Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15P/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225201381
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2225201381.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matka: C. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt: F. G. - C. XXX, v zast. JUDr. Ján Neszméry, advokát, so sídlom Ulica sv. Alžbety 5772/19,
Dunajská Streda, IČO: 56 622 201 a otec: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: D. XXXX/XX, D. - I. D.,
o návrhu matky na nahradenie prejavu vôle otca takto

r o z h o d o l :

I.Súdudeľujezaotca:H.B.,nar.XX.XX.XXXXsúhlasspodanímžiadostiozmenupriezviskamaloletého
dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX z priezviska „B.“ na priezvisko „D.“.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 29.04.2025 sa matka maloletého (ďalej aj len „matka“) domáhala
rozhodnutia, ktorým by došlo k nahradeniu prejavu vôle rodiča – otca maloletého (ďalej aj len „otec“)
súdnym rozhodnutím vo veci podania žiadosti o zmenu priezviska maloletého z priezviska B. na
priezvisko D.. Návrh odôvodnila tým, že tunajší súd rozsudkom v konaní sp.zn. 15P/50/2022 zo dňa
28.02.2023 schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky, otec bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne

a bol upravený aj styk otca s maloletým. Napriek uvedenému však otec o maloletého nejaví žiaden
záujem, nekontaktuje ho ani sa nepokúša o vykonávanie styku s maloletým. Na výživu maloletého
nijak neprispieva, ani sa nepodieľa na vzniknutých nákladoch, neplní si žiadne rodičovské povinnosti,
výchovu aj výživu ponecháva výlučne na matke. Nenavštevuje maloletého ani počas narodenín, či
sviatkov. Takéto správanie otca pokračuje prakticky od troch rokov života maloletého, pričom podľa
vedomostí matky má otec naďalej žiť trvale neusporiadaným spôsobom života a to predovšetkým z
dôvodu pravidelnej konzumácie alkoholu. Matka nevie, kde sa otec zdržiava, ani kde a či vôbec pracuje,

keďže nie sú s otcom v kontakte a nemá o ňom žiadne informácie. Matke s výchovou maloletého
pomáhajú jej rodičia, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, od narodenia maloletého sa podieľajú na
jeho výchove a majú s ním výborný vzťah. Otec a ani jeho rodina sa o maloletého nijakým spôsobom
nezaujímajú. Maloletý k svojmu biologickému otcovi nemá žiaden vzťah, podľa matky je pravdepodobné,
že maloletý by otca ani nespoznal. Nakoľko otec maloletého nenavštevuje ani o neho nejaví záujem,
maloletému tak z vlastnej vôle neumožňuje vytvoriť si s ním riadny vzťah. Matka má za to, že nakoľko
sa otec nijakým spôsobom nezaujíma o svoje dieťa, je v záujme maloletého, aby došlo k zmene

jeho priezviska na priezvisko matky (D.). Matka sa pred podaním návrhu na súd obrátila na otca so
žiadosťou o udelenie súhlasu na zmenu priezviska na matrike v zmysle § 11 ods. 3 zákona o mene
a priezvisku a bola mu doručená žiadosť o udelenie súhlasu so zmenou priezviska, ktorú otec prevzal
dňa 10.03.2025, no nijak na ňu nereagoval. Matka má preto za to, že zmena priezviska maloletého jev plnej miere v jeho záujme. Zo správania otca je zrejmé, že plnohodnotne stratil záujem o maloletého
a o jeho výchovu. Otec ani maloletý voči sebe nemajú žiaden citový vzťah a preto podľa matky nie je
naďalej v záujme maloletého, aby nosil priezvisko osoby, ktorá síce spĺňa biologické atribúty rodiča, no

nemožno hovoriť o citových, či morálnych väzbách rodiča a dieťaťa. Matka má preto za to, že bude v
najlepšom záujme dieťaťa ak bude mať meno rodiča, ktorý sa o neho riadne stará, má k nemu riadny
citový vzťah, zaujíma sa o neho a zabezpečuje mu všetky životné potreby, preto žiadala, aby súd jej
návrhu vyhovel. K návrhu doložila: rodný list dieťaťa (č.l. 5), žiadosť zo dňa 26.01.2025 adresovanú
otcovi o udelenie súhlasu so zmenu priezviska maloletého s tlačivom a doručenkou (č.l. 6, 7), rozsudok

tun. súdu č.k. 15P/50/2022-132 zo dňa 28.02.2023 (č.l. 8).

2. Uznesením č.k. 15P/47/2025-24 zo dňa 12.05.2025 súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka
– Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda. V priebehu konania súd kolízneho opatrovníka
požiadal, aby maloleté dieťa primerane informoval o prebiehajúcom súdnom konaní s ohľadom na jeho
vek a rozumovú vyspelosť s poukazom na jeho participačné práva, ako aj o zistenie názoru a priania

maloletého dieťaťa s ohľadom na predmet tohto konania (zmena priezviska).

3. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Počas celého konania ostal pasívny, na výzvy súdu nereagoval,
na pojednávanie sa bez ospravedlnenia (napriek riadnemu doručeniu predvolania ako aj všetkých
súdnych písomností do vlastných rúk) neodstavil. Tvrdenia uvádzané matkou nijak nerozoporoval.

V mieste evidovaného trvalého pobytu zásielky nepreberal. Rozsiahlym zisťovaním pobytu otca
prostredníctvompolície,Sociálnejpoisťovne,čibývalýchzamestnávateľovsúdnapokonúspešnedoručil
otcovi všetky písomnosti prostredníctvom príslušnej zložky polície do vlastných rúk (č.l. 107).

4. Zo správy úradu práce zo dňa 14.01.2026 (č.l. 110) vplýva, že Oddelenie sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately vykonalo šetrenie výchovného prostredia u matky dňa 07.01.2026, pričom počas
šetrenia im matka uviedla, že otec sa s maloletým naposledy stretol v lete 2025, keď si dali zmrzlinu a
už aj išiel preč. Počas stretnutia bola prítomná aj matka. Predtým sa otec s maloletým stretol približne v
máji 2025 v Bratislave, aj to len na chvíľku. Maloletému otec nevolá, ani sa ohľadom neho neinformuje,
výživné neplatí. Na Vianoce a ani na narodeniny maloletému nič neposiela. Matke občas otec zavolá,

že sa chce s maloletým stretnúť, ale následne sa tak nestane. Matka ďalej uviedla, že maloletý svojho
otca volá tato, a partnera matky volá ocko. Partner matky sa o neho riadne stará, majú vytvorený dobrý
vzťah a ráno ho bráva do školy. Ďalej uviedla, že maloletý svojho otca síce volá tato, ale vôbec nepozná
a nemajú vytvorený žiadny vzťah. Maloletý matke uviedol, že sa chce volať tak ako aj ostatní - D..
Úrad uviedol, že počas šetrenia bol v rodinnom dome poriadok a hygiena bola na veľmi dobrej úrovni,

okolie rodinného domu bolo pekne upravené. Úrad vykonal aj pohovor s maloletým v jeho prirodzenom
prostredí, bez prítomnosti matky, maloletý bol veku primerane poučený a oboznámený s jeho právami.
Maloletý uviedol, že cez víkendy a prázdniny zvyknú byť u starých rodičov, inak bývajú v J.. Do školy ho
nosí jeho ocko (nie biologický otec). Má sestričku, s ktorou mame pomáha. Následne uviedol, že tu sa
každý volá D. a aj on bude D.. Maloletý bol počas pohovoru pokojný, ale málo komunikatívny.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.01.2026. Na pojednávanie sa dostavila zástupkyňa
kolízneho opatrovníka, matka maloletého a jej právny zástupca. Otec maloletého, ktorému bolo
predvolanie riadne doručené, sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť nijak neospravedlnil,
o odročenie nepožiadal. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky,

ďalej oboznámením obsahu spisového materiálu, tiež listinnými dôkazmi a to predovšetkým správou
úradu práce ako aj podstatným obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 15P/50/2022, pričom
vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
Z listín nachádzajúcich sa v spise a z pripojeného spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 15P/50/2022-132 zo dňa 28.02.2023 bol maloletý na základe schválenej

rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný k povinnosti prispievať
na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne. Styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec je
oprávnený stýkať sa s maloletým každú stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 17:00
hod. do 19:00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 13:00 hod. do 18:00 hod.
v prítomnosti matky. Podľa obsahu spisu otec sa o dieťa riadne nezaujíma, dieťa nenavštevuje, medzi

otcom a dieťaťom tak nie je vytvorená žiadna citová väzby. Otec dieťa neobdarúva a ani sa žiadnym
spôsobom nepodieľa na jeho výžive, keďže na jeho výživu nijak neprispieva. Matka preto žiadala, aby
súd nahradil súhlas otca s podaním žiadosti o zmenu priezviska, pretože má za to, že je v zajme
maloletého, aby mal rovnaké priezvisko ako matka a otec na jej písomnú výzvu nijak nereagoval.6.1 Na pojednávaní dňa 15.01.2026 právny zástupca matky uviedol, že návrh matky považujú za
dôvodný a v záujme maloletého. Poukázal aj na aktuálny prístup otca, nielen k plneniu si svojich

rodičovských povinností, ale aj k samotnému súdnemu konaniu. Otec je síce biologickým otcom dieťaťa,
avšak v skutočnosti ho k dieťaťu neviažu žiadne citové väzby, o dieťa sa nezaujíma, výživné neuhrádza.
Majú preto za to, že najmä z morálneho hľadiska, ale aj z praktického hľadiska je zmena priezviska
u maloletého dieťaťa na priezvisko, ktoré nosí matka dôvodná, a v záujme dieťaťa.
6.2 Matka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že žiada návrhu vyhovieť, na podanom návrhu

zotrvala. Poukázala na to, že otec ju sporadicky kontaktuje správami s otázkou, kedy by sa mohol
stretnúť s dieťaťom, na čo mu ona vždy odpíše že hocikedy, no otec vždy v daný deň ráno napíše, že
nemôže prísť a nepríde, vždy má nejakú výhovorku. Naposledy matku kontaktoval 19.12.2025, s tým, že
čo má kúpiť maloletému na Vianoce. Matka mu odpovedala, no odvtedy sa otec už neozval. Vypovedala,
že naposledy ju otec kontaktoval s požiadavkou na stretnutie so synom na prelome novembra/decembra
2025, no následne sa neozval a stretnutie sa neuskutočnilo. Vypovedala, že maloletý otca nespomína,

v podstate ho vôbec nepozná, nemá k nemu vytvorenú žiadnu citovú väzbu. Na výživu dieťaťa otec nijak
neprispieva, nekontaktuje syna na žiaden sviatok ani na Vianoce, ani ho nijak neobdarúva. Vyslovila
presvedčenie, že maloletý má silný pocit spolupatričnosti s ich rodinou, t.j. s rodinou D., so starými
rodičmi a s krstnými rodičmi. Kým maloletý chodil do škôlky, svoje priezvisko si neuvedomoval, no
akonáhle nastúpil do školy, už si jasne uvedomoval, že má priezvisko B. a prichádzal za matkou

s otázkami, prečo má iné priezvisko ako matka, príp. ostatní príbuzní, na čo mu matka vysvetlila, že má
priezvisko po otcovi. Maloletý však vyslovil prianie, že by chcel mať také priezvisko ako matka a ostatní
príbuzní. Na otázku súdu matka uviedla, že starí rodičia, ani iní príbuzní zo strany otca s maloletým
nie sú v kontakte, neprejavujú o neho záujem, neinformujú sa o ňom, naposledy maloletého videli keď
mal asi tri roky.

6.3 Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 15.01.2026 poukázala jednak na postoj otca, ktorý sa
k návrhu nevyjadril, ani sa nedostavil na pojednávanie, ako aj na to, že počas rozhovoru maloletý
v podstate svojho biologického otca ani nespomínal, a tiež na to, že dieťa nemá a ani nemôže mať
vytvorenú citovú väzbu s otcom, keďže otec s ním nie je v žiadnom kontakte. Navrhla preto návrhu
matky vyhovieť. Zároveň poukázala na to, že aj v prípade zmeny priezviska dieťaťa na priezvisko matky,

nedochádza k žiadnej zmene čo do rozsahu rodičovských práv a povinností otca, preto ak otec bude
mať do budúcna záujem svoje rodičovské práva realizovať, prípadná zmena priezviska dieťaťa v tomto
smere nie je žiadnou prekážkou. Dodala, že podľa názoru kolízneho opatrovníka maloletý je stotožnený
s tým, že by sa chcel volať D., teda tak ako sa volá jeho matka a ako sa volajú aj jeho starí rodičia a krstní
rodičia, s ktorými je v pravidelnom kontakte.

7. Podľa ust. § 31 C.m.p. súd v konaní pokračuje aj keď sú účastníci nečinní. Účastníci sú povinní
úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich skutkových tvrdení.

8. Súčasne v zmysle čl. 6 a ust. § 36 C.m.p. má súd postupovať v súlade s tzv. vyšetrovacou zásadou,
s cieľom zistiť a zabezpečiť všetky potrebné podklady pre súdne rozhodnutie, aj keď ich účastníci sami
neoznačili, nenavrhli, nepredložili, či dokonca konanie ignorovali, tak ako tomu bolo nepochybne v tomto
konaní v prípade otca maloletého dieťaťa.

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sú aj podľa rozvrhu práce tunajšieho súdu veci
prednostné, v ktorých sa má konať a rozhodovať plynulo, bez zbytočných prieťahov. A to v súlade
s tam stanovenými kritériami pre určovanie súdnych konaní, ktoré majú prebehnúť väčšou rýchlosťou,
stanovenými rozhodovacou praxou Štrasburských orgánov ochrany práva.

10. Rovnako tak čl. 5 C.m.p. hovorí, že súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely
prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

11. Aj podľa čl. 12 C.m.p. súd postupuje v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočný prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.12. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

13. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

15. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa ust. § 38 ods. 1, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len

„Cm.p.“) ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor
prihliadne (1). Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa
povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (2).

17. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

19. Z formulácie citovaného ustanovenia možno vyvodiť, že bežné záležitosti týkajúce sa maloletého
dieťaťa je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza. Bežnými

záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa.
Inak sa posudzujú podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa, ktoré musia byť vždy schválené
oboma rodičmi. I keď je ktorýkoľvek z rodičov, ak je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol
pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, zákonným zástupcom svojho dieťaťa, neznamená
to, že by vo všetkých prípadoch stačilo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov bez toho, aby bol druhý

rodič dopytovaný na jeho názor. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s
prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Výpočet podstatných vecí uvedený v ustanovení § 35 Zákona
o rodine je len demonštratívny, teda súd môže ako takú posúdiť aj inú otázku, ktorá nie je v tomto
paragrafe uvedená. Vždy sa však musí vysporiadať s tým, či ide skutočne o podstatnú otázku, keďže táto
podmienka je hmotnoprávnou požiadavkou pre to, aby o veci vôbec mohol rozhodovať. Pri rozhodovaní

o nezhode rodičov je súd v zmysle § 38 C.m.p. povinný zistiť aj názor dieťaťa a prihliadnuť naň, ak je
schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť samostatne ho vyjadriť.

20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska
možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného

zreteľa. Podľa § 8 citovaného zákona, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak
by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym
poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom
iného štátu.Podľa § 11 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska
maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide
o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne

osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho
rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo
právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal
získať.

21. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska
dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov.
Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len
zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa dlhodobej
judikatúry súdov súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (proti vôli druhého rodiča) len
vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Týmito dôvodmi sú predovšetkým dôvody, ak si rodič, ktorého

priezvisko dieťa má, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu
citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho
udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto rodičom. (z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline,
sp.zn. 9CoP/23/2008).

22. Ak sa rodičia nedohodnú na priezvisku maloletého dieťaťa, môže súd dať jednému z nich súhlas
k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, len ak sú pre také opatrenie vážne dôvody.
Napríklad vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje
povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejmý citový vzťah, alebo ak z iného
závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný

pocit spolupatričnosti s týmto rodičom (R 11/1973).

23. Nezáujem rodiča o životné osudy svojho dieťaťa, teda v akom výchovnom prostredí sa dieťa
nachádza a ako prospieva, môže byť považovaný za významnú okolnosť pri rozhodovaní súdu o súhlase
k žiadosti druhého rodiča o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Prípadný záujem rodiča o dieťa

prejavený až v samotnom konaní možno už považovať za účelový (R 12/1965).

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletého spolu už dlhý čas nežijú a
starostlivosť o dieťa dlhodobo zabezpečuje matka, ktorej bolo dieťa rozsudkom súdu zverené. Otec sa
o dieťa riadne nezaujíma, na jeho výžive sa nijak nepodieľa (ani len minimálnou sumou), hoci sa k tomu

zaviazal v rodičovskej dohode schválenej súdom, svoje právo na styk s maloletým nevyužíva, nedáva
tak priestor na vytváranie si citovej väzby rodič – dieťa a pocitu spolupatričnosti. Možno teda uzavrieť,
že otec neprejavuje skutočný záujem o maloletého. Jeho záujem je len sporadický a formálny. Svoje
právo na styk s maloletým nevyužíva a maloletému tak z vlastnej vôle neumožňuje vytvoriť si s ním
riadny vzťah. Robí tak napriek tomu, že maloletý je vo veku, kedy je pre neho kľúčové vytvárať si s

ním ako otcom citové väzby. Riadne si neplní ani vyživovaciu povinnosť. Svoj postoj otec prejavil aj v
tomto konaní, kde vôbec nereagoval na podaný návrh, skutkové tvrdenia v ňom uvedené nepoprel a
nielen, že sa neustanovil na pojednávanie, ale ani nevyužil možnosť písomne sa k veci vyjadriť. Súd
teda nemal pochybnosti o tvrdeniach matky, že otec svoje právo na stretávanie s maloletým dané mu
rozsudkom tun. súdu nevyužíva, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní. Postoj otca k maloletému, ktorý

sám rezignoval na plnenie si svojich rodičovských povinností, maloletému sa osobne nijako nevenuje,
nijako sa nepodieľa na jeho výchove a na starostlivosti o neho, hoci mu to je vykonateľným rozsudkom
umožnené, je dôvodom, pre ktorý bude v záujme maloletého, ak u neho dôjde k zmene priezviska
tak, že bude zhodné s priezviskom jeho matky (a ostatnej blízkej rodiny), ktorá o neho zabezpečuje
stálu starostlivosť a v starostlivosti ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Otec svojim postojom sám

znemožňuje maloletému vytvoriť a udržiavať si s ním pocit spolunáležitosti. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že dieťa má vytvorené silné pozitívne väzby na rodinu matky, jej rodičov, s ktorými zdieľa
spoločnúdomácnosťakuktorýminklinuje,tiežajnakrstnýchrodičovinapartneramatky.Maloletýsisám
praje používať rovnaké priezvisko ako jeho najbližší - „D.“. Vzhľadom na podstatnú okolnosť súvisiacu
s výkonom rodičovských práv a povinností, o ktorej sa rodičia nedohodli, súd na návrh matky, berúc do

úvahy všetky okolnosti prípadu zhrnuté vyššie ako i prianie maloletého dieťaťa zistené prostredníctvom
kolízneho opatrníka, týmto rozhodnutím súhlas otca nahradil, lebo sa ho nepodarilo doposiaľ získať, keď
otec ostal aj v priebehu celého tohto konania nečinný a pasívny (výrok I.).25. Záverom súd len pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá automaticky zmenu priezviska
maloletého, len umožňuje matke, aby po jeho právoplatnosti podala žiadosť na príslušný okresný úrad.
Nemení ani rodičovské práva a povinnosti rodičov, ako správne poznamenala kolízna opatrovníčka.

Otec maloletého tak naďalej bude mať rodičovské práva a povinnosti v nezmenenej podobe, vrátane
práva na stretávanie sa s maloletým a vyživovaciu povinnosť k nemu.

26. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Tunajší súd o trovách konania rozhodol podľa cit. ustanovenia C.m.p. a to tak,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania (výrok II.), pretože tento zákon
neustanovil a ani účastníci konania nenavrhli inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd
v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).

Matka maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať voči rozsudku odvolanie, nakoľko
sa tohto svojho práva po vyhlásení rozsudku pred súdom účinne vzdali.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.).