Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 17P/104/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625202945
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Komár

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7625202945.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár v právnej veci mal. dieťaťa: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, G. F.
H. a otec A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. X, G. F. H. v konaní o návrhu matky na zmenu priezviska
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na udeleniu súhlasu na zmenu priezviska mal. A. B., nar. XX.X.XXXX zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 9.7.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým žiadala, aby súd udelil za

otca maloletého súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska z doterajšieho priezviska. Svoj návrh
odôvodnila tým, že dlhodobo dochádza k nejasnostiam a komplikáciám pri používaní súčasného
priezviska a oslovovaní počas návštev zdravotníckych zariadení, dochádzky v materskej škole, pri
cestovaní a iných aktivitách, ktoré maloletý absolvuje za prítomnosti matky resp. starých rodičov
maloletého, keďže nemajú rovnaké priezvisko. Ďalej uviedla, že maloletý žije od narodenia s ňou v
spoločnej domácnosti s jej rodičmi, pričom zabezpečuje kompletne celú starostlivosť o neho. Otec sa na
starostlivosti nepodieľa, stretáva sa s ním príležitostne a nepravidelne, omnoho viac času trávi so starým

otcom, ktorý mu nahrádza pravidelný chýbajúci každodenný kontakt s otcom, a ktorého identifikuje ako
blízku osobu na ktorú je naviazaný. Za svoju rodinu považuje členov spoločnej domácnosti a je mu blízke
ich spoločné priezvisko s ktorým sa identifikuje a preto je podľa matky v najlepšom záujme maloletého
zmena jeho priezviska..

2. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:

3. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, okrem iného uviedla, že pri školských súhlasoch
je nezrovnalosť mien, pre pedagógov je to tiež zložité. Dlhodobo sa stretáva s tým, že ju oslovujú raz
B., raz D.. Taktiež nechce, aby sa maloletý stal terčom šikany lebo je citlivý a matku zarazilo v domácom
prostredí kde sa pohybuje nikdy nepočul slovo pankhart až raz prišiel zo školy domov s roztrhaným
tričkom, že ho spolužiaci nazvali pankhartom, lebo nemá otca. Maloletý vyhlasuje, že sa chce volať D..
Taktiež ak cestujú majú problém. Boli raz v zahraničí a maloletý mal byť ošetrený na pohotovosti a na
kartičke bolo B.. Keď ich zavolali ako B., a nikto z nich sa nezdvihol lebo nereagovali na dané priezvisko.

Taktiež keď v zahraničí mali autonehodu, došla záchranka kde boli vyšetrení a bola matke položená
otázka či je maloletý ukrajinec, ako keby nesúladom priezvisk to vyzerá, že nepatrí k ním. Chce, aby
zmenou priezviska to mal v živote jednoduchšie.4. Otec na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení, okrem iného uviedol, že výživné platí, aj
nad rámec. Naposledy keď bol maloletý na operácii, ktorá stála 1600 eur tak 400 eur zaplatil a dohodli sa
že to zaplatia s matkou na polovicu. Na meniny, narodeniny sa skladajú, kúpila sa mu kosačka, bicykel.

Stretávanie sa nevie sa s matkou dohodnúť. Má každý utorok a v sobotu určený styk, pod dohľadom
matky a to sa mu nepáči. S A. sa stretávam, počas covidu malého nevidel. Mal syna aj u seba na
víkend, to bolo super, ale bolo dávno. Naposledy za mesiac a pol ho videl 3 hod. Teraz mu bráni v styku
to, že sa s matkou nedá dohodnúť. Minule sa ozval, žiaden dopad.

5. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania vyplýva nasledovné:

6. Z rodného listu maloletého mal súd za preukázané, že mal. A. sa narodil matke A. C. D. a otcovi A. B..

7. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.7.2025 pod sp. zn. 17P/104/2025-15, súd
ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová

Ves.

8. Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3P/181/2020 vyplynulo, že súd rozsudkom pod
sp. zn. 3P/181/2020 -59 zo dňa 7.9.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.
7Cop/4/2021-91 zo dňa29.6.2021 rozhodol takto:

I. Zveruje samal.A.B.,nar.XX.X.XXXX,doosobnejstarostlivostimatky,ktorájeoprávnenáapovinná
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať
na výživu mal. A. výživným vo výške 150, Eur mesačne počnúc dňom 11.06.2020, ktoré výživné je otec
povinný platiť k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Dlh na výživnom zo strany otca na mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, za obdobie od 11.06.2020 do
31.08.2020 v celkovej výške 100,- Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať po 20,- eur v mesačných
splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, pri nezaplatení čo i len jednej
z nich, od právoplatnosti rozsudku do rúk matky.

III. Dohoda rodičov o úprave styku otca s mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, je nasledovná:

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. každý utorok od 16:.00 hod. do 18:00 hod za prítomnosti matky
a každú sobotu v čase od 9:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky.

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

9. Z písomného vyjadrenia otca vyplynulo, že s návrhom matky v celom rozsahu nesúhlasí. Okrem
iného uviedol, že maloleté dieťa nesie jeho priezvisko, ktoré mu bolo určené pri narodení so súhlasom
oboch rodičov. Tento údaj bol zapísaný v matrike a predstavuje významnú súčasť identity dieťaťa.
Je zapísaný ako otec dieťaťa a aktívne sa zaujímam o jeho život, vývoj a výchovu. Okrem riadne

stanoveného výživného prispieva aj na iné potreby dieťaťa. Snaží sa stretávať s dieťaťom aj nad rámec
času upraveného súdnym rozhodnutím. Bohužiaľ' styk je limitovaný rozhodnutiami matky a jej aktivitami
so synom. Všetko musí byt' tak ako povie matka dieťaťa. Zmenu priezviska vníma ako závažný zásah
do identity dieťaťa, ktorá by mohla viesť k oslabeniu väzieb k otcovi. Podľa názoru otca maloletý si ešte
nevie uvedomiť dopady spojené so zmenou priezviska ale na druhej strane nevylučuje, že keď bude

starší bude sa môcť rozhodnúť sám aké priezvisko chce nosiť.

10. Z písomného vyjadrenia matky vyplynulo, že s vyjadrením otca nesúhlasí. Okrem iného uviedla,
že hoci priezvisko bolo určené spoločným prehlásením, ale po narodení dieťaťa otec sa nepodieľal na
starostlivosti a po krátkom čase ich opustil. Otec ani v súčasnosti sa riadne nezaujíma o maloletého,

nesleduje jeho život, nepozná jeho záľuby. Pokiaľ ide o platenie výživného tak otec hradí súdom určené
výživne a na operáciu maloletého prispel 400 eur. S maloletým sa nestretáva podľa rozhodnutia súdu,
ignoruje dni a časy a požaduje stretnutia len podľa svojej potreby. Aj počas prázdnin musela zabezpečiťstarostlivosť a program sama. Maloletý si svojej priezvisko neužíva a nestotožňuje sa sním a zmena je
dôležitá hlavne z praktických dôvodov, aby nedochádzalo k nedorozumeniam.

11. Zo správy kolízneho opatrovníka (čl. 32) o prešetrení pomerov vyplynulo, že matka je zamestnaná v
G. F. H. ako zoologička. Spoločne s maloletým synom a starými rodičmi obýva trojizbový byt v osobnom
vlastníctve starých rodičov. Matka sa pravidelne podieľa na chode domácnosti. Maloletý A. nastúpi v
školskom roku 2025/2026 do prvého ročníka Základnej školy. Je zdravý. S matkou častou chodievajú do
prírody. Zatiaľ sa nevenuje žiadnym pravidelným krúžkom. Rád chodieva na záhradku starých rodičov,

kde pestujú rôzne druhy ovocia a zeleniny, maloletý A. sa na tom rád podieľa. Zo slov matky vyplýva:
„Otec vôbec nedodržiava úpravu styku. Doslova to ignoruje. Stretáva so synom, ako to otcovi vyhovuje.
Otec si syna nechodí prevziať, ja ho vozím k nemu. Niekedy napíše, ako sa má A., alebo kde je A..
Vnímam, že ho má rád, ale tie rodičovské povinnosti z jeho strany nie sú riadne plnené. Otec pôsobí ako
človek, ktorý sa hrdí, že má syna, ale všetky povinnosti spojené s výchovou dieťaťa ostávajú na mne.
Vyživovaciu povinnosť si plní. Nad rámec výživného prispel raz v zime, keď A. potreboval kúpiť topánky

a raz na jar, keď A. podstúpil nákladné zubné ošetrenie v celkovej anestézii. Bolo aj obdobie, keď otec
synovi nič nezakúpil k narodeninám. Zmenu priezviska som začala riešiť približne pred rokom, napísala
somsižiadosťnazmenupriezviska,osobnesomoslovilaotca,požiadalahoojehosúhlas.Otecreagoval
negatívne, že s tým nesúhlasí. V polovici júna 2025 som otca opätovne v tejto veci oslovila, ale jeho
nesúhlasný postoj pretrváva. Z uvedeného dôvodu som sa návrhom obrátila na súd. K zmene priezviska

som dospela po opakovaných skúsenostiach s nedorozumením napr. v zdravotníckych zariadeniach,
pred úradmi a pri cestovaní. Priezvisko syna sa nestotožňuje s mojím a vznikajú nedorozumenia. Mňa
oslovujú pani B. alebo nás oslovujú D.. A. je potom z toho taký zmätený. A. si raz robil také štítky, kam
si písal mená, priezviská a adresy. Pýtal sa na mňa, na babku, na dedka, na seba a vtedy sa tak zarazil,
že on má iné priezvisko. Tak som mu vysvetlila, že by mohol mať aj priezvisko B. D. a mal by aj tatíkove

aj mamkine priezvisko. A. sa to tak páčilo. Nechcem, aby syn nemal vôbec otcove priezvisko, predsa
len vníma aj toto priezvisko, ale bola by som rada, ak by mal aj moje priezvisko práve z toho dôvodu, že
všetkatáosobnástarostlivosť,výchova,zabezpečovaniezdravotnejstarostlivosti,plneniapredprimárnej
a primárnej povinnej školskej dochádzky je výlučne na mne. Bola by som rada, aby viac nedochádzalo k
nedorozumeniam v tomto smere pred inštitúciami a v očiach dieťaťa.“ Neskôr v priebehu nasledujúcich

dní matka telefonicky kontaktovala tunajšie oddelenie a uviedla, že sa informovala na Okresnom úrade
v Spišskej Novej Vsi ohľadom možnosti zmeny priezviska dieťaťa, kde jej bolo vysvetlené, že súčasná
právna úprava umožňuje len jedno priezvisko. Na základe toho bude žiadať súd o udelenie súhlasu
namiesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z priezviska B. na priezvisko
D..

12. Zo správy kolízneho opatrovníka (čl. 33) o prešetrení pomerov vyplynulo, že dňa 5.9.2025 bolo
vykonané zisťovanie názoru maloletého A., ktorý sa dostavil na tunajšie oddelenie v sprievode matky.
Spočiatku pôsobil hanblivo, nekomunikatívne, túlil sa k matke. Po nadviazaní kontaktu s dieťaťom
poverený zástupca kolízneho opatrovníka požiadal matku, aby opustila priestor kancelárie, nakoľko

zisťovanie názoru maloletého dieťaťa sa vykonáva v neprítomnosti rodiča. Maloletý A. sa uvoľnil a
uviedol nasledovné: „Chodím do školy na Jilemnického, to mám veľmi blízko od domu. Chodím do 1.B.
Pani učiteľka sa volá G.. Ja ju volám zatiaľ len pani učiteľka. Ja som A. B. a chcel by som sa volať A. D.,
lebo tatík k nám máličko chodí a on si robí svoje veci, máličko je so mnou. Mne sa to priezvisko nepáči.
My sme všetci doma D., len ja som taký sám. Ja som povedal mamke, že by som sa chcel volať D..

Dávnejšie. V škole som sa predstavil tým pôvodným priezviskom B., lebo teraz také mám priezvisko. Ale
chcem mať priezvisko D.. Mamka sa tak volá, J. sa tak volá, to je náš dedo. Dedo sa mi od mala veľmi
venuje, skoro vždycky. V lete chodím na tábor ochrancov prírody, vtedy som sa s tatíkom videl, odvtedy
ešte raz a potom už nie. Tatík nechodil k nám domov, len 4x u nás bol, ja chodím k nemu a chcem chodiť.
Tatík nevie, že sa chcem volať D.. Ja som sa rozhodol po poslednom stretnutí s tatíkom, že sa chcem

volať D.. Proste všetci sú D. a ja nie som. A. sa so mnou o tom nerozprávala, ale vie, že sa chcem tak
volať. Mamka sa ma nepýtala, či sa chcem volať D., to ja som jej to povedal.“ Rodičia, ktorí sa domáhajú
zmenypriezviskamaloletéhodieťaťačastoargumentujútým,žerozdielnepriezviskárodičaamaloletého
imspôsobujúkomplikácienaúradoch,vškole,prikontakteslekármi,prípadne,žejedieťakonfrontované
zo strany spolužiakov alebo iných osôb ohľadom rozdielneho priezviska. Vplyv rodiča, s ktorým dieťa

žije v spoločnej domácnosti, nie je vylúčený. Maloleté dieťa sa totiž môže stotožňovať s názormi toho
rodiča, s ktorým trávi podstatnú časť života, bez toho, aby si uvedomovalo všetky dôsledky. Rozdielnosť
priezviska maloletého dieťaťa a rodiča, ktorý sa zmeny domáha, nie je však automaticky dôvodom
na udelenie súhlasu na zmenu priezviska. Dopad tohto rozdielu by sa musel, podľa názoru kolíznehoopatrovníka, zásadným spôsobom prejaviť vo vývine a v živote maloletého dieťaťa. Úrad zastáva názor,
že samotná rozdielnosť priezvisk život maloletého dieťaťa s rodičom zásadne neovplyvňuje. Je to práve
rodič, ktorý má primeraným spôsobom dieťaťu vysvetliť, prečo sa volajú inak. Dôvodom na zmenu

priezviska maloletého dieťaťa by nemali byť ani vzájomné antipatie, konflikty medzi rodičmi, alebo
nespokojnosť jedného z rodičov so spôsobom výchovy druhého rodiča. V prípade, ak je jeden z rodičov
nespokojný s tým, ako vychováva spoločné dieťa druhý rodič, má k dispozícii iné prostriedky na nápravu
tohto stavu, než je zmena priezviska ich spoločného dieťaťa. Maloletý A. svoje aktuálne priezvisko
neodmieta, reaguje na priezvisko B., predstavuje sa týmto priezviskom. Podľa jeho vlastných slov, aj pri

svojom úvode v škole sa predstavil ako A. B., nepredstavil sa priezviskom matky. Zároveň z rozhovoru s
dieťaťomjezrejmé,žedieťaneodmietaaniotcaanaďalejokontaktsnímprejavujezáujem.Vychádzajúc
z komplexného posúdenia celej situácie v rodine, kolízny opatrovník zastáva názor, že toho času nie je
dôvod na zmenu priezviska u maloletého A..

13. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa

je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,

ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,

stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 28 ods. 1 ZoR, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní

chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17.Podľa§35ZoR,Aksarodičianedohodnúopodstatnýchveciachsúvisiacichsvýkonomrodičovských
práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého
dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej

starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

18. Podľa § 36 ods. 1 ZoR Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 43 ZoR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.20. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje

dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

21. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok
8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny
záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych
väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému
rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené

puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú
do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa,
aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu
versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému
z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého

rodiča (Hansenová versus Turecko).

22. Podľa článku 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

23. Podľa článku 6 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú,
že každé dieťa má prirodzené právo na život. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

24. Podľa článku 9 bod. 3 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné
kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

25. Podľa článku 12 bod. 1 Dohovoru o právach dieťaťa , Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

26. Podľa článku 12 bod. 2 Dohovoru o právach dieťaťa , Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä

možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

27.Podľačl.10ods.2Listinyzákladnýchprávaslobôd,Každýmáprávonaochranupredneoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

28. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti
možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že matka a otec sú rodičmi mal. A.. Maloletý
bol zverený do osobnej starostlivosti matky a súčasne bol upravený styk otca s maloletými (sp. zn.
3P/181/2020). Otec preukázateľne hradil určené výživné (3P/181/2020), prispel občasne aj nad rámec
výživného. V súčasnosti všetku starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ale otec sa s maloletým

stretáva hoci nie v určenom čase. Stretávanie otca s maloletým je v súčasnosti na nepravidelnej báze,
pričom maloletý otca akceptuje, stotožňuje sa s ním ako otcom a žiadnym spôsobom ho nevyčleňuje zo
svojho života. Zo samotného zisťovania názoru dieťaťa bolo preukázané, že na svoje priezvisko reagujea okrem uvedenie, aby sa volal ako jeho matka nespomenul žiadnu situáciu, ktorá ho pomkla k tomu,
prečo chce zmeniť priezvisko.

30. Vzhľadom na vykonané dokazovanie pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania, súd
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP podľa Čl. 10 ods. 1 CMP a s poukazom na participačné
práva dieťaťa neudelil matke súhlas na miesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletému
na príslušnom Okresnom úrade a to z priezviska "B." na priezvisko "„D.“ a predmetný návrh zamietol

31. V prípadoch, ak sú vzťahy medzi rodičmi natoľko narušené, že sa o starostlivosti a styku alebo
iných dôležitých otázkach ohľadom maloletých nevedia dohodnúť musí autoritatívne rozhodnúť súd. Súd
pri svojom rozhodovaní prednostne neprihliada na to, ako si úpravu rodičovských práv a povinností,
alebo vyriešenie iných dôležitých otázok predstavujú rodičia, ale prvoradým je vždy záujem dieťaťa. Je
logické, že vždy aspoň jeden z rodičov nebude s rozhodnutím súdu súhlasiť. Dôležité je zdôrazniť, že pri
rozhodovaní vo veciach maloletých nie je prvoradým cieľom uspokojiť požiadavky rodičov, ale rozhodnúť

tak, aby to bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré je vo vývine a všetko, čo na neho
dolieha v detstve, ho môže neskôr ovplyvniť, a to už v negatívnom alebo pozitívnom smere.

32. V predmetnom konaní bolo v prvom rade potrebné vyriešiť otázku či súdnym rozhodnutím budú: a)
dotknuté rodičovské práva (§28), b) obmedzené rodičovské práva (38 §), alebo c) nedôjde k dotknutiu

ani obmedzeniu rodičovských práv ( § 35).

33. Po zhodnotení stavu veci možno jednoznačne konštatovať, že predmetom konania sú práva
a povinnosti subsumované do samostatného ustanovenia Zákona o rodine (§ 35), podľa ktoré súdy
rozhodujú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinnosti (udelene

súhlasu na zmenu priezviska dieťaťa potom, ako sa rodičia v tejto veci nedohodli). Teda rozhodnutím
o udelení súhlasu by nedošlo k obmedzeniu alebo pozbaveniu rodičovských práv a povinností resp.
pozastaveniu ich výkonu, keďže samotným rozhodnutím nedôjde k zmene priezviska, a samotné
rozhodnutie o zmene priezviska patrí do právomoci príslušnému úradu.

34. Rozhodovanie o udelení súhlasu so zmenou priezviska mal. dieťaťa na podanie žiadosti na príslušný
úradajehoudelenímásúdrozhodnúťlenvprípadochaknastanútakzávažnédôvody,ktorétovzhľadom
na vzniknutú situáciu odôvodňujú. Pôjde hlavne o dôvody kedy jeden z rodičov neprejavuje žiaden
záujem o maloletého, neplní si vyživovaciu povinnosť, stratil akýkoľvek záujem o dieťa, dieťa stratilo
citový vzťah k tomu rodičovi a súčasne nesúhlasí so zmenou priezviska alebo závažný dôvod spočíva

v tom, že nie je v záujme výchovy maloletého dieťaťa spájanie sa s tým rodičom prostredníctvom
priezviska.

35. Následne bolo potrebné vyriešiť otázku či vyhovenie návrhu je v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa. Zo zisteného skutočného stavu veci a vykonaného dokazovania je možné jednoznačne

konštatovať, že neboli zistené tak závažné dôvody, ktoré by svojou povahou v súčasnosti odôvodňovali
vyhovieť návrhu matky. Nebolo zistené, aby aktuálne priezvisko nejaký spôsobom obmedzovalo život
dieťaťa, zhoršovalo mu postavenie v spoločnosti alebo ho vystavovalo resp. spájalo s negatívnou
reakciou ľudí alebo detí v školskom zariadení. Tvrdenia matky ohľadom nejasnosti v rôznych situáciách
možno považovať len za subjektívne vyhodnotenie danej situácie, ale určite to nemožno považovať za

dôvody odôvodňujúce zmenu priezvisk. Treba poznamenať, že v súčasnej dobe je všeobecne bežné,
že maloleté deti nenesú rovnaké priezvisko ako rodič s ktorým vyrastá väčšinu času a spoločnosť ako
taká ako aj inštitúcie sú na tieto situácie zvyknuté a nemôže to pre nich vytvárať problém pri vybavovaní
si svojej agendy. Zmena priezviska by nemala byť na mieste tam, kde je odôvodnená obava, že by mohla
táto zmena viesť k uvoľneniu rodinných vzťahov, keďže štát má urobiť všetko preto, aby sa rodinné

vzťahy udržiavali. Otec prejavu snahu o kontakt s maloletým hoc nepravidelne, ale záujem otca tam
existuje a taktiež maloletý chce byť s otcom pokiaľ k stretnutiu dôjde. Reálne dochádza ku vzájomnej
komunikácii a stretávaniu medzi otcom a dieťaťom. Teda nemožno vyvodiť záver, že otec neprejavuje
žiaden záujem o dieťa a dieťa v spojitosti s nezáujmom otca stratilo na neho citové väzby. Taktiež si otec
plní vyživovaciu povinnosť a snaží sa prispievať aj nad rámec podľa svojich možností a schopností.

Takto zhodnotením možno vyvodiť záver, že zmena priezviska v súčasnosti nie je v záujme maloletého
dieťaťa. Za daných okolnosti by mohla viesť k potencionálnemu uvoľňovaniu väzieb medzi dieťaťom
aotcom,ažkochladeniutýchtoväziebajepotrebnéurobiťvšetko,abysavzťahykdejetomožnénaďalej
udržiavali a rozvíjali pokiaľ existuje reálna nádej na ich zlepšenie, čo v danom prípade je prítomná.36. Maloletý vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť samostatne zhodnotil svoje väzby na otca
a ich vzťah k nemu ako aj k priezvisku. Hoci sa maloletý vyjadril, že sa chce volať ako jeho matka,

súd má zato, že ide skôr prirodzenú reakciu dieťaťa keďže vyrastá v domácnosti s iným priezviskom.
Nejde o výsledok zmeny názoru dieťaťa, ktorá by sa spájala s negatívnymi situáciami spojenými s otcom
alebo inými situáciami. Je potrebné dodať, že sama matka najprv maloletému povedala, že sa bude
volať oboma priezviskami pokiaľ to bude možné, s čím maloletý súhlasil a až po zistení, že to nie je
legislatívne možné maloletý sa chcel volať ako matka. Z toho možno usúdiť, že podnecovateľom hoci

možno nepriamo v názore maloletého bola matka. V jeho veku sú deti citlivé na vonkajšie podnety
a nevedia ich racionálne vyhodnocovať ako dospelý človek a dokážu sa nadchnúť aj z takejto zmeny
bez toho aby si uvedomovali následky. Takáto zmena v ponímaní dieťaťa môže mať negatívny vplyv na
nadviazanie hlbšieho vzťahu s otcom, nakoľko môže mať pocit, že nepatrí k otcovi.

37. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

38. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

39. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

40. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v
spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.