Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 29, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-2T/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223010231
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Jančok

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2023:1223010231.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Františkom Jančokom, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 29.09.2023 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

Y. Y., W. XX.XX.XXXX U. F., M. F. C. XXXXX/XXA, Bratislava, Č.. Č.. Ú. W. - Z., Š.. I. L.,

sa uznáva vinnou, že

po tom, čo bola Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.09.2022 pod spisovou značkou
6T/125/2021, právoplatným a vykonateľným dňa 11.10.2022, uznaná za vinnú zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. l, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a odsúdená k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, prevzala dňa 02.11.2022 výzvu na nastúpenie do
výkonu trestu, kde bola vyzvaná k nástupu na výkon trestu odňatia slobody v lehote do 24.11.2022
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, Chorvátska č. 5, pričom tak neurobila, a preto

Okresný súd Bratislava III pod sp. zn. 6T/125/2021 vydal dňa 29.11.2022 príkaz na jej dodanie do výkonu
trestu odňatia slobody a následne dňa 05.12.2022 bola kontrolovaná hliadkou OO PZ Trnávka a dodaná
do výkonu trestu odňatia slobody,

teda

marila výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpila výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom,

čím spáchala

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona
vo vzťahu k odsúdeniu obžalovanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/125/2021 zo
dňa 08.09.2022, právoplatný dňa 11.10.2022, ktorým jej bol za spáchaný prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere
28 (dvadsaťosem) mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, ktorý súd pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II podala dňa 10.03.2023 na Okresný súd Bratislava II (od
01.06.2023 Mestský súd Bratislava I) obžalobu sp. zn. 2Pv/471/21/1102 zo dňa 09.03.2023, ktorá je

vedená na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B2-2T/44/2023 a ktorou sa kladie za vinu obžalovanej
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2023 urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ Trestného poriadku, že sa cíti vinnou zo spáchania žalovaného skutku. Vzhľadom na vyhlásenie

obžalovanej súd postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného
poriadku položil obžalovanej tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaná odpovedala „áno“. Vzhľadom
na odpovede obžalovanej súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej prijal a
podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala
spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo

ochrannom opatrení.

Vo vzťahu k predmetu ďalšieho dokazovania následne súd na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2023
vykonaným dokazovaním vypočul obžalovanú, oboznámil listinné dôkazy podľa § 269 Trestného
poriadku navrhnutých obžalobou a obhajobou, najmä pripojený spis (od 01.06.2023) Mestského súdu

Bratislava I sp. zn. B3-6T/125/2021 a lustrácie na obžalovanú (register trestov, výpis z centrálnej
evidencie priestupkov) a pod. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový
stav tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd vychádzal z toho, že skutok sa stal, je trestným činom

a spáchala ho obžalovaná, ktorá je za jeho spáchanie trestne zodpovedná. Pri rozhodovaní o vine
súd vychádzal z vyhlásenia obžalovanej, a preto v tomto smere nevykonával bližšie dokazovanie,
ale konštatoval vinu obžalovanej v zmysle podanej obžaloby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
prijaté vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny je významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora
ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o viny predstavuje prakticky

nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto
procesná situácia má pozitívny dopad tiež na hospodárnosť celého trestného konania.

Z výpovede obžalovanej vyplýva, že spáchanie skutku ľutuje, momentálne je pracovne zaradená, snaží
sa splácať výživné.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnousadzbouustanovenouprijednotlivýchskutkovýchpodstatáchtrestnýchčinov.Jednotlivétrestné

činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny
a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne
druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica

trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súdvždyuložiťajtrestodňatiaslobody(§34ods.6Trestnéhozákona).Ďalejjepotrebnéprihliadaťnajmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).Súd pri ukladaní trestu u obžalovanej vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bola obžalovaná
uznaná za vinnú, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 0 až 2 roky.

K osobe obžalovanej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého bola
obžalovaná súdmi SR dosiaľ 2-krát súdne trestaná, a to za spáchané trestné činy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona, resp. § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

Súd postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona u obžalovanej prihliadol na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona - priznala sa k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Súd u obžalovanej zistil priťažujúcu okolnosť,
a to podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - bola už za trestný čin odsúdená, a to s poukazom na prvé

odsúdenie uvedené v registri trestov za zohľadnenia toho, že na druhé odsúdenie súd prihliadol už pri
naplnení zákonných znakov skutkovej podstaty prejednávaného prečinu.

Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1 : 1. Uvedené malo za následok, že
trestnásadzbasauobžalovanejindividuálneneupravovala,pretosúdukladalobžalovanejtrestvsadzbe

0 rokov až 2 roky.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest
zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu

a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/125/2021 zo dňa 08.09.2022, právoplatný dňa
11.10.2022, súd zistil, že obžalovanej bol za spáchaný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207

ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem)
mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Vzhľadomnato,žeobžalovanásaskutkuuvedenéhovobžalobedopustilapredtým,nežboltrestuložený

skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/125/2021 zo dňa 08.09.2022, právoplatný
dňa 11.10.2022, vykonaný, a súd pristúpil k ukladaniu trestu rovnakého druhu, bolo namieste ukladanie
ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona vo vzťahu k vyššie uvedenému rozhodnutiu. Vzhľadom
na trest odňatia slobody uložený predmetným rozhodnutím (trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a
4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia), upustil súd od

uloženia ďalšieho trestu obžalovanej, pretože považoval uvedený trest pre obžalovanú a jej nápravu za
dostatočný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení

rozsudku. To platí aj o osobách, oprávnených podať v prospech obžalovaného odvolanie, ak obžalovaný
výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania osobami oprávnenými podať odvolanie v jeho
prospech.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe,

c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
e/ zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie i proti jeho vôli.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1 Trestného poriadku.