Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825201179
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7825201179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Márie Benkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti -
A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe maloleté deti v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, deti
rodičov - matky D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. XX, zastúpenej JUDr. Attilom Elekom, advokátom
so sídlom AK Rožňava, Jovická 2 a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. XXX/XX, zastúpeného
JUDr. Andrejom Molnárom advokátom, so sídlom AK J. D. XX, XXXXX K. L., na návrh matky o zvýšenie
výživného na maloleté deti, o odvolaní otca a odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava

č. k. 8P/117/2025 – 165 zo dňa 28.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného k mal. deťom B., A. a C..

II. Obsah napadnutého rozsudku

2. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

I. Okresný súd Rožňava z a v ä z u j e otca maloletých detí A. B., nar. XX. XX. XXXX prispievať
zvýšeným výživným na výživu maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 120,- eur mesačne na

sumu 160,- eur mesačne a na maloletého C. B., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 80,- eur mesačne na sumu
120,- eur mesačne do rúk matky D. E., nar. XX. XX. XXXX, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca
vopred, počnúc od 23. 05. 2025.

II. Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť zaostalé výživné na obe mal. detí - A. B. a C. B. za obdobie od
23. 05. 2025 do 31. 10. 2025 v celkovej sume 360,60 eur v splátkach po 20,- eur mesačne splatných
spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/202/2019 - 212 zo dňa 26. 04.
2021 vo výroku II o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/63/2021 -
258 zo dňa 26. 10. 2021.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 76
ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 52

zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

4. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že v predmetnom konaní matka navrhla zvýšiť výživné
na maloleté deti. Otec maloletých detí má možnosť vykonávať popri svojej práci, počas voľných dní
aj brigádnickú manuálnu prácu, prípadne šoféra - taxikára. Je v produktívnom veku, bez závažných
zdravotných ťažkostí a má pracovné skúsenosti v odboroch, po ktorých je neustále dopyt. Otec

maloletých so svojou argumentáciou o svojom základnom vzdelaní, neovládaní slovenského jazyka
a slabého regiónu na pracovné ponuky, nepresvedčil súd, žeby tieto mali podstatný vplyv na jeho
potencionálne schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom veku
a potrebám maloletých detí. Súd mal za preukázané, že aj toho času sú voľné pracovné ponuky. Súd
nezistil objektívne prekážky preto, aby sa otec uchádzal o zamestnanie aj mimo svojho regiónu. Jeho

aktuálne majetkové pomery a jeho manželky - kúpa rodinného domu, motorového vozidla, nesvedčia
o ich nepriaznivej finančnej situácii. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča, potreby rodiča
môžubyťuspokojenéažnásledne.Otecsaomaloletédetižiadnymspôsobomnezaujíma.Matkasisvoju
vyživovaciupovinnosťvočimaloletýmdeťomplnídobrovoľnenielenvpeňažnejforme,alehlavneformou
osobnej starostlivosti o maloleté deti. Matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením

potrieb maloletých detí nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a o ich výške súd nemal
pochybnosti. Preto súd vychádzal hlavne z potencionálnych schopností otca, z jeho možnosti uplatniť
sa na širšom trhu práce, pri zvolení aktívneho prístupu, a neprihliadol len na jeho terajšie deklarované
príjmové a majetkové pomery.

5. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom upravená Okresným súdom Rožňava
rozsudkom č. k. 7P/202/2019. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky o zvýšenie výživného poukázal
predovšetkým na dĺžku času od poslednej súdnej úpravy, a to konkrétne 6 rokov, za ktorý čas sa zjavne
zmenili pomery na strane maloletých detí, a to hlavne z dôvodu ich nástupu na základnú školu. V
súvislostisvyššímivýdavkamipovažovalzadôležitépoukázaťajnazdravotnýstavmaloletéhoBenceho,

ktorý si pre svoje zdravie vyžaduje špecifickú bezlepkovú upravenú stravu, ktorá je v porovnaní s
bežnými potravinami drahšia. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého
A. zo sumy 120 € mesačne na sumu 160 € mesačne a na maloletého C. z pôvodnej sumy 80 € mesačne
na sumu 120 € mesačne. V ostatnej časti súd návrh matky zamietol, s poukazom na terajšie majetkové
pomery otca maloletých, kedy nie v jeho možnostiach a schopnostiach, prispievať na maloleté deti ešte

vyšším výživným. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu.

III. Obsah odvolania otca, odvolania matky a vyjadrení.

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti výrokom I. až IV. predmetného rozsudku odvolanie otec z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Uviedol, že súd nesprávne
a neúplne zistil skutkový stav veci a z vykonaného dokazovania neprijal adekvátne a skutkovému
stavu zodpovedajúce rozhodnutie ohľadne výšky výživného pre otca maloletých detí. Napadnutým
rozsudkom bolo porušené právo otca maloletých detí na spravodlivý proces, nebola dodržaná rovnosti

zásada zbraní a bolo porušené právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu a bolo porušené právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nie je v súlade
so skutočným skutkovým stavom. Súd uveril nepravdivým tvrdeniam navrhovateľky o jej príjmoch
a výdavkoch a nebolo zohľadnené, že jej priateľ býva s ňou v byte a podieľa sa na výdavkoch spojených
s bývaním. Výživné určené súdom nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam, zárobkovým

a majetkovým pomerom. V rozsudku sú uvedené nepravdivé skutočnosti, že on hradí hypotekárny úver
manželky vo výške 261 €, pravdou je, že spoločne hradia len režijné náklady bývania, vodu elektrinu a
plyn. Rodinný dom je manželkin a úver je hradený z jej účtu. Otec uviedol, že on je v riadnom pracovnom
pomere, denne dochádza do zamestnania, v skorých ranných hodinách a naspäť sa vracia okolo 17.00hod. a z tohto zamestnania má obvyklý príjem v mieste bydliska a okolí. Teoretické úvahy súdu o tom,
že zvýšením kvalifikácie by otec mohol dosiahnuť vyšší zárobok je len teoretická úvaha a v skutočnosti
to nie je reálne. Otec maloletých detí je obmedzený aj tým, že neovláda slovenský jazyk, a preto ma

obmedzenú možnosť uplatniť sa na pracovnom trhu. Voľné pracovné miesta uvádzané Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach sú thajské masáže a pre kuchára v čínskej reštaurácii a nie sú
adekvátnymi miestami pre otca. Otec má aj zdravotné obmedzenia, o čom predkladal lekárske správy.
Bol by ochotný prispievať na výživu maloletých detí vo zvýšenom rozsahu po 20 € na každé dieťa. Nie je
pravdivý jeho nezáujem o maloleté deti, ale je problém so vzdialenosťou medzi ním a deťmi čo je 2x119

kilometrov a nemôže si dovoliť výdavky na takéto návštevy. Neprimeraným zvýšením výživného dostať
otca detí do existenčných problémov nie je v záujme ani detí ani spoločnosti. Navrhuje rozsudok zrušiť
a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu pripojil výpis z účtu vedeného
ČSOB, z ktorého sa mesačne uhrádza splátka úveru 261,28 eura, ktorého vlastníkom je M. B..

7. V zákonom stanovenej lehote podala proti výroku III. predmetného rozsudku odvolanie matka.

V odvolaní uviedla, že výživné zvýšené súdom o 40 € mesačne, na každé dieťa, ani len sčasti
nezohľadňuje reálne zvýšené výdavky v spojitosti so zabezpečením starostlivosti o maloleté deti
od poslednej súdnej úpravy. Otec sa o svoje deti žiadnym spôsobom nezaujíma a okrem určeného
výživného nič naviac maloletým neposlal. Výdavky na maloleté deti, na maloletého A. predstavujú 386 €
a na maloletého Benceho 456 €, sú tie najzákladnejšie. Otec maloletých detí nevyvíja žiadnu snahu,

aby ním tvrdenú nevzdelanosť a neovládanie slovenského jazyka nijakým spôsobom zmiernil. Maloleté
deti chodia do školy, kde im je potrebné pripraviť aj desiatu a maloletému C. dokonca špeciálnu stravu,
vrátane obedov, deti majú školské výlety a každý rok v septembri sú násobne vyššie výdavky. Žiada,
aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok a ostatné od neho závislé výroky a v celom rozsahu vyhovel
jej návrhu.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam rodičov uviedol, že zotrváva na stanovisku, ktoré
predniesol na pojednávaní a stotožňuje sa s odôvodnením rozsudku, predovšetkým s odsekmi 33 až 39.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach v odvolaní

a uviedol, že matkou prezentované základné výdavky na maloleté deti nie sú primerané. Deti majú právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a jeho životná úroveň nie je taká, aby deti mohli z tohto
prosperovať.

10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec neuviedol objektívne príčiny, ktoré mu bránia

zvýšiť si kvalifikáciu alebo vykonávať lepšie platenú prácu, naopak to, že môže vykonávať fyzicky
náročné práce, svedčí aj jeho súčasné zamestnanie v stavebníctve ako stavebný robotník. Poukázala na
to, že ona má stále zamestnanie, popri ktorom sa snaží príležitostne si privyrobiť. Otec má aj manželku,
ktorá sa podieľa na chode domácnosti, čo má za následok, že reálne mesačné výdavky na strane otca
detí sú oveľa nižšie, ako to sám prezentuje. Odvolanie otca považuje za nedôvodné.

11. Ďalšie vyjadrenia k odvolaniu doručené neboli.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu
a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a
dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1

CSP ako vecne správneho.

13. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca a matky vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými
zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške zvýšeného výživného, skúmalodvolací súd primeranosť naposledy určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na potreby
maloletých detí a možnosti a schopnosti otca.

14. Otcova odvolacia argumentácia spočíva v tvrdení, že súd určil výživné, ktoré nezodpovedá jeho
možnostiam a schopnostiam. Zdôraznil, že na platení hypotéky sa nepodieľa, iba na platení platieb
spojených s bývaním. Príjem ktorý dosahuje je obvyklý príjem v okrese Trebišov. Vytýkal, že súd uveril
nepravdivým tvrdeniam matky o príjmoch a výdavkoch.

15. Matkina odvolacia argumentácia spočíva v tvrdení, že zvýšené výživné nezohľadňuje zvýšenie
výdavkov na zabezpečenie potrieb detí, opätovne poukázala na zvýšené výdavky spojené s návštevou
školy a zdravotným stavom. Zopakovala tvrdenia, že otec sa o deti nezaujíma a doplnením vzdelania
si otec môže nájsť lepšie platenú prácu.

16. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového

stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné

skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie
dôvody matkou a otcom nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý
rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

18. Súd prvej inštancie správne aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť súdu
prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne
zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Otec nepreukázal, že by mu

bránili vo využití jeho schopností objektívne prekážky a za riadne využívanie jeho schopností rozhodne
nemožno akceptovať situáciu, keď vykonáva prácu stavebného robotníka za minimálnu mzdu. Podľa
internetovej stránky sk.jooble.org priemerný príjem, ktorý môže dosiahnuť stavebný robotník v okrese
Trebišov je zvyčajne v rozmedzí 915 € až 1 700 € mesačne (priemer okolo 1 300 – 1 500 €, t.j. 910 – 1050
€ v čistom). Zdravotné ťažkosti, na ktoré poukázal otec, súd nevyhodnotil ako prekážku zabezpečiť si

lepšie platené zamestnanie, pretože lekárske správy, ktoré v konaní predložil, sú z roku 2010 a lekárske
správyzroku2025spomínajúakútnepotiažeotcavkrížovejoblasti,pričomlekárommuboloodporúčané
zdržať sa fyzického zaťaženia, nie však dlhodobo, ale do pominutia ťažkostí. Teda zdravotný stav otca
ho pracovne neobmedzuje. Otec tvrdil, že sa nepodieľa na platení hypotéky a ako dôkaz predložil výpis
z účtu manželky, z ktorého je hradená splátka hypotéky. K uvedenému odvolací súd poukazuje, že

všetky výpisy z účtu, ktoré predložil otec počas konania ako dôkaz, sú výpismi z účtu manželky, pričom
pri splátkach hypotéky tvrdí, že ich platí manželka, pri platbách energií (plyn, elektrina a voda) tvrdí,
že ich platia spoločne a z toho istého účtu je hradené výživné, o ktorom tvrdí, že ho hradí on sám.
Otec v tomto konaní ako aj v predchádzajúcom opakuje, že v prístupe k lepšie platenému zamestnaniu
mu prekáža neznalosť slovenského jazyka. Keďže otec takto jasne dokáže formulovať túto nevýhodu,

javí sa nevyhnutné, aby ju odstránil tým, že sa slovenský jazyk doučí. Voľné pracovné miesta, na ktoré
poukázal súd, sú aj vodič taxi alebo rozvoz stravy, operátor výroby, nielen kuchár ázijských jedál a masér
thajskej masáže.

19. Súd prvej inštancie správne ustálil osobné a majetkové pomery matky, ktorá býva v prenajatom byte

sama s deťmi, v konaní nebolo preukázané, že býva s priateľom, hoci pripustila, že jej finančne
vypomôže. Taktiež súd správne ustálil životnú úroveň otca, ktorý žije v rodinnom dome, užíva motorové
vozidlo, pričom nie je podstatné vlastníctvo, ale oprávnenie požívať úžitky týchto vecí.20. Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov v tých skutočnostiach,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. Pre určenie výšky vyživovacej
povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, preto platí prvoradá premisa, že dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

21. Odvolací súd konštatuje, že matka požadovala výživné 200,- eur a 150,- eur mesačne na mal.
dieťa. Matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením všetkých odôvodnených potrieb mal.
detí nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, preto o ich výške nemal pochybnosti a

nepovažoval za potrebné ich podrobne dokazovať. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k deťom
stanovená dohodou rodičov na sumu 120 ,- eur a 80,- eur dieťa, a to v roku 2021. K zmene pomerov
došlo na strane oboch maloletých detí tým, že nastúpili do základnej školy a u maloletého Benceho
sú zvýšené potreby z dôvodu zdravotných problémov. Životná úroveň otca sa zvýšila, dosahuje síce
príjem, hoci by mohol z horeuvedených dôvodov dosahovať aj vyšší príjem, preto súd správne vychádzal
z potencionálneho príjmu otca.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom čase nebola preukázaná
taká kvalifikovaná zmena pomerov na strane maloletých detí a otca, ktorá odôvodňuje zvýšenie
výživného nad rámec súdom určenej sumy výživného. Zvýšenie výživného na sumu žiadanú matkou
zodpovedá zásade, podľa ktorej nemožno povinnému ukladať plnenie nad rámec jeho objektívnych

možností a schopností.

23. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov týkajúcich
sa napadnutej časti rozsudku (výroky I. až IV.), súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako

vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Keďže
výrok o trovách konania (výrok V.) je od výroku vo veci samej závislý a odvolací súd nevzhliadol dôvod
na jeho zmenu, potvrdil aj tento výrok.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákonne
ustanovuje inak. Súd nezistil okolnosti, pre ktoré by sa mal odchýliť od všeobecnej zásady o náhrade
trov konania uvedenej v § 52 CMP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona

č.757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).