Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Csp/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125261584
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2026:6125261584.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: M.B.A. Consult

Investments s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 1080/13, 977 01 Brezno, IČO: 55 414 656, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Galadík s.r.o., so sídlom Nám. Štefana Moysesa 45/17A, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 54 691 419, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX,
XXX XX E. F., o zaplatenie 450,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 450,- eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 450,- eur od 1.6.2023 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 450,- eur s príslušenstvom
a náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným z uzatvorenej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Československá obchodná banka, a.s.)

prijal zo strany žalovaného návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutie úveru formou povoleného
prečerpania na bežnom účte žalovaného vo výške úverového limitu v sume 450,- eur. Návrh bol
realizovaný elektronickou formou podľa dojednania v rámcovej zmluve o uzatváraní zmlúv na diaľku
uzatvorenej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu. Súčasťou návrhu boli štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere a zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru spolu
s všeobecnými obchodnými podmienkami a obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie.
Právny predchodca žalobcu návrh akceptoval dňa 2.2.2021, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere

č. 013196706R, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver formou povoleného prečerpania
bežného účtu vo výške 450,- eur.

3. Podmienky čerpania úveru boli špecifikované v článku I. zmluvy o úvere. V zmysle článku I zmluvy
o úvere boli dohodnuté nasledovné podmienky: pôvodný úverový limit: 450,- eur, úroková sadzba: 19,5
% p.a., debetná úroková sadzba: 25 % p.a., úrok z omeškania: 5 % p.a., začiatok čerpania: 3.2.2021.
Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť vyplývajúcu

zo zmluvy poskytnúť úver vo forme povoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného splnil, čo
preukazuje výpis z úverového účtu. Žalovaný podmienky povoleného prečerpania nedodržiaval, čím sa
dostal do omeškania, na čo bol upozorňovaný výzvami zo dňa 24.2.2023 a 9.3.2023. Výzvou zo dňa
6.4.2023 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu záväzku vyčísleného k 5.4.2023 vovýške 125,58 eur a súčasne ho upozornil, že pokiaľ nedôjde k úhrade záväzku, úver bude vyhlásený
za splatný. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných podmienok, právny predchodca
žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami VOP pristúpil dňa 31.5.2023 k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti pohľadávky, o čom bol upovedomený Oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa
2.6.2023. Dlžná suma ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala sumu 517,47 eur, vrátane príslušenstva.
Následne výzvou zo dňa 27.8.2024 bol žalovaný vyzvaný na úhradu záväzku vo výške 695,09 eur,
ktorý pozostával z istiny vo výške 450,- eur, úroku vo výške 151,56 eur, úroku z omeškania vo
výške 68,53 eur, poplatkov vo výške 25,- eur. Žalovaný bol predmetnou výzvou upozornený aj na

možnosť súdneho vymáhania a postúpenia pohľadávky. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
č. 022451000205 zo dňa 11.12.2024 nastala právna skutočnosť, ktorá má za následok zmenu v osobe
veriteľa Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36854140 na žalobcu.

4. Podľa názoru žalobcu podmienky pre postúpenie pohľadávky vyžadované § 92 ods. 8 zákona
o bankách boli jeho právnym predchodcom splnené. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje dlžná

istina úveru sumu 450,- eur, čo preukazuje výpis z úverového účtu. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje
aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 450,- eur od 1.6.2023 do zaplatenia.
Právnyzástupcažalobcueštepredžalobnouvýzvouzodňa13.1.2025vyzvalžalovanéhonamimosúdne
vysporiadanie daného prípadu, napriek uvedenej skutočnosti si však žalovaný svoju povinnosť ku dňu
podaniu žaloby nesplnil ani čiastočne.

5. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 16Up/363/2025 zo dňa
1.4.2025, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Okresný súd Banská Bystrica po
tom, ako žalobca navrhol pokračovať v konaní, v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016
Z. z. o upomínacom konaní, postúpil vec tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému.

6. Keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany (žalovaného), súd výzvou zo dňa 25.7.2025 vyzval
žalobcu na predloženie dôkazov o skúmaní bonity žalovaného. Podaním doručeným súdu dňa 8.9.2025
žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predložil informáciu k primárnej návratnosti, t. j. výpis z
úverového registra, s tým, že žalovaný spĺňal podmienky banky pre poskytnutie úveru.

7. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená na zistenú adresu vo G. H., XX I. J., H., K. L.,
H. XXX dňa 28.11.2025 spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie a poučeniami o procesných právach
a povinnostiach, nevyjadril.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 450,- eur, pričom ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný nárok
nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo
potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 27.1.2026 o 8.15 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu

dňa 21.1.2026.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ako aj ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Právny predchodca žalobcu (Československá obchodná
banka, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 14.11.2018 zmluvu o poskytovaní služby ČSOB elektronického

bankovníctva. Na základe návrhu žalovaného zo dňa 2.2.2021 uzatvoril právny predchodca žalobcu
so žalovaným ako majiteľom účtu uvedeného dňa Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ČSOB
povolené prečerpanie bežného účtu, predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania k
bežnému účtu s výškou úverového limitu 450,- eur, výškou úrokovej sadzby 19,50 % p.a., debetnou
úrokovou sadzbou 25 % p.a., úrokom z omeškania 5 % p.a. s tým, že úver mohol byť čerpaný od

3.2.2021.

10. V zmysle článku II bod 2. tejto zmluvy sa strany dohodli, že čerpanie úveru a jeho splácanie
sa uskutočňuje tak, že okamihom prevodu peňažných prostriedkov z bežného účtu dlžníka v čiastke
prevyšujúcej kreditný zostatok na tomto účte dochádza k čerpaniu úveru Dlžníkom, a okamihom prevodu

peňažných prostriedkov na jeho bežný účet je najskôr splácaný vyčerpaný úver alebo jeho časť. Podľa
bodu 6. je dlžník povinný zabezpečiť na svojom bežnom účte, ku ktorému je poskytnuté povolené
prečerpanie, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich
pre úhradu mesačných splátok úrokov. V prípade, že nie je posledný deň kalendárneho mesiacapracovným dňom, je dlžník povinný toto zabezpečiť najneskôr do konca posledného pracovného dňa
v kalendárnom mesiaci. Dlžník je povinný splatiť vyčerpanú výšku úveru najmenej jedenkrát v období
12-tich po sebe nasledujúcich mesiacov, najneskôr však do 12 mesiacov po poslednom splatení.

Táto povinnosť je splnená, pokiaľ je celá vyčerpaná čiastka úveru splatená ku koncu ktoréhokoľvek
kalendárneho dňa v tomto období. Ku dňu konečnej splatnosti úveru je dlžník povinný uhradiť aktuálne
čerpanú čiastku úveru vrátane príslušenstva.

11. V zmysle článku III bod 1. tejto zmluvy sa strany dohodli, že dňom podpisu zmluvnými stranami

je uzatvorená táto zmluva. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Dlžník je povinný úver v plnej výške
splatiť kedykoľvek na požiadanie banky. Záväzky z tejto zmluvy zanikajú ich splnením.

12. Žalovaný podmienky povoleného prečerpania nedodržiaval, čím sa dostal do omeškania, na čo bol
právnym predchodcom žalobcu upozorňovaný výzvami zo dňa 24.2.2023 a 9.3.2023, a zároveň bol
vyzývaný na úhradu dlžný súm. Výzvou zo dňa 6.4.2023 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného

na bezodkladnú úhradu omeškaných splátok vo výške 125,58 eur a zároveň ho upozornil, že pokiaľ
nedôjde k úhrade dlhu, úver bude vyhlásený za splatný. Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa
zmluvy, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu vyhlásil dňom 31.5.2023 celý úver za splatný.
Výzvou zo dňa 27.8.2024 ešte právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo
výške 695,09 eur, pozostávajúceho z istiny vo výške 450,- eur, úroku vo výške 151,56 eur, úroku

z omeškania vo výške 68,53 eur, poplatkov vo výške 25,- eur a súčasne ho upozornil na možnosť
uplatnenia pohľadávky súdnou cestou alebo jej postúpenia na nového veriteľa. Následne zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2024 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči
žalovanému na žalobcu. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že pohľadávka
žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 724,30 eur. Právny predchodca žalobcu listom zo

dňa 13.12.2024 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, ktorá vznikla z predmetnej zmluvy o
povolenom prečerpaní, a to s účinnosťou od 11.12.2024. Predžalobnou upomienkou zo dňa 13.1.2025
vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na úhradu záväzku vo výške 838,40 eur, pozostávajúceho
z istiny 450,- eur, úroku z úveru ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 149,30 eur, poplatkov vo
výške 25,- eur a trov právneho zastúpenia 114,10 eur, najneskôr do 28.1.2025. Žalovaný si však

svoju povinnosť ku dňu podania žaloby nesplnil ani čiastočne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalobca podanou žalobou požaduje od žalovaného zaplatenie istiny vo výške 450,- eur, spolu s úrokom
z omeškania 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 1.6.2023 do zaplatenia.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a), b), d), e) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom

fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným

prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

16. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať povinnosť spotrebiteľa

kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške.

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťouschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

19. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

20. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky
spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

21. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na
účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o
finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné

overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré
sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje
inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to

prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred
získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom

a na príjem spotrebiteľa.

22. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky,
ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy oúvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

25. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

26. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení.

27. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

28. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

29. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

31. Z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa

14.11.2018 zmluvu o poskytovaní služby ČSOB elektronického bankovníctva a následne na diaľku
dňa 2.2.2021 po predchádzajúcej žiadosti žalovaného uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru ČSOB povolené prečerpanie bežného účtu. Zmluva bola uzatvorená elektronicky prostredníctvom
Internetbankingu.

32. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 450,- eur s príslušenstvom
z titulu zmluvy uzatvorenej v zmysle § 2 písm. d) a e) ZoSÚ o spotrebiteľskom úvere v podobe
povoleného prečerpania bežného účtu.

33. V posudzovanom prípade ide v zmysle § 290 CSP nepochybne o tzv. spotrebiteľský spor medzi

dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou. Žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že táto úverová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto predmetný právny vzťah súd posúdil i podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval
žalovaný ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa, keďže pri uzatváranízmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má uvedená zmluva
spotrebiteľský charakter.

34. V článku I. zmluvy bol stanovený úverový limit 450,- eur a doba trvania zmluvy na dobu neurčitú.
Podľa článku II. bod 2 tejto zmluvy čerpanie úveru a jeho splácanie sa uskutočňuje tak, že okamihom
prevodu peňažných prostriedkov z bežného účtu dlžníka v čiastke prevyšujúcej kreditný zostatok na
tomto účte dochádza k čerpaniu úveru dlžníkom a okamihom prevodu peňažných prostriedkov na jeho
bežný účet je najskôr splácaný vyčerpaný úver alebo jeho časť. Podľa článku II. bod 6 dlžník je povinný

splatiť vyčerpanú výšku úveru najmenej jedenkrát v období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov,
najneskôr však do 12 mesiacov po poslednom splatení. Podľa článku III. bod 1. dlžník je povinný úver
v plnej výške splatiť kedykoľvek na požiadanie banky.

35. Podľa článku VII. bod 1 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, banka je
oprávnená urobiť jedno alebo viac opatrení uvedených v ods. 2. tohto článku, ak nastane skutočnosť,

ktorá znamená alebo vyvolá podstatnú zmenu podmienok, podľa ktorých bolo poskytnuté povolené
prečerpanie, a ktorá môže podľa posúdenia banky ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov klienta,
najmä pokiaľ a) klient bude v omeškaní so splatením peňažnej čiastky voči banke, prípadne inému
subjektu, ktorý mu poskytol úver, b) klient bude v omeškaní s úhradou svojich záväzkov voči subjektom
uvedeným v článku V. ods. 2., c) bude porušený ktorýkoľvek zo záväzkov klienta, ku ktorým sa zmluvne

zaviazal voči banke, d) klient uviedol do žiadosti nepresné alebo nepravdivé skutočnosti.

36. Podľa článku VII. bod 2 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, banka
je oprávnená kedykoľvek potom, ako nastane čo i len jedna zo skutočností podľa ods. 1. tohto
článku, oznámením odoslaným klientovi a) vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného

prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení banky, b) obmedziť alebo zastaviť
čerpanie úveru, c) uskutočniť blokáciu všetkých jeho účtov vedených v banke (najmä neuskutočňovať
príkazy klienta a nevyplácať hotovosť) ešte pred konečným termínom splatnosti záväzkov klienta,
ktorých splatenie je ohrozené a úhrady, ktoré prišli na účet, použiť na splatenie týchto jeho záväzkov, d)
realizovať zabezpečenie poskytnuté klientom alebo tretími osobami.

37. Žalovaný mal povinnosť úver zaplatiť podľa dojednania v citovanom článku II. bod 2.,6.,7. a
článku III. bod 1. zmluvy spojení s obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného
účtu. Z citovaných, ale ani z iných ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania nevyplýva, že by bolo dohodnuté plnenie úveru v splátkach. Naopak z dohody vyplýva

platenie úveru okamihom prevodu peňažných prostriedkov na účet dlžníka a na požiadanie veriteľa.
Povinnosť zaplatiť úver v plnej výške kedykoľvek na požiadanie banky, korešpondujúca s cit. § 10
ods.1 písm. b) ZoSÚ, teda bola dojednaná priamo aj v texte samotnej zmluvy v poukázanom článku
III. bod 1. Keďže v danom prípade podľa výsledkov dokazovania nešlo o plnenie v splátkach, aplikácia
ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka neprichádzala do úvahy. Požiadaním banky a určením

splatnosti (31.5.2023) podľa citovaných zmluvných ustanovení a § 563 Občianskeho zákonníka bolo
v danom prípade oznámenie banky zo dňa 2.6.2023.

38. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný platne
uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanému spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania na bežnom účte vo výške úverového
rámca 450,- eur a žalovaný sa zaviazal úver splatiť a plniť si svoje podmienky vyplývajúce zo zmluvy
riadne a včas. Súd posudzoval právny vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský a aplikoval naň
ustanovenia ZoSÚ, pričom zmluva obsahuje aj všetky príslušné náležitosti v zmysle jeho § 9 ods. 2.
Žalovaný sa zaviazal úver splatiť včas a dodržať dohodnuté zmluvné podmienky, ktoré však nedodržal.

Poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, preto právny predchodca žalobcu po predchádzajúcich
výzvach a upozorneniu na možnosť vyhlásenia splatnosti úveru, pristúpil ku dňu 31.5.2023 k jeho
zosplatneniu, ktoré súd posúdil v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka a citovaných zmluvných
ustanovení ako platné, a vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Následne
právny predchodca žalobcu pristúpil k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktorého aktívnu vecnú

legitimáciu mal súd preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou. Možno
zároveňkonštatovaťsplneniepodmienokprepostúpeniepohľadávkyvyžadovanévustanovení§92ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Postúpená pohľadávka voči žalovanému bola ku dňu uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávok v celom rozsahu po splatnosti, čomu predchádzala písomná výzvabanky a žalovaný bol v omeškaní dlhšie ako 90 dní, čo vyplýva z výpisu z úverového účtu, keďže k
poslednej úhrade zo strany žalovaného došlo v decembri 2022.

39. Súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto
spotrebiteľského úveru žalovaného, a teda či riadne zisťoval a preveroval jeho bonitu.

40. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to
ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.
j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa

splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť
veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo
od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok
NS ČR z 25.7.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).

41. Zo žiadnej zo žalobcom predložených listín nevyplýva, že by sa právny predchodca žalobcu skúmal
bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou. Uspokojil sa len s overovaním úverovej zaťaženosti
žalovaného v úverovom registri, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal v čase poskytnutia úveru ešte
ďalšie dva existujúce kontrakty s mesačnými splátkami spolu vo výške 228,- eur a nezaplatenou istinou

celkom vo výške 10.676,- eur. Právny predchodca žalobcu však vôbec neskúmal ďalšie reálne výdavky
žalovaného, nezisťoval aké ďalšie výdavky má spojené so stravovaním, cestovným, ubytovaním,
ošatením, platbami za mobilný telefón, internet, a ďalšie. Podľa názoru súdu konanie žalobcu pri
posudzovaní bonity žalovaného bolo bez náležitej odbornej starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo
individuálne pomery žalovaného a jeho výdavky, ktoré právny predchodca žalobcu vôbec neskúmal,

keďže je zrejmé, že žalovaný musel mať v čase poskytovania úveru popri uvedených mesačných
splátkach aj iné výdavky. Je povinnosťou veriteľa informácie získané, či už v spolupráci so žiadateľom
o úver alebo údajmi z príslušných databáz, vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú
iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej
situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ

aj overí. Podľa názoru súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov starostlivosťou odbornou
vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver,
rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou vtedy, ak je povrchná, ak je
jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj
vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené

taktiež. Aj keď zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi
jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v
rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť
spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka
aktívne zisťovať a preverovať. Čo sa týka skúmania príjmov žalovaného, právny predchodca žalobcu

mal vychádzať z príjmov overených na bežnom účte žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že žalobca nepredložil žiadne výpisy z účtov, z ktorých príjem žalovaného vyhodnocoval. Žalobca
nepredložil žiadnu lustráciu zo Sociálnej poisťovne, kde by si jeho právny predchodca overoval príjem
žalovaného a trvanie jeho pracovného pomeru. Zároveň žalobca nepreukázal, či pre účely posúdenia
bežných výdavkov analyzoval z bežného účtu žalovaného aj jeho výdavky, na základe ktorých by si

jeho právny predchodca vytvoril reálny obraz o jeho výdavkoch na živobytie, domácnosť, dopravu a iné
životné náklady žalovaného. Vo vzťahu k úverovému zaťaženiu žalovaného je potrebné zdôrazniť,
že skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je
podľa súdu dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať
osúkromnépôžičky.Tietodatabázynemôžudaťúplnýobrazovýdavkochklienta,keďžemedzitiemožno

zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem
výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.
Právny predchodca žalobcu v posudzovanom prípade vôbec neskúmal reálne výdavky žalovaného,
nezisťoval, aké ďalšie výdavky má spojené so stravovaním, cestovným, ubytovaním, ošatením, platbamiza mobilný telefón, internet a ďalšie. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že
žalobca nepredložil hodnoverné dôkazy, potrebné na preukázanie, či veriteľ pred uzatvorením zmluvy
o spotrebiteľskom úvere so žalovaným skúmal riadne jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver v

zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

42. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa názoru súdu príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ

nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné aspekty, nemohol si
utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti splácať
dlh zo zmluvy

43. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ

porušil svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa, keďže mu poskytol úver
bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii, bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho
zisťovania jeho bonity so skúmaním jeho výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy, dopravy,
telekomunikačné služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.).

44. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ v danej veci hrubo
porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení
s § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že
by jeho právny predchodca zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjmovú a výdavkovú stránku
žalovaného pred uzavretím zmluvy o úvere. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany

veriteľovi,ktorýshrubounedbanlivosťouporušípovinnosťsodbornoustarostlivosťouposudzovaťbonitu
spotrebiteľa.

45. Podľa názoru súdu pritom posúdenie príjmov bez primeraného zistenia a posúdenia sociálneho
postavenia dlžníka a najmä jeho celkových výdavkov neumožňuje dospieť k záveru, či vzhľadom na

jeho sociálno-ekonomickú situáciu bude schopný úver splácať, a preto ak veriteľ takto nepostupoval,
hrubo porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, a tento sa tiež z tohto dôvodu podľa § 11 ods. 2 ZoSU považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

46. Keďže žalobca v súdenej veci žiadne úroky ani poplatky nepožaduje a v konaní si uplatnil len
nezaplatenú istinu poskytnutého povoleného prečerpania, žalovaný je povinný zaplatiť neuhradenú
istinu úveru vo výške 450,- eur po konečnej splatnosti.

47. Súd sa ďalej s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy zaoberal aj doručovaním výzvy

pred zosplatnením zo dňa 6.4.2023 a oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 2.6.2023,
keďže na preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal, že listina vôbec došla do
dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca na preukázanie doručenia týchto výziev predložil fotokópie
vrátených zásielok.

48. V súvislosti s preskúmaním doručenia uvedených výziev súd uvádza, že ustanovenie § 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje režim doručovania hmotnoprávnych úkonov. V zmysle
uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom
prípade ide o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné
doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných

hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva
predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho
dispozície.Užtýmtookamihomzačínaprávnyúkonpôsobiťvočidruhejzmluvnejstrane.Slovnéspojenie
„dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním
potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym

úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného
hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho
prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením
oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonuobjektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát
skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať
jeho obsah (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa

28.1.2011).

49. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v
zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za
doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané.

V tomto smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje za doručenú
uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej
vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania
fikcie doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán
nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny
úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa

tohto názorového prúdu fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s ustanovením
§ 45 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Pri druhom
spôsobe dojednania fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne
zdržiava,dôležitéjetoakovymedzilspôsobprijímaniazásielokvzmluve.Predpokladása,žeakúčastník
zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť

oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom
- zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné
doručovanie. Takto dojednanú fikciu doručenia možno istým spôsobom považovať za nadbytočnú,
nakoľko pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky adresátom. Z
toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený

bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, publikované v zbierke stanovísk
a rozhodnutí NS SR pod R 4/2021 s právnou vetou: „Ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej
zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na

poslednú známu adresu spotrebiteľa.“).

50. Čo sa týka uvedených výziev, tieto boli na adresu žalovaného doručované, avšak zásielka
obsahujúca výzvu zo dňa 6.4.2023 bola z dôvodu neznámeho adresáta vrátená späť, a zásielka
obsahujúca oznámenie o predčasnom zosplatnení zo dňa 2.6.2023 bola z dôvodu nezastihnutia

adresáta následne dňa 7.6.2023 uložená na pošte, kde si ju mohol žalovaný v odbernej lehote prevziať.

51. Hoci sa zásielka obsahujúca výzvu zo dňa 6.4.2023 právnemu predchodcovi žalobcu vrátila s
poznámkou adresát neznámy, a teda sa vrátila ako zásielka nedoručená, je potrebné prijať záver, že
predmetná zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, pretože bola doručovaná na adresu,

ktorú uviedol v zmluve. Žalovaný teda vymedzil svoju dispozičnú sféru kontaktnou adresou, pričom ak
mu zásielka bola doručovaná na ním vymedzenú adresu, aj keď sa vrátila ako nedoručená, platí, že sa
dostala do jeho dispozičnej sféry, a teda mal možnosť sa s ňou oboznámiť. Z podstaty doručovania pre
účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v dojednanom mieste prijímanie zásielok,
preto aj žalovaný mal zabezpečiť v ním vymedzenom mieste prijímanie zásielok (poprípade druhej

strane oznámiť zmenu adresy na ktorej sa zdržiava alebo adresy na doručovanie). V danom prípade
platí, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta, ktorým v tomto
prípadebolaadresažalovanéhouvedenávzmluve.Týmtookamihomsazásielkadostávadodispozičnej
sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky oboznámil alebo nie. Z
uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že zásielka obsahujúca výzvu zo dňa 6.4.2023 bola doručená

do dispozičnej sféry žalovaného, hoci sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu ako nedoručená. V tejto
súvislosti súd tiež zdôrazňuje požiadavku právnej istoty odosielateľa zásielky (právneho predchodcu
žalobcu), ktorému nemôže byť na ujmu, ak sa žalovaný na ním uvedenej adrese nezdržiava a súčasne
si nesplnil svoju povinnosť, vyplývajúcu aj z článku VI písm. b) obchodných podmienok pre povolené
prečerpanie bežného účtu, oznámiť zmenu adresy právnemu predchodcovi žalobcu, na ktorú mu môže

písomnosti doručovať.

52. Pokiaľ ide o doručenie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 2.6.2023, súd
poukazuje na vyššie uvedenú právnu teóriu, z ktorej vyplýva účinnosť adresovaných jednostrannýchhmotnoprávnychúkonovmomentom,keďsaprávnyúkondostanedosférydispozícieadresáta.Užtýmto
okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej strane a možno ho považovať za doručený. V prípade
žalovaného preto za účinné doručenie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti možno považovať

okamih, keď sa predmetná zásielka dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a teda keď mal objektívnu
možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, čím sa v tomto konkrétnom prípade rozumie hodenie oznámenia
do poštovej schránky o uložení zásielky obsahujúcej oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti zo
dňa 2.6.2023 na pošte.

53. S poukazom na popísané skutočnosti možno konštatovať, že predmetné listiny právny predchodca
žalobcu žalovanému doručil do jeho dispozičnej sféry a ich doručenie preukázal fotokópiami vrátených
listových zásielok. Uvedené sa rovnako týka ďalších zásielok doručovaných žalovanému (výzva
na úhradu pohľadávky zo dňa 27.8.2024, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2024
a predžalobná upomienka - pokus o zmier zo dňa 13.1.2025), ktorých doručenie do dispozičnej sféry
žalovaného žalobca preukázal poštovým podacím hárkom o podaní výziev na poštovú prepravu na

adresu žalovaného.

54. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
Dôvodnosť podanej žaloby, resp. jeho nároku voči žalovanému žalobca preukázal predloženými
dôkazmi. Žalovaný bol v konaní nečinný, k žalobe sa nevyjadril, preto bol pre rozhodnutie súdu

rozhodujúci skutkový stav tvrdený žalobcom, ktorý vyplýva z predložených listinných dôkazov.

55. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

56. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, súd žalobcovi
priznal aj zákonný úrok z omeškania vo výške vo výške 8,75 % ročne zo sumy priznanej istiny 450,- eur
od 1.6.2023, t. j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, do zaplatenia. Výška
úroku z omeškania je určená v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády, teda o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy bola základná
úroková sadzba ECB vo výške 3,75 %.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

60. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému
žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným

súdnym úradníkom v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).