Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125204372
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125204372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Dáša Komková, advokátka so sídlom Hlavná
27, 080 01 Prešov, IČO: 34904620, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názorv:
VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 900,- eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 30.9.2025 č.k. 17Csp/61/2025-41, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd I. výrokom zaviazal žalovaného na zaplatenie 250,- eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. výrokom
vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dikcia ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane

spotrebiteľa bola naplnená, keďže žalobkyňa ako spotrebiteľka na súde úspešne uplatnila porušenie
práva, či povinnosti ustanovenej zákonmi o spotrebiteľských úveroch (určenie neprijateľných zmluvných
podmienok), a tak má právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za toto
porušenie zodpovedá. Poukázal, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely
ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Primerané
finančné zadosťučinenie má pritom plniť predovšetkým reparačnú funkciu a má kompenzovať
porušenia práv a povinností zakotvených v rámci ochrany spotrebiteľa. Okrem toho však vo svojich

dôsledkoch pôsobí i sankčne a odradzujúco pre dodávateľa, ktorého odradzuje od nekalých praktík,
porušovania práv spotrebiteľov a získavania plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa
spotrebiteľských zmlúv. Pri ustálení výšky primeraného finančného zadosťučinenia však má súd
jednoznačne zohľadňovať okolnosti toho-ktorého prípadu porušenia práv/povinností, za ktoré dodávateľ
zodpovedá, aby priznaná výška primeraného finančného zadosťučinenia napĺňala predovšetkým
satisfakčnú funkciu, predstavujúcu určitú odmenu spotrebiteľa za to, že sa pustil do sporu, resp. bránil v
spore s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj

pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Zákon
nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma.3. V danom prípade žalobkyňa netvrdila, že by jej vznikla nejaká majetková ujma, prípadne, že jej
takáto majetková ujma vyslovene hrozila, avšak poukázala na to, že zmluvné podmienky vyhlásené

výrokmi IX. a X. mali potenciu majetkového zásahu, pretože upravovali peňažné nároky dodávateľa voči
spotrebiteľovi pre prípad omeškania.

4. Súd mal za to, že porušenie práv spotrebiteľa, resp. povinností dodávateľa, boli v tomto konaní
riadne preukázané. Súd navyše zastáva názor, že porušenie práva alebo povinnosti vo vzťahu k

spotrebiteľovi nemusí byť konštatované vo výroku rozsudku, pretože takáto podmienka nevyplýva zo
znenia ustanovenia § 3 ods. 5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

5. Priznal žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému, pričom sa ale
nestotožnil s výškou uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia. Súd priznal žalobkyni
primerané finančné zadosťučinenie v sume 250,- eur, pričom sa domnieva, že priznaná suma

reflektuje závažnosť konkrétnych porušení práv spotrebiteľa, konkrétne skutkové okolnosti v danom
prípade a intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, prípadne potenciálnych dôsledkov,
ktoré spotrebiteľovi hrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Pri
výške určenia primeraného finančného zadosťučinenia súd zohľadnil všetky osobitosti tohto prípadu
a dospel k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250,- eur považuje za primerané,

spĺňajúce jednak funkciu satisfakcie pre žalobkyňu a minoritne aj funkciu sankcie pre žalovaného.
Porušenie práv spotrebiteľky v súvislosti s určením neprijateľnosti zmluvných podmienok vzhľadom na
nepreukázanú aplikáciu týchto zmluvných podmienok voči žalobkyni (žalobkyňa to ani len netvrdila),
nebolo takého rozsahu, že by odôvodňovalo vyššiu sumu primeraného finančného zadosťučinenia než
v priznanej výške. Reálny zásah do majetkovej sféry žalobkyne v súvislosti s uvedenými porušeniami

práv žalobkyne tu absentuje. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd taktiež
zohľadnil, že žalobkyni bola v základnom konaní priznaná aj náhrada trov konania v plnom rozsahu.

6. Účelom primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv spotrebiteľa síce nemá byť len
odradenie dodávateľa od takýchto praktík do budúcna, je ním aj určitá satisfakcia pre spotrebiteľa za to,

že sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom
priniesol potenciálny benefit aj pre ostatných spotrebiteľov, avšak stále je potrebné mať na zreteli, že
primerané finančné zadosťučinenie nemá byť nástrojom obohatenia sa pre spotrebiteľa.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni náhradu trov

konania v plnom rozsahu, pričom vychádzal z prisúdenej istiny.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, a to čo do výroku
II., ktorým súd v prevyšujúcej časti jej žalobu zamietol.

9. Odvolanie dôvodila nesprávnym procesným postupom prvoinštančného súdu, porušením práva
na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Poukázala, že
podanou žalobou sa domáhala primeraného finančného zadosťučinenia v nadväznosti na konanie
vedené na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. 8Csp/158/2024, kde bola v celom rozsahu úspešná
a súd určil neprijateľnosť 9 zmluvných podmienok. Žiadala priznať finančné zadosťučinenie vo výške

900,- eur, čo predstavovalo priznanie 100,- eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Preto závery
súdu prvej inštancie nepovažuje za správne. Dala do pozornosti opakované porušenia povinností
veriteľa, s ktorými má žalovaný skúsenosti a vedomosti iných súdnych konaní a priznané finančné
zadosťučinenie nenaplní ciele a funkcie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Uplatňovaním
tohto nároku bol narušený jej bežný život, musela sa zaktivizovať, vyhľadať právnu pomoc advokáta,

a preto by malo primerané finančné zadosťučinenie odrážať aj relutárnu a odradzujúcu funkciu, čo
v symbolickej výške zaiste spĺňať nemôže. Zo strany žalovaného ide o mimoriadne závažné porušenie
spotrebiteľských práv a povinností, ktoré malo bezpochyby aj majetkový charakter. Poukázala na
ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa § 24 ods. 1, § 4 ods. 8, ako aj iné
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, napr. 18CoCsp/4/2025, z ktorých vyplýva, že primerané

finančné zadosťučinenie by nemalo byť nižšie ako 100,- eur, tiež rozhodnutie 22CoCsp/8/2025,
13CoCsp/28/2024, 18CoCsp/2/2024, 7CoCsp/18/2023. V tejto súvislosti poukázala aj na aktuálne
rozhodnutia súdov, kde súdy za každú judikovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku priznali 300,- eur.Preto navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie. Uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania.

10. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Poukázal, že prvoinštančný súd rozhodnutie
presvedčivo a vyčerpajúco odôvodnil vzhľadom na okolnosti daného prípadu a priznal primerané
finančné zadosťučinenie. Priznaná suma reflektuje závažnosť porušení práv spotrebiteľa v okolnostiach
daného prípadu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/46/2021
a skutočnosti tam uvedené najmä vo vzťahu k tomu, že zadosťučinenie je nárokom, ktorým sa reparujú

ujmy nemateriálnej povahy (9CoCsp/9/2024), pričom tento aspekt vychádza z podstaty nároku. Nie je
možné preto pri rozhodovaní len brať zreteľ na materiálne prvky, jeho podstata nie je sankčná povaha,
aj keď ide o zaplatenie, keďže zadosťučinenie má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný
úbytok v aktívach, k osobe, voči ktorej nárok smeruje. Civilné právo má za cieľ len kompenzáciu
osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť. Je neprijateľné a nezodpovedajúce povahe civilného
práva v širšom ponímaní súkromného práva, aby civilná sankcia bola chápaná ako trest. Civilná

sankcia môže v súlade s povahou súkromného práva smerovať iba k obnoveniu narušenej rovnováhy,
nie k potrestaniu subjektu a primerané finančné zadosťučinenie preto môže slúžiť iba k zmierneniu
spôsobenej nemajetkovej ujmy. V inom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17CoCsp/32/2020
sa konštatuje, že pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností,
z okolností na strane žalobcu a žalovaného, pričom inštitút finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť

na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu majetkovej škody, ale musí zostať v úrovni
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Preto napadnutý rozsudok považuje za vecne správny
a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania voči žalobkyni.

11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na svojej argumentácii.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP

a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), upravujúce práva
spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie
svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá.

15. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 900,- eur.
Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8Csp/158/2024
bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná v konaní o určenie neprijateľnosti deviatich
zmluvných podmienok. Rozsudok sp. zn. 8Csp/158/2024 zo dňa 13.2.2025 nadobudol právoplatnosť
5.4.2025. Žalobkyňa si ako spotrebiteľka žalobou uplatnila satisfakciu za porušenie spotrebiteľských

práv, ktoré bola nútená brániť v uvedenom súdnom konaní. Mala za to, že je potrebné aplikovať
zákon č. 250/2007 Z.z. s poukazom na prechodné ustanovenia zák. č. 108/2024 Z.z. a skutočnosť,
že k porušeniu jej spotrebiteľských práv došlo zmluvou zo dňa 8.11.2011. Uviedla, že primerané
zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň
mámaťajfunkciurelutárnu,ktorápredstavujeobohateniespotrebiteľavovýškepriznanéhoprimeraného

finančného zadosťučinenia proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom
bol na súde úspešný. Zastávala tiež názor, že primerané finančné zadosťučinenie nemôže mať iba
symbolický význam a byť v symbolickej výške, nakoľko by tak nebolo ani primeraným ani spravodlivým.
Uplatnená výška primeraného finančného zadosťučinenia 900,- eur, čo predstavuje 100,- eur za každúneprijateľnú zmluvnú podmienku, podľa žalobkyne zohľadňuje skutočnosť, že v základnom konaní
bola úspešná v konaní o určenie neprijateľnosti dotknutých zmluvných podmienok a žalovaný napriek
opakovane judikovaným zmluvným podmienkam naďalej trvá na ich platnosti. Záverom poukázala na

to, že otázka rozsahu porušenia spotrebiteľského práva je definovaná rozsudkom v predchádzajúcom
konaní, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie, pričom
z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať ako záväznej. K návrhu pripojila rozsudok
Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/158/2024-82 zo dňa 13.02.2025.

16. Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov, rozhodnutia sp.zn. 8Csp/158/2024 zo dňa 13.2.2025
vyplýva,žesúdurčilzaneprijateľnézmluvnépodmienkyvzmluveoposkytnutípôžičkyzodňa8.11.2011:
- v čl. VII. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním
Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a
zaväzujem sa ich dodržiavať.“;

- v čl. VII. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a
Sankčným úrokom, prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky
riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“;
- v čl. VII. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v
prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v

stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať
od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdya iných príjmov až do doby úplného splatenia
Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude
zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných
príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551

Občianskeho zákonníka.“;
- v čl. VII. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002
Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné
údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe E.
F. B., G. (E., G.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom

interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto
spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v
tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr
po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípade, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením
doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok.“

Ďalšími výrokmi V. až IX. súd rozhodol o neprijateľnosti nasledovných zmluvných podmienok,
nachádzajúcich sa vo Všeobecných obchodných podmienkach (SLPO) k Zmluve o poskytnutí pôžičky
č. XXXXXX zo dňa 8.11.2011:
- v čl. 6. Podmienky splácania, v bode 6.7, v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať
evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve. Neuvedenie správneho variabilného

symbolu na príkaze k platbe sa považuje za neuhradenie Splátky so všetkými následkami s tým
spojenými.“;
- v čl. 8. Priradenie platieb a započítanie, v bode 8.1, v znení: „Spoločnosť je oprávnená započítať
pohľadávky Spoločnosti voči pohľadávkam Klienta aj vtedy, ak niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte
nie je splatná alebo bola premlčaná.“;

- v čl. 11. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, v bode 11.2, v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od
Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej
Splátky. V 30-ty deň po 8 dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10% z
dlžnej Splátky. V ten deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“
- v čl. 14. Všeobecné ustanovenia, v bode 14.2, v znení: „Spoločnosť je oprávnená akékoľvek svoje

právazoZmluvyúplnealebozčastipreviesťa/alebopostúpiťúplnealebozčastipohľadávkySpoločnosti
zo Zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu Klienta.“;
- vo Všeobecných obchodných podmienkach, v čl. 14. Všeobecné ustanovenia, v bode 14.24, v znení -
v časti : „Klient a Povinný na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej (Strany) sa dohodli, že všetky
spory vzniknuté zo Zmluvy a /alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou

Strán. Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý
zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa
jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym Rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. aleboRozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. alebo príslušným všeobecným súdom.“
Posledným výrokom X. súd rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu
100 % do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške týchto trov.

17. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané splnenie
zákonných podmienok základu nároku v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Tvrdenie
žalobkyne o úspechu v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp.zn. 8Csp/158/2024 zo dňa 13.2.2025, ktorým boli určené neprijateľné zmluvné podmienky tak,

ako sú konštatované vyššie (týkali sa prehlásenia, že pred podpísaním zmluvy sa klient oboznámil
s podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy, ďalej prehlásenia, že súhlasí so zmluvnou pokutou
a sankčným úrokom, vyhlásenia, že ak nesplní svoj záväzok splácať pôžičku v stanovených termínoch,
stanovenej lehote, je spoločnosť oprávnená vykonávať zrážky zo mzdy atď.).

18. Odvolací súd má za to, že v danom prípade je z rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn.

8Csp/158/2024 zo dňa 13.2.2025 zrejmé, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľa, resp. povinnosti
dodávateľa predovšetkým tým, že rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp.zn. 8Csp/158/2024 súd určil
neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 545694 zo dňa 8.11.2011 Preto
v súvislosti s úspešným uplatnením svojich práv zo strany žalobkyne táto má právo na primerané
finančné zadosťučinenie. S poukazom aj na obranu žalovaného konaní, ktorá poukazovala na iba

neprimeranosť uplatňovanej výšky, správne prvoinštančný súd zameral svoje dokazovanie a zisťovanie
skutkového stavu ohľadom tohto nároku.

19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 30.6.2024 každý spotrebiteľ má právo

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

20. Zákonnými predpokladmi úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle
vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je:
- existencia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo

osobitnými predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o spotrebiteľskom úvere, zákon o
finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka),
- úspešné uplatnenie porušenia tohto práva alebo povinnosti spotrebiteľom na súde a
- pasívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý za porušenie predmetného práva alebo povinnosti
zodpovedá.

21. Preto za stavu, keď uvedeným rozsudkom Okresného súdu Prešov došlo k určeniu neprijateľnosti
zmluvných podmienok, bol bezpochyby zistený správny záver prvoinštančným súdom, že základ nároku
je daný a bol aj naplnený predpoklad úspešného uplatnenia tohto práva požadovať od žalovaného
primerané finančné zadosťučinenie.

22. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej a výšky uplatneného nároku, odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené ako R 48/2022 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR 4/2022, ktorého právna veta znie: „Pre priznanie práva na zadosťučinenie
spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5

tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom primeranosť
požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti
každého jednotlivého prípadu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp.zn. 7Cdo/92/2021).

23. Z uvedeného preto vyplýva, že výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu, pričom nie
sú stanovené žiadne kritériá pre určovanie jeho výšky. Jediným kritériom je primeranosť finančného
zadosťučinenia.Odvolacísúdtiežpoukazuje,žeajbezstanoveniakritériívýškyprimeranéhofinančného
zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu
satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania,

ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru odvolacieho súdu ho treba
chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne
silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom,
že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalšímspotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Uvedené závery plne korešpondujú
s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019.

24.Zhľadiskavýškypriznávanéhoprimeranéhofinančnéhozadosťučineniamusíodôvodneniepriznanej
výšky byť presvedčivé. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa Zákona o ochrane
spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba
vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobkyne ako aj
žalovanej, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv, povinností. Inštitút primeraného finančného

zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho
majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho
prostriedku ochrany. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto
sumu určí na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje
všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia.

25. Odvolací súd je názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má
byť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa.

26. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu určí na

základe vlastnej úvahy.

27. Odvolací súd nemá pochybnosti o primeranosti priznaného finančného zadosťučinenia žalobkyni na
základeúvahysúduazisteniapodstatnýchskutkovýchokolnostídanéhosporu.Ajodvolacísúdpovažuje
túto sumu za primeranú a zodpovedajúcu okolnostiam tohto prípadu.

28. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu
spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný,
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani
c./ Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-B).

29. V tejto súvislosti je právne významné, že výška primeraného finančného zadosťučinenia spočíva
na voľnej úvahe súdu. Nemôže byť však ani svojvoľná. Odvolací súd nezistil, aby táto úvaha prekročila

zákonný rámec, resp. aby javila známky svojvôli. Preto aj odvolací súd bol názoru, že nejaká
kompenzácia na strane žalobkyne neprichádza do úvahy, keďže v danom prípade primerané finančné
zadosťučinenie má plniť funkciu účinnú a odradzujúcu primeranosť, ktorú súd určí na základe vlastnej
úvahy súdu. Táto bola v napadnutom rozsudku riadne zdokumentovaná a odôvodnená v bode 22. tohto
rozsudku, výšku, ktorú odvolací súd považoval za primeranú, keďže v konaní nebol preukázaný reálny

zásah do majetkovej sféry žalobkyne.

30. S poukazom na uvedené preto odvolací súd v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil v zmysle
§ 387 CSP.

31.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodoltak,žeichúčastníkomnepriznal(§396ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP), ktoré by inak podľa procesného výsledku odvolacieho konania patrili žalovanému.
S poukazom na spor, v ktorom vystupuje v odvolacom konaní slabšia strana, pričom ide o spotrebiteľský
charakter sporu a žalobkyňa má postavenie slabšej strany – spotrebiteľky, ktorá sa domáhala svojho
nároku vyplývajúceho zo zákona vo vzťahu k porušeniu zmluvných podmienok dodávateľom. Tento

nárok v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa žalobkyni prináleží, pričom výška plnenia závisela od
úvahy súdu.

32. Preto odvolací súd bol názoru, že je dôvodné neúspešnej žalobkyni trovy nepriznať a úspešný
žalovaný na ich náhradu nemá nárok.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).