Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223203160
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4223203160.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

D. E. B. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o.,
Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47238232, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, D. E.
B. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Iveta Majlingová, Pohraničná 7, 945 01 Komárno, IČO:
34021515, o nahradenie prejavu vôle uzavrieť darovaciu zmluvu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Komárno 24.10.2023, domáhala voči

žalovanému, v súlade s ich zmluvou o budúcej darovacej zmluve z 13.07.2012, nahradenia prejavu vôle
uzavrieť darovaciu zmluvu v znení:
„ZMLUVA o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam
Uzatvorená v zmysle zákona č.182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom
znení medzi
1. meno a priezvisko : F. G., H. G.
rodné číslo :XXXXXX/XXXX

dátum narodenia : XX.XX.XXXX
trvalé bydlisko: ul. E. B. XXXX/XX, XXX XX B.
štátna príslušnosť : SR
(ďalej len „darca“)
a
2. meno a priezvisko : A. B. C., H. C.
rodné číslo : XXXXXX/XXXX

dátum narodenia : XX.XX.XXXX
trvalé bydlisko : ul. E. B. XXXX/XX, XXX XX B.
štátna príslušnosť : SR
(ďalej len „obdarovaný“)
I.
Predmet zmluvy
Predmetom tejto zmluvy je bezodplatný prevod spoluvlastníckeho práva:

k 3-izbovému bytu č. 10 nachádzajúcemu sa na 4. poschodí vchod 43 bytového domu C. I. XXXX J.
D. E. B. v B. (ďalej len „bytový dom“) stojacom na pozemku parcely registra „C“ č. 2486 o výmere 429
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX zriadenom
pre katastrálne územie B. aspoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti
podielu 7189/226972-in (ďalej len „spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach“),
(ďalej len „predmetný byt“),

o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku na obdarovaného, ktorý predmetný spoluvlastnícky podiel
na predmetnom byte a na spoluvlastníckom podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu
nadobúda do svojho výlučného vlastníctva.
II.
Popis bytu

Predmetný byt pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva bytu.
Príslušenstvo predmetného bytu tvorí: kuchyňa, predsieň, kúpeľňa, WC, loggia, pivničná kobka.
Súčasťou predmetného bytu je jeho vnútorné vybavenie, a to: konštrukčné prvky rozvodov, rozvody
elektrickej inštalácie od elektromeru, rozvody ústredného kúrenia od domových stupačiek, rozvody vody
(veľké SV a TÚV) od vodomeru, rozvody od plynomeru, rozvody kanalizácie od zvislých rozvodov a k
ním príslušné zariaďovacie predmety, zásuvka STA (zvod spoločnej televíznej antény), kuchynská linka,

plynový sporák, domový telefón, zvonček, poštová schránka, domáci telefón, ktoré sú inštalované v
prevádzanom byte a mimo tohto bytu a slúžia iba pre potreby užívania tohto bytu až do miesta pripojenia
k spoločným rozvodom sa prevádzajú na obdarovaného.
Celková výmera plochy predmetného bytu s príslušenstvom je 71,89 m2.
Vlastníctvo predmetného bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami

do bytu, vrátane zárubní a hlavnými uzavieracími ventilmi prívodu teplej a studenej vody, plynu v byte
a hl. elektrickou poistkou pre byt.
III.
Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení domu a príslušenstva
Darca prevádza na obdarovaného spoluvlastnícky podiel k spoluvlastníckemu podielu na spoločných

častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstva.
Spoločnými časťami domu sú: základy, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchod schodištia,
zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, izolačné konštrukcie proti vode a vlhkosti, izolačné konštrukcie
tepelné, priečky.
Spoločnými zariadeniami domu sú: kočíkáreň, výťahy, vestibul, bleskozvod, vodovodné, kanalizačné,

elektrické, telefónne a plynové prípojky, spoločné televízne antény, okná, dvere, odkvapové žľaby a
zvody, elektrické rozvody, rozvody plynu, vody, TÚV, teplonosné rozvody, kanalizačné zvody, hlavný
uzáver vody a plynu.
Príslušenstvo domu je kanalizačná, plynová, teplovodná prípojka a vodovodná šachta.
IV.

Pozemok
K pozemku - zastavaná plocha, parcelné číslo 2486 registra „C“ ovýmere 429 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je bytový dom postavený je vzmysle § 23 zák.č. 182/1993 Z.z.
zriadené vecné bremeno vyznačené na LV XXXX pre katastrálne územie B..
V.

Správa domu
Obdarovaný vyhlasuje, že podpisom tejto zmluvy pristupuje kZmluve ovýkone správy bytového domu
podľa požiadaviek § 5, ods. 1, písm. g) a § 8 zákona č. 182/1993 Z. z. vznení neskorších predpisov
so spoločnosťou: Stavebné bytové družstvo Komárno, so sídlom Zimná 16, 945 01 Komárno IČO:
00170984 ( ďalej len „ správca“ ).

VI.
Spoločné ustanovenia
Darca vyhlasuje, že jeho právo nakladať so spoluvlastníckym podielom k predmetnému bytu a so
spoluvlastníckym podielom k spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach azariadeniach nie je
nijako obmedzené aneviaznu na nich žiadne právne vady, ťarchy alebo bremená, nie sú mu známe

žiadne prekážky, ktoré by bránili ich riadnemu užívaniu, a že ani žiadna tretia osoba k nim nemá právo
nájmu alebo iné právo okrem zákonných vecných bremien a vecných bremien zapísaných na LV.
Zmluvné strany sa dohodli, že darca odovzdá obdarovanému predmetný byt do troch dní odo dňa
uzatvorenia tejto zmluvy.
VII.

Záverečné ustanovenia
Zmeny a doplnenia tejto zmluvy je možné robiť len formou očíslovaných písomných dodatkov
podpísaných účastníkmi zmluvy na jednej listine.Táto zmluva je vyhotovená vštyroch rovnopisoch, pričom každý má povahu originálu, dva rovnopisy
sú určené pre účely zápisu do katastra nehnuteľností, jeden rovnopis pre darcu a jeden rovnopis pre
obdarovaného.

Účastníci si zmluvu prečítali, jej obsahu rozumejú, uzatvárajú ju slobodne a bez nátlaku, je pre nich
vzájomne výhodná, ana znak svojej slobodnej, vážnej abezvýhradnej vôle byť viazaní jej obsahom ju
vlastnoručne podpisujú.
V Komárne dňa
F. G., H. G.

A. B. C., H. C.“
2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pretože zmluva o budúcej zmluve nie je spôsobilá na nahradenie
prejavu vôle a neobsahuje základné náležitosti, pričom na nej ani nie je jeho podpis. Nikdy nemal záujem
nehnuteľnosť žalobkyni darovať, keďže tieto od nej kúpil zmluvou z 25.06.2012, v rámci ktorej strany
zriadili predkupné právo pre žalobkyňu. Žalobkyňa následne zmluvou z 24.08.2020 odkúpila od neho
podiel 1/2 k daným nehnuteľnostiam. Navyše tvrdil, že nie je možné ho zaviazať k povinnosti uzavrieť

zmluvu, ktorá je založená na dobrovoľnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 7/2025, výsluchom žalobkyne a listinami: zmluva
o budúcej darovacej zmluve z 13.07.2012, výzva žalobkyne z 23.08.2023 spolu s doručenkou, kúpna
zmluva z 24.08.2020, návrh realizačnej zmluvy, kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena z

25.06.2012, zmluva o nájme bytu z 29.05.2013. Žalobkyňa výsluchom uviedla, že čo sa týka žalovaného
ide o jej bývalého partnera, s ktorým po tom ako sa spoznali, sa k nej nasťahoval, pričom v tom čase nič
nevlastnil, nebol majetný a neprispieval jej ani na žiadne výdavky. Pracoval v Policajnom zbore SR, a
keďže v tom čase mal možnosť získať nenávratný finančný príspevok na zadováženie si nehnuteľnosti,
požiadal ju o pomoc, či by na neho nepreviedla vlastníctvo sporného bytu za účelom získania tohto

príspevku. Dohodli sa a spísali zmluvu. Išlo však o majetok, ktorý predtým patril jej rodičom. Následne
však zistila, že žalovaný ju oklamal a chcel z nej iba zisk a nenávratný finančný príspevok míňal len
na vlastné účely. Keďže mu nebolo dosť a ďalšie peniaze potreboval napríklad na svoje doplňujúce
štúdium a aj iné veci, presvedčil ju, aby pre neho na svoje meno vzala úver, ktorý dosiaľ platí. Žalovaný
opustil spoločnú domácnosť pred koncom augusta 2022. Ona si vzala spotrebný úver v sume 14 990

eur. Žalovaný ho splácal 6 alebo 7 rokov, potom však ďalej odmietol. Na základe kúpnej zmluvy z júla
2012 nedošlo k reálnej úhrade žiadnej kúpnej ceny. K uzavretiu kúpnej zmluvy na 1/2 bytu prišlo tak, že
toto navrhol sám žalovaný. Myslí si, že sa podpisovali 2 alebo 4 exempláre zmluvy o budúcej zmluve,
už si však nepamätá. Túto zmluvu im vyhotovila advokátka, dala ju prečítať žalovanému a išli to overiť k
notárke JUDr. Nagyovej. Túto zmluvu jej preposlala advokátka, preto možno vyzerá inak. Kúpna zmluva

na 1/2 nehnuteľnosti vyhotovila jej zástupkyňa JUDr. Kňažiková.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že nie je sporným, že strany uzavreli kúpnu zmluvu
a zmluvu o zriadení vecného bremena z 25.06.2012, na základe ktorej žalobkyňa previedla vlastníctvo
k sporným nehnuteľnostiam na žalovaného v celosti, pričom dňa 22.08.2012 a následne dňa 04.09.2012

boli medzi stranami uzavreté dodatky ku kúpnej zmluve, na základe ktorých bol žalovaný povinný
ponúknuť žalobkyni predmetnú nehnuteľnosť na predaj za cenu 20 000 eur, ak by nehnuteľnosť chcel
scudziť a taktiež nebolo sporné ani to, že strany následne 24.08.2020 uzavreli kúpnu zmluvu, na
základe ktorej žalovaný previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam na žalobkyňu v podiele 1/2. Sporným
vo veci je pravosť podpisu žalovaného na zmluve o budúcej darovacej zmluve z 13.07.2012, ako aj

to, či v prípade jeho pravosti je možné zaviazať žalovaného na uzavretie takejto darovacej zmluvy.
Zo znaleckého posudku č. 7/2025 na posúdenie pravosti podpisu žalovaného na zmluve o uzavretí
budúcej zmluvy vyplýva, že pri analýze sporného podpisu znalkyňa nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali
použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. V okolí podpisu sa nevyskytujú stopy po
pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy, znaky po mechanickom zásahu. Na základe toho

konštatovala, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu. Zároveň konštatovala,
že na základe zhodných a podobných znakov, ktoré vykazuje sporný podpis a predložené porovnávacie
podpisy žalovaného, nie je možné jednoznačne vylúčiť, že sporný podpis by mohol vyhotoviť žalovaný,
ale identifikačná hodnota zistených zhodných a podobných znakov nepostačuje na jednoznačné
potvrdenie pravosti sporného podpisu.

5. Podľa § 50a OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia
sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu
zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnymrozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti,
z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo
požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

6. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

7. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa

zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

10. K prípustnosti žalobného návrhu súd konštatuje, že žalobkyňa sa domáhala svojho nároku žalobou
o plnenie, ktoré je podľa názoru súdu prípustné v obdobných prípadoch, kedy žalobca do žalobného

návrhu v zmysle ustálenej judikatúry uvedie znenie celej realizačnej zmluvy. Z komentára C. H. Beck
vyplýva, že: „...je potrebné, aby text predmetného prejavu vôle bol v žalobe presne predformulovaný.
Nepostačí všeobecne formulovaný petit napr. na „uzatvorenie kúpnej zmluvy“, obsah tejto zmluvy
musí byť v petite vymedzený.“ (ŠTEVČEK, G., GYÁRFÁŠ, Juraj. § 229 [Rozsudky nahrádzajúce
prejav vôle]. In: K., G., FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ,

Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022,
s. 922, marg. č. 3.). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že samotný text zmluvy musí byť v celosti
vyjadrený v žalobnom návrhu, čo bolo zo strany žalobkyne splnené. Zmluvu o budúcej darovacej
zmluve je podľa názoru súdu možné uzavrieť tak, aby z nej vyplýval nárokovateľný záväzok, a to aj
vo vzťahu k predmetu, ktorý žalovaný v čase uzavretia zmluvy len mal vlastniť. (Najvyšší súd SR,

sp. zn. 2 Cdo 184/2005, R 59/2007: „Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133
ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo
vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali

platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka) (Najvyšší súd ČR,
sp. zn. 28 Cdo 3290/2009: Lze platně uzavřít smlouvu o budoucí kupní smlouvě k věci, která vznikne
teprve v budoucnu.) Zároveň mal súd za to, že v zmluve o budúcej zmluve je jasne vyjadrená aj doba,
do ktorej má byť zmluva uzavretá. (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 28 Cdo 2206/2001: Podstatnou náležitostí
smlouvyosmlouvěbudoucípodle§50aodst.1ObčZjeujednáníodobě,dokterébudebudoucísmlouva

uzavřena.) Súd aj s poukazom na argumentáciu žalobkyne nespochybňuje, že by v danom konkrétnom
prípade nebolo možné uzavrieť darovaciu zmluvu aj na časť spornej nehnuteľnosti napriek tomu, že
zmluva o budúcej zmluve sa týkala celej nehnuteľnosti, a to v súlade s § 575 ods. 3 OZ, v zmysle
ktorého ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť. Spornou
mohla byť podľa názoru súdu použiteľnosť § 50a ods. 3 OZ a teda otázka, či v predmetnej veci došlo

k takej intenzívnej zmene skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali zánik záväzku povinnej osoby
(táto sa však netýka chcenia alebo nechcenia uzavrieť realizačnú zmluvu). Súd sa v tejto otázke priklonil
k záveru, že ak sa aj po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve sporové strany dohodli na uzavretí kúpnej
zmluvy k časti spornej nehnuteľnosti, nedohodli sa na zániku zmluvy o budúcej zmluve, pričom k zmene
skutkových okolností došlo z vôle oboch strán a ani jedna z nich sa preto nemôže účinne dovolať použitia

§ 50a ods. 3 OZ.

11. Keďže však žalovaný spochybnil pravosť jeho podpisu na zmluve o budúcej darovacej zmluve
a do spisu bol predložený znalecký posudok č. 7/2025, musel sa súd primárne vysporiadať s touto
okolnosťou.Najvyššísúdjudikovalvkonanívedenompodsp.zn.29Cdo3478/2007,žeotázkoudôkaznej

sily súkromnej listiny (bez priamej väzby na zmenku) sa najvyšší súd už vo svojej rozhodovacej
činnosti zaoberal. V rozsudku z 10. októbra 2000, sp. zn. 22Cdo2670/98 uviedol, že pri súkromných
listinách je potrebné rozoznávať ich pravosť (teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho,
kto je v nej uvedený ako vystaviteľ), a správnosť (pravdivosť). Popretie pravosti listiny nie je ibapopieraním (ako je to v prípade popierania jej pravdivosti), ale zahŕňa v sebe implicitne tvrdenie, že
údajný vystaviteľ listinu nepodpísal ani nevystavil. Súd poukazuje na ustanovenie § 207 ods. 1 CSP, v
zmysle ktorého je nevyhnutné, aby v prípade, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré

sú potrebné vedecké poznatky, bolo vykonané znalecké dokazovanie. Posúdenie pravosti podpisu je
vysoko odbornou otázkou, ohľadom ktorej všeobecný súd nie je oprávnený rozhodnúť bez jej odborného
posúdenia. Civilné procesné právo nepozná štandard miery dôkazu a teda, že súdy nerozhodujú podľa
toho ako sa im vec, či skutočnosť, javí. Súd nepovažuje skutočnosť za preukázanú podľa toho, či sa mu
javí pravdepodobnejšia než jej opozit, ale preto, že z vykonaného dôkazného prostriedku o jej existencii

(pravdivosti) nie sú objektívne dané dôvodné pochybnosti. Civilný proces pozná mieru dôkazu, t. j.
vysoká miera pravdepodobnosti a tá pri zachovaní rovnosti zbraní v rámci dôkazného konania rovnako
„zaťažuje“ obidve strany. Rozhodujúcim potom nie je miera dôkazu so zreteľom na princíp rovnosti
zbraní, ale rovnomerné rozloženie dôkazného bremena, aby pri zachovaní rovnosti strán a „férovosti“
procesu neprimerane nezaťažovalo jednu zo strán. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku preto
súd konštatuje, že v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že podpis žalovaného na zmluve o budúcej

zmluve je vlastnoručným podpisom žalovaného, a žalobkyňa teda nepreukázala pravosť danej listiny.
Samotný dôkaz pravosti podpisu navyše zaťažuje podľa názoru súdu aj s poukazom na rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít žalobkyňu, pretože dôkazné bremeno je na pleciach tej strany, ktorej
záujmomje,abysúdurčitúskutočnosťuznalzapravdivú.Vzhľadomnato,žežalovanýodzačiatkusporu
spochybňuje pravosť svojho podpisu a dôvodnosť jeho námietky má súd preukázanú aj z vykonaného

dokazovania, má súd za to, že žalobu je potrebné zamietnuť.

12. Ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobkyňou na pojednávaní 10.09.2025 výsluchom znalkyne
nepovažoval súd za potrebné s poukazom na jej závery znaleckého dokazovania, ktoré sú podľa názoru
súdu dostatočne jasné a zrozumiteľné. Znalecké skúmanie, či podpis na zmluve o budúcej zmluve mohla

vyhotoviť žalobkyňa súd považuje za irelevantné, pretože jeho výsledok by nijako neovplyvnil skutkový
stav, ani rozhodnutie súdu. Okrem vyššie uvedeného súd konštatuje, že tieto návrhy boli uskutočnené
oneskorene, vyžadovali by si opätovné odročenie pojednávania a mohli byť prednesené oveľa skôr,
keďže znalecký posudok č. 7/2025 bol žalobkyni doručený 17.07.2025.

13. S poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalovanému,
ktorý mal v spore plný úspech vo veci, priznať proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške trov rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.