Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119435663
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6119435663.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej
v právnej veci žalobcu Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom: Horná 23, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu: LEVEN, a. s., so sídlom:
Ulica 29. augusta 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 540 005, proti žalovanému: VATRACHIO LIMITED,
so sídlom: Chrisorogiatissis & Kolokotroni, 3040 Limassol, Cyprus, zapísaná v Registri spoločnosti
Cyperskej republiky pod č. HE 293092, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Róbert Bockonič, so
sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 5. októbra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.
októbra 2023, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXXX/
XX/XXXX-XXX zo dňa 29. januára 2025 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica prvou výrokovou vetou žalobu zamietol.
Druhou výrokovou vetou priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške

100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2019 domáhal určenia
neúčinnostiprávnehoúkonu,atoZmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa02.04.2012uzavretejúpadcom
so žalovaným, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok úpadcu voči spoločnosti T - Invest, s. r. o.
so sídlom Banská Bystrica, vzniknuté v dôsledku nezaplatenia daňových dokladov s tým, že žalovaný je
potom následne povinný zaplatiť úpadcovi v prospech všeobecnej podstaty za pohľadávky postúpené

touto zmluvou peňažnú náhradu vo výške 1.500.000,- Eur. Jednalo sa o postúpenie pohľadávok úpadcu
voči spoločnosti T-Invest, s. r. o., Banská Bystrica fakturované na základe Zmluvy o dodávke zemného
plynu č. 1/2005/ZP v znení neskorších dodatkov 1-10 na žalovaného a vymáhané v exekučnom konaní
vedenom na OS Banská Bystrica pod sp. zn. XXX/XXXX/XXXX. Dňa 02.12.2011 súdny exekútor
pristúpil k vykonaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti obchodnej spoločnosti T - Invest, s. r. o. dražbou
a udelil príklep vydražiteľovi, spoločnosti S&B Vetvárska Properties, s. r. o. Bratislava, ktorý na
dražbe urobil najvyššie podanie ceny predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1.500.0000,- Eur. Príklep bol

následne schválený Uznesením OS Banská Bystrica. Dňa 15.05.2012 bola súdnemu exekútorovi zo
strany úpadcu doručená listina označená ako oznámenie o postúpenie pohľadávky zo dňa 14.05.2019,
ktorou úpadca oboznámil súdneho exekútora o vykonaní odporovaného právneho úkonu a súčasne
požiadal o vykonanie všetkých úkonov nevyhnutných na vstup žalovaného do exekučného konaniana miesto úpadcu. Pred vyhlásením konkurzu na úpadcu - spoločnosť LEVEN, a. s. Bratislava
prebiehala reštrukturalizácia, v rámci ktorej bol vypracovaný reštrukturalizačný posudok, v ktorom sa
konštatuje, že úpadca účtuje o pohľadávke voči žalovanému z titulu postúpenia pohľadávok sumu až

9.472.623,92 Eur, t.j. okrem napádaného právneho úkonu museli byť medzi nimi uzavreté i ďalšie
zmluvy o postúpení pohľadávok. Z uvedeného je nesporné, že odporovaným právnym úkonom úpadca
postúpil pohľadávky v prospech žalovaného v čase po tom, ako súdny exekútor pri výkone exekúcie
v exekučnom konaní speňažil nehnuteľnosti a súčasne pred tým, ako došlo k vyplateniu výťažku
získaného speňažením nehnuteľností zodpovedajúceho sume vo výške 1.500.000,-Eur v prospech

úpadcu, následkom čoho bola suma vo výške 1.500.000,- Eur poukázaná na bankový účet žalovaného,
ktorý v dôsledku odporovaného právneho úkonu vstúpil do exekučného konania na miesto úpadcu.
Potom možno dôvodiť, že odporovaný právny úkon nesie znaky ukracujúceho právneho úkonu podľa
§ 60 ZKR.

3. Súd ďalej uviedol, že žalobca v žalobe poukázal na existenciu pohľadávok v čase uzavretia

odporovaného právneho úkonu, a to pohľadávky veriteľa Empire Services s.r.o. Bratislava a veriteľa
Slovenský plynárenský priemysel a. s. Bratislava, ktoré boli predchádzajúcim správcom úpadcu zistené
čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti a z tohto dôvodu odporovaným právnym úkonom došlo
prinajmenšom k ukráteniu tých veriteľov, ktorých pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok
vedenom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu pod poradovými č. 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12.

Odporovaný právny úkon mal byť vykonaný za odplatu, pričom žalovaný mal za postúpenie pohľadávok
úpadcom zaplatiť odplatu vo výške zodpovedajúcej výške istiny postupovaných pohľadávok. Žalobca
tvrdil, že podľa jeho vedomosti žalovaný odplatu za postúpenie nezaplatil, a to aj napriek tomu, že mu
bol v rámci exekučného konania vyplatený výťažok zo speňaženia nehnuteľnosti poukázaný zo strany
súdneho exekútora vo výške 1.500.000,- Eur. Úpadca uvedeným úkonom v dôsledku odporovaného

právnehoúkonustratilprávonaprijatietohtovýťažkuzospeňaženianehnuteľnosti.Úpadcataknamiesto
finančných prostriedkov vo výške 1.500.000,- Eur, z ktorých mohol uspokojiť splatné pohľadávky svojich
veriteľov, nadobudol len pohľadávku voči žalovanému, ktorá nebola ku dňu vyhlásenia konkurzu na
majetok úpadcu zo strany žalovaného zaplatená. Ak by k odporovanému právnemu úkonu nedošlo,
úpadca by disponoval majetkom spôsobilým aspoň čiastočne postačujúcim na uspokojenie splatných

pohľadávok veriteľov úpadcu. Žalobca poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 29.04.2010 pod sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX, v zmysle ktorých predpoklady odporovateľnosti
právneho úkonu ako ukracujúceho právneho úkonu napĺňa aj taký právny úkon úpadcu, na základe
ktorého došlo k prevodu majetku úpadcu, za ktorý úpadca nedostal žiadne reálne protiplnenie, z ktorého
bymohlibyťuspokojenépohľadávkyveriteľovúpadcu.Uzavretieodporovanéhoprávnehoúkonuúpadcu

nemalo preňho žiadny hospodárky význam, naopak tento právny úkon možno s ohľadom na jeho
dôsledky považovať za právny úkon poškodzujúci úpadcu a ukracujúci jeho veriteľov. Poukázal na to,
že úpadca musel vedieť o splatných pohľadávkach svojich veriteľov, ktorých možnosť uspokojenia bola
zhoršená, resp. zmarená.

4. Žalovaný mal za to, že žalobca nesplnil základné kritériá skutkovej podstaty účinného určenia
neúčinnosti právneho úkonu, nepreukázal, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho
úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia
pohľadávok veriteľov dlžníka. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že pohľadávky veriteľov prihlásených
do konkurzu úpadcu existovali v čase napádaného právneho úkonu a rovnako nepreukázal, že právny

úkon bol vykonaný v čase úpadku alebo spôsobil úpadok úpadcu, keďže v žalobe neuvádza žiadnu
hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok. Podľa žalovaného musí
žalobca podľa § 60 ZKR ďalej preukázať existenciu úmyslu a vedomosť druhej zmluvnej strany
po úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov predmetným právnym úkonom, pričom táto existencia sa
predpokladá len vtedy, ak urobil dlžník právny úkon so spriaznenou osobou. Žalovaný nie je spriaznenou

osobou s úpadcom v zmysle ust. § 9 ZKR.

5. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 47 ods. 5, § 57, § 60 ods. 1, § 62 ods. 1,
§ 63 zák. č. 7/2005 Z.z. a na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná
a preto ju zamietol. Uviedol, že zo zabezpečeného zoznamu spriaznených osôb zo správcovského spisu

nezistil skutočnosti, že by žalovaný bol spriaznenou osobou úpadcu.

6. Ďalej skonštatoval, že medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že na úpadcu LEVEN,
a.s. Bratislava bola najskôr povolená reštrukturalizácia a následne bolo reštrukturalizačné konaniezastavené a vyhlásený konkurz v zmysle uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XX/X/
XXXX zo dňa 19.11.2018, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 226/2018 zo dňa 23.11.2018. Žalobca
bol v zmysle uznesenia okresného súdu ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Nespornou

skutočnosťou bolo, že správca ako oprávnená osoba podľa § 86 ZKR podal žalobu o určenie neúčinnosti
právneho úkonu podľa § 60 ZKR. Odporovaným právnym úkonom bola Zmluva o postúpení pohľadávok
uzavretá dňa 02.04.2012 medzi úpadcom a žalovaným v súlade s ustanovením § 524 Občianskeho
zákonníka. Úpadca na žalovaného previedol pohľadávky ním fakturované voči spoločnosti T - Invest s. r.
o. Banská Bystrica, ktoré mu vznikli na základe Zmluvy o dodávke zemného plynu, a to v celkovej výške

1.950.000,- Eur. Spolu s pohľadávkami bolo postúpené príslušenstvo a práva s nimi spojené. V konaní
nebolo spornou skutočnosťou, že uvedené pohľadávky nadobudol úpadca v zmysle Rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu a.s. Bratislava pod sp. zn. Srs/8/2011 zo dňa 19.07.2011.
Následne predmetné rozhodnutie nebolo žalovaným dlžníkom splnené dobrovoľne, a preto žalobca až v
rámci exekučného konania Zmluvou o postúpení pohľadávky previedol tieto pohľadávky na žalovaného.
Súdny exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti obchodnej spoločnosti T - Invest s.r.o. ,

a to dražbou, na ktorej súdny exekútor udelil príklep vydražiteľovi S&B Vetvárska Properties s.r.o.,
so sídlom Bratislava, o ktorom následne rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn.
XXX/XXXX/XXXX-XX zo dňa 17.02.2012.. V zmysle uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 21.06.2012 potom úpadca z exekučného konania ako oprávnený vystúpil a na jeho postavenie
vstúpilžalovaný.Nespornouskutočnosťoubolo,ževydražiteľnehnuteľnosticenunehnuteľnostiuhradila

exekútorvyplatilžalovanémutútocenuvovýške1.500.000,-Eur.Správcaúpadcu,akooprávnenáosoba
potom dňa 25.11.2019 podala žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky
v zmysle zmluvy medzi úpadcom a žalovaným, a žiadala určiť jej neúčinnosť a zo strany žalovaného
zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 1.500.000,- Eur. Súd z vykonaného dokazovania zistil,
že žalobca podal žalobu včas.

7. Súd ďalej uviedol, že pre úspešné odporovanie právnemu úkonu podľa § 60 ods. 1 ZKR je
podmienkou, že ide o úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka
ukrátiť svojich veriteľov, a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ustanovenie §
60 ods. 2 ZKR sa v danom prípade nepoužije, nakoľko nejde o osoby spriaznené, kedy sa tento

úmysel predpokladá. V danom prípade musel preto žalobca preukázať ním tvrdené skutočnosti o
splnení podmienok pre úspešné odporovanie právnemu úkonu - Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 02.04.2012 uzavretej medzi úpadcom a žalovaným. Uvedeným právnym úkonom medzi úpadcom a
žalovanýmžalobcatvrdil,žeúpadcaukrátilsvojichveriteľov.Žalobcavkonaní podľasúduprvejinštancie
preukázal, že v čase nadobudnutia účinnosti odporovaného právneho úkonu existovali minimálne

pohľadávky dvoch veriteľov úpadcu, ktorých označil v konaní, ktorí si svoje pohľadávky voči úpadcovi
zároveň prihlásili zákonom predpísaným spôsobom do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a sú
evidované v zozname pohľadávok vedenom podľa § 31 ZKR a ktoré pohľadávky boli predchádzajúcim
správcom úpadcu zistené dňa 08.02.2019, čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti
v celom rozsahu. Jednalo sa o pohľadávku veriteľa Empire Services s.r.o. Bratislava a pohľadávky

veriteľa Slovenský plynárenský priemysel a. s. Bratislava tak, ako ich žalobca naposledy špecifikoval v
podaní zo dňa 04.10.2022. Súd na základe tejto špecifikácie zistil, pohľadávky oboch týchto veriteľov
existovali pred vykonaním úkonu medzi úpadcom a žalovaným zo dňa 02.04.2012. Rovnako súd zistil,
že tieto boli zaradené do zoznamu pohľadávok pod porad. č. 1, 2 a 4 až 12. Žalobca teda preukázal
existenciu pohľadávok veriteľov, ktorých mal úpadca predmetným úkonom ukrátiť. Žalobca následne

ďalej tvrdil, že predmetný úkon bol vykonaný v čase úpadku medzi 31.12.2011 a 30.06.2012 vo forme
platobnej neschopnosti, t. j. v čase, keď úpadca nebol schopný plniť svoje peňažné záväzky 30 dní
po lehote splatnosti, a tieto záväzky neboli kryté jeho finančným majetkom. Žalobca preto tvrdil, že
predmetný právny úkon bol vykonaný úpadcom a žalovaným v čase jeho úpadku, a teda jedná sa
o ukracujúci právny úkon. Súd poukázal na hodnotenie právnych úkonov dlžníka s predpokladom

ich odporovateľnosti podľa § 110 ods. 1 písm. f) ZKR v reštrukturalizačnom posudku, (viď strana 25),
ktoré právne úkony reštrukturalizačný správca vyhodnotil ako úkony s odbornou starostlivosťou. Počas
reštrukturalizačného konania reštrukturalizačný správca nemal za to, že ide o právny úkon, ktorému
možno odporovať. Je zrejmé, že žalovaný obdržal výťažok z predaja dražby v rámci exekučného
konania, do ktorého vstúpil na miesto úpadcu vo výške 1.500.000,- Eur za prevedené pohľadávky v

celkovej hodnote 1.950.000,- Eur, žalovaný úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky úpadcovi, resp.
žalobcovi neuhradil, však svedčí pre odporovanie právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia podľa
§ 58 ZKR, ktorý dôvod odporovateľnosti žalobca neuplatnil v žalobe.8. Súd prvej inštancie uviedol, že ďalšou podmienkou pre úspešné odporovanie danému právnemu
úkonu učinenému úpadcom a žalovaným zo dňa 02.04.2012 je, že bol takýto úkon učinený úpadcom
s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Žalobca

pritom tvrdil, že z chronológie jednotlivých úkonov, ktoré uvádzal počas konania je zrejmé, že úpadca
musel mať vedomosť a zároveň i úmysel ukrátiť svojich veriteľov, voči ktorým mal nesplatené záväzky,
a najmä voči Slovenskému plynárenskému priemyslu vo veľkom rozsahu, a aj napriek tomu pred
obdržaním výťažku z predaja nehnuteľnosti previedol Zmluvou o postúpení pohľadávok na žalovaného
oprávnenie obdržať tento výťažok z predaja. Žalovaný po jeho obdržaní, svoj záväzok v zmysle zmluvy o

postúpení pohľadávok, t.j. odplatu žalobcovi, resp. úpadcovi neuhradil bez bližšieho ozrejmenia. Svojim
postupom následne zmaril možnosť uspokojenia alebo čiastočného uspokojenia svojich veriteľov, ktorí
následne prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Podľa žalobcu
svedčí o tom i skutočnosť, že nešlo o ojedinelý právny úkon medzi úpadcom a žalovaným, ale tomu
predchádzala i predchádzajúca Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.03.2012, ktorou podľa
reštrukturalizačného posudku boli postúpené pohľadávky úpadcu na žalovaného v sume 7.090.892,96

Eur. Žalobca uviedol, že tomuto právnemu úkonu učinenému medzi úpadcom a žalovaným v zmysle
zákona neodporoval. Opäť bližšie sa žalobca k nevyužitiu tohto práva nevyjadril. Žalobca ďalej
poukazoval, že zo samotného obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi úpadcom a
žalovaným žalovaný mohol vedieť, resp. vedel, že predmetným úkonom mieni úpadca ukrátiť svojich
veriteľov. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu poprel, pričom poukázal, že dôkazné bremeno ohľadne

preukázania tejto skutočnosti je na žalobcovi. Súd z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok zistil, že
žalovanýmoholmaťvedomosťotom,žepredmetnápohľadávkabolapriznanáúpadcovirozhodcovským
súdom, a že ohľadne vymoženia tejto pohľadávky prebieha exekučné konanie. Iné skutočnosti z obsahu
uvedenej zmluvy súd nezistil, t. j. že práve týmto úkonom mal úpadca ukrátiť svojich veriteľov a že o
tomto úmysle mohol alebo mal vedomosť žalovaný. Žalovaný pritom nepoznal finančnú situáciu úpadcu

a ani jeho záväzky a v danom období na to nebol ani dôvod.

9. Keďže žalobca k uvedenej skutočnosti ohľadne možnosti vedomosti žalovaného o úmysle úpadcu
ukrátiť svojich veriteľov nepredložil žiadne ďalšie listinné a iné dôkazy a rovnako nenavrhol prípadne ani
výsluch svedkov, a to i vzhľadom k tomu, že štatutárny zástupca úpadcu zomrel, lebo práve on uskutočnil

predmetný úkon, súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní tejto skutočnosti,
ktorá je jednou z podmienok úspešného odporovania právnemu úkonu. Uvedená podmienka musí byť
súčasne splnená s ďalšími tak, ako ich súd už vyššie konštatoval. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 225 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný

úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)
CSP z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalobca uviedol, že pre odporovateľnosť právneho úkonu podľa ust. § 60 ZKR sa vyžaduje, aby

dlžník (úpadca) urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a zároveň tento úmysel musel
byť druhej strane známy. Podmienka ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľov sa objavuje ako
podmienka odporovateľnosti aj priamo v hypotéze právnej normy s tým, že odporovateľnosť ako právny
inštitút na ochranu veriteľov prichádza do úvahy len vtedy, ak sa právnym úkonom dlžníka (úpadcu)
ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, čiže ak ostatný majetok dlžníka (úpadcu) nebude postačovať

na plné uspokojenie pohľadávok všetkých jeho veriteľov.

13. Žalobca s poukazom na okolnosti uzavretia odporovaného právneho úkonu uvedené v čl. B žaloby,
vrátane vyjadrení, ktoré boli obsahom vyjadrení zo dňa 01.09.2021, 20.12.2021, vrátane vyjadrenia na
pojednávaní dňa 05.10.2023 zrekapituloval, že odporovaný právny úkon bol uzavretý dňa 02.04.2012,

t.j. v čase po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XXX/XXXX/
XXXX-XX zo dňa 17.02.2012, ktorým exekučný súd schválil príklep udelený súdnym exekútorom
za najvyššie podanie 1.500.000,- Eur a v čase, v ktorom úpadca mohol dôvodne očakávať prijatie
finančných prostriedkov z exekučného konania z rozvrhového pojednávania podľa ust. § 154 a nasl.
Exekučného poriadku; odporovaný právny úkon bol uzavretý v čase úpadku úpadcu, ktorý nastal

v období medzi 31.12.2011 a 30.06.2012 vo forme platobnej neschopnosti, t.j. v čase, keď úpadca
nebol schopný plniť svoje peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti a tieto záväzky neboli kryté jeho
finančným majetkom; odporovaný právny úkon spĺňa predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu ako
ukracujúceho právneho úkonu, nakoľko na jeho základe došlo k prevodu majetku úpadcu, avšak úpadcaza prevod pohľadávky odporovaným právnym úkonom nedostal žiadne reálne finančné protiplnenie vo
forme odplaty, ani len čiastočne, a to ani v čase, ako žalovaný obdržal plnenie od súdneho exekútora
na základe exekučným súdom schváleného rozvrhu výťažku a ani v čase do vyhlásenia konkurzu na

majetokúpadcuaanižiadnuinúskutočneprimeranú,resp.rovnocennúnáhradu,atedažeodporovaným
právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov Empire Services a SPP. Žalobca má a mal preukázané,
že nespochybniteľným spôsobom preukázal ukrátenie uspokojenia uvedených veriteľov úpadcu, t.j. že
ich pohľadávky nebude možné v dôsledku odporovaného právneho úkonu, ktorým došlo k zmenšeniu
majetku úpadcu uspokojiť v prihlásenom, resp. v zistenom rozsahu. Nie je možné sa v tomto smere

stotožniť s právnym posúdením daného predpokladu odporovateľnosti podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR
tak, ako ju vyhodnotil súd v bode 17 odôvodnenia. Názor prvoinštančného súdu ohľadne neuplatnenia
odporovaného právneho úkonu podľa ust. § 58 ZKR je vo vzťahu k uplatneniu odporovacieho práva
odporovaného právneho úkonu žalobcom podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR a vo vzťahu k prejednávanej veci
bez právneho významu.

14. Žalobca ďalej uviedol, že mal a stále má za to, že úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov ako aj
vedomosť žalovaného o tomto úmysle bolo možno predpokladať na základe jednotlivých skutočností,
ktoré vo svojej vzájomnej súvislosti vytvorili skutkový stav nasvedčujúci naplneniu normatívnej
podmienky úspešného odporovania odporovanému právnemu úkonu ako úkonu ukracujúcemu podľa
ust. § 60 ods. 1 ZKR.

15. Keďže odporovaný právny úkon bol a je z pohľadu správcu cudzím súkromnoprávnym úkonom,
ktorého nebol priamym účastníkom, je pre správcu unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k úmyslu
dlžníka a najmä vo vzťahu k vedomosti žalovaného o tomto úmysle procesne obtiažne. Ukracujúci
úmysel dlžníka nemôže súd v týchto prípadoch prezumovať, avšak žalobcom tvrdené konanie „in
fradeum creditoris“ bol povinný dôsledne vyhodnotiť v nadväznosti na vykonané dokazovanie a celkové

súvislosti prejednávaného sporu a ktoré konanie prvoinštančného súdu vo vzťahu k uvedenému žalobca
namieta.

16. Ďalej uviedol, že si je vedomý toho, že úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť
žalovaného, ako druhej strany o tomto úmysle sú psychickým stavom, ktoré samy osebe nemohli

a nemôžu byť predmetom dokazovania. Z normatívneho znenia ust. § 60 ods. 1 ZKR ako podmienka
úspešnej odporovateľnosti vyplýva, že tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Z uvedeného rezultujú dve rôzne situácie, ktoré mali byť zo strany žalobcu preukázané, a to buď
že žalobca o úmysle dlžníka vedel alebo že žalovaný o úmysle dlžníka subjektívne nevedel ale
z objektívneho hľadiska o ňom vedieť musel. Žalovaný poprel, že mu bol úmysel dlžníka ukrátiť svojich

veriteľov odporovaným právnym úkonom známy. Žalobca zastáva názor, že pri posudzovaní otázky,
či úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa musel byť druhej strane známy, je nevyhnutné prihliadať,
či touto druhou stranou bol podnikateľský subjekt alebo napr. subjekt s vysokoškolským vzdelaním,
u ktorých možno opodstatnene očakávať, že vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie alebo profesionálne
skúsenosti vedia vyhodnotiť konanie osoby, s ktorou uzatvárajú právny úkon, t.j. dlžníka a jej skutočný

úmysel príp. motiváciu. Žalobca v konaní poukázal na skutočnosť, že pri hodnotení právnych úkonov
podnikateľov, v tomto prípade úpadcu a žalovaného bolo treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že išlo
o konanie profesionálnej skupiny subjektov, pri ktorých sa v zásade vyžaduje konanie s odbornou
starostlivosťou, a to osobitne pri štatutárnych orgánoch kapitálových spoločností, pretože práve ich
konanie má spravidla ekonomické a právne dopady nielen vo vzťahu k spoločnostiam, v ktorých pôsobia

ale aj navonok. Aj keď žalobcom odporovaný právny úkon a s ním súvisiace úkony mohli navonok
predstavovať sofistikovaný reťazec úkonov zachovávajúcich ich legalitu, žalobca v nich vzhľadom na
skutkové okolnosti videl príčinnú súvislosť účelovo dojednaného postupu nadobudnutia aktív úpadcu
žalovaným vo forme finančných prostriedkov.

17. Uviedol, že v prejednávanej veci zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o úmysle dlžníka
ukrátiť veriteľov a o vedomosti druhej strany o tomto úmysle žalobcu, ktorý však opätovne zdôraznil,
že pozícia správcu v postavení žalobcu pri unesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena v súdnom
konaní je obmedzená, keďže odporovateľný právny úkon je z pohľadu cudzím súkromnoprávnym
úkonom medzi úpadcom a žalovaným. Je teda logickým dôsledkom, že argumentácia žalobcu bola

postavená v zásade len na nepriamych dôkazoch a nepriamych skutočnostiach, ktoré však podľa
názoru žalobcu vo veci konajúci súd dôsledne a relevantne nevyhodnotil. Žalobca namieta aj záver
súdu, že žalovaný nepoznal finančnú situáciu úpadcu a ani jeho záväzky v danom období v kontexte
záveru, že súd iné skutočnosti zo zmluvy o postúpení pohľadávky nezistil, nakoľko jej obsah vo vzťahuk okolnostiam uzavretia odporovaného právneho úkonu a konania žalovaného s náležitou odbornou
starostlivosťou vo vzájomných súvislostiach ani nevyhodnotil. Poukázal na to, že úpadca uzatvoril so
žalovaným nielen odporovaný právny úkon dňa 02.04.2012 ale aj časovo skoršiu Zmluvu o postúpení

pohľadávky dňa 20.03.2012, ktorou bola na žalovaného postúpená pohľadávka/pohľadávky úpadcu
vo výške 7.090.892,96 Eur, t.j. medzi žalobcom a žalovaným nešlo o uzavretie ojedinelého, resp.
náhodného záväzkovo-právneho vzťahu. Žalobca vzhľadom na uvedené zastáva názor, že splnenie
zákonných podmienok odporovania odporovanému právnemu úkonu podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR
preukázal.

18. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a nesprávnu interpretáciu
ust. § 60 ods. 1 ZKR, keď žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno lebo
nepreukázal vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Zastáva názor, že pri
rozhodovaní o žalobe o určenie neúčinnosti odporovaného právneho úkonu je neprípustné, aby súd
rozhodujúci vo veci prijal taký výklad ust. § 60 ods. 1 ZKR, ktorý by viedol v konečnom dôsledku k tomu,

že právna ochrana, ktorú konkurzným veriteľom poskytuje predmetné ustanovenie ZKR by bola len
iluzórna, keďže na jednej strane má správca formálnu právnu možnosť brániť sa proti odporovanému
právnemu úkonu, ktorý znížil uspokojenie ukrátených veriteľov dlžníka a na druhej strane by nemal
reálny prístup k tejto ochrane. Žalobca má za to, že v predmetnom spore preukázal, že odporovaný
právny úkon ukrátil uspokojenie pohľadávok veriteľov a súčasne, že žalovanému musel byť úmysel

úpadcu v postavení dlžníka ukrátiť veriteľa známy, teda že žalovaný o tomto úmysle dlžníka vedel alebo
musel vedieť.

19.Vzhľadomnauvedenénavrhol,abyKrajskýsúdvBanskejBystricirozsudokOkresnéhosúduBanská
Bystrica zmenil a žalobe vyhovel.

20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie navrhuje zamietnuť ako nedôvodné.
Podľa názoru žalovaného súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Žalobca
nepreukázal, že napadnutý právny úkon bol vykonaný v čase úpadku, nepreukázal úmysel žalovaného
ukrátiť veriteľov a žalovaný nie je a ani nebol spriaznenou osobou.

21. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi, k vyjadreniu žalovaného sa už nevyjadril.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania
podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2, CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol
v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219
ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

23. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.

24. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom
na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Náležite vysvetlil, prečo po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a túto zamietol.

25. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalobcu zaoberal v rozsahu, ktorý
postačuje na konštatovanie, že žalobca v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti
prípadu. Odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m.m IV. A. XXX/XX, B. A. XXX/XX).26. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi vo výške 100 %.

27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2019 domáhal
určenia neúčinnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.04.2012 uzavretej
úpadcom so žalovaným, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok úpadcu voči spoločnosti T
- Invest, s. r. o. so sídlom Banská Bystrica, vzniknuté v dôsledku nezaplatenia daňových dokladov

s tým, že žalovaný je potom následne povinný zaplatiť úpadcovi v prospech všeobecnej podstaty
za pohľadávky postúpené touto zmluvou peňažnú náhradu vo výške 1.500.000,- Eur. Jednalo sa
o postúpenie pohľadávok úpadcu voči spoločnosti T-Invest, s. r. o., Banská Bystrica fakturované
na základe Zmluvy o dodávke zemného plynu č. 1/2005/ZP v znení neskorších dodatkov 1-10 na
žalovaného a vymáhané v exekučnom konaní vedenom na OS Banská Bystrica pod sp. zn. XXX/XXXX/
XXXX.

28. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči
veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v

primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

29. Podľa § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

30. Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

31. Podľa § 57 ods. 5 ZKR ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas

ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno
odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

32. Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov

a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

33. Podľa § 60 ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo
o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto
úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

34. Podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

35. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa 19.11.2018, ktoré bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku č. 226/2018 zo dňa 23.11.2018, bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka LEVEN a.s. Bratislava. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XX/X/XXXX zo
dňa 19.03.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 59/2019 zo dňa 25.03.2019 súd do
funkcie správcu úpadcu ustanovil obchodnú spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná
k.s. so sídlom Banská Bystrica. Vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu predchádzala povolená

reštrukturalizácia a následné zastavenie reštrukturalizačného konania.

36. Žaloba bola podaná dňa 25.11.2019, súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca podal žalobu včas,
keďže lehota na podanie žaloby vyplývala z ustanovenia § 60 ods. 3 ZKR v spojitosti s ustanovením
§ 57 ods. 5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že pre úspešné odporovanie

právnemu úkonu podľa § 60 ods. 1 ZKR je podmienkou, že ide o úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel
byť druhej strane známy. V danom prípade nešlo o spriaznené osoby vykonávajúce predmetný právnyúkon, a preto podľa názoru súdu prvej inštancie sa v súdenom prípade ustanovenie § 60 ods. 2 ZKR
na tento prípad nepoužije.

37. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní preukázal, že v
čase nadobudnutia účinnosti odporovaného právneho úkonu - Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 02.04.2012 existovali minimálne pohľadávky dvoch veriteľov úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky voči
úpadcovi prihlásili zákonom predpísaným spôsobom do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a
sú evidované v zozname pohľadávok s tým, že sa jedná o pohľadávky, ktoré boli predchádzajúcim

správcom úpadcu zistené čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti v celom rozsahu.
Jedná sa o pohľadávku veriteľa Empire Services s.r.o. Bratislava a Slovenský plynárenský priemysel a.s.
Bratislava. Súd prvej inštancie tak na základe uvedeného zistil, že pohľadávky oboch veriteľov existovali
predvykonanímúkonu medziúpadcomažalovanýmzodňa02.04.2012,ažebolizaradenédozoznamu
pohľadávok pod poradovým č. 1, 2 a 4 až 12. Podľa názoru súdu prvej inštancie teda žalobca preukázal
existenciu pohľadávok veriteľov, ktorých mal úpadca predmetným úkonom ukrátiť.

38.Zpredmetnejzmluvyopostúpenípohľadávokuzavretejmedziúpadcomakopostupcomažalovaným
ako postupníkom z 02.04.2012 odvolací súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je odplatné postúpenie
pohľadávky postupcu voči dlžníkovi T - Invest s.r.o. Banská Bystrica. Pohľadávky úpadcu, ktoré boli
predmetnou zmluvou postúpené vznikli na základe Zmluvy o dodávke plynu, ktorú uzatvoril úpadca dňa

15.12.2005 ako dodávateľ s dlžníkom ako odberateľom. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie
pohľadávkyjeodplatnéstým,žeodplatazatotopostúpeniejezmluvnýmistranamidohodnutánačiastku
vo výške 1.950.000,--eur.

39. Odvolací súd ďalej zistil, že úpadca písomným podaním zo dňa 14.05.2012 oznámil exekútorke

JUDr. Alene Szalayovej postúpenie pohľadávky, keďže exekučné konanie sa viedlo proti dlžníkovi -
spoločnostiT–Invest,s.r.o..Uznesenímč.k.XXX/XXXX/XXXX-XXzodňa 21.06.2012súdpripustil,aby
z konania vystúpil doterajší oprávnený LEVEN a.s. Bratislava a na jeho miesto do konania vstúpil nový
oprávnený VATRACHIO LIMITED so sídlom Cyprus. Právo na zaplatenie pohľadávok bolo úpadcovi
priznané rozhodcovským rozsudkom č. Srs/8/2011 zo dňa 19.07.2011 vydaným Stálym rozhodcovským

súdom, zriadeným obchodnou spoločnosťou Stály rozhodcovský súd, a.s. Bratislava.

40. V konaní bolo nesporne preukázané, že dňa 02.12.2011 súdny exekútor pristúpil k vykonaniu
exekúcie predajom nehnuteľnosti obchodnej spoločnosti T - Invest s.r.o. dražbou, pričom príklep udelil
vydražiteľovi, a to spoločnosti S&B Vetvárska Properties, s.r.o. Bratislava, ktorý na dražbe urobil

najvyššie podanie ceny predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1.500.000,--eur. Príklep bol následne
schválený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica. V konaní bolo preukázané, že úpadca postúpil
pohľadávky v prospech žalovaného po tom, ako exekútor speňažil nehnuteľnosti dlžníka a predtým, ako
došlo k vyplateniu výťažku 1.500.000,-- eur úpadcovi, ktorá suma bola poukázaná žalovanému.

41. Keďže vyhláseniu konkurzu predchádzala reštrukturalizácia dlžníka, odvolací súd zhodne so
záverom súdu prvej inštancie poukazuje na reštrukturalizačný posudok, ktorý v časti VI. hodnotil
právne úkony dlžníka s predpokladmi ich odporovateľnosti (§ 110 ods. 1 písm. f) ZKR), v ktorom
reštrukturalizačný správca vyhodnotil právne úkony dlžníka, okrem iného aj Zmluvu o postúpení
pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným zo dňa 02.04.2012 a uviedol, že mu bola zo strany dlžníka

doložená zmluvná a iná súvisiaca dokumentácia k v posudku definovaným právnym úkonom, ktoré
správca vyhodnotil z pohľadu § 57 až 62 ZKR a po zohľadnení všetkých relevantných skutočností
s odbornou starostlivosťou skonštatoval, že všetky ním preskúmané právne úkony dlžníka, ktoré mu
boli sprístupnené a ktoré dlžník uskutočnil pred poverením jeho osoby vypracovaním tohto posudku,
priamo súviseli s výkonom činnosti dlžníka v jeho hlavnom predmete podnikania s tým, že nie je dôvod

predpokladať, že došlo k zníženiu majetku dlžníka a teda nevykazujú znaky právnych úkonov, pri
ktorých by bolo možné predpokladať ich odporovateľnosti podľa § 57 a nasl. ZKR. Správca teda nezistil
žiadny významný právny úkon, z obsahu ktorého by bolo možné predpokladať efektívne uplatnenie
odporovacieho práva v zmysle § 57 a nasl. ZKR.

42. Okresný súd postupoval správne, ak primárne preskúmaval, či sú splnené podmienky všeobecnej
generálnej klauzuly odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR. Práve
všeobecná generálna klauzula uvedená v § 57 ods. 4 ZKR, podľa ktorej odporovať podľa Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii možno iba takému právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenieprihlásených pohľadávok veriteľov, vymedzuje základný predpoklad, ktorý musí byť splnený, aby súd
mohol odporovateľnej žalobe vyhovieť. Uvedené platí aj v tých konania, kde sa žalobca domáha
odporovateľnosti na základe jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti.

43. Osobitne, pokiaľ sa žalobca v zmysle žaloby domáha neúčinnosti právnych úkonov dlžníka na
základe ust. § 60 ZKR (odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu) nevyhnutne musí predložiť také
skutkové tvrdenia a také dôkazy podporujúce jeho skutkové tvrdenia, z ktorých vyplynie, že je splnená
podmienka, že daný právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka.

44. S poukazom na uvedené, pre všetky skutkové podstaty platí, že žalobca musí uviesť také skutkové
tvrdenia a dôkazy, z ktorých vyplýva, že je splnená základná všeobecná podmienka stelesnená v
generálnej klauzule odporovateľnosti a teda, že právny úkon, ktorého neúčinnosti sa žalobou domáha,
ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka a až následne potom súd
preskúmava skutkové tvrdenia a predložené dôkazy smerujúce k tomu, či bola naplnená konkrétna

skutková podstata, či už ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúci právny
úkon alebo ukracujúci právny úkon, respektíve právny úkon urobený po zrušení konkurzu. Keďže
žalobca sa v tomto prípade domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu podľa § 60 ZKR (odporovanie
ukracujúcemu právnemu úkonu), bol povinný preukázať, že právny úkon dlžníka, ktorému odporoval,
teda zmluva o postúpení pohľadávok ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov

dlžníka a že žalovaný mohol vedieť, resp. vedel, že predmetným úkonom mieni úpadca ukrátiť svojich
veriteľov.

45. Za ukracujúci právny úkon sa v konkurznom práve považuje taký právny úkon, ktorý bol vykonaný
úpadcom, pričom viedol k zníženiu hodnoty majetku úpadcu, ktorá spôsobila, že zostávajúci majetok

úpadcu po ukracujúcom právnom úkone už nestačí na uspokojenie týchto pohľadávok rôznych veriteľov
dlžníka, ktoré existovali v čase ukracujúceho právneho úkonu, pričom ide o veriteľov dlžníka, ktorí svoje
pohľadávky prihlásili do konkurzu.

46. Z pohľadu konkurzného zákona rizikové sú tie úkony, následkom ktorých dochádza k takému

zníženiu majetku dlžníka, že po ich účinnosti sa už uspokojenie pohľadávok veriteľov nebude zrealizovať
vôbec, respektíve sa bude môcť zrealizovať iba v nižšej miere. Tieto sú považované za ukracujúce
právne úkony a tieto sú aj predmetom odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka. Teda nie akýkoľvek
úkon dlžníka urobený počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania je automaticky ukracujúcim
právnym úkonom, aj keď ním došlo v dôsledku neho k zmenšeniu majetku dlžníka, ale ukracujúcim

právnym úkonom je iba vtedy, ak zvyšný majetok dlžníka, ktorý po takomto úkone ostane dlžníkovi
nepostačuje na uspokojenie veriteľov dlžníka vzhľadom na tie pohľadávky, ktoré existujú v čase
sporného právneho úkonu.

47. V zmysle uvedeného tak v konaniach, kedy sa žalobca domáha neúčinnosti právneho úkonu dlžníka

vzhľadom na ukracujúci právny úkon podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, musí žalobca na to,
aby mohol v konaní uspieť, uviesť také skutočnosti, z ktorých vyplýva, že dlžník vykonal v sledovanom
období právny úkon, na základe ktorého došlo k takému zníženiu majetku, že už nebolo možné v plnej
miere uspokojiť veriteľov tých pohľadávok, ktoré existovali ku dňu účinnosti tohto právneho úkonu a
zároveň, ktoré boli prihlásené v konkurze.

48. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný obdržal výťažok z predaja dražby v rámci exekučného
konania, do ktorého vstúpil namiesto úpadcu vo výške 1.500.000,--eur za prevedené pohľadávky
v celkovej hodnote 1.950.000,--eur, pričom úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky úpadcovi,
respektíve žalobcovi neuhradil, keď správne súd prvej inštancie poznamenal, že táto argumentácia

podľa názoru súdu prvej inštancie svedčí pre odporovanie právnemu úkonu bez primeraného
protiplnenia podľa § 58 ZKR, ktorý dôvod odporovateľnosti však žalobca v žalobe neuplatnil, keď
aj odvolací súd uvádza, že je pravdou, že žalobca sa nedomáhal neúčinnosti právneho úkonu v
zmysle ust. § 58 ZKR, kedy by odporoval právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia. V tejto
skutkovej podstate v zmysle § 58 ZKR súd vyhodnocuje, či napadnutý právny úkon je úkonom bez

primeraného protiplnenia, avšak otázku hodnoty protiplnenia neskúma v prípade, ak sa žalobca domáha
odporovateľnosti právneho úkonu na základe ust. § 60 ZKR , kedy odporuje ukracujúcemu právnemu
úkonu.49. V prípade, že sa žalobca domáha odporovania právnemu úkonu v zmysle § 60 ZKR, správcu
zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť uspokojenie
pohľadávok veriteľov a druhá zmluvná strana o tomto úmysle vedela. Existencia úmyslu a vedomosť

druhej zmluvnej strany sa ex lege predpokladá pri právnych úkonoch, ktoré urobil dlžník so spriaznenou
osobou, pričom povinná osoba ako nadobúdateľ majetkového prospechu môže preukázať opak, teda
neexistenciu úmyslu alebo jeho nepoznanie, respektíve absenciu obidvoch predpokladov. Pri tejto
skupineprávnychúkonovjeprávneirelevantné,čidlžníkbolvčasevykonaniaspornéhoprávnehoúkonu
v úpadku alebo či sa týmto právnym úkonom do úpadku dostal.

50. Správny je právny záver súdu prvej inštancie, že medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávok
nie je vzťah spriaznenej osoby v takom ponímaní, ako je spriaznená osoba vymedzená v § 9 ZKR. Z
týchto dôvodov a vzhľadom na čas uzatvorenia spornej zmluvy je možné posúdiť jej odporovateľnosť
podľa § 60 ZKR. Vzhľadom na absenciu vzťahu spriaznenej osoby medzi postupcom a postupníkom
je potrebné zo strany správcu ako žalobcu preukázať úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok

veriteľov. K poznaniu úmyslu (priameho alebo nepriameho) dlžníka, ukrátiť uspokojenie pohľadávok
veriteľov druhou zmluvnou stranou odvolací súd konštatuje, že poznanie tohto úmyslu je v zásade
vylúčené, ak zmluvné strany napádaného právneho úkonu nie sú majetkovo ani personálne prepojené.
Na strane druhej, aj pri takomto prepojení, nie je vylúčené, že druhá zmluvná strana o takomto úmysle
dlžníka nevie, a preto je prípustný dôkaz o opaku, čo ZKR pripúšťa aj pri právnom úkone dlžníka so

spriaznenou osobou. Rovnako je v zásade vylúčené poznanie úmyslu dlžníka pri právnom úkone medzi
neznámymi osobami, pri náhodnom alebo ojedinelom a právnom vzťahu.

51. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na časovo skoršiu uzatvorenú Zmluvu o postúpení pohľadávky
zo dňa 20.03.2012, ktorou boli na žalovaného postúpené pohľadávky úpadcu vo výške 7.090.892,96 eur,

z čoho vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným nešlo o uzavretie ojedinelého, respektíve náhodného
záväzkovo právneho vzťahu, napriek tomu žalobca sa odporovateľnosti tohto právneho úkonu voči
žalovanému nedomáhal.

52. S poukazom na uvedené správne súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal práve

na predchádzajúcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.03.2012 a skonštatoval, že na dotaz
súdu žalobca uviedol, že tomuto právnemu úkonu učinenému medzi úpadcom a žalovaným v zmysle
zákona neodporoval a k využitiu tohto práva sa v konaní nevyjadril. Pokiaľ žalobca poukazoval na to,
že zo samotného obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným
mohol žalovaný vedieť, respektíve vedel, že predmetným úkonom úpadca mieni ukrátiť svojich veriteľov,

zhodne záverom súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že k tomuto svojmu tvrdeniu žalobca
nepredložil žiadne dôkazy, nenavrhol výsluch svedkov. Preto dospel súd prvej inštancie k správnemu
právnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní tej skutočnosti, ktorá je jednou
z podmienok úspešného odporovania právnemu úkonu, a ktorá musí byť splnená súčasne s ďalšími.

53. Odvolací súd k tomu dodáva, že v čase uzatvorenia odporovaného právneho úkonu (02.04.2012)
nebola začatá ani reštrukturalizácia, teda že žalovaný, tak ako správne uviedol aj súd prvej inštancie
mohol mať vedomosť len o tom, že predmetná pohľadávka, ktorá bola na neho postúpená bola úpadcovi
priznaná rozhodcovským súdom a že ohľadne vymoženia tejto pohľadávky prebieha exekučné konanie.

54. Žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by tento úkon, teda zmluva o
postúpení pohľadávok bol učinený úpadcom s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a nepreukázal a zo
žiadnych dôkazov to ani nevyplýva, že by tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že pozícia správcu v postavení žalobcu pri
unesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena v súdnom konaní je obmedzená, keďže odporovateľný

právny úkon je z pohľadu cudzím súkromnoprávnym úkonom medzi úpadcom a žalovaným, pretože
tak, ako už bolo uvedené, osobitne, pokiaľ sa žalobca v zmysle žaloby domáha neúčinnosti právnych
úkonov dlžníka na základe ust. § 60 ZKR, nevyhnutne musí predložiť také skutkové tvrdenia a také
dôkazy, že daný právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a zároveň musí
preukázať, že tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

55. Pokiaľ aj súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalobca preukázal existenciu pohľadávok
veriteľov, ktorých mal úpadca predmetným úkonom ukrátiť, nepreukázal, že by bol tento úkon
učinený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov. Požiadavka, aby právny úkon ukracoval uspokojenieniektorej z prihlásených pohľadávok je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty
odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevzniklo. Ide o
podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych

úkonov, ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade splnená. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca
nepredložil také dôkazy, že by mohol súd žalobe vyhovieť.

56. Žalobca podal odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K námietke odvolateľa o nesprávnom

právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu
procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva sporových strán. Nesprávnym
právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo
procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového
stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu
normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu

normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/X/XXXX). Takú vadu napadnutého rozhodnutia
v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa
opiera o tvrdenia a dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne
aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

57. Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalobcu uvedené
v odvolaní nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného
skutkového stavu a svoje rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné a

presvedčivé.

58. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením je vecne správny, preto ho podľa ustanovenia ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

59. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 spojení
s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí podľa § 262 ods. 2 CSP.

60. Rozhodnutie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).