Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119212507
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7119212507.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov
JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo
VINOHRADY Choňkovce, 250 Choňkovce, 072 63 Choňkovce, IČO: 00 197 271, zastúpený: JUDr.
Danica Holováčová, advokátka, Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 31 303 064, proti žalovanému:
Energetika Slovensko, a.s., Čulenova 6, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 483

767, zastúpený KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s. r. o., Apollo Business Center II, blok
A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 10.699,55
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti IV. výroku rozsudku Mestského súdu Košice č. k.
30Cb/128/2019 – 492 z 18. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice 30Cb/128/2019 – 492 z
18. septembra 2024 v napadnutom IV. výroku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 18. septembra 2024 ( v poradí druhým ) rozhodol takto:
I. Konanie v časti istiny 419,33 eura z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 10.280,22 eura a to do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 92 % proti žalovanému.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu 31.10.2019 sa domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.699,55 eura, s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo

sumy 10.699,55 eura od 25.11.2015 do zaplatenia.
2.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16. júna 2021 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd
v Košiciach, uznesením sp. zn. 4Cob/130/2021 zo dňa 13. septembra 2022 zrušil predmetný rozsudok
súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
2.2. Žalobca podaním z 6.11.2023 podal návrh na zmenu petitu žaloby a čiastočné späťvzatie.
3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov, ktoré špecifikoval vo vyjadreniach k

žalobe.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 4
ods. 1 až 3, § 17 ods. 1 a § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z. z., o podpore OZE, podľa ustanovení §
261 ods. 1, § 266 ods. 4, § 269 ods. 1 a 2, § 324 ods. 1, § 365 ods. 1 a 2, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), podľa ustanovenia § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

5. Súd prvej inštancie na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu konanie o zaplatenie
istiny 419,33 eura zastavil ( I. výrok ).6. Súd prvej inštancie následne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.280,22 eura ( II.
výrok ) dôvodiac, že súd prvej inštancie zistil, že žalobcom uplatnený nárok za október 2015 ( z faktúry č.

311020152) je vo výške 10.280,22 eura (202,574 MWh x 42,290 eura + 20% DPH) je dôvodný a medzi
stranami sporu nesporný v rámci vykonaného dokazovania.
6.1. Súd prvej inštancie mimo iného uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny
vzťah, na základe uzavretej Obchodným zákonníkom nepomenovanej Zmluvy, ktorá má charakter
zmluvného formulára vypracovaného žalovaným, resp. PDS a ktorý odkazuje na Obchodné podmienky

zahrnuté v prevádzkovom poriadku PDS. Zmluvou je upravený aj vzťah medzi žalobcom a žalovaným;
charakter týchto zmluvných ustanovení má najbližšie ku kúpnej zmluve (povinnosť predávajúceho
vyrobiť a dodať tovar a povinnosť kupujúceho prevziať dodaný tovar a zaplatiť za neho kúpnu cenu).
Súd prvej inštancie dôvodil, že aj v prípade nevystavenia faktúry, je žalovaný ako kupujúci za dodaný
tovar povinný uhradiť kúpnu cenu minimálne vo výške ceny obvyklej.
6.2. Podľa názoru súdu obrana žalovaného nebola v tejto časti úspešná, ktorý sa vyjadril, že nepopiera

množstvožalobcomdodanejažalovanýmprevzatejelektrinyzamesiacseptember2015,alenamieta,že
žalobcom vystavená faktúra neobsahuje dohodnuté náležitosti podľa zmluvy, najmä nie je v nej uvedená
správna cena, preto ju žalovaný nie je povinný uhradiť, až do času, kým žalobcom vystavená faktúra
nebude „správna“ a teda sa nemôže dostať ani do omeškania s úhradou.
6.3. Súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože

k omeškaniu žalovaného so zaplatením ceny ako predmetu sporu (podľa faktúry č. 311020152) došlo
najskôr dňom 24.11.2015 (doba splatnosti za plnenie zo záväzku); súdne konanie začalo 4.11.2019
(dňom prijatia žaloby - podania súdom) a teda v zmysle § 402 Obchodného zákonníka premlčacia
doba prestala plynúť. Podanie žalobcu, ktoré súd posúdil podľa obsahu a vyhodnotil ho ako čiastočné
späťvzatie žalobného nároku s jeho následnou úpravou bola len špecifikácia nároku, teda úprava výšky

žalovanej istiny s príslušenstvom a nemal za to, že v danom prípade ide o zmenu petitu ( vzťahujúce
sa na zmenu podstatných skutkových okolností sporu).

7. Súd prvej inštancie s poukazom na charakter zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a zmluvnú
voľnosť úpravy vzájomných práv a povinností mal za to, že k určeniu „správnej ceny“ za dodaný tovar

došlo až rozhodnutím súdu ( a v tejto časti žalovaný ani nenamietal jej zaplatenie, len podmieňoval
vystavenie „ správnej“ faktúry na túto sumu 10.280,22 eura), a teda v zmysle dohody sa žalovaný
nedostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej
časti (časť príslušenstva žalovanej istiny - úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo súdom priznanej
istiny 10.280,22 eura odo dňa 25.11.2015 do zaplatenia a sumy 40,00 eur titulom paušálnej náhrady

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) zamietol ako nedôvodnú ( III. výrok ).

8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania ( IV. výrok ) vychádzal z § 255
ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci čiastočný úspech, priznal
mu súd prvej inštancie náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 92 %, pretože žalobca bol

úspešný v časti istiny vo výške 10.280,22 eura (96% ) a neúspešný v časti istiny vo výške 419,33 eura
( 4% ), preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92%.

9. Žalovaný odvolaním napadol iba IV. výrok predmetného rozsudku. Odvolanie podal z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365

ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. ).
9.1. Tvrdil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval ustanovenia §
255ods.1a2C.s.p.,zktoréhodôvodusúdprvejinštanciedospelknesprávnemuvýpočtupercentuálnej
miery úspešnosti žalobcu a žalovaného v spore a z neho vyplývajúceho percentuálneho vymedzenia

výšky nároku žalobcu na náhradu trov konania.
9.2. Poukázal na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a
vyhodnocovaní úspechu, či neúspechu žalobcu a žalovaného v spore nesprávne vychádzal len z výšky
priznanej a zastavenej časti istiny, bez zohľadnenia príslušenstva žalovanej istiny.
9.2.1. Poukázal na komentár k § 255 ods. 2 C. s. p. (Civilný sporový poriadok, 2. vydanie,

2022, s. 1024 - 1035: J. Baricová) kde je uvedené, že zásada úspechu sa uplatní aj v otázke
príslušenstva uplatneného nároku. Samotná skutočnosť, že neúspech žalobcu sa v značnej časti dotýka
len príslušenstva uplatnenej pohľadávky neznamená, že sa jedná o neúspech v nepatrnej časti a že by
uvedená skutočnosť nemala byť zohľadnená pri vyhodnocovaní pomeru úspechu strán v spore.9.2.2. Poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, a tvrdil, že v prejednávanom
sporebolopotrebnéposúdiťpomerúspechustránsporuspolusprihliadnutímnapríslušenstvožalovanej
istiny (úroky/ úroky z omeškania), pričom uplatnené nároky na zaplatenie príslušenstva (úroky/ úroky z

omeškania) bolo potrebné zohľadniť vyčíslené ku dňu rozhodovania súdu, t. j. v prípade príslušenstva
z istiny priznanej v zmysle čiastočného rozsudku ku dňu vydania čiastočného rozsudku, t. j. k dátumu
18.9.2024.
9.3. Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie odôvodňoval aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR,
sp. zn.: 1MCdo/1/2004, ktoré výslovne zdôrazňuje, že napriek tomu, že žalobný petit nepozostával

z dvoch samostatných nárokov a tento pozostával rovnako ako v posudzovanom prípade z istiny a
jej príslušenstva, akýkoľvek neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (hoci toto nebolo samostatným
žalovaným nárokom), nemôže byť prehliadaný a musí byť považovaný za čiastočný neúspech žalobcu
premietnutý do výpočtu náhrady trov konania.
9.3.1. V predmetnom rozhodnutí bolo výslovne konštatované, že: „Súdna prax (napr. rozhodnutie
uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 116/1967) už vyložila, ako treba chápať

úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor,
ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti, že úspech žalobcu v spore ohľadne
niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším
nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu).
Napriek tomu, že v prejednávanej veci žalobný petit nepozostával z dvoch samostatných nárokov

(žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo za také nemožno považovať), má vyššie uvedený právny
názor ten význam, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť bez
ďalšieho prehliadaný, resp. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s následkami
uvedenými v ustanovení § 142 ods. 3 O. s. p. (...) Na základe uvedeného dovolací súd zastáva názor,
že ak súd prizná žalobcovi žalovanú pohľadávku a neprizná mu uplatnené príslušenstvo, nemožno

v odôvodnených prípadoch vylúčiť, ak pri posudzovaní úspechu vo veci „príslušenstvo" žalovanej
pohľadávky nebude predstavovať „neúspech v pomerne nepatrnej časti" podľa § 142 ods. 3 O. s. p.,
ale „čiastočný úspech" podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenosť takýchto prípadov treba posudzovať
nielen z pohľadu toho, čo je v predmete konania hlavné a čo sprevádzajúce, ale tiež pomerom priznanej
žalovanej pohľadávky a nepriznaného „príslušenstva" v čase rozhodovania.“

9.3.2. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd uviedol aj to, že: „...nie je v rozpore s ustanovením § 154
ods. 1 O. s. p., aby odvolací súd pre účely procesného rozhodovania o trovách konania zistil predbežnú
výšku príslušenstva k času svojho rozhodovania a túto zohľadnil pri posúdení „úspechu" v konaní.“
9.4. Žalovaný následne konštatoval, že žalobou uplatnený nárok žalobcu pozostával z istiny vo výške
10.699,55 eura a 8,05% úroku z omeškania ročne zo sumy 10.699,55 eura od 25.11.2015 až do

zaplatenia – teda k dátumu rozhodnutia 18.09.2024 predstavoval sumu vo výške 7.600,92 eura. Celkový
žalobcom uplatnený nárok teda predstavoval sumu vo výške 18.300,47 eura (10.699,55 eura + 7.600,92
eura ). Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi len istinu vo výške 10.280,22
eura. Žalovaný konštatoval, že úspech žalobcu v spore, zodpovedajúci priznanej časti istiny vo výške
10.280,22 eura, predstavuje len 56,17 % a úspech žalovaného v spore, zodpovedajúci zastavenej časti

istiny a zamietnutej časti príslušenstva vyčísleného ku dňu vydania napadnutého rozsudku
(18.9.2024) vo výške 8.020,25 EUR, prestavuje 43,83 %. Pomer úspechu žalobcu v rozsahu 56,17 %
ponížený o úspech žalovaného v rozsahu 43,83 % teda predstavuje podľa žalovaného celkový pomer
úspechu žalobcu v spore v rozsahu 12,34 %.
9.5. Žalovaný preto vyčítal súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie pri aplikácii § 255 ods. 1 a ods. 2

C. s. p. a určovaní výšky pomeru úspechu jednotlivých strán v spore a v nadväznosti na to aj vyčísľovaní
percentuálneho rozsahu výšky nároku na náhradu trov konania strán sporu nepostupoval správne.
9.6. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom IV. výroku
zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, prípadne, že žalobcovi priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,34 %.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu označil predmetné odvolanie žalovaného za nedôvodné.
10.1. Poukázal na to, že viaceré rozhodnutia všeobecných súdov vychádzajú zo záveru, že úroky
z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú
samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe), za určité obdobie a
uplatnené samostatne alebo pri istine ako kapitalizované úroky z omeškania, súd pri rozhodovaní o

nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto
nároku.
10.1.1. Tvrdil, že späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania žalobcom po začatí konania nemá na
rozhodnutie o náhrade trov konania žiaden vplyv.10.2. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý IV. výrok predmetného rozsudku potvrdiť ako vecne
správny.
11. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní.

12. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.
13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.) prejednal odvolanie žalovaného,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Odvolací súd postupoval pri prejednaní odvolania v zmysle § 378 ods. 1 a § 234 C. s. p. Predmetom
odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie nerozhodol správne o nároku na náhradu trov konania ( IV. výrok rozsudku súdu prvej
inštancie ).
15. Odvolací súd uvádza, že podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.,

na ktorý odvolateľ poukazoval spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie
pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť

získaných poznatkov.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav

nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.
17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, teda či na správne
zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f)
a h) C. s. p. neboli naplnené.
18. Odvolací súd konštatuje, že aj v prejednávanom spore náhradu trov konania ovláda zásada úspechu
vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie čiastočného zastavenia

konania.
18.1. Odvolací súd vo vzťahu k zásade zavinenia udáva, že zmyslom zásady zavinenia je sankčná
náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, a je uložená rozhodnutím súdu
tomu, kto vznik predmetných trov zavinil. Vzhľadom na to, že zásada zavinenia je inštitútom procesného
práva, samotné zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a predmetné

zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany
sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ
jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené ( v konkrétnom prípade čiastočne
zastavené), pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba v časti, v ktorej
bolo konanie zastavené podaná dôvodne, vzniká predmetnej strane sporu zásadne povinnosť nahradiť

druhej procesnej strane trovy konania.
18.2.Odvolacísúdvovzťahukzásadeúspechuvoveciudáva,žesúdskúmavakomrozsahubolvspore
úspešný žalobca a v akom rozsahu bol úspešný žalovaný. Následne rozhodne podľa miery úspechu
strán sporu o náhrade trov konania.
19. Podľa § 255 ods.1 a 2 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci ( ods. 1 ). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( ods. 2 ).
20. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
21. Podľa § 262 ods.1 a 2 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ods. 1 ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ods. 2 ).22. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia 419,33
eura z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie pritom správne vec
posúdil, ak dospel k záveru, že zastavenie konania v časti o zaplatenie 419,33 eura nastalo zavinením

žalobcu, ktorý v prejednávanom spore nepreukázal zavinenie žalovaného na zastavení konania v tejto
časti sporu.
23. Žalovaný v odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k posúdeniu miery úspechu
a zavinenia strán sporu vychádzal výlučne iba z priznanej/nepriznanej istiny uplatnenej predmetnou
žalobou a zásadu úspechu neuplatnil aj v otázke nepriznaného príslušenstva uplatneného nároku

s odôvodnením súdu prvej inštancie, že nebolo samostatným predmetom konania. Žalovaný však
zdôraznil, že predmetné súdom nepriznané príslušenstvo pohľadávky tvorilo významnú časť úspechu
žalovaného.
24. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že v prejednávanom spore je potrebné
prihliadať aj na pomer úspechu týkajúci sa príslušenstva a zároveň nepovažuje za spravodlivé (čl. 2
ods. 1 Základných princípov C. s. p. ), aby boli strany procesne zodpovedné za výsledok konania

nielen vo vzťahu k istine, ale aj k príslušenstvu, pričom procesná zodpovednosť sa prejavuje najmä
zodpovednosťou za trovy konania. Odvolací súd dodáva, že úroky z omeškania sú príslušenstvom
pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania
(vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine
ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov

konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku.
24.1.Odvolacísúdpoukazujenato,žepriplatenísúdnehopoplatkuzapodanúžalobusavzmyslezák.č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vychádza len z ceny predmetu sporu, resp. hodnoty predmetu sporu
a cena príslušenstva sa zahrnie do základu len vtedy, ak toto je samostatným predmetom poplatkového
úkonu.

25. Žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, 1MCdo/1/2004, evidované
v zbierke súdnych rozhodnutí pod R 34/2005, v ktorom sa okrem iného uvádza, že napriek tomu,
že žalobný petit nepozostával z dvoch samostatných nárokov a tento pozostával rovnako ako v
posudzovanom prípade z istiny a jej príslušenstva, akýkoľvek neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva
(hoci toto nebolo samostatným žalovaným nárokom), nemôže byť prehliadaný a musí byť považovaný

za čiastočný neúspech žalobcu premietnutý do výpočtu náhrady trov konania.........Odvolateľ poukázal
aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.: 19Co/77/2021 zo dňa 28.9.2022 a Krajského súdu
v Trnave sp.zn.: 11Co/66/2018 zo dňa 4.2.2019, ktoré pri odôvodnení trov konania vychádzali z toho, že
úroky z omeškania sú síce príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), avšak
neznamená to, že sa na ne nemá prihliadať pri rozhodovaní o trovách.

26. Odvolací súd zotrváva na svojom závere uvedenom v odseku 24. odôvodnenia tohto rozhodnutia
a dodáva, že aj Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že „ak súd prizná žalobcovi
žalovanú pohľadávku a neprizná mu uplatnené príslušenstvo, nemožno v odôvodnených prípadoch
vylúčiť, ak pri posudzovaní úspechu vo veci „príslušenstvo" žalovanej pohľadávky nebude predstavovať
„neúspech v pomerne nepatrnej časti" podľa § 142 ods. 3 O. s. p., ale „čiastočný úspech" podľa §

142 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenosť takýchto prípadov treba posudzovať nielen z pohľadu toho, čo je
v predmete konania hlavné a čo sprevádzajúce, ale tiež pomerom priznanej žalovanej pohľadávky a
nepriznaného „príslušenstva" v čase rozhodovania“.
27. Odvolací súd je toho názoru, že za odôvodnené prípady možno považovať napríklad prípady, ak
žalobca (z dôvodu snahy o zaplatenie minimálneho, resp. čo najmenšieho súdneho poplatku) uplatní

istinu v minimálnej výške oproti uplatnenému príslušenstvu z pohľadávky, pričom predmetné (súdom
nepriznané) príslušenstvo v značnom rozsahu prevyšuje istinu. (napr. žaloba o zaplatenie 100,- eur
s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 150.000,- eur od ..... do zaplatenia ).
28. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade uplatnenia adekvátnej (dohodnutej, resp. zákonnej) výšky
úrokov z omeškania z uplatnenej istiny ( v prípade, ak by boli tvrdenia žalovaného v predmetnom

odvolaní relevantné), by takto kapitalizovaná výška úrokov z omeškania nepochybne závisela aj od
samotnej dĺžky súdneho sporu (do rozhodnutia vo veci samej), čo nemožno v žiadnom prípade pričítať
na ťarchu neúspešnej strany sporu vo vzťahu k nepriznanému príslušenstvu uplatnenej istiny.
29. Odvolací súd zistil z obsahu žaloby, že žalobca si uplatnil iba zákonné úroky z omeškania, a to iba
z uplatnenej istiny. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v prejednávanom spore nie je spravodlivé

(na základe zásady spravodlivosti) a ani odôvodnené prihliadať na neúspech žalobcu týkajúci sa
nepriznaného príslušenstva uplatnenej pohľadávky.30. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom IV. výroku potvrdil ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p., pretože súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania vo výške 92% a odvolanie žalovaného nebolo dôvodné.

31. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie, samostatným
uznesením.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C. s. p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených

v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C. s. p.
V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).