Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122461123
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122461123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
Dipont, s.r.o., so sídlom Trieda Hradca Králové 3949/10, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 53 324 382,
právne zast. JUDr. Erikom Štepánkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ladislava Hudeca
15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/
XX, XXX XX E. E., právne zast. JUDr. Štefanom Kúdelom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 7 781,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7Csp/19/2023-381 zo dňa 05. decembra 2024 ako súdu

prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom vyhovení žalobe o d
m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, v závislom III. výroku
o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania a v závislom IV. výroku o nároku znalca
na znalečné p o t v r d z u j e.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudomáhalvočižalovanejzaplateniasumy7781,30eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 5,5% ročne z tejto sumy od 05.08.2022 do zaplatenia titulom nezaplateného zvyšku pomernej
časti ceny diela – rekonštrukcie 1-izbového bytu podľa projektovej kalkulácie. Odvolaním napadnutým
rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel sčasti, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2 277,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 2 787,37 eur od

05.08.2022 do 09.08.2022, zo sumy 2 424,37 eur od 10.08.2022 do 13.08.2022 a zo sumy 2 277,37
eur od 14.08.2022 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok); v
zostávajúcej časti žalobu zamietol (II. výrok); uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov
konania v rozsahu 41,46% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení
výšky náhrady trov konania (III. výrok) a priznal znalcovi F. F. G., ev. č. znalca XXXXXX, H. XX, E. E.
nárok na úhradu znalečného voči žalobcovi v rozsahu 70,73% a voči žalovanej v rozsahu 29,27% s tým,
že ho strany sporu majú uhradiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o

určení výšky náhrady trov konania (IV. výrok).

2. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil
nasledovný skutkový stav:3. Dňa 09.05.2022 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaná ako objednávateľka uzatvorili ústnu zmluvu o dielo,
o čom svedčí písomná objednávka zo dňa 09.05.2022 podpísaná obidvoma sporovými stranami. Dielo

v objednávke označené ako „Rekonštrukcia 1-izbového bytu podľa projektovej kalkulácie“ malo byť
zhotovené za dohodnutú cenu 12 856,07 eur, termín dokončenia diela bol dojednaný na 31.05.2022.

4. Žalobca nedokončil dielo v takto dojednanom termíne, žalovaná pred dokončením diela žalobcom
odstúpila od zmluvy dňa 25.07.2022.

5. Žalobca vyúčtoval žalovanej po (predčasnom) ukončení zhotovovania diela dňa 28.07.2022 vykonané
práce a použité materiály faktúrou č. 2022015 vo výške 8 597,04 eur, splatnou dňa 04.08.2022, ktorej
prílohou boli dva dodacie listy, a to dodací list č. D2022002 zo dňa 27.07.2022 na dodaný materiál v
sume 2 498,50 eur a dodací list č. D2022003 zo dňa 28.07.2022 na vykonané práce v sume 8 738,50
eur, t.j. spolu dodacie listy v sume 11 237,- eur. Žalovaná faktúru obdržala dňa 28.07.2022, avšak s ňou

nesúhlasila. Dňa 13.08.2022 žalobca vystavil k faktúre č. 2022015 dobropis č. 2022001 v sume -455,76
eur. Žalovaná uhradila žalobcovi dňa 09.05.2022 po podpísaní objednávky zálohu 2 640,- eur a dňa
09.08.2022 doplatila sumu 360,- eur, t.j. spolu sumu 3 000,- eur. Žalobca výzvou na zaplatenie zo dňa
05.10.2022 vyzval žalovanú na plnenie sumy 7 781,30 eur s príslušenstvom.

6. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 31 ods. 1 a 2,
§ 43a ods. 1, § 43c ods. 1 – 3, § 44 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 – 4, § 498, § 559 ods.
1 a 2, § 563, § 631, § 632, § 633 ods. 1, § 634 ods. 2, § 635 ods. 1 a 4 a § 642 ods. 1 a 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o dielo, t.j. k 09.05.2022
(ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) dospel k nasledovným záverom:

7. Medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o dielo ústnou formou dňa 09.05.2022, kedy
došlo k dohode o predmete aj o cene diela ako podstatných náležitostiach zmluvy o dielo. Dohodu
zmluvných strán potvrdzovala písomná objednávka zo dňa 09.05.2022 (omylom datovaná 09.05.2020).
Zmluvu medzi žalobcom a žalovanou považoval súd prvej inštancie za spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko

žalobca v právnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ (podnikateľ), t.j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
žalovaná ako spotrebiteľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Predmet zmluvy – rekonštrukcia X-XXXXXXXX E. I. D. J. K. E. E. nebol medzi sporovými stranami
sporný od ich prvého kontaktu. Pokiaľ ide o dohodu o cene diela, súd prvej inštancie vychádzal z
objednávky zo dňa 09.05.2022, podpísanej obidvoma zmluvnými stranami, v ktorej bola ako „dohodnutá
cena“ uvedená suma 12.856,07 eur s DPH. Žalovaná dohodu o cene popierala a tvrdila, že bola iba
predbežná, avšak údaj uvedený bezprostredne pod dohodnutou cenou „termín zhotovenia 31.05.2022“,

čo bolo o 22 dní, už považovala za dohodnutý záväzne. Súd prvej inštancie nemal preukázanú nijakú
neskoršiu dohodu o zmene ceny diela. Žalovaná nepreukázala, že by v komunikácii so žalobcom, v
období po podpise objednávky, navrhovala inú - nižšiu cenu diela, ani že by žalobca nejaké návrhy
na zníženie ceny diela akceptoval. Jedinú, obojstranne písomne potvrdenú cenu diela obsahovala
listina označená ako objednávka, ktorá bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Žiadna iná cena

diela, okrem sumy 12 856,07 eur tak nevyplývala zo žiadneho vykonaného dôkazu, ani z komunikácie
žalovanej so žalobcom. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie ustálil, že cena diela bola dohodnutá
pevnou sumou vo výške 12 856,07 eur. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, že v objednávke uvedená cena
nebola ich dohodou, pretože mala byť dohodnutá následne, súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa
objednávky žalovaná plnila zálohovú platbu vo výške 2 640,- eur, teda sama podľa objednávky konala a

postupovala. Preto obranu žalovanej – jej tvrdenia k tej istej objednávke, keď cenu diela nepovažovala
za dohodnutú (avšak zálohu uhradila), ale termín zhotovenia diela za dohodnutý považoval súd prvej
inštancie za logicky rozpornú, vnútorne nekonzistentnú, nepresvedčivú a účelovú.

9. Súd prvej inštancie neuznal ani obranu žalovanej, že zmluvu o dielo uzatvorila v tiesni, nakoľko

žalovaná k tejto svojej obrane neuniesla dôkazné bremeno. Tvrdenia žalovanej spočívajúce v tom,
že v tiesni bola z dôvodu, že mala záujem čo najskôr začať s rekonštrukciou bytu, nepovažoval za
uzatvorenie zmluvy o dielo v tiesni. Nebolo totiž preukázané, že by v danom prípade išlo o tieseň,
ktorá by odôvodňovala odstúpenie žalovanej od zmluvy (§ 49 OZ), nejednalo sa o tieseň majúcu takýintenzívny vplyv na vôľu žalovanej, že v dôsledku nej urobila právny úkon, ktorý by inak, nebyť tejto
tiesne, nebola urobila. Žalovaná mala záujem uzatvoriť zmluvu o dielo a aj ju uzatvorila. Aj zhotovenie
diela bolo dohodnuté do 31.05.2022. Žiadny iný dátum zhotovenia diela nebol v konaní preukázaný.

Obidve zmluvné strany boli spôsobilé na právne úkony a tak ako žalovaná akceptovala cenu diela a túto
svojím podpisom aj potvrdila na objednávke, rovnako tak žalobca svojím podpisom potvrdil dohodu o
termíne zhotovenia diela.

10. Súd prvej inštancie považoval za danú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, nakoľko zmluvu

o dielo mohla v jeho mene uzatvoriť písomne generálne splnomocnená tretia osoba. Z predloženej
objednávky celkom nepochybne vyplývalo, že práve žalobca mal byť a následne aj bol zhotoviteľom
diela.

11. K riadnemu ukončeniu diela nedošlo. Dňa 25.07.2022 žalovaná odmietla, aby žalobca ďalej
pokračoval v zhotovovaní diela a zamedzila mu prístup do svojho bytu. Mala za to, že od zmluvy

odstúpila. Žalobca daný stav akceptoval a ďalej v zhotovovaní diela nepokračoval.

12. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaná poskytla žalobcovi pred odstúpením od zmluvy dodatočnú
primeranú lehotu na dokončenie diela alebo nie, teda či sa jedná o odstúpenie od zmluvy podľa § § 642
ods.2OZ,alebopodľa§642ods.1OZ.Súdprvejinštanciemalzato,žežalovanávkonanínepreukázala

svoje tvrdenie, že by pred odstúpením od zmluvy poskytla žalobcovi ústne dňa 01.07.2022 dodatočnú
primeranúlehotunadokončeniedielado25.07.2022.Dokoncasamažalovanáneskôrvosvojejvýpovedi
uviedla, že keď do bytu prišli s manželom dňa 25.07.2022 a zistili, že práce neboli ani dokončené a ani
kvalitné, „vtedy si povedali, že odstupujú od zmluvy“ a v ďalšej spolupráci so žalobcom už nepokračovali.
Žalobca o ústne poskytnutej lehote na dokončenie diela zo dňa 01.07.2022 nemal vedomosť a poprel

tvrdenie žalovanej s tým, že žalovaná sa chcela do bytu nasťahovať do začiatku septembra 2022.
Od žalobcu, podľa negatívnej dôkaznej teórie, súd nemohol spravodlivo požadovať, aby preukazoval
neexistenciu nejakej skutočnosti. Žalovaná tak bola v dôkaznej núdzi a dôkazné bremeno k svojmu
ústnemu poskytnutiu dodatočnej primeranej lehoty, neuniesla. S poukazom na judikatúru súd prvej
inštancieuviedol,ževcivilnomsporovomkonanísauplatňujeprejednaciazásada,vzmyslektorejstrana

sporu má v konaní povinnosť tvrdenia a s tým súvisiacu dôkaznú povinnosť. Skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou
tvrdenia a preukazovania žalovaného. Následky spojené s nesplnením povinnosti, v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Súd prvej inštancie
vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že žalovaná od zmluvy o dielo odstúpila podľa § 642 ods. 1

OZ, teda bez uvedenia dôvodu, ústnou formou. Odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od počiatku. S
poukazom na ustanovenie § 642 ods. 1 OZ bola žalovaná ako objednávateľka povinná zaplatiť žalobcovi
ako zhotoviteľovi diela sumu, ktorá predstavovala práce, ktoré už boli vykonané a nahradiť mu účelne
vynaložené náklady, v závislosti od rozpracovanosti diela.

13. Súd prvej inštancie sa preto ďalej zaoberal stavom diela pri ukončení prác na diele, t.j. stavom diela
ku dňu 25.07.2022. Na návrh žalobcu bolo v konaní vykonané dokazovanie znaleckým posudkom č.
053/2024 znalca F. F. G.. Znalec pri stanovení ceny vykonaných prác a použitých materiálov vychádzal
z podkladov založených v súdnom spise a údajov poskytnutých sporovými stranami, keďže v čase
obhliadky bytu boli už všetky konštrukcie dokončené a fyzicky nebolo možné overiť všetky reálne

vykonanéstavebnépráceaanirozsahprácrealizovanýchžalobcom,keďniektorépráceužboliprekryté.
Znalec určil odhad hodnoty stavebných prác a použitých materiálov vykonaných žalobcom v období
od 09.05.2022 do 25.07.2022 na sumu vo výške 5 427,37 eur (v odpovedi na otázku č. 4). Súd prvej
inštancie vychádzal preto z takto zisteného rozsahu vykonaných prác a použitých materiálov ku dňu
ukončenia diela. Dodal, že znalec odpovedal aj na iné položené otázky, keď sa osobitne vyjadroval

k jednotkovej cene stavebných prác podľa dodacieho listu č. D2022003 (odpoveď na otázku č. 1) a
osobitne sa vyjadroval aj k jednotkovej cene použitých materiálov podľa dodacieho listu č. D2022002
(odpoveď na otázku č. 3). Pre rozhodnutie však bola podľa súdu prvej inštancie rozhodujúca odpoveď
znalca na otázku č. 4, ktorej obsahom bol odhad vykonaných prác a použitých materiálov žalobcom,
podľa stavu zisteného v rekonštruovanom byte (t.j. nie podľa dodacích listov).

14. Pokiaľideožalovanouvytýkanévadydiela,súdprvejinštanciepoukázalnaskutočnosť,žeurčujúcim
časovým okamihom vzniku zodpovednosti za vady je čas (s)plnenia zmluvy, pretože zodpovednosť sa
vzťahuje na tie vady, ktoré existovali v čase (s)plnenia zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa však zmluvazrušila od počiatku a na nároky zmluvných strán sa vzťahuje ustanovenie § 642 ods. 1 OZ. Na to,
aby vznikla zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela, musí byť zmluva o dielo splnená, čo v danom
prípadenebola,keďžežalovanáodstúpilaodzmluvypreddokončenímdiela.Súdprvejinštanciesapreto

otázkou vád diela a ich uplatnením alebo neuplatnením, ani splnením notifikačnej povinnosti nezaoberal.

15. K spornému dobropisu č. 2022001 splatnému dňa 13.08.2022 vo výške -150,- eur súd prvej inštancie
uviedol, že z dobropisu vyplýva, že táto suma predstavovala penále z omeškania, teda formu zľavy, ktorú
poskytol žalobca žalovanej za omeškanie z ceny prác. Táto zľava v znaleckom posudku zohľadnená

nebola. Pokiaľ ide o ďalšie položky uvedené v dobropise (obklad 60x60 a odstránenie obkladu a extrad.
polystyrénu 3m2), tieto položky súd prvej inštancie považoval za už zohľadnené v znaleckom posudku,
keďže znalec v znaleckom posudku zohľadnil všetky materiály a všetky práce vykonané a materiály
zabudované žalobcom v byte žalovanej, preto súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné od znalcom
zistených, skutočne vykonaných prác a použitých materiálov, odpočítavať práce a materiály zo znalcom
zisteného stavu, uvedené v dobropise vystavenom ešte pred zhotovením znaleckého posudku.

16. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca dôvodne voči žalovanej uplatnil nárok na
zaplatenie sumy pripadajúcej na hodnotu už vykonaných prác vrátane hodnoty spracovaného materiálu
vo výške podľa znaleckého posudku, t.j. 5 427,37 eur. Po odpočítaní zálohovej platby, ktorú mu žalovaná
už uhradila, vo výške 2 640,- eur, úhrady 360,- eur a zľavy 150,- eur, neuhradená cena zhotoveného

(nedokončeného) diela, na ktorej zaplatenie má žalobca nárok, činí 2 277,37 eur (5 427,37 – 2 640 –
360 – 150). Súd prvej inštancie preto považoval žalobu za dôvodnú iba v časti istiny 2 277,37 eur a
príslušenstva a v zostávajúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, nepreukázanú.

17. Priznané príslušenstvo súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaná sa dostala s plnením svojho

dlhu do omeškania, keď dlžnú sumu neuhradila žalobcovi riadne a včas, do 04.08.2022, t.j. do splatnosti
vystavenej faktúry, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi v zmysle § 517 OZ v spojení s § 3 vyhl.
MS SR č. 87/1995 Z.z. zákonné úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 2 787,37 eur od
5.8.2022 do 9.8.2022, zo sumy 2 424,37 eur od 10.08.2022 do 13.08.2022 a zo sumy 2 277,37 eur od
14.8.2022 do zaplatenia. Žalobcovi vznikol nárok na zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho

po splatnosti faktúry č. 2022015 zo dňa 28.07.2022, splatnej dňa 04.08.2022, pričom súd prvej inštancie
zohľadnil čiastočné plnenie faktúry žalovanou v sume 360,- eur dňa 09.08.2022 a dobropisovanú sumu
150,- eur dobropisom č. 2022001 zo dňa 13.08.2022, splatným dňa 13.08.2022.

18. Na záver k veci samej súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dôkazy navrhnutý žalovanou, a to

výsluchom svedka B. A. a prehratím CD záznamov, nakoľko žalovaná na ich vykonaní v konaní netrvala.

19. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“) podľa pomeru
úspechu strán v spore. Žalobca si uplatnil žalobou nárok v celkovej výške 7.781,30 eur (100%), pričom

súd prvej inštancie mu priznal len 2 277,37 eur, jeho úspech tak predstavuje 29,27 %. Úspech žalovanej
predstavuje 70,73% (100% - 29,27%). Čistý úspech žalovanej potom predstavuje 41,46 % (70,73% -
29,27%).Onárokuznalcanaznalečnévočistranámsporusúdprvejinštancierozhodolpodľapomeruich
úspechu v spore. Súd prvej inštancie dodal, že o samotnej výške náhrady trov strán sporu a znalečného
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (bez bližšej špecifikácie, proti ktorému výroku) podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 642 ods. 1 OZ, keď bol názoru,
že pre jeho rozhodnutie bola rozhodujúca odpoveď znalca na otázku č. 4, ktorej obsahom bol odhad
vykonaných prác a použitého materiálu žalobcom podľa stavu zisteného v zrekonštruovanom byte (t.j.

nie podľa dodacích listov). Žalobca poukázal na to, že znalec odpovedal na zadanú otázku, resp.
úlohu v znení: „Na základe zistených obvyklých jednotkových cien prác a materiálov zostaviť výkaz
výmer vykonaných prác a použitých materiálov v byte žalovanej na D. XX K. E. E., do ukončenia prác
spoločnosťou Dipont dňa 27.7.2022. Podľa dodacích listov č. D 2022002 a D 2022003, podľa obhliadkyskutočného stavu vykonaných prác a z obsahu celého spisového materiálu zostaviť rozpočet a určiť
konečnú hodnotu obvyklej ceny vykonaných prác. Žalobca zhrnul, že znalec v odpovedi na otázku č. 4
vyčíslil obvyklú cenu vykonaných prác, avšak zmysle ust. § 642 ods. 1 OZ je objednávateľ v dôsledku

odstúpenia od zmluvy povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, teda
pri určení výšky náhrady za už vykonané práce sa vychádza z ceny diela. Na podporu tohto názoru
žalobca poukázal na odbornú literatúru: „Pri určení výšky náhrady na už vykonané práce sa vychádza
z ceny diela.“ (Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1929)
a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 1917/2012: „Ustanovenia § 642

ods. 1 Obč. zák. sa pre posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia v prípade odstúpenia od zmluvy
podľa § 642 ods. 2 Obč. zák. neuplatnia, pretože ide o osobitné ustanovenia upravujúce vyporiadanie
strán zmluvy o dielo v prípade, kedy objednávateľ od zmluvy odstúpil bez udania dôvodu, t.j. aj v
prípade, kedy zhotoviteľ plnil riadne a včas; vtedy je namieste poskytnúť ochranu záujmom zhotoviteľa,
ktorý zrušenie zmluvy nespôsobil, a má preto právo na zaplatenie pomernej časti ceny diela, ktorá
pripadá na práce už vykonané, ak nemôže ich výsledok použiť inak, ako aj právo na zaplatenie účelne

vynaložených nákladov. Ak však odstupuje objednávateľ od zmluvy podľa § 642 ods. 2 Obč. zák.,
teda pre neplnenie zmluvných povinností zhotoviteľom, ide o kvalitatívne neporovnateľnú situáciu, a
preto nemožno zhotoviteľovi priznať plnenie, ktoré predstavuje pomernú časť ceny diela, a to s tým
dôsledkom, že pre vyporiadanie strán je potrebné použiť všeobecné ustanovenia § 457 a § 458 Obč.
zák.“ Preto podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho nárok ako nárok na zaplatenie

obvyklej ceny vykonaných prác ako v prípade bezdôvodného obohatenia podľa § 457 a § 458 OZ a nie
ako osobitný nárok na zaplatenie pomernej časti ceny diela pripadajúci na vykonané práce podľa § 642
ods. 1 OZ. Pokiaľ teda súd prvej inštancie (podľa názoru žalobcu správne) mal za to, že od zmluvy o
dielo bolo odstúpené podľa § 642 ods. 1 OZ a súčasne si osvojil rozsah vykonaného diela vychádzajúc
z odpovede na otázku č. 4 znaleckého posudku, nemal uvedené práce vykonané žalobcom oceniť v

obvyklých cenách, ale v cenách dohodnutých v zmluve o dielo. Nárok na obvyklú cenu prác by vyplýval
z vysporiadania vzťahov pri odstúpení od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ, teda pri odstúpení v dôsledku
porušenia povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa diela.

22. Žalobca následne v odvolaní pristúpil k výpočtu pomernej ceny pripadajúcej na vykonané práce a

použitý materiál dvoma spôsobmi:

23. Pri prvom pomeroval celkovú zmluvnú cenu diela k fakturovanej cene diela a obvyklú cenu
fakturovaných prác k obvyklej cene skutočne vykonaných prác. V zmysle dodacích listov boli dodané
práce v celkovej hodnote 11 236,80 eur, čo predstavuje 87,404% z dojednanej ceny diela (12 856,07 eur

s DPH). Obvyklá cena prác a materiálu podľa rozsahu vykonaných prác a použitého materiálu zistených
znalcom uvedená v znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 4, ktorú si osvojil aj súd prvej inštancie
vo výške 5 427,37 eur, predstavuje 85,255% obvyklej ceny prác a materiálov podľa dodacích listov
určenej v znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 1 a 3 sumou 6 366,03 eur (4 269,26 eur za
stavebné práce a 2 096,77 eur za stavebný materiál) Z uvedeného žalobca vyvodil, že má nárok na

zaplatenie pomernej časti dojednanej ceny diela vo výške 85,255% s 87,404% z ceny diela, teda vo
výške 9 579,86 eur. Keďže žalovaná uhradila žalobcovi sumu 3 000 eur, žalobca má nárok na zaplatenie
pomernej časti ceny diela vo výške 6 579,86 eur.

24. Žalobca uviedol, že pokiaľ by pre účely výpočtu pomernej časti ceny diela nebola použitá pevná cena

podľa objednávky, pri druhom spôsobe určil tabuľkovou formou pomernú časť ceny diela vynásobením
jednotkových cien prác v zmysle cenovej ponuky, na základe ktorej bola určená pevná cena v zmysle
objednávky s výmerami vykonaných prác uvedenými vo výkaze výmer podľa rozpočtu a znaleckého
posudku uvedeného v prílohe k odpovedi na otázku č. 1 (č. l. 311 - 316 spisu), čo činí 6 117,31 eur,
ku ktorej sume pripočítal obvyklú cenu použitého materiálu v zmysle znaleckého posudku vo výške 2

096,77 eur, t.j. pomerná časť ceny diela podľa žalobcu činí 8 214,08 eur. V odvolaní Po odpočítaní úhrad
žalovanej spolu vo výške 3 000,- eur tak nárok žalobcu na zaplatenie pomernej časti ceny diela činí 5
214,08 eur. Žalobca uviedol, že pri materiáli vychádzal z obvyklej ceny určenej znaleckým posudkom z
dôvodu, že materiál nebol zahrnutý v jednotkových cenách podľa cenovej ponuky.

25. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa názoru žalobcu vychádza z nesprávnych skutkových zistení
a nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mu priznáva len nárok na zaplatenie obvyklej hodnoty
stavebných prác a materiálov a nie nárok na zaplatenie pomernej časti ceny diela pripadajúcej na práce
vykonané žalobcom, a preto výšku nároku žalobcu nesprávne ustálil v sume 2 277,37 eur (5 427,37 –2 640 – 360 – 150) na základe odpovede znalca na otázku č. 4 (aká je obvyklá hodnota stavebných
prác) a nie ako pomernú časť ceny diela pripadajúcu na práce vykonané žalobcom v zmysle znaleckého
posudku (rozpočet s výkazom výmer).

26. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby ho zmenil, vyhovel žalobe žalobcu
v celom rozsahu a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

27. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považovala za správne, zákonné a spravodlivé. Trvala na tom, že medzi stranami sporu nebola
jednoznačne dohodnutá cena diela, čo je zrejmé aj z výpočtov žalobcu. Nie je totiž možné, aby pri
dohodnutej cene diela pevnou sumou 12 856,07 eur bolo možné dospieť k dvom rozdielnym sumám, na
ktoré by mal mať žalobca údajne nárok ako na pomernú cenu pripadajúcu na vykonané práce a použitý

materiál. Je teda zrejmé, že suma, ktorá bola uvedená na objednávke ako cena diela a jednotlivé cenové
ponuky, ktoré jej predkladal žalobca pred podpisom objednávky nebol rovnaké. Ako už uviedla v odpore
proti platobnému rozkazu vydanému vo veci, bolo jej predložených viacero cenových ponúk, no ani
s jednou nesúhlasila. Tieto cenové ponuky predložila ako dôkazy k podanému odporu. Bola jej ponúkaná
ajcenováponukasozľavouzcenydiela vrozpätí1200–1500,-eur,čovyplývazmailovejkomunikácie.

Ani s danou cenovou ponukou nesúhlasila. K odsúhlaseniu projektovej kalkulácie z jej strany nedošlo,
nikdy neodsúhlasila jednotkové ceny stavebných prác, či stavebného materiálu. Samotný rozsah a cena
diela neboli presné určené. Sám svedok B. B. konajúci v mene žalobcu (podpisujúci v jeho mene
objednávku)potvrdil,žerekonštrukciabytuprebiehalabezprojektu,robilasa„nakolene“,podľapredstáv
žalovanej. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala aj ďalšie svoje argumenty z konania pred súdom prvej

inštancie, pre ktoré podľa nej rozsah prác nebol vopred dohodnutý, preto nemohla byť dohodnutá ani
cena diela pevnou sumou 12 856,07 eur, cena na objednávke bola iba orientačná, mala byť upresnená
dodatočne počas rekonštrukcie. K podpisu objednávky z jej strany došlo výlučne z dôvodu, aby sa
s rekonštrukciou bytu začalo okamžite, aby mohla byť ukončená do 31.05.2022. Preto trvala na tom,
že objednávku podpísala v tiesni.

28. Nakoľko nedošlo k odsúhlaseniu jednotkových cien podľa projektovej kalkulácie, nedá sa určiť, čo
v sebe zahŕňala suma 12 856,07 eur uvedená na objednávke. Jednotlivé projektové kalkulácie a cenové
ponuky sa neustále menili, preto sa nedá určiť jednoznačne skutočný rozsah stavebných prác, ktorý mal
byť vykonaný na základe objednávky stavebných prác zo dňa 09.05.2022 a porovnať ho zo skutočne

vykonanými stavebnými prácami, ktoré určil znalec v rámci znaleckého posudku č. 053/2024. Podľa
žalovanej nemožno mechanicky vychádzať iba z pevnej sumy 12 856,07 eur a pomerne určovať rozsah
stavebných prác, nakoľko sa nedá určiť, aký rozsah stavebných prác mal byť obsiahnutý v sume 12
856,07 eur. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno v tom, aké všetky stavebné práce na
byte mali byť vykonané a zahrnuté v tejto sume. Tabuľku uvedenú žalobcom opierajúcu sa o dohodnuté

jednotkové ceny stavebných prác a rozsah prác zistených znalcom považovala žalovaná taktiež za
nepoužiteľnú vzhľadom na ňou tvrdenú absenciu dohody na týchto jednotkových cenách. Žalobca
v konaní nepredložil dôkaz o ich odsúhlasení. Poukázala tiež na to, že v tabuľke uvedenej žalobcom
v odvolaní sú jednotlivé položky stavebných prác uvedené iným spôsobom a oveľa bližšie špecifikované
ako v jednotlivých cenovým ponukách, projektových kalkuláciách, či dodacích listoch, z čoho je taktiež

zrejmé, že v nich neboli jednotlivé položky stavebných prác dostatočne špecifikované tak, aby na ich
základe mohlo dôjsť k dohode na jednotkových cenách stavebných prác medzi stranami sporu. Keďže
nie je zrejmý rozsah prác, ktorý mal byť predmetom diela, nemožno vychádzať ani percentuálnych
výpočtov žalobcu v odvolaní.

29. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná spochybňovala vedenie stavebného denníka, údaje tam uvedené,
nakoľko sú tam uvedené aj práce, ktoré neboli vykonané, vykonanie prác nebolo ňou odsúhlasené,
nesedia ani dátumy vykonania prác. Preto sa ani z neho nedá zistiť rozsah vykonaných prác. V ostatnom
ohľadne stavebného denníka poukázala na svoje vyjadrenia z konania pred súdom prvej inštancie.

30. Žalovaná uzavrela, že nakoľko medzi stranami sporu neboli pri podpise objednávky stavebných
prác jednoznačne dohodnuté jednotkové ceny stavebných prác, malo by sa v tejto veci vychádzať z
obvyklých (primeraných) cien a rozsahu prác zistených znalcom ustálených v odpovedi na otázku č. 4
znaleckéhoposudkutak,akoznichvychádzalajsúdprvejinštancieaodpočítaťodcelkovejtaktozistenejobvyklej ceny úhrady žalovanej vo výške 3 000,- eur, ako aj dobropisovanú sumu 150,- eur. Poukázala
na ust. § 634 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená
osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Žalovaná mala za to, že v tomto prípade nie je

možné prihliadať na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo 1917/2012, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní
z dôvodu, že nejde o totožnú vec, v tomto prípade sú dané rozdielne skutkové okolnosti aj dôkazná
situácia a rozhodnutia súdov v ČR nie sú právne záväzne pre súdy SR.

31. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že rozdiel medzi výpočtami ceny pripadajúcej na práce

nepreukazuje skutočnosť tvrdenú žalovanou, že medzi stranami sporu nebola dohodnutá cena diela
pevnou sumou na základe rozpočtu. Dva výpočty uvedené ním v odvolaní nie sú dôsledkom inej alebo
neurčitej dohody na cene diela, ale iného spôsobu určenia sumy pripadajúcej na práce už vykonané.
Zopakoval, z akých údajov pri výpočtoch vychádzal, zdôraznil, že rozsah vykonaných prác vyplýva zo
znaleckého posudku a rozdiel v jednotkových cenách uvedených znalcom a žalobcom odôvodnil tým,
že aj znalec v znaleckom posudku uviedol, že v prípade nacenenia prác v systéme CENKROS je v cene

zahrnutá aj obvyklá cena materiálu. Naproti tomu žalobca osobitne fakturoval žalovanej cenu prác a
osobitne cenu materiálu. K jednotkovej cene prác v zmysle projektovej kalkulačky aplikovanej na rozsah
vykonaných prác podľa znaleckého posudku tak žalobca pripočítaval dohodnutú cenu materiálu. Táto
však nie je vo výške totožnej s obvyklou cenou materiálu, ale je určená dohodou. Otázka, či pomer
ceny pripadajúcej na už vykonané práce určiť ako pomer obvyklej ceny fakturovaných a obvyklej ceny

preukázateľne vykonaných prác, alebo ako násobok preukázateľne vykonávaných prác a dohodnutých
jednotkovýchciennezakladádomnienkuneplatnostizmluvyodielo.Spoukazomnabod74odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie žalobca zdôraznil, že dohodu o cene diela pevnou sumou 12 856,07
eur posúdil súd prvej inštancie ako platnú (určitú) a uvedený záver žalovaná nespochybnila podaním
odvolania proti rozsudku. Preto je opakovanie jej argumentácie z konania pred súdom prvej inštancie

vzťahujúcej sa na neplatnosť právneho úkonu – zmluvy o dielo o. i. pre nedojednanie ceny diela, resp.
neurčitosť dohody o cene diela bezpredmetné. Argumentáciou o neurčitosti predmetu diela a dojednania
ceny diela vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná nereagovala na skutočnosti uvádzané v odvolaní, ale
napádala závery súdu prvej inštancie uvádzané v rozsudku ohľadom dohody o predmete a cene diela.

32. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom rozsahu
vykonaných prác. Tvrdenia žalovanej o neodsúhlasení rozsahu a ceny prác podľa projektovej kalkulačky
považoval za účelové. Mal za to, že preukázal obsah zmluvy o dielo podpísanou objednávkou s
uvedenímpredmetudielaacenydiela.Samotnáobojstrannepodpísanáazáväznáobjednávkaodkazuje
naprojektovúkalkulačku,sktorousažalovanáoboznámila.Medzižalobcomažalovanounebolosporné,

aké práce mal žalobca v rámci rekonštrukcie bytu žalovanej vykonať. Napokon žalovaná v konaní
spochybňovala rozsah vykonaných prác na diele, muselo jej tak byť zrejmé, aké práce a v akom rozsahu
mali byť vykonané, ak v spore tvrdila, že žalobca práce podľa zmluvy o dielo nevykonal. Žalovaná
v konaní nespochybňovala existenciu cenovej kalkulácie, spochybňovala len záväznosť cien podľa
projektovej kalkulačky.

33. Žalobca na záver odvolacej repliky opätovne zdôraznil odlišnosť nárokov vyplývajúcich z odstúpenia
objednávateľa od zmluvy o dielo podľa § 642 ods. 1 OZ (nárok na zaplatenie pomernej časti dohodnutej
ceny diela pripadajúcej na vykonané práce a použitý materiál) a podľa § 642 ods. 2 OZ (nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v podobe obvyklej ceny prác a materiálov). Žalobca preto trval na rozhodnutí

odvolacieho súdu navrhnutom v odvolaní.

34. Žalovaná v odvolacej duplike podotkla, že výpočty pomernej časti ceny diela žalobca neuviedol
v konaní pred súdom prvej inštancie, ale v rozpore so zásadou koncentrácie konania až v odvolacom
konaní.

35. Ohľadne argumentácie žalobcu, že nespochybnila podaním odvolania záver súdu prvej inštancie,
že strany sporu sa na cene diela dohodli uviedla, že aj napriek tomu, že nebola stotožnená so všetkými
skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, akceptovala výrokovú časť
jeho rozhodnutia a nenapadla ju odvolaním. V zmysle Civilného sporového poriadku odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Preto mala za to, že jej tvrdenia uvedené vo vyjadrení k
odvolaniu žalobcu sú relevantné.36. Žalovaná mala tiež za to, že tvrdenie žalobcu, že súčasťou objednávky bola projektová kalkulačka,
s ktorou sa mala údajne oboznámiť nedokazuje, že s touto kalkulačkou súhlasila.

37. Žalovaná zopakovala svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie, že od zmluvy o dielo
odstúpila podľa § 642 ods. 2 OZ, nakoľko žalobcovi poskytla primeranú lehotu na dokončenie diela
a žalobca dielo ani v tejto lehote nedokončil.

38. Žalovaná ďalej uviedla, že dôvodom na odstúpenie od zmluvy nebola len skutočnosť, že

rekonštrukcia bytu nebola dokončená včas, ale aj skutočnosť, že rekonštrukcia nebola vykonaná riadne,
v dôsledku čoho jej následne vznikli dodatočné náklady, nakoľko musela po skončení rekonštrukcie
bytu zo strany žalobcu odstraňovať viaceré vady a niektoré práce bolo treba urobiť nanovo. Skutočnosť
ohľadom nekvalitne vykonanej práce zo strany žalobcu potvrdil aj znalec v rámci svojho znaleckého
posudku.

39. Poukázala tiež na to, že medzi stranami sporu uzavretá zmluva o dielo je spotrebiteľskou zmluvou,
jedná sa o spotrebiteľský spor s ochranou žalovanej ako slabšej strany, preto táto skutočnosť musí byť
v prípade pochybností ohľadom jednotlivých tvrdení, skutočností a dôkazov zohľadnená v jej prospech.

40. V ostatnom obsahu odvolacej dupliky žalovaná v podstate zopakovala argumenty uvedené v jej

vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

41. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods.
1 CSP, preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP len
v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP

a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady
nezistil a dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku vo veci samej, ako aj závislých
III. výroku o nároku strán sporu na náhradu trov konania a IV. výroku o nároku znalca na znalečné je
vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdiť.

42. Žalobca v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie, z čoho vyplýva,
že podal odvolanie voči všetkým jeho výrokom, teda aj voči I. výroku o čiastočnom vyhovení jeho žalobe.
K tomu odvolací súd uvádza nasledovné:

43. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

44. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

45. Výrok rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorým bolo žalobe hoci len čiastočne vyhovené, súd
teda priznal žalobcovi časť nároku uplatňovaného žalobou, je výrokom vydaným v prospech žalobcu

a v neprospech žalovaného. Preto žalobca nie je subjektívne oprávnený podať odvolanie proti
rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. proti všetkým jeho výrokom. V prípade úspechu
odvolania žalobcu podaného (len) proti II. výroku napadnutého rozsudku o čiastočnom zamietnutí žaloby
spočívajúcehovzmenetohtovýrokuodvolacímsúdomapriznaníajzvyškunárokuuplatnenéhožalobou,
resp. jeho ďalšej časti by bol žalobca dosiahol ním požadovaný výsledok, resp. aspoň sčasti – žalobe by

bolo vyhovené v celom rozsahu, resp. jej ďalšej časti (I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie v spojení
s výrokom rozsudku odvolacieho súdu meniacim II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd
preto uzatvára, že žalobca nie je subjektívne oprávnený podať odvolanie proti I. výroku rozsudku súdu
prvej inštancie o čiastočnom vyhovení žalobe. Z uvedeného dôvodu jeho odvolanie proti tomuto výroku
napadnutého rozsudku ako podané neoprávnenou osobou v zmysle § 386 písm. b) CSP odmietol.

46. Ďalej odvolací súd podotýka, že (ako už uviedol vyššie) jeho prieskumná činnosť týkajúca sa
konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a týkajúca sa
samotného napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je Civilným sporovým poriadkom v zásade
(až na výnimky) limitovaná rozsahom a dôvodmi odvolania podaného stranou sporu. Uvedené vyplýva

z ustanovení § 379 a § 380 CSP. Taktiež v zmysle čl. 16 ods. 3 základných princípov CSP v konaní
o opravnom prostriedku (odvolaní) nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný
prostriedok (odvolanie) uplatnila. V tomto prípade odvolanie podal len žalobca, žalovaná odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala. Aj keď je pravdivé jej tvrdenie, že len voči odôvodneniurozsudku sa odvolať nemožno (§ 358 CSP), t.j. odvolanie je prípustné len, ak smeruje proti určitému
výroku napadaného rozhodnutia v spojení s jeho odôvodnením, nič to nemení na tom, že odvolací súd
v zmysle princípu neúplnej apelácie môže v odvolacom konaní preskúmavať konanie pred súdom prvej

inštancie a samotné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zásade len v rozsahu a z dôvodov
uvádzaných stranou sporu v odvolaní, t.j. nemôže spochybňovať správnosť skutkových a právnych
záverov súdu prvej inštancie, ktoré neboli odvolaním strany sporu napadnuté a pri svojom rozhodovaní
z nich teda odvolací súd vychádza. Taktiež, ak sa odvolá len jedna strana sporu (ako v tomto prípade),
nemôže byť rozhodnutie odvolacieho súdu pre ňu nepriaznivejšie než rozhodnutie súdu prvej inštancie.

Skutočnosť, že žalovaná nepodala odvolanie proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo
žalobe žalobcu čiastočne vyhovené (a tým rozhodnuté v neprospech žalovanej) a proti záverom k nemu
sa viažucim uvedeným v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a rozhodla sa rozsudok súdu prvej
inštancie akceptovať je jej rozhodnutím učineným zrejme po zvážení všetkých okolností.

47. Vzhľadom na uvedené odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal zo zistení

a záverov súdu prvej inštancie uvedených v napadnutom rozsudku, že zmluva o dielo bola dojednaná
ústne, predmet diela bol vymedzený dostatočne určito, zmluva o dielo nebola uzavretá žalovanou
v tiesni, bola teda uzavretá platne, o jej uzavretí svedčí písomné potvrdenie vo forme objednávky,
objednávka je dôkazom o tom, na čom sa strany sporu dojednali, t.j. aj dôkazom o dojednaní ceny
diela pevnou sumou a o dojednaní termínu dokončenia diela do 31.05.2022. Preto odvolací súd uznáva

aj argumentáciu žalobcu, že dojednaná cena diela vo výške 12 856,07 eur vychádzala z projektovej
kalkulačky, cenových kalkulácií, resp. ponúk, v ktorých boli obsiahnuté jednotkové ceny prác, ktoré
mali byť vykonané a materiálu, ktorý sa mal použiť na vykonanie diela - rekonštrukciu 1-izbového bytu.
Odvolací súd vychádzal taktiež zo záveru súdu prvej inštancie, že žalovaná ústne odstúpila od zmluve
o dielo podľa § 642 ods. 1 OZ, nie podľa § 642 ods. 2 OZ.

48. K samotným odvolacím dôvodom uplatneným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

49. Žalobca až v odvolaní uviedol okolnosti, na základe, ktorých dospel k výpočtu pomernej ceny
vykonaných prác a použitého materiálu, ako aj dva odlišné spôsoby ich výpočtu. V odvolaní neuviedol,

z akého dôvodu tieto okolnosti a spôsoby výpočtu neuviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie
potom, ako mu bol doručený znalecký posudok na oboznámenie a vyjadrenie sa k nemu. V konaní pred
súdom prvej inštancie po doručení znaleckého posudku v písomnom vyjadrení (č. l. 355 spisu) uviedol
len to, že vykonanie znaleckého dokazovania navrhol vzhľadom na obranu žalovanej založenú na tom,
že odstúpila od zmluvy o dielo podľa § 642 ods. 2 OZ, t.j. navrhol ho za účelom určenia obvyklej hodnoty

stavebných prác a materiálov s poukazom na ustanovenie § 457 OZ. Ďalej mal za to, že obvyklá cena
prác a materiálov na diele činí sumu 6 366,03 eur s DPH vychádzajúc z odpovedí znalca na otázky
č. 1 a 3 znaleckého posudku, v ktorých určil obvyklú cenu prác a materiálov vychádzajúc pritom z
dodacích listov predložených v konaní žalobcom. Žalobca však nevzniesol argumentáciu v tom zmysle,
že ak súd prvej inštancie vyhodnotí odstúpenie žalovanej od zmluvy podľa § 642 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, aká je podľa neho pomerná časť ceny vykonaných prác a použitého materiálu na dielo, hoci
mu muselo byť po oboznámení sa so znaleckým posudkom jasné, že znalec určil iný rozsah vykonaných
prác a použitého materiálu oproti rozsahu uvedenému žalobcom v dodacích listoch, čo vyplýva z prílohy
k odpovedi na otázku č. 4 v znaleckom posudku, musel si byť teda vedomý skutočnosti, že jeho pôvodné
skutkové tvrdenia ohľadne rozsahu vykonaných prác a použitých materiálov a od nich sa odvíjajúci

výpočet pomernej časti ceny diela určený v žalobe sumou 11 237,04 eur neobstoja. Ani na súdnom
pojednávaníkonanomdňa05.12.2024takútoargumentáciunevzniesolatoanipopredbežnomprávnom
posúdení odstúpenia žalovanej od zmluvy podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo strany súdu
prvej inštancie, t.j. neuviedol, aká suma na skutočne vykonané práce a použitý materiál z pôvodne
dojednanej ceny diela pripadá, neuviedol rozhodujúce skutočnosti potrebné pre jej výpočet, ani spôsob

výpočtu, na základe čoho by bolo možné určiť pomernú časť ceny diela.

50. Z obsahu spisu tak vyplýva, že žalobca (ani žalovaná) nežiadal vykonať znalecké dokazovanie za
účelom stanovenia pomernej časti ceny diela pripadajúcej na skutočne vykonané práce a skutočne
použitý materiál do odstúpenia žalovanej od zmluvy o dielo, ale žiadal vykonať znalecké dokazovanie

vzhľadom na argumentáciu žalovanej, že odstúpila od zmluvy podľa § 642 ods. 2 Občianskeho
zákonníka za účelom stanovenia obvyklej ceny pripadajúcej na vykonané práce a použitý materiál
ako bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu. Svedčia o tom aj samotné otázky položené
žalobcom, ktorý navrhol, aby znalec určil primeranú (obvyklú) cenu stavebných prác uvedených vdodacom liste žalobcu v čase vystavenia, určil primeranú (obvyklú) cenu prác – zarezanie drážok pre
elektroinštaláciu do styroduru a napokon, aby určil primeranú (obvyklú) cenu stavebných materiálov
uvedených v dodacom liste žalobcu v čase vystavenia. Žalovaná navrhla v podstate to isté, nakoľko

žiadala určiť primerané ceny v časovom období od 09.05.2022 do 25.07.2022. Súd prvej inštancie v
uznesení o nariadení znaleckého dokazovania č. k. 7Csp/19/2023 - 264 zo dňa 06.12.2023 okrem týchto
troch úloh sám zadal znalcovi aj štvrtú, a to na základe zistených obvyklých jednotkových cien prác a
materiálov zostaviť výkaz výmer vykonaných prác a použitých materiálov v byte žalovanej do ukončenia
prác žalobcom a podľa dodacích listov žalobcu podľa obhliadky skutočného stavu vykonaných prác a z

obsahuceléhospisovéhomateriáluzostaviťrozpočetaurčiťkonečnúhodnotuobvyklejcenyvykonaných
prác. Z uvedeného vyplýva, že ak by nebolo iniciatívy súdu prvej inštancie v podobe štvrtej zadanej
úlohy, zo znaleckého posudku by nebolo možné ani zistiť, aké práce boli skutočne vykonané a aký
materiál bol skutočne použitý na rekonštrukciu bytu žalovanej, pretože len v odpovedi na otázku č. 4,
resp. v prílohe k nej sa uvádza výkaz výmer vykonaných prác a použitých materiálov v byte žalovanej,
čo je jediný použiteľný údaj pre účely právneho posúdenia veci podľa § 642 ods. 1 OZ. Žalobca teda

v konaní pred súdom prvej inštancie nepožadoval vykonanie dôkazu za účelom preukázania rozsahu
pomernej časti ceny skutočne vykonaných prác a použitého materiálu (nakoľko vychádzal zo svojich
dodacích listov, avšak rozsah skutočne vykonaných prác a použitých materiálov uvedený v znaleckom
posudku týmto dodacím listom nezodpovedal), preto súd prvej inštancie správne vychádzal z rozsahu
skutočne vykonaných prác a použitého materiálu uvedeného v prílohe k odpovedi znalca na otázku č.

4, aj keď odvolací súd súhlasí so žalobcom, že nesprávne pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal
z obvyklej ceny určenej znalcom, nakoľko pre posúdenie nároku žalobcu bola rozhodujúca pomerná
časť z dojednanej ceny diela pripadajúca na skutočne vykonané práce a skutočne použitý materiál, nie
cena obvyklá.

51. Tým, že rozhodujúce skutočnosti žalobca neuvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie,
neumožnil mu sa s nimi vysporiadať, zaujať k nim stanovisko. Úlohou odvolacieho súdu je preskúmavať
správnosť zistení a záverov súdu prvej inštancie. Nahrádzať ich môže len v prípade uvedenom v §
387 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

52. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 49 až 51 odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolací súd
uzatvára, že skutočnosti rozhodujúce pre výpočet pomernej časti ceny prác a materiálov, ako aj spôsoby
jej výpočtu uvedené až v odvolaní sú novotami - prostriedkami procesného útoku (novými skutkovými

tvrdeniami), ktoré však v zmysle § 366 CSP v odvolacom konaní zásadne nie sú prípustné, preto na ne
odvolací súd nemôže prihliadnuť. Žalobca v odvolaní netvrdil žiadnu z výnimiek uvedených v § 366 CSP,
pre ktoré tieto prostriedky procesného útoku nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Už
z tohto dôvodu považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné, nespôsobilé privodiť zmenu II.
výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej a od neho závislých III. a IV. výroku v jeho prospech.

53. Preto len podporne odvolací súd v záujme presvedčivosti jeho rozhodnutia uvádza, že spôsoby
výpočtu pomernej časti dojednanej ceny diela uvedené, uplatnené žalobcom v odvolaní by podľa názoru
odvolacieho súdu nevyjadrujú pomernú časť ceny pripadajúcej na vykonané práce a použitý materiál na
rekonštrukciu 1-izbového bytu žalovanej z nasledovných dôvodov:

54. Prvý spôsob výpočtu založený na pomerovaní celkovej zmluvnej ceny diela k fakturovanej ceny
diela a obvyklej ceny z fakturovaných prác a obvyklej ceny skutočne vykonaných prác v percentuálnom
vyjadrení z pôvodne dohodnutej celkovej ceny diela nemá oporu v ustanovení § 642 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Aksamotnýžalobcamázato,žeobvyklácenaprácamateriálovjerozhodujúcalenprenárok

podľa § 642 ods. 2 OZ, niet dôvodu túto používať pri výpočte pomernej časti ceny diela a pomerovať ju
s dohodnutou cenou diela. Pomernú časť ceny diela totiž možno podľa názoru odvolacieho súdu určiť
len dvoma spôsobmi: negatívnym spôsobom, t. j. tak, že z celkovej ceny diela sa odpočítajú jednotkové
ceny pripadajúce na rozsah prác a materiálov, ktoré neboli vykonané, resp. použité, alebo pozitívnym
spôsobom, t.j. pomerná časť ceny sa určí podľa jednotkových cien pripadajúcich na rozsah prác a

materiálov, ktoré boli reálne vykonané a použité. Oba spôsoby výpočtu však musia nevyhnutne viesť
k rovnakému výsledku – rovnakej sume pomernej časti dojednanej ceny diela. Zhodne so žalovanou
má odvolací súd za to, že pomerná časť ceny diela preto musí byť určená jednoznačným spôsobom
a možno vždy dospieť (aj keď na základe rôznych prepočtov) len k jej rovnakej výške.55. Pokiaľ ide o druhý spôsob výpočtu uplatnený žalobcom v odvolaní, tento vychádza z jednotkovej
(dohodnutej) ceny bez materiálu, t.j. len vykonaných prác podľa cenovej ponuky, pričom žalobca

vychádza z rozsahu prác uvedených v odpovedi znalca v znaleckom posudku na otázku č. 1
vychádzajúcej z dodacieho listu žalobcu. Znalec ocenil tieto práce na rozdiel od žalobcu obvyklú
jednotkovou cenou vychádzajúc zo zadania zo strany súdu prvej inštancie v uznesení o nariadení
znaleckého dokazovaní. K takto určenej cene prác žalobca pripočítal obvyklú cenu materiálu uvedenú
v odpovedi znalca v znaleckom posudku na otázku č. 3 odôvodňujúc to tým, že materiál nebol zahrnutý

v jednotkových cenách podľa cenovej ponuky. K tomuto spôsobu výpočtu odvolací súd uvádza, že
ani tento nevyjadruje pomernú časť ceny diela pripadajúcu na vykonané práce a použitý materiál na
rekonštrukciu 1-izbového bytu žalovanej, nakoľko ohľadne vykonaných prác nemožno vychádzať z
odpovede znalca na otázku č. 1, kde ocenil obvyklou jednotkovou cenou práce uvedené v dodacom liste
žalobcu, pretože bolo potrebné pri výpočte vychádzať z (rozsahu) skutočne vykonaných prác, ktorý je
všakuvedenýznalcomvprílohekodpovedinaotázkuč.4.Rozsahtamuvedenýchprácnekorešponduje,

nezhoduje sa s rozsahom prác, ktoré mali byť vykonané podľa dodacieho listu žalobcu. Pokiaľ ide
o cenu použitého materiálu, samotný žalobca uznáva, že nebol schopný určiť pomernú časť dojednanej
ceny pripadajúcej na použitý materiál, nakoľko znalcom uvedený skutočne použitý materiál v prílohe k
odpovedinaotázkuč.4nekorešponduje,nezhodujesasmateriálomuvedenýmvdodacomlistežalobcu.
Ako príklady možno uviesť, že podľa dodacieho listu žalobcu mali byť v byte žalovanej vymurované

priečky z tvárnic YTONG hrúbky 125 mm, pričom z prílohy znaleckého posudku k odpovedi na otázku
č. 4 vyplýva, že v skutočnosti boli vymurované priečky z tvárnic PORFIX hrúbky 50 mm, resp. 100 mm a
samonosnýprekladPORFIXšírky100mm,výšky250mmadĺžky1000mm.PritomcenatvárnicYTONG
a PORFIX môže byť rôzna a taktiež práca a manipulácia s tvárnicami YTONG a PORFIX môže byť rôzne
náročná, teda jednotková cena práce za murovanie priečok môže byť taktiež rozdielna. Ďalej sa v prílohe

k odpovedi na otázku č. 4 znaleckého posudku neuvádza, žeby boli vykonané práce spočívajúce v
zatretí škár murovaných vnútorných stien pilierov, alebo stĺpcov z tehál alebo kameňa a taktiež tam
nie sú uvedené ďalšie práce, ktoré sú uvedené v dodacom liste žalobcu, resp. v prílohe k odpovedi na
otázku č. 1 znaleckého posudku, resp. sú uvedené v inom rozsahu (napr. v prílohe k odpovedi na otázku
č. 4 nie sú uvedené práce - cementový poter, vykonané búranie podkladov pod dlažby, liatych dlažieb

a mazaním, betón alebo liaty asfalt, brúsenie existujúcich betónových podláh, zbrúsenie hrúbky do 3
mm, otlčenie omietok stien vnútorných vápenných alebo vápennocementových sa v prílohe k odpovedi
na otázku č. 1 uvádza v rozsahu do 30% a do 100%, kým v prílohe k odpovedi na otázku č. 4 v rozsahu
do 50%, čo tiež môže byť ocenené rôznymi jednotkovými cenami prác, taktiež znalec neuvádza, že by
v byte žalovanej bola použitá montovaná tepelná izolácia polystyrénom, resp. doska z extrudovaného

polystyrénu, že by boli použité nosné konštrukcie z montážnych CD profilov a nosných UD pre pohľad
KNAUF 212, že by boli montované SDK dosky a vykonané jednoduché opláštenie pre podhľad KNAUF
a podobne). Čo je však najdôležitejšie, položky uvedené v dodacích listoch žalobcu sú špecifikované
inak, všeobecnejšie (menej podrobne) ako v prílohách znaleckého posudku k odpovediam na otázky č. 1
a 4, preto nemožno ani preveriť, či jednotková cena uvedená k jednotlivým položkám v dodacích listoch

a použitá žalobcom pri druhom spôsobe výpočtu v sebe nezahŕňala aj iné práce a materiál (v menšom
alebo väčšom rozsahu), teda či zodpovedá položkám uvedeným v prílohách znaleckého posudku. Nedá
sa teda vychádzajúc z údajov žalobcu, z ktorých pri výpočte vychádzal určiť, aká bola pomerná časť
dojednanej ceny pripadajúcej na skutočne vykonané práce a skutočne použitý materiál pre rozdielne
údaje v dodacích listoch žalobcu nekorešpondujúce s údajmi v prílohách k odpovediam na otázku č. 1 a

4. Na to, aby žalobca preukázal pomernú časť dojednanej ceny po vykonanom znaleckom dokazovaní,
v ktorom bol určený iný (inak špecifikovaný) rozsah vykonaných prác a použitých materiálov oproti
dodacím listom, mal navrhnúť (najmä ak bol názoru, že žalovaná odstúpila od zmluvy o dielo podľa §
642 ods. 1 OZ a najneskôr potom, ako tento názor predbežne vyslovil aj súd prvej inštancie) doplnenie
znaleckého dokazovania zamerané na odstránenie nezrovnalostí v špecifikácii rozsahu vykonaných

prác a použitých materiálov otázkou na znalca, aby určil nie obvyklú, ale pomernú časť dojednanej ceny
pripadajúcej na skutočne vykonané práce a použitý materiál vychádzajúc z projektovej kalkulácie ako
súčasti písomnej objednávky. Nie je úlohou súdu hádať a domýšľať si, či položky v dodacích listoch
zodpovedajú položkám (inak špecifikovaným) v prílohách znaleckého posudku, či sa jedná o tie isté
položky len vyjadrené inými slovami, alebo položky zahŕňajúce aj iné práce, či iný materiál. Navyše

argumentácia žalobcu, že ohľadne ceny materiálov použil obvyklú cenu určenú znalcom je vnútorne
rozporná s jeho argumentáciou, že pri odstúpení od zmluvy bez uvedenia dôvodu podľa § 642 ods. 1
Občianskeho zákonníka je potrebné zistiť pomernú časť dojednanej ceny diela pripadajúcej na použitýmateriál a nie obvyklú cenu, nakoľko táto je vyjadrením bezdôvodného obohatenia, ktoré však prichádza
do úvahy pri odstúpení od zmluvy podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

56. K prekrývaniu nárokov podľa § 642 ods. 1 a 2 OZ, k ich rovnakej výške by mohlo dôjsť len za situácie,
že cena diela nebola zmluvnými stranami dojednaná, ani určená osobitnými predpismi, pretože v takom
prípade by sa v zmysle § 634 ods. 1 OZ (na ktorý poukazovala žalovaná) malo za to, že cenou diela
je cena primeraná (obvyklá). Teda aj pomerná časť ceny nedokončeného diela podľa § 642 ods. 1 OZ
by vychádzala z celkovej obvyklej ceny diela. V tomto prípade však bol súdom prvej inštancie ustálený

a odvolaním žalovanej nenapadnutý záver o dojednaní ceny diela pevnou sumou, preto sa ust. § 634
ods. 1 OZ na tento prípad neaplikuje.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že žalobca jednak neuplatnil prostriedky
procesného útoku spočívajúce v tvrdení rozhodujúcich skutočností ohľadne výpočtu pomernej časti ceny
diela riadne a včas a jednak sa dostal do dôkaznej núdze spôsobenej o. i. aj tým, že na rekonštrukciu

bytu bol použitý iný materiál a boli vykonané aj iné práce, ako boli uvedený v projektovej kalkulačke
a dodacích listoch, t.j. nebol spôsobilý preukázať pomernú časť dojednanej ceny diela pripadajúcu na
skutočne vykonané práce a použitý materiál. Dôkazné bremeno pritom spočíva na žalobcovi z dôvodu,
že z preukázania týchto rozhodujúcich skutočností vyvodzuje pre seba priaznivý následok spočívajúci
v nároku na zaplatenie pomernej časti ceny diela.

58. Preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné.

59. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aj keď ustálil, že súd prvej inštancie nemal pri posudzovaní
nároku žalobcu vychádzať z obvyklej ceny vykonaných prác a použitých materiálov, ale z pomernej časti

zmluvne dohodnutej ceny pripadajúcej na vykonané práce a použité materiály, nemohol pre neunesenie
dôkaznéhobremenažalobcuohľadnejejvýškyzmeniťI.výrokrozsudkusúduprvejinštancieazamietnuť
žalobu aj vo zvyšnej časti (t.j. v časti, v ktorej súd prvej inštancie časť žalovanej sumy žalobcovi
priznal) jednak z dôvodu, že I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie je právoplatný, nebol odvolaním
(žalovanej) napadnutý a jednak z dôvodu uvedeného už vyššie, že odvolanie podal len žalobca, preto

v zmysle článku 16 ods. 3 základných princípov CSP nemôže byť rozhodnutie odvolacieho súdu oproti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie pre žalobcu nepriaznivejšie.

60. Napokon odvolací súd poukazuje na nezrovnalosť medzi odôvodnením odvolania a odvolacím
návrhom. Z odôvodnenia odvolania totiž vyplýva, že podľa prvého spôsobu výpočtu by mal mať žalobca

nárok na sumu 6 579,86 eur (pomerná časť ceny vo výške 9 579,86 eur – úhrady žalovanej vo výške
3000,- eur) a podľa druhého spôsobu výpočtu na sumu 5 214,08 eur (8 214,08 eur – 3 000,- eur). Napriek
tomu v odvolacom návrhu žalobca naďalej požaduje, aby mu bola priznaná suma požadovaná žalobou,
t.j. celkovo 7 781,30 eur, čo je však suma vyššia, ako vyplýva z jeho vlastných výpočtov.

61. V zmysle § 379 písm. a) CSP odvolací súd preskúmal aj od II. výroku vo veci samej závislý III. výrok
o nároku strán na náhradu trov konania a IV. výrok o nároku znalca na znalečné. Súd prvej inštancie v III.
výroku napadnutého rozsudku stanovil povinnosť a lehotu na plnenie a správne určil v percentuálnom
vyjadrení pomer úspechu žalobcu a úspechu žalovaného v spore. Preto aj tento výrok rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP. Pomer, v akom

má znalec nárok na úhradu znalečného voči stranám sporu vychádzal z pomeru úspechu strán sporu v
konaní vo veci samej a taktiež obsahuje lehotu, v ktorej majú strany sporu (povinnosť) znalečné uhradiť
znalcovi, preto aj IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

62. O nároku strán sporu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože odvolanie žalobcu nie je dôvodné, plný
úspech v odvolacom konaní mala teda žalovaná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, preto odvolací súd určil začiatok lehoty na plnenie

náhrady trov odvolacieho konania podľa § 232 ods. 2 CSP od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

63. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).