Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 4, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-11Cpr/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222204427
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7222204427.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

C. XXX/X, D., prechodne bytom E. XX, F., X, F., právne zastúpený: JUDr. Rudolf Maník, PhD., MBA,
MHA, advokát, so sídlom Masarykova 2 Košice, proti žalovanému: LABAŠ, s.r.o., so sídlom Textilná 1,
Košice, IČO: 36 183 181, zastúpený Advokátkou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.,
so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Nárok žalobcu na náhradu mzdy zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.5.2017 domáhal určenia, že rozhodnutie o okamžitom

zrušení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 29.3.2017, realizované
spoločnosťou LABAŠ, s.r.o., Textilná 1, Košice je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného
naďalej trvá. Súčasne žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť mu náhradu mzdy od
ukončenia PN až do umožnenia pokračovať vo vykonávaní práce podľa platnej pracovnej zmluvy a
náhrady trov konania.

2. Bývalý Okresný súd Košice II (,,ďalej len Okresný súd Košice II?) rozsudkom č.k.

K2-42Cpr/29/2017-179 zo dňa 14.5.2018 rozhodol: I. Určuje, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany žalovaného zo dňa 29.3.2017 dané žalobcovi podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce je neplatné. II. Od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. III. Nárok žalobcu na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vylučuje
na samostatné konanie. IV. O trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým bude rozhodnuté o
všetkých uplatnených nárokoch. V. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok
vo výške 199 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Krajský súd v Košiciach uznesením

č. k. 1CoPr/12/2018-243 zo dňa 28.2.2019 zrušil rozsudok vo výroku, že od žalovaného nemožno
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu
prvej inštancie. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach nadobudlo právoplatnosť 4.6.2019. Rozsudok
Okresného súdu Košice II č.k. K2-42Cpr/29/2017-179 nadobudol právoplatnosť vo výroku I., III., IV.,
V. dňa 11.7.2018.

3. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. K2-42Cpr/297/2017-311 zo dňa 1.7.2019 rozhodol: I. Určuje

sa, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného končí dňom 4.4.2017, lebo nemožno od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. II. Návrh žalobcu na určenie, že
jeho pracovný pomer u žalovaného trvá, sa zamieta. III. O trovách konania bude rozhodnuté v
rozsudku, ktorým bude rozhodnuté o všetkých uplatnených nárokoch. Rozsudok Okresného súduKošice II nadobudol právoplatnosť v II. výroku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č.k.11CoPr/5/2024 – 521 , dňa 28.2.2025 a III. výroku 19.8.2019.

4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 1CoPr/9/2019-461 zo dňa 21.10.2021 zmenil rozsudok vo
výroku I/ tak, že určil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného končí dňom 11.7.2019, lebo nemožno
od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Potvrdil rozsudok vo výroku
II/. Odmietol odvolanie proti výroku III/ rozsudku. Stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 7Cdo/146/2022-496 zo dňa 6.12.2023 zrušil

rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. októbra 2021 č.k. 1CoPr/9/2019 a vec vrátil na
ďalšie konanie. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7Cdo/146/2022-496 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.1.2024. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 11CoPr/5/2024-521 zo dňa
18.12.2024menilrozsudok vovýroku I.tak,žeurčil,žeodžalovanéhonemožnospravodlivopožadovať,
aby žalobcu naďalej zamestnával a pracovný pomer žalobcu u žalovaného založená na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 9.10.2015 skončil dňom 4.4.2017. Potvrdil rozsudok vo výroku II. Odmietol

odvolanie proti výroku III. rozsudku. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach 11CoPr/5/2024-521 zo dňa
18.12.2024 nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2025.

5. Písomným podaním zo dňa 12.5.2025 žalobca vyčíslil nárok na náhradu mzdy v sume spolu 166,08
eur brutto s 5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 55,36 eur od 1.5.2017 až do zaplatenia a zo

sumy 110,72 eur s 5% rokmi z omeškania ročne od 1.6.2017 až do zaplatenia. Priznanie náhrady mzdy
žiadal žalobca od 30.3.2017 do 4.4.2017 teda za obdobie do skončenia pracovného pomeru v zmysle
rozsudku, ktorý vydal Krajský súd v Košiciach dňa 18.12.2024 č.k. 1CoPr/5/2024-521. Nárok odvodil
z priemernej mesačnej hrubej mzdy žalobcu vo výške 689,32 eur s tým, priemerný zárobok žalobcu na
pracovnoprávne účely bol vo výške 3,46 eur/hod brutto t.j. 27,68 eur/denne. Žalobca mal za to, že nárok

nie je premlčaný keďže žalobca podal žalobu 1.9.2019.

6. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení zo dňa 29.5.2025 poukázal na závery súdov
v prebiehajúcom konaní, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil 4.4.2017 t.j. deň nasledujúci
po dni, kedy sa mal pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončiť podľa neplatného skončenia

pracovného pomeru, lebo od uvedeného dňa nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby
žalobcu naďalej zamestnával. Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy je neplatné skončenie
pracovného pomeru a nemôže vzniknúť skôr, než zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na
tom, aby ho naďalej zamestnával, pričom predmetné oznámenie zamestnávateľovi bolo žalovanému
doručené dňa 29.5.2017. Navyše žalobca si v tomto súdnom konaní uplatňuje nárok, ktorý mal

vzniknúť pred skončením pracovného pomeru a preto žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od
30.3.2017 do 4.4.2017 nie je možné priznať. V žalobnom návrhu žalobca žiadal náhradu mzdy od
ukončenia pretrvávajúceho ústavného ošetrenia, resp. ukončenia PN až do umožnenia pokračovať mu
vo vykonávaní práce. Zo samotného oznámenia žalobcu, že trvá na ďalšom zamestnávaní zo dňa
29.5.2017 je nepochybné, že žalobca v období od 1.4.2017 do 29.5.2017 bol PN v ústavnom zariadení,

čo vyplýva aj z podanej žaloby a žalobca si tak uplatňuje viac než si uplatnil podanou žalobou. Na
pojednávaní dňa 4.8.2025 žalovaný vzniesol námietku premlčania.

7. Súd v prejednávanom spore nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil obe sporové strany so svojimi
právnymi zástupcami.

8. Obe sporové strany v rámci úvodného prednesu v zmysle ustanovenia § 181 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zotrvali na svojich tvrdeniach, ktoré uviedli súdu
prvej inštancie v rámci prípravy veci na pojednávanie.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listín, rozsudkom Okresného
súdu Košice II sp. zn. K2-42Cpr/29/2017 zo dňa 14.5.2018, uznesením Krajského súdu Košice sp. zn.
1CoPr/12/2018 zo dňa 28.2.2019, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoPr/9/2019 zo dňa
21.10.2021, oznámením žalobcu zo dňa 29.5.2017, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
7Cdo/146/2022zodňa6.12.2023,rozsudkomKrajského súduvKošiciachsp.zn.11CoPr/5/2024-521zo

dňa18.12.2024,obsahomsúdneho spisu bývalého Okresného súdu Košice II sp. zn. K2-42Cpr/29/2017,
výplatnou páskou žalobcu za obdobie 5/2016, vyjadreniami strán konania, pričom zistil tento skutkový
stav:10. Z oznámenia žalobcu adresovaného a doručené žalovanému dňa 29.5.2017 súd zistil, že žalobca
oznámilžalovanému,žetrvánaďalšomzamestnávanívsúladespracovnouzmluvou zodňa9.10.2.015.
Žalobca požiadal žalovaného, aby po ukončení ústavného liečenia, ktoré trvá od 1.4.2017 mu bolo

umožnené nastúpiť na pôvodnú pracovnú pozíciu.

11. Z výplatnej pásky žalobcu vyplýva, že za mesiaca 5/2016 dosiahol žalobca hrubú mzdu vo výške
689,32 eur.

12. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu ani ich právni zástupcovia súdu neuviedli.

13. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

14. Podľa ust. § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení

protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky.

15. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na

zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

16. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové
tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových

okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17. Podľa ust. § 152 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, hmotnoprávna námietka je
právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

18. Podľa ust. § 319 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd môže vykonať aj tie
dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak
to možno od neho spravodlivo žiadať.

19. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „ZP“), tento
zákonupravujeindividuálnepracovnoprávnevzťahyvsúvislostisvýkonomzávislejprácefyzickýchosôb
pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

20. Podľa ust. § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s

ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Záver súdu prvej inštancie

21. Z obsahu spisu a právoplatných rozhodnutí súdov je zrejmé, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany žalovaného zo dňa 29.3.20217 dané žalobcovi podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce je neplatné a od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával.

Pracovný pomer žalobcu u žalovaného založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 9.10.2015 skončil
dňom 4.4.2017. Predmetom tohto konania je vylúčený nárok žalobcu na náhradu mzdy z neplatne
skončeného pracovného pomeru podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Zmyslom ustanovenia § 79
Zákonníka práce je upraviť rozsah práv a povinosti účastníkov akým je aj nárok na náhradu mzdy.Rozsah náhrad mzdy je závislí od toho, či má zamestnanec záujem pokračovať v pracovnom pomere
a či oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný
v danom prípade zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy, ktorá je vyvolaná tým, že zamestnávateľ

pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru okamžitým skončení prestal prideľovať zamestnancovi
prácu podľa pracovnej zmluvy i napriek tomu, že zamestnanec trval na tom, aby ho zamestnávateľ
naďalej zamestnával. Poskytnutie náhrady mzdy je teda dôsledkom nesplnenia povinností zo strany
zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi trvajúcemu na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával
podľa pracovnej zmluvy.

22. Žalobca si v konaní o náhradu mzdy uplatnil náhradu mzdy za obdobie od 30.3.2017 do 4.4.2017.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti skutočnosť, že žalobca si v pôvodnej žalobe uplatnil nárok
náhradu mzdy za obdobie od ukončenia práceneschopnosti do umožnenia pokračovať vo vykonávaní
práce. Je pravdou, že žalobca v priebehu konania menil výšku nároku na náhradu mzdy a jej časové
ohraničenie a navrhol priznať aj náhradu mzdy za absencie dňa 30.3.2017 a samotnú náhradu mzdy

od 31.3.2017 do termínu kedy mu bude umožnené pokračovať v práci. Súd tieto návrhy na zmenu
žaloby v priebehu konania uznesením č.k. K2-42Cpr/29/2017-186 zo dňa 14.5.2018 a uznesením č.k.
K2-42Cpr/29/2017-308zodňa1.7.2019zamietol apretosasúdzaoberallennárokom nanáhradumzdy
uplatneným v žalobe t.j. od ukončenia práceneschopnosti do umožnenia pokračovať vo vykonávaní
práce.

23. V danom prípade žalobca oznámil listom doručeným žalovanému dňa 29.5.2017, že trvá na tom,
aby ho žalovaný naďalej zamestnával. Náhrada mzdy v takom prípade by žalobcovi patrila odo dňa
oznámenia žalobcu žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ktoré žalobca učinil 29.5.2017, čo
strany nerozparovali, až do času kedy súd rozhodol o skončení pracovného pomeru. V priebehu konania

všakbolosúdnymirozhodnutiamiprávoplatnéustálené,žesíceokamžitéskončeniepracovnéhopomeru
dané žalobcovi 29.3.2017 je neplatné, zároveň bolo aj rozhodnuté, že od žalovaného nemožno
spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával a pracovný pomer žalobcu u žalovaného
skončil dňom 4.4.2017. Z logického výkladu ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že nárok
na náhradu mzdy predpokladá, že oznámenie zamestnanca o trvaní na ďalšom zamestnávaní musí byť

urobené v čase, keď pracovný pomer ešte trvá, resp. keď bol skončený neplatne a to aj s poukazom
na účel náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ktorým je istá satisfakcia za prekážku
na strane zamestnávateľa spočívajúca v neprideľovaní práce zamestnancovi trvajúcemu na tom, aby
ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. V posudzovanom prípade bolo právoplatne určené, že pracovný
pomer žalobcu skončil už dňa 4. 4. 2017 a oznámenie žalobcu o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo

strany žalobcu bolo urobené až dňa 29. 5. 2017, teda v čase keď pracovný pomer už neexistoval a
nemohlo tak založiť právnu fikciu jeho pokračovania ani nároku na náhradu mzdy ako satisfakciu za
neprideľovaniepráce podľa§79ods.1Zákonníkapráce. Navyšeakosámžalobcauviedolod31.3.2017
do 18.12.2017 bol dočasne práceneschopný a za uvedenú dobu žalobcovi ani náhrada mzdy nepatrí,
pretože jeho nároky sa mohli v tom čase uspokojovať prostredníctvom nemocenského poistenia.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom spore
neboli splnené podmienky na priznanie nároku na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce
a preto žalobu na náhradu mzdy zamietol.

25.Podľaust.§255ods.1CSP,súdpriznádruhejstranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechu
vo veci.

26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradníka.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 2
CSP, teda podľa pomeru úspechu vo veci. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer
úspechu a neúspechu. Žalobca bol úspešný v časti určenia neplatnosti skončenia okamžitého skončenia
pracovnéhopomeruažalovanýúspešnývčastivzájomnéhonávrhuurčenia,žeodžalovanéhonemožnospravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával a nároku na náhradu mzdy. Žalobca bol
teda úspešný v časti 1/3 a žalovaný úspešný v časti 2/3. Podľa pomeru úspechu strán konania súd
vyslovil, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3 (2/3-1/3).

O výške náhrady trov konania rozhodne v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny
úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§

363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP) Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)