Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 21C/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219203608
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2219203608.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: A. A.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, C. D., toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon
trestu odňatia slobody Leopoldov, zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom M. R. Štefánika
30, Nové Zámky, a proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. XXX/X, B., H., zastúpená:
JUDr. Ivana Hutňanová, advokátka so sídlom Krížna 17D, Bratislava, za účasti intervenienta na strane
žalovanej: CUBER s.r.o., IČO: 44 950 659, so sídlom Radvanská 28, Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK
– ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná a intervenient na strane žalovanej majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.09.2019, doplnenou dňa 14.05.2020 domáhal
určenia, že nehnuteľnosti: stavba so súp. č. 224 na parcele XXX/XX, druh stavby 20 – Iná budova
a popisu stavby: hala C – spracovanie tabakových výrobkov, stavba so súp. č. XXX na parcele XXX/XX,
druh stavby 20 – Iná budova a popisu stavby: hala D – sklad cementu a vápna, ktoré sú evidované na

LV č. XXX vedenom I. J. C. D., katastrálnym odborom, pre okres Dunajská Streda, obec B., katastrálne
územie B., stavba so súp. č. XXX na parcele XXX/X a XXX/XX, druh stavby 20 – Iná budova a popisu
stavby: hala E – sklad lešenie, ktoré sú evidované na LV č. XXX vedenom I. J. C. D., katastrálnym
odborom, pre okres Dunajská Streda, obec B., katastrálne územie B., stavba bez súp. čísla na parcele
XXX/XX, druh stavby 2 – Poľnohospodárska budova a popisu stavby: hala C – dielňa a výrobňa, ktoré
sú evidované na LV č. XXX vedenom I. J. C. D., katastrálnym odborom, pre okres Dunajská Streda,
obec B., katastrálne územie B., sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu so spoluvlastníckym podielom

o veľkosti 1 k celku. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania a navrhol, aby na
základe tohto rozsudku vykonal I. J. C. D., katastrálny odbor zmenu zápisu vlastníckeho práva na LV č.
XXX, LV č. XXX a LV č. XXX vedenom pre okres Dunajská Streda, obec B., katastrálne územie B. tak,
že vo vzťahu k všetkým nehnuteľnostiam zapíše ako podielového spoluvlastníka so spoluvlastníckym
podielom o veľkosti 1 k celku žalobcu.

2. Žalobca v žalobe a v jej doplnení tvrdil, že so žalovanou sú bývalí manželia. Ich manželstvo bolo

právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. XXX/X/XXXX zo dňa
04.06.2019. Ešte počas trvania ich manželstva bolo zrušené ich bezpodielové spoluvlastníctvo, a to
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 18.05.2009. K vyporiadaniu
ich bezpodielového spoluvlastníctva nikdy nedošlo, pričom aj po zrušení ich bezpodielovéhospoluvlastníctva so žalovanou spoločne hospodárili, uhrádzali náklady spojené s vedením spoločnej
domácnostianazákladeichdohodynadobúdalimajetkovéhodnoty.Preúčelnadobudnutiamajetkových
hodnôt pre ich spoločné podnikanie, im matka žalobcu, pani K. A. poskytla po zrušení bezpodielového

spoluvlastníctva peňažnú pôžičku. Zo spoločných finančných prostriedkov z pôžičky od matky žalobcu,
nadobudli okrem iných nehnuteľností – aj stavby v kat. území B. evidované na LV XXX. Z dôvodov na
jeho strane a najmä z dôvodu ochrany jeho blízkych, tieto nehnuteľnosti boli v tom čase spravované
rôznymi osobami v ich mene a na ich spoločný účet. Po tom, čo bol vzatý do väzby, sa so žalovanou
dohodli, že tieto nehnuteľnosti budú prevedené do ich podielového spoluvlastníctva, nakoľko pominuli

dôvody, pre ktoré správu uvedených nehnuteľností realizovali cestou tretích osôb. Neskôr zistil, že
napriek ich dohode so žalovanou, žalovaná predmetné nehnuteľnosti previedla do svojho výlučného
vlastníctva a po rozvode manželstva mu oznámila, že tieto považuje za svoje vlastné a odmieta
sa s ním vyporiadať. Ďalej uviedol, že dotknuté nehnuteľnosti sú v jeho výlučnej pôsobnosti cestou
tretích osôb už od roku 2011, kedy ich nadobudla spoločnosť L. D., ktorú spoločnosť vlastnil a jej
činnosť riadil cestou pána G. M., ktorý bol jediným spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti.

Následne boli tieto nehnuteľnosti prevedené podľa jeho pokynu kúpnou zmluvou do vlastníctva N.
O. D., ktorú vlastnil cestou spoločníkov pani P. M. a následne po roku 2012 cestou zahraničných
spoločnosti Q. Q., R. S. Q. a T. P. Q., ako spoločníkov uvedenej spoločnosti. Konateľmi spoločnosti N.
O. D. boli už spomínaná pani P. M. a postupne pán E. U. A., pán U. F. a pán V. C., prostredníctvom
ktorých riadil chod tejto spoločnosti. V roku 2015 predmetné nehnuteľnosti boli opäť na základe jeho

pokynu prevedené darovacou zmluvou do vlastníctva O. A., ktorý ich v čase jeho väzobného stíhania
bez jeho vedomia a súhlasu previedol do výlučného vlastníctva žalovanej na základe kúpnej zmluvy.
Uvedené nehnuteľnosti boli od roku 2011 do 2015 rekonštruované obchodnou spoločnosťou C. S., D..
D. O., ktorá bola stavebníkom rekonštrukčných prác, a ktorej jediným spoločníkom a konateľom sa na
základe jeho určenia stal pán O. A., prostredníctvom ktorého túto spoločnosť vlastnil a riadil. Náklady

spojené s touto rekonštrukciou predmetných nehnuteľností spolu so žalovanou platili z ich spoločných
prostriedkov, ktoré si aj na tento účel požičali od jeho matky. Ďalej uviedol, že medzi stranami sporu
zostali vzájomne nevyriešené majetkové vzťahy ktoré vznikli z ich manželstva. Ako osoba vo výkone
trestu odňatia slobody v najťažšom stupni stráženia, má veľmi obmedzené možnosti ako dosiahnuť
majetkové vyrovnanie so žalovanou. Jeho postavenie mu zároveň sťažuje aj predkladanie a získavanie

dôkazov, keďže dokumenty nemá k dispozícii a do evidencie katastra nehnuteľností sa aktuálne nemôže
dostať. Vie však v celom rozsahu uniesť dôkazné bremeno o spôsobe nadobudnutia nehnuteľností,
v akom poradí a z akého dôvodu boli tieto prevádzané do vlastníctva jednotlivých osôb a za aké
finančné prostriedky sa tak dialo. Z pochopiteľných dôvodov musel zvažovať, ktoré dôkazy označí
priamo v žalobe, keďže nevie prijať žiadne opatrenia na to, aby sa niektoré listinné dôkazy nestratili

resp. aby nedošlo k ovplyvňovaniu svedkov. Ďalej uviedol, že v prípade majetkových sporov medzi ním
a žalovanou sa jedná o majetok v celkovej hodnote viac ako 800.000,- Eur, pričom žalovaná bola po
celú dobu len formálne zamestnaná, vždy s minimálnym príjmom. V rámci iného konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. XX/XX/XXXX sa dozvedel, že po podaní tejto žaloby žalovaná na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou v postavení predávajúcej a obchodnou spoločnosťou G. D.

previedla okrem iných aj nehnuteľnosť stavbu evidovanú pod súp. č. XXX na LV č. XXX na uvedenú
obchodnú spoločnosť. Zároveň žalovaná po podaní tejto žaloby na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi ňou v postavení predávajúcej a pani M. B. B., previedla nehnuteľnosť stavbu bez súpisného čísla
na LV č. XXX na menovanú. K uzatvoreniu označených kúpnych zmlúv žalovaná pristúpila po zápise
poznámky podľa § 228 ods. 2 CSP a § 38 Katastrálneho zákona.

3. Žalobca k doplneniu žaloby pripojil nasledovné listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis
z listu vlastníctva č. XXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa 04.06.2019, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XX/XX/XXXX-
XX zo dňa 18.05.2009, výpisy z obchodného registra, potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 16.03.2020

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 06.07.2021, uviedla, že žalobcom uplatnený
nárok neuznáva v celom rozsahu. Uviedla, že medzi stranami po zrušení ich bezpodielového
spoluvlastníctva neexistovala žiadna dohoda o nadobúdaní akýchkoľvek vecí, či už hnuteľných alebo
nehnuteľných do podielového spoluvlastníctva. Žalovaná nadobudla sporné nehnuteľnosti v súlade s

§ 132 ods. 1 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 08.06.2016 pod V-3309/16. Toho času žalovaná už nie je
vlastníkom všetkých sporných nehnuteľností. Poukázala na to, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne
skutočnosti a okolnosti k tvrdenému nadobudnutiu sporných nehnuteľností, ku ktorým žiada určiť svojespoluvlastnícke právo touto žalobou. Žalovaná nemá vedomosť o žiadnych dohodách a pokynoch
medzi žalobcom a ním uvádzanými tretími osobami vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, a preto
sa v tomto smere nevie vyjadriť. Ďalej uviedla, že žalobca v žalobe netvrdí žiaden zo zákonných

spôsobov nadobudnutia sporných nehnuteľností do spoluvlastníctva so žalovanou a netvrdí ani žiaden
právny titul, na základe ktorého mal sporné nehnuteľnosti do spoluvlastníctva nadobudnúť, pričom
slovenský právny poriadok nepozná možnosť mať nehnuteľnosti vo výlučnej pôsobnosti, ako to tvrdí
žalobca. Žalovaná výlučne vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v celom rozsahu nadobudla
na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, z ktorej skutočnosti rezultuje, že žalovaná nenadobudla

sporné nehnuteľnosti už skôr do podielového spoluvlastníctva ako to tvrdí žalobca. Ďalej poukázala
na to, že rozsudok o určení vlastníckeho práva má deklaratórny a nie konštitutívny charakter. Žalobca
na jednej strane však tvrdí, že sporné nehnuteľnosti nadobudol spolu so žalovanou, teda, že jeho
spoluvlastnícke právo existuje, kým na druhej strane tvrdí, že po tom ako bol vzatý do väzby sa so
žalovanou dohodli, že sporné nehnuteľnosti budú prevedené do ich podielového spoluvlastníctva, a že
mal so žalovanou len v úmysle ich nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva rovným dielom, ktoré

tvrdenie žalobcu zo svojej podstaty vyvracia jeho nárok uplatnený určovacou žalobou, a to, že žalobca
je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Poukázala aj na § 46 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého zmluvy o prevode nehnuteľností musia mať písomnú formu. Žalovaná
nadobudla sporné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva v súlade so zákonom, pričom toho
času už ani nie je vlastníkom všetkých nehnuteľností. Žalobu žalobcu považovala za zjavne nedôvodnú.

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XXX/X/XXXX zo dňa 17.07.2020, zverejneným
v Obchodnom vestníku pod č. 137/2020, súd vyhlásil konkurz na majetok žalobcu. Žalobca písomným
podaním, doručeným súdu dňa 12.06.2024 žiadal pokračovať v konaní.

6. Intervenient na strane žalovanej, ktorý svoj vstup do konania oznámil dňa 17.03.2022, v podaní
doručenom súdu dňa 09.10.2024, poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Povinnosťou žalobcu bolo predložiť výpis z listu vlastníctva, z ktorého je zrejmé, že žalobca je
vlastníkom nehnuteľností minimálne v podiele, ktorý žiada súdom určiť. Rovnako mal žalobca založiť
do spisu aj právny titul, od ktorého sa odvíja jeho spoluvlastnícke právo a mal byť základom na

zápis jeho spoluvlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností. Žalobca žiadny z dôkazov,
ktoré by jeho spoluvlastnícke právo preukazovali, nezaložil. A žiadne ani založiť nemôže pretože
nikdy spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností nebol. Žalobca v tomto konaní ani netvrdí, že taký
titul a zápis existuje, alebo by mal exitovať. Žalobca doposiaľ ani bremeno tvrdenia ani dôkazné
bremeno neuniesol, a preto intervenient navrhol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaná nadobudla sporné nehnuteľnosti v roku 2016, teda
po zániku bezpodielového spoluvlastníctva v roku 2009. Žalobca si navyše sám odporuje aj vo svojich
tvrdeniach, keďže v žalobe tvrdí, že jeho spoluvlastnícky nárok vznikol tak, že im údajne požičala
peniaze jeho matka, pričom žalobca netvrdí, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol, ale iba že ich
mal v úmysle nadobudnúť a žalovaná dohodu nerešpektovala. V doplnení žaloby však už tvrdil, že

predmetné nehnuteľnosti vlastnil cestou tretích osôb už od roku 2011, pričom bez jeho vedomia a pokynu
tieto nehnuteľnosti previedol bývalý vlastník pán O. A.. Z každej verzie však vyplýva, že žalobca
nikdy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. K argumentu žalobcu, že žalovaná použila na
kúpu predmetných nehnuteľností peniaze, ktoré si požičali spoločne od matky žalobcu intervenient
poukázal na odborný komentár, v ktorom sa o.i. uvádza, že pri založení podielového spoluvlastníctva

na základe zmluvy nie je dôležité, kto poskytol prevodcovi konkrétne peniaze za nadobúdateľa veci,
prípadne v akej časti takéto plnenie poskytol. Inak povedané poskytnutie peňažného príspevku na
zakúpenie veci sama osebe nespôsobuje, že ten, kto ho poskytol sa stáva spoluvlastníkom veci.
V prípade spoločného dlhu voči matke žalobcu by vznikol iba spoločný záväzok podľa ustanovenia
§ 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak použitie spoločne požičaných finančných prostriedkov

nemá vplyv na vznik spoluvlastníckeho práva k zakúpeným nehnuteľnostiam. Iba dohoda všetkých
nadobúdateľov môže založiť vznik podielového spoluvlastníctva. Aj v prípade, ak by sa nadobúdatelia
písomne dohodli na tom, že spolu nadobudnú nejakú nehnuteľnosť, pričom by nehnuteľnosť nadobudol
nakoniec iba jeden z nich, vlastníkom by sa stal iba nadobúdateľ uvedený v písomnej kúpnej zmluve,
pričomopomenutýnadobúdateľbymalmaximálnenároknanáhraduškody.Vtejtosúvislostiintervenient

poukázal na rozhodnutie J. D. W. O. sp. zn. E. J. XXX/XXXX, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. G. X/XXXX (O. XX/XXXX). Žalovaná halu E nadobudla na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 17.05.2016 od pána O. A., ktorý ju nadobudol na základe darovacej zmluvy.
Žalobca sa mohol stať spoluvlastníkom haly E iba v prípade, ak by bol uvedený ako nadobúdateľurčitého podielu na písomnej kúpnej zmluve zo dňa 17.05.2016 a túto by sám podpísal alebo by
udelil písomné splnomocnenie na podpis zmluvy za seba tretej osobe a tá by dňa 17.05.2016
podpísala predmetnú kúpnu zmluvu za seba. Žalobca však žiadnu kúpnu zmluvu neuzatvoril a nestal

sa podielovým spoluvlastníkom žiadnej z predmetných nehnuteľností. Zároveň žalobca nepreukázal
ničím ani existenciu dohody so žalovanou o tom, že spoločne predmetné nehnuteľnosti kúpia.
Z tvrdení žalobcu, že bez jeho súhlasu a vedomia previedol nehnuteľnosti bývalý vlastník na žalovanú
vyplýva, že nemohla existovať žiadna predchádzajúca dohoda nadobúdateľov o tom, že konkrétne
nehnuteľnosti kúpia spolu do podielového spoluvlastníctva. Tvrdenie žalobcu, že si strany sporu

zrušili bezpodielové spoluvlastníctvo preto, aby nakoniec mohli nadobudnúť predmetný majetok do
podielového spoluvlastníctva rovným dielom, považoval intervenient za absurdné. Ďalej poukázal na to,
že žalobca bol od roku 2012 na úteku v Maďarsku a následne bol vo väzbe a potom vo výkone trestu
odňatia slobody, a teda so žalovanou nežil viac ako 7 rokov v spoločnej domácnosti pred prevodom
predmetných nehnuteľností na intervenienta. Žalobcove tvrdenia o údajnom spoločnom hospodárení,
spoločnej domácnosti a spoločnom nadobúdaní majetku do podielového spoluvlastníctva so žalovanou

pokladal intervenient za čisto účelové. Tvrdenie žalobcu o úmysle nadobudnúť nehnuteľnosti spoločne
so žalovanou je tak v priamom rozpore s faktickým a právnym stavom. K argumentu žalobcu, že vlastnil
predmetnénehnuteľnosticestoutretíchosôbuviedol,žetakýtoprávnyinštitútslovenskýprávnyporiadok
nepozná. Poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca nebol nikdy ani spoločníkom a ani konateľom
v obchodných spoločnostiach, ktoré označil vo svojom vyjadrení. Slovenskému právnemu poriadku

je neznámy inštitút držania nehnuteľností vo výlučnej pôsobnosti. Pokiaľ aj žalobca použil finančné
prostriedky na to, aby sa podieľal na podnikaní tretích osôb, takýto spôsob jeho účasti na podnikaní
tretích osôb nezakladalo nikdy vlastnícky alebo spoluvlastnícky vzťah. Intervenient ďalej mal za to, že
nie je daný ani naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, a to z dôvodu, že žalobcovi
popri treste odňatia slobody bol uložený aj trest prepadnutia majetku. Žalobca tak nemôže mať žiadny

osoh z požadovaného určenia, keďže aj v prípade úspechu by bol majetok žalobcu speňažený na dražbe
a výťažok rozdelený v plnom rozsahu. Jediným výlučným vlastníkom haly E je intervenient, preto žiadal
žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu. Záverom sa intervenient vyjadril k nadobudnutiu spornej
nehnuteľnosti od žalovanej.

7.1. Súd vo veci nariadil (v poradí tretie) pojednávanie na deň 22.01.2025, na ktoré sa dostavili právna
zástupkyňa žalovanej a právny zástupca intervenienta. Nedostavil sa právny zástupca žalobcu, ktorý
podaním doručeným súdu dňa 21.01.2025 ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu kolízie pojednávaní,
ako aj z dôvodu neprístupnosti ESKN a nemožnosti preverenia vlastníka nehnuteľností. Z uvedeného
dôvodu žiadal odročiť pojednávanie. Súd e-mailom zo dňa 21.01.2025, doručeným na emailovú

adresu právneho zástupcu zistenú z webovej stránky Slovenskej advokátskej komory, s odkazom na
ustanovenie § 183 ods. 4 CSP upovedomil právneho zástupcu žalobcu, že nemôže vyhovieť jeho
ďalšej žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu, že kolízia dvoch pojednávaní toho istého zástupcu
v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôvodom na odročenie pojednávania
(a to aj s prihliadnutím na to, že právny zástupca žalobcu má aj dvoch advokátskych koncipientov),

pričom Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor (od 20.01.2025) už riadne poskytuje služby.
V tomto smere je dôležité aj to, že súd žiadal o doplnenie skutkových tvrdení nielen k otázke pasívnej
vecnej legitimácie žalovanej (ale žiadal aj ozrejmiť právny titul, od ktorého sa odvíja vlastnícke resp.
spoluvlastnícke právo žalobcu, ku ktorým skutkovým tvrdeniam neboli nutné žiadne údaje z katastra).
Naviac súd zdôraznil, že o skutočnosti, že žalovaná nie je vlastníčkou všetkých sporných stavieb

žalobca mal vedomosť minimálne od roku 2020, kedy sám doručil k doplneniu žaloby aj výpisy z listov
vlastníctva. Vzhľadom na uvedené, súd právnym zástupcom žalobcu vymedzené dôvody na odročenie
pojednávania nepovažoval za relevantné. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť aj to, že vo veci skôr
nariadené pojednávania na deň 14.10.2024 a 27.11.2024 boli odročené z dôvodov na strane právneho
zástupcu žalobcu. Navyše výzva súdu na doplnenie skutkových tvrdení bola doručená právnemu

zástupcovi žalobcu 14.12.2024, teda pred kolapsom katastra, čím bol vytvorený dostatočný priestor pre
žalobcu na predloženie vyjadrenia a prípravu na pojednávanie. Z uvedených dôvodov súd pojednával
v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

7.2. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní k žiadosti žalobcu zo dňa 09.01.2025 o poskytnutie

dodatočnej lehoty na doplnenie skutkových tvrdení pre kolaps katastra uviedla, že žiadosť žalobcu
považujezairacionálnu,keďžežalobabolapodanávseptembri2019,pričomodpodaniažalobyuplynulo
viac ako 5 rokov. Žalobca mal dostatočný časový priestor, aby uviedol, ktorým zo spôsobov podľa §
132 ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudol tvrdené spoluvlastníctvo k dotknutej nehnuteľnosti, abyoznačil právny titul, na základe ktorého sa to malo stať, a kedy sa tak malo stať. Tieto skutočnosti
žalobca z listov vlastníctva nezistí. O to viac, že žalobca v spore ani netvrdí, že by bol niekedy v minulosti
evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník dotknutých nehnuteľností, preto nerozumie tejto žiadosti

žalobcu, načo potrebuje ku kvalifikovanému vyjadreniu listy vlastníctva. Žiadosť vnímala ako ďalšiu
obštrukciu a špekulatívny dôvod na predlžovanie konania. Vyjadrila presvedčenie, že záujmom žalobcu
nie je tento spor ukončiť, ale jeho záujmom je, aby spor trval čo najdlhšie, keďže tak žalovaná ako
aj jej právni nástupcovia sú v dôsledku tohto sporu obmedzení pri výkone svojho vlastníckeho práva.
Stotožnila sa preto s predbežným právnym posúdením súdu, že nie je daná aktívna vecná legitimácia

žalobcu. Žalobca doposiaľ neuniesol ani len bremeno tvrdenia, že je spoluvlastníkom dotknutých
nehnuteľností, keďže neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých tvrdené spoluvlastníctvo vyvodzuje
a logicky preto nemôže uniesť ani dôkazné bremeno a preukázať nadobúdací titul, keďže doposiaľ
ani žiadny netvrdí. Žaloba úplne postráda skutkové vymedzenie žalobného nároku, pričom žalobca
doposiaľ neuviedol ani len elementárne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé aspoň teoreticky založiť jeho
spoluvlastníctvo dotknutých nehnuteľností a vlastníctvo žalovanej resp. jej právnych nástupcov čo i len

spochybniť. Žalobca nepreukazuje svoje spoluvlastníctvo naňho znejúcim nadobúdacím titulom, netvrdí
žiadnu písomnú zmluvu, žiadnu inú skutočnosť podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny stav
ohľadne stavieb je nezmenený, a to aj s prihliadnutím na vyhlásený konkurz. Navrhla, aby súd žalobu
zamietol v celom rozsahu.

7.3. Právny zástupca intervenienta na strane žalovanej sa na pojednávaní stotožnil v celom rozsahu
so stanoviskom právnej zástupkyne žalovanej. K žiadosti žalobcu o predlženie lehoty na vyjadrenie
uviedol, že právny zástupca žalobcu neuviedol akú relevanciu má nefunkčný kataster k predmetu jeho
vyjadrenia. Žiadosť považoval za obštrukčnú. K samotnej veci uviedol, že elementárnou povinnosťou
žalobcu v konaní o určenie vlastníckeho práva je bremeno tvrdenia, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti

uvedenej v petite žaloby, t.j., že existuje niektorý z právnych titulov odôvodňujúci určenie jeho
vlastníckeho práva. V prípade, že takýto titul existuje, žalobca je povinný tento titul v konaní preukázať,
čo však žalobca v tomto súdnom konaní nesplnil. Žalovaná naopak právne tituly – zmluvy na základe
ktorých vlastnícke právo nadobudla, predložila a z tých evidentne vyplýva, že žalobca nebol zmluvnou
stranou žiadnych týchto zmlúv. A preto žalobcovi vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným

v petite žaloby nesvedčí. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na skutočnosti
uvedené v predošlých podaniach žalovanej a intervenienta žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol a intervenientovi na strane žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, jej doplnením a prílohami

(špecifikovanými v bode 3. rozsudku), vyjadrením žalovanej zo dňa 14.08.2020, výpismi z listov
vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XXX/X/XXXX, uznesením
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.06.2021, odvolaním žalovanej
proti uzneseniu č.k. XXX/XX/XXXX-XXX, návrhom intervenienta na strane žalovanej na vstup do
konania, uznesenie Krajské súdu v Trnave č.k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 22.11.2022, oznámením

správcu konkurznej podstaty zo dňa 22.08.2023, uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 08.11.2023, odvolaním žalobcu proti uzneseniu č.k. XXX/XX/XXXX-XXX,
vyjadrením žalovanej k odvolaniu, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. XXXX/XX/XXXX-XXX
zo dňa 03.04.2024, súhlasom žalobcu s pokračovaním v konaní, vyjadrením intervenienta zo dňa
09.10.2024, výpisom listu vlastníctva č. XXX, potvrdeniami o platbe, Kúpnou zmluvou o prevode

vlastníctva nebytových budov zo dňa 10.12.2019, rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda,
katastrálneho odboru č. V 9853/2019 zo dňa 11.12.2019, Kúpnou zmluvou zo dňa 17.05.2016, výpisom
z listu vlastníctva č. XXX, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 14.10.2024, zápisnicou o pojednávaní zo
dňa 27.11.2024, oznámením súdu zo dňa 21.01.2025, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 22.01.2025,
pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Žalobca sa v konaní domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností: stavba so
súp. č. XXX na parcele XXX/XX, druh stavby 20 – Iná budova a popisu stavby: hala C – spracovanie
tabakových výrobkov, stavba so súp. č. XXX na parcele XXX/XX, druh stavby 20 – Iná budova a popisu
stavby: hala D – sklad cementu a vápna, ktoré sú evidované na LV č. XXX vedenom Okresným úradom

Dunajská Streda, katastrálnym odborom, pre okres Dunajská Streda, obec B., katastrálne územie B.,
stavba so súp. č. XXX na parcele XXX/X a XXX/XX, druh stavby 20 – Iná budova a popisu stavby:
hala E – sklad lešenie, ktoré sú evidované na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda,
katastrálnym odborom, pre okres Dunajská Streda, obec B., katastrálne územie B., stavba bez súp.čísla na parcele XXX/XX, druh stavby 2 – Poľnohospodárska budova a popisu stavby: hala C – dielňa a
výrobňa, ktoré sú evidované na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym
odborom, pre okres Dunajská Streda, obec B., katastrálne územie B. (ďalej aj „nehnuteľnosti“ alebo

„stavby“).

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaná je výlučná vlastníčka nehnuteľnosti v kat.
území B. so súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/XX, druh stavby 20, popis stavby – hala C –
spracovanie tabakových výrobkov a nehnuteľnosti so súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/XX, druh

stavby 20, popis stavby – hala D – sklad cementu a vápna.

11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. území B.
bez súp. č. na pozemku parc. č. XXX/XX, druh stavby 2, popis stavby – dielňa + výrobňa je pani M. B.
B., titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 16.10.2019.

12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. území B.
so súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X K. XXX/XX, druh stavby 20, popis stavby – hala E – sklad
lešenia je obchodná spoločnosť G. D., IČO: XX XXX XXX, so sídlom O. XX, X., titulom kúpnej zmluvy,
ktorej vklad bol povolený 11.12.2019.

13. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 18.05.2009,
právoplatným dňa 05.06.2009 súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej, a to dňom
právoplatnosti rozsudku.

14. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa 04.06.2019,

právoplatným dňa 11.07.2019 súd manželstvo žalobcu a žalovanej rozviedol.

15. Podľa § 123 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastník je
v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním.

16. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

17. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

18. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

19. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

24. Podľa § 41a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného
právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľukonajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu
sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

25. Podľa § 41a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

26. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

27. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) stranami sú žalobca

a žalovaný.

28. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

29. Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

30. Podľa § 137 písm. c) CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

32. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

33. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon
neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo
určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane

úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

34. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v konaniach prerušených
podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v
konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný

do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na
strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s
pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej
lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie
v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

35. Keďže správca konkurznej podstaty nenavrhol pokračovať v konaní a po konaní prvej schôdze
veriteľov nevyjadril súhlas v súdom určenej lehote s pokračovaním v konaní, súd (po zrušení uznesenia
tunajšieho súdu o zastavení konania odvolacím súdom) vyzval žalobcu, ktorý žiadal pokračovať
v konaní.

36. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, sú po procesnej
stránke dve skutočnosti. Prvou, že strany majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý
právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nieje, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide (porovnaj napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 28.05.2009).

37. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo
strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane
sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie
(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Preskúmanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie

tvrdenej povinnosti na strane žalovanej je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v
prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.

38. V konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sú nositeľmi práv a povinností, o ktorých
v konaní ide, ten, kto tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti odlišným od osoby zapísanej v katastri

nehnuteľností,aten,ktojeakovlastníknehnuteľnostievidovanývkatastrinehnuteľností.Výrokrozsudku
aj v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu či právu v prítomnosti, teda v čase
vyhlásenia rozsudku.

39.Vsúdenejvecizpredloženýchlistinnýchdôkazov(zlistovvlastníctvač.XXXK.W.XXX)jeevidentné,

žeakovlastníkstavbybezsúpisnéhočíslanapozemkuparc.č.XXX/XX,dielňaavýrobňavkatastrálnom
území B. je zapísaná pani M. B. B., a ako vlastník stavby so súpisným číslom XXX na pozemku parc. č.
XXX/X K. XXX/XX, hala E – sklad lešenia je zapísaný intervenient na strane žalovanej. Z uvedeného je
potom zrejmé, že žalovaná nie je evidovaná ako vlastníčka týchto dvoch sporných stavieb, a preto nie
je pasívne legitimovaná v konaní v časti o určenie spoluvlastníckeho práva žalobcu k týmto stavbám.

Súd preto žalobu v časti o určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom stavieb bez súpisného
čísla na pozemku parc. č. XXX/XX, dielňa a výrobňa v katastrálnom území B. a so súpisným číslom
226 na pozemku parc. č. XXX/X K. XXX/XX, hala E – sklad lešenia, pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovanej zamietol. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že tak ako to uviedol aj vyššie, pre
súd je rozhodný právny stav v čase vyhlásenia rozsudku, a preto je z tohto pohľadu irelevantné tvrdenie

žalobcu, že v čase podania žaloby žalobkyňa ešte bola zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka
ajtýchtostavieb.Žalobcaodpodaniažaloby(18.08.2019)maldostatočnýčasovýpriestornaodstránenie
tohto nedostatku, pričom na tom nič nemení vopred nepredvídateľná situácia na katastri nehnuteľností
(ktorá nastala až v tomto kalendárnom roku, t.j. po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia na základe
výzvy súdu s prihliadnutím na to, že súd neoznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že akceptuje jeho

žiadosť o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia). Z verejne dostupných informácií je navyše zrejmé,
že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor už pred pojednávaním vo veci poskytoval služby.
Právny stav všetkých sporných stavieb je od doplnenia žaloby žalobcom dňa 14.05.2020 nezmenený,
pričom dispozičné právo vlastníkov stavieb je obmedzené aj vzhľadom na vyhlásený konkurz na majetok
žalobcu s tým, že dňa 02.10.2020 bol v Obchodnom vestníku zverejnený súpis majetku všeobecnej

podstaty, ktorý obsahoval aj všetky nehnuteľnosti, ku ktorým sa v prebiehajúcom konaní žalobca
dožaduje určenia vlastníckeho práva. Žiada sa zdôrazniť aj to, že nie je povinnosťou súdu upozorniť
žalobcu na nedostatok vecnej legitimácie sporových strán. Okruh strán sporu totiž určuje žalobca.

40. Súd následne skúmal dôvodnosť žaloby žalobcu v časti o určenie, že žalobca je podielovým

spoluvlastníkom o veľkosti 1 k celku k stavbám so súpisným číslom 224 na pozemku parc. č. XXX/XX,
hala C – spracovanie tabakových výrobkov a so súpisným číslom 225 na pozemku parc. č. XXX/XX,
hala D – sklad cementu a vápna v katastrálnom území B. (list vlastníctva č. XXX).

41. V sporovom konaní platí zásada dispozičná a prejednacia, je tak zásadne vecou strán tvrdiť

skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Pretože v sporovom konaní
stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v
závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť
súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Splnenie dôkaznej povinnosti

potom nemá bez predchádzajúceho splnenia povinnosti tvrdenia pre vec význam, čo platí najmä (nielen
však) v prípadoch (medzi ktoré patrí aj tento), v ktorých sa uplatňuje zásada prejednacia.42. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť, stranu zaťažuje
bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným
bremenom (onus probandi) je predpoklad pre úspech v spore. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce

skutočnosti t. j. povinnosť substancovane tvrdiť znamená uviesť všetko, čo je obsiahnuté v skutkovej
podstate hmotnoprávnej normy. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má
procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany (H., B., F., D., X., V., B., D., X., V., S., B., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 568 a 571 s.). Tvrdenia teda majú byť relevantné
z hľadiska hmotného práva a povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena,

ktoré zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť
tvrdenia protistrany. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať
pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia
povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania, keďže súd nemá
čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované (porovnaj aj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 14.06.2023).

43. Z hypotézy právnej normy § 132 Občianskeho zákonníka, ktorá vymedzuje aj obsah povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti v prejednávanej veci, potom vyplýva, že v spore o určenie vlastníckeho
práva má žalobca (ako iniciátor súdneho konania) bremeno tvrdenia, že nadobudol vlastnícke právo
na základe konkrétneho právneho titulu, z ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo. Z tohto bremena

tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností. Dôkazné
bremeno zaťažuje tú stranu, ktorej je na prospech existencia skutočnosti, o ktorej tvrdí, že nastala.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Neunesenie bremena tvrdenia má pre stranu sporu za následok pre

ňu nepriaznivé rozhodnutie (porovnaj aj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 26.06.2024 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXXX/XX/XXXX
zo dňa 30.10.2024).

44. Súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že žalobca nesplnil svoju

povinnosť substancovane tvrdiť. Žalobca totiž neoznačil žiaden právny titul, na základe ktorého mal
nadobudnúť (a to prípadne aj spolu so žalovanou) vlastnícke (resp. spoluvlastnícke) právo k sporným
stavbám, a to napriek súdnej výzve, v ktorej na uvedený nedostatok súd výslovne žalobcu upozornil.
Žalobca v žalobe tvrdil iba to, že sporné stavby boli od roku 2011 v jeho „výlučnej pôsobnosti“ cestou
tretích osôb, konkrétne obchodných spoločností L. D. a následne N. O. D., spoločnosť ktorá v roku

2016 darovacou zmluvou previedla stavby (údajne na pokyn žalobcu) na fyzickú osobu, pána O.
A., ktorý následne bez vedomia žalobcu previedol vlastnícke právo na žalovanú. V tejto súvislosti
súd poznamenáva, že právny poriadok Slovenskej republiky žalobcom uvedený inštitút nepozná.
Vlastníctvo majetku cestou alebo prostredníctvom tretích osôb nie je prípustné. Naviac z výpisov
z obchodného registra (č.l. 38 a 39) je zrejmé, že žalobca nikdy nebol ani spoločníkom, ani konateľom

obchodných spoločnosti L. D. a N. O. D.. Žalobca netvrdil a nepreukázal existenciu akéhokoľvek
právneho úkonu (napríklad písomného splnomocnenia, príkaznej či inej zmluvy), na základe ktorého by
mohol konaním týchto právnických osôb a následne konaním pána O. A. nadobudnúť vlastnícke resp.
spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Bližšie nekonkretizované (zrejme ústne) „pokyny“ žalobcu
smerujúce k nakladaniu so spornými stavbami rozhodne nemožno považovať za právny úkon, ktorým je

možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Žiada sa zdôrazniť, že predmetom zisťovania
v civilnom procese nie je celá objektívna realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku tvrdeného
právneho vzťahu o ochranu ktorého v konaní ide do času rozhodovania súdu prvej inštancie, teda
skutočný stav veci. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje princíp tzv. formálnej pravdy. V sporovom
konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav

len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať
skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie objektívnej, či materiálnej pravdy, ale zistiť skutkový stav v
miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Pokiaľ žalobca nesplnil povinnosť substancovane
tvrdiť, musí znášať procesné následky tejto nečinnosti. Súd súčasne dáva do pozornosti žalobcu vyššie
citované ustanovenie § 132 CSP, z ktorého je zrejmé, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí

podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ani výsluchom strán, ani výsluchom svedkov nie je možné
nahradiť skutkové tvrdenia a zhojiť uvedený nedostatok žaloby.45. Žalobca ďalej v podanej žalobe poukázal na to, že so žalovanou spoločne hospodárili, a to
aj po zrušení ich bezpodielového spoluvlastníctva rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XX/XX/XXXX-

XX zo dňa 18.05.2009. Táto okolnosť je však irelevantná v danom konaní, keďže ani prípadné
spoločné hospodárenie strán za žiadnych okolností nespôsobuje obnovenie ich bezpodielového
spoluvlastníctvapojehozrušenísúdom.Aksanadobúdanehnuteľnosťdospoluvlastníctva(podielového
či bezpodielového) na základe dohody, túto je možné platne uzavrieť len písomne a žalobca žiadnu
písomnú dohodu nepredložil.

46. Žalovaná sa na základe kúpnej zmluvy (vklad povolený dňa 08.06.2016) uzavretej s pánom O. A.
ako predávajúcim stala výlučnou vlastníčkou sporných stavieb. Vo všeobecnosti možno za vlastníka
považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci
právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby než „modus“, je
potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v prospech práva

ktorého svedčí nadobúdací titul. Vo všeobecnosti nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
spolu s definíciou právneho titulu, na základe ktorého k nemu dochádza, upravuje Občianskeho
zákonníka v ustanoveniach § 123 a nasl. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť na základe právneho
úkonu (kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou), dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom - ide o právne tituly nadobudnutia vlastníckeho

práva. Pri nehnuteľnostiach je v Občianskom zákonníku osobitne upravený aj okamih nadobudnutia
vlastníckeho práva, a to vkladom do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z.z. (§ 133 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia § 132 a 133 Občianskeho zákonníka majú kogentný charakter
a nemožno sa od nich odchýliť. O rozpore so zákonom možno hovoriť v prípade rozporu s kogentnou
právnou normou, ktorá obmedzuje princíp autonómie vôle strán, a pre toto obmedzenie musí existovať

racionálny dôvod, najmä ochrana verejného poriadku, ochrana tretích osôb a podobne. Z tohto hľadiska
je nevyhnutné zobrať do úvahy účel zákonného príkazu alebo zákazu a úmysel zákonodarcu vyjadrený
v § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto aj keď sa žalobca dohodol alebo skôr domnieval sa, že
sa dohodol či už so žalovanou alebo aj s pánom O. A., že je stranou kúpnej zmluvy, toto dojednanie
je v rozpore so zákonom (§ 132 a 133 Občianskeho zákonníka) a podľa § 39 Občianskeho zákonníka

je neplatné. Pod pojmom riadny titul treba rozumieť nielen titul, ktorý je platný, ale aj titul, u ktorého
nastali všetky jeho právne účinky (okrem samotného prevodu vlastníckeho práva). Riadnym titulom teda
nemôže byť zmluva, ktorej zákon z akéhokoľvek dôvodu odopiera účinnosť. Neexistencia riadneho titulu
podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka potom znamená, že nemôže dôjsť k prevodu vlastníckeho
práva, pretože chýba jedna z jeho podmienok. Žiada sa uviesť aj to, že žalobca (v zmysle jeho tvrdení

v žalobe a v jej doplnení) ani nevedel o uzavretí kúpnej zmluvy (ktorej platnosť ani nenamieta) medzi
žalovanou a pánom O. A. (resp. sa o nej dozvedel až po jej uzavretí), preto ostalo zo strany žalobcu
nevyjasnené za akých okolností a kedy (a či vôbec) sa mal dohodnúť so žalovanou resp. dávať pokyny
pánovi O. A. s prihliadnutím na vážne osobné dôvody na jeho strane (útek a následná väzba).

47. Čo sa týka argumentácie žalobcu, v zmysle ktorej peňažné prostriedky na kúpu sporných
stavieb poskytla matka žalobcu (malo ísť o pôžičku na spoločné podnikanie žalobcu a žalovanej),
tú súd považuje za irelevantnú. Pri založení podielového spoluvlastníctva na základe zmluvy nie je
dôležité, kto poskytol prevodcovi konkrétne plnenie za nadobúdateľa veci, prípadne v akej časti takéto
plnenie poskytol. Inak povedané, poskytnutie peňažného príspevku na zakúpenie veci samo osebe

nespôsobuje, že ten, kto ho poskytol, sa stáva spoluvlastníkom veci s kupujúcim v podiele podľa
pomeru ním poskytnutého príspevku k celej cene. Jedinou rozhodujúcou okolnosťou pre nadobudnutie
spoluvlastníctva je teda vopred preukázateľne prejavená nepochybná vôľa všetkých nadobúdateľov,
nadobudnúť konkrétnu vec do podielového spoluvlastníctva. Okolnosť, že za prevod vlastníctva takejto
veci neplatil priamo nadobúdateľ – neskorší výlučný vlastník, ale tretia osoba, a to aj čo i len sčasti,

teda nemá bez ďalšieho žiadny vplyv na subjekt vlastníckeho práva, ktorým je výhradne nadobúdateľ.
(porovnaj Občiansky zákonník II., Komentár, Števček – Dulak – Bajánková – Fečík - Sedlačko –
Tomašovič a kol., 2. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1059). Vzhľadom na uvedené potom žalobca
sa nestal podielovým spoluvlastníkom sporných stavieb iba z dôvodu, že finančné prostriedky na kúpu
(podľa jeho tvrdenia) boli poskytnuté matkou žalobcu. Rovnako v zmysle vyššie uvedeného nie je

relevantné ani tvrdenie žalobcu o minimálnom príjme žalovanej, keďže poberanie minimálneho príjmu
nie je prekážkou nadobudnutia vlastníckeho práva (navyše podľa údajov zo sociálnej poisťovne aj
samotný žalobca disponoval iba minimálnym a nepravidelným príjmom).48. S prihliadnutím na uvedené súd mal za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a tým ani dôkazné
bremeno, a preto súd nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (ani danosť naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení), Z vyššie uvedených dôvodov tak súd žalobu (aj v časti

špecifikovanej v bode 40. tohto rozsudku) zamietol, a to bez ďalšieho dokazovania.

49. Osobitne k nevykonaniu výsluchu svedkov súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že žalobca
nešpecifikoval aké skutočnosti majú byť výsluchom ním navrhnutých svedkov preukázané. Navyše
ich účasť nezabezpečil (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) na pojednávaní a nenavrhol ich

predvolanie súdom (§ 197 CSP). Čo sa týka výsluchu strany sporu, takýto dôkaz je iba podporným, ktorý
súd môže nariadiť, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak (§ 195 CSP). Zo žaloby žalobcu
a jej doplnenia však nie je zrejmé, na preukázanie ktorých skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo,
mali slúžiť výsluchy strán sporu. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a
nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba
na danú vec aplikovať. Uvedené je doplnené v civilnom sporovom procese tým, že súd nie je viazaný

návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať
to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to,
aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech. Obsah relevantných

skutkových tvrdení, ktoré je strana povinná v spore tvrdiť, tak zásadne vychádza z hmotného práva (z
hypotézy hmotnoprávnej normy). Strana sporu je totiž povinná tvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú
vznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. XXXX/XX/
XXXX-XXX zo dňa 30.10.2024 v obdobnej veci žalobcu).

50. K tvrdeniam žalobcu, že je limitovaný v predkladaní dôkazov z dôvodu, že sa nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody súd poznamenáva, že žalobca je riadne zastúpený advokátom, ktorého si zvolil.
Čo sa týka tvrdení žalobcu, že nemôže vopred označiť všetky dôkazy a opísať všetky rozhodujúce
skutočnosti z dôvodu obavy ovplyvňovania svedkov resp. zničenia listín, súd dáva do pozornosti žalobcu
inštitút zabezpečenia dôkazu (§ 345 CSP a nasl.). Civilný sporový poriadok teda počíta s možnosťou

zabezpečenia dôkazu a dôkazného prostriedku pred začatím konania, počas konania a aj po skončení
konania, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami. Vzhľadom
na uvedené, súd nemohol akceptovať ani tento argument žalobcu.

51. Ďalšie argumenty strán považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s

nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán

(porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod.).

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

54. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej, ktorí mali v konaní plný úspech, súd priznal voči

žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný postup
podľa § 257 CSP súd na strane žalobcu nevzhliadol a ich existencia ani nebola žalobcom tvrdená a
preukázaná. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením
v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.