Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/182/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202601
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225202601.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
RóbertaFoltánaaJUDr.ĽubomíraBundzela,vovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:A.B.,narodená
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov - matky: C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. G. XXX/XX, D., v konaní zastúpená: Mgr. Renáta Dobrovodská, advokátka so sídlom Rožňavská 22,
Bratislava – mestská časť Ružinov, a otca: C. C. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/

XX, J. – I. C., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 40P/121/2025-79 zo dňa 03.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 03.09.2025 súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na

nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
dočasne obmedzil rozsah styku otca s maloletou podľa jej návrhu a znížil výšku vyživovacej povinnosti
otca na maloletú.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,
2 písm. d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), článkov 9 ods. 3, 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, článku 5 a ustanovenia § 28
ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s podaným návrhom, priloženými listinnými dôkazmi, po
aplikovaní príslušných zákonných ustanovení a zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že návrh
matky nie je dôvodný. Dôvodil tým, že bezodkladná úprava pomerov účastníkov musí byť naliehavá
a odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Súd nariadi neodkladné opatrenie len

vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznenie odklad. Vyjadril názor, že
na základe skutočností, ktoré mal preukázané v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia
a súvisiacich konaní, vrátane konania o nariadení výkonu rozhodnutia vedenom na Mestskom súde
Bratislava II pod sp. zn. 37Em/3/2024, v ktorom súd uznesením zo dňa 28.04.2025 nariadil výkon
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/176/2021 - 233 zo dňa 29.09.2022 a uložil povinnosť
matke umožniť styk otca s maloletou, nie je v tomto štádiu konania možné rozhodnúť tak, ako to matka

navrhuje. Uviedol, že tak ako súd uvádza v predmetnom uznesení o nariadení výkonu rozhodnutia,
právo maloletej vyjadriť sa a povinnosť súdu zohľadniť najlepší záujem dieťaťa nemožno bez ďalšiehostotožňovať. Mal za to, že v záujme dieťaťa je zachovať rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, ktorý
vytvorí maloletej priestor rozvíjať aj vzťah s otcom, i keď je zverená do osobnej starostlivosti matky,
ktorá je v súčasnosti jej primárnou vzťahovou osobou. Dodal, že z doposiaľ zistených skutočností a

vykonaného dokazovania v rámci súvisiacich konaní nevyplynul reálny, opodstatnený dôvod, pre ktorý
by mal súd pristúpiť k obmedzeniu rozsahu styku otca s maloletou formou neodkladného opatrenia.
Návrh matky na zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú nepovažoval za súladný so
záujmom maloletej, pričom otec ako povinný platiť výživné sa jeho zníženia ani nedomáhal. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/150/2024-625 zo dňa 05.11.2024. Ďalšie argumenty

matky považoval súd prvej inštancie za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadať, k čomu
uviedol, že podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Namietala, že v predmetnej veci došlo závažnému porušeniu jej Ústavou

Slovenskej republiky garantovaných procesných práv, konkrétne práva na spravodlivý proces tým, že
súd prvej inštancie napriek jej žiadosti obsiahnutej v prípise zo dňa 26.08.2025, konanie o nariadení
neodkladného opatrenia nepostúpil v súlade s ust. § 362 CMP príslušnému odvolaciemu súdu, na
ktorom je vedené odvolacie konanie vo vzťahu k výkonu rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č. k.
39P/176/2021-233zodňa29.09.2022.Uviedla,žekonanieonariadeníneodkladnéhoopatrenia,ktoréby

malobyťvtakýchtoprípadochposudzovanéodvolacímsúdom,zostaloneadresovanévzmysleplatného
právneho rámca. Mala za to, že zmienený zásah do jej práv vedie k právnej neistote, nezrovnalostiam v
procesnom postupe a zjavne narušuje princípy spravodlivosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou práva
na spravodlivý proces, ako aj základných práv občanov. Poukázala na komentár k ust. § 362 CMP (2.
vydanie, C. H. Beck, 2024).

Namietala, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov, a to mnohopočetných
psychologických správ maloletej založených v spise, k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nemajú
oporu v predložených dôkazoch a ktoré mali vplyv na rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Vyjadrila
presvedčenie, že súd nevyhodnotil dôkazy v ich celistvosti, čím došlo k závažnému pochybeniu
pri zistení skutkového stavu, keď tieto nesprávne skutkové zistenia následne viedli k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci, čo má za následok nesprávny výrok rozhodnutia. Nakoľko súd považoval jej
argumenty za neosvedčujúce neodkladnosť úpravy rodičovských práv a povinností, bola toho názoru, že
nevzal do úvahy jej argumentáciu, a to najmä ku kolízii rodičovskej dohody so zákonom č. 245/2008 Z.
z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Školský
zákon“) a správy z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré explicitne a objektívne uvádzajú stav

maloletej. Uviedla, že v návrhu požadovala úpravu styku maloletej s otcom za jej prítomnosti každú
párnu sobotu v mesiaci v čase od 9:00 hod. do 11:00 hod. a každú párnu nedeľu v mesiaci v čase
od 9:00 hod. do 11:00 hod., nakoľko vychádzajúc z priložených dôkazov považovala za evidentné,
že maloletá trpela úzkostnou symptomatológiou viazanou na situácie predávania z jej starostlivosti do
starostlivosti otca, ktorej pretrvávanie malo negatívny efekt na jej zdravý psychický vývin. V súvislosti

s uvedeným poukázala na správu zo psychologického vyšetrenia PSYCHOVITAL s.r.o., Ambulancia
klinickej psychológie zo dňa 09.06.2023 a správu zo psychologického vyšetrenia PSYCHOVITAL s.r.o.,
Ambulancia klinickej psychológie zo dňa 09.08.2023, ktoré sú založené v spise.
Mala za to, že z návrhu vyplýva nevyhnutná potreba okamžitej a rýchlej ochrany záujmov maloletej,
nakoľko maloletá je v súčasnosti zverená do jej osobnej starostlivosti, ona ako matka je jej primárnou

vzťahovou osobou a zabezpečuje jej každodennú starostlivosť a výchovu. Poukázala na to, že
styk maloletej s otcom osamote v minulosti spôsoboval maloletej nepriaznivý psychický stav, čo
bolo opakovane dokumentované, a to aj v posledných dvoch reakciách maloletej dňa 03.05.2025
a 08.05.2025, kedy sa otec dostavil na dohodnutý styk. Uviedla, že po zmienených dvoch stykoch
kontaktovala Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré ju aj s maloletou pozvalo na pohovor

za účelom objektívneho zistenia psychického stavu maloletej, nakoľko sa počas stretnutia s otcom
prejavovala plačlivo, keďže ju chcel otec zobrať do J., pričom privolal aj policajnú hliadku, čím evidentne
vyeskaloval situáciu, ktorú maloletá vnímala veľmi negatívne. V oboch prípadoch maloletá výslovne
prejavila neochotu ísť do J. s otcom, pričom jej reakcie jednoznačne naznačujú, že s ním nechce byťosamote a tieto okolnosti ukazujú na to, že neexistuje dostatočná vzťahová väzba medzi otcom a
maloletou, čo má negatívny dopad na psychické a emocionálne zdravie maloletej. Zdôraznila, že otec
nezabezpečuje riadny styk s maloletou a neprejavuje žiadnu iniciatívu k zlepšeniu tohto vzťahu. Tvrdila,

že otec sa doposiaľ nezúčastnil znaleckého dokazovania, ktoré by malo slúžiť na objektívne posúdenie
vzťahu medzi ním a maloletou a vyhýba sa akýmkoľvek krokom na nápravu situácie. Taktiež neudržiava
telefonický ani iný kontakt s maloletou už viac ako dva roky. V súvislosti s uvedeným poukázala na
správu ÚPSVaRu zo dňa 13.05.2025 a prípis k odvolaniu vo veci návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 15.09.2025, ktorého prílohou je nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.

ÚS 369/2025 zo dňa 03.09.2025. Preto žiadala, aby súd prijal opatrenie umožňujúce maloletej postupne
si zvyknúť na čas strávený s otcom za jej prítomnosti, aby sa predišlo ďalšiemu psychickému stresu, a
aby bolo zabezpečené, že styk bude prebiehať v prostredí, ktoré bude pre maloletú bezpečné a stabilné.
Bolatohonázoru,žejevnajlepšomzáujmemaloletej,abysatentoprocesrealizovalpoddohľadom,ktorý
zabezpečí primerané podmienky pre obnovu vzťahu medzi ňou a otcom, pričom bude dbať na ochranu
jej duševného zdravia a osobného rozvoja. Uviedla, že súd prvej inštancie tieto dôkazy nezohľadnil, čím

došlo k závažnému porušeniu jej procesných práv, ktoré zabezpečujú nielen ochranu jej práv v konaní,
ale aj rovnaký prístup k spravodlivosti a právu na riadne rozhodnutie.
Ďalej namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Mala za to, že súd
nesprávne aplikoval relevantné právne normy a nezohľadnil všetky právne skutočnosti, ktoré mali vplyv

na rozhodnutie, keď sa opomenul vysporiadať s otázkou aplikácie ust. § 362 CMP ako aj ust. § 28a
ods. 1 Školského zákona, ktorý nesprávny právny výklad viedol k zamietnutiu návrhu. Uviedla, že
v konaniach o úprave rodičovských práv a povinností vedených pod sp. zn. 40P/76/2024 a sp. zn.
B3-37P/87/2023 nedochádza k vecnému procesnému posunu a rodičovská dohoda je pre kolíziu s
povinnýmpredprimárnymvzdelávanímpodľaŠkolskéhozákonaobjektívnenevykonateľná,pretopodala

predmetný návrh, aby do právoplatného rozhodnutia vo veci samej bola situácia predbežne upravená a
boltakzabezpečenýnajlepšízáujemmaloletej.Dodala,ževkonanívedenompodsp.zn.40P/76/2024je
nariadené znalecké dokazovanie, ktorému sa otec vyhýba a zároveň jej nedal súhlas na psychologické
vyšetrenia maloletej. Uviedla, že neodkladnosť opatrenia vyplýva z potreby bezprostredne chrániť
stabilitu denného režimu maloletej, najmä riadnu dochádzku do povinného predprimárneho vzdelávania,

a zároveň minimalizovať jej psychickú záťaž, pričom navrhované opatrenie je dočasné, primerané a
reverzibilné, zasahuje len v nevyhnutnom rozsahu do rodičovských práv a neprejudikuje rozhodnutie vo
veci samej. Žiadala, aby styk maloletej s otcom prebiehal výlučne mimo času povinného predprimárneho
vzdelávania a bez odoberania maloletej zo zariadenia. Vzhľadom na dlhodobý výpadok osobného
kontaktu a osvedčené reakcie maloletej by sa mal styk realizovať za jej prítomnosti s možnosťou

postupného rozširovania podľa aktuálneho stavu maloletej, pričom otec by bol zaviazaný k súčinnosti k
prebiehajúcemu znaleckému dokazovaniu. Mala za to, že takto formulovaná dočasná úprava rešpektuje
právnu úpravu vyplývajúcu zo Školského zákona, zabezpečuje a poskytuje rýchlu a účinnú ochranu
najlepšieho záujmu maloletej. Keďže žiadala o úpravu styku na čas do právoplatného skončenia
vo veci samej, tak naplnila zákonnú požiadavku, a to dočasnosť trvania neodkladného opatrenia.

Súčasne poukázala na vyjadrenie sudkyne počas pojednávania dňa 29.09.2022, v ktorom sa vyslovila,
že rodičovská dohoda bude platná maximálne na dva roky, kým maloletá nenastúpi do povinného
predprimárneho vzdelávania, čo naznačuje, že rodičovská dohoda by mala byť dočasná a prehodnotená
po uplynutí tohto obdobia. Poukázala na dôležitosť vzdelania pre maloletú a na skutočnosť, že maloletá
má mať zaručené právo na vzdelanie v súlade so všetkými právnymi predpismi, vrátane Školského

zákona. Uviedla, že zákonný nárok na vzdelanie je neoddeliteľnou súčasťou práva na ochranu dieťaťa,
a preto je jej cieľom zabezpečiť, aby maloletá mohla pokračovať vo vzdelávaní bez akýchkoľvek
prekážok. Práve Školský zákon zaručuje právo na vzdelanie ako kľúčovú zložku v živote maloletej
a ona dôsledne usiluje o to, aby toto právo bolo naplnené, aj v prípade, že to vyžaduje určité procesné
úpravy a prispôsobenia v súvislosti s rodičovskými právami. Žiadala, aby bolo v rámci právneho rámca

a procesných opatrení zohľadnené aj zabezpečenie povinného vzdelávania maloletej, ktoré by malo
byť realizované v stabilnom a podporujúcom prostredí, bez rušivých faktorov, ktoré by mohli ohroziť
jej prístup k vzdelaniu a ďalší rozvoj. Nepoprela potrebu dobrých vzťahov maloletej s oboma rodičmi,
avšak zdôraznila, že v minulosti sa pri styku s otcom objavovali závažné problémy, ktoré mali negatívny
dopad na psychický stav maloletej. U maloletej sa často prejavovali negatívne reakcie, snažila sa

vyhnúť kontaktu a vykazovala známky psychickej nepohody. Vzhľadom na to, že otec sa s maloletou
nestýkal viac ako dva roky, je si vedomá toho, že vzťah medzi nimi sa oslabil a obnovenie kontaktu bude
vyžadovať čas, trpezlivosť a odbornú pomoc. Vyjadrila presvedčenie, že aj keď je prítomnosť otca vživote maloletej nevyhnutná, je nevyhnutné, aby tento proces bol riadený a prispôsobený aktuálnemu
stavu maloletej, pričom ochrana jej psychickej pohody musí byť vždy na prvom mieste.
Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné

opatrenie, ktorým obmedzí styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 09:00 hod. do 11:00 hod. a každú párnu nedeľu v mesiaci v čase
od 09:00 hod. do 11:00 hod. za jej prítomnosti s tým, že miesto stretnutia rodičov pred začiatkom styku
bude miesto bydliska maloletej a uloží jej povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Zároveň
navrhla, aby súd dočasne upravil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej a určil ju na sumu

350,- Eur mesačne. Trvanie neodkladného opatrenia žiadala určiť do právoplatného skončenia konania
vo veci samej vedenej pod sp. zn. 40P/76/2024, prípadne pod sp. zn. B3-37P/87/2023. Alternatívne
odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

7. K odvolaniu matka priložila nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 369/2025

zo dňa 03.09.2025, ktorý považovala za kľúčový v súvislosti s rozhodovaním v konaní vedenom pod
sp. zn. 40P/121/2025, nesmierne dôležitý a relevantný, pretože sa týka základných práv účastníkov
konania a môže mať zásadný vplyv na rozhodovanie v danej veci, pričom v prípise k odvolaniu matka
poukázala na jednotlivé body tohto a uviedla, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že
otcov odmietavý prístup k odbornému poradenstvu a jeho pasívny postoj k stretnutiam s maloletou sú

neakceptovateľné a nesvedčia o jeho záujme zabezpečiť záujmy dieťaťa. Mala za to, že z tohto nálezu
explicitne vyplýva správanie otca, ktoré je absolútne nezlučiteľné s najlepším záujmom maloletej, ako aj
konfliktný vzťah rodičov, čo je v priamom rozpore s ochranou maloletej, ktorú i Ústavný súd Slovenskej
republiky v predmetnom náleze označil ako „obeť“ týchto konfliktov. Z uvedeného taktiež vyplýva, že
rodinné vzťahy v tomto prípade je nutné neodkladne a zatiaľ dočasne (do ukončenia vo veci samej)

upraviť, aby naďalej nedochádzalo k zbytočnému traumatizovaniu dieťaťa, čo už v minulosti viedlo k
nepriaznivému psychickému stavu maloletej.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.
d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom
beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)adospelkzáveru,žeuznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 40P/121/2025 je nariadenie
neodkladného opatrenia na základe návrhu, ktorým sa matka domáha, aby súd dočasne obmedzil styk
otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci

v čase od 09:00 hod. do 11:00 hod. a každú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 09:00 hod. do 11:00
hod. za jej prítomnosti s tým, že miesto stretnutia rodičov pred začiatkom styku bude miesto bydliska
maloletej,uložiljejpovinnosťmaloletúnastyksotcomriadnepripraviťadočasneznížilvýškuvyživovacej
povinnosti otca na maloletú na sumu 350,- Eur mesačne s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do
právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 40P/76/2024, prípadne pod sp. zn.

B3-37P/87/2023.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

13. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak
ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanovímaloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať
(ďalej len „kolízny opatrovník“).

14. Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú
ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním
právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

15. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za

opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého,
ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

23. Úvodom odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie nerešpektoval vôľu matky vyjadrenú
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého bolo zrejmé, že predmetný návrh podala do
konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 40P/76/2024 v spojení so sp. zn. B3-37P/87/2023
a predmetnú vec zapísal pod novú sp. zn. 40P/121/2025.

24. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
celého spisového materiálu, ako aj s obsahom odvolania matky a jeho príloh, a dospel k záveru, že v
prejednávanej veci neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
keďže maloletá nebola v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom, čím jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Účastníkmi konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa sú rodičia a maloleté
dieťa, pričom maloleté dieťa ako účastník konania je procesne spôsobilé len v obmedzenom rozsahu
v zmysle ust. § 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa
ktorého maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané
rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Súd je preto vždy povinný ako predbežnú

otázku skúmať procesnú spôsobilosť maloletého dieťaťa v konkrétnom konaní, a to v súlade s kritériami
uvedenými v ust. § 9 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade je účastníkom konania maloleté dieťa vo
veku5rokov(resp.takmer6rokov),pretovzhľadomnasvojunedostatočnúrozumovúavôľovúvyspelosť
musí byť v konaní zastúpené. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že účastníkom daného konania jemaloletá a jej rodičia, možno mať vo vzťahu k zákonným zástupcom maloletej (rodičom) pochybnosť
o možnej kolízii ich záujmov. Preto bolo v tomto prípade nevyhnutné, aby súd prvej inštancie v konaní
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia maloletej ustanovil kolízneho opatrovníka.

Funkciou opatrovníka, ktorý má v konaní pred súdom postavenie účastníka konania, je chrániť práva
a právom chránené záujmy maloletého dieťaťa v konaní, pričom opatrovník pri ochrane práv dieťaťa
zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci. Opatrovník má právo vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, navrhovať vykonanie procesných dôkazov a taktiež navrhovať súdu ako má vo veci
rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.

Keďže v prejednávanej veci nejde o prípad neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého
dieťaťa podľa ust. § 365 CMP, v ktorom zákon upúšťa od nutnosti ustanovovať maloletému dieťaťu
procesného opatrovníka (§ 365 ods. 4 CMP), bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie ustanoviť
maloletej opatrovníka a aj jeho prostredníctvom zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.
Hoci súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 40P/121/2025 neustanovil maloletej kolízneho
opatrovníka, v záhlaví svojho rozhodnutia uviedol, že maloletá je zastúpená kolíznym opatrovníkom

– Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, ktorému následne v konaní doručoval všetky
písomnosti.

25.Právonaurčitúkvalitusúdnehokonania,ktorejsúčasťoujeajprávoúčastníkakonanianadostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom

odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, teda predovšetkým
preukázať správnosť rozhodnutia. Odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie teda musí
byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie
prvoinštančného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

26. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie
podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra

1994,sériaA,č.303-A,s.12,HiroBalanic.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-B;Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného
právanaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyjeajprávoúčastníka
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takémuto uplatneniu“.

27. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k
porušeniu práva na spravodlivý proces treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu,

keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie vo veci prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia
je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 31.01.2019 sp. zn. 6Cdo/98/2017).

28. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd
k záveru, že prvoinštančný súd sa vyššie danými kritériami neriadil. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie neobsahuje náležitosti predpokladané a požadované pre takéto rozhodnutie ustanovením §
220 ods. 2 CSP. Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej,

ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V preskúmavanej veci je však odvolací súd
nemal inú možnosť ako konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je celkom nepochybne
nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie neuviedol žiadne relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Súd síce uviedol, čoho sa navrhovateľka domáhala a aké skutočnosti tvrdila, avšak
v odôvodnení napadnutého uznesenia úplne absentujú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie považoval

konkrétne skutkové tvrdenia matky uvedené v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za
neodôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Súd prvej inštancie síce
vo všeobecnosti uviedol, že na základe skutočností, ktoré mal v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia a v súvisiacich konaniach, vrátane konania o nariadení výkonu rozhodnutia vedenom na súdeprvej inštancie pod sp. zn. 37Em/3/2024, preukázané, nie je možné rozhodnúť matkou navrhovaným
spôsobom, avšak uvedené konštatovanie súdu je príliš vágne, absentujúce uvedenie konkrétnych
skutočností, ktoré súd považoval za preukázané, resp. pre potreby tohto konania aspoň osvedčené, keď

odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych preukázaných skutočností k uvedenému
záverudospel.Odvolacísúdmázato,žesúdprvejinštanciesaopomenulvysporiadaťsmatkouvnávrhu
deklarovanými skutočnosťami, nijako neskúmal matkou zmienenú kolíziu aktuálnej úpravy styku otca
s maloletou vyplývajúcej z rodičovskej dohody s povinným predprimárnym vzdelávaním maloletej
odkazujúc na ustanovenia Školského zákona, keď sa zároveň v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal

anismatkouvkonanípredloženýmilistinnýmidôkazmi.Napadnutérozhodnutietedanedávaúčastníkom
konania odpoveď na základné otázky, keďže z neho nevyplýva k akým zisteniam súd dospel, ako svoje
zistenia vyhodnotil a na základe akých úvah ich pretavil do rozhodnutia. Je absolútne nedostatočné,
aby súd svoj záver, pre ktorý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol odôvodnil
iba všeobecným konštatovaním o v konaní preukázaných skutočnostiach bez ich bližšej konkretizácie.
Vzhľadom na tieto okolnosti je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nepresvedčivé a jeho závery

sú odvolacím súdom nepreskúmateľné.

29. Keďže svojím nesprávnym postupom súd prvej inštancie znemožnil odvolateľke uskutočnenie
základných procesných práv, ktoré jej patria, došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

30. Pozornosti odvolacieho súdu neunikla ani tá skutočnosť, že prvoinštačný súd v záhlaví napadnutého
uznesenia uviedol Okresnú prokuratúru Bratislava III a následne s ňou v konaní konal, resp. doručoval
jej písomnosti, a to i napriek tomu, že Okresná prokuratúra Bratislava III v tomto konaní nevyužila
oprávnenie vyplývajúce z ust. § 13 ods. 1 CMP a do daného konania nevstúpila. Odvolací súd na tomto
mieste zdôrazňuje, že pokiaľ prokurátor nevyužije vstupové oprávnenie vyplývajúce z vyššie uvedeného

zákonného ustanovenia, súd nemôže danú skutočnosť nebrať v úvahu a konať s ním ako s účastníkom
konania, a to ani v prípade, ak prokurátor do iného konania vo veci starostlivosti súdu o totožnú maloletú
vstúpil.
Súd prvej inštancie do spisu založil fotokópiu plnomocenstva pre právneho zástupcu otca datovanú
dňom 27.06.2023 (čl. 84 spisu), ku ktorej nebola pripojená osvedčovacia doložka a nebolo možné

zistiť z akého súdneho spisu je táto fotokópia vyhotovená, resp. či bolo takéto plnomocenstvo uložené
v spisoch súdnej správy príslušného súdu. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že
zástupca sa môže legitimovať aj tzv. všeobecným splnomocnením, ktoré ho generálne oprávňuje na
zastupovanie strany (účastníka konania) vo všetkých súdnych konaniach, prípadne v určitých druhoch
konaní. Takéto splnomocnenie možno uložiť do spisov súdnej správy príslušného súdu (tzv. prezidiálne

splnomocnenie) a v konkrétnom konaní sa naň odvolať. V opačnom prípade musí zástupca predložiť
súdu všeobecné splnomocnenie v každom konaní, v rámci ktorého bude stranu (účastníka konania)
zastupovať.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s prihliadnutím na vytknuté pochybenia odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
mu vec vrátil vec na ďalšie konanie.

32. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods.
2 CSP, obratom ustanoví maloletej kolízneho opatrovníka, ktorého vyzve na vyjadrenie k návrhu matky,

v prípade potreby môže v skrátených lehotách dokazovanie aj doplniť a následne posúdi, či tu je alebo
nie je potreba nariadenia neodkladného opatrenia v záujme ochrany práv maloletej s prihliadnutím na
jej najlepší záujem. Zároveň preverí, či je otec aj v predmetnom konaní zastúpený zvoleným právnym
zástupcom na základe platného plnomocenstva (viď bod 30 druhej odrážky tohto rozhodnutia). Súd
prvej inštancie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne rozhodne, pričom svoje

rozhodnutie náležite a dôkladne odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).