Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoEk/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207212959
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2207212959.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX, proti povinnému: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, o vymoženie výživného,
trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 10. júla 2025 č. k. 8Er/1002/2007-53, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 2 písm. a)
zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 57 ods. 1 písm. h), 233a, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej tiež „EP“). Vecne dôvodil tým, že v predmetnej exekúcii je vymáhaná pohľadávka na výživnom,

preto sa na túto exekúciu vzťahuje výnimka nezastavenia starej exekúcie. Súd preto postupoval v súlade
s ustanoveniami Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Súd po preštudovaní súdneho
spisu, lustrácii príjmov povinného v Sociálnej poisťovni od roku 2007 a vyjadrenia súdneho exekútora
dospel k záveru, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodné. Z predloženého
listinného dôkazu (č. l. 38) a z vlastnej lustrácie zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni (č. l. 50) súd
zistil, že povinný mal naposledy príjem z pracovného pomeru za mesiace 2/2024 až 8/2024, a to s

nízkym vymeriavacím základom, z ktorého nebolo možné vykonávať zrážky zo mzdy. V súčasnosti
povinný nemá príjem, nepoberá dávky zo sociálneho zabezpečenia a z lustrácie v bankách (č. l. 38
rub) mal preukázané, že nemá vedený účet v banke. Súd preto uzavrel, že povinný je nemajetný, nemá
preukázané, že by dobrovoľne splácal zaostalý dlh na výživnom, teda nevlastní majetok, z ktorého
by sa dali uspokojiť aspoň trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené je pohľadávka oprávnenej dlhodobo
(viac ako 18 rokov trvania exekučného konania) nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože

povinný dlhodobo nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden príjem podliehajúci exekúcii a zároveň nie je
pravdepodobné, že dôjde k zmene týchto majetkových pomerov povinného a ďalším výkonom exekúcie
by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie. Exekúcia neplní účel, pre
ktorý bola vedená. Majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto pokračovanie v
exekúcii je nehospodárne, neefektívne, nevedie k sledovanému výsledku. V danom konaní exekútor
nemá iné zákonné možnosti ako vymôcť od povinného pohľadávku na výživnom, nemožno vydať

exekučný príkaz a preto nemožno hovoriť o výkone exekúcie. Pokračovaním v konaním sa iba navyšujú
trovy exekútora. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom predpokladanépodmienky na to, aby súd rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení do 31.3.2017 a exekúciu
zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal, pretože výslovne uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená s návrhom na jeho zrušenie. Uviedla, že
ide o oprávnený nárok na výživné, ktorý podľa jej názoru súd nemal právo zrušiť, pretože dostatočne
nepreveril, či povinný má príjmy z pracovnej alebo inej činnosti. Namietla tiež, že nebola predvolaná na
pojednávanie, aby to súdu vysvetlila. Dôvody na zastavenie exekúcie teda nie sú dané, a preto žiada,

aby súd pokračoval vo vymáhaní uloženej povinnosti.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že zastavenie konania je v kompetencii
súdu. Povinný je však nezamestnaný, žiadosť oprávnenej o vykonanie lustrácie jeho príjmov bola
uskutočnená a bol zistený negatívny výsledok. So zastavením konania súhlasí.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017), v
ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziachdanýchrozsahom(§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffo
na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 CSP.

6. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora dňa 29.8.2007,
v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.3.2017 (porov.

§ 243h ods. 1 EP).

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Z citovaného ustanovenia celkom zreteľne vyplýva, že pre rozhodnutie
súdu o zastavení resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku

dňu rozhodovania. Súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na
skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť.
Citované ustanovenie neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že
povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že
majetok povinného aktuálne nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy

prípadnú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd
pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať,
že zistenia súdneho exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má
majetok, ktorý postačuje aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

8. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci
exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného. Nimi bolo
dostatočne zistené, že povinný dlhodobo nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nemá zriadený účet
v žiadnej banke, nepoberá žiadny príjem, naposledy mal príjem z pracovného pomeru za mesiace
2/2024 až 8/2024, a to s nízkym vymeriavacím základom, z ktorého nebolo možné vykonávať zrážky zo

mzdy, nemá podiely v žiadnej obchodnej spoločnosti. Súdny exekútor opakovane preskúmal majetkové
pomery povinného a až na základe riadne a opakovane zisteného skutkového stavu, v ktorom v priebehu
niekoľkých rokov trvania exekúcie nenastala žiadna zmena spočívajúca v tom, že by povinný nadobudol
akýkoľvek exekvovateľný majetok, z ktorého bolo možné vyvodiť záver o aspoň takej majetnosti
povinného, ktorá by postačovala na úhradu trov exekúcie. Tieto skutkové zistenia oprávnená v odvolaní

nijakým relevantným spôsobom nespochybnila. K podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
sa na výzvu súdu ani nevyjadrila. Vzhľadom na to je správny záver, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku
oprávnenej, ani len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné,
pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávkaoprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Takýto postup by bol v priamom rozpore s cit. § 57
ods. 1 písm. h) EP, teda trovy exekúcie, na ktoré majetok povinného nestačí, by stále viac a viac
rástli. Skutočnosť, že ide o pohľadávku na výživnom, sama osebe nevylučuje zastavenie exekúcie

podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, ak sú splnené zákonné podmienky. Zastavením
exekúcie zároveň nedochádza k zániku samotného nároku oprávnenej, ale len k ukončeniu exekučného
konania, ktoré sa preukázateľne ukázalo ako dlhodobo nevymožiteľné.

9. Námietka oprávnenej, že nebola predvolaná na pojednávanie, nie je dôvodná, keďže o zastavení

exekúcie bolo možné rozhodnúť na základe listinných dôkazov obsiahnutých v spise a bez potreby
vykonania ústneho pojednávania.

10. Odvolací súd dodáva, že exekučný súd bol povinný prihliadnuť na zákonné prekážky výkonu
exekúcie takým spôsobom, aby súčasne účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť
konať pred súdom, a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné

dôvody. V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v tých prípadoch, v ktorých
mu Exekučný poriadok dáva právomoc rozhodnúť aj bez návrhu a práve o taký prípad ide aj pri
rozhodovaní o zastavení exekúcie, ktorú exekučný súd môže zastaviť aj bez návrhu. V prípade zistenia
niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu zastaviť a to aj bez zreteľa na návrh,
či súhlas účastníka konania, osobitne oprávneného.

11. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
(výrok I).

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech
a povinnému ani súdnemu exekútorovi na odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto im odvolací
súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).