Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 72C/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124231507
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Skyba

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124231507.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jaroslavom Skybom v spore žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP

48A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135 proti žalovanému: PARIČAN, s.r.o., Zimná 18, 040 01 Košice,
IČO: 44 001 967 Košice zastúpený Mgr. Anna Lengyelová, advokátka, Murgašova 3, 040 01 Košice o
zaplatenie 11.690 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.805 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5% ročne zo sumy 6.805 eur od 17.4.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konaia v rozsahu 16,4 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.2.2024 v rámci
upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 11.690
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy počnúc druhým dňom nasledujúcim po
dni doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom pozemku: parcela registra C-KN č. XXXX vo
výmere 167 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, okres: A. B., obec: A. – C., katastrálne
územie: D., evidovaný na LV. č. XXXXX vedenom E. F. A. – katastrálny odbor (ďalej aj ako „dotknutý
pozemok“). Žalovaný je vlastníkom stavby v katastrálnom území D. evidovavanej na LV č. XXXXX.
Žalobca miestnym šetrením zistil, že dotknutý pozemok je zastavaný a využívaný žalovaným. Žalovaný
ho užíva bez právneho titulu, ktorý by ho oprávňoval k jeho užívaniu. Žalobca navrhol žalovanému
prenájom dotknutého pozemku v zmysle uznesenia Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. XXXX

zo dňa 16. júna 2022 za cenu prenájmu 35 €/m2/rok t. j. 5 845,00 €. Žalovaný, nesúhlasil s výškou
prenájmu ani s finančnou náhradou. Nájomná zmluva bola žalovanému zaslaná na podpis, do dnešného
dňa nebola vrátená. Vzniknutou situáciu sa zaoberala aj Majetková komisia Mestského zastupiteľstva
v Košiciach. Na svojom zasadnutí prijala uznesenie, v ktorom odporučila vymáhať od žalovaného
finančnú náhradu za užívanie dotknutého pozemku bez zmluvného právneho titulu, pričom táto finančná
náhrada zodpovedá bezdôvodnému obohateniu za obvyklé nájomné za obdobie dvoch rokov spätne,
ktoré by žalovaný bol inak povinný zaplatiť. Žalovaný, mal záujem o odkúpenie dotknutého pozemku.

Žalobca listom zo dňa 14.06.2023, doručeným dňa 10.07.2023 informoval žalovaného o opätovnom
posúdení jeho žiadosti, pričom mesto Košice (žalobca) nesúhlasilo s odpredajom dotknutého pozemku
a navrhovalo jeho prenájom.Žalobca si uplatňuje finančnú náhradu za užívanie dotknutého pozemku bez zmluvného vzťahu za
obdobie od 01.02.2022 - do 31.01.2024. Bezdôvodné obohatenie z dôvodu užívania dotknutého
pozemku o celkovej výmere 167 m2 v uvedenom období dosiahlo výšku 11 690,00 € (35 €/ m2 x 167

m2 x 2 roky).
Užívaním dotknutého pozemku bez právneho titulu dochádzalo k faktickému poskytovaniu plnenia zo
strany žalobcu bez toho, aby mu bola za ním poskytované plnenie poskytovaná náhrada. Z toho vyplýva,
že na strane žalovaného týmto dochádza k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia
založeného na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci

nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto obohatenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej
majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené (t. j. žalovaného). Podľa odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 CDo 52/2005 majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí
sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci
by sa inak – pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia – jeho majetkový stav zmenšil, pretože za
prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Suma bezdôvodného obohatenia, zodpovedá výške

nájomného,ktorébyžalovanýbolinakpovinnýzaplatiť.Bezdôvodnéobohatenievtomtoprípadespočíva
v získaní majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu podľa §451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pričom majetkovým prospechom je nezníženie majetkového stavu žalovaného, hoci by v
prípadeexistencieprávnehodôvoduoprávňujúcehožalovanéhonaužívaniedotknutejparcelykzníženiu
jeho majetkového stavu došlo.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu: výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. D., E. A. – C.
zo dňa 14.2.2024, výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. D., Obec A. – C. zo dňa 14.2.2024, uznesenie z XXX.
zasadnutia G. H. I. A. zo dňa 16.6.2022, číslo:XXXX, odpoveď na žiadosť o odkúpenie pozemku pod
objektom v k.ú. D. na G. J. I. A. zo dňa 14.6.2023.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.4.2024 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný
odpor.

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že s podanou žalobou žalobcu nesúhlasí a

žalobou uplatnený nárok neuznáva. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu voči žalovanému na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.02.2022 do 31.01.2024 na tom skutkovom základe, že
žalovaný ako vlastník stavby - ubytovacieho zariadenia - slobodárne, užíva pozemok žalobcu bez
právneho dôvodu, žalovaný má za to, že v prejednávanej veci žalobca uplatňuje len zodpovednostné
(sekundárne) nároky voči žalovanému, bez toho, aby sa zároveň (primárne) domáhal odstránenia

protiprávneho stavu (na ktorý žalobca poukazuje), jedná sa teda o výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. V prípadoch existencie neoprávnenej stavby na cudzom
pozemku je preto nevyhnutné, aby vlastník pozemku vyvodil z týchto skutkových okolností primárne
svoje právo spôsobom vymedzeným v § 135c Občianskeho zákonníka a neobmedzoval sa len na /
zrejme opakované/ uplatňovanie sekundárnych zodpovednostných nárokov vyplývajúcich z existencie

takéhoto stavu na jeho pozemku. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Aj keď žalovaný nespochybňuje právo žalobcu rozhodnúť, akým spôsobom bude riešiť svoje nároky
vyplývajúce z vlastníckeho práva k pozemku, právne riešenie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
by malo vychádzať z aplikácie ust. § 135c Občianskeho zákonníka a vyriešiť problematiku stavby na

cudzom pozemku, keď je možné požadovať aj iný spôsob usporiadania pomerov medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby, najmä zriadením vecného bremena k pozemku v prospech vlastníka
stavby - samozrejme za primeranú náhradu (§ 135c ods. 3 OZ). Tvrdenie žalobcu, že žalobu podal
preto, lebo miestnym šetrením zistil, že pozemok je zastavaný a využívaný žalovaným, sa nezakladá na
pravde. Bol to práve žalovaný, ktorý sa 15.11.2021 domáhal voči žalobcovi usporiadania pomerov medzi

vlastníkom pozemku (žalobcom) a vlastníkom stavby - budovy ubytovacieho zariadenia - slobodárne so
súp. č. 1532 (žalovaným), postavenej na pozemku žalobcu, keď žalobcu požiadal o uzavretie nájomnej
zmluvy k pozemku (spolu s priľahlým pozemkom v celkovej výmere 251,06 m2), resp. o uzavretie
zmluvy o zriadení vecného bremena k pozemku v prospech vlastníka stavby, a to v súvislosti so
stavebnými úpravami slobodárne a výstavbou parkovacieho miesta pre imobilného, ktoré žalovaný

plánoval vykonať. Po tom, ako Mestské zastupiteľstvo v Košiciach dňa 16. júna 2022 schválilo pre
žalovaného prenájom celého predmetu nájmu (251,5 m2) za ročné nájomné 8.803 EUR /t.j., 35
EUR/1m2/rok/, žalovaný poukázal na podstatne nižšiu navrhovanú výšku nájomného pri prenájmoch s
obdobným účelom, keď v rovnakom katastrálnom území (Skladná) bola uznesením (16.5.2022) pre spol.ZOOOM s.r.o. odporúčaná cena nájmu za 213 m2 za ročné nájomné 3.522 EUR /t.j. 26,56 EUR/1m2/rok.
Žalovaný následne navrhol žalobcovi odkúpenie pozemku žalobu vo výmere 167 m2, pričom bol ochotný
akceptovať hodnotu pozemku určenú znaleckým posudkom obstaraným žalobcom, následne žalovaný

navrhol uzatvorenie kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 36.215,62 EUR (t.j. 216,86 EUR/1m2). Žalobca
žalovanému navrhol majetkoprávne vysporiadanie pozemku formou zámeny pozemku žalobcu (o
výmere 167 m2) s pozemkom žalovaného /parcely reg. C- KN č. XXXX a č. XXXX spolu o výmere 2.407
m2, zap. na LV č. XXXXX v kat. území D. G./. Žalovaný súhlasil s uzavretím zámennej zmluvy pozemku
žalobcu (167m2) s pozemkom vo vlastníctve žalovaného, ktorý by vznikol odčlenením z pozemku LV

č. XXXXX pre k.ú. D. G. (lokalita K.) vo výmere 167 m2 zodpovedajúcej zamieňanému pozemku vo
vlastníctve žalobcu, s tým, že bol ochotný doplatiť rozdiel v cene pozemku žalobcu a odčleneného
pozemku žalovaného. Avšak žalobca s návrhom žalovaného nesúhlasil, oznámil, že trvá na zámene
pozemku žalobcu vo výmere 167 m2 s pozemkom žalovaného vo výmere 2.407 m2 (v lokalite K.) bez
doplatku rozdielu ceny zo strany Mesta Košice, čo žalovaný pre zrejme nevýhodné podmienky pre spol.
PARIČAN, s.r.o. odmietol akceptovať. Z predložených listinných dôkazov je jednoznačne preukázané,

že to bol žalovaný, ktorý v záujme usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku (žalobcom) a
žalovaným ako vlastníkom stavby na pozemku žalobcu mimosúdnou cestou, navrhoval žalobcovi rôzne
formy právnych úkonov, dokonca bol ochotný zaplatiť žalobcom požadovanú sumu bezdôvodného
obohatenia za dva roky spätne (napriek nesúhlasu žalovaného s jej výškou), k dohode vo vzťahu k
pozemku žalobcu, napriek snahe žalovanému, medzi stranami sporu nedošlo. Pokiaľ ide o žalobcom

uplatnenú sumu finančného nároku, žalovaný namieta výšku náhrady. Bezdôvodné obohatenie získané
užívaním cudzej veci sa poskytuje ako peňažná náhrada, a to vo výške zodpovedajúcej nájomnému,
ktoré by užívateľ v danom mieste a v dobe trvania neoprávneného užívania zaplatil, ak by vec užíval
na základe zmluvy (tzv. obvyklé nájomné). Žalovaný má za to, že výška obvyklého nájomného, má
byť zistená znaleckým posudkom, o vyhotovenie ktorého žalovaný požiadal znalca, a tento následne

predloží súdu. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu dňa 19.02.2024, žalovaný vznáša námietku
premlčania za uplatnený nárok za obdobie od 01.02.2022 do 18.02.2022 (vrátane).

6. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný k odporu k platobnému rozkazu pripojil: žiadosť o uzavretie
nájomnej zmluvy zo dňa 15.11.2021, žiadosť o prerokovanie uznesenia zo dňa 6.7.2022 a doplnenie

žiadosti zo dňa 28.7.2022, žiadosť žalovaného o odkúpenie pozemku zo dňa 27.9.2022, vyjadrenie
žalovaného k návrhu zámeny pozemkov zo dňa 16.3.2023, návrh žalovaného na uzavretie kúpnej
zmluvy zo dňa 4.4.2023, žiadosť o odkúpenie pozemku zo dňa 16.1.2023 a zo dňa 14.6.2023, žiadosť
žalovaného o uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 27.7.2023, návrh žalovaného vykonať zámenu pozemku
jedným z dvoch navrhovaných spôsobu zo dňa 22.9.2023, odpoveď žalobcu k návrhu na zámenu

pozemkov zo dňa 30.10.2023, odpoveď žalovaného zo dňa 6.12.2023.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 17.5.2024 (replike) uviedol, že žalovaný v odpore, ale aj v
dodaných prílohách súhlasí so zaplatením požadovanej sumy. Žalobca nerozumie krokom žalovaného
pri podanom odpore, ak sám žalovaný súhlasí s podaným platobným rozkazom. Majetková Komisia

MZ v Košiciach odporúča prenájom pozemku vo výške 8 803 €/rok za celý predmet nájmu a finančnú
náhradu 11 690 € za užívanie bez zmluvného vzťahu za dva roky spätne.

8. Duplika žalovaného súdu nebola doručená.

9. Žalovaný na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP zo dňa 16.9.2024
o tom, kedy bola stavba vo vlastníctve žalovaného súpisné číslo XXXX evidovaná na LV č. XXXXX
zriadená na pozemku žalobcu parcelné č. XXXX evidovaný na LV č. XXXXX, keďže oprávnenosť stavby
je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá platila v dobe vzniku stavby uviedol, že žalovaný
trvá na svojich vyjadreniach v odpore zo dňa 30.4.2024 smerujúcom proti platobnému rozkazu sp. zn.

8Up/340/2024 zo dňa 15.4.2024. S podanou žalobou, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha
zaplatenia11.690EURsprísl.zaobdobieod01.02.2022do31.01.2024tvrdiac,žežalovanýakovlastník
stavby so súp. č. XXXX evidovanej na LV č. XXXXX v kat. území D., užíva pozemok parcely reg.
KNC č. XXXX o výmere 167 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zap. na LV č. XXXXX kat. územia D.,
ktorý je vo vlastníctve žalobcu (ďalej len „Pozemok“) bez právneho titulu, čím sa má podľa žalobcu

na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať, žalovaný nesúhlasí. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení k
odporu zo dňa 17.05.2024 konštatuje, že „v odpore ale aj dodaných prílohách žalovaný súhlasí so
zaplatením požadovanej sumy“ , je jeho vyjadrenie nepravdivé nielen pre rozpor s obsahom odporu
žalovaného, v článku I. ktorého žalovaný uviedol, že „s podanou žalobou nesúhlasí a žalobou uplatnenýnárok neuznáva“, ale aj s obsahom príloh, ktoré sú jasným dôkazom snahy žalovaného odstrániť
existujúci stav, že žalovaný má svoju stavbu umiestnenú na Pozemku žalobcu. To, že žalovaný v záujme
vyriešenia existujúceho právneho stavu žalobcovi ako vlastníkovi Pozemku už takmer tri roky predkladá

rôzne návrhy (od uzavretia nájomnej zmluvy, cez viaceré možnosti zámeny Pozemku s pozemkom
vo vlastníctve žalovaného v lokalite K., po odkúpenie Pozemku žalovaným) a dokonca bol ochotný
žalobcovefinančnépožiadavkyvočižalovanémukompenzovaťajspätne/naprieknesúhlasužalovaného
s ich výškou/, je prejavom a dôkazom snahy žalovaného odstrániť uvedený stav zmierlivo, mimosúdne,
k obojstrannej spokojnosti oboch strán sporu. Ten, kto nemal a evidentne ani nemá záujem vyriešiť

problém stavby na cudzom pozemku je žalobca, ktorý si v tomto konaní uplatňuje len zodpovednostné
(sekundárne) nároky voči žalovanému, bez toho, aby sa zároveň (primárne) domáhal odstránenia
protiprávneho stavu (na ktorý žalobca poukazuje), jedná sa teda o výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Nie je úlohou súdu vyvodzovať následky z porušenia
práva bez toho, aby zároveň jeho rozhodnutím došlo k odstráneniu protiprávneho stavu a k nastoleniu
stavu právnej istoty a tým napomáhať udržiavať protiprávny stav. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.9.2011 sp. zn. 2Cdo/94/2011. Pokiaľ ide o výzvu súdu
na doplnenie skutkového stavu vo vzťahu k tzv. neoprávnenej stavbe, považuje žalovaný za potrebné
uviesť, že pri posudzovaní otázky či ide o neoprávnenú stavbu je potrebné vychádzať z právnej úpravy
platnej v okamihu vzniku stavby ako veci v právnom zmysle. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka sa
ustanoveniami zákona č. 509/1991 Zb. (účinného od 1.1.1992) spravujú aj právne vzťahy vzniknuté

pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa
však posudzujú podľa doterajších predpisov. Aj skoršia novelizácia Občianskeho zákonníka vykonaná s
účinnosťou od 1.4.1983 zákonom č. 131/1982 Zb. bola založená na tom, že ustanoveniami tohto zákona
sa riadia aj právne vzťahy vzniknuté od 1.4.1964 do 1.4.1983. V prejednávanej veci je nesporné, že k
zriadeniu stavby došlo pred 1.1.1992 resp. pred 1.4.1983, preto nemožno zásadne z hľadiska posúdenia

existencie neoprávnenej stavby aplikovať právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.1992 a
ktorá je obsiahnutá v § 135c Občianskeho zákonníka. Podľa právnej úpravy platnej pred 1.1.1992
mohol neoprávnenú stavbu zriadiť len občan, pričom v danom prípade predmetnú stavbu stavali, či
zriaďovali socialistické organizácie, predmetnú stavbu nevybudoval žalovaný.Žalovaný stavbu so súp. č.
1532, postavenú na pozemku par. č. XXXX, druh stavby slobodáreň nadobudol uznesením Okresného

súdu Košice II, sp. zn. 38Er/1955/2008, Ex 1737/2008 zo dňa 31.12.2009 o udelení príklepu, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 18.1.2010. Stavba – slobodáreň bola predmetom súdneho sporu od roku
2003 do roku 2016, žalovaný navrhuje pripojiť spis Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C/217/2003,
nakoľko z uvedeného spisu a listinných dokumentov v ňom obsiahnutých bude možné zistiť okolnosti
výstavby stavby – slobodárne. Pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že

žalobcomuplatnenýnárokzvyššieuvedenýchdôvodovprerozporsdobrýmimravmi,jetrebazamietnuť,
žalovaný rozporuje žalobcom uplatnenú výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia, a predloží
vlastný znalecký posudok.

10. Súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie dňa 24.2.2025, na ktorom sa zúčastnili

zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného.

11. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. K predloženému znaleckému
posudku uviedol, že z analýzy realitného trhu, vyplýva, že znalecký posudok podhodnocuje reálnu
hodnotu nájomného, pretože sa opiera prevažne o historické použité parametre a už neodráža aktuálne

trhové podmienky a dynamiku momentálneho rastu cien nehnuteľností a pozemkov v danej lokalite.
Vzhľadom na strategickú polohu pozemku a rastúci dopyt, zlepšujúce sa investičné príležitosti je zrejmé,
že je schopný potenciálne generovať vyšší nájom, ako bol v znaleckom posudku uvedený.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach s tým,

že tak ako uviedol v podanom odpore, má za to, že zo strany žalobcu dochádza len k uplatňovaniu
zodpovednostných, teda sekundárnych nárokov voči žalovanému, pričom žalobca nemá záujem vyriešiť
podstatu tohto problému, preto má žalobca za to, že sa jedná o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
V prípade, ak by sa súd s týmto tvrdením nestotožnil, žalovaný namieta z opatrnosti aj uplatňovanú
výšku bezdôvodného obohatenia. Má za to, že výška má zodpovedať všeobecnej hodnote nájmu.

Za týmto účelom žalovaný predložil znalecký posudok. Pokiaľ, teda žalobca namieta závery uvedené
v znaleckom posudku, žalovaný navrhuje vypočuť znalca na pojednávaní, aby objasnil metódy výpočtu,
spôsob výpočtu, ako aj to čo sa mu vyčíta zo strany žalobcu. Zároveň žalovaný navrhol vypočuť konateľa
spoločnosti Marcela Sidora.13. Po predbežnom právnom posúdení súdu strany sporu nemali ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania.

14. Konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že v rámci dedičského konania zistil, že pozemok
pod budovou je nevysporiadaný, a tak z vlastnej iniciatívy požiadal mesto Košice o uzavretie nájomnej
zmluvy. Keďže v nájomnej zmluve, ktorú mesto navrhlo na majetkovej komisii, bola výška nájmu
neobvykle vysoká oproti iným nájomným zmluvám, ktoré boli uzatvárané v predmetnej lokalite, žalovaný

požiadal majetkovú komisiu o prerokovanie výšky nájmu. Na základe zverejnených zmlúv, ktoré sú
sprístupnené na internete, bolo zrejmé, že inej spoločnosti, ktorá je od stavby žalovaného vzdialená
vzdušnou čiarou 300 m, tak mesto napriek tomu, že všeobecná hodnota bola určená na 26 eur, uzavrelo
nájomnú zmluvu na 16 eur za m2. Počas každého jednania konateľ žalovaného od mesta žiadal, aby
prehodnotili návrh zmluvy, lebo požadovali 35 eur za m2, čo je neobvyklá cena. Konateľ žalovaného
následne navrhol mestu Košice odkúpenie pozemku. Mesto napriek tomu, že pozemky predáva aj

naďalej tvrdilo, že pozemky pod budovami nepredávajú a dožadovalo sa zámeny pozemkov. Mesto
navrhlo zámenu 167 m2 pod budovou za skoro 25 árov v lokalite K.. Takáto zámena je pre žalovaného
jednak nevýhodná, a jednak je v rozpore s dobrými mravmi a konateľ žalovaného uviedol, že nemôže
ani takúto zámenu uzavrieť, lebo by poškodil spoločníkov.

15. Súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie dňa 3.4.2025, na ktorom sa zúčastnili
zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného.

16. Znalec B. D. D. na pojednávaní dňa 3.4.2025 uviedol, že všeobecná hodnota nájmu sa vypočíta
dvoma metódami. Buď na báze výpočtu alebo na báze porovnávania. Určenie všeobecnej hodnoty

nájmu na báze výpočtu znamená, že najprv znalec stanoví všeobecnú hodnotu pozemku, o ktorý
sa jedná. Znalec uviedol, že vypočítaval hodnotu pozemku dvoma metódami, a to výpočtom a
porovnávaním. Výpočtom, teda na základe metódy polohovej diferenciácie. Táto metóda hovorí o tom,
že sa posudzuje, kde sa pozemok nachádza, jeho situácia, v akom meste, potom intenzita jeho využitia
tzn., že čo je na tom pozemku postavené. Potom sú tam dopravné vzťahy čo sa týka verejnej dopravy,

funkčné využitie územia podľa územného plánu, ako je možné napojiť pozemok na siete a potom
sú to povyšujúce a ponižujúce vplyvy. Všetky tieto koeficienty znalec zadával na najvyššej možnej
hranici a vyšla mu hodnota 316 eur. Túto hodnotu overil na základe porovnávacej metódy, kde použil
kúpno-predajné zmluvy, ktoré malo mesto s rôznymi druhými stranami, keď odpredávalo pozemky. Pri
porovnávacej metóde sa dávajú prirážky a zrážky podľa porovnania s konkrétnym pozemkom. Znalcovi

vyšiel rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami 1%, čiže niekde okolo 316 eur. Z tejto hodnoty 316 eur
znalec vypočítal nájom, do ktorého vstupujú dve hlavné veličiny, a to je úroková sadzba NBS alebo
úroky na termínovaných vkladoch. Keďže úroková sadzba NBS sa rovná nule, takže uplatnil úroky na
termínovaných vkladoch.
Znalec zohľadňoval aj dobu návratnosti. Doba návratnosti sa dosadzuje medzi 15 až 40 rokmi.

Závisí od polohových, fyzických a iných faktorov pozemku. Je to na znalcovi akú hodnotu použije.
Zborník, aj vyhláška uvádza, že „obdobie predpokladania návratnosti investície je spravidla od 15
do 40 rokov v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov. Zvolené obdobie musí
zohľadňovať reálnu dobu návratnosti investície s prihliadnutím na konkrétne možnosti ekonomického
výnosu pozemku.“ Dodal, že 40 rokov sa dáva na miestach, kde nie je záujem o prenájom. Tam je

tá maximálna hranica. Hodnota 15 rokov sa uplatní na najlukratívnejšie pozemky. Tie najlukratívnejšie
pozemky sú v centre mesta Bratislava. 20 rokov sa uplatňuje na okraj centra Bratislavy, a na centrum
Košíc. 25 rokov na okraj centra Košíc.
Znalec uplatnil hodnotu 25 rokov a vyšiel mu nájom okolo 20 eur na m2 na rok. Potom v rámci kontroly,
ktorá v znaleckom posudku nie je obsiahnutá, znalec na stránke mesta Košice zohľadňoval nájmy za

koľko mesto Košice prenajíma pozemky v Košiciach. Nájmy pozemkov pod budovami sa pohybujú od
3 eur do 15 eur, čiže znalcovi, keď uplatnil 25 rokov vyšlo 20 eur. Znalec uviedol, že to považuje za
adekvátnu hodnotu.
Znalec zároveň dodal, že vyhláška č. 213/2017 Z.z. hovorí o tom, že ak sa jedná o vyporiadanie,
že je rozdielny vlastník pozemku a rozdielny vlastník budovy, vtedy sa nemá prihliadať na to, že je

pozemok zaťažený nejakou stavbou. Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania
vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení
redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby (napr. stavba na cudzom
pozemku a pod.).17. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že výšku bezdôvodného obohatenia uvedenú v žalobe považuje
za správnu a spravodlivú. Ide o pozemok priamo v meste len pár minút od centra s priamym prístupom

na verejné cesty a kompletnú technickú vybavenosť. Tento pozemok má reálnu trhovú hodnotu a jeho
využitie bez právneho dôvodu nie je zanedbateľné. Znalec, ktorý spracoval posudok pre žalovaného
použil návratnosť 25 rokov. Žalobca si však myslí, že vzhľadom na lokalitu a kvalitu tohto pozemku by
sa mala použiť skôr návratnosť 15 rokov, čo odporúčajú aj samotné predpisy pri lepších pozemkoch.
Z tohto dôvodu žalobca stojí za tým, že jeho požiadavka o výške 11.690 eur je primeraná a lepšie odráža

reálnu hodnotu využitia tohto pozemku v danom období.

18. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach s tým, že má za
to, že stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu, ktorý je
zastavaný budovou vo vlastníctve žalovaného, je otázkou odbornou. Za týmto účelom žalovaný predložil
znalecký posudok, ktorý má všetky náležitosti aké má mať v zmysle toho, aby mohol byť považovaný za

súkromný znalecký posudok vrátane doložky, kde vlastne znalec vyhlasuje, že si je vedomý prípadných
trestnoprávnych následkov. Pokiaľ žalobca už aj na minulom pojednávaní, ako aj teraz podstate namieta
len jednu časť, a to je dobu návratnosti s tým, že má za to, že ním požadovaná výšku nájmu ako
bezdôvodného obohatenia je správna, tak žalovaný má za to, že v podstate žalobca nepredložil na
podporu svojho tvrdenia žiaden relevantný dôkaz. Keďže je toto otázka odborná a nie právna, tak

žalovaný má za to, že výšku bezdôvodného obohatenia osvedčil, a to týmto znaleckým posudkom
v zmysle jeho dodatku, kde bola upravená tá jedna písomná nezrovnalosť.

19. Strany sporu po záverečných rečiach nemali ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

20. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, ako aj ich ústnych
vyjadrení, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany, vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

21. Z výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. D., Obec A. – C., súd konštatuje, že pozemok parcely registra ,,C“
evidovaný ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 167 m2 s parcelným č. XXXX, bol k dátumu
14.2.2024 vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

22. Z výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. D., Obec A. – C., súd konštatuje, že na pozemku parcelné číslo

XXXX sa nachádza stavba – slobodáreň so súpisným č. XXXX, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný.

23. Zo znaleckého posudku č. 24/2024 vypracovaného znalcom Ing. Stanislavom Sz?ll?ssym zo dňa
7.10.2024 súd konštatuje, že všeobecná hodnota nájmu za obdobie od 1.2.2022 do 31.1.2024 za
užívanie pozemku bola určená pre pozemok zapísaný na LV č. XXXXX, a to vo výške 6.805 eur.

24. Súd zo žiadosti o uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 15.11.2021 konštatuje, že žalovaný sa
domáhal voči žalobcovi usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku (žalobcom) a vlastníkom
stavby - budovy ubytovacieho zariadenia - slobodárne so súp. č. XXXX (žalovaným), postavenej na
pozemku žalobcu, keď žalobcu požiadal o uzavretie nájomnej zmluvy k pozemku (spolu s priľahlým

pozemkom v celkovej výmere 251,06 m2), resp. o uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena k
pozemku v prospech vlastníka stavby, a to v súvislosti so stavebnými úpravami slobodárne a výstavbou
parkovacieho miesta pre imobilného, ktoré žalovaný plánoval vykonať.

25. Súd zo žiadosti o prerokovanie uznesenia zo dňa 6.7.2022 a z doplnenia žiadosti zo dňa 28.7.2022

konštatuje, že po tom, ako Mestské zastupiteľstvo v Košiciach dňa 16. júna 2022 schválilo pre
žalovaného prenájom celého predmetu nájmu (251,5 m2) za ročné nájomné 8.803 EUR /t.j., 35
EUR/1m2/rok/, žalovaný poukázal na podstatne nižšiu navrhovanú výšku nájomného pri prenájmoch s
obdobným účelom, keď v rovnakom katastrálnom území (Skladná) bola uznesením (16.5.2022) pre spol.
ZOOOM s.r.o. odporúčaná cena nájmu za 213 m2 za ročné nájomné 3.522 EUR /t.j. 26,56 EUR/1m2/rok.

26. Súd zo žiadosti žalovaného o odkúpenie pozemku zo dňa 27.9.2022 konštatuje, že žalovaný navrhol
žalobcovi odkúpenie pozemku žalobu vo výmere 167 m2.27. Súd z vyjadrenia žalovaného k návrhu zámeny pozemkov zo dňa 16.3.2023 konštatuje, že žalovaný
bol ochotný akceptovať hodnotu pozemku určenú znaleckým posudkom obstaraným žalobcom.

28. Súd z návrhu žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 4.4.2023 konštatuje, že žalovaný
navrhol uzatvorenie kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 36.215,62 EUR (t.j. 216,86 EUR/1m2).

29. Súd zo žiadosti o odkúpenie pozemku zo dňa 16.1.2023 a zo dňa 14.6.2023 konštatuje, že
žalobca žalovanému navrhol majetkoprávne vysporiadanie pozemku formou zámeny pozemku žalobcu

(o výmere 167 m2) s pozemkom žalovaného /parcely reg. C- KN č. XXXX a č. XXXX spolu o výmere
2.407 m2, zap. na LV č. XXXXX v kat. území D. G./.

30. Zo žiadosti žalovaného o uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 27.7.2023 a z návrhu žalovaného
vykonať zámenu pozemku jedným z dvoch navrhovaných spôsobu zo dňa 22.9.2023 súd konštatuje, že
žalovaný súhlasil s uzavretím zámennej zmluvy pozemku žalobcu (167m2) s pozemkom vo vlastníctve

žalovaného, ktorý by vznikol odčlenením z pozemku LV č. XXXXX pre k.ú. D. G. (lokalita K.) vo výmere
167 m2 zodpovedajúcej zamieňanému pozemku vo vlastníctve žalobcu, s tým, že bol ochotný doplatiť
rozdiel v cene pozemku žalobcu a odčleneného pozemku žalovaného.

31. Z odpovede žalobcu k návrhu na zámenu pozemkov zo dňa 30.10.2023 súd konštatuje, že žalobca

s návrhom žalovaného nesúhlasil, oznámil, že trvá na zámene pozemku žalobcu vo výmere 167 m2
s pozemkom žalovaného vo výmere 2.407 m2 príloha 11 (v lokalite K.) bez doplatku rozdielu ceny zo
strany Mesta Košice.

32. Z odpovede žalovaného zo dňa 6.12.2023 k návrhu žalobcu na zámenu pozemkov zo dňa

30.10.2023súdkonštatuje,žežalovanýprezrejmenevýhodnépodmienkyprespol.L.,D.odmietolnávrh
akceptovať.

33. Súd zo Zápisnice o prevzatí budov, stavieb a rozvodných zariadení č. H./XX zo dňa 13.12.1963 zo
spisu sp. zn. 17C/217/2003 konštatuje, že Východoslovenské strojárne n.p. prevzali objekt Slobodáreň

na Mlynárskej ulici v KE.

34. Súd zo Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 6.6.1986, zo spisu sp. zn. 17C/217/2003
konštatuje, že vlastníkom domu bola organizácia - Závody ťažkého strojárstva n.p. Košice.

35. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

37. Podľa § 123 OZ v znení neskorších predpisov, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

38. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

39. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

40. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

42.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.43. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

44.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Za nesporné súd považuje, že žalobca je vlastníkom pozemku – parcely č. XXXX o výmere 167
m2, čo vyplýva z LV č. XXXXX. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkom stavby so súpisným
číslom XXXX, ktorá sa nachádza na pozemku č. XXXX čo vyplýva z LV č. XXXXX.

46. Súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku s parcelným číslom č. XXXX
vo výmere 167 m2, na ktorom je postavená stavba žalovaného považuje za dôvodnú. V danej veci ide

o prípad vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy,
či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Žalovaný nepreukázal právny titul na užívanie pozemku.
Pod pojmom užívanie pozemku je treba rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej
samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu
vlastníka stavby potom dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho

oprávnenie užívať stavbu. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba,
stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Poskytnuté
plnenie je plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na
cudzom pozemku. Je potrebné si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto
prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby). Pozemok žalobcu bol

teda (bez právneho dôvodu) užívaný tým, že má na ňom žalovaný umiestnenú svoju stavbu a nie tým,
ako a kým bola táto stavba užívaná.

47. Situácie, v ktorých vlastníckemu právu k pozemku konkuruje vlastnícke právo iného subjektu
kstavbenatomtopozemkuvybudovanej,vpraxiniesúnijakoneobvyklé.Oprávneniavlastníkapozemku

vyplývajúce z § 123 Občianskeho zákonníka (t.j. v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním) sú v týchto prípadoch obmedzené rovnakými
právamivlastníkastavby(porovnaj§124Občianskehozákonníkaotom,ževšetcivlastnícimajúrovnaké
práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana), v dôsledku čoho je vlastník pozemku
povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby. Pokiaľ nie je daný

právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku (napr. zmluva), potom platí, že povinnosti vlastníka
pozemkustrpieťjehoužívaniezodpovedápovinnosťvlastníkastavbyposkytnúťmuzaužívanienáhradu.
V prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, obohacuje sa na úkor
vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa nezmenšuje jeho majetok, ku
ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo. Ak ide o stavbu, ktorá je spojená

so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného obohatenia stačí už to, že
sa stavba na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiž zastavaný pozemok užívaný (jeho úžitková
hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená a je pritom právne irelevantné, akým
spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju užíva osobne alebo ju prenajal
inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk.

48. V danom prípade ani nie je možné aplikovať ust. § 135c Občianskeho zákonníka, nakoľko nejde
o neoprávnenú stavbu, a teda je nedôvodná obrana žalovaného, že výkon vlastníckeho práva zvolený
žalobcom je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorému nemožno priznať právnu ochranu. Žalovaným tvrdený postup, podľa ktorého je

žaloba o zaplatenie majetkového prospechu (ujmy) týkajúcej sa užívania pozemku prípustná len spolu
so žalobou reštitučnou, by prichádzal do úvahy iba pri postupe v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka,
o takýto prípad ale v danej veci nejde.

49. Neoprávnenou stavbou je taká stavba, kedy stavebníkovi chýbalo oprávnenie (občianskoprávny titul)

k stavbe na pozemku. Podstata neoprávnenej stavby spočíva v tom, že stavebník stavia na cudzom
pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci na cudzom pozemku stavať. Úprava tzv.
neoprávnenej stavby (teda stavby zriadenej na pozemku bez toho, že by stavebník mal k tomuto
pozemku také právo, ktorého obsahom by bola možnosť zriadiť na ňom stavbu) je od účinnosti novelyzákona č. 509/1991 Zb. obsiahnutá v ust. § 135c OZ... Podľa tejto úpravy neoprávneným stavebníkom
môže byť tak osoba fyzická ako i osoba právnická. Na druhej strane podľa úpravy neoprávnenej
stavby pred 1. januárom 1992, tak ako bola obsiahnutá v ust. § 221 OZ, mohol byť neoprávneným

stavebníkom iba občan, teda výlučne fyzická osoba. Do 31.12.1991 rovnako platilo ustanovenie §
11 ods. 4 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého je stavba vo vlastníctve štátu, pokiaľ sa jedná o
štátne organizácie. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.2.1999, sp. zn. 2Cdon/1031/1997, R
13/2000). Oprávnenosť stavby je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá platila v dobe vzniku
stavby. O neoprávnenú stavbu nemôže ísť v prípade, pokiaľ táto stavba bola zriadená pred 1.1.1992

tzv. socialistickou organizáciou (R 13/2000). V okolnostiach súdenej veci, vzhľadom k tomu, že v danom
prípade došlo k zriadeniu stavby pred 1. januárom 1992 tzv. socialistickou organizáciou – VSS n.p.
Košice, neskôr ZŤS n.p. Košice, nie je ani podľa súdu z hľadiska posúdenia existencie neoprávnenej
stavby možné aplikovať právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 1992 a je obsiahnutá v ust.
§ 135c OZ, nakoľko podľa právnej úpravy platnej pred 1. januárom 1992 mohol neoprávnenú stavbu
zriadiť výlučne občan (fyzická osoba).

50. Súd naviac uvádza, že ani žalovaným uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/94/2011
zo dňa 29. septembra 2011 na predmetnú vec nedopadá. V predmetnom uznesení, ktorým bolo
odmietnuté dovolanie z procesných dôvodov, sa najvyšší súd dovolaním napadnutým rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/45/2010 z hľadiska jeho vecnej správnosti vôbec nezaoberal. Záver,

že je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, ak vlastník pozemku uplatňuje len zodpovednostné
(sekundárne) nároky voči osobám, ktoré mu bránia v užívaní veci bez toho, aby sa zároveň (primárne)
domáhal odstránenia protiprávneho stavu, nie je názorom najvyššieho súdu.

51. Žalovaný užíval v rozhodnom čase pozemok žalobcu, pričom žalovaný nepreukázal, že žalobcovi

poskytoval v tomto období primeranú náhradu, čím sa na úkor vlastníka pozemku reálne bezdôvodne
obohatil.

52. Užívaním pozemku, vlastnícky patriaceho žalobcovi, sa tak žalovanému dostalo majetkovej hodnoty,
ktorá už v okamihu jej získania nebola v súlade s právom, a preto mu vznikla povinnosť poskytnúť

finančnú náhradu za toto užívanie v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko takúto
majetkovú hodnotu nebolo možné vydať.

53. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá
zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím

na druh právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla
zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy
sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť
za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Súd pri rozhodovaní
vychádzal zo znaleckého posudku o všeobecnej hodnote nájmu vo výške 6.805 eur. Hoci žalobca

spochybňoval tvrdenie žalovaného o výške bezdôvodného obohatenia v sume 6.805 eur za užívanie
predmetného pozemku, v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy. Za tejto situácie súd vychádzal pri
výške bezdôvodného obohatenia zo znaleckého posudku predloženého žalovaným.

54. Podľa ust. § 517 ods. l prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

55. Podľa ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, zmeneného nar.

vlády č. 20/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

56. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.57. Na základe vyššie uvedeného súd podľa ust. § 451 v spojení s § 458 Občianskeho zákonníka
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi za užívanie pozemku za obdobie od 1.02.2022 do 31.01.2024
sumu vo výške 6.805 eur. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil vo výške

9,5% ročne z dlžnej sumy od 17.4.2024 t.j. počnúc druhým dňom nasledujúcom po dni doručenia žaloby
žalovanému, do zaplatenia.

58. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výroku I. a II. rozsudku.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP

tak, že v spore úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému pomernú časť náhrady trov konania.
Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia istiny vo výške 11.690 eur s príslušenstvom, z ktorej sumy mu
súd priznal nárok na istinu vo výške 6.805 eur s príslušenstvom, a teda jeho úspech v konaní predstavuje
58,21 %. Úspech vo zvyšnej časti, teda v rozsahu 41,79 % bolo potrebné pričítať žalovanému. Žalobcovi
tak po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,4 % proti

žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach

na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok).