Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-7C/235/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518208147
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kerecmanová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7518208147.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v spore žalobkyne A. B. C., so sídlom

Komárovce 66, IČO: 36 206 971 zastúpenej JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom, so sídlom Námestie
sv. Egídia 11/6, Poprad proti žalovanému BOCÁNY, pozem. spol. Komárovce, so sídlom Komárovce
106, IČO: 42 326 826 zastúpenému GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53,
Košice, IČO: 36 730 564, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. Z a m i e t a návrh žalobkyne na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho
konania vedeného Najvyšším súdom Slovenskej republiky o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/76/2020-338 z 1.12.2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice – okolie ( ďalej aj „súd“) 28.12.2018
domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 21.867,75 eura titulom vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške dotácie – jednotnej platby na plochu (SAPS) vyplatenej

žalovanému Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (ďalej len „PPA“) za rok 2016. Žalobu
skutkovo odôvodnila tým, že 1.4.2008 uzatvorila nájomnú zmluvu s žalovaným, majúcim v tom
čase názov „Pozemkové spoločenstvo Urbariát Komárovce“, ktorou jej bola prenechaná do užívania
poľnohospodárska pôda na účely poľnohospodárskej výroby vo výmere 109.5943 ha v k. ú. B. zapísaná
na LV č. XXX A. XXX ako trvalé trávne porasty. Na základe čl. IV. ods. 2 citovanej zmluvy ako
nájomca bola oprávnená užívať prenajaté pozemky riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní svojej spoločnosti primerane druhu pozemku v súlade s osobitnými predpismi a brať

z prenajatých pozemkov úžitky. V roku 2016 si zasiala na 104,09 ha z prenajatých nehnuteľností
a uskutočnila zber poľnohospodárskych plodín - kukurice a repky. Žalovaný nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom nájomnej zmluvy, poľnohospodárky neobhospodaroval žiadnym spôsobom, napriek čomu
si podal na PPA jednotnú žiadosť na rok 2016, ktorou žiadal dotáciu – jednotnú platbu na plochu vo
výmere 104,09 ha t. j. za plochu akú prenechal v zmysle citovanej zmluvy do nájmu žalobkyni a obdržal
od PPA za pôdu, ktorú neobhospodaroval, a ktorú preukázateľne obhospodarovala žalobkyňa, jednotnú
platbu na plochu za rok 2016 v sume 21.867,75 eura. Právne žalobu odôvodnila ust. § 1 ods. 2 a § 2 ods.

1 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. a ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na preukázanie
tvrdených skutočností navrhla, aby súd vyžiadal od PPA jednotnú žiadosť podanú žalovanou na rok
2016 a rozhodnutia PPA o poskytnutí podpory žalovanému za rok 2016 .2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu vec prejednať
a rozhodnúť, majúc za to, že prideľovanie tzv. poľnohospodárskych dotácií je verejnoprávnym vzťahom,
ktorý vzniká medzi subjektom verejnej moci a súkromnoprávnym subjektom. V prípade ak vznikne

spor o tom, komu svedčí právo na pridelenie dotácií medzi súkromnoprávnymi subjektmi, uplatňujú sa
všeobecne záväzné právne predpisy verejného práva, konkrétne ustanovenia zákona č. 543/2007 Z.
z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Súd prejednávajúci civilnú žalobu nemôže zasiahnuť do právoplatne ukončenej verejnoprávnej veci. Ak
žalobkyňa bola toho názoru, že splnila všetky podmienky na pridelenie poľnohospodárskej dotácie, mala

podať žiadosť na PPA, tak ako to predpokladá citovaný zákon, a v prípade sporu o tom, komu svedčí
právo na pridelenie poľnohospodárskej dotácie, mala uplatňovať svoje domnelé práva v rámci konania
v zmysle citovaného zákona a nie pred civilným súdom, ktorý nemá právomoc prejednať a rozhodnúť
spory vzniknuté podľa citovaného zákona. Žalovaný vzniesol aj námietku nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne v spore s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa nepripojila k žalobe nájomnú
zmluvu z 1.4.2008, na ktorú odkazuje, a on výslovne popiera existenciu akejkoľvek platnej nájomnej

zmluvy medzi stranami sporu na žalobkyňou označené nehnuteľnosti. Uviedol, že v rámci sporového
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 7C/133/2014 súd posudzoval
ako predbežnú otázku platnosť nájomnej zmluvy z 1.4.2008 a v rozsudku z 6.5.2019 konštatuje
absolútnu neplatnosť tejto zmluvy. Uviedol, že žalobkyňa ani len netvrdí, že jej vzniklo právo na tzv.
poľnohospodársku dotáciu, ktorú titulom bezdôvodného obohatenia žiada od žalovaného, a keďže

žalobkyňa neosvedčila, že jej vzniklo akékoľvek právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, nesvedčí
jej ani aktívna vecná legitimácia v spore. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v čase podania žiadosti
o priame platby PPA v roku 2016 bolo záväzným predpisom nové nariadenie vlády č. 342/2014 Z. z.
platné od 10.12.2014 a účinné od 1.1.2015, v zmysle § 2 ods. 1 ktorého žiadosť o priame platby môže
PPA predložiť osoba, ktorá obhospodaruje poľnohospodársku plochu vedenú v evidencii dielov pôdnych

blokov na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa nepreukázala, že je subjektom, ktorý spĺňa požiadavky
na poskytnutie priamej platby od PPA podľa ustanovení tohto nového nariadenia, naviac vo veci vedenej
pod sp.zn. 7C/133/2014 na pojednávaní konanom 13.2.2019 žalobkyňa prehlásila, že poľnohospodárku
pôdu neužíva od roku 2015, a že naposledy na pôde zasiala v roku 2014, z čoho tiež vyplýva, že
nespĺňa zákonné požiadavky na poskytnutie poľnohospodárskej dotácie od PPA za rok 2016. Žalovaný

ďalej namietol aj svoju vecnú pasívnu legitimáciu v spore, pretože na úkor žalobkyne sa neobohatil a
neexistuje žiadna jeho hmotnoprávna povinnosť voči žalobkyni. Nárok na pridelenie poľnohospodárskej
dotácie konštitutívne vzniká momentom právoplatnosti rozhodnutia PPA o jej pridelení konkrétnemu
subjektu a týmto momentom sa tzv. agrodotácia stáva jej majetkom. Zároveň poprel, že by žalobkyni
zamedzil užívanie poľnohospodárskych pozemkov, ku ktorým by mala žalobkyňa platné užívacie právo.

Na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp.
zn. 7C/133/2014 z 6.5.2019 a zápisnicu o pojednávaní z 13.2.2019 vo veci vedenej Okresným súdom
Košice – okolie pod sp. zn. 7C/133/2014.

3. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla k námietke absencie právomoci civilného súdu

rozhodovať vo veci, že predmetom konania nie je riešenie otázky pridelenia poľnohospodárskej dotácie
v zmysle zákona č. 543/2007 Z. z., ale vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázala na to, že žalovaný
v čase uplatnenia si nároku na poskytnutie podpory existenciu nájomnej zmluvy so žalobkyňou z roku
2008 zamlčal resp. poprel. Keďže je potrebné ako predbežnú otázku ustáliť otázku platnosti nájomného
vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy uzatvorenej 1.4.2008, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného

Okresným súdom Košice – okolie pod sp. zn. 7C/133/2014, ktorá nebola právoplatne skončená, navrhla
prerušiť konanie do skončenia tohto konania a pripojiť predmetný spis. K nájomnej zmluve z 1.4.2008
uviedla, že ide o listinný dôkaz, ktorým žalovaný od počiatku disponuje, a táto je súčasťou súdneho
spisu 7C/133/2014, ktorý navrhuje pripojiť. K vznesenej námietke nedostatku jej aktívnej vecnej
legitimácie v spore zaujala nesúhlasné stanovisko majúc za to, že v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho

zákonníka aktívnu vecnú legitimáciu v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia má ten, na koho
úkor sa žalovaný subjekt obohatil. Pokiaľ nájomnou zmluvou z 1.4.2008 právny predchodca žalovaného
prenechal žalobkyni za odplatu 104,09 ha poľnohospodárskej pôdy zapísanej na LV č. XXX A. XXX
pre k. ú. B., aby ju dočasne v dojednanej dobe užívala a brala z nej úžitky, potom je žalobkyňa tým,
na úkor koho boli úžitky z tejto prenajatej poľnohospodárskej pôdy žalovaným prijaté. K námietke

žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v spore uviedla, že žalovaný nepoprel ani
inak účinne nevyvrátil skutkové tvrdenie žalobkyne, že za rok 2016 mu bola poskytnutá podpora na
poľnohospodárskupôduodPPAzapôduprenajatúžalobkyniakonájomcovizmluvouz1.4.2008.Žiadala
aby súd jej žalobe vyhovel a priznal jej náhradu trov konania.4. Žalovaný v duplike zotrval na svojich skutkových tvrdeniach. Uviedol, že ak bola žalobkyňa toho
názoru, že splnila podmienky na pridelenie poľnohospodárskej dotácie, mohla a mala si podať žiadosť

na PPA, tak ako to predpokladá zákon č. 543/2007 Z. z. a vyčkať na rozhodnutie PPA o jej žiadosti.
V prípade, že by vznikol spor o tom, komu svedčí právo na pridelenie poľnohospodárskej dotácie,
mala uplatňovať svoje domnelé práva v rámci konania v zmysle tohto zákona a nie pred civilným
súdom. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý v totožnej veci v rozsudku sp. zn.
3Cob/71/2019 z 27.2.2020 judikoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore o vydanie

bezdôvodného obohatenia. Návrhu žalobkyne na prerušenie konania v kontexte uvedeného navrhol
nevyhovieť ako právne nedôvodnému. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti predložil vyššie citovaný
rozsudok krajského súdu.

5. Žalobkyňa v reakcii na dupliku žalovaného v písomnom podaní doručenom súdu 15.7.2020 uviedla,
že predmetom uplatneného nároku nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o pridelení dotácie, preto

sa v žiadnom prípade nejedná o spor vzniknutý podľa zákona č. 543/2007 Z. z. ako to účelovo uvádza
žalovaný.Právenazákladečl.IV.ods.2nájomnejzmluvybolažalobkyňaakonájomcaoprávnenáužívať
prenajaté pozemky a brať z nich úžitky. Poukázala na subsidiárnosť právnej úpravy bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak
právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny

dôvodvznikuzáväzkuatedaipríslušnýchreparačnýchustanovení.Pokiaľžalovanýpoukazujenavyššie
uvedený rozsudok krajského súdu, jeho závery považuje žalobkyňa za nesprávne, preto voči nemu
podala dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom v súčasnosti rozhoduje Najvyšší súd
SR.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu 17.8.2021 uviedol, že žalobkyňa iniciovala štyri
separátnekonaniavočinemu,vktorýchsiuplatňujenároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniatvrdiac,
že nároky na tzv. agrodotácie mali svedčiť jej a nie žalovanému, a to za roky 2014, 2015, 2016 a 2017
na základe totožných skutkových tvrdení. Čo sa týka dovolania podaného proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/71/2009 z 27.2.2020, toto bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Obdo/17/2021 z 13.3.2021 odmietnuté. Má za to, že právne názory uvedené v rozsudku krajského
súdu sú v plnej miere aplikovateľné aj na tento spor, preto zotrváva na svojom stanovisku a žalobu žiada
zamietnuť.

7. Z dôvodu zániku Okresného súdu Košice – okolie a prechodu výkonu súdnictva z tohto súdu na

Mestský súd Košice je od 1.6.2023 vec vedená Mestským súdom Košice (ďalej len „súd“) pod sp. zn.
K3-7C/235/2018 (§ 18m zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR v znení zmien
a doplnkov).

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu,

s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/76/2020-338 z 1.12.2021 a zistil tento skutkový
stav:

9. Žalobkyňa ako nájomca a Pozemkové spoločenstvo Urbariát Komárovce v zastúpení predsedom
spoločenstva (ďalej aj „právny predchodca žalovaného“) ako prenajímateľ uzavreli 1.4.2008 písomnú

zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona
č. 504/2003 Z. z. Právny predchodca žalovaného zmluvu uzatváral ako registrované pozemkové
spoločenstvo bez právnej subjektivity. Predmetom nájmu bola v zmysle čl. I. bod 1 zmluvy spoločná
nehnuteľnosť v správe prenajímateľa evidovaná na LV č. XXX a LV č. XXX ako trvalé trávne porasty v k.
ú. B. v celkovej výmere XXX.XXXX ha. V čl. IV. bod 1 zmluvy bolo dojednané, že nájomca je oprávnený

využívať prenajaté pozemky riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní svojej
spoločnosti. ( citovaná zmluva o nájme poľnohospodárskej pôdy z 1.4.2008 a rozsudok Okresného súdu
Košice – okolie sp. zn. 7C/133/2014 z 6.5.2019)

10. Právny predchodca žalovaného písomnou výpoveďou z 29.9.2012 vypovedal žalobkyni zmluvu

o nájme poľnohospodárskej pôdy z 1.4.2008 k 1.10.2012 s tým, že jednoročná výpovedná lehota začne
plynúť dňom doručenia výpovede. Konanie o neplatnosť výpovede zmluvy o nájme poľnohospodárskej
pôdy bolo vedené na základe žaloby podanej žalobkyňou proti žalovanému Okresným súdom Košice –
okolie pod sp. zn. 7C/133/2014, ktorý rozsudkom z 6.5.2019 žalobu zamietol. Ako predbežnú otázkusúd v tomto konaní posudzoval platnosť nájomnej zmluvy a dospel k záveru, že predmetná zmluva
o nájme poľnohospodárskej pôdy je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s ust. § 18 Občianskeho zákonníka, nakoľko ako prenajímateľ ju uzavrelo

pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity konajúc predsedom spoločenstva, ktoré nemalo
spôsobilosťvlastnýmiúkonminadobúdaťprávaabraťnasebapovinnosti,pričomvdanomprípadenejde
o situáciu, keď by do úvahy prichádzal výklad platnosti aj výklad neplatnosti predmetnej zmluvy, keďže
nájomnú zmluvu mohli platne uzavrieť len členovia spoločenstva bez právnej subjektivity zastúpení nimi
splnomocneným zástupcom podľa ust. § 31 Občianskeho zákonníka, a nakoľko nájomná zmluva pre

svoju platnosť vyžadovala písomnú formu, nebolo možné zhojiť neplatnosť zmluvy uzavretej v písomnej
forme zmluvou konkludentnou tvrdiac, že vlastníci spoločnej nehnuteľnosti ako členovia spoločenstva
bez právnej subjektivity prijímali platby nájomného zo strany nájomcu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd
v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 11Co/76/2020-338 z 1.12.2021 právoplatným 16.2.2022
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že v čase jeho rozhodovania žalobkyňa nemala
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože nájomný vzťah zanikol uplynutím dohodnutej

doby nájmu k 1.4.2020 a posudzovať, či výpoveď zmluvy o nájme je platná alebo neplatná, možno len
v prípade existujúceho nájomného vzťahu. Proti citovanému rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa
dovolanie, o ktorom aktuálne rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. (rozsudok Okresného
súdu Košice – okolie sp. zn. 7C/133/2014 z 6.5.2019, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11Co/76/2020-338 z 1.12.2021, doložky právoplatností cit. rozsudkov, lustrácia v registri Mestského

súdu Košice)

11. Žalobkyňa si podala žiadosť o dotáciu na poľnohospodársku pôdu, ktorá bola predmetom vyššie
citovanej nájomnej zmluvy v k. ú. B. vo výmere XXX,XX ha na rok 2016, ktorú následne zobrala späť
z dôvodu kríženia ohľadom tejto výmery. Učinila tak z dôvodu, že si uplatňovala dotáciu aj na ďalšiu

poľnohospodársku pôdu, a pokiaľ by v tejto časti svoju žiadosť nezobrala späť, boli by jej pozastavené
aj ostatné dotácie, čo by ju obmedzilo pri výkone jej činnosti, výplate zamestnancov a pod. (skutkové
tvrdenia žalobkyne v podanej žalobe a na pojednávaní konanom 9.4.2024)

12. Sporné medzi stranami bolo, či žalobkyňa v rozhodnom období teda v roku 2016 užívala

poľnohospodársku pôdu vo výmere XXX,XX ha v k. ú. B., ktorá bola predmetom hore uvedenej nájomnej
zmluvy z 1.4.2008, keď žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že na tejto pôde zasiala a následne aj
uskutočnila zber kukurice a repky, čo žalovaná poprela a zároveň poukázala na vyjadrenie zástupcu
žalobkyne v konaní vedenom Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 7C/133/2014 na pojednávaní
konanom 13.2.2019, kde tento uviedol, že žalobkyňa poľnohospodársku pôdu, ktorá bola predmetom

nájomnej zmluvy neužíva od roku 2015 a naposledy na pôde zasiala v roku 2014.

13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Osoba, na úkor ktorej k bezdôvodné obohateniu došlo, je osoba, z ktorej majetkovej sféry došlo
k odčerpaniu hodnôt v prospech subjektu bezdôvodne obohatenému. Subjekt bezdôvodne obohatený
je osoba, ktorej majetok sa na úkor postihnutého zväčšil, prípadne sa znížili pasíva jej majetku.

17. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy
pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zmien a doplnkov ( ďalej aj
„ citovaný zákon“) tento zákon upravuje pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a pôsobnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej

len „platobná agentúra“) pri poskytovaní podpory: 1. v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom
hospodárstve a rybnom hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitných predpisov, 2.
pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo podľa osobitných predpisov.18. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona rozsah, podmienky a spôsob poskytovania podpory podľa ods.
1 písm. a) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

19. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) citovaného zákona platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní podpory
podľa osobitného predpisu ( nariadenie vlády SR č. 342/2014 Z.z. účinné od 1.1.2015 do 14.12.2022)
a o poskytovaní zálohovej platby.

20. Podľa § 16a ods. 1 citovaného zákona, ak žiadosť o poskytnutie podpory na poľnohospodársku pôdu

podal len jeden žiadateľ a spĺňa podmienky na poskytnutie podpory (ďalej len „ustanovené podmienky“),
platobná agentúra rozhodne o poskytnutí podpory tomuto žiadateľovi. Proti rozhodnutiu nie je prípustný
opravný prostriedok, ani nie je preskúmateľné súdom.

21. Podľa § 16b ods. 1,2 citovaného zákona, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú
poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im

zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde; právom užívania
k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho
dôvodu. Ak sa postupom podľa ods. 1 preukáže, že právo užívania k pôde má len jeden užívateľ,
na konanie o jeho žiadosti sa použijú ust. § 16a. O žiadosti ostatných žiadateľov platobná agentúra
rozhodne podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 16c ods. 1, 2 citovaného zákona, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú
poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo
užívania žiadateľov k pôde je sporné, platobná agentúra na spornej výmere neurčí stanovenú plochu
a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu

o poskytnutí podpory zníženej o spornú výmeru nie je prípustný opravný prostriedok. Ak sa v konaní pred
súdompreukáže,žejedenzožiadateľovpodľaods.1malvčaserozhodnutiaprávoužívaniakpôde,asú
zachované lehoty podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, platobná agentúra obnoví konanie
podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.

23. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú
pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych
platieb v znení účinnom v dobe rozhodnej pre právne posúdenie veci ( ďalej aj „citované nariadenie“),
žiadosť o priame platby (ďalej len „žiadosť“) môže Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len
„platobná agentúra“) predložiť osoba, ktorá obhospodaruje poľnohospodársku plochu vedenú v evidencii

dielov pôdnych blokov na území Slovenskej republiky (ďalej len „žiadateľ“).

24. Podľa § 2 ods. 2 citovaného nariadenia priame platby sa poskytnú na základe žiadosti žiadateľovi, ak
poľnohospodárska plocha a) dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať
viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu poľnohospodárskej plochy s výmerou najmenej

0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom, b) je mu k dispozícií k 31. máju príslušného roka, c) má
viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená.

25. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal
žalovaný získať tým, že mu PPA vyplatila žalovanú sumu titulom dotácie na rok 2016, i keď

pôdu neobhospodaroval. Suma, ktorú žalobkyňa žiadala vydať ako bezdôvodné obohatenie je
sumou tzv. agrodotácie. Proces posudzovania a schvaľovania žiadostí na podporu je upravený
v zákone č. 543/2007 Z. z. a v rozhodnom období sa spravoval pravidlami upravenými v nariadení
vlády SR č. 342/2014 Z. z. Žiadosti posudzuje a podporu poskytuje PPA. To, že dotácia nebola
pridelená žalobkyni, bolo primárne spôsobené tým, že svoju žiadosť o pridelenie dotácie na

spornú výmeru pôdy z dôvodu kríženia zobrala späť, teda nebola v administratívnom procese
vedenom PPA znevýhodnená a žalovaný sa na jej úkor neobohatil. Zároveň súd poukazuje na
to, že plnenie bez právneho dôvodu sa v prejednávanej veci musí vzťahovať na vzťah žalobkyňa
– žalovaný a nie žalovaný – PPA, v dôsledku čoho žalobkyňa nie je v spore vecne aktívne
legitimovaná, pretože v právnom vzťahu k žalovanému na takéto vydanie by bola PPA, keďže

prípadného vydania bezdôvodného obohatenia sa môže domáhať iba ten, kto plnil. Z uvedených
dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. Uvedeným rozhodnutím sa
súd neodchýlil od judikatúry Krajského súdu v Košiciach v obdobných veciach, a to rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/71/2019 z 27.2.2020, v ktorom konaní si žalobkyňa uplatňovalavydanie bezdôvodného obohatenia titulom dotácie vyplatenej žalovanému za rok 2014 zo strany PPA
arozsudkuKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.3Cob/80/2023z31.10.2023,vktoromkonanísižalobkyňa
uplatňovala vydanie bezdôvodného obohatenia titulom agrodotácie vyplatenej žalovanej z PPA za rok

2015. Záverom súd uvádza, že rozhodovanie o poskytovaní podpory na poľnohospodársku pôdu tzv.
agrodotácie patrí do pôsobnosti PPA, pričom zákon č. 543/2007 Z.z. v ust. § 16c rieši aj situácie, keď
žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podajú viacerí žiadatelia a zistí sa,
že ich právo užívania k pôde je sporné. Títo žiadatelia musia potom v konaní pred súdom preukázať,
že jeden z nich mal v čase rozhodnutia právo užívania k pôde a zároveň zotrvať na svojej žiadosti, čo

však žalobkyňa neučinila. Pokiaľ svoj postup odôvodňovala tým, že by jej bola pozastavená aj podpora
na ostatnú uplatnenú poľnohospodársku pôdu, z ust. § 16c ods. 1 cit. zákona vyplýva, že by jej bola
poskytnutá podpora znížená o spornú výmeru.

26. S poukazom na dôvody zamietnutia žaloby je irelevantné, či žalovanému bola z PPA vyplatená
podpora za rok 2016 na spornú poľnohospodársku pôdu a v akej výške, ako aj to, z akej

poľnohospodárskej pôdy v k.ú. B. si žalovaný podanou jednotnou žiadosťou uplatnil podporu na rok
2016, a preto súd zamietol návrh žalobkyne na vyžiadanie listinných dôkazov od PPA, a to rozhodnutia
o poskytnutí podpory žalovanému na rok 2016 a jednotnej žiadosti žalovaného o vyplatenie dotácie na
rok 2016. Ani skutočnosť, či žalobkyňa spornú výmeru poľnohospodárskej pôdy v roku 2016 skutočne
užívala s poukazom na dôvod zamietnutia žaloby nebola relevantná, preto súd zamietol aj návrh

žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom jej konateľa D. E. F. k tejto otázke.

27. Čo sa týka nájomnej zmluvy z 1.4.2008 uzavretej medzi žalobkyňou ako nájomcom a právnym
predchodcom žalovaného ako prenajímateľom, súd túto považuje za absolútne neplatnú z dôvodov
uvedených v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 7C/133/2014 z 6.5.2019,

v kontexte čoho je neplatná aj výpoveď tejto zmluvy, keďže nemožno platne vypovedať neplatnú zmluvu.
Krajský súd v Košiciach svojim rozsudkom sp. zn. 11Co/76/2020-338 z 1.12.2021 v konaní o neplatnosť
výpovede zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie z procesných
dôvodov, a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení v čase
jeho rozhodovania. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie o ktorom aktuálne

rozhoduje Najvyšší súd SR.

28. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

29. Pokiaľ žalobkyňa navrhla konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného
Okresným súdom Košice – okolie pod sp. zn. 7C/133/2014, toto bolo právoplatne skončené 16.2.2022,
preto súd o jej návrhu nerozhodoval. Na pojednávaní konanom 9.4.2024 žalobkyňa navrhla prerušiť
konanie do právoplatného skončenia dovolacieho konania v tejto veci vedeného Najvyšším súdom SR

o jej dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/76/2020-338 z 1.12.2021. Súd
tento návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol, nakoľko v predmetnom konaní sa nerieši otázka
majúca význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Výsledok predmetného konania by mal pre
žalobkyňu význam v prípade, ak by bola zotrvala na svojej žiadosti o poskytnutie agrodotácie na rok
2016, a rozhodnutím súdu by preukazovala PPA svoje užívacie právo k pôde.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Žaloba bola zamietnutá. Úspešný v spore bol teda žalovaný, a preto mu súd podľa vyššie citovaného
ust. § 255 ods. 1 CSP priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. Dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne nárok na náhradu trov konania žalovanému
nepriznal, aplikujúc ust. § 257 CSP, zistené neboli.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne v troch vyhotoveniach

( § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364, 365 ods. 3 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodol vylúčený sudca alebo neprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod- nutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(365ods.1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 CSP).