Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 6, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-33Cb/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122286344
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6122286344.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovu v

sporežalobcu:C.R.,smiestompodnikaniaA.C.XXX,P.-Š.,IČO:10818839,zastúpenéhoadvokátskou
kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, o zaplatenie 471,48 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 471,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,00% ročne zo sumy 471,48 EUR od 13. 08. 2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, výška
bude vyčíslená súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného dňa 13. 04. 2022 Okresnému súdu Banská
Bystrica sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 471,48 EUR s príslušenstvom a to z titulu
neoprávneného krátenia poistného plnenia. Žalobca odôvodnil návrh nasledovne. Dňa 17.04.2021
došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle EČV: P.. Poistná

udalosťbolariadneohlásenážalovanému,uktoréhomápoistenýuzatvorenéhavarijnépoistenievozidla.
Žalovaný predmetnú poistnú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Poistený si dal
poškodené motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového
vozidla boli vo výške 4.164,08 EUR bez DPH, pričom poistený si uplatnil poistné plnenie u žalovaného.
Poistenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.07.2021 oznámené, že žalovaný ukončil
šetrenie predmetnej poistnej udalosti dňa 28.07.2021 s vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie:
„Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný

servis vo výške 20 EUR bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce
neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané
náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK 51 = 100%.
Rozdiel v práci a lakovaní.“ Uplatnená pohľadávka za opravu motorového vozidla poškodeného v
dôsledku poistnej udalostí predstavovala sumu vo výške 4.164,08 EUR bez DPH. Výška priznaného
poistného plnenia žalovaným bola iba 3.667,79 EUR. Celková neuhradená pohľadávka je po odpočítaní
spoluúčasti (5%) vo výške 471,48 EUR. Táto neuhradená pohľadávka bola poisteným postúpená na

žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.08.2021. Žalobca poukázal na § 797 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pričom mal za to, že právo na plnenie vzniká už vznikom samotnej poistnej
udalosti. Výška poistného plnenia sa odvíja od výšky spôsobenej škody, ktorá je následne vyčíslená
vynaloženými nákladmi na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré boli skutočne uhradené.Žalobca opravou uviedol vozidlo do stavu pred poistnou udalosťou. Žalovaný mohol krátiť poistné
plnenie len z dôvodu uvedenom v § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal aj na ods.
4 predmetného ustanovenia. Podľa žalobcu nie je sporné, že zákonom stanovené podmienky pre

poskytnutie plnenia poisťovateľom poistenému boli splnené, čo žalovaný nemôže popierať, keďže v
zmysle zmluvných dojednaní poistenému aj z väčšej časti plnil, sporná je preto len výška plnenia.
Tiež nemá byť známe, na základe akých skutočností a dôkazov, dospel žalovaný k určeniu ceny za
mechanické práce vo výške 20,00 EUR bez DPH/hod. Preukazuje sa cena obvyklá na trhu, čo znamená
cena v intervale „od - do“, ak sa cena nachádza v danom rozsahu tak je cenou obvyklou. Dané potvrdzuje

ustálená jednotná súdna prax. Na preukázanie svojich tvrdení, žalobca doložil cenníky autoservisov
pôsobiacichvrozhodnomregióne.Žalobcomúčtovanácenaprácebolaporovnateľná,resp.výhodnejšia.
Taktiež nemá byť zrejmé prečo žalovaný krátil celkové náklady na lakovanie a či zohľadnil špecifické
požiadavky viažuce sa na typ poškodeného motorového vozidla a technologický postup pri lakovaní,
ktoré zvyšujú náklady nad rámec lakovacej konštanty v rozsahu 100 %. Žalobca nesúhlasil ani s
rozlišovaním servisov, ktoré má aplikovať žalovaný. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov

je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s legislatívou EÚ a jej zárukami. Zákon dáva
možnosť poškodenému slobodne si zvoliť servis, kde si po nehode dá opraviť auto. Žalobca mal za to,
že v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je
možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie
len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou

a jej zárukami. Žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax odvolacích súdov, napr. rozhodnutie KS KE,
sp. zn.: 4Cob/67/2020. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania a paušálnu náhradu.

2. Dňa 19. 04. 2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz. Žalovaný podal proti
platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil nasledovne. Úvodom žalovaný vzniesol námietku aktívnej

vecnej legitimácie. Žalovaný poukázal na to, že z návrhu poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto
komplet (a jeho príloh) uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že poistné
plnenie bolo vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti. Má byť zrejmé, že pohľadávka nepatrí
žalobcovi, a preto ani nie je oprávnený si ju vymáhať súdnou cestou, t. j. nie je daná jeho aktívna
vecná legitimácia v tomto súdnom konaní. Žalovaný mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky

uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu je neplatná, vzhľadom na neexistenciu
predmetu postúpenia. Právny predchodca žalobcu nemohol na iného previesť viac práv, ako má
sám, t. j. pohľadávku leasingovej spoločnosti. V čase vzniku poistnej udalosti, ako aj vzniku nároku
na vyplatenie poistného plnenia, nárok na poistné plnenie prislúchal leasingovej spoločnosti a nie
právnemu predchodcovi žalobcu alebo žalobcovi. Žalovaný citoval § 788 ods. 1, ods. 3, § 797 ods. 1,

ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na to, že pre stanovenie toho, čo je v konkrétnom
prípade poistnou udalosťou a v akom rozsahu má poistený právo na poistné plnenie je nevyhnutné
vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú jej súčasťou. Následne poukázal na
vybrané ustanovenia zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, z ktorých vyvodil, že poisťovateľ je
povinný nahradiť náklady len v rozsahu, v akom boli vynaložené účelne a primerane vzhľadom na

technologické postupy a kvalitu použitých náhradných dielov. Výška tohto poistného plnenia nie je totiž
daná čiastkou vyúčtovanou za opravu motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale iba vo výške čiastky
účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na charakter opráv. Rozsah práva na poistné plnenie nie je
totožný s právom na náhradu škody. Žalovaný nesúhlasil ani s uplatneným úrokom z omeškania, pričom
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28 . 9 . 2017.

3. Žalobca sa podaním zo dňa 20. 05. 2022 vyjadril k podanému odporu a navrhol pokračovanie
v konaní. K podanej námietke aktívnej vecnej legitimácie, žalobca uviedol, že žalovaný evidentne
disponoval informáciami o vinkulácii už pri skončení šetrenia poistnej udalosti. Poistné plnenie však
poskytla poistenému IDEA ELEMENT, s.r.o., čo vyplýva z oznámenia žalovaného o poistnom plnení

zo dňa 29.07.2021. Žalovaný má vytvárať absurdnú situáciu, kedy časť poistného plnenia poskytol
priamo poistenému, ale pre zvyšnú časť poistného plnenia, ktorú krátil, ho považuje za neoprávnený
subjekt. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 29.07.2021 jednoznačne vyplýva, že v danej
veci došlo k devinkulácií poistného plnenia, nakoľko žalovaný plnil priamo žalobcovi, čo je zrejmé z
identifikácie žalobcu na danom oznámení jeho obchodným menom a číslom bankového účtu. Práve

devinkulácioupoistnéhoplneniajezaloženáaktívnavecnálegitimáciažalobcu,pričomžalobcapoukázal
naviacerorozhodnutíodvolacíchsúdov.Ďalejžalobcauviedol,žepoukazujenaskutočnosť,žežalovaný
využil na výpočet priznaných (predpokladaných) nákladov na opravu kalkulačný program AUDATEX,
ktorý však nezohľadňuje (najmä pri lakovaní) všetky nevyhnutné parametre, najmä konkrétnu značkua typ poškodeného motorového vozidla. Príslušný kalkulačný program nezohľadňuje všetky účelne
vynaložené náklady na opravu poškodených motorových vozidiel, pričom na podporu tvrdení poukázal
na viaceré súdne rozhodnutia. Žalovaný podľa názoru žalobcu, nepreukázal či postupoval v zmysle

ustanovení VPP, na ktoré sam poukazuje. Nepreukázal či určil opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať
(čl. IX bod 4 VPP), a následne neodôvodňuje ako určil ceny v zmysle tohto článku. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že aplikácia ustanovení čl. IX bod 2 písm. c) a bodu 4 sa môže vzájomne vylučovať. Žalobca
nesúhlasil s aplikáciou žalovaným predloženého nálezu ÚS SR na tento spor, pretože sa nejedná o
uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu PZP, ale jedná sa o poistné plnenie z havarijného poistenia,

na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia zákona o PZP. Aplikácia
výkladu § 11 ods. 7 zákona o PZP na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je neprípustná. Tiež uviedol,
že ÚS SR nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho
pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani ich preskúmavať. Úrok z omeškania má
sankcionovať práve skutočnosť, že žalovaný (poisťovňa) nevykonal riadne šetrenie v čase, v ktorom
mal, ale šetrenie vykonal napr. až počas súdneho konania, a preto musí znášať sankcie spojené s

povinnosťou zaplatiť zákonný úrok z omeškania.

4. Okresný súd Banská Bystrica v súlade so zákonom o upomínacom konaní, následne dňa 24. 05. 2022
postúpil prejednávanú vec na Okresný súd Bratislava I.

5. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 13. 10. 2022 vyjadril k podaniu žalobcu. Podľa
názoru žalovaného, devinkulácia poistného plnenia nespĺňa náležitosti postúpenia pohľadávky, pričom
rozhodnutia predložené žalobcom považoval za neaplikovateľné na prejednávanú vec, prípadne za
excesy z ustálenej rozhodovacej praxe. Žalovaný v tejto súvislosti predložil súdu súhlas s preplatením
poistného plnenia za poškodenie predmetu financovania zo dňa 9.7.2021, ktorým došlo k devinkulácii

poistného plnenia v prospech nájomcu. Uvedeným dokumentom leasingová spoločnosť vyjadrila súhlas
s tým, aby bolo poistné plnenie vyplatené nájomcovi, resp. servisu (ak to určí nájomca), ktoré by inak
mala byť vyplatené priamo leasingovej spoločnosti ako vlastníkovi predmetu nájmu. Uvedený dokument
nespĺňa náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Zároveň žalovaný poukazuje na to, že uvedený
súhlas s preplatením poistného plnenia je časovo limitovaný a jeho platnosť je 30 dní od dátumu jeho

vystavenia, t. j. uvedený súhlas stratil platnosť dňa 8.8.2021.

6. Súd v sporovom konaní vykonal dňa 06. 11. 2023 pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

7. Súd vykonal dokazovanie v súlade s § 204 CSP oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov

najmä faktúra č. XXXXXXX, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29. 07. 2021, posudok žalobcu -
audatex č. XXXXXXX, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 08. 2021, cenník servisných služieb
auto gabriel, cenník normohodín moris slovakia, cenník servisných služieb automobilové opravovne
MV SR, návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet zo dňa 13. 11 2018, prehlásenie
poistníka zo dňa 13. 11 2018, žiadosť o zriadenie vinkulácie zo dňa 13. 11. 2018, vyhlásenie o vinkulácii

k zmluve o financovaní č. XXXXXXXXXX, zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto
komplet č. 913, súhlas s preplatením poistného plnenia za poškodenie predmetu financovania zo dňa
09. 07. 2021.

8. Podľa § 788 ods. 1, ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,OZ“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak
nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom
poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

9. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 4 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do

pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanieprimeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo
zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

10. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

11. Podľa § 815 ods. 1 OZ poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu
s poistiteľom uzavrel. Poistné podmienky určujú, kedy v tomto prípade nevzniká právo na plnenie z

poistnej udalosti poistenému, ale inej osobe.

12. Podľa čl. IX ods. 2 písm. c) ZMLUVNÝCH DOJEDNANÍ PRE HAVARIJNÉ POISTENIE VOZIDIEL
Auto komplet č. 913: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady
na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných
opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady

stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený
informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných
opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH.

13. Podľa čl. XIII bod. 12 ZMLUVNÝCH DOJEDNANÍ PRE HAVARIJNÉ POISTENIE VOZIDIEL Auto

komplet č. 913 v prípade, ak poistený a poistník nie sú totožnou osobou, vzťahujú sa ustanovenia týchto
zmluvných dojednaní, týkajúce sa poisteného, aj na poistníka.

14. Podľa § 365 ods. 1 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

15. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania

v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,nariadenie
vlády“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať

úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1)
platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania platí počas celej doby omeškania.

17. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa článku 15 odsek 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v
súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

19. Podľa článku 15 odsek 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

20. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

22. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.24. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 17.04.2021 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle EČV: P., ktoré bolo v čase poistnej udalosti havarijne poistené

u žalovaného. Žalovaný nesporoval ani skutočnosť, že poistený dal opraviť vozidlo u žalobcu a následne
bola vystavená za opravu vozidla faktúra na sumu 4.164,08 EUR bez DPH. Nesporným bolo aj
nahlásenie poistnej udalosti poisteným, ktorú žalovaný riadne zaevidoval pod číslom XXXXXXXXXX.
Rovnako nesporným je aj oznámenie o poistnom plnení, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že mu
vyplatí krátené poistné plnenie v sume 3 484,40 EUR z dôvodu, že ,,Pri výpočte poistného plnenia

boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR bez DPH/
hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom
regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané
v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK 51 = 100%. Rozdiel v práci a lakovaní..“

25. Sporným medzi stranami boli nasledovné skutkové a právne tvrdenia. Žalovaný sporoval aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu, s ohľadom na zriadenú vinkuláciu v prospech leasingovej spoločnosti.
V nadväznosti na vinkuláciu bolo spornou aj zmluva o postúpení pohľadávky. Spornou bola taktiež
oprávnenosť krátenia poistného plnenia a tiež nárok žalobcu na priznanie úrokov z omeškania.

26. Čo sa týka prvej spornej skutočnosti, teda žalovaným namietanej aktívnej vecnej legitimácie, tak

súd uvádza nasledovné. Žalovaný odôvodňoval námietku aktívnej vecnej legitimácie skutočnosťou, že
z návrhu poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet (a jeho príloh) uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že poistné plnenie bolo vinkulované v prospech leasingovej
spoločnosti. Podľa názoru súdu nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nevyplýva zo zriadenej
vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingového prenajímateľa, pričom súd posúdil túto námietku

ako nedôvodnú a naviac nepreukázanú. V posudzovanej veci žalovaný nepreukázal, že poistné plnenie
patrí vlastníkovi veci z titulu vinkulácie. Zo žiadosti o zriadenie vinkulácie zo dňa 13. 11. 2018, ako
aj z vyhlásenia o vinkulácii k zmluve o financovaní č. XXXXXXXXXX síce vyplýva dohoda o zriadení
vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti, avšak v oznámení o poistnom plnení
zo dňa 29. 07. 2021 údaj o vinkulácii ani názov vinkulanta vyplnený nie je. Podľa názoru súdu zriadená

vinkulácia plní len zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu žalobca - leasingová spoločnosť na zabezpečenie
pohľadávok leasingového prenajímateľa z leasingovej zmluvy po lehote splatnosti vrátane príslušenstva
a nie je možné z tohto právneho stavu vyvodiť vecnú aktívnu legitimáciu leasingového prenajímateľa,
resp. jej nedostatok u žalobcu. Naviac, súd poukazuje na súhlas s preplatením poistného plnenia za
poškodenie predmetu financovania zo dňa 09. 07. 2021, ktorý bol vydaný leasingovou spoločnosťou.

Súd má z predmetnej listiny za preukázanú existenciu tzv. devinkulácie sporného poistného plnenia v
prospech poisteného (nájomcu). Uvedenou devinkuláciou nepochybne prešlo právo na poistné plnenia
na právneho predchodcu žalobcu, vrátane oprávnenia domáhať sa zaplatenia neoprávnene krátenej
časti poistného plnenia. Právo poisteného na poistné plnenie uznal aj žalovaný, keď neuhradil nespornú
časť poistného plnenia na účet leasingovej spoločnosti, ale priamo na účet žalobcu. Súd neakceptoval

ani námietku žalovaného, týkajúcu sa obmedzenej platnosti súhlasu na preplatenie na 30 dní od jeho
vystavenia. Súhlas bol uplatnený v tejto lehote (inak by žalovaný neplnil), pričom ostala spornou len
výška poistného plnenia, na uplatňovanie ktorej bol následne aktívne legitimovaný žalobca. S ohľadom
na to, že právo na plnenie prináležalo (najneskôr) od momentu devinkulácie žalobcovi, vyhodnotil
súd ako platnú aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 08. 2021, pretože bola uzavretá medzi

subjektami, ktoré mohli disponovať s jej predmetom (pohľadávkou na poistné plnenie).

27. Na zdôraznenie vyššie uvedenej argumentácie poukazuje súd na rozhodovaciu prax odvolacích
súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 2Cob/22/2015: ,,Pokiaľ ide o vinkuláciu,
ide o spôsob vyplatenia poistného plnenia v prospech Tatra Leasing za podmienok dohodnutých v

poistnej zmluve. Z poistnej zmluvy vyplýva, že poistné plnenie bolo vinkulované v prospech leasingovej
spoločnosti počas trvania leasingovej zmluvy a v prípade vzniku poistnej udalosti bude vyplatené
poistné plnenie inému ako leasingovej spoločnosti len s jej súhlasom. V spise sa nachádza súhlas Tatra
leasing s vyplatením poistného plnenia navrhovateľovi, čo vylučuje akékoľvek pochybnosti o aktívnej
legitimácii navrhovateľa. Tak isto možno poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

3Cob/11/2012: ,,Na doplnenie považuje odvolací súd za potrebné k veci dodať, že nepovažoval za
dôvodnú námietku žalovaného týkajúcu sa jeho nesprávneho procesného postupu a nerozhodnutie o
zmene žaloby, pretože ako vyplýva zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 5. septembra
2007 aktívnu legitimáciu žalobcu, odvolací súd vyvodil predovšetkým zo skutočnosti, že poistná zmluvabola uzatvorená účastníkmi a nie leasingovou spoločnosťou a že dohoda o vinkulácii predstavuje
obmedzenie možnosti disponovať s poistnými prostriedkami dohodnutým spôsobom, neznamená však
zánik práva účastníka zmluvného vzťahu domáhať sa plnenia zo zmluvy.“

28. Sporným bola aj oprávnenosť krátenia poistného plnenia žalovaným. Podľa oznámenia o poistnom
plnení, žalovaný krátil poistné plnenie za primerané náklady na opravu pre neautorizovaný servis Nh
20 € bez DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov
v danom regióne a čase a priznal lakovanie len v 100 % konštante. Súd považuje krátenie poistného

plnenia žalovaným za nedôvodné a podanej žalobe vyhovel z nasledovných dôvodov. Súd má za
to, že žalovaný v spore nepreukázal svoje tvrdenie, že priznané náklady na normohodinu práce
zodpovedajúcenámservisovvdanomregióneačase.Žalobcapredmetnétvrdeniežalovanéhouvedené
v oznámení o poistnom plnení zo dňa 29. 07. 2021 (ktorého odôvodnenie nemožno dodatočne
meniť - § 797 OZ), vyvrátil doložením cenníkov iných servisov pôsobiacich v rozhodnom čase v
rozhodnom regióne. Ostatné servisy si účtovali porovnateľné, resp. vyššie ceny za normohodinu práce,

na základe čoho nemožno v žiadnom prípade považovať cenu účtovanú žalobcom za exces. Naviac,
v tejto súvislosti súd poukazuje na znenie čl. IX ods. 2 písm. c) ZMLUVNÝCH DOJEDNANÍ PRE
HAVARIJNÉ POISTENIE VOZIDIEL Auto komplet č. 913: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa
povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri opravách
v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného

vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla.
O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu
v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny
na 25 EUR bez DPH.“ Súd konštatuje, že žalovaný nedodržal ani vlastné zmluvné dojednania, keď
žalobcu neinformoval aké náklady bude považovať za primerané a následne poskytol poistné plnenie

za normohodinu práce v nižšej sume, na úhradu ktorej sa sám zaviazal.

29. Súd uvádza, že žalovaný v spore nepoprel účinne výšku žalobou uplatnenej pohľadávky,
keďže v odpore sa k dôvodom krátenia poistného plnenia nevyjadril, pričom sa obmedzil len na
všeobecné konštatovania ohľadom primeranosti poistného plnenia. Uvedené nepredstavuje účinné

popretie žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku,
bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné (k tomu viď znenie ustanovenia § 151 ods. 2 CSP). Žalovaný
bol teda povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového
vozidla v rozhodnej oblasti, a to jednak pokiaľ ide o použitý materiál, ako aj o autoservisom fakturované

normohodiny. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu
zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno
tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom
(onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie
povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má

pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v
meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo
základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná
tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného
práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé

privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik
jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Q., M., In Š., E.., M., J.., T., D.., E.Á., J.., T., D.., Q., E.. a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569). Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma

zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj
nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ
sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto

súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/6/2010 z 22.09.2010).30. Žalovaný krátenie poistného plnenia odôvodnil textom uvedeným v oznámení o poistnom plnení (1
N/h 20 EUR bez DPH a lakovacia konštanta 100 %), pričom žiadnym spôsobom nepoukázal na znenie

čl. IX bod. 2 písm. c) zmluvných dojednaní. Súd poukazuje na to, že samotné odôvodnenie krátenia
poistného plnenia je v rozpore s uvedeným ustanovením zmluvných dojednaní, keďže to priznáva výšku
normohodiny na 25 EUR s DPH. V tejto súvislosti však súd predovšetkým konštatuje, že nemá za
preukázané, že žalovaný o kalkulácii primeraných nákladov na opravu poisteného písomnou formou
informoval - tak, ako to predmetné ustanovenie vyžaduje.

31. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných
motorových vozidiel, neprináleží potom žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných
predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa právny
predchodca žalobcu rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, neznamená to, že náklady
ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do

pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných,
resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný
alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na
krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov
škodovej udalosti. Žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len preto, že motorové vozidlo

bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaný navyše nemá zákonný podklad vnútiť svoju vôľu
výberu servisu poistenému, prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto
odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom,
neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ
náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci

škodovej udalosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach spis. zn.: 4Cob/153/2020).

32. Pokiaľ ide teda o krátenie poistného plnenia z dôvodu úhrady primeraných nákladov na cenu práce
v sume 20 EUR s DPH za normohodinu práce, ako i o použitie lakovacej konštanty - súd uvádza,
že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať neprimeranosť nákladov na normohodinu

práce/lakovanie a uviesť na základe čoho považuje žalobcom požadovanú sumu za neprimeranú.
V oznámení o poistnom plnení žalovaný argumentuje len konštatovaním o priznaní primeraných
nákladov za cenu práce pre neautorizovaný servis a primerané náklady na lakovací materiál, pričom
vôbec neodkazuje na znenie zmluvných dojednaní. Súd uvádza, že nebola predložená ani žiadna
kalkulácia, či iná listina, z ktorej by súd overil postup žalovaného. Platí preto, že na preukázanie

oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, s
ktorou ak žalovaný nesúhlasil bol povinný predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia poistného
plnenia, čo sa ale nestalo. Žalovaný preto nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri
oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 20 eur s DPH, ani určovať výšku
lakovacej konštanty. V nadväznosti na uvedené, by súd neakceptoval zmluvné dojednania žalovaného,

pretože tieto dojednania majú za cieľ v prípade neurčenia opravovne zo strany žalovaného nútiť
poškodených opravovať poškodené vozidlá v autorizovaných a zmluvných autoservisoch a následne
sankcionovaťpoškodených,ktoríajnapriektomu,žežalovanýopravovňuneurčí,vozidlonechajúopraviť
v nezmluvnom a neautorizovanom servise. Žalovaný tak limituje poistné plnenie tým, v akom autoservise
jepoškodenévozidloopravené,čojevrozporesozmyslomaúčelompoistenia,keďžeskutočnouškodou

sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalovaný mal
súdu, keďže ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, ozrejmiť, prečo považoval autoservisom
účtovanú sumu za normohodinu práce za neprimeranú, a prečo je suma 20 eur s DPH sumou
primeranou, rovnako tak mala ozrejmiť, prečo je použitie lakovacej konštanty 100% primerané. Súd

opätovne zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal, že poškodený bol písomnou formou informovaných
o kalkulácii primeraných nákladov na opravu tak, ako to vyžaduje čl. IX ods. 2 písm. c) zmluvných
dojednaní.

33. S ohľadom na uvedené má súd za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť a neuniesol tak

bremeno tvrdenia vo vzťahu k oprávnenosti zníženia poistného plnenia. Z prezentovaných dôvodov súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 471,48 EUR.34. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo žalobou
uplatnenej sumy od 13. 08. 2021 do zaplatenia, pričom k predchádzajúcemu dňu bol žalovaný povinný
najneskôr uhradiť poistné plnenie. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania v žalobcom

uplatnenej výške 9,00% ročne, a to od 13. 08. 2021 až do zaplatenia. Súd aplikoval ustanovenia § 369
ods. 2 OBZ v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti najneskôr
dňa 28. 07. 2021, a teda bola povinný plniť do 15 dní od šetrenia poistnej udalosti.

35. Súd neakceptoval argumentáciu žalovaného o nemožnosti priznania úroku z omeškania pred

právoplatnosťou rozsudku priznávajúceho právo na sporné poistné plnenie, ktorú odovodzoval od
rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 596/2017. Predmetné rozhodnutie bolo prekonané
neskoršou rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, s ktorou sa súd v plnej miere stotožňuje
a poukazuje napr. na nález sp. zn. III. ÚS 309/2020: ,,Pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia
Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z
omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa zjavne vyžadovalo

iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi
jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota
peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel
zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby
žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že je povinnosťou poistiteľa

prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie. Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje
poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva
do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy.“

36. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní.
Žalobca bol v konaní procesne úspešný v plnom rozsahu, na základe čoho mu súd priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

38. Na základe skutočností popísaných v odôvodnení, dospel súd k rozhodnutiam, tak ako sú uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody
a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§

365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.