Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724203732
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8724203732.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Radomskej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pochádzajúceho z matky C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XX, E. a otca F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. D. H., toho času bytom I. XX, D., J., právne

zastúpeného JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad
o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
28P/27/2024-110 zo dňa 7.8.2025, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého syna.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie („ďalej len súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

I. Z v y š u j e výživné zo strany otca určené rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 15P/64/2021-66
zo dňa 8.4.2022 na maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 300,-
eur mesačne od 1.8.2025, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal

súd za preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, preto návrh matky na zvýšenie
výživného považoval za dôvodný.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods.
4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon
o rodine“), § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine.5. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového
poriadku ( ďalej len CMP ).

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti rozsudku vo výroku I. podal odvolanie otec. Nesprávnosť napadnutého rozsudku odôvodnil
ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP a ustanovením § 62 ods. 1 CMP a to, že sud prvej inštancie

nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. Namietal, že matka žiadala o zvýšenie výživného na
maloletého syna na sumu 300 eur a v konaní tvrdené výdavky na maloletého syna žiadnym spôsobom
nepreukázala a nepreukázala ani svoje príjmy. Otec ďalej namietal, že súd zvýšil výživné na maloletého
syna v podstate vyššej výške, ako sú uvádzané náklady na dieťa. Doposiaľ určené výživné vo výške 200
eur je podľa jeho názoru vzhľadom na nálady na dieťa dostatočné, nakoľko súd pri poslednej úprave
vyživovacej povinnosti zohľadnil aj budúci nástup maloletého do základnej školy. Príjem matky sa zvýšil

o 100 eur mesačne a matka je taktiež poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 60 eur a daňového
bonusu vo výške 100 eur. Súd prvej inštancie pri zvyšovaní výživného vôbec nebral do úvahy príjmové
a majetkové pomery na strane otca ktoré on súdu dostatočne preukázal. Počnúc dňom 12.6.2024 sa
zamestnal ako stavebný robotník v Nemecku s mesačným príjmom 1600 eur v čistom v období od júna
2024 do marca 2025. Jeho hodinová mzda bola vo výške 14 eur/hod. jeho čistý príjem za mesiac máj

2024 bol vo výške 570,35 eur a za mesiac jún 2024 vo výške 1130,27 eur z dôvodu zmien na pracovisku.
Súd vôbec neskúmal jeho pravidelné mesačné výdavky, ktoré sú mesačne vo výške 1900 eur fakt,
že z dôvodu zdravotných problémov bol práceneschopný v období od 3.3.2025 do 14.7.2025, čo sa
výraznou mierou prenieslo do výšky jeho príjmov a schopnosti plniť svoje záväzky, čím sa dostal do
výrazných finančných ťažkostí a platobnej neschopnosti v súvislosti s úhradou nájomného, čo preukázal

výzvami na úhradu nedoplatkov zo dňa 24.6.2025 a 12.8.2025. Rovnako v jeho schopnostiach nebolo za
uvedenéobdobieuhradiťvýživnénamaloletého.Napriekzdravotnýmťažkostiamnastúpildňa14.7.2025
do práce v oblasti stavebníctva s príjmom 15 eur/hod, pričom do práce cestoval denne 65 km tam
a 65 km späť. Otec ďalej uviedol, že od vydania napadnutého rozsudku došlo u neho k podstatnej
zmene pomerov. S posledným zamestnávateľom ukončil pracovný pomer dohodou ku dňu 5.9.2025,

opustil Nemecko a natrvalo žije na Slovenku. Býva v prenajatom byte v K., je nezamestnaný. Vo svojom
odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že otec sa nijako nepodieľa na

starostlivosti o maloletého syna, nestretáva sa s ním a nekupuje synovi darčeky k sviatkom. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

8. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané

včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania

(§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a tento
nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní a rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.11. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

12. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,

telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I, ktorým
zvýšil výživné zo strany otca na maloletého syna zo sumy 200,-eur mesačne na sumu 300,-eur mesačne
od 1.8.2025 a súvisiaci výrok II. o trovách konania.

15. Odvolací súd vychádzajúc z odôvodenia napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo dospel k názoru, že rozsudok bol vydaný predčasne bez zistenia skutočného stavu veci.

16. Výživné na maloletého syna bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.
15P/64/2021-66 zo dňa 8.4.2022, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec

maloletého bolo zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 200 eur mesačne počnúc dňom
1.4.2022, opakovane do budúcna. Matka v tom čase spolu s maloletým synom bývala v prenajatom byte,
kde uhrádzala nájom 380 eur mesačne, mala príjem vo výške 570 eur mesačne a poberala prídavky na
dieťa z Nemecka vo výške 193 eur. Maloletý v tom čase navštevoval materskú školu, zvýšené výdavky
boli spojené s jeho zdravotným stavom z dôvodu atopického ekzému, kde na maste matka vynaložila

sumu 60 eur mesačne. Otec v tom čase žil a pracoval v Nemecku, pracoval ako kuchár s priemerným
mesačným príjmom 1500 eur, mal výdavky na podnájom vo výške 400 eur mesačne a hradil pôžičku
vo výške 430 eur, na ktorú súd v konaní neprihliadal. Otec mal okrem maloletého syna vyživovaciu
povinnosť aj k dcére z iného vzťahu.

17. Z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti došlo k zmene pomerov na strane maloletého syna, ako na strane povinného otca. Maloletý
syn žije aj naďalej v spoločnej domácnosti s matkou. Je žiakom základnej školy, venuje sa futbalu. V tejto
súvislosti možno konštatovať, že výdavky spojené s jeho výživou, štúdiom a profesionálnym športovým
rastom sa od poslednej úpravy výživného zvýšili.

18. Otec maloletého v čase konania na súde prvej inštancie naďalej žil a pracoval v Nemecku s
priemerným mesačným príjmom Nemecku s mesačným príjmom 1600 eur v čistom v období od júna
2024 do marca 2025. Jeho hodinová mzda bola vo výške 14 eur/hod. deklaroval výdavky vo výške 1900
eur mesačne, čo súdu okrem úhrady nájomného a výživného na maloleté deti nepreukázal. Otec bol

v období od 3.3.2025 do 14.7.2025 práceneschopný, pričom súdu neuviedol ani nepreukázal aký bol
jeho príjem počas práceneschopnosti. Ďalej bolo zistené, že otec dňa 14.7.2025 nastúpil do nového
zamestnania v oblasti stavebníctva u zamestnávateľa L. L.. H. C. M. s príjmom 15 eur/hod, teda vyšším,
ako v predchádzajúcom zamestnaní. S uvedeným zamestnávateľom ukončil pracovný pomer dohodou
dňa 27.8.2025, pričom dôvody skončenia pracovného pomeru súdu neuviedol.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaniach, ktoré sa riadia Civilným mimosporovým poriadkom
je súd povinný zistiť skutočný stav veci a to aj v prípade ak sú účastníci konania nečinní. Uplatňuje sa tutzv. vyšetrovacia zásada, to znamená, že súd z úradnej moci je povinný vykonať všetky dôkazy potrebné
pre rozhodnutie vo veci.

20. Hmotnoprávnou podmienkou v zmysle zákona o rodine na to, aby mohol súd pristúpiť k zmene
vyživovacej povinnosti je zmena pomerov na strane oprávneného, teda maloletého dieťaťa alebo
na strane povinného rodiča, ktorý je zaviazaný platením výživného. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu
vyživovacejpovinnosti môžubyťlenvtedyaksazávažnejšímspôsobomprejaviavpomerochúčastníkov

konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia o výživnom.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine sa
rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen
prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce

rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania
súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa
použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5,
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné
a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

22. Z doposiaľ zisteného stavu vyplýva, že na strane otca maloletého došlo k zmene pomerov. Otec
maloletého bol v čase konania na súde prvej inštancie riadne zamestnaný s príjmom v priemere 1 600-

eur mesačne a následne od 14.7.2025 vyšším, teda oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom došlo
k zvýšeniu jeho príjmu. Príjem matky s ktorou žije maloletý v spoločnej domácnosti sa výšil o 100 eur
mesačne, jej príjem je vo výške 670 eur, avšak došlo k zníženiu vo výške prídavkov na dieťa, kedy od
mája 2024 jej nie sú vyplácané prídavky z Nemecka vo výške 193 eur, ale poberá prídavky na dieťa
na Slovensku vo výške 60 eur.

23. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nie je možné zistiť životnú úroveň otca, ktorá je
smerodajná, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého
svojho rodiča. Životná úroveň majetkovo lepšie zabezpečeného rodiča ovplyvňuje životnú úroveň
dieťaťa. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať

napríklad výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrnne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou
môže byť výška týchto položiek, ako je účty za mobilný telefón, dovolenky, pohonné hmoty do auta,
poistky, sporenie, osobné motorové vozidlo, ktoré má rodič vo vlastníctve vlastníctvo nehnuteľnosti
a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť

nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni.

24. Na druhej strane na základe podaného návrhu matky na zvýšenie výživného bolo potrebné zaoberať
sa aj odôvodnenými potrebami maloletého syna, či došlo k ich zmene od posledného rozhodnutia
súdu o výžinom. Základnou podmienkou správneho určenia výživného je vyhodnotenie nákladov na

dieťa. Súd musí ustáliť výšku mesačných nákladov na dieťa a to dôsledným vyčíslením mesačných
nákladov na dieťa a to pravidelných aj nepravidelných a posúdením ich dôvodnosti so zameraním nielen
na ich opodstatnenosť pre rozvoj dieťaťa, ale aj v súvislosti so životnou úrovňou rodičov. Pokiaľ to
životná úroveň rodičov dovoľuje je potrebné zohľadniť aj výdavky na voľnočasové aktivity, dovolenky,
detské tábory a podobne. Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému

dieťaťu nemusí byť rovnaká a je závislá od vyššie uvedených faktorov, ako sú schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodičov. Samozrejme pri určení vyživovacej povinnosti je sú povinný zohľadniť aj
osobnú starostlivosť o dieťa a či má povinný rodič aj iné vyživovacie povinnosti.

25. Pri zisťovaní majetkových pomerov na strane oboch rodičov musí súd podrobne zistiť nielen

ich príjmové pomery, ale aj ich základné výdavky, ako sú výdavky na stravu, bývanie, cestovné
do práce a podobne. U otca je potrebné zistiť, aký bol jeho príjem u posledného zamestnávateľa
a z akých dôvodov došlo k skončeniu pracovného pomeru, čo je potrebné vyhodnotiť aj v súvislosti
s potencionálnym príjmom otca. Pri určení vyživovacej povinnosti povinného rodiča súd vychádza z jehocelovejživotnejúrovne,pričomprihliadaajnato,akoumierousapodieľanaosobnejstarostlivostiodieťa.
Súd sa zároveň musí vysporiadať aj so zistenou skutočnosťou, že matke od mája 2024, teda v čase kedy
otec riadne v Nemecku pracoval nie sú vyplácané prídavky na dieťa. Aj napriek tomu, že prídavky na

dieťa sú štátnou sociálnou dávkou a nesuplujú povinnosť rodičia podieľať sa na výžive dieťaťa, prejavilo
sa to minimálne v zmenšení celkových príjmov matky.

26. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere a zistení skutočného stavu veci bude môcť súd
prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť.

27. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a z toho vyplývajúcu povinnosť súdu
na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Po vrátení veci a doplnení dokazovania
za účelom zistenie skutočného stavu, musí súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne
uviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z akého dôvodu
nevykonal ostatné dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, z akých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil, ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia musí byť presvedčivé, jasné a zrozumiteľné. Povinnosť súdu poskytnúť dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ( preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia) je spojené s garanciu práva
na spravodlivé súdne konanie. Z recentnej judikatúry Ústavného súdu SR je možné vyvodiť záver,
že ak odôvodnenie rozhodnutia neposkytuje odpoveď na podstatné argumenty strán a tak porušuje

požiadavku čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl 46 ods. 1 Ústavy SR, ide o nesprávny procesný postup súdu
porušujúci právo na spravodlivý proces.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. V novom rozhodnutí pritom súd prvej inštancie rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania vrátane
trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo ináako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).