Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203885
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8719203885.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E. Y., narodeného XX. F. XXXX, O., W. XXX/
XX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Košice, Mlynská 28, proti žalovanej obchodnej
spoločnosti ČSOB Poisťovňa, a.s., Bratislava, Žižkova 11, IČO: 31 325 416, zastúpenej advokátskou
kanceláriou MGA IURIS s. r. o., Bratislava, Cukrová 14, IČO: 47 233 028, o náhradu škody na zdraví
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia s prísl., vedenom na Okresnom súde Poprad

pod sp. zn. 10C/36/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. marca 2024
sp. zn. 12Co/59/2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. marca 2024 sp. zn. 12Co/59/2023 vo výroku I. z r u š u j e
a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 24.

februára 2023 č. k. 10C/36/2019-285 rozhodol tak, že:
„I. Žalobu zamieta.
II. Konanie v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 21 198,50 eur
a konanie v časti o nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu 2 242,-
eur zastavuje.
III. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých

rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
1.1. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania bola žaloba na
náhradu škody z ublíženia na zdraví a jej zvýšenia s príslušenstvom, ktorej sa žalobca pôvodne
domáhal v sume 54.195,50 eur spolu s 5,00 %-ným ročným úrokom z omeškania od 16. 10. 2019 do
zaplatenia titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, a v sume 38.494 eur z titulu zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. Na podklade postupne učinených späťvzatí žaloby zostal predmetom

konania nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 32.997 eur (3800
bodov x 19,08 eur za bod = 72 504 eur - plnenia žalovanej v sume 22.792,50 eur, 7.597,50 eur a 9.117
eur) a nárok na náhradu škody titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia po
korekcii jej výšky v sume 36.252 eur (3800 bodov x 19,08 eur za bod a z toho 50 %).
1.2. Vec po právnej stránke posúdil podľa § 3 ods. 1 a § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ďalej podľa § 2 ods. 2, § 4 ods. 1 až 3, § 5 ods. 1, 2 a 5,

§ 10 ods. 1 a 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) a § 145 a 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ako aj ustanovení zákona

č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkoumotorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 381/2001 Z. z.“).
1.3. Okresný súd mal za preukázané, že rozsudkom súdu prvej inštancie vydaným v konaní vedenom

pod sp. zn. 12C/6/2019 bola žalovaná voči žalobcovi zaviazaná zaplatiť mu bolestné v sume 10.490,25
eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 26. 9. 2018 do zaplatenia, ďalej
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 22.896 eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania z
uvedenej sumy od 17. 12. 2018 do zaplatenia, liečebné náklady v sume 921,23 eur s 5 %-ným ročným
úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 26. 9. 2018 do zaplatenia a žaloba v časti zvýšenia sťaženia

spoločenského uplatnenia v sume 45.792 eur bola vylúčená na samostatné konanie. Označeným
rozsudkom bolo žalobcovi priznané bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku totožnej
dopravnej nehody a jej následkov, ktorá sa stala 12. 9. 2017 pri zohľadnení už skôr žalovanou vyplatenej
náhrady z titulu bolestného žalobcovi v sume 19.083,76 eur (na bolestnom tak celkovo suma 29.574
eur) a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 68.688 eur (za sťaženie spoločenského
uplatnenia vznikol žalobcovi celkový nárok na zaplatenie sumy 91.584 eur). Z obsahu spisu vo veci sp.

zn. 12C/6/2019 zistil, že podkladom pre podanie žaloby bol okrem lekárskeho posudku o bolestnom
aj lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo 17. 9. 2018 vypracovaný MUDr. V. K.,
primárom FBLR, ortopédom špecialistom FBLR, Národné rehabilitačné centrum Kováčová, z ktorého
okrem iných položiek vyplýva uplatnenie si náhrady aj za položku č. 253 - organický psychosyndróm s
poúrazovým kognitívnym deficitom ľahkého stupňa v rozsahu 400 bodov s tým, že pri uvedenej položke

bolo bodové hodnotenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekárom zvýšené na dvojnásobok,
teda 800 bodov.
1.4. Z predloženého lekárskeho posudku MUDr. X. H. ďalej súd prvej inštancie zistil, že znalkyňa
na základe jednorazového psychiatrického vyšetrenia dňa 3. 5. 2019 vydala dňa 4. 5. 2019 lekársky
posudok o sťaž. spol. uplatnenia u žalobcu, v ktorom za položku 253 - vážne mozgové alebo duševné

poruchy po ťažkom poranení hlavy pridelila 1100 bodov, toto bodové hodnotenie podľa § 10 ods.
4 cit. zákona zvýšila o 100 %, spolu na 2200 bodov, a ďalej za položku 321a - strata penisu
alebo ťažká deformácia penisu s počtom 800 bodov, pričom aj bodové hodnotenie za túto položku
navýšila podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 100 %, spolu na 1600 bodov. Vo vzťahu
k položke č. 253 v odôvodnení konštatovala prítomnosť organického psychosyndrómu a poúrazovú

zmenu osobnosti vzniknutú v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a uvedomovania
si konečnosti telesného hendikepu ako priameho následku úrazu s tým, že v dôsledku autonehody
došlo k podstatnému a nezvratnému zníženiu možnosti uplatniť sa v spoločenskom, pracovnom a
rodinnom živote u mladého muža. Určenie položky č. 321a odôvodnila jej použitím per analógia ako
bodové ohodnotenie definitívnej straty sexuálnej atraktivity v dôsledku telesného hendikepu. Súd prvej

inštancie súčasne vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. N., ktorý sa vo svojich záveroch stotožnil
s návrhom bodového hodnotenia sťaž. spol. uplatnenia podľa MUDr. H. pod položkou č. 253 v počte
1100 bodov, so zvýšením sťaž. spol. uplatnenia o 100 % na celkových 2200 bodov (súčasne nepotvrdil
návrh MUDr. W. Č.S. vyplývajúci z jeho odborného vyjadrenia zo 4. 6. 2020), ako aj u položky 321a,
t. j. s počtom bodov 800 zvýšených o 100 % na 1600 (súčasne nepotvrdil návrh MUDr. W. Č.S. k

tejto položke vyplývajúci z jeho odborného vyjadrenia). Vo svojich záveroch uviedol, že žalobca trpí
vážnymi poúrazovými duševnými a sexuálnymi poruchami so zásadne nepriaznivým dosahom na jeho
spoločenské uplatnenie, ktoré sú v jednoznačnej príčinnej súvislosti s poškodením zdravia, ku ktorému
došlo pri dopravnej nehode z 12. 9. 2017. Bodové hodnotenie sťaž. spol. uplatnenia stanovil totožne ako
v lekárskom posudku MUDr. H., teda s celkovým počtom bodov 3800. Zdravotný stav odškodňovaný

pod položkami 253 a 321a považoval za ustálený k septembru 2018.
Vychádzal tiež z vyjadrenia žalobcu pri vyšetrení MUDr. H. dňa 3. 5. 2019, kde menovaný uviedol, že
je slobodný, žije s rodičmi, má frajerku, je 16-ročná, chodia spolu za ruky, bozkávajú sa, prvý sex mal
ako 17-ročný s inou ženou, prestala sa mu páčiť a preto sa po úraze rozišli, že penis sa mu stoporí
každé ráno, erekcia ho nebolí, vie, čo je masturbácia, masturbuje asi jedenkrát týždenne, pritom na

dakoho myslí, alebo také niečo, ejakuláciu má pravidelne, sex s priateľkou nemá preto, lebo ešte nie je
plnoletá. „Ona nechce, ani sme ešte neskúšali.“ a tiež z vyjadrení žalobcu pri vyšetrení u znalca MUDr.
N. v psychiatrickej ambulancii dňa 30. 7. 2022, u ktorého uvádzal, že od nehody frajerku nemal, má 20
rokov a 20 - ročný potrebuje aspoň priateľku, ďalej že: „Stále sa mi páčia baby, stále mám chuť na sex.
Masturbujem. Funguje mi to. Masturbujem, keď mám chuť. Asi každý druhý deň masturbujem a dakedy

aj každý tretí deň. Postaví sa mi a ide mi aj semeno. Od nehody som babu nemal a baby sa mi stále
páčia. V noci sa mi sníva aj o babách, aj o sexe s babami. Keďže som stále doma, s babami prichádzam
do styku, iba keď idem dakde s rodičmi. Cez kamarátov som sa chcel zoznámiť, ale nedalo sa. Cez
Facebook som si písal, ale keď som napísal, že som chorý, tak potom už nemali záujem. Cez Facebooksom si písal asi s troma, takže tri pokusy. Na mobile a na počítači sa mi dá písať. Mám mobil, neviem, či
budem mať ešte dakedy babu. Na internete pozerám aj holé baby a porno. Sú tam pekné baby. Nikdy
ma neťahalo ísť do salónu a zaplatiť si za sex, keď nemám frajerku. Nemal by som ani na to ani peniaze.“

Rovnako vychádzal z výpovede žalobcu k žalovanou predloženým fotografiám s V. T. získaným zo
sociálnej siete, ku ktorým potvrdil jej identitu na fotografiách a uvádzal, že sa poznajú viac ako 2 roky,
intímny pomer spolu nemajú, chodia spolu od septembra 2022, predtým boli len kamaráti, chcel ju za
frajerku aj skôr, ale ona nechcela; k fotografii zverejnenej 12. 4. 2021 s popisom: „Moja krásna láska“,
uviedol, že vtedy mala druhého frajera, no on ju chcel za frajerku tiež a dával fotky, aby sa nad ním

zľutovala; k fotografii z 2. 7. 2022 uviedol, že ešte vtedy nebola jeho frajerka. Súd prvej inštancie pri
svojom rozhodnutí tiež vychádzal z výpovede svedkyne V. T., ktorá uviedla, že sa so žalobcom poznajú
asi 2,5 roka, chodia spolu od septembra 2022, ďalej že v r. 2021 mala iného frajera, i keď sa žalobca o
ňu uchádzal, s iným frajerom mala intímne styky, ale so žalobcom nemala intímny styk, a tiež uviedla,
že „Pol roka je dosť krátka doba a ja teraz, keď som jeho frajerka, neviem, či ho mám tým vyčerpávať.
Poznám ho ako človeka, ako priateľa. Viem, že keď idem ku nim, lebo už náš vzťah je verejný, on

celý deň leží, všetko len leží, on nevie normálne ísť sám bez pomoci paličky. Keď je vyčerpaný, už ho
bolí ruka, noha, už nevládze, dosť veľa vecí mu zdravotný stav nepovoľuje, v dosť veciach ho to brzdí,
myslím, že toto by ho vyčerpalo.... Keď idú spolu, držia sa spolu za ruky, je to normálne, dajú si pusu.“
1.5. Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že z výpovede žalobcu pred súdom nevyplynul
jednoznačný záver, že by žalobca nebol schopný sexuálneho styku, ako aj, že napriek fyzickým

obmedzeniam po dopravnej nehode vo forme trvalých následkov má záujem o dievčatá, o nadväzovanie
partnerského vzťahu, ako aj o sexuálny styk. Vychádzal tiež zo zistenia, že lekársky posudok
psychiatričky MUDr. H. bol vyhotovený len na základe jediného vyšetrenia žalobcu, že obsahu
psychiatrického vyšetrenia žalobcu z 3. 5. 2019 pri MUDr. H. je protirečivý, pretože na základe popisu
sexuálneho života samotným žalobcom nie sú u žalobcu ťažkosti charakteru absolútnej straty sexuality

(straty penisu) preukázané a pohlavný pud žalobcu je len spomalený (utlmený), ale nie stratený. Na
základe toho zastal názor, že výsledné bodové hodnotenie MUDr. H., a ani jeho dvojnásobné zvýšenie
nezodpovedá zisteniam a konštatáciám jej vlastného slovného hodnotenia. K znaleckému posudku
MUDr. N., sexuológa, konštatoval, že aj tento bol vyhotovený po jednom osobnom vyšetrení u znalca
na ambulancii, na ktorom samotný žalobca prezentoval, že vo vzťahu s partnerkou by bol schopný

sexuálnej aktivity, že o tieto veci má záujem a že ani sám žalobca ako svoje poškodenie po dopravnej
nehode neuvádzal poškodenie penisu, nemožnosť mať pohlavný styk, či nefungovanie pohlavného
orgánu kvôli bolesti alebo nemožnosti dosiahnuť erekciu, či podobných problémov, z dôvodov ktorých
svoju nemožnosť spoločensky sa uplatniť v tejto oblasti sám nevidel. Súčasne dospel k záveru, že pri
podaní žaloby a následne aj vo výpovedi pred súdom žalobca uvádzal skutočnosti, ktoré so sexuálnou

stránkou súvisia len okrajovo, ako napr. možnú neatraktivitu v očiach druhého pohlavia kvôli jazve na
hlave, či na hrudi, resp. kvôli celkovému vzhľadu a chôdzi v dôsledku potreby používať paličku pri
chôdzi. Pre rozhodnutie považoval za relevantné to čo v priebehu konania vyplynulo najavo, a síce
že sám žalobca nadviazal a aj udržiava vzťah so ženou, vo vzťahu je šťastný, nejedná sa o vzťah na
krátku dobu, ale o rozvíjanie partnerského vzťahu, ktorý trvá niekoľko mesiacov a ktorý trval aj v čase

rozhodnutia súdu o žalobcovom nároku. V nadväznosti na to súd prvej inštancie tvrdenia žalobcu, ako
aj jeho priateľky o tom, že vo vzťahu absentuje intímna stránka, teda, že medzi nimi navzájom nie sú
sexuálne styky, resp. že ešte medzi sebou nemali sexuálny styk po existujúcom niekoľkomesačnom
vzťahu, považoval za účelové, a to aj vzhľadom na tvrdenia oboch o ich predchádzajúcich vzťahoch a
sexuálnych stykoch počas predchádzajúceho vzťahu žalobcu, i jeho terajšej partnerky.

Zuvedenéhopodľasúduprvejinštancievyplývajednoznačnýzáver,žeužalobcusanejednáostav,kedy
je u neho tak výrazne sťažené uplatnenie sa v partnerskom, resp. sexuálnom živote, že by to svedčilo
pre podanie žaloby, v zmysle ktorej by mu v položke strata penisu alebo ťažká deformácia penisu malo
byť priradených 800 bodov znalcom MUDr. H., a toto sťaženie spoločenského uplatnenia lekárom podľa
§ 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. zvýšené o 100 %, a zároveň žalobcom požadované navýšenie

bodového hodnotenia súdom na základe sudcovskej úvahy o 50 % základného bodového hodnotenia
(teda na maximálnej hranici možného priznania), to všetko za stavu, kedy žalobca má počas vedeného
konania vzťah s inou ženou. S ohľadom na uvedené považoval za dôvodnú argumentáciu žalovanej,
že fotografie oboznámené v konaní dokumentujú spoločenskú existenciu žalobcu a fungovanie v rámci
jeho spoločenského života, a tým vyvracajú opodstatnenosť tejto žaloby - nielen v rozsahu základného

bodového hodnotenia sťaž. spol. uplatnenia, ale aj čo sa týka zvýšenia požadovaného bodového
hodnotenia.
1.6. Okrem toho mal súd prvej inštancie za to, že v tomto konaní nebolo možné priznať úspech
nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo vzťahu k položke č. 253 podľaznaleckého posudku MUDr. H., pretože táto položka už bola predmetom konania vo veci prejednávanej
tunajším súdom sp. zn. 12C/6/2019 a náhrada škody za sťaženie spoločenského uplatnenia za uvedenú
položku bola už žalobcovi priznaná na základe lekárskeho posudku MUDr. V. K., ortopéda, s popisom

organický psychosyndróm s poúrazovým kognitívnym deficitom ľahkého stupňa v rozsahu 400 bodov
a podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. zvýšená na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie
a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, z dôvodu ktorého bola žalobcovi
za uvedenú položku priznaná suma 15.264 eur (800 bodov x 19,08 eur). V tomto ohľade sa súd
prvej inštancie nestotožnil s argumentáciou práv. zást. žalobcu, že položka 253 označená ako vážne

mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, je položkou, ktorú by bolo možné rozčleniť
na dve časti a osobitne hodnotiť vážne mozgové poruchy a osobitne tiež vážne duševné poruchy po
ťažkom poranení hlavy, a naopak uzavrel, že sa jedná o jednu položku, ktorá je predmetom bodového
hodnotenia. V tomto ohľade sa stotožnil s procesnou obranou žalovanej, že znalecký posudok MUDr.
N. na str. 38 znaleckého posudku jednoznačne uvádza, že u žalobcu zisťuje tzv. poúrazovú organickú
poruchu osobnosti s trvalým oslabením rozumových schopností (tzv. kognitívnych funkcií a s trvalými

nepriaznivými osobnostnými zmenami) a že z jeho pohľadu nie je dôležité označenie položky 253, ale
diagnóza, ktorú lekári posudzujú a hodnotia a túto priradia k určitej položke. Vzhľadom na diagnózy
stanovenéMUDr.K.,MUDr.H.aMUDr.N.malzazrejmé,žemenovanímozgové,takajduševnéporuchy
žalobcu posudzovali a diagnostikovali totožne, keďže diagnostický záver - poúrazová organická porucha
osobnosti je totožná s použitým výrazom organický psychosyndróm. Z uvedeného dôvodu, že MUDr.

N. používa pojem alebo diagnózu poúrazová organická porucha osobnosti, MUDr. K. pojem organický
psychosyndróm a MUDr. H. uviedla v lekárskom posudku aj výraz organický psychosyndróm, aj výraz
poúrazová zmena osobnosti. Okrem toho všetci lekári na doplnenie tohto organického psychosyndrómu,
alebo poúrazovejzmeny osobnosti uviedli ajoslabenie rozumových schopností, tzv. kognitívnych funkcií,
atedavšetcisazhodlinakognitívnomdeficitežalobcu.Základnépredpokladyprepriznanieodškodnenia

sťaž. spol. uplatnenia nepovažoval súd prvej inštancie za naplnené tiež s poukazom na to, že na obidve
položky podľa lekárskeho posudku a neskôr znaleckého posudku žalovaná žalobcovi plnila bez ohľadu
na výsledok konania pred súdom. Súčasne ustálil, že pokiaľ žaloba nespĺňa predpoklady na priznanie
sťaž. spol. uplatnenia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., je v tejto súvislosti bezpredmetné aj
priznanie zvýšenia sťaž. spol. uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. a v nadväznosti

na to aj nárok podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., teda zvýšenie náhrady sťaž. spol. uplatnenia
v rozpätí do 50 % na základe úvahy súdu. V tejto súvislosti vyhodnotil, že žalobca v žalobe nevymedzil
dôvody, pre ktoré uplatňuje zvýšenie sťaž. spol. uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z. z., keď odôvodnenie tohto zvýšenia podľa lekárskeho posudku MUDr. H. konštatuje obmedzenie
a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v spoločenskom živote, ktorú mal vo veku, kedy utrpel

poškodenie na zdraví, čím došlo len k citovaniu obsahu zákonného ustanovenia § 10 ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z. z., avšak lekár bližšie neozrejmil dôvody, z ktorých prípadný nárok poškodeného na
zvýšenie náhrady vyplýva. Mal za to, že už v samotnom základe priznanej náhrady sa do určitej miery
zohľadňuje strata, resp. obmedzenie uplatnenia žalobcu v bežnom živote. Žalobca utrpel následky vo
veku 16-tich rokov, avšak súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky, v akom rozsahu sú u žalobcu

stratené alebo obmedzené možnosti uplatniť sa v partnerskom a spoločenskom živote dospel k záveru,
že u neho sa nejedná o absolútnu stratu možnosti uplatniť sa v partnerskom a spoločenskom živote, a
preto zvýšenie v maximálnej miere stanovenej zákonom mu neprináleží. V tomto kontexte sa stotožnil
s procesnou obranou žalovanej, že žalobca má síce doživotné trvalé následky, ktoré mu znepríjemňujú
život, a to aj v oblasti intímnej a partnerskej, avšak nie tak závažného charakteru, aby odôvodňovali jeho

zvýšenie nad 50 % základného bodového ohodnotenia. Doteraz žalovanou poskytnuté odškodnenie tak
je podľa názoru súdu prvej inštancie plne postačujúce.
1.7. K nároku podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. súd prvej inštancie zaujal názor, že žalobcom
uvádzané okolnosti (t. j. že vonkajší prejav a psychický hendikep žalobcu je na poli atraktivity výrazne
zhoršený) už boli zohľadnené čiastočne v samotnom základe nároku a predovšetkým v jeho zvýšení

podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z., k čomu poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, podľa ktorej mimoriadne zvýšenie náhrady sťaž. spol. uplatnenia podľa § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z. z. nemožno odôvodniť tými istými skutkovými okolnosťami, ako samotný základ
nároku podľa § 4 zákona č. 437/2004 Z. z., či dôvodmi zvýšenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z. z. K tomu citoval z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/126/2014, podľa ktorého „maximálne navýšenie

o 50 % je možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami, keď zostanú pripútaní na lôžko, plne
odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné životné úkony, sú úplne izolovaní
nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového alebo kultúrneho života, ale aj od sexuálneho a
citového života“. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa prichádza podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004Z. z. do úvahy zvýšenie náhrady len výnimočne, odôvodnené však musí byť skutočnosťami odlišnými od
tých, ktoré predstavujú podklad pre priznanie základu nároku, alebo jeho zvýšenie podľa § 10 zákona č.
437/2004 Z. z., k čomu v danom prípade nedošlo. Súd prvej inštancie súčasne poukázal na skutočnosť,

že žalobca sa s nejakou priateľkou rozišiel, lebo sa mu prestala páčiť a v čase vyšetrenia mal vzťah
s inou priateľkou, pričom uvedené skutočnosti, vrátane skutočnosti o novej priateľke a existujúcom
niekoľkomesačnom vzťahu nesvedčia o miere znevýhodnenia, ktorá by predstavovala prípad hodný
osobitného zreteľa. S ohľadom na to súd prvej inštancie zaujal názor, že následky poškodenia zdravia
u žalobcu neodôvodňovali nárok na zvýšenie náhrady v rozsahu zákonného maxima 50 % a v danom

prípade neboli preukázané ani okolnosti na priznanie nižšieho percentuálneho rozpätia zvýšenia sťaž.
spol. uplatnenia. Žalobca podľa názoru súdu je schopný sexuálnej aktivity (pred súdom však on, ako aj
jeho partnerka tvrdili, že intímne styky medzi nimi nie sú, a to aj napriek niekoľko mesiacov trvajúcemu
vzťahu, čo však súd prvej inštancie považoval za účelové) a žalobca nie je vylúčený z partnerského
života.
1.8. Za relevantné pre rozhodnutie považoval súd prvej inštancie medzi stranami nesporné skutkové

zistenia o uskutočnenej výške plnenia žalovanej v prospech žalobcu, keď na položku č. 253 - vážne
mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy žalovaná celkovo plnila 1040 bodov + 520
bodov (zvýšenie o 50 % podľa § 10 zákona č. 437/2004 Z. z.) + 800 bodov na základe lek. posudku
MUDr. K., t. j. 1040 + 520 + 800 = 2360 bodov x 19,08 = 45.028,80 eur a na položku 321a, ktorá bola
žalovanou nahradená položkou 255, bola plnená suma 7.441,08 eur za 260 bodov + 130 bodov titulom

50 %-ného navýšenia (spolu 390 bodov x 19,08). Právna zástupkyňa žalovanej k tomu na pojednávaní
upresnila, že aj na strane žalovanej pri plneniach v priebehu konania malo dôjsť pri likvidácii škody k
chybe, pretože 800 bodov plnených žalovanou na základe lekárskeho posudku MUDr. K. na položku
253 malo byť odrátaných od plnenia na základe lekárskeho posudku MUDr. H., čo zo strany žalovanej
nebolo urobené a z toho dôvodu na položku 253 žalovaná plnila viac, než je predmetom žaloby.

Okrem toho považoval súd prvej inštancie vo veci za dôvodné aplikovať § 3 ods. 1 OZ, a to s ohľadom
na správanie sa žalobcu po podaní žaloby, pri ktorom malo z jeho strany dôjsť k zatajeniu skutočností
majúcich zásadný vplyv na výsledok rozhodnutia súdu, a to existujúci partnerský vzťah medzi ním
a jeho priateľkou. Pokiaľ celé konanie týkajúce sa sťaženia spoločenského uplatnenia je vedené za
skutkového stavu a výpovedí účastníkov, ako aj znalcov (výpoveď MUDr. H., ako aj MUDr. N.Y.) o

takmer úplnej nemožnosti vytvorenia partnerského a sexuálneho vzťahu žalobcu s inou osobou, ako
o tom vypovedali samotní znalci, pričom títo bez pravdivých údajov od žalobcu nemali vedomosť o
existujúcom partnerskom vzťahu a žalobca túto skutočnosť sám dobrovoľne súdu neoznámil, hoci vedel,
že je vedené toto konanie, bol podrobený vyšetreniu znalca a vedel, že v konaní mu môže byť priznaná
pomerne vysoká finančná čiastka, toto konanie žalobcu vyhodnotil za konanie v rozpore s dobrými

mravmi. Uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo riadne preukázať existujúci skutkový stav a nezatajovať
podstatnú skutočnosť majúcu zásadný vplyv na rozhodnutie súdu vo veci. Tvrdenia žalobcu a jeho
priateľky, že sú v partnerskom vzťahu až od polovice septembra 2022 s ohľadom na zjavný rozpor
s dátumami vyhotovených fotografií, textami pri nich uvedenými a emotikonmi vyhodnotil za zjavne
účelové,kčomupoukázalajnadodatočnépísomnéoznámenieznalca.KznaleckémuposudkuMUDr.N.

zaujal názor, že tento nevykazuje hodnoverne úroveň poškodenia zdravia, ako aj sťaž. spol. uplatnenia
žalobcu v zmysle vyššie uvádzaných ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z., a preto nemohol byť ani
hodnoverným podkladom pre priznanie uplatňovanej výšky požadovaného nároku, keďže neodrážal
skutočný stav zdravia, resp. zdravotných obmedzení žalobcu v bežnom živote, čo sa týka jeho intímnej,
resp. partnerskej stránky života a sexuálneho prežívania.

1.9. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil § 255 CSP vychádzajúc zo záveru,
že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a preto vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi má
nárok na náhradu trov konania.

2.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)naodvolaniežalobcurozsudkomz12.marca2024sp.

zn. 12Co/59/2023 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. potvrdil (výrok
I.) a v napadnutom výroku III. o nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi rozsudok
zrušil a v zrušenej časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok II.).
2.1. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v
dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností prijal v zásade správne právne závery. Keďže ani v

priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach, vyjadrených hlavne v
odsekoch 34. až 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v týmto rozsudkom potvrdenej
časti stotožnil a v plnom rozsahu na neho poukázal (§ 387 ods. 2 CSP).2.2. Na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v potvrdenej časti (t. j. rozhodnutí o merite
veci) odvolací súd v kontexte odvolacích námietok žalobcu uviedol, že námietku žalobcu, že súd prvej
inštancie pri hodnotení podľa neho kľúčových dôkazov - lekárskeho posudku MUDr. X.. H. zo 4. 5. 2019,

ako aj znaleckého posudku č. 171/2022 vypracovaného znalcom MUDr. M.. N., nesprávne postupoval,
pretože výlučne len na základe týchto druhov dôkazov, t. j. na základe lekárskeho posudku v zmysle §
7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., alebo znaleckého posudku v zmysle § 7 ods. 8 zákona č. 437/2004
Z. z. možno hodnotiť oprávnenosť žalobcom vo veci uplatneného nároku, odvolací súd konštatoval, že
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva obmedzenie súdu hodnotiť uplatnený nárok len na základe

týchto dvoch druhov dôkazov. Práve naopak, súd prvej inštancie bol aj v prejednávanom prípade
povinný, na základe všetkých vo veci vykonaných dôkazov vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach
posúdiť, či nárok uplatnený žalobcom ako poškodeným na podklade lekárskeho posudku v zmysle § 7
zákonač.437/2004Z.z.jepreukázaný,resp.čiojehodanostineexistujúvážnepochybnosti.Niejepreto
vylúčené, aby inými dôkazmi, vrátane odborných vyjadrení, fotografickej dokumentácie, či výpovedí
sporových strán a svedkov boli v podstatnej miere spochybnené (vyvrátené) závery vyplývajúce z

lekárskeho posudku, alebo znaleckého posudku, najmä pokiaľ boli v konaní preukázané skutočnosti
spochybňujúce podklady a informácie, z ktorých posudzujúci lekár, resp. znalec vychádzali, prípadne
tieto sa ukázali ako neúplné, nedostatočné alebo v rozpore s realitou. Podotkol, že pokiaľ k takýmto
relevantným pochybnostiam o správnosti týchto dôkazov došlo, bolo procesným oprávnením žalujúcej
strany navrhnúť včas také nové dôkazy, ktoré by pri zohľadnení nových skutočností, ktoré v konaní vyšli

najavo tieto pochybnosti odstránili.
2.3. V súvislosti s presvedčivosťou žalobcom predloženého lekárskeho posudku odvolací súd poukázal
na § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého lekársky posudok spracúva posudzujúci
lekár, ktorým je lekár, ktorý v súvislosti s daným poškodením naposledy poškodeného liečil (§ 2 ods.
3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z. z.) a uviedol, že hodnotiaca lekárka pred vystavením lekárskeho

posudku žalobcu opakovane nevyšetrovala, ani neliečila, keď aj podľa odvolacieho súdu je pre klinickú
prax (obzvlášť v obore psychiatrie ) potrebná určitá kontinuita a periodicita vyšetrení, prípadne aj
hospitalizácia a tiež, že uvedený lekár ani na liečbu zisteného zdravotného stavu neodporučil žiadnu
terapiu. Odvolací súd zdôraznil, že konajúci súd je v každom konkrétnom prípade povinný komplexne
posúdiť, či lekársky posudok, resp. znalecký posudok bol vyhotovený na základe úplných podkladov bez

vážnych pochybností zodpovedajúcich objektívnej pravde, vierohodnosť použitých metód a správnosť
vyvodených záverov.
2.4. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o svojvoľnom postupe súdu prvej inštancie
pri započítaní bodového hodnotenia položky 253 v zmysle lekárskeho posudku MUDr. K. (400 bodov
+ 400 bodov zvýšenie bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.) do

lekárskeho posudku MUDr. H., resp. znalca MUDr. N. (1100 bodov + 1100 bodov zvýšenie bodového
hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v
lekárskych posudkoch MUDr. H. a MUDr. K. boli položkou 253 hodnotené mozgové a duševné následky
poškodeného po úraze mozgu spoločne. Pre organický (fyzický) charakter poškodenia mozgu sú logicky
tieto následky úzko prepojené, resp. vzájomne podmienené, a preto sa aj spoločne posudzujú. Žalobca

v priebehu celého konania žiadnym spôsobom nekonkretizoval, v čom sa u žalobcu prejavuje odlišnosť
jeho mozgových a duševných porúch vzniknutých v dôsledku ťažkého poškodenia mozgu a už vôbec
o takomto striktne oddelenom posudzovaní nesvedčí obsah v konaní vykonaných dôkazov. Pre záver
o nemožnosti spoločného posudzovania týchto porúch podľa sadzby určenej v položke 253 prílohy č.
1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorého sa vo veci domáha žalobca tak vo vykonanom dokazovaní chýba

akýkoľvek podklad.
Osobitne k posúdeniu vzájomného vzťahu obidvoch lekárskych posudkov, ktorými boli hodnotené vážne
mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy v zmysle položky 253 prílohy 1 zákona č.
437/2004 Z. z. odvolací súd poukazuje aj na § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého jednou
zo zásad hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je, že pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa

pri pôvodnom hodnotení nepredpokladal, sa v novom lekárskom posudku odpočíta bodové hodnotenie
určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. V posudzovanom prípade však z bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku MUDr. H. nevyplýva, že by v tomto,
v poradí druhom lekárskom posudku, ktorým bolo hodnotené poškodenie zdravia žalobcu položkou
253 (t. j. vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy), došlo pri ustaľovaní jej

hodnoty k zohľadneniu bodového hodnotenia vyplývajúceho z pôvodne vydaného lekárskeho posudku
MUDr. K. a rovnako z neho nevyplýva, že by posudzujúca lekárka MUDr. H. vôbec mala k dispozícii
bodové hodnotenie položky 253 vystavené MUDr. K.. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej
inštancie pri položke 253 opodstatnene na uplatnenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatneniavzal do úvahy plnenie na túto položku (v rozsahu 800 bodov) priznané už v konaní vedenom pod sp. zn.
12C/6/2019 a ohľadne istiny nároku vyplývajúcej z hodnotenia tejto položky dôvodne žalobu zamietol,
pokiaľ prihliadal, že na túto položku (aj po zohľadnení nároku priznaného v konaní sp. zn. 12C/6/2019)

žalovaný postupne viacerými platbami poskytol náhradu celkovo v rozsahu 2360 bodov, t. j. 45.028,80
eur (poslednou platbou z 20. 12. 2019), hoci žalobou bol na podklade lekárskeho posudku MUDr.
H. za položku 253 uplatnený len nárok zodpovedajúci rozsahu 2200 bodov (1100 bodov na základe
bodového hodnotenia tejto položky podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. + 1100 bodov zvýšenie
na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.), čo pri hodnote 1 bodu v sume 19,08

eur predstavuje sumu 41.976 eur. Vecne správny je aj záver súdu prvej inštancie, že v konaní neboli
preukázané také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie ďalšieho zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sudcovskou úvahou podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. až
do 50 %.
2.5. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o absencii odborného podkladu pre
nepriznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pokiaľ ide o ním uplatnenú položku 321a

v zmysle prílohy 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Takýto odborný podklad je podľa odvolacieho súdu totiž
potrebný len na preukázanie poškodenia zdravia a jeho hodnotenia pre účely stanovenia rozsahu
náhrady škody na zdraví, v danom prípade titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ v súdnom
konaní vyjdú najavo také závažné skutočnosti, ktoré pri odbornej činnosti posudzujúceho lekára alebo
znalca neboli vzaté do úvahy, pretože tieto boli pred nimi utajené, alebo z iných dôvodov neboli s

nimi oboznámení, ako tomu bolo aj v danej veci, potom výsledky tejto odbornej/znaleckej činnosti
nemôžu byť dostatočným podkladom pre priznanie uplatneného nároku. Hodnotenie výsledkov takejto
odbornejčinnosti,jepodľaodvolaciehosúduzávisléajodmožnostíichobjektivizácie,resp.overiteľnosti,
čo obzvlášť v oblasti sexuologických porúch možno hodnotiť ako problematické, nakoľko v značnej
miere sa pri nich vychádza len zo subjektívnych vyjadrení poškodeného a nie z objektívnych výsledkov

napríklad medicínskych zobrazovacích, či laboratórnych techník. O to skôr môže následné preukázanie
posudzujúcim lekárom nepredpokladaného správania poškodeného, ktoré aj v tomto konaní vyšlo
najavo, zásadne oslabiť dôveryhodnosť záverov lekárskeho (znaleckého) posudku, na podklade ktorých
bol žalobný nárok uplatňovaný. Súd prvej inštancie dostatočne podrobne a jasne vysvetlil, prečo
považuje analogické použitie položky 321a vyjadrujúcej bodové hodnotenie za stratu penisu alebo ťažkú

deformáciu penisu muža do 45 rokov za vylúčené, keď dospel k záveru, že u žalobcu existuje pohlavný
pud (aj keď spomalený), nebola u neho zistená strata sexuálnej túžby, nedostatočné sexuálne vzrušenie,
či poruchy erekcie a pod. K výhrade žalobcu, že pri psychiatrickom a sexuologickom vyšetrení MUDr.
H. nezatajil v tom čase aktuálny vzťah s priateľkou, je potrebné dodať, že napriek tomu je lekársky
posudok MUDr. H. založený na závere o nespoľahlivosti tejto informácie prezentovanej žalobcom, v

dôsledku čoho bola na hodnotenie následkov poškodenia zdravia žalobcu použitá položka 321a prílohy
zákona č. 437/2004 Z. z. Ako však bolo konštatované súdom prvej inštancie, existencia dlhodobého
vzťahu žalobcu so svedkyňou vypočutou v spore zásadne oslabuje hodnovernosť záverov vyplývajúcich
z lekárskeho posudku MUDr. H., resp. v rámci konania zabezpečeného znaleckého posudku, pričom je
potrebné stotožniť sa aj s názorom súdu prvej inštancie, že vývoj udalostí v tomto smere nepotvrdzuje

vylúčenie žalobcu v sexuálnej oblasti v takej miere, aby pre jeho fyzickú alebo psychickú stigmatizáciu
bolo možné poškodenie zdravia dôsledkom úrazu hodnotiť navrhovanou položkou 321a v zmysle prílohy
1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorá vo svojich dôsledkoch znamená v podstate vylúčenie poškodeného
zo sexuálneho života.
Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že vôbec nevylučuje, že u žalobcu sa z dôvodu fyzických

alebo psychických následkov úrazu môžu prejavovať ťažkosti aj v sexuálnej oblasti, avšak v súdenom
prípade neboli obmedzenia v tejto oblasti preukázané v takej miere a takej povahy, aby ich za použitia
§ 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. bolo dôvodné hodnotiť položkou 321a rovnako ako v prípade
úplnej straty pohlavného orgánu alebo jeho takej deformácie, ktorá vo svojej podstate vyjadruje stav
znemožňujúci akékoľvek sexuálne prežívanie poškodeného. Náhrada škody na zdraví prejavujúca sa

v týchto ťažkostiach pritom môže byť odôvodnená aj použitím inej položky prílohy zákona č. 437/2004
Z. z., čo koniec koncov pripúšťa aj odborné vyjadrenie zabezpečené v konaní žalovanou, v ktorom
bola v súvislosti s uvedomovaním si konečného telesnému hendikepu odôvodňovaná možnosť použitia
položky255akopričítanejkpoložke253.Hodnotenieinýchobdobnýchťažkostívsexuálnejoblasti(napr.
erektilná dysfunkcia muža a pod.) použitím tejto položky pritom v praxi nie je ojedinelé. Na priznanie

náhrady škody na zdraví v oblasti očakávaného narušenia sexuálneho života podľa inej položky prílohy
zákona č. 437/2004 Z. z. než tej, ktorú si žalobca uplatňoval, však v konaní nebolo zo strany žalobcu
unesené dôkazné bremeno, a teda ani v tomto smere nebol zabezpečený dostatočný podklad pre iné
právne posúdenie prípadu.S touto časťou uplatneného nároku (t. j. podľa položky 321a) odvolací súd nepovažoval za arbitrárne
ani použitie § 3 ods. 1 OZ súdom prvej inštancie na daný prípad. Toto ustanovenie umožňuje súdu
posúdiť aj spôsob uplatňovania nároku sporovej strany v súdnom konaní a v prípade rozporu s dobrými

mravmi právnu ochranu výkonu práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nepriznať.
Konanie žalobcu, ktorý pri svojom psychiatrickom vyšetrení pred znalcom zamlčal dôverný priateľský
vzťah so svedkyňou T., napriek tomu, že znalcovi bol povinný poskytnúť potrebnú súčinnosť (napr. pod
hrozbou realizácie poriadkových opatrení - viď uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 10C/36/2019-137
z 28. 12. 2021) vykazuje symptómy úmyslu získať neoprávnenú výhodu v procese na úkor opačnej

sporovej strany. Je totiž nepochybné, že v oblasti skúmania následkov zásahu do sexuálnej stránky
života človeka je mimoriadne dôležitá spolupráca poškodeného so znalcom, v zmysle pravdivého a
úplného opísania skutočností týkajúcich sa vnútorného a vonkajšieho prežívania poškodeného v tejto
oblasti.
2.6. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutom výroku I. ako vecne správny potvrdil, majúc za to, že vo veci nedošlo

k naplneniu žalobcom vymedzených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
2.7. Vo vzťahu k napadnutému výroku III. o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému voči
žalobcovi sa odvolací súd zhodol s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie sa v tejto časti
dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ vo veci neaplikoval aj § 256 ods. 1 CSP, napriek tomu,
že konanie v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 22.198,50 eur

a v časti nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.242 eur zastavil
na základe čiastočných späťvzatí žaloby učinených v priebehu konania. V tomto kontexte nebolo riadne
posúdené, ktorá procesná strana zavinila zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP), prípadne procesne
zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli (§ 256 ods. 2 CSP), pričom súd prvej inštancie sa
ani nezaoberal podmienkami aplikácie § 257 CSP, existenciou ktorých je povinný zaoberať sa ex offo,

a osobitne aj vo vzťahu k nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý výlučne závisí od úvahy súdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
preto vo výroku III. o trovách konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého
prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 420 písm. f) CSP.
3.1. Na základe podaného dovolania žalobca navrhuje, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v
napadnutej časti zmenil nasledovne:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 32

997,00 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16. 10. 2019 do zaplatenia, zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 36 252,00 EUR, vyčíslený úrok z omeškania v sume 90,55
EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“
3.2. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci odôvodnil ustanovením § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvodnosť
dovolania následne vyvodzuje z ustanovenia § 431 ods. 1 CSP tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v ustanovení § 420 písm. f) CSP.

3.3. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu žalobca vidí v tom,

že odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie prijali svojvoľné závery, t. j. bez akéhokoľvek odborného
podkladu prijali vo veci samej odborné závery, ktoré boli v rozpore s odbornými závermi v jednotlivých
dôkazoch vykonaných v konaní, a to v lekárskom posudku MUDr. X. H. a znaleckom posudku MUDr. M.

N.. Poukázal na to, že vo výsostne odborných otázkach nemôže súd robiť odborné závery bez toho, aby
mal na to odborný podklad v znaleckom posudku a aj v lekárskom posudku. Súd nemôže sám odborne
na základe výpovedi žalobcu, svedkov či v danom prípade fotodokumentácie posudzovať, či žalobca trpí
alebo netrpí psychickými a sexuologickými poruchami a v akom rozsahu a závažnosti. K tomu zaujala
jasné stanovisko aj súdna prax (Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Szd/3/2009

z 03. 11. 2009 vyslovil záver, že vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky jednoznačne vyplývajú
ústavné limity jednotlivých zložiek štátnej moci a súd nemôže počas súdneho konania v odborných
otázkach vysloviť sám odborný záver ako znalec, ktorý je štátom aprobovanou osobou na osvedčovanieodborných skutočností). Z tohto pohľadu je rozsudok odvolacieho súdu arbitrárnym rozhodnutím, čo
napĺňa prípustnosť a dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) a § 431 ods. 1 CSP.
3.4. Ďalej v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP žalobca uvádza, že si v konaní

uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku zo
dňa 04. 05. 2019 vyhotovenom MUDr. X. H. (ďalej len „lekársky posudok”), v ktorom bolo hodnotené
jeho sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska odboru psychiatrie a sexuológie celkovým počtom
3800 bodov (2200 bodov za položku 253 a 1600 bodov za položku 321a). Lekársky posudok bol
následne potvrdený v celom rozsahu znaleckým posudkom č. 171/2022 (ďalej len „znalecký posudok”)

vypracovanom v súdnom konaní znalcom MUDr. M. N.L. (ďalej len „znalec”), a to na návrh žalovaného.
Zdôraznil, že išlo o jediné zákonom predpokladané listiny, ktoré boli v konaní predložené a na základe
ktorýchjemožnéurobiťzáverovýškenáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Platítosohľadom
na ustanovenie § 4 ods. 2, § 5 ods. 1 a § 7 ods. 6 ZoBaSSU. V zmysle týchto ustanovení sa náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje a jej výška sa určuje práve na základe lekárskeho
posudku. Pokiaľ sú o správnosti lekárskeho posudku dôvodné pochybnosti, možno ich odstrániť práve

znaleckým posudkom. Žalobca výšku svojho nároku preukázal práve predložením Lekárskeho posudku
a následne po vznesení pochybností voči lekárskemu posudku zo strany žalovaného aj znaleckým
posudkom. Napriek týmto jednoznačným dôkazom podaným na to odborne spôsobilými osobami, ako
aj následným výsluchom posudzujúceho lekára znalca v konaní, ktorí potvrdili a obhájili svoje bodové
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie a následne aj odvolací súd pri

vlastnej absencii vedomosti z odboru psychiatria a sexuológia, ignorovali odborné zistenia obsiahnuté
v týchto listinných dôkazoch, a sami bez vlastných odborných znalostí, tieto odborné zistenia svojvoľne
negovali na základe obvinení žalovaného, že žalobca v konaní súd a znalca zavádzal, resp. klamal, hoci
sa tieto obvinenia žalobcu v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali.
3.5. Žalobca nespochybňuje, že vo veci bolo potrebné zohľadniť všetky vykonané dôkazy.

Avšak rovnako v prípade záveru, že žalobca trpí určitou duševnou alebo sexuálnou poruchou, tak
rovnako aj v prípade záveru, že žalobca duševnou alebo sexuálnou poruchou netrpí, ide v oboch
prípadoch o závery nevyhnutne založené na odbornom medicínskom zhodnotení a posúdení. Nakoľko
súd nedisponuje odbornými medicínskymi znalosťami, nie je oprávnený sám na základe vlastnej úvahy,
resp. na základe dôkazov, ktoré nemajú odbornú medicínsku kvalitu, vysloviť svojvoľne odborný záver,

že žalobca trpí určitou duševnou alebo sexuálnou poruchou, ako ani záver, že žalobca takouto duševnou
alebo sexuálnou poruchou netrpí. V konaní navyše neboli zo strany žalovaného produkované také
dôkazy, ktoré by závery lekárskeho posudku alebo znaleckého posudku spochybnili. Preto v rámci
presunu dôkazného bremena v závislosti od procesnej situácie v konaní, kedy bolo lekárskym posudkom
a znaleckým posudkom preukázané, že žalobca trpí duševnými a sexuálnymi poruchami, bolo na

žalovanom a nie na žalobcovi, aby navrhol vykonanie dôkazu, ktorý by mal odbornú medicínsku kvalitu
a zároveň by spochybnil závery dovtedy predloženého lekárskeho posudku a znaleckého posudku.
Žalovaný žiaden takýto dôkaz neprodukoval. Platí to o to viac, že súd zaslal znalcovi fotodokumentáciu
predloženú žalovaným, avšak znalec nezmenil nič na svojich záveroch v znaleckom posudku.
3.6. Neobstojí ani poznámka odvolacieho súdu, že presvedčivosti lekárskeho posudku nesvedčí,

že MUDr. H. vyšetrila žalobcu len raz. Závery jej lekárskeho vyšetrenia a ich správnosť boli totiž
potvrdené znaleckým posudkom, kde znalec nesie zodpovednosť (vrátane prípadnej trestnoprávnej
zodpovednosti) za korektný a nestranný prístup k znaleckému dokazovaniu.
3.7. V snahe spochybniť hodnovernosť údajov a skutočností uvádzaných žalobcom v konaní, žalobca
poukázal na to, že ak by chcel žalobca klamať súd, posudzujúceho lekára alebo znalca, s cieľom

predstierať u seba sexuálnu poruchu vo väčšom rozsahu ako má, tak rozhodne by súdu ani znalcovi
neuvádzal skutočnosti, ktoré by mohli byť v jeho prospech. Žalobca však MUDr. H. pri jej vyšetrení
uviedol, že má každé ráno riadnu erekciu, ktorá ho nebolí, resp. že masturbuje a pravidelne dosahuje
ejakuláciu. Ak by chcel súdu predstierať rozsiahlejšiu sexuálnu poruchu, akou skutočne trpí, rozhodne
by súdu pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 03. 09. 2020 netvrdil, že dosahuje erekciu a má chuť

na sex. Všetky tieto skutočnosti by v prípade svojej snahy zaviesť súd, resp. protistranu popieral, ak
by mal účelovú snahu nehovoriť pravdu o stave svojej sexuality a dosiahnuť tak vyššie odškodnenie.
Obdobne sa žalobca vyjadroval aj pred znalcom. Na základe čoho, resp. na základe akej logickej úvahy
potom súd prvej inštancie a odvolací súd považovali vyjadrenia žalobcu za zavádzanie, keď žalobca sám
otvorene tvrdil okrem iného aj skutočnosti, ktoré neboli v jeho prospech? Úvahe súdov v tomto smere

potom chýba nielen odborný podklad, ale aj jasný logický rámec, ktorý by nebol vzájomne rozporný.
3.8. Argumentoval, že lekári a znalci z odboru psychiatrie či sexuológie nevychádzajú len zo
subjektívnych údajov poškodeného, ktoré im samotná poškodená osoba uvedie, ako to uvádza odvolací
súd. Lekári či znalci z tohto odboru subjektívne údaje uvádzané poškodeným na základe jednotlivýchodborných metód posudzujú z objektívneho hľadiska s tým, že vychádzajú aj z ďalších údajov a
zohľadňujú údaje zo zdravotnej dokumentácie poškodeného aj z iných medicínskych odborov. Takýto
prístup bol zrejmý aj v danom prípade, kedy posudzujúci lekár či znalec hodnotili stav žalobcu nielen na

základe jeho subjektívneho hľadiska, ale zohľadnili aj všetky ďalšie medicínsky významné skutočnosti,
ktoré zistili z ich vyšetrenia, ako aj zo zdravotnej dokumentácie žalobcu.
3.9. Žalobca ďalej namietal, že súdy posudzovali dôvodnosť hodnotenia položky 321a u neho len s
ohľadom na ním udané subjektívne údaje o možnosti erekcie a ejakulácie, a zachovanú sexuálnu túžbu.
Z výpovede MUDr. H., ako aj znalca je však zrejmé, že z pohľadu medicínskeho odboru sexuológie sa

sexuálne poruchy hodnotia z oveľa širších hľadísk. Platí to aj pre položku 321a, kde posudzujúci lekár,
resp. znalec, odborne hodnotili v rámci sexuálnych porúch oveľa širšie dôsledky pre život žalobcu, ako
to laicky hodnotil súd. MUDr. H. na pojednávaní dňa 06. 05. 2021 poukázala na to, že samotný úraz
nielenže zmenil kvalitu sexuality, ale zabrzdil prirodzený vývoj žalobcu v smere párovania, vytvorenia
dvojice, so všetkými princípmi pripútania sa, vernosti, počatia, rodičovstva. V smere do budúcna MUDr.
H. poukázala na to, že aj keby si žalobca našiel partnerku, ktorá by sa ho ujala, je ťažké starať sa o

ťažko postihnutého človeka, a to nielen po stránke sexuality. V prípade túžby po potomstve by bolo nutné
použiť špecifické postupy. Všetky tieto okolnosti majú vplyv na schopnosť trvalo si udržať prípadného
životného partnera. Znalec na pojednávaní dňa 25. 11. 2022 uviedol, že v prípade, ak by si žalobca aj
našiel priateľku, nevedel by si ju udržať, nevedel by konkurovať rovesníkom. Znalec poukázal na to,
že sexualita je komplexný systém, ktorý zahŕňa emócie, vnímanie atraktivity potencionálnej partnerky,

schopnosť odčítavať erotické signály, vytvárať vzťahy, udržiavať ich, čo v konečnom dôsledku vedie k
splodeniu potomstva a k jeho výchove, k starostlivosti o rodinu, o jej zabezpečenie. Žalobca nemá na
tieto veci mentálne schopnosti.
V kontexte skutkovej okolnosti, že žalobca mal od septembra 2022 priateľku súdy považovali túto
skutočnosť za dôkaz toho, že žalobca sa snažil súd či znalca oklamať či zatajiť podstatné skutočnosti.

Súdy však neuviedli, kedy presne žalobca mal o tejto skutočnosti klamať, resp. ju zatajiť, pretože
žalobca nebol v tom čase vypočutý. Navyše táto skutočnosť nie je v rozpore s lekárskymi či znaleckými
závermi. Túto možnosť totiž ani MUDr. H. ani znalec nevylúčili. Obaja pripustili, že žalobca si partnerku
môže nájsť. Hodnotili však sexuálne poruchy v ich celkovom komplexe, teda vrátane toho, ako dokáže
žalobca so svojou partnerkou komplexne vzťahovo, nielen po intímnej stránke, dlhodobo fungovať. Ich

prognózavsmeredlhodobého,resp.trvaléhoudržaniasipartnerky,vytvoreniasitrvalejrodiny,splodenia
potomstva, starostlivosti o partnerku, rodinu, jej zabezpečenie, je zjavne negatívna. Nie je preto pravdivé
a korektné konštatovanie odvolacieho súdu v tejto súvislosti, že v konaní vyšli najavo skutočnosti, ktoré
znalec nepredpokladal. Práve naopak, MUDr. H.Á., ako aj znalec počítali vo svojich záveroch aj s tým, že
žalobcasimôženájsťpriateľkuaprávehodnotilipoškodeniezdraviažalobcuajzhľadiskatejtomožnosti.

Tieto skutočnosti majú pritom pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia a stanovenia výšky
jeho náhrady podstatný význam aj v zmysle jednotlivých zákonných ustanovení ZoBaSSU. Náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia je totiž predovšetkým náhradou jednorazovou, ktorá má byť okrem
iného primeraná aj budúcemu predpokladanému vývoju trvalého poškodenia zdravia. Teda nemá byť len
odškodnením aktuálneho stavu žalobcu (menovite za situácie, že žalobca mal aktuálne priateľku), ale

má zohľadniť celý nasledujúci život žalobcu a jeho obmedzenia majúce pôvod v poškodení jeho zdravia.
Teda má zohľadniť aj to, aké má žalobca možnosti si dlhodobo či trvalo udržať párový vzťah, vytvoriť
rodinu, mať deti, starať sa o rodinu či zabezpečiť ju. Potvrdzuje to aj ustanovenie § 10 ods. 1 ZoBaSSU,
podľaktoréhosaprávevbodovomhodnotenísťaženiaspoločenskéhouplatneniamázohľadniťajbudúci
predpokladaný vývoj následkov. MUDr. H. a znalec postupovali pri bodovom hodnotení položky 321a

práve s akcentom aj na toto zákonné ustanovenie a z ich výsluchov vyplynulo, že zásadným spôsobom
prihliadli na možný budúci vývoj zdravotného stavu žalobcu a jeho uplatnenia sa z hľadiska sexuálneho
v širokom slova zmysle. Na tieto skutočnosti súdy však absolútne neprihliadli, čo je v zjavnom rozpore
s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami ZoBaSSU. Súdy svojvoľne zobrali na seba pozíciu
odborníka z odvetvia sexuológie a dospeli k záveru, že nakoľko sa žalobcovi podarilo nateraz nájsť

priateľku, jeho ďalší život bude v tomto smere bez obmedzení. Postupovali však týmto spôsobom v
zjavnom rozpore s tvrdeniami MUDr. H. a znalca, ktorí odbornými znalosťami z odvetvia sexuológie
disponujú. Pritom v súlade s týmito odbornými závermi lekárov korešponduje aj obsah výpovede V. T. na
pojednávaní dňa 24. 02. 2023, ktorá poukázala na negatívne skutočnosti v ich vzťahu so žalobcom, ako
je jeho veľký telesný hendikep, kolísavá povaha a jasne uviedla, že o perspektíve ich vzťahu doteraz

neuvažovala.
3.10. Na záver žalobca uviedol, že je evidentné, že nezavádzal ani súd ani znalca a všetky skutočnosti,
ktorými žalovaný účelovo argumentoval v snahe spochybniť dôveryhodnosť žalobcu, práve naopak
presne zapadajú do odborných medicínskych záverov stanovených posudzujúcim lekárom aleboznalcom a zodpovedajú aktuálnemu zdravotnému stavu žalobcu, jeho rozumovej a inteligenčnej
vyspelosti, i jeho psychickému stavu. Žalobca a svedkyňa V. T. na pojednávaní dňa 24. 02. 2023 veľmi
racionálnealogickyzdôvodniliavysvetlilivšetkyspornéskutočnosti,ktoréžalovanýčisúdprvejinštancie

považovali za zavádzajúce, otvorene odpovedali súdu i žalovanému na všetky nimi položené otázky,
pričom v ich výpovediach nebolo možné konštatovať žiadne rozpory. O tom svedčí aj odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie alebo odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, kde súdy síce hovoria
o zavádzajúcom prístupe žalobcu bez toho, aby uviedli konkrétne skutočnosti, v ktorých mal žalobca
súd zavádzať a ako k tomu malo dôjsť. Aj pri skúmaní zdravotnej dokumentácie žalobcu je zrejmé, že

vzhľadom na jeho mentálny deficit po dopravnej nehode je vylúčené, aby sa snažil svoje psychické či
sexuologické poruchy vykresliť mimo reálnej skutočnosti.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že navrhuje dovolanie žalobcu ako
nedôvodné odmietnuť v zmysle § 447 písm. c) CSP a zároveň jej priznať náhradu trov dovolacieho
konania v plnom rozsahu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho
konania a predpoklady prípustnosti dovolania, a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k

záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f) CSP) zároveň
aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j.
existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. „zmätočnosť“ rozhodnutia)
znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá aj jeho dôvodnosť.

6. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).

7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne

konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide, napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa

ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

8. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok
a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej
Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak

zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,
nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.9. Základom dovolania žalobcu je námietka, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd sami prijali
odborné závery, ktoré boli v rozpore s odbornými závermi v lekárskom posudku MUDr. H. a znaleckom
posudku MUDr. N..

9.1. K predmetnej námietke súd prvej inštancie v bode 34. uviedol, že zistil protirečivosť obsahu
psychiatrického vyšetrenia, resp. lekárskeho posudku MUDr. H. v položke č. 321a a popisu sexuálneho
života samotným žalobcom (podľa neho nemá ťažkosti a netrpí stratou sexuality). Ďalej okresný súd
uviedol, že podľa odborného vyjadrenia MUDr. Č.S., nie je u žalobcu použiteľná položka č. 321a, ale len
položka 255. Výpoveď MUDr. H. a MUDr. N. o nemožnosti vytvorenia partnerského a sexuálneho vzťahu

u žalobcu podľa súdu prvej inštancie nemôže obstáť, pretože znalci nevedeli o jeho partnerskom vzťahu
s inou ženou (bod 45.). Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku podľa položky č. 253, tak podľa súdu
prvého stupňa táto už bola posudzovaná v konaní sp. zn. 12C/6/2019. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že
žalobca nespĺňa podmienky na priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia, a teda ani jeho zvýšenia.
9.2. Odvolací súd k predmetnej dovolacej námietke v bode 25. uviedol, že pokiaľ žalobca až v odvolacej
replike skonštatoval potrebu vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku vo veci, tak to je novota

v odvolacom konaní uplatnená v rozpore s § 366 CSP. V bode 28. odvolací súd hodnotil položku č.
253, cit.: „Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v lekárskych posudkoch MUDr. H. a MUDr. K.
boli položkou 253 hodnotené mozgové a duševné následky poškodeného po úraze mozgu spoločne.
Pre organický (fyzický) charakter poškodenia mozgu sú logicky tieto následky úzko prepojené, resp.
vzájomne podmienené a preto sa aj spoločne posudzujú. Žalobca v priebehu celého konania žiadnym

spôsobom nekonkretizoval, v čom sa u žalobcu prejavuje odlišnosť jeho mozgových a duševných
porúch vzniknutých v dôsledku ťažkého poškodenia mozgu a už vôbec o takomto striktne oddelenom
posudzovaní nesvedčí obsah v konaní vykonaných dôkazov. Pre záver o nemožnosti spoločného
posudzovania týchto porúch podľa sadzby určenej v položke 253 prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.
z., ktorého sa vo veci domáha žalobca tak vo vykonanom dokazovaní chýba akýkoľvek podklad.“ A

v bode 30. a 31. položku č. 321a: „Súd prvej inštancie dostatočne podrobne a jasne vysvetlil, prečo
považuje analogické použitie položky 321a vyjadrujúcej bodové hodnotenie za stratu penisu alebo ťažkú
deformáciu penisu muža do 45 rokov za vylúčené, keď dospel k záveru, že u žalobcu existuje pohlavný
pud (aj keď spomalený), nebola u neho zistená strata sexuálnej túžby, nedostatočné sexuálne vzrušenie,
či poruchy erekcie a pod. K výhrade žalobcu, že pri psychiatrickom a sexuologickom vyšetrení MUDr.

H. nezatajil v tom čase aktuálny vzťah s priateľkou, je potrebné dodať, že napriek tomu je lekársky
posudok MUDr. H. založený na závere o nespoľahlivosti tejto informácie prezentovanej žalobcom, v
dôsledku čoho bola na hodnotenie následkov poškodenia zdravia žalobcu použitá položka 321a prílohy
zákona č. 437/2004 Z. z.“ ..... „Odvolací súd vôbec nevylučuje, že u žalobcu sa z dôvodu fyzických alebo
psychických následkov úrazu môžu prejavovať ťažkosti aj v sexuálnej oblasti, avšak v súdenom prípade

neboli obmedzenia v tejto oblasti preukázané v takej miere a takej povahy, aby ich za použitia § 4 ods.
3 zákona č. 437/2004 Z. z. bolo dôvodné hodnotiť položkou 321a rovnako ako v prípade úplnej straty
pohlavného orgánu alebo jeho takej deformácie, ktorá vo svojej podstate vyjadruje stav znemožňujúci
akékoľvek sexuálne prežívanie poškodeného.“

10. Z preskúmavaného spisu vyplynulo, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku zo dňa 04. 05. 2019 vyhotovenom MUDr. X.
H., v ktorom bolo hodnotené jeho sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska odboru psychiatrie a
sexuológie s celkovým počtom 3800 bodov (2200 bodov za položku č. 253 a 1600 bodov za položku č.
321a). Lekársky posudok bol na návrh žalovanej kontrolovaný v súdnom konaní znaleckým posudkom

č. 171/2022 vypracovanom znalcom MUDr. M. N. postupom podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ak vzniknú dôvodné

pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého
posudku podľa osobitného predpisu.). Znalecký posudok potvrdil závery lekárskeho posudku MUDr. H.
v celom rozsahu. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v čl. 15, ako aj v § 191 CSP a spravujú sa
zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Súd nariadi znalecký posudok, ak sú na posúdenie skutočností

potrebné vedecké poznatky a zároveň pre zložitosť postupu nepostačuje odborné vyjadrenie (§ 207
ods. 1 CSP). Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu
nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd však hodnotí presvedčivosť
posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jehosúlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, z 26. novembra 1998
sp. zn. 3Cdon/385/96, podobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/41/2010.) Ak má však
súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom,

ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky,
prípadne aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a
vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku. Za najhospodárnejší postup sa považuje ten, ak sa
súd snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadne námietky strán výsluchom znalca a položením
doplňujúcich otázok (napr. stanovisko Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Pls 3/1980). Dovolací súd zároveň

zdôrazňuje, že urobiť záver o (ne)možnosti vytvorenia partnerského a sexuálneho vzťahu u žalobcu nie
je právnou otázkou v kompetencii súdu. Dovolací súd podotýka, že sudca nie je odborne kvalifikovaný
v oblasti medicíny a mnohé pojmy, poznatky, metódy a postupy sú preňho neznáme. Zodpovedanie
otázky, či u žalobcu je možnosť vytvoriť si v budúcnosti partnerský a sexuálny vzťah, si tak vyžaduje
odborné lekárske znalosti, a preto súd nemôže túto otázku posúdiť sám, ale musí pre to ustanoviť
znalca z odboru zdravotníctva. Je pravdou, že súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov

vyjadrených znalcom, ale zároveň nemôže tieto závery len nekriticky preberať. V súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov ich musí zhodnotiť vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z
iných dôkazov, t. j. či znalec prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal vysporiadať, či sú
jeho závery podložené výsledkami konania a logicky odôvodnené, a či nie sú v rozpore s výsledkami
ostatných vykonaných dôkazov. Ale ak vzniknú alebo ďalej pretrvávajú o niektorej odbornej otázke

pochybnosti, súd ich nemôže sám odstrániť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby (písomne
alebo v rámci jeho výsluchu) podal vysvetlenie a vyjadril sa k doplňujúcim otázkam, či námietkam
strán k znaleckému (odbornému) posudku, prípadne znalcov (odborne kvalifikované osoby) vzájomne
konfrontovať (napr. sp. zn. 4Cdo/140/2019, sp. zn. 1Cdo/9/2021). Pokiaľ mali súdy nižšieho stupňa
pochybnosti o odborných záveroch lekárskeho a kontrolného znaleckého posudku, neboli oprávnené

ich odstrániť vlastným odborným názorom. Ani skutočnosť, že žalobca má 2-ročný vzťah s inou ženou
a nepopiera stratu sexuality nemôže diskvalifikovať lekársky a znalecký posudok z pohľadu odbornosti,
a to najmä nie vtedy, ak MUDr. H. na pojednávaní dňa 06. 05. 2021 poukázala na to, že aj keby si
žalobca našiel partnerku, ktorá by sa ho ujala, je ťažké starať sa o ťažko postihnutého človeka, a to
nielen po stránke sexuality. V prípade túžby po potomstve by bolo nutné použiť špecifické postupy.

Všetky tieto okolnosti majú vplyv na schopnosť trvalo si udržať prípadného životného partnera. (č. l. 102
a nasl.) Znalec MUDr. N. zas na pojednávaní dňa 25. 11. 2022 uviedol, že v prípade, ak by si žalobca
aj našiel priateľku, nevedel by si ju udržať, nevedel by konkurovať rovesníkom, pretože sexualita je
komplexný systém. Zahŕňa emócie, vnímanie atraktivity potencionálnej partnerky, schopnosť odčítavať
erotické signály, vytvárať vzťahy, udržiavať ich, čo v konečnom dôsledku vedie k splodeniu potomstva

a k jeho výchove, k starostlivosti o rodinu, o jej zabezpečenie. Podľa znalca žalobca nemá na tieto veci
mentálne schopnosti. (č. l. 217 a nasl.) Pokiaľ aj napriek tomuto vyjadreniu lekárov mali súdy nižšieho
stupňa pochybnosti o dôvodnosti žalobcovho nároku, pretože znalci o tejto skutočnosti (partnerský
vzťah žalobcu s inou ženou) nevedeli v čase vyhotovenia lekárskeho a znaleckého posudku, nič im
nebránilo zvoliť taký postup, aby ich odstránili. A to buď tak, že znalcovi uložia, aby podal vysvetlenie,

posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne, aby vypracoval nový posudok, alebo
môžu ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku.

11. Pokiaľ ide o námietky dovolateľa, a to že vykonané dokazovanie bolo hodnotené v rozpore so
zákonom (svojvoľne) a súdy sa nesprávne vysporiadali so všetkými relevantnými skutočnosťami a

produkovanými dôkazmi v konaní, najmä lekárskym a znaleckým posudkom a v konečnom dôsledku
prijali sami odborné závery, dovolací súd konštatuje, že jeho námietky sú dôvodné. V kontexte celého
súdnehokonaniaideozávažnépochybenieodvolaciehosúdu,ktoréznemožniložalobcoviuskutočňovať
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle
§ 420 písm. f) CSP.

12. Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen procesne
prípustné, ale je aj opodstatnené, a preto sa už ďalšími námietkami dovolateľa nezaoberal. So zreteľom
na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo výroku I. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení § 450 CSP).

13. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie prípustný opravný prostriedok.