chorobám matky, medzi ktoré patrí napríklad chronická hypertenzia matky,
či preeklampsia, pri ktorej dochádza ku chronickej hypoxii plodu a intrauterinnej rastovej retardácii. Triple
test je jedným z testov na vyhľadávanie rizika chromozomálnych anomálií – trizómií u plodu, nazýva sa
aj biochemický skríning v druhom trimestri gravidity. Okolo 16. týždňa tehotnosti (15. – 18.) sa v krvi
matky vyšetruje hladina určitých látok, a to AFP – alfafetoprotein, HCG – ľudský choriový gonadotropín

auE3–nekonjugovanýestriol.Schopnosťzáchytuvrodenýchvývojovýchchýbje60%,falošnápozitivita
sa popisuje v 5 – 15 %. Triple test sám nedokáže diagnostikovať vrodenú vývojovú chybu plodu ani
takúto chybu vylúčiť. Je to vyšetrenie, ktoré dokáže len určiť výšku rizika vrodenej vývojovej chyby.
Triple test sa považuje za pozitívny, ak je jeho výsledkom vysoké riziko VVCH (vrodená vývojová
chyba) a ak je výsledkom nízke riziko VVCH, Triple test sa považuje za negatívny. Pri pozitívnom

Triple teste sa preto tehotnej doporučuje amniocentéza, t. j. vyšetrenie plodovej vody, ktorá umožní
chromozomálnu analýzu z plodovej vody. V cytogenetickom laboratóriu sa kultivujú odlúpené epitélie
plodu, amniocity. Amniocentézou sa dokáže diagnostikovať už nie riziko, ale konkrétna porucha plodu.
Pozitívny skríningový test je aj indikáciou na odoslanie tehotnej na genetickú konzultáciu. Žalobkyňa
mala pozitívny Triple test, napriek tomu neabsolvovala ani genetickú konzultáciu ani amniocentézu.

Na genetickú konzultáciu a v spolupráci s genetikom na amniocentézu posiela tehotnú jej ambulantný
gynekológ,uA.A.sataknestalo.Ambulantnýgynekológvšaksprávnedoporučilultrazvukovévyšetrenie
– morfológiu plodu na vyššom pracovisku, ktoré potvrdilo morfológiu plodu v norme. Zároveň však
vzhľadom k výsledkom Triple testu konziliárny ultrazvukár (doc. Dankovčík) doporučil pani A. A.
genetickú konzultáciu aj odber plodovej vody, napriek tomu tieto vyšetrenia menovaná neabsolvovala.

Výsledky Triple testu určite nemali vplyv na odumretie plodu, nakoľko v pitevnom náleze dieťaťa P. A.
je uvedené, že pitvou neboli zistené žiadne vrodené vývinové anomálie. Z pitevného nálezu vyplýva, že
pozitivitaTripletestuužalobkynebolafalošná.Termínomrizikovátehotnosťsaoznačujútehotnosti,ktoré
spĺňajú určité, presne stanovené kritériá. Rizikovou tehotnosťou je napríklad tehotnosť matky trpiacej na
niektoré závažné ochorenie, matky príliš mladej alebo staršej ako je obvyklé (nad 38, resp. 40 rokov), je

to tiež tehotnosť po umelom oplodnení, po operáciách na maternici, nepriaznivá pôrodnícka anamnéza,
tehotnosť s anomáliami placenty, plodovej vody, vrodené vývojové chyby plodu... Pozitívny Triple test
nespadá pod kritériá rizikovej tehotnosti a preto tehotnosť, u ktorej sa zistí len pozitívny Triple test, nie je
z toho dôvodu rizikovou tehotnosťou. Pokiaľ sa ale ďalším vyšetrením, amniocentézou, dokáže vrodená
vývojová chyba plodu, takáto tehotnosť sa berie ako riziková. Z uvedeného vyplýva, že tehotnosť A.

A. z dôvodu pozitivity Triple testu dňa 28. 1. 2016 nemožno považovať za rizikovú. V prípade pozitivity
skríningového testu pacientka musí byť poučená o potrebe ďalších vyšetrení na diagnostikovanie
vrodenej vývojovej chyby plodu, a to predovšetkým o genetickom vyšetrení a amniocentéze. Pokiaľ
tehotná tieto vyšetrenia odmietne, treba ju poučiť aj o Trisomy teste, ktorý je schopný presnejšie
odhadnúť riziko vrodenej vývojovej chyby ako bežné skríningové testy. V dokumentácii zmluvného

gynekológa A. D. F., ktorý tehotnú A. A. sledoval, nie je záznam o tom, že by bol pacientku poučil
o niektorej z uvedených diagnostických možností. V dokumentácii z ultrazvukového vyšetrenia v Centre
prenatálnej diagnostiky (doc. A. H., mim. prof.) dňa 7. 3. 2016 je uvedené doporučenie v tomto znení:
Vzhľadom k výsledkom odporúčam genetickú konzultáciu, odber plodovej vody, event. Trisomy test.
Pacientka poučená! Poučenie o amniocentéze aj o neinvazívnom prenatálnom testovaní je pripojené

k nálezu a A. A. ho podpísala. Z toho vyplýva, že doc. H. pacientku správne poučil
o ďalších diagnostických možnostiach. Edwardsov syndróm – trizómia 18 a Patauov syndróm – trizómia
13 sú vrodené chyby, ktoré vznikajú pri delení buniek a sú spôsobené poruchou na chromozóme,
numerickou odchýlkou, nadpočetný chromozóm (preto trizómia) je chromozóm 18 (Edwards) alebo 13
(Patau). U plodu intrauterinne sa diagnostikuje takáto vrodená vývinová chyba – trizómia – pomocou

amniocentézy. A. A. amniocentézu neabsolvovala, takže ani jedna z týchto chromozómových abnormalít
jej diagnostikovaná nebola, ale v pitevnom náleze jej mŕtvorodeného dieťaťa P. A. je uvedené, že: „Pitvou
neboli zistené žiadne vrodené vývinové anomálie.“. To znamená, že pitva nepotvrdila ani Edwardsov ani
Patauov syndróm u dieťaťa A. A.. Z uvedeného vyplýva, že Edwardsov ani Patauov syndróm nemohlibyť príčinou uhynutia plodu, keďže sa o taký syndróm nejednalo. Vyšší vek matky, nielen prvorodičky,
ale aj viacrodičky, zvyšuje riziko geneticky podmienených vrodených vývinových chýb. Vek 33 rokov
ešte nie je takým vekom, v ktorom je riziko zvýšené. U nás máme stanovený vek 35 rokov, od ktorého

predpokladáme zvýšené riziko vývojových chýb, preto tehotné vo veku 35 rokov a viac majú absolvovať
genetickú konzultáciu a odporúča sa im amniocentéza (odber plodovej vody). V niektorých krajinách
je veková hranica ešte vyššia, až 37, či 38 rokov. Preto vek matky prvorodičky 33 rokov nezvyšuje
pravdepodobnosť genetickej poruchy. Tehotná, u ktorej sa zistí intrauterinná retardácia rastu plodu
v akomkoľvek týždni tehotnosti, má byť odoslaná do ambulancie rizikovej gravidity, ktorá potom ďalej

tehotnú sleduje a manažuje. Ambulancie rizikovej gravidity sú pri gynekologicko-pôrodníckych klinikách
a oddeleniach. A. A. do ambulancie rizikovej gravidity odoslaná nebola, lebo podľa dostupnej
dokumentácie jej zmluvný gynekológ A. F., u ktorého bola na poslednom vyšetrení dňa 22. 4. 2016,
intrauterinnú retardáciu rastu plodu nezistil. A. F. podľa záznamov v dokumentácii odporučil tehotnej A.
A. iba USG plodu cestou špecializovaného pracoviska pre pozitívny Triple test a vzhľadom k hypertenzii
hospitalizáciu k ev. nastaveniu antihypertenzívnej liečby, a to všetko v 20. týždni tehotnosti dňa 23.

2. 2016. Z toho absolvovala iba morfologický UZV v Centre prenatálnej diagnostiky s.r.o., ultrazvuk
v gynekológii a pôrodníctve. Intrauterinná retardácia rastu plodu mínus 3 týždne bola pani A. A. zistená
a diagnostikovaná až klinickými gynekológmi v ambulancii UPS gynekológia a pôrodníctvo, Univerzitná
nemocnica L. Pasteura Košice, pri vyšetrení dňa 29. 4. 2016 o 22.36 h krátko pred prijatím
na gynekologicko-pôrodnícku kliniku. Keby bola žalobkyňa nastúpila na odporúčanú hospitalizáciu na

gynekologicko-pôrodnícku kliniku, je vysoko pravdepodobné, že by sa bol správne, viackrát denne
sledovalkrvnýtlak,bolibyurobenépotrebnélaboratórnevyšetrenia,vrátaneproteinúrie(odpadbielkovín
močom), v prípade dokázania hypertenzie by sa určite bola nasadila liečba, minimálne životospráva
aobmedzeniefyzickejnámahyajepredpoklad,žebyjejbolodoporučenéďalšiesledovanievambulancii
rizikovej gravidity. Hypertenzia v tehotnosti, ktorá sa prejaví pred 20. týždňom gravidity sa považuje za

preexistujúcu chronickú hypertenziu a preeklampsia superponovaná na chronickú hypertenziu má veľmi
rýchlu progresiu. To bol prípad A. A., u ktorej už v 12. týždni gravidity, dňa 30. 12. 2015, nameral A. F.
krvný tlak 155/80 a aj pri ďalších kontrolách mala krvný tlak zvýšený, prípadne hraničný. Preeklampsia,
ak vznikne pred 34. týždňom tehotnosti, je príčinou významnej poruchy fetoplacentárnej jednotky, čo
vedie veľmi často k intrauterinnej rastovej retardácii plodu. Dá sa predpokladať, že hospitalizáciou alebo

sledovaním v ambulancii rizikovej gravidity by bolo možné zamedziť alebo aspoň oddialiť vznik ťažkej
preeklampsie. Je pravdepodobné, že pomocou správneho manažmentu a adekvátnej liečby mohla byť
funkcia placenty dlhšie udržaná v norme a aj k intrauterinnej rastovej retardácii plodu nemuselo prísť
v tak skorých týždňoch tehotnosti. Nezanedbateľným je aj fakt, že lekárom – pôrodníkom sa oveľa
jednoduchšie rozhoduje o postupe a termíne ukončenia tehotnosti u tehotnej s preeklampsiou, ktorú

pravidelne sledujú, ktorú už predtým vyšetrovali, diagnostikovali, liečili, majú vedomosť o tom, ako
u nej funguje placenta, ako rastie plod, dokážu včas identifikovať zhoršovanie sa zdravotného stavu
tehotnej a mieru ohrozenia plodu v maternici a majú dostatok času na pripravenie tehotnej aj plodu
na predčasný pôrod. Toto všetko nebolo možné, lebo A. A. na odporúčanú hospitalizáciu nenastúpila.
Z uvedeného vyplýva, že k zhoršeniu zdravotného stavu pacientky prejavom nezrelosti plodu, infarktu

placenty a úmrtiu plodu, ak by žalobkyňa nastúpila na gynekológom odporúčanú hospitalizáciu na
gynekologicko-pôrodnícku kliniku, teoreticky nemuselo dôjsť. Alebo, k zhoršeniu zdravotného stavu
mohlo prísť aj v prípade nastúpenia na hospitalizáciu, ale pravdepodobne neskôr ako v 29. týždni
tehotnosti a v tomto prípade už nemuselo dôjsť k odumretiu plodu, nakoľko lekári by stav matky aj plodu
dobre poznali, dokázali by včas zasiahnuť a mali by dosť času na pripravenie plodu na predčasný pôrod.

9. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 8. 10. 2020 č. k. 15C/24/2018-356 žalobu zamietol,
stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Košiciach po odvolaní žalobkyne
uznesením zo dňa 19. 1. 2022 č. k. 9Co/48/2021-484 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie postupovať v

zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom a po doplnení dokazovania opätovne vo veci
rozhodnúť.

10. Zo záverov doplnenia znaleckého posudku č. 1/2020 zo dňa 30. 9. 2022 súdnej znalkyne A. P.
C. vyplýva, že príčinou smrti dieťatka žalobkyne bola intrauterinná (vnútromaternicová) asfyxia plodu.

Z pitevnej správy a výsledkov biopsie placenty a pupočníka vyplýva, že hypoxia u plodu žalobkyne
bola chronická. Príčinou chronickej hypoxie matky a rastovej retardácie plodu bola pravdepodobne
neliečená hypertenzia, na ktorú nasadla preeklampsia, ktorá tiež nebola včas diagnostikovaná a liečená.
Skutočnosť, že nebola včas nasadená adekvátna liečba, mala vplyv na progredovanie choroby matkya na postupné zhoršovanie zdravotného stavu plodu. Postup pôrodníkov gynekologicko-pôrodníckej
kliniky UN L. Pasteura, kde bola žalobkyňa prijatá v 29. týždni tehotnosti s rozvinutou preeklampsiou
s plodom ťažko nezrelým, trpiacim chronickou hypoxiou a rastovou retardáciou, nebol príčinou smrti jej

dieťatka. Hypertenzia a preeklampsia neboli včas diagnostikované, preto nebola nasadená potrebná
liečba a stav plodu, ktorý trpel hypoxiou a rastovou retardáciou, sa postupne zhoršoval natoľko, že
došlo k jeho intrauterinnému úmrtiu. Pri prijatí žalobkyne na gynekologicko-pôrodnícku kliniku bol plod
v ťažkej hypoxii a nemal už žiadne rezervy, čo spôsobilo, že veľmi rýchlo po prijatí došlo k jeho
intrauterinnému odumretiu. Nemožno preto tvrdiť, že by sa plod pri inom postupe pôrodníkov narodil živý

alebo že by k odumretiu plodu nebolo prišlo, a teda ani to, že príčina odumretia plodu bola v príčinnej
súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Mieru zodpovednosti nie je možné matematicky
stanoviť, pretože vplyv na zdravotný stav plodu malo viacero faktorov. Zo zdravotnej dokumentácie
vyplýva, že krvný tlak bol u žalobkyne podľa zápisov ambulantného gynekológa zvýšený počas každého
merania v tehotnosti a neriešil sa hneď od začiatku a keď to už ambulantný gynekológ začal riešiť,
zase žalobkyňa nešla hneď na doporučenú hospitalizáciu. Aj oni majú preto určitý podiel zodpovednosti

na postupnom zhoršovaní stavu plodu, na rozvoji preeklampsie, hypoxie a rastovej retardácie plodu.
Čo sa týka žalovaných, v internej ambulancii Cumulus, s.r.o. nebola stanovená správna diagnóza,
takže sú zodpovední za nenasadenie liečby a tým zhoršovanie zdravotného stavu matky aj plodu. Na
gynekologicko-pôrodnícku kliniku bola A. A. prijatá s už rozvinutou preeklampsiou, jej ťažko nezrelý
plod trpel chronickou hypoxiou a zaostával v raste. Tento stav nebol spôsobený poskytnutou zdravotnou

starostlivosťou, preto nemožno toto pracovisko brať na zodpovednosť za intrauterinné úmrtie plodu.
Počas gynekologických vyšetrení v období minimálne 10 rokov pred počatím ani vyšetrenia v zmysle
rady v rámci úprav na počatie v rokoch 2005 a 2006 sami o sebe nie sú dôvodom vyžadujúcim zvýšenú
pozornosť zo strany zmluvného gynekológa u tehotnej, ktorá otehotnela prvýkrát a spontánne v roku
2015. Namerané hodnoty tlaku 155/80 a 160/80 sú hodnoty zvýšené. Pretrvávajúci a neliečený vysoký

tlak je v tehotnosti rizikom pre matku aj pre plod. Zvýšený krvný tlak vyžaduje zvýšenú pozornosť
v každom týždni tehotnosti. Pokiaľ sa zistí zvýšený krvný tlak v akomkoľvek týždni tehotnosti, má
byť tehotná odoslaná na diagnostiku a stanovenie liečby na internú ambulanciu. Keď liečba zaberie
a krvný tlak sa znormalizuje, sleduje ju naďalej gynekológ. Až v prípade, že liečba nezaberá alebo
začne mať problémy plod, má byť takáto tehotná odoslaná do ambulancie rizikovej gravidity. Je

predpoklad, že včasnou a správnou liečbou zvýšeného krvného tlaku sa mohlo účinne zasiahnuť,
či už by bola tehotná sledovaná u ambulantného gynekológa v ambulancii rizikovej gravidity alebo
hospitalizovaná, ambulancia rizikovej gravidity je určená na sledovanie tehotných s komplikáciami, či
už zo strany matky alebo plodu a adekvátnou liečebno-preventívnou starostlivosťou dokáže priamo
ovplyvniť priebeh tehotnosti a v mnohých prípadoch zamedziť poškodeniu zdravia tehotnej, aj jej plodu.

Dá sa predpokladať, že to platí aj pre poruchu funkcie placenty a intrauterinnú retardáciu plodu.
Zvýšený krvný tlak bol príčinou insuficientnej funkcie placenty, čo spôsobilo hypoxiu plodu a jeho
intrauterinnú retardáciu. Preeklampsia môže rýchlo progredovať v ktorejkoľvek fáze tehotnosti. Po
odhalení intrauterinnej retardácie plodu nastupuje snaha medikamentózne ovplyvniť funkciu placenty
a tak zastaviť prehlbovanie rastovej retardácie a zvýšiť šance plodu na prežitie. Je predpoklad, že

nastúpením na hospitalizáciu alebo zahájením adekvátnej liečby by sa bola šanca plodu na prežitie
zvýšila. Každý lekár vrátane gynekológa je povinný oboznámiť pacienta – tehotnú ženu s jej zdravotným
stavom s tým, aké nebezpečenstvo hrozí pri odmietnutí, či neužívaní liečby alebo nenastúpení na
doporučenú hospitalizáciu. Na druhej strane pacienta nemožno k ničomu prinútiť, má právo slobodne
sa rozhodnúť akceptovať doporučenie lekára, ale aj odmietnuť ako liečbu, tak aj hospitalizáciu. Úlohou

prenatálnych poradní je sledovanie tehotných od začiatku tehotnosti až po pôrod, majú diagnostikovať,
sledovať a liečiť chronické alebo novovznikajúce ochorenia u matky a tiež sledovať vývoj plodu,
diagnostikovať odchýlky od normy, prípadne vývojové chyby plodu. Do kategórie ochorení matky patrí
aj preeklampsia. Faktorov, ktoré spôsobujú rastovú retardáciu plodu je veľa, jedným z nich je aj
preeklampsia matky. Úlohou prenatálnej poradne je sledovať vývoj plodu, diagnostikovať odchýlky od

normálneho vývoja, medzi ktoré patrí aj rastová retardácia plodu. Pri zistení rastovej retardácie plodu
sa tehotná má odoslať na konzultáciu do poradne rizikovej gravidity, ktorá rozhodne o tom, či bude
tehotnú sledovať ambulantne alebo je potrebná hospitalizácia. Tehotenstvo matky s preeklampsiou
aj tehotenstvo s rastovou retardáciou plodu patrí medzi rizikové tehotnosti. Neliečená preeklampsia
ohrozuje matku aj plod, poškodzuje zdravie matky aj plodu. Ťažká preeklampsia môže končiť aj

smrťou matky úmrtím plodu. Rastová retardácia plodu, ktorá sa postupne prehlbuje, môže tiež viesť
až k úmrtiu plodu. Na výmennom lístku na vyšetrenie k inému odborníkovi, teda aj k internistovi, majú
byť napísané všetky údaje, ktoré sa vzťahujú k problému, s ktorým je pacient, resp. tehotná odoslaná
na konziliárne odborné vyšetrenie. Zatajenie dôležitých amnestických údajov môže mať v medicínevplyv na rozhodnutia lekárov ohľadne diagnostiky aj liečby. Nakoľko sa to týka vplyvu zatajenia skôr
nameraných vyšších hodnôt tlaku krvi počas tehotnosti na rozhodnutie konziliára – internistu o ďalšej
medikamentóznej liečbe, je otázka pre odborníka internistu.

11. A. P. C., súdna znalkyňa, na pojednávaní dňa 13. 6. 2023 zotrvala na záveroch svojho znaleckého
posudku a na doplnení k znaleckému posudku. Podľa znalkyne, nenastúpenie na gynekológom
doporučenú hospitalizáciu dňa 23. 2. 2016 pri nameranom tlaku 160/80 malo vplyv na zdravotný stav
žalobkyne a šancu na prežitie dieťaťa.

12. Svedok F. A., manžel žalobkyne, na pojednávaní dňa 13. 6. 2023 vypovedal, že každú povinnú
zdravotnú prehliadku absolvoval spolu so žalobkyňou, žalobkyňa nikdy nebola odporučená lekárom na
hospitalizáciu. Žalobkyňa prežívala tehotenstvo v poriadku, tešila sa na dieťa, nemala žiadne problémy.
Stratu dieťaťa prežívala veľmi ťažko, mala nočné mory, budila sa zo sna, aj žalobkyňa ako taká sa
zmenila, nie je empatická k ľuďom, ale je odmeraná.

13. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 13. 6. 2023 vypovedala, že internistovi nepovedala o zvýšenom
krvnom tlaku a túto skutočnosť uviedla až internistovi žalovaného v 2. rade pri zhoršení zdravotného
stavu dňa 30. 6. 2016, pretože on sa na to pýtal dopodrobna. Internista ani gynekológ žalovaného v 1.
rade sa na to dopodrobna nepýtali ani to nezisťovali. Mala menšie problémy s tlakom na strednej škole,

ale neboli vážne, preto nepovažovala za potrebné im o tlaku hovoriť. Počas školy navštevovala lekára,
brala lieky možno týždeň, potom sa to upravilo, nebol žiadny problém. Ani počas tehotnosti zvýšený tlak
nemala. Keď išla k lekárovi, bol tlak vyšší, ale bolo to zo stresu.

14. G. A. I. J., K. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 12. 2023 uviedol, že chronická hypertenzia

môže byť dôvodom hypotrofie plodu. V odbornom stanovisku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie
žalobkyne, ktorá mu bola doručená zadávateľom, t. j. ÚDZS, pobočka Košice. S odstupom času však nie
je schopný uviesť konkrétny typ a rozsah zdravotnej dokumentácie, keďže po vypracovaní odborného
stanoviska je zdravotná dokumentácia, ako aj ostatný listinný materiál vrátený zadávateľovi. Podklady
nie sú konzultantom úradu ďalej archivované. Svedkovi neprislúcha vyjadrovať sa k znaleckému

posudku A. C. z dôvodu, že znalecká činnosť a činnosť konzultanta ÚDZS nie sú zameniteľné činnosti.
Znalec má úplne iné podklady, ako aj zákonom ustanovenú možnosť vyžiadať si od akéhokoľvek
subjektu súčinnosť pri výkone znaleckej činnosti, pracuje so spisovým materiálom a podobne, na rozdiel
od osoby konzultanta.

15. Podľa záverov znaleckého posudku č. 04/2024 zo dňa 3. 5. 2024, ktorý vypracoval súdny
znalec pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo G. A. L. E., G.. MBA
žalobkyňa bola v rámci prenatálnej starostlivosti sledovaná na základe zmluvného vzťahu v NZZ SKS
Slovensko, s.r.o., Rastislavova 45, Košice; Gynekologicko-pôrodnícka ambulancia A. D. F.. Súdny

znalec si k vypracovaniu znaleckého posudku pribral dvoch súdnych znalcov – konzultantov v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia pôrodníctvo, menovite A. A. Q., G. a A. C. A. B..
Podľa záznamov vo fotokópii tehotenského preukazu žalobkyne a fotokópie zdravotnej dokumentácie
sa jednalo o 32-ročnú primigravidu, nulliparu, bez zaťaženej gynekologickej a pôrodníckej anamnézy.
Podľa priloženej dokumentácie absolvovala dokopy 9 kontrol pred hospitalizáciou a jednu kontrolu po

cisárskom reze. Štandardné vyšetrenia u zmluvného gynekológa poukazujú na hraničný tlak už 30.
12. 2015, kde bol nameraný tlak krvi 155/80. Vzhľadom na pozitívny Triple test s rizikom trizomie 21
1:12 a s rizikom rázštepu nervovej trubice 1:2 bolo realizované ultrazvukové vyšetrenie cestou Centra
prenatálnej diagnostiky (H. A. R. H., G., A.) so záverom: morfológia plodu v norme, rast primeraný
proporčný, normálna základná anatómia srdca plodu, prepočítané riziko trizomie 21 1:108. Okrem

ľahkého stupňa anémie (RBC 3,95) zo dňa 22. 3. 2016 neboli preukázané žiadne zmeny v krvných
odberoch u pacientky. Zaznamenaný tlak u pacientky zo dňa 22. 3. 2016 155/80, zo dňa 19. 4. 2016
155/95, moč chemicky negatívny, popísané opuchy dolných končatín. Pacientke bolo dňa 19. 4. 2016
odporučené interné vyšetrenie, realizované bolo aj kardiotokografické vyšetrenie – CTG (popis znalca
je označený červenou na str. 45 znaleckého posudku). Výsledky laboratórnych parametrov zo dňa

19. 4. 2016 sú okrem ľahkej anémie a zvýšeného cholesterolu v norme, a to vrátane pečeňových
enzýmov, minerálov a obličkových funkcií. Následná kontrola u zmluvného gynekológa 22. 4. 2016
je popísaná so záverom: CTG záznam zachytený spánkový seu silentný typ krivky pri OP prav. 146/
min, kontrakcie nezachytené, bazálny tonus 30 Torr. Z: Grav. hebd. 28/1W, hypertenzia v gravidite,susp. intrauterinná rastová retardácia plodu Dop. Ad GPO. Daný záznam znalec nachádza v spise
ÚDZS. Ten sa však nezhoduje so záznamom zo súdneho spisu 15C/24/2018. Spomenutú diskrepanciu
však znalec nemá za úlohu vyšetrovať. Počas kontroly 22. 4. 2016 realizovaný aj kardiotokografický

monitor – svoj popis uvádza znalec na strane 47 a je označený červenou farbou. Internú ambulanciu
(Cumulus s.r.o. A. D. E.) navštívila pacientka 19. 4. 2016 a 21. 4. 2016. Pri prvej návšteve je uvádzaný
záver: Z: hypertenzia v gravidite? Sy bieleho plášťa Dop. Kontrola vo štvrtok, rozhodnem o liečbe.
Tlak na ambulancii 140/90. Opakované vyšetrenie dňa 21. 4. 2016 – tlak krvi 170/100, ľahké opuchy
DK – záver: syndróm bieleho plášťa, frav. Hebd. 28 t.t., normotenzívna – skorej hypotenzná TK doma

systola okolo 90 Torr s doporučením: Nevyžaduje antihypertenzíva, doma dostatočný príjem tekutín.
Pri kontrole u gynekológa donesie aj domáci tlakomer. Oba záznamy z internistickej ambulancie sú
strohé bez akejkoľvek farmakologickej intervencie. Hodnotenie postupu danej ambulancie však nie
je v kompetencii znalca v odbore Gynekológia a pôrodníctvo. Dňa 29. 4. 2016 o 20:55 vyšetrená
na pohotovosti – ÚPS – Interná ambulancia IV. Internej kliniky, Univerzitná nemocnica L. Pasteura.
G. A. bola odoslaná z LSPP pre art. hypertenziu, nameraný TK 170/100 mmHg. Pacientka od rána

pociťovala búšenie srdca a bolesti chrbta v oblasti lopatky a ľavého hemitoraxu. Typické stenokardie
neudávala. Od rána necítila pohyby plodu. Diagnostický záver: art. hypertenzia v gravidite, stresová
reakcia ?, gravidita 29. týždeň. Bolo podané magnézium (MgSO4 1 amp intravenózne) s odporúčaním:
pacientka je t. č. z interného hľadiska kardiopulmonálne kompenzovaná, tlakovo stabilizovaná, na
EKG bez akútnych ischemických zmien. Teraz gynekolog. vyš., kontroly TK, pri pretrvávaní vyšších

hodnôt TK zvážiť iniciáciu antihypertenzívnej liečby (dopegyt) – poučená. Gynekologické vyšetrenie je
zaznamenané o 22:36. TK 150/100, pozitívna bielkovina v moči. Vaginálne vyšetrenie poukazuje na
uzavreté pôrodné cesty, na CTG popísaný silentný typ krivky. Bolo realizované ultrazvukové vyšetrenie
s nálezom PPHL, Placenta PS, mierny oligohydramnion, BPD 27/3, AC 25/1, FL 25/1, kompl. biometria
25/6. Vzhľadom na záver vyšetrenia (grav. hebd 29/1, preeclampsia (hypertenzia, proteinúria), IUGR

(poznámka znalca: intrauterinná rastová reštrikcia plodu), silentný typ krivky, primigravida, Rh negat)
bola správne odporučená hospitalizácia na I. GPK.P. A. A. A. bola prijatá na pôrodnú sálu GPK
UNLP 29. 4. 2016 o 23:10. Pôrodnými asistentkami (L. A., F. I.) odmeraný TK 153/96, P: 80/min,
Tt 36,4 C (hodnoty namerané o 23:15), hmotnosť pri prijatí: 65 kg (pribrala 14 kg), moč chemicky
pozitívny na prítomnosť bielkovín. Pacientka podpísala informovaný súhlas o 23:13. O 23:33 hod. bola

napojená na kardiotokografický záznam. Príjem v dekurze zaznamenaný aj službukonajúcou mladšou
lekárkou (A. M. L.). Už v danom čase popisuje A. M. silentný typ krivky a hyporeaktívny záznam.
Podľa dekurzu podaný Syntophyllin a hypertonický roztok glukózy. Z laboratórnych parametrov p. A.
uvádza znalec len ľahko zvýšené hodnoty CRP a leukocytov. O 23:58 hod bola pani A. vyšetrená
lekárom – A. A. M.. Aktuálny nameraný tlak dosahoval hodnotu 170/97, podaný aj bolu magnézia

v dávke 2 gramy. Záver vyšetrenia: Preeklampsia, IU distres plodu hypoxiou. Hypotrofia plodu. Podľa
dekurzu pokračuje silentný typ CTG záznamu (poznámka znalca – všetky dostupné CTG záznamy
v spise hodnotil znalec osobitne). O 00:47 hod 30. 4. 2016 je v dekurze vedený záznam o konzilárnom
vyšetrení so záverom: KP kompenzovaná. Artériová hypertenzia v gravidite. Gravidita 29. týždeň.
Odporúčanie: pacientka je naďalej z interného hľadiska kardiopulmonálne kompenzovaná, tlakovo

stabilizovaná, na EKG bez akútnych ischemických zmien. Podať odp. liečbu Dopegyt 2 tbl. á 8 hod.,
dávku možno podľa hodnôt TK zvýšiť na 2 tbl. a 6 h (A. A.). Hodnoty TK merané ďalej o 00:30
(TK 155/90, P: 90), 01:00 (TK 135/85, P: 80) a 01:31 (TK 125/85). Ďalej nasleduje zápis o 01:47
hod. 30. 4. 2016: Vag. nevyš., uterus normotonický, CTG: hyporeaktívny záznam, silentný typ krivky,
BFHR: 150/min. Odp.: monitoring matky a plodu. Po dohovore s op. hotovosťou – prevencia RDS.

Pacientka poučená o aktuálnej situácii a o možnom ohrození plodu. USG orientačne: EFW 650 g.
Placenta PS + ĽH, typ II. Euhydramnion. Prietok a. umb. ťažšie zachytiteľný, ale v norme, opakovane.
I napriek pretrvávajúcemu patologickému záznamu pokračuje zdravotnícky personál v nesprávnom
konzervatívnom manažmente, o 01:51 zapísané podanie kortikoidov (Diprophos). Tlak krvi varíruje
po 02:00 hod. v hodnotách 164/100, 170/115 i napriek podanej liečbe magnéziom. O 02:30 hod.

sa kontroloval tlak krvi p. A. ortuťovým tlakomerom s hodnotou 180/115. CTG opäť popísané ako
silentný typ krivky, hyporeaktívny záznam. Ordinovaná inf. s Ebrantilom (inf. sol 0,9 % sodium chl
1 x 250 ml, Ebrantil 25 mg i.v. Informovaná op. hotovosť – A. M.. Daný silentný typ krivky naďalej
pretrváva až do zápisu o 04:33 hod., kde bola zachytená bradykardia plodu 95/min, TK 160/105
a informovaná operačná hotovosť. Následne zapísané pretrvávanie diskrepancie pri snímaní krv. tlaku.

Pri monitorovaní plodu pre nízku graviditu sa nedarí permanentne zaznamenávať – vzhľadom na únik
spod sondy. Úseky BFHR 130/min s oscilačnou amplitúdou 5-10/min. Vzhľadom na vysokú nezrelosť,
krátky interval od podania Diprophosu – odporučené pokračovať v konzervatívnej liečbe. Pacientka
poučená o vysokom riziku odumretia plodu. Pri pretrvávajúcej hypertenzii je pôrodnými asistentkamiopakovane zapísaná zlá záchytnosť oziev plodu o 04:51, 05:59 a 07:43 hod. O 08:34 hod. vykonaným
USG vyšetrením (A. I. E.) je diagnostikovaný mŕtvy plod a je správne zahájená indukcia pôrodu mŕtveho
ploduprostaglandínmi.Vzhľadomnazhoršujúcisaklinickýstavpacientkyahroziacieklamptickýzáchvat

event. abrupcie placenty a rozvoj DIC, nezrelé pôrodné cesty, je indikované ukončenie grav. per SC
(cisársky rez vykonaný v čase 19:50 – 20:30 hod, 30. 4. 2016). Pani A. je následne na 5. pooperačný
deň prepustená do domácej starostlivosti s odporúčaním: Odporúčanie: kľudový režim, doma pravid.
kontroly TK 5xD. Kontrola u obv. gynekológa a internistu do 3 prac. dní od prepustenia. Užíva ATB
– Ospexin á 12 hod. ešte 3 dni, LMWH 1xD aspoň 14 dní – ďalej dľa zváženia internistu, resp.

hematológa; Antihypertenzívna – Dopegyt 3x1 tbl p.o, Carvedilol 2x1 tbl p.o., Parlodel do 10 dní 1
tbl á 12 hod. Informuje sa o výsledku histológie placenty na t.č. XXX/XXX XXXX. V prípade ťažkostí
kontrola na GPO amb., 2. posch. G. A. bola prijatá na GPK UNLP Košice v 29/1 týždni tehotenstva
ako preeklampsia, s hypotrofiou plodu a patologickým kardiotokografickým záznamom. Záznam bol
patologický počas celého monitorovania plodu, pričom typ krivky je patologický aj pre plod v 29. týždni
tehotenstva i napriek nezrelosti regulácie srdca plodu v danom týždni. V čase približne od 04:49, 30. 4.

2016znalecvyslovilpredpoklad,ženakardiotokografickomzáznameniejezaznamenávanáakciasrdca
plodu, ale pulz matky, a teda dochádza k odumretiu plodu in utero. Znalec ďalej poukázal na skutočnosť,
že efektívny účinok podania kortikoidov pre plod je možné pozorovať približne až po 24 hodinách od ich
podania.Vtomtoprípadeje24-hodinovýexpektačnýmanažmentneprípustnývzhľadomnajednoznačne
patologický CTG záznam a hodnoty tlaku krvi u pacientky s jasnou indikáciou na okamžité ukončenie

gravidity. Preto znalec hodnotil postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako neprávny a teda non
lege artis. Skoršie ukončenie gravidity (bezprostredne po prijatí na kliniku) by podľa znalca zvýšilo šance
plodu na prežitie. Percentuálne vyjadrenie (o koľko) je nemožné určiť. Je však nutné poznamenať,
že hypoxické podmienky plodu, ktoré boli jasne diagnostikované kardiotokografickým záznamom už
pri príjme pacientky na GPK UNLP Košice, by nakoniec mohli aj tak viesť k smrti eventuálne trvalým

ťažkým následkom pre plod (s dôrazom na poškodenie centrálneho nervového systému) v krátkom
čase po vykonanom cisárskom reze alebo počas cisárskeho rezu. Podanie kortikoidov v správnom
čase a intervale je kruciálnou súčasťou v manažmente predčasných pôrodov do ukončeného 34. týždňa
tehotenstva. Zrelosť pľúcneho tkaniva indukovaná podaním kortikoterapie je jeden z najdôležitejších
atribútov prežívania predčasne narodených detí. Hypoxia plodu v závislosti od jej závažnosti je však

spojená s neodvrátiteľnými následkami pre plod v krátkom čase po narodení ako aj dlhodobými
celoživotnýminásledkami.Kýmnezrelosťpľúcnehotkanivadokážuneonatológoviaveľmičastoúspešne
riešiť aj postnatálne, ťažké hypoxické poškodenie plodu je veľakrát fatálnou a neriešiteľnou situáciou.
Preto znalec jednoznačne poukázal na vyššie riziko pre plod v prípade ťažkej hypoxie. Znalec vyslovil
nesúhlas s formuláciou znalkyne A. C. podľa ktorej: Nemožno preto tvrdiť, že by sa plod pri inom postupe

pôrodníkov narodil živý, alebo že by k odumretiu plodu neprišlo, a teda ani to, že príčina odumretia
plodu bola v príčinnej súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Podľa záverov znalca,
pokiaľ je na kardiotokografickom zázname pravidelná akcia srdca plodu, tak i napriek patologickému
záznamu je možné a pravdepodobné, že by sa plod pri adekvátnom manažmente a skorom vykonanom
cisárskom reze narodil živý. Čím skôr by cisársky rez bol vykonaný, tým menší by bol hypoxický

inzult pre plod. S ostatnými závermi posudku a dodatkov k posudku znalec vyslovil súhlas okrem
časti doplnenia znaleckého posudku č. 01/2020 zo dňa 27. 9. 2022, v ktorom A. C. pod bodom 14
odpovedala, že preeklampsia môže rýchlo progredovať v ktorejkoľvek fáze tehotenstva. Podľa znalca,
o preeklampsii môžeme hovoriť podľa definície až po 20. týždni tehotenstva. Pod bodom 15 na
otázku, či mohlo včasné odhalenie intrauterinnej retardácie plodu zvýšiť predpoklad prežitia plodu, A.

C. odpovedala: Po odhalení intrauterinnej retardácie plodu nastupuje snaha medikamentózne ovplyvniť
funkciu placenty a tak zastaviť prehlbovanie rastovej retardácie a zvýšiť šance plodu na prežitie.
S daným tvrdením znalec vyslovil v posudku nesúhlas, lebo intrauterinná rastová reštrikcia plodu nie
je v modernej medicíne kauzálne ovplyvniteľná a liečiteľná. To platí aj o nedostatočnej funkcii placenty.
Vieme použiť len symptomatickú liečbu alebo určiť adekvátny manažment pridružených ochorení

ovplyvňujúcich funkciu placenty a rast plodu ako napr. správna liečba a prevencia hypertenzných
ochorení v gravidite. Súdny znalec z odborného vyjadrenia konzultanta ÚDZS, G. J. vybral v posudku
nasledovný záver: S ohľadom na horeuvedené skutočnosti tak, ako sú v Odbornom stanovisku
uvedené, je možné skonštatovať, že zdravotná starostlivosť; a úkony s tým spojené v súvislosti
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti A. A. A., nar. XXXX v rámci prenatálnej starostlivosti zo strany

dohliadaného subjektu, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, Univerzitná nemocnica L. Pasteura
Košice (sídlo poskytovateľa miesto výkonu: R. XX, E.), neboli realizované adekvátne a správne, a to
v zmysle nesprávneho vyhodnotenia a monitorovania stavu matky a plodu, v spojitosti s poskytovaním
špecifickej ústavnej zdravotnej starostlivosti, z nesprávneho vyhodnotenia ohrozenia plodu hypoxioua neskorého ukončenia tehotnosti pri známkach ohrozenia plodu hypoxiou, z čoho vyplýva, že pani
A. A. zdravotná starostlivosť; v uvedenom ZZ (UN L. Pasteura Košice) nebola poskytnutá správne,
t. j. bola, non lege artis. Monitorovanie plodu u pacientky A. A. A. nebolo počas hospitalizácie na I.

GPK UNLP Košice správne vyhodnotené. Neboli zohľadnené známky závažnej intrauterinnej hypoxie
plodu, ktoré indikovali, bez ohľadu na dĺžku gravidity, či hypotrofiu plodu, ukončenie tehotnosti cisárskym
rezom. Tak isto nebolo brané do úvahy, že sa jedná o preeclampsiu, nereagujúcu adekvátne na
ordinovanú liečbu, ktorá bola bezprostrednou príčinou intrauterinnej hypoxie (viď. výsledok Biopsie a
Pitvy plodu) a intrauterinného odumretia plodu. Preto je možné konštatovať, že postupy poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti (UNLP Košice) neboli vyhotovené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
správne. S citovanými závermi odborného vyjadrenia konzultanta ÚDZS G. A. I. J., K. súdny znalec
vyslovil súhlas v plnom rozsahu. Aplikácia kortikoidov a následný expektačný postup nemôžu byť
nadradenými pri rozhodovaní o ukončení tehotenstva z indikácie hypoxie plodu. Manažment gravidity
p. A. A. na GPK UNLP s kontinuálnym patologickým kardiotokografickým záznamom pri hypertenzii
optimálne nereagujúcej na zvolenú liečbu považoval znalec za nesprávny a teda non lege artis.

16. Žalovaný v 2. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 6. 6. 2024 namietal, že znalecký
posudok č. 4/2024 je síce rozsiahly, aj napriek tomu však nebola zodpovedaná znalcom otázka, a to
tzv. strata šance na život nenarodeného dieťaťa. Ak znalec na túto otázku nevedel odpovedať, bolo
jeho povinnosťou pribrať si na jej zodpovedanie konzultanta z príslušného odboru a tým by mal byť

neonatológ, ktorý je odborne spôsobilý zhodnotiť šancu na prežitie dieťaťa. Zároveň vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku. Z hľadiska premlčania je významné, že až podaním zo dňa 14. 4. 2022
došlo k uplatneniu nároku žalobkyňou tak, ako to predpokladá Civilný sporový poriadok. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 18. 4. 2018 pod sp. zn. 19C/6/2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 6. 2020 sp. zn. 6Co/280/2018, kde sa riešila totožná

situácia, kedy žalobca špecifikoval a upravil svoj návrh až v priebehu konania, pričom súdy ustálili, že
až týmto podaním došlo k uplatneniu nároku, aj keď samotný návrh zostal nezmenený.

17. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 10. 6. 2024 uviedol, že v priebehu súdneho
konania poukazoval na nedostatky a odborné pochybenia zo strany zmluvného gynekológa žalobkyne.

Zmluvný gynekológ žalobkyne z dôvodu zanedbania svojich zákonných povinností neuviedol do svojho
vyjadrenia k poskytovanej prenatálnej zdravotnej starostlivosti žalobkyne pravdu – dopísal údaje, aby
zakryl nedostatky a nezodpovedný prístup k zdravotnému stavu žalobkyne. Odborný konzultant G. A.
I. J., K. napriek tomu, že tento rozpor v zdravotnej dokumentácii videl, uviedol vo svojom stanovisku
pre ÚDZS, že zmluvný gynekológ postupoval správne, preto nemožno považovať odborné stanovisko

G. A. I. J., K. vypracované na základe takto dopísanej zdravotnej dokumentácie a najmä vyjadrenie
A. D. F. zo dňa 15. 11. 2016 za objektívne. Žalovaný v 1. rade teda nemôže niesť zodpovednosť za
porušenie povinností iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o námietku premlčania,
v tomto sa stotožnil so žalovaným v 2. rade. Žalobkyňa odstránila vady až podaním zo dňa 14. 4. 2022.
Bolo povinnosťou žalobkyne upraviť znenie petitu ku každému žalovanému osobitne.

18. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11. 6. 2024 k záverom znaleckého posudku
uviedla, že nepochybne bol preukázaný non lege artis postup oboch žalovaných. Je nespochybniteľný
samotný následok a aj príčinná súvislosť. Výška žiadanej náhrady nemajetkovej ujmy zodpovedá výške,
ktorú súdy priznávajú v obdobných veciach. Preto považuje podanú žalobu v celom rozsahu za dôvodnú.

19. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 6. 2024 namietal, že nie je vinou
žalovaného v 1. rade, že zmluvný gynekológ v decembri 2015, ktorý prvýkrát nameral žalobkyni
zvýšený tlak (155/80) a potom pri každej ďalšej kontrole, odoslal žalobkyňu na interné vyšetrenie až
19. 4. 2016, takmer po 4 mesiacoch. Riešenie hypertenzie počas tehotenstva so zvýšeným rizikom

vzniku preeklampsie patrí a priori do rúk zmluvného gynekológa. Samotná žalobkyňa pri internom
vyšetrení u žalovaného v 1. rade uviedla, že u nej nebola doteraz zistená hypertenzia. S najväčšou
pravdepodobnosťou ju jej gynekológ neinformoval o opakovane nameraných vyšších hodnotách TK
alebo túto skutočnosť zatajila spolu s informáciou, že už počas strednej školy mala zvýšený tlak. Až
30. 4. 2016 pred pôrodom, keď došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne a plod už

nežil, priznala žalobkyňa, že prvýkrát na konziliárnom internom vyšetrení mala vyšší tlak. Pacientka
udala, že vyšší tlak mala už počas tehotenstva, nevie presne odkedy, ale posledné dva týždne výrazne
vyšší, nepovedala ani, že bola odoslaná na gynekologickú hospitalizáciu dňa 23. 2. 2016. Nie je
možné postup internistu žalovaného v 1. rade považovať za nesprávny, nakoľko žalovaný v 1. radepostupoval pri diagnostikovaní ochorenia žalobkyne podľa informácií, ktoré zistil z výmenného listu
od odosielajúceho zmluvného gynekológa a informácií, ktoré mu dala samotná žalobkyňa. Postupoval
podľa najlepšieho vedomia a svedomia, preto do diagnózy uviedol: Dohľad na normálnou prvou

graviditou, hoci táto gravidita bola riziková od počiatku, čo potvrdila aj súdna znalkyňa A. C.. Internista
sa riadil výmenným listom a tým, čo mu povedala žalobkyňa, že hypertenzia jej nebola doteraz zistená.
Jeho postup zodpovedal zisteným skutočnostiam v čase vyšetrenia žalobkyne. Podmienka existencie
zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo v ohrození
fyzickej osoby a jej fyzickej a morálnej integrity by bola splnená, ak by bola žalobkyňa včas poukázaná

k internistovi, nie až 19. 4. 2016 a internista žalovaného v 1. rade by mal všetky citované informácie
od odosielajúceho gynekológa žalobkyne a žalobkyne samotnej a liečbu by nezahájil. Žalovaný v 1.
rade tieto informácie nemal. Nie je teda splnená podmienka neoprávnenosti (protiprávnosti) zásahu.
Internista žalovaného v 1. rade konal na základe získaných informácií, teda v súlade s právom podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Nie je tu žiadna príčinná súvislosť s konaním žalovaného v 1.
rade a ujmou vzniknutou zásahom do osobnosti žalobkyne stratou očakávaného dieťaťa.

20. Súd opätovne právne posúdil vec nasledovne:

21. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života.

22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

23. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka sa týka výlučne ochrany osobnostných práv človeka
(fyzickej osoby), pričom je nerozhodné, pri akej príležitosti, resp. v súvislosti s akou činnosťou
bola zasiahnutá osobnostná integrita fyzickej osoby. V ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka ide
o demonštratívny výpočet jednotlivých chránených stránok osobnosti človeka. Tento demonštratívny

výpočet chránených zložiek osobnosti v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka umožňuje popri práve
na ochranu života, zdravia, občianskej cti, mena a prejavov osobnej povahy zahrnúť aj iné práva, ktoré
sa týkajú osobnosti človeka. Do tejto ochrany zahrňuje aj právo na rešpektovanie rodinného života alebo
ľudskú dôstojnosť a vážnosť osoby. Súdna prax považuje za zásah do súkromia aj spôsobenie smrti
niektorej z blízkych osôb (§ 116 Občianskeho zákonníka).

24. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej

osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

25. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho

osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

26. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

27. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

28. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď

bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.29. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
právnych predpisov do zoznamu zdravotných výkonov sa zaradia zdravotné výkony, ktoré vedú k a)

záchrane života, b) vyliečeniu choroby, c) zabráneniu vzniku závažných zdravotných komplikácií, d)
zabráneniuzhoršeniazávažnostichorobyalebojejprechodudochronickéhoštádia,e)účinnejprevencii,
f) zisteniu choroby, g) zmierneniu prejavov choroby.

30. Podľa § 4 ods. 1, 3 citovaného zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok
ustanovených osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení
ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti
je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v subjektoch
hospodárskej mobilizácie 4aaaa) v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa počas trvania mimoriadnej
situácie, núdzového stavu v zdravotníctve alebo výnimočného stavu nepovažuje za hospodársku

činnosť. (3) Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť
je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby
pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na
výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri

zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz

33. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,

znaleckými posudkami a zistil tento skutkový stav:

34. Ako prvý predpoklad súd skúmal, či existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom do chránených
práv žalobkyne a protiprávnosťou tohto zásahu mala za následok stratu šance žalobkyne porodiť živé
dieťa. Zodpovedanie tejto otázky bolo vyjadrené už Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

v oznámení o výsledkoch šetrenia podnetu žalobkyne zo dňa 3. 5. 2017, podľa záverov ktorého u
dohliadaných subjektov Cumulus, s.r.o. a Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice zistila porušenie
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Rozhodujúce bolo ďalej to, či pri správnom postupe (lege artis) žalovaného v 1. rade, ako aj žalovaného

v 2. rade mala žalobkyňa možnosť porodiť živé dieťa.

35. Podľa záverov znaleckého posudku A. C. príčinou smrti dieťaťa žalobkyne bola intrauterinná
(vnútromaternicová) asfyxia plodu. Jej príčinou bola pravdepodobne neliečená hypertenzia, na ktorú
nasadla preeklampsia, ktorá tiež nebola včas diagnostikovaná a liečená. Skutočnosť, že hypertenzia

nebola liečená, prispela k prehlbovaniu hypoxie a rastovej retardácie plodu. Tým je daná príčinná
súvislosť medzi non lege artis postupom žalovaného v 1. rade a stratou šance žalobkyne porodiť živé
dieťa. Ak by bol žalovaný v 1. rade nasadil správnu liečbu, nedošlo by k zhoršeniu zdravotného stavu
matky aj plodu a matka by mala šancu porodiť živé dieťa.
36. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sú rozhodujúce závery znaleckého posudku č. 4/2024, ktorý

vypracoval v súdnom konaní súdny znalec G. A. L. E., G., A., podľa záverov ktorého, pokiaľ je na
kardiotokografickom zázname pravidelná akcia srdca plodu, tak i napriek patologickému záznamu je
možné a pravdepodobné, že by sa plod pri adekvátnom manažmente a skoro vykonanom cisárskom
reze narodil živý. Čím skôr by cisársky rez bol vykonaný, tým menší by bol hypoxický inzult pre
plod. Teda skoršie ukončenie gravidity po prijatí žalobkyne na kliniku by podľa súdneho znalca zvýšilo

šance plodu na prežitie a vyčkávací postup nebol zákonný a správny. Aplikácia kortikoidov a následný
expektačný postup nemôžu byť nadradenými pri rozhodovaní o ukončení tehotenstva z indikácie
hypoxie plodu. Manažment gravidity pani A. u žalovaného v 2. rade s kontinuálnym patologickýmkardiotokografickým záznamom pri hypertenzii optimálne nereagujúcej na zvolenú liečbu považoval
súdny znalec za nesprávny a teda non lege artis.

37. Znalecký tím pod vedením G. E. konštatoval v znaleckom posudku G. E. skutočnosti, ktoré sú pre
záveropríčinnejsúvislostimedzinesprávnympostupomžalovanéhov2.radeastratoušancežalobkyne
porodiť živé dieťa dostačujúce. Tento znalecký posudok, i keď má silu listinného dôkazu, možno
považovať za dostačujúci a podstatný, pretože zohľadňoval a bral do úvahy aj výsledok prešetrenia
podnetu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a jeho závery, pričom sa vyjadroval aj

k záverom znaleckého posudku A. C. a k jeho doplnku.

38. Súd zdôrazňuje, že civilné konanie na rozdiel od trestného konania nemusí preukazovať vinu, či
nevinu, ale vychádzať zo skutočností, ktoré zistil z vykonaného dokazovania. Súd váži pomer dôkazov
vo vzťahu k preukázaným tvrdeniam a obrane a v tomto konaní bolo preukázané, že zdravotná
starostlivosť nebola žalobkyni žalovaným v 2. rade v období od 29. 4. 2016 do 30. 4. 2016 poskytnutá

správnezdôvodunesprávnehovyhodnoteniamonitorovaniastavuplodu,t.j.nesprávnehovyhodnotenia
ohrozenia plodu vnútromaternicovou hypoxiou a neskorého ukončenia tehotnosti pri jednoznačných
známkach ohrozenia plodu vnútromaternicovou hypoxiou.

39. Súd považuje za dôležité uviesť aj závery českého ústavného súdu obsiahnuté v náleze III. ÚS

3067/2013 zo dňa 20. 12. 2016, kde uviedol: „Nicméně stále platí, že učinit závěr, zda zdravotnické
zařízení (ne)postupovalo v souladu se současnými dostupnými poznatky lékařské vědy, je závěrem
právním, a tudíž stanovit, co je po právu, je v kompetenci nezávislého soudu. Znalecký posudek může
být jen skutkovým podkladem (nejčastěji jedním z více podkladů) pro tento právní závěr o postupu
(non) lege artis či vitium artis (viz nález Ústavního soudu ze dne 9. 1. 2014 sp. zn. III. ÚS 2253/13).

Ještě více se tyto rozdíly projeví, je-li nalézání práva pojato jako dynamický proces, v němž oba jeho
komponenty, t. j. zjišťování skutkového stavu na straně jedné a intepretace a aplikace práva na straně
druhé, na sebe vzájemně působí, kdy právní úvahy ovlivňují zjišťování skutkového stavu (ono z teorie
poznání známé Vorständnis - předporozumění) a vývoj ve skutkové oblasti zpětně reflektují i právní
úvahy. Příčinná souvislost jako podmínka odpovědnosti - na rozdíl od příčiny i následku - není v právních

normách obsažena (definována). Ve zmiňovaném procesu je pak v prvé řadě povinností soudu učinit si
s ohledem na skutková tvrzení (právní) úsudek (a to na základě jím zvolené kauzální teorie) o tom, jaké
skutečnosti, resp. souvislosti by měly být prokazovány, současně reagovat na vývoj v oblasti dokazování
a tento (právní) úsudek eventuálně korigovat a ze zjištěných faktických souvislostí "vytřídit" ty, jež jsou
právněrelevantníaznichpřípadněvyvoditzávěrstranexistencepříčinnésouvislosti. SoučasněÚstavní

soud podotýká, že z hlediska práva na soudní ochranu není klíčovou otázka uznání či odmítnutí nějaké
teorie,nýbržrozhodovánípodleexistujícíchpravidel,kteránavíctakovépřihlášeníseknějakévliteratuře
diskutované teorii nevyžadují (např. polské soudy přiznávají v takovém případě zadostiučinění, ačkoli
se k této teorii nehlásí - viz např. Nesterowicz, M. Prawo medyczne. 9. vyd., Dom Organizatora, Toruń
2016, s. 114 a násl., s. 122 a násl.). Rovněž Ústavní soud např. v citovaném nálezu sp. zn. III. ÚS

2253/13 (sub 28, 49) vyhověl ústavní stížnosti, která byla příkladem ztráty šance na zlepšení zraku, a
to nejen očekávané, nýbrž s ohledem na věk stěžovatelky již definitivní.“. Potom, ako vyššie citovaným
nálezom Ústavný súd Českej republiky zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, tento vo veci opätovne
rozhodol, pričom vo svojom rozsudku č. k. 30Cdo/41/2017-460 zo dňa 27. 9. 2017 okrem iného uviedol:
„Při vázanosti dovolacího soudu právním názorem Ústavního soudu je nezbytné konstatovat zásadu,

podle níž pro úspěšné uplatnění práva na ochranu osobnosti není vyžadováno vyvolání konkrétních
následků zásahu proti tomuto chráněnému statku, ale postačí, že zásah byl objektivně způsobilý narušit
nebo alespoň ohrozit práva chráněná ustanovením § 11 obč. zák. V posuzované věci je zřejmé, že
pacientka paní M. M. měla zákonný nárok na zajištění odpovídajícího léčebného procesu, který by
odpovídal požadavku na postup odborného zdravotního personálu lege artis. Pokud tento předpoklad

v tomto případě splněn nebyl, a tím byla současně snížena šance postižené pacientky na přežití, šlo
– bez ohledu na dovozené procentní vyjádření tohoto snížení, o zásah do jejích osobnostních práv,
který ovlivnil i samotný fatální výsledek tohoto léčení, který tak zasáhl i do osobnostních práv žalobců
ve smyslu výše uvedeného ustanovení obč. zák.“.

40. Vyhodnotiac všetky relevantné skutkové okolnosti v prejednávanej veci, že včasná a účinná
diagnostika a následný ďalší postup v liečbe boli spôsobilé, teda mohli zabrániť, resp. obmedziť riziko
poškodeniazdravia,resp.úmrtiadieťaťa.SpoukazomnazáveryÚstavnéhosúduSRvyslovenévnáleze
sp. zn. II. ÚS 716/2016 z 24. 10. 2017 je preto neadekvátne požadovať od žalobkyne uneseniedôkazného bremena, ktoré by malo spočívať v tom, že žalobkyňa preukáže so 100 %-nou istotou, že
príčinou smrti dieťaťa bol postup žalovaných v 1. a 2. rade non lege artis. Pre vznik zodpovednosti za
protiprávne konanie vrátane príčinnej súvislosti je totiž rozhodujúce, že včasná a účinná diagnostika

a následný ďalší postup v liečbe boli spôsobilé zabrániť alebo čo najviac obmedziť riziko vzniku škody
na zdraví, k čomu nedošlo, pretože zdravotný stav žalobkyne bol zaťažený nesprávne poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou žalovanými v 1. a 2. rade, neeliminované riziko sa naplnilo úmrtím dieťaťa.
K záveru o dôvodnosti žalobného návrhu možno dospieť aj aplikáciou zásady, podľa ktorej pre úspešné
uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie konkrétnych následkov zásahu proti

chránenému záujmu, ale postačuje, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo aspoň ohroziť práva
chránené v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 11 totiž priznáva
každejfyzickejosobeprávonaochranuprotizásahomdojejosobnosti,najmäživota,zdravia,občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy.

41. V posudzovanej veci je zrejmé, že žalobkyňa mala zákonný nárok na zabezpečenie

zodpovedajúceho liečebného procesu, ktorý by zodpovedal požiadavke na postup odborného
zdravotného personálu lege artis. Pokiaľ tento predpoklad splnený nebol a tým bola súčasne významne
znížená šanca dieťaťa na prežitie, išlo bez ohľadu na nepreukázané percentuálne vyjadrenie tohto
zníženia o zásah do jej osobnostných práv, ktoré ovplyvnili samotný výsledok tohto liečenia, ktorý tak
zasiahol do osobnostných práv žalobkyne. Smrťou dieťaťa došlo k závažnému neoprávnenému zásahu

doprávanaochranuosobnosti,ktorýspočívavobmedzenísúkromnéhoarodinnéhoživota,kedysmrťou
dieťaťa rodičia stratili navždy možnosť viesť s dieťaťom rodinný a súkromný život, pričom trauma zo
smrti dieťaťa je neodstrániteľná.
42. Žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade namietali závery súdneho znalca G. A. L. E., G., ale
iný znalecký posudok súdu nepredložili a ani nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (§

150 Civilného sporového poriadku).

43. Žalovaný v 2. rade namietal, že strata šance na život nenarodeného dieťaťa ako samostatne
chránený statok sa prejavuje tak, že je vyčíslená v konkrétnom percentuálnom ponímaní. Táto teória
však so sebou prináša aj isté špecifikum a tým je to, že žalobcovi, teda poškodenému, nemôže byť

nikdy priznaná plná náhrada škody, ale vždy len taká pomerná časť, ktorá prislúcha vyčíslenej, resp.
stanovenej stratenej šanci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. I.
ÚS 1919/08 zo dňa 12. 8. 2008, ktoré sa odvoláva na prípad Gregg proti Scott, kde lekár nesprávne
diagnostikoval zápal nosných dutím namiesto zhubnej formy nádoru, pričom šanca na uzdravenie sa
v nasledujúcich 10 rokoch znížila zo 42 % na 25 %. Súd v tejto veci zamietol žalobu z dôvodu, lebo

žalobca nepreukázal, že bolo viac než pravdepodobné, že by k takémuto následku nedošlo, ak by sa
podrobil vyšetreniu hneď po návšteve u žalovaného.

44. Podľa právneho názoru súdu teória straty šance má v zmysle citovaného nálezu Ústavného
súdu ČR rozhodujúci význam pri posúdení príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

a následkom. Žalobkyňa sa podanou žalobou nedomáha náhrady škody, ale žiada nemajetkovú ujmu
titulom ochrany osobnosti, pričom ide o dva samostatné inštitúty, pre priznanie ktorých je potrebné
naplniť iné zákonné predpoklady.

45. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade vzniesli námietky premlčania uplatneného nároku, keďže

žalobkyňa odstránila vady žaloby až podaním zo dňa 14. 4. 2022. Vzhľadom na to, že nejednalo
o nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných, bolo podľa žalovaných povinnosťou žalobkyne upraviť
znenie petitu žaloby ku každému žalovanému osobitne tak, ako to upravuje nález Ústavného súdu SR
zo dňa 13. 1. 2011 sp. zn. II. ÚS 189/2010.

46. Ako vyplýva zo žaloby podanej na súde dňa 24. 9. 2018, žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaných
v 1. a 2. rade na náhradu nemajetkovej ujmy spoločne a nerozdielne. Žalobkyňa v priebehu konania
nepodala návrh na zmenu žaloby podľa § 139 a nasl. Civilného sporového poriadku. Zodpovednosť
žalovaných v 1. a 2. rade je v danom prípade solidárna, tak ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/187/2013 zo dňa 11. 2. 2016, podľa ktorého ak do práva na

ochranu osobnosti fyzickej osoby nesprávne zasiahne viacero osôb, možno na takýto prípad analogicky
aplikovať § 483 ods. 1 Občianskeho zákonníka o solidárnej zodpovednosti.47. V dôsledku všetkých uvedených dôvodov bolo zasiahnuté zo strany žalovaného v 1. rade a
žalovaného v 2. rade do osobnostných práv žalobkyne, predovšetkým do práva na súkromie a práva
na rodinný život výrazným spôsobom. Žalobkyňa prišla v začiatkoch tehotenstva o svoje prvé dieťa,

ktoré bolo veľmi očakávané. Každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy. Zásah do práva na ochranu osobnosti je konanie smerujúce k určitej zmene oproti
súčasnémustavu.Zásahmusíznamenaťzmenusúčasnéhostavukhoršiemu.Neoprávnenýmzásahom
do práva na ochranu osobnosti je každé konanie, či opomenutie, ktoré zasahuje do práv fyzickej

osoby chránených zákonom a je v rozpore s povinnosťou zásahu stanovenou právnym poriadkom.
Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom,
pričomdotknutámôžebyťakákoľvekzložkaosobnostifyzickejosoby.Rešpektovaniesúkromnéhoživota
zahrňuje aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami a jeho súčasťou
je tiež rodinný život zahŕňajúci aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými. Protiprávne narušenie týchto
rodinných vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromie a rodinný

život fyzickej osoby. K vzniku občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom
do osobnosti fyzickej osoby musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie
zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúceho v porušení alebo ohrození
osobnosti fyzickej osoby, v jej fyzickej, ale i morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený
(protiprávny) a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou. Účelom

poskytnutia primeraného zadosťučinenia je poskytnúť fyzickej osobe za neoprávnený zásah do jej
osobných práv primerané zadosťučinenie. Podmienkou, resp. predpokladom na uplatnenie satisfakčnej
žaloby je existencia nemajetkovej ujmy, teda to, že k neoprávnenému zásahu došlo a nemajetková ujma
už vznikla. Domáhať sa možno satisfakcie morálnej a satisfakcie majetkovej. Pre priznanie primeraného
zadosťučinenia finančnej náhrady sa okrem iného vyžaduje vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti

fyzickej osoby a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom takejto kvalifikovanej
ujmy. Primerané zadosťučinenie slúži k vyváženiu a zmierneniu nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla
neoprávneným zásahom do práva fyzickej osoby. Pri náhrade nemajetkovej ujmy musí byť preukázané,
že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov

vzniknutých žalobkyni domáhajúcej sa primeraného zadosťučinenia.

48. Súd konštatuje, že strata dieťaťa v prípade žalobkyne znamená ujmu, ktorá je trvalá
a neodstrániteľná, jednoznačne ide o ujmu závažnú. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy má túto
ujmu aspoň zmierniť. V takom prípade nie je morálna satisfakcia postačujúca a preto má právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13
ods. 3 Občianskeho zákonníka platia taxatívne dve kritériá: 1. závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy,
2. okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Výška náhrady
nemajetkovejujmyvpeniazochjesúdomurčovanávoľnouúvahou,vždyvšaksprihliadnutímnazákonné
kritériá závažnosti vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo.

Určenie konkrétnej výšky náhrady potom musí zohľadniť všetky okolnosti konkrétneho prípadu a musí
byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti.

49. Smrť dieťaťa znamenala ujmu, ktorá je trvalá a neodstrániteľná a peniazmi nenahraditeľná. Stratu
dieťaťa žalobkyňa pociťovala ako závažnú a psychicky zaťažujúcu situáciu, psychickú bolesť zo

straty blízkeho človeka. Pri určení peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy súd u žalobkyne prihliadol
predovšetkým na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku úmrtia dieťaťa a dôsledky, ktoré to
u nej vyvolalo. Ďalej súd zohľadnil to, že pôvodcom zásahu bol jednak prevádzkovateľ zdravotnej
starostlivosti, jednak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, teda miesto, kde pacienti prichádzajú
s dôverou, že im bude poskytnutá adekvátna lekárska starostlivosť a profesionálne v súlade s lekárskou

etikou. Súd prihliadol aj k všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorej je každý povinný zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý vzhľadom ku konkrétnej
časovej a miestnej situácii možno od neho požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo čo najviac
obmedziť riziko vzniku škody na živote.

50. Súd dospel k záveru, že práve výška, ktorú priznal, je v danom prípade opodstatnená a odôvodňujú
ju vyššie uvedené skutočnosti. Súd sa v prvom rade zaoberal závažnosťou vzniknutej ujmy, ktorá podľa
názoru súdu bola dostatočne preukázaná. Žalobkyňa vo veku 32 rokov, v 29. týždni tehotenstva, prišla
o svoje prvé dieťa, ktoré bolo veľmi očakávané a ku ktorému si počas tehotenstva vytvorila silný vzťaha veľmi sa na neho s manželom a celou rodinou tešila. Strata dieťaťa u nej spôsobila depresívne stavy,
pocity smútku a zlyhania, s ktorými sa musela vyrovnávať. Nie je zanedbateľné ani to, že žalobkyni bola
vykonaná sekcia, čo znamenalo, že o ďalšie dieťa sa mohla pokúšať až po roku.

51. Vo vzťahu k druhému kritériu súd uvádza, že okolnosti zásahu do osobnostných práv žalobkyne sú
rovnako závažné ako závažnosť vzniknutej ujmy. Súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy
prihliadol v prvom rade na to, že žalobkyňa bola pred pôrodom zdravá, nič nenasvedčovalo skutočnosti,
že by pôrod mohol dopadnúť negatívne. Okrem toho žalobkyňa nebola počas gravidity hospitalizovaná,

v dôsledku čoho legitímne očakávala, že porodí zdravé dieťa. Na tom nič nemení ani prípadný ľútostivý
postoj žalovaných v 1. a 2. rade. Pokiaľ by bol personál žalovaného v 2. rade ako erudovaný postupoval
podľa zákona č. 576/2004 Z. z., zohľadnil by súčasné poznatky lekárskej vedy a konal by v súlade so
štandardnými postupmi, neprišlo by k závažnému pochybeniu počas pôrodu. Súdny znalec G. A. E.
v znaleckom posudku konštatoval, že je pravdepodobné, že by sa plod pri adekvátnom manažmente
a skoro vykonanom cisárskom reze narodil živý. Čím skôr by cisársky rez bol vykonaný, tým menší by

bol hypoxický inzult pre plod.

52. Pri určení konkrétnej výšky nemajetkovej ujmy súd vychádzal z obdobných rozhodnutí vydaných
v tejto veci, napr. z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/272/2016 zo dňa 19. 9.2017,
kde v obdobnej veci, úmrtie dieťaťa v dôsledku non lege artis, bola priznaná nemajetková ujma vo

výške 60 000,- EUR, rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25Co/1/2023 zo dňa 12. 10. 2023,
ktorým bola priznaná nemajetková ujma manželke vo výške 30 000,- EUR a synom po 15 000,- EUR,
za smrť pacienta. Čoraz častejšie sa do popredia dostáva dynamický rast straty reálnej hodnoty peňazí
(inflácia), preto nemožno očakávať potrebu prihliadať na staršiu judikatúru, ktorá priznáva náhradu
nemajetkovej ujmy ako vodítko. Ďalším dôvodom, ktorý viedol súd k tomu, aby priznal požadovanú

náhradu nemajetkovej ujmy, bola skutočnosť, že poškodení boli obaja manželia, stratu očakávaného
dieťaťa pociťovali ako závažnú a psychicky zaťažujúcu situáciu, ako psychickú bolesť zo straty blízkeho
človeka, a taktiež ďalším dôvodom, ktorý bol pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy podstatným,
bola skutočnosť, že poškodené osoby – rodičia, ktorým bolo zasiahnuté do ich osobnostných práv, môžu
realizovať svoj osobný život do budúcna prostredníctvom tejto náhrady.

53. Vzhľadom na vyššie prezentované právne úvahy a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 35 000,-
EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd považoval lehotu na plnenie 15 dní od právoplatnosti
rozsudku za primeranú aj vzhľadom na ekonomický charakter žalovaných, preto nebol dôvod, aby súd

ukladal povinnosť žalovaným plniť v lehote 3 dní.

54. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní

plne úspešná v základe, preto jej súd priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Základom pre určenie výšky trov konania v časti nemajetkovej ujmy bude priznaná
suma nároku.

58. Intervenientovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodnutí súd vychádzal z právnej

úpravy Civilného sporového poriadku, podľa ktorého intervenient nie je stranou sporu, je zúčastneným
subjektom sui generis, ktorý v súdenej veci netvorí so žalovanými procesné spoločenstvo, preto ho
nemožno ani zaviazať na náhradu trov konania, hoci vystupoval na neúspešnej strane (uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/35/2020 zo dňa 13. 10. 2020).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňajeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).